Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 7, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-4T/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217010645
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Valachová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7217010645.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, samosudkyňa JUDr. Janka Valachová, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7.

júna 2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodzuje obžalovaných A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C.,
D. B. X a E. F., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom C., D. G. XX spod obžaloby Okresnej prokuratúry
Košice II sp. zn. 3 Pv 464/13 pre skutok kvalifikovaný ako prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239
ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mali dopustiť tak,

ž e

ako štatutárni zástupcovia spol. H., I. so sídlom E. J. XX G. C. (K. X.XX.XXXX I.. I., I.) zmarili uspokojenie
svojho veriteľa spoločnosť I.. L. J. I.. I.. M. tým, že po uzavretí Kúpnej zmluvy č. XXXXXXXX I. spol. I..
L. J. I.. I., predmetom ktorej bolo dodanie vysokonapäťových rozvádzačov a po splatnosti faktúry č. FV
XXXXXXXX, ktorá nastala dňa XX.X.XXXX, ktorú vystavila spoločnosť I.. L. J. I.. I. N. pre spoločnosť H.,
I. O. XX.XX.XXXX, postúpili dňa XX.XX.XXXX za sumu 120 000 Eur svoju pohľadávku, ktorú mala spol.
H., I. voči spoločnosti N. E., B., znejúcu na sumu 325 550,26 Eur spoločnosti P. H. I., I., pričom finančné

prostriedky vo výške 120 000 Eur za postúpenú pohľadávku v hotovosti obdŕžal A. B. a navyše A. B. a
E. F. odpredali aj firemné osobné motorové vozidlo zn. K. G., EČV: C. XXX H., Q. P., EČV: C. XXX O.
s prívesným vozíkom zn. R. P., EČV: C. XXX S. tretím osobám za sumu cca 8 000 Eur, ktorú rovnako
v hotovosti obdržal A. B. , a následne dňa XX.XX.XXXX previedli spoločnosť H., I. na B. I., občana E.
N., čím svojmu veriteľovi spoločnosti I.. L. J. I.. I. so sídlom A. Q. XX/X, M., IČO: XX XXX XXX spôsobili
škodu vo výške 26 339,81 Eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkazuje poškodeného spoločnosť I.. L. J. I.. I. so sídlom A. Q. XX/X,
M., IČO: XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na Mestskom súde Košice a vedie pod uvedenou spisovou značkou trestné konanie proti obžalovaným
pre skutok kvalifikovaný ako prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm.
a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva, na základe Obžaloby Okresného prokurátora Košice II sp. zn.
3Pv 464/13.

Vo veci bolo dňa 16.1.2020 rozhodnuté oslobodzovacím rozsudkom, ktorý bol zrušený Uznesením
Krajského súdu v Košiciach s tým, aby súd doplnil dokazovanie a na jeho základe po prehodnotení
dôkazov, opätovne rozhodol.Prvostupňový súd na jednotlivých hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie v intenciách
uznesenia Krajského súdu Košice , vypočul znalca R. E. F. a svedka E. L. . Dôkazy, ktoré neboli
namietané opätovne nevykonal, odvoláva sa na nich bezo zmeny v odôvodnení rozsudku. Dokazovanie

v priebehu konania pred prvostupňovým súdom bolo vykonané výsluchom obžalovaných, poškodeného
a svedkov, a bol oboznámený podstatný obsah spisového materiálu.
Na predchádzajúcich hlavný pojednávaniach, obžalovaní spáchanie skutku popreli (na tomto zotrvali
aj po vrátení veci) a vypovedali nasledovne:
Obžalovaný A. B. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť nevinným.

Svojím konaním nechcel spôsobiť ani finančnú, ani inú ujmu a jeho rozhodnutia vyplývali len z toho,
že je P. Q..
Uviedol, že bol konateľom spol. H.. od roku XXXX B. XXXX. Mal spoločníka a za spoločnosť konali
spoločne. Mali rozdelené úlohy v spoločnosti čo sa týka vedenia spoločnosti. Zaoberal sa zákazkami a
vedením zákazok. Obžalovaná F. riešila ekonomiku a účtovníctvo firmy. V roku XXXX bola papierovo
finančná situácia firmy dobrá.

Čo sa týka pohľadávky voči spol. N. E. B. vo výške 325 550,26 €, túto sumu im spol. N. E. B. dlhovala
z dôvodu, že nezaplatili za výstavbu fotovoltických elektrární.
Za účelom vymoženia pohľadávky voči spol. N. E. komunikovali s konateľom spol. N. E. B. I. R. P..
Nemali s touto firmou väčšie problémy, a preto nemal dôvod neveriť mu.
Komplikácie začali v roku XXXX, nevedel presne, lebo dlh „ sa ťahal „a celý rok čakali na peniaze. R.

P. stále sľuboval, že zoženie peniaze a dokáže dlh vyplatiť. V polovici roku XXXX sa bol pýtať na súde,
aké má možnosti postupu. Voči R. P. chcel podať žalobu. Súdny poplatok bol však vysoký, vo výške X
% z dlžnej sumy, nedokázal ho zaplatiť, a z toho dôvodu žalobu nepodal.
Od obchodného partnera T. I. dostal informáciu o A. L. a jeho P. H. I., preto sa stretol s A. L., ktorý mu
povedal, že sa veci budú venovať a požadovali XX % z vymoženej čiastky. Bolo to pre neho schodnejšie

riešenie, lebo nemusel zaplatiť peniaze dopredu. Táto spoločnosť začala preverovanie spoločnosti R.
P. B. A. L. mu povedal, že pohľadávka je nevymožiteľná.
Nemal vedomosť o tom, že na notárskom úrade v N. bola spísaná zápisnica so
2

spol. N. E. B.. a s R. U. P.. R. P. mu uznal dlh a zaručil sa vlastným majetkom.

Po nahliadnutí do listinného dôkazu - Notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade v N. ( č.l.
298-299) uviedol, že túto listinu nikdy nevidel a nevie, aké má právne účinky.
Ďalej uviedol, že keď mu oznámili, že pohľadávka je nevymožiteľná, nevedel čo má robiť. Ozval sa mu
telefonicky nejaký človek, ktorého meno nevie, s tým, že chcú kúpiť firmu H., I.. Stretli sa, dohodli sa na
prevzatí firmy s pohľadávkami aj so záväzkami. Firmu prepísali v M. M. za účasti uvedenej osoby a na

meno B. I., pretože mu bolo povedané, že hľadá firmu pre túto osobu. Čo sa týka postúpenej pohľadávky
myslel si, že všetky právne úkony išli na novú firmu a na túto osobu.
Nevedel uviesť, kedy došlo k prevodu obchodného podielu spol. H. ,I. ani k podpisu zmluvy o postúpení
pohľadávky?
Na otázku, či podpísal zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bola pohľadávka voči spol. N.

E. B.. a ak áno, či mu bola vyplatená odplata, odpovedal, že podpísal zmluvu, ale peniaze mu neboli
vyplatené. On si ich ani nenárokoval, pretože peniaze nepatrili jemu ale firme H. I..
Do prepisu spoločnosti konal za spoločnosť on. Peniaze mali byť vyplatené na účet firmy H., I., ale už
nemal vedomosť o tom, či boli peniaze vyplatené.
Na otázku, či vie, na koho postúpil pohľadávku voči spol. N. E. uviedol, že pravdepodobne na P. H. I..

Stretol sa len s A. L., ktorý v mene tejto spoločnosti vystupoval. Pri uzavretí zmluvy boli prítomní oni
dvaja, nepomínal si, či vtedy podpísal nejaký príjmový doklad.
Vypovedal, že k odpredaju motorových vozidiel zn. Q. P., EČV: C. XXX O. a K. G., EČV: C. XXX H. došlo
tak,že malizablokovanýúčetexekútorom- nevedelodkedy.Potrebovali houvoľniť,abymohlipracovať.
Oslovil ľudí, že potrebuje rýchlo predať auto, aby získal peniaze, aby uspokojil veriteľa. Nakontaktoval

sa na F. a I. V., ktorí mali záujem o vozidlá, V. zobral Q. P. a prívesný vozík a F. K.. Vyplatených mu
bolo cca 8.000 €. O tomto povedal aj obžalovanej. Po odpredaji oslovil exekútora, a ten mu oznámil, že
má peniaze vložiť na účet, on si ich stiahne a tým pádom účet odblokuje. Zablokované boli aj vozidlá.
Avšak žiadne peniaze od A. L. za celý čas od roku XXXX, ani v hotovosti ani na účet nedostal. Nebolamu odovzdaná suma 120 000 €. Nemal vedomosť o tom, žeby niekto iný prijal tieto peniaze od A. L..
Ten ho ani neinformoval, že za postúpenie pohľadávky mu patrí finančná odplata.
Na otázku, či mal informácie o majetku R. P. v danom čase, odpovedal, že áno, vedel, že vlastnil nejaké

pozemky v C. B. G. M., a v C. aj administratívne objekty. Nemal vtedy informáciu o tom, že boli zadlžené.
A. L. mu ohľadom vymožiteľnosti pohľadávky od R. P. neskôr oznámil, že nehnuteľnosti a pozemky,
ktoré vlastní, sú všetky založené v prospech iných osôb.
Na otázku, či podpisovala zmluvu so spol. I.L. J. M. aj obžalovaná F. a či jednala s A. L., odpovedal,
že nie, nepodpisovala a s P. H. I. nejednala. O podlžnosti vedela. Pohľadávku, t.j. dlh voči spoločnosti

I. M. uznali.
Pre poškodenú spoločnosť I.L. J. M. ponúkol riešenie v tom smere, že im povedal, kde sú nainštalované
prvky, ktoré od nich kúpili. Myslel si, že ako nevyplatenú pohľadávku ich môžu demontovať a odniesť.
Pohľadávku riešil s R. M.. Chcel im odstúpiť časť
3

pohľadávky od spol. N. E. B., ale túto pohľadávku neprijali. V čase keď spol. H. I.. mala finančné

prostriedky, uhradila tejto spoločnosti zálohu v sume cca 25 000 €.
Na otázku, že čo sa týka zmluvy o postúpení pohľadávky a dodatku k tejto zmluve, či podpisoval obe
a či podpisoval príjmový doklad, odpovedal, že zmluvu podpísal, ale na dodatok si nespomína a žiadny
príjmový doklad nepodpisoval.
Po predložení listinného dôkazu - O. W. X C. X. K. P. P. (č. l. 305) uviedol, že podpis na Dodatku je jeho.

V závere výpovede uviedol, že aj keď bola situácia v jeho spoločnosti H. , I. priaznivá, nezvládal
tlak veriteľov a zákazky nemal v takom rozsahu, aby to vedel vykryť, preto pristúpil na ponuku
uvedeného človeka o sprostredkovaní predaja. Podmienkou toho kroku bolo, že všetci jeho veritelia
budú uspokojení, pretože spol. H., I. mala viacerých veriteľov, napr. spoločnosti P. I., F. X, C., B. P., M.
C. - dodávateľ elektroinštalačného materiálu, nevedel uviesť výšky jednotlivých pohľadávok .

Bola vypočutá obžalovaná E. F., ktorá bola v spol. H., I. konateľkou aj spoločníčkou, ale robila
účtovníctvo, tak to mali s obžalovaným rozdelené. On sa staral o uzatváranie obchodov.
Uviedla, že dostali väčšie zákazky od firmy R. P. - I.. N. E. B. , a začali s ním spolupracovať. Na začiatku
bolo všetko v poriadku. Faktúru uhrádzal. Raz bola z jeho strany vyplatená aj záloha. Nevyzeralo to

tak, že by s ním obchod nešiel. Ďalšie 3-4 faktúry neuhradil. Z týchto faktúr odviedli daňovému úradu
DPH - z ich peňazí, ale uhradené faktúry z jeho strany neboli. On splatenie faktúr sľuboval, ale nestalo
sa tak. Dostali sa do druhotnej platobnej neschopnosti a neboli schopní uhrádzať svoje záväzky voči
dodávateľom. Po pol roku sa dostali do finančnej tiesne, tak že im boli blokované účty, a nevedeli nič
uhradiť, ani narábať s účtom.

Obžalovaný preto odpredal motorové vozidlá, aby vedel uhradiť aspoň pohľadávku firme E. v sume
asi 11 000 €.
Potom sa rozhodli predať obchodné podiely spoločnosti. Obžalovaný ju oslovil, že pozná P. P. H. - A. L.,
že ten by mohol v ich mene vymáhať voči R. P. dlhy s čím súhlasila a podpísali obaja zmluvu s P. P. H. I..
Následne predali obchodné podiely ich spoločnosti v M. M.. Bol tam nejaký notár, nevedela jeho

meno, nejaký advokát, nevedela meno a človek, ktorý mal obchodné podiely kúpiť. Bola tam aj ona,
aj spoluobžalovaný. Vedela, že obžalovaný B. odovzdal celé účtovníctvo, nevedela meno osoby, ktorá
preberala účtovníctvo, uviedla iba, že sa jednalo o ženu. Neskôr z Výpisu z obchodného registra zistila,
že sa malo jednať o B. I., ktorú predtým nepoznala a prvýkrát ju videla v M. M..
K finančnej situácii spol. H., I. v roku XXXX uviedla, že mali vyššie pohľadávky ako záväzky. Papierovo

síce boli v pluse, ale fyzicky boli v mínuse kvôli tomu, že im neboli uhrádzané faktúry, čo bol aj dôvod pre
rozhodnutie o odpredaji spoločnosti, keďže to vyzeralo, že sa k svojim peniazom nedostanú. Už ďalej
nechcela podnikať, ani v súčasnosti nepodniká.
V ďalšom vypovedala, že dňa XX.XX.XXXX spol. H., I. v zastúpení konateľmi B. a F., ako postupca,
postúpila pohľadávku spol. N. E. B. v plnej výške 323 550,26 € spol. P. H. I. sa stala postupníkom.

Podpisovali Zmluvu o postúpení pohľadávky, aj Dodatok ale listiny bližšie neštudovala. Nerokovala ani s
4A. L., toho videla iba raz. Ale nepodpisovala zmluvu so spol. I.. L. J. M., o tom vedela iba toľko, že k nim

prišla faktúra, ktorá bola sčasti uhradená. Nemala ani vedomosť o vymožiteľnosti ich pohľadávky voči
spol. N. E. v čase, keď prebiehali jednania s privátnou exekučnou spoločnosťou a nemala vedomosť, aká
bola perspektíva úhrady pohľadávky zo strany spol. N. E.. Nevie, ani teraz nemala a nemá vedomosť
o tom, či spol. N. E. B. mala nejaký majetok. Obžalovaný B. jej hovoril len to, že R. P. sľuboval, že
faktúru uhradí.

Nevie o tom, že by obžalovaný B. dostal od P. H. I. finančnú hotovosť za pohľadávku spol., takúto
informáciu by jej podal, ak by peniaze prevzal. V minulosti nepreberal vysoké platby v hotovosti, všetko
a realizovalo cez účet spoločnosti. Ani ona neprevzala žiadne finančné prostriedky od A. L., ani od inej
osoby zo spol. P. H. I.. V čase kedy bola zodpovedná za vedenie účtovníctva, toto neobsahovalo prijatie
úhrady na pohľadávku spol. N. E. B..
Na otázky, či podpisovala výdavkový pokladničný doklad, čo sa týka zmluvy o postúpení pohľadávky,

či mala vedomosť o tom, že pohľadávka voči I. M. existuje, kto riešil pohľadávku a koľko peňazí dostali
za odpredaj vozidiel odpovedala, že uvedený doklad videla prvýkrát až na polícii, o pohľadávke mala
vedomosti a ako už vypovedala, polovica faktúry bola uhradená, túto riešil obžalovaný B. a nevedela
presnú sumu za odpredaj vozidiel.

Obrana obžalovaných bola preverená nasledujúcim vykonaným dokazovaním.

Bol vypočutý svedok I. V., ktorý uviedol, že s obžalovaným sa poznajú, sú kamaráti, obžalovanú pozná
iba ako jeho spolupracovníčku a M. E. A. C.. Vedel o tom, že obžalovaný B. sa dostal do finančných
ťažkostí.

Čo sa týka vozidiel Q. P., EČV: C. XXX O. a prívesného vozíka zn. R. P., EČV: C. XXX S. uviedol, že
obžalovaný na vozidlách jazdil, oslovil ho, že má finančné ťažkosti a že ich potrebuje predať. Predal mu
vozidlo Q. P. a prívesný vozík, nepamätal si kedy, za sumu cca 4 000 €. Peniaze odovzdal jednorazovo
v hotovosti iba obžalovanému B., v sídle jeho spoločnosti H. I.. Nespomínal si, či pri odovzdávaní peňazí
bol niekto prítomný. Vozidlo bolo následne na neho prepísané . Vozík vlastní a využíva ho.

Vypovedal, že t. č. vozidlo zn. Q. už nevlastní, predal ho, nespomínal si, komu a za akú sumu lebo
to bolo dávnejšie. Zmluvu o predaji vozidla nespísali.
Tento svedok sa vyjadroval iba k odpredaju a kúpe vozidla a prívesného vozíka, neuvádzal skutočnosti
týkajúce sa pohľadávok obžalovaného ani k spôsobe vedenia firmy obžalovaných.

Bol vypočutý svedok - poškodený R. G. M., ktorý uviedol, že bol v tej dobe N. B. C. I. I.. L. J.. , a bol
oprávnený uzatvárať zmluvy za spoločnosť. V ich firme obžalovaný B. objednal 2 kusy VN rozvádzačov.
Jeden rozvádzač uhradil formou zálohovej faktúry. Druhý rozvádzač mal byť uhradený po jeho dodávke ,
bola vystavená následne faktúra, bola odpočítaná záloha a doplatok už firma H. , I. neuhradila.
Následne posielali upomienky k úhrade, došlo aj k uznaniu záväzkov zo strany H., I.. Niekoľkokrát sa s

obžalovaným B. osobne stretli, ten ich stále uisťoval, že k úhrade dôjde. Keď k úhrade nedochádzalo,
žiadali ho o demontovanie zariadenia. 5

Odpovedal im, že to nie je možné, pretože areál nepatrí jemu a majiteľ areálu s tým nesúhlasí, a že by
boli udaní na polícii. Vzhľadom na to, že sa jednalo o vysokonapäťové zariadenie, ktoré je neustále pod
prúdom, a odpojením by mohli vzniknúť veľké škody, tak to neriskovali a spoliehali sa na obžalovaného,
že bude uhradená pohľadávka. Dostali list, že do konca roka XXXX uhradí pohľadávku. Boli aj v

telefonickom kontakte.
Zistil začiatkom decembra roku XXXX z výpisu z obchodného registra, že obchodné podiely firmy H. I.
boli prevedené na inú osobu a firma sa premenovala na firmu I.. Keď volal obžalovanému, odkázal ich
na nového konateľa. Následne vyzývali nového konateľa k úhrade pohľadávok. Podali návrh na súd, na
vymáhanie pohľadávky. Potom sa rozhodli ísť priamo do E., kde mal adresu konateľ - konateľka firmy.

Dozvedeli sa, že nikto taký sa na tej adrese nezdržiava, jednalo sa o osobu menom B. I.. Vtedy sa
rozhodli vec nahlásiť na polícii. Dodal, že so spoločnosťou N. E. B. žiadny obchodný vzťah nemali a
táto spoločnosť mu nič nehovorí.Uplatnil si v trestnom konaní nárok na náhradu škody vo výške 26 339,81 €. Túto pohľadávku si uplatnili
aj v civilnom konaní na Okresnom súde Bratislava I ale s tým, že firma nekomunikovala a konateľka v
podstate neexistovala, sa rozhodli nezaplatiť súdny poplatok, pretože bol v nemalej výške a boli by to

ďalšie náklady. Z toho dôvodu bolo súdne konanie zastavené.
Na otázku, či existuje aj iná kúpna zmluva ako tá, ktorá bola predkladaná a s kým jednali ohľadom
uzavretia kúpnej zmluvy odpovedal, že iná kúpna zmluva nebola, jednali s obžalovaným a nemali
vedomosť, že podľa Obchodného registra majú za spoločnosť konať a podpisovať zmluvy obaja
konatelia. Snažili sa nájsť obžalovaného B., tak zašli do vtedajšieho sídla firmy, kde našli druhú

konateľku, ktorá im oznámila, že obchodné vzťahy rieši obžalovaný B., ona o nich nič nevie a že mu
odkáže, aby sa im ozval. Vedela o tom, že táto pohľadávka existuje, ale odkázala ich na obžalovaného
B..

Svedok vypovedal jasne a uviedol okolnosti vymáhania pohľadávky a uzavretia kúpnej zmluvy, nevedel
sa však vyjadriť k okolnostiam vymáhania pohľadávky exekútormi ani bližšie o postúpení pohľadávky

inému subjektu. Súd jeho výpoveď nespochybnil.

Opätovne bol vypočutý svedok E. L., ktorý sa pridržiaval pôvodnej výpovede ,kedy uviedol, že s
obžalovaným B. sa poznajú dlhšiu dobu pracovne a obžalovanú F. pozná pracovne, pretože chodieval
do firmy, v ktorej pracovala ako účtovníčka.

Bol štatutárom spoločnosti Y. I., I. a ich spolupráca spočívala v tom, že si objednali v jeho firme inštaláciu
kamerového zabezpečovacieho systému, nespomínal si, v akej sume. Spomínal si, že obžalovaný B.
peniaze nedostal a nemohol riešiť ďalšie pohľadávky a vedel aj o tom, že ani R. P. neposlal peniaze
obžalovanému.
Čo sa týka spol. N. E. B. B. H. I., u obžalovaného B. videl vyšlé faktúry, ktoré nemal stále uhradené,

pričom od R. P. existoval prísľub, že peniaze budú, táto situácia trvala asi rok a pol, až nakoniec R. P.
povedal, že z peňazí nebude nič. Čo sa týka pohľadávky jeho firmy, začali to riešiť neskôr, až keď
bolo povedané, že peniaze nebudú.
6

Osobne bol v M., kde zistil, že B. I. nebýva na adrese, ktorá bola uvedená v obchodnom registri.

Túto situáciu nevyriešili, čo malo za následok finančnú stratu.
Na otázku, či by vedel uviesť, či konatelia spol. H. I. podnikali kroky, ktorými by sa snažili splatiť
pohľadávku voči nemu, alebo či sa zbavovali majetku, odpovedal, že nevie o tom, či sa zbavovali
majetku, ani nevie, aký majetok mali. Vedel, že mali nejaké vozidlá.
Nemal od nich informáciu, že sa nedostane k svojim peniazom. Nerobili žiadne kroky, aby mu uhradili

sumu, pretože ju nemali z čoho uhradiť.
Svedok potvrdil obranu obžalovaných, že sa dostali do platobnej neschopnosti ako aj výpoveď R. P.,
týkajúcu sa tej istej skutočnosti.
Svedok sa vyjadril podrobnejšie k okolnostiam, ktoré vznikli pri realizácii zákazky pre spol. N. E. B. v tom
zmysle, že ako firma boli účastní na zákazke- výstavbe a nemali následne zaplatené faktúry , tak ako ej

iné spolupracujúce firmy. Jednalo a o sumu zhruba 70.000€. Toto sa stalo v roku 2010 , v čase výstavby
troch objektov pre uvedenú spol. N. E. B.. Po realizácii prvej stavby im boli prisľúbené peniaze a pri
ďalších dvoch objektoch sa za vyplatenie zaručil P. G., ktorý v čase , kedy malo dôjsť k vyplateniu
faktúry túto povinnosť preniesol na spol. N. E. B. s tým, že jeho sa výplata faktúr netýka. Peniaze neboli
vyplatené ani im ani viacerým firmám.

Pre firmu H. I. nebola vyplatená suma cca 300.000 – 350.000€.
Od obžalovaného B. vedel, že odovzdal vymáhanie pohľadávky nejakej spoločnosti ale podrobnosti
nevedel.
Svedok potvrdil, že spoločnosť obžalovaných sa dostala do platobnej neschopnosti a súd nemal dôvod
výpovedi svedka neveriť.

Svedok A. P. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaných pozná z obchodeného styku. Jeho
spoločnosť sa venuje odkupovaniu a vymáhaniu pohľadávok a toto bol jeden z mnohých prípadov, ktorý
riešili.Boli oslovení na odkúpenie pohľadávky - ozval sa mu obžalovaný B.. Stretli sa a jednali o možnostiach
riešenia, tak ako je bežnou praxou. V tomto prípade nebol záujem na odkúpenie pohľadávky v štádiu v
akom s nachádzala, ale navrhli obžalovanému dať pohľadávku do mandátnej správy s tým, že následne

túto pohľadávku sú ochotní odkúpiť. R. P. bol P. P. spol. N. E. B. a bola to osoba, s ktorou v rámci
mandátnejsprávyzačalikomunikovať.Onuznávalpodlžnosťvočispoločnosti,alepravdoubolo,žefirma
nedisponovala žiadnym majetkom a boli na nej uvalené exekúcie.
S R. P. sa riešila celá vec, on si chcel vyrovnať dlhy, ale nemal na to kapacity. Uznal dlh a vyzvali ho, aby
k dlhu pristúpil ako fyzická osoba. Z ich strany došlo k odkúpeniu pohľadávky spol. N. E. B. najmä voči

osobe R. P., ktorý bol v minulosti úspešným podnikateľom podľa zistených informácií. Voči R. P. boli
zriadené exekučné záložné práva a oni čakali, ako sa situácia bude vyvíjať. Jedného dňa mu telefonoval
R. P., že treba odblokovať nehnuteľnosť. Došlo teda k odblokovaniu nehnuteľnosti v prospech pána C.,
čo sa týka spol. H. I., táto bola v platobnej neschopnosti a nevedela reálne fungovať. Pohľadávku spol.
H. I. odkúpili za sumu 120 000 € a on túto sumu vyplatil obžalovanému B. v hotovosti. On ako konateľ
spoločnosti, nebol na tomto obchode škodný.

Svedkovi bolo položených viacero otázok týkajúcich sa podpisu zmluvy medzi jeho spoločnosťou a spol.
H. I., osoby exekútora, ktorý mal viesť exekučné konanie s orientačnou sumou, spôsobu vyplácania
peňazí a osoby, ktorá mala odniesť peniaze exekútorovi, ku ktorým uviedol, že zmluvu aj dodatky
podpisovali v sídle spol. H. I. a peniaze sa odovzdali na dvakrát z toho dôvodu, že R. P. neodovzdal
výpis o vedení exekúcie. Nespomínal si, ktorý exekútor viedol konanie ani orientačnú sumu. Bola tam

nejaká osoba, zrejme zamestnanec obžalovaného, ktorá mala odniesť peniaze za zrušenie dražby.
Na otázku, kde sa zostatok sumy vyplácal a ako bola suma rozdelená, uviedol, že prvá časť bola
vyplatená priamo tam. Nespomínal si, či to bolo 20 - 30 tisíc. Zvyšok mu doplatil hneď, ako sa vrátili
zo súdu. Takých pohľadávok odkúpia ročne 300 - 400 tisíc.
Čo sa týka financovania odkúpenia pohľadávky, on poskytol sumu 20 000 €, suma 80 000 € bola od

spoločníčky O. Y., a 20 000 € bolo vedených na pokladni spoločnosti.
7

Na hlavnom pojednávaní boli krátkou cestou svedkovi na nahliadnutie predložené doklady - Súvaha
k XX.XX.XXXX a Súvaha k XX.XX.XXXX, s poukazom na str. 5 Súvah, kde sa v roku XXXX uvádza
stav peňazí riadok 056 súvahy 429 € a v roku XXXX - 528 €, a bol vyzvaný nech vysvetlí, ako mohla
spoločnosť vyplatiť z pokladne sumu 20 000 € pri takomto finančnom stave, na čo odpovedal, že sa

v účtovníctve nevyzná.
Uviedol, že má aj ďalšie spoločnosti, takže sa jednalo o akési presúvanie. Ich spoločnosť bola v období
rastu, a hľadali nové spôsoby jej rastu. Bolo potrebné dotovať nákupy pohľadávok. Pokiaľ spomenul
sumu 20 000 €, nevie s istotou povedať, či táto suma bola vymožená od dlžníkov, alebo bola daná do
firmy. Pamätal si na proces, ako zháňali sumu 100 000 €, nakoľko nebolo jasné, či dôjde k odkúpeniu

pohľadávky, o ktorú mali záujem. Bolo potrebné nájsť finančné zdroje, t.j. sumu 100 000 €. Spoločníčka
prostredníctvom E., A. Y., s ktorým jednal, mu bola ochotná poskytnúť túto sumu, nie ako s.r.o., ale
ako fyzickej osobe.
Svedkovi bol predložený ďalší listinný dôkaz na nahliadnutie, a to Účtovná uzávierka za rok XXXX a
v tej súvislosti položená otázka, kto bol dlžníkom finančných prostriedkov vo výške 80 000 €, na čo

odpovedal, že to bol on ako fyzická osoba, voči spoločníčke O. Y.. Rozdiel v sume 309 846 € oproti 281
111 € mu spoločnosť vrátila. V tom roku mali externe financovanie a nakupovali nové pohľadávky. Suma
bola vrátená hneď po odpredaní pohľadávky R. C..
Na otázku, nech vysvetlí, zo Súvahy za rok XXXX, že ako je možné, že suma jeho pohľadávok P. H. 047
riadok Súvahy, je presne rovnaká v roku XXXX ako v roku XXXX, ak údajne nadobudol pohľadávku vo

výške za viac ako 350 000 €, odpovedal, že sa nevie k účtovným veciam vyjadriť. Do účtovníctva dávajú
iba nákupnú cenu pohľadávky a neuvádza sa nominálna výška pohľadávky. Za toto bol zodpovedný
kolega E. I..
Potom si na hlavnom pojednávaní spomenul, že pohľadávka spol. N. E. B. bola vymáhaná u exekútora
N. Y., ktorý je E. A. I. O. Y.. Prostriedky na odkúpenie pohľadávky mu poskytol tento súdny exekútor

ako súkromná osoba.
Na otázku, či sa tak stalo po tom, ako bol obžalovaný B. informovaný z jeho strany, prípadne zo strany
exekútora, že táto pohľadávka je nevymožiteľná, odpovedal, že on nikdy obžalovanému netvrdil, že je
to nevymožiteľná pohľadávka, v tom prípade by ju neodkupoval.Na hlavnom pojednávaní došlo k odstraňovaniu rozporov vo výpovedi svedka z prípravného konania
zo dňa 7.12.2016, kde na otázku 1 vyšetrovateľa svedok uviedol: „Pohľadávka ako taká, v čase zobratia

do mandátnej správy bola od začiatku nevymáhateľná od spol. N. E. B. .“
Svedok uviedol, že prvá rovina bola tá, že dostali pohľadávku do mandátnej správy. Keď preverili bonitu
dlžníka zistili, že dlžník nedisponoval žiadnym majetkom. Následne v rámci ich činnosti došlo k tzv.
dozabezpečeniu pohľadávky formou pristúpenia k dlhu fyzickej osoby R. P.. Pokiaľ by k takému niečomu
nedošlo, tak by nikdy neodkúpili túto pohľadávku a nikdy by obžalovaný nedostal 120 000 € za jej

odstúpenie.
Vyplatenie tejto pohľadávky v hotovosti nebol štandardný spôsob, boli tam nejaké prekážky. Išlo o
blokáciuúčtuanejakéokolnosti,naktorési užnespomínal.Uvedenásumabolaprinesenávpapierovom
obale. Pamätal si, že v ten istý deň sa podpisovala Zmluva o postúpení pohľadávok a dodatok. Doklady
k pohľadávke odovzdal do spisu.
8

Na otázku, aké má potvrdenie, že uvedenú sumu vyplatili spol. H., I. a tiež, že keď vypovedal, že
predmetná suma bola vyplácaná v dvoch častiach, v ktorom štádiu vyplatenia mu mal výdavkový doklad
obžalovaný podpísať, odpovedal, že ako doklad bol podpísaný dodatok a výdavkový list obžalovaným
v deň podpisu zmluvy.

Na otázku, či je pravdou, že obžalovaný mu mal podľa jeho tvrdení podpísať príjmový doklad v okamihu,
keď žiadne finančné prostriedky mu ešte reálne neboli odovzdané, uviedol, že je to možné, ale nepamätá
si.
Čo sa týka podpisu a vyhotovenia výdavkového dokladu za spol. H., I. nebol podpísaný ani výdavkový

doklad, ani príjmový doklad. Ako doklad bola podpísaná zmluva a výdavkový doklad vypĺňal on s tým,
že ho podpísal obžalovaný B.. Nespomínal si ale, či ho podpisovali priamo pri podpise týchto zmlúv.

Svedkovi bola predložená na nahliadnutie kópia výdavkového dokladu, ktorý sa nachádza v spise s tým,
aby ukázal, kde sa nachádza jeho podpis, na čo uviedol, že je to podpis jeho kolegu.

Na otázku, aby opísal okolnosti, za ktorých došlo k odovzdaniu hotovosti vo výške 80 000 € zo strany
A. Y., kde sa to odohralo, kto bol prítomný, kedy a na základe akej zmluvy mu boli tieto prostriedky
vyplatené, odpovedal, že suma mu bola vyplácaná v jeho kancelárii v N. a prítomný bol Y.. Mal
„ podpísaný nejaký papier“ a dodal, že to takto prebiehalo viackrát. Bolo podpísané Uznanie dlhu jeho
osobou voči O. Y., t.j. fyzická osoba voči fyzickej osobe. Výdavkový doklad podpisoval jeho spoločník,

ktorý ale nebol prítomný pri odovzdávaní finančných prostriedkov.
Na otázku, koľkokrát sa stretol s obžalovanou F. a za akých okolností, uviedol, že komunikoval najmä s
obžalovaným. Prvý raz pri riešení mandátnej zmluvy a ešte pred podpisom tejto zmluvy. S obžalovanou
sa o tom nerozprávali. Iné stretnutie si nepamätal.

Vo výpovedi svedka sa objavili nejasnosti ohľadom spísania postúpenia pohľadávky, ale najmä spôsobu
vyplatenia peňazí obžalovanému ako aj spôsobe, ktorým si mal svedok zabezpečiť potrebné finančné
prostriedky. Zmenil svoju výpoveď aj ohľadom osoby exekútora - spočiatku nevedel, kto ním má byť a
napokon pripustil, že sa jednalo o E. A. I., t.j. N. Y..

Bol vypočutý svedok G. F., ktorý uviedol, že obžalovaný je jeho kamarát, prenajímali si priestory v
rovnakej budove. Odkúpil od neho už dávnejšie motorové vozidlo zn. K. G. H. C. XXX H., ale nespomínal
si, za akú sumu a že je v jeho držbe. Vozidlo malo najazdených „viac“ kilometrov a používal ho už pred
jeho odkúpením. Nemal vedomosti o tom, či boli na vozidle exekúcie resp. iné ťarchy. Uviedol, že
vozidlo nepoužíva, pretože sa pokazilo a neboli za ním osoby, ktoré by si uplatňovali nárok na toto

vozidlo. Vedomosti o finančnom stave spol. H. nemal.

K žalovanej trestnej činnosti obžalovaných sa nevedel vyjadriť.Svedok E. E. P. C. uviedol, že obžalovaného pozná iba zo spisového materiálu a obžalovanú nepozná.
Pretože sa nevedel vyjadriť ku skutku, boli mu kladené
9

otázky, či vykonával exekúciu vo veci oprávneného R. R. - E. proti povinnému spol. H., I., či sa vie
vyjadriť k čiastočným úhradám, či zisťoval majetok spol. H., na ktoré odpovedal, že vykonával uvedenú
exekúciu na základe exekučného titulu oprávneného R. R. - E., P., ktorého zastupoval A. M.. Tento
exekučný titul spracovali, požiadali súd o Poverenie, získali Poverenie a začali konať. Bolo vydané
Upovedomenie o začatí exekúcie. Po lehote bol urobený súpis hnuteľných vecí povinného, boli spísané
dve motorové vozidlá Q. P. C. XXX O. a K. G. G. C. XXX H. a bol spísaný aj prívesný vozík.

Došlo k čiastočným úhradám a tie boli odpísané z účtu. Posledná úhrada nebola v rámci dohody, tak
oslovili znalca a dali ohodnotiť motorové vozidlá znalcom. Znalecký posudok bol doručený v XX/XXXX.
Boli požiadaní obžalovaným B., aby vyčkali, že peniaze zoženie a vyplatí. Tieto peniaze vyplatil dňa
XX.XX.XXXX vkladom na účet cca 6 000 €. Asi sa jednalo o jednu úhradu pripísanú na účet. Obžalovaný
uhradil sumu z účtu povinného na základe príkazu.

Zisťovali majetkové pomery spol. H.,I. , a to vozidlá, nehnuteľnosť ani iný majetok nebol, nemal o tom
vedomosť. Počas exekučného konania ako s povinným pri súpise majetku jednali s obžalovaným.
Na otázku, či vykonali súpis vozidiel a aj blokáciu motorových vozidiel na dopravnom inšpektoráte
odpovedal, že si myslí že áno, nepamätá si, ale súpis nie je viazaný na blokáciu.
Svedok bol vyzvaný na odstránenie rozporov oproti výpovedi z prípravného konania zo dňa X.XX.XXXX,

kde na otázku povereného príslušníka PZ: „Boli blokované vozidlá H., I. a to motorové vozidlá Q. P. C.
XXX O., K. G. G. C. XXX H., R. P. C. XXX S., ktorých súpis vykonali dňa XX.XX.XXXX pre vykonanie
tejto exekúcie“? mu odpovedal: „Áno, predmetom postihnutia boli uvedené motorové vozidlá.“ Či sa vie
na hlavnom pojednávaní k tomu vyjadriť, uviedol, že pravdepodobne pokiaľ uviedol, že ich deblokoval,
tak museli byť blokované.

Na otázku, či mal vedomosť o tom, že tieto motorové vozidlá boli blokované - založené v prospech inej
pohľadávky, uviedol, že zo spisu to nevyplývalo. V tom čase sa taký výpis blokácie asi nerobil. Teraz sa
robí, ale pre exekútora to nie je dôležité, základom je súpis majetku.

Na otázky, či mal vedomosti o súpise a záložnom práve k motorovým vozidlám, uviedol, že nemal
vedomosti, existuje Poučenie, že podpisom je potvrdené, že tieto položky nie sú obsiahnuté v inom
súpise. Nemal ani vedomosti o záložnom práve k vozidlám. Tieto motorové vozidlá zabezpečovali
výlučne pohľadávku na vymáhanie predmetnej exekúcie v prospech oprávneného.

Na otázku, či by v prípade speňaženia týchto motorových vozidiel, bolo možné použiť výťažok na
uspokojenie inej pohľadávky ako jeho oprávneného v prvom rade, odpovedal, že nemal vedomosť
o nejakej inej pohľadávke. U neho by bol proces taký, že by speňažil, zobral by si peniaze na jeho
pohľadávku a zvyšok peňazí, ak by bol nejaký zvyšok peňazí, tak ten by sa vrátil povinnému.
Dodal, že bola uhradená celá pohľadávka, ktorá bola predmetom exekučného titulu.

Svedok R. U. P. uviedol, že pozná obžalovaného B., s ktorým spolupracovali. Dlhé roky pracovala ich
spoločnosť dodávateľsky pre ich spoločnosť.
Pri stavbe slnečnej elektrárne pri I. nastali na stavbe komplikácie, nevedel si spomenúť na obdobie, a
ich spoločnosť sa dostala do vážnych finančných problémov a 10

spôsobila nemalé problémy pre spoločnosť obžalovaného B.. Po viacerých konzultáciách ho navštívili
pracovníci spoločnosti, ktorá mala na starosti vymôcť nezaplatené faktúry zo strany jeho firmy. Uviedol,
žepociťovalnátlakamalobrovskýstrachzosôb, ktorézanímprišli-jednalosaotrochmužov,zástupcovA. L. X. N., ktorý mu volal, že za ním niekoho posiela, jednalo sa o firmu, ktorá riešila pohľadávky.
Nevedel názov firmy.
Podpísal v tom čase notársku zápisnicu na notárskom úrade v N. na čiastku 210 000 €. Za spoločnosť

mal ručiť ako fyzická osoba celým svojím majetkom a potom bol informovaný, že boli pohľadávky
postúpené - presunuté na R. B. C., pričom nevedel, či sa jednalo o fyzickú alebo právnickú osobu. Mal
informácie, že R. C. dlh uhradil alebo vysporiadal s tým, že on ostal R. C. naďalej dlžný. Informácie o
tom, akým spôsobom boli uhrádzané prostriedky, nemal.
Na otázku, aby sa vyjadril bližšie k pohľadávkam - dlhom o aké dlhy šlo, z ktorého obdobia a voči komu

a či jemu niekto niečo dlhoval, odpovedal, že ich spoločnosť mala podpísanú zmluvu o dielo so spol.
Q., I.. I., pre ktorú pracovali. Kvôli pochybeniu zo strany subdodávateľov sa nesplnil termín, preto došlo
k sankciám zo strany objednávateľa a oni robili všetko pre to, aby termín odovzdania diela splnili. Vznikli
tak obrovské náklady navyše, pričom oni ako firma, dlhovali dodávateľom.
Čosatýkaspol.H.I.,sichprácoubolnadmieruspokojný,avšak vznikli dlžobyzostranyjehospoločností
voči firme H. I. , ktorej boli dlžní vyše 200 000 €, dodal, že sa mohlo jednať o sumu 325 550,26 €.

Časť záväzku splatili. V súčasnosti je jeho forma v konkurznom konaní, trvá to už 9 rokov, a vie, že
prostredníctvom R. C. bola uhradená suma 200 000€, ten bol istý čas aj konateľom spoločnosti N. E.,
s cieľom ozdraviť spoločnosť, to sa však nepodarilo. Splácal za neho aj dlhy ako za fyzickú osobu, aj za
spol. N. E., čo predstavovalo sumu cca 750 000 €. Potom medzi nimi došlo k vzájomnému vyrovnaniu
a započítaniu dlhov.

Na otázku, akú úlohu zohrali A. L., A. Y. a R. C., uviedol, že A. L. vystupoval ako spoločnosť, ktorá
má záujem vyriešiť jeho dlh voči spol. H. I. a mali aj osobné stretnutia. Pokúšali sa situáciu vyriešiť, čo
sa nepodarilo, preto podpísal uvedenú notársku zápisnicu z obáv. Predmetom notárskej zápisnice bolo
prevzatie dlhu spol. N. E. ako právnickej osoby na neho ako fyzickú osobu - U. P.. Notárska zápisnica
mala za cieľ uistiť A. L., že pohľadávku zaplatí ako fyzická osoba. A. N. Y. mal viacero exekučných

titulov prípadov voči jeho osobe, a tak došlo k zablokovaniu jeho majetku.
Kto za ním poslal A. L., to nevedel, ako ani to, odkiaľ sa A. L. dozvedel, že je dlžný obžalovanému B..
Podľa neho to mohol vedieť od spol. H. .I. alebo spol. I., on videl dokumenty o tom, že sa stali majiteľmi
pohľadávky voči spol. H., I..
Vypovedal, že suma 200.000€ bola vyplatená nie obžalovanému B., ale A. L. a mal informácie, že

tieto peniaze mu zaplatil R. C.. Spoločnosť N. E. B. on osobne nevyplatil peniaze žiadnemu veriteľovi,
ani inej osobe.
Výška záväzkov ich spoločnosti v rokoch XXXX - XXXX predstavovala okolo 1,3 mil. €. V tom čase
ich spoločnosť vlastnila motorové vozidlá, ktoré boli vo vlastníctve spol. N. E. B.. V rámci konkurzného
konania im boli všetky motorové vozidlá odobraté a iný majetok nemali.

11

Svedok bol vyzvaný na odstránenie rozporu v jeho výpovedi zo dňa 24.10.2016, kde na otázku, či v
rokoch XXXX-XXXX vlastnila jeho spoločnosť nejaký majetok, uviedol, že „spoločnosť nemala žiadny
majetok (čl. 322)“. Svedok k tomu uviedol, že v januári roku XXXX došlo k odobratiu týchto vozidiel
správcom konkurznej podstaty a spoločnosť nemala majetok. Správcom Konkurznej podstaty bol A.

P. P. E..
Na otázku, či pozná osobu B. I. a či mal v rukách dokumenty týkajúce sa spol. I., uviedol, že takú osobu
nepozná a videl dokumenty, v ktorých stálo, že spoločnosť je majiteľom po spol. H., I.. Nepamätal si
obsah dokumentov, ani kto bol podpísaný na dokumentoch za spoločnosť I..

Bol vypočutý svedok R. B. C., ktorý uviedol, že obžalovaný uskutočňoval elektrické prípojky pre stavby
Y. B. K., nepamätal si, akú mal firmu, on objednával prácu cez firmu N. od rokov XXXX O. XXXX.
Svedka R. U. P. pozná, bol v minulosti jeho sused a spoločník v spol. N.. Uviedol, že hlavným
dodávateľom pre neho bola spol. N. E. B.. Tým, že sa jednalo o veľké zákazky, miliónové stavby,
nemohol dopustiť, aby firma skrachovala, pretože by pri nedokončení termínov hrozilo vysoké penále.

S obžalovaným B. sa nestýkal. R. P. bol C. a tieto veci zabezpečoval. Hrubé veci vykonávali
subdodávatelia.Ďalej vypovedal, že požičal peniaze R. P. ako fyzickej osobe, ten mal založený dom na D. C. G. C., ktorý
sa mal na svedka prepísať, ale prišiel za ním A. L. X. N. s tým, že odkúpil pohľadávku obžalovaného
B. v hodnote cca 340 - 350 tis. € , preto mu na katastrálnom úrade túto nehnuteľnosť zablokovali.

Vzhľadom na neprítomnosť svedkyne B. I. a nemožnosť zabezpečenia jej účasti, súd oboznámil jej
výpoveď z prípravného konania č.l. 527 - 594 zo dňa 24.3.2015.
Vo výpovedi svedkyňa uviedla, že od 29.11.2011 kedy na Slovensku podpísala X. K. P. K. P., sa stala
C. spol. H. I.. C., pri podpise bol prítomný nejaký Z. muž a nevie, či prevzala súčasne s podpisom aj

účtovníctvo spoločnosti a neprevzala žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok spoločnosti. Vyjadrila sa,
že nepozná spoločnosť I.. M. a nevie sa preto vyjadriť ani k faktúre č. V. XXXXXXXX vystavenej dňa
31.12.2010, preto ju neuhradila.
K samotnému priebehu sa vyjadrila tak, že ju oslovil nejaký muž menom E., priezvisko nevedela, s tým,
že na Slovensku jej vie za priaznivých podmienok vybaviť úver v sume 3 - 5 miliónov forintov a za to
od nej požadoval sumu 40 000 forintov, ktoré mu na viackrát vyplatila. Takto mal pomôcť aj jej rodinným

príslušníkom.
Samotné vybavovanie úveru sa vykonalo tak, že pre ňu prišiel so šoférom asi 3-krát, na Slovensko ju
odviezol,alenevedelapresnekam.Vprvomprípadebolinaparkovisku,kdezanimidošielnejakýsilnejší
muž s C. N. I. G., vo veku XX - XX rokov, ktorý nosil K., lámane rozprával E. a odniesol ich do nejakej
kancelárie, ktorá a nenachádzala v banke a tam podpísala v slovenčine nejaké listiny, ktorých obsah

nevedela. Na tretíkrát keď došli na Slovensko, bolo to na inom mieste, kde za ňou prišla aj nejaká T.
žena asi XX ročná s O. M. G., ktorej E. A. nebol E. a odviedla ju do nejakej inej veľkej kancelárie, kde
jej predložila dokumenty, vraj potrebné na vybavenie
13

úveru, ktoré tiež podpísala napriek tomu, že neboli preložené do E. A., ale boli v slovenčine. Stretnutie

malo byť v M. G. [.. K., tak to mal E. dohodnúť, ale nikto sa tam nedostavil. Z toho dôvodu to nahlásila
na políciu v M. G. R.. K. a E. bol za podvod odsúdený v E..
Svedkyňa neuvádzala mená obžalovaných, jednala iba s osobami, zrejme I., ktoré nebolo možné
stotožniť. K oboznámenej zápisnici o výsluchu svedkyne sa procesné strany nevyjadrovali.

Znalec R. E. F., E. z odboru ekonómia,v úvode výpovede na hlavnom pojednávaní uviedol, že znaleckú
činnosť vykonáva XX N. s podanými 600 znaleckými posudkami.
Vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX k čomu uviedol, že od doby vypracovania posudku mu neboli
predložené žiadne ďalšie podklady, pre ktoré by nemohol na záveroch zotrvať.
Okolnosti uvedené v posudku, so zameraním na činnosť obžalovaných ,boli posudzované z hľadiska

záverov konferencií týkajúcich sa tejto problematiky ako aj stanovísk \. I. R. ]., t.j. posudzuje sa zaplatená
suma vo vzťahu k celkovým záväzkom , ktoré mala spoločnosť koči veriteľom. takto vypočítaný pomer
je vynásobený zaplatenou sumou a podľa toho sa určí pomer , aký mal byť veriteľom zaplatený.
V predmetnom prípad sa jedná o sumu 120.000€ ktorá bola vyplatená a táto suma mala byť daná do
spomínaného pomeru k celkovým záväzkom spoločnosti s následným výpočtom pomeru uspokojenia

jednotlivých veriteľov. Až po takomto výpočte by mohla byť ustálená konkrétna výška škody, ktorá mala
byť spôsobená veriteľom.

Čo sa však týka tohto konkrétneho prípadu, tento postup nebol možný, pretože nebola k dispozícii
celková výška záväzkov spoločnosti voči jednotlivým veriteľom ku dňu XX.XX.XXXX, t.j. ku dňu úhrady.

Podľa jeho názoru, nebolo možné použiť pre výpočet takejto sumy stav záväzkov ku dňu XX.XX.XXXX ,
takýto výpočet by bol nesprávny a to aj s prihliadnutím na dlhú dobu, počas ktorej v priebehu účtovného
obdobia mohlo dôjsť k rôznym pohybom, či už na majetku alebo n a záväzkových účtoch účtovnej
jednotky .

Na otázku, či má pre výpočet výšky škody, ktorá mohla veriteľom vzniknúť, význam, že došlo k prevodu
obchodných podielov v danej spoločnosti ak sa nezmenil stav záväzkov a pohľadávok, odpovedal, že
z pohľadu znaleckého skúmania je irelevantné, kto je vlastníkom, pretože záväzok má spoločnosť.Súd vyhodnotil výpoveď znalca v tom smere, že prevodom obchodného podielu, nie je možné naplniť
zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu , t.j. poškodzovanie veriteľa , pretože takýto
obchodný podiel nie je majetkom dlžníka( jedná sa o vozidlá spoločnosti).Navyše nie je preukázaná

výška škody, ktorá mala byť spôsobená a z konania obžalovaných naopak vyplýva, že vykonali všetky
kroky na uspokojenie veriteľa- absentuje aj subjektívna stránka ich konania, t.j. úmyselne poškodiť práva
iného a tým spôsobiť škodu.

Podľa § 269 Tr. poriadku súd na hlavnom pojednávaní oboznamoval viacero listinných dôkazov.

Týmito dôkazmi boli najmä: Faktúra, Kúpna zmluva a dodací list, Zmluvy o prevode obchodného podielu
s prílohami, Výpisy z OR s prílohami, Zápisnica o konfrontácii, Plnomocenstvo, Mandátna zmluva,
Dohoda o uznaní záväzku, Notárska zápisnica, Zmluva o postúpení pohľadávok s dodatkom, Výdavkový
a Príjmový doklad, Zmluva o postúpení, Uznanie záväzku, Výzva k vydaniu neuhradeného rozvádzača,
Upomienka, Vyjadrenie pre dodávateľov spol. H. I., Oznámenie exekútora, Zoznam vozidiel spol. H. I. a
oznámenie o zrušení blokácie ,Informácie z histórie vozidiel, Výpisy účtu, Potvrdenie o prevode čiastky,

Auditorská správa, Zmluva o pôžičke a Potvrdenie.
K jednotlivým listinným dôkazom sa v priebehu dokazovania podrobne vyjadrovali obžalovaní,
poškodený ako aj znalec a svedkovia, tak ako je uvedené vyššie v odôvodnení rozsudku.

Podľa 268 ods. 2 Tr. poriadku po predchádzajúcom súhlase procesných strán bol oboznámený aj

záver znaleckého posudku: z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo, daňovníctvo a
Personalistika z č.l. 368-369.

Vykonané rozsiahle a doplnené dokazovanie súd vyhodnotil nasledovne.

V skutkovej vete obžaloby sa uvádza, že obžalovaný sa mal dopustiť konania, ktoré malo priamu
súvislosť s uzatvorením Kúpnej zmluvy č. XXXX, táto avšak ako bolo preukázané dokazovaním, nebola
platne uzatvorená. Konatelia spoločnosti fungujúcej pod názvom H. I., C. mohli konať iba spoločne a pri
uzatvorení kúpnej zmluvy tomu tak nebolo, takže sa jednalo o neplatný právny úkon a z toho dôvodu k
spáchaniu trestného činu nemohlo dôjsť spôsobom uvedeným v obžalobe.

Obžalovaný B. navrhoval poškodenému viacero spôsobov riešenia situácie - okrem iného prevzatie
pohľadávok, ktoré sú predmetom obžaloby spoločnosti H. ,I., oznámil mu, kde sú inštalované
rozvádzače s tým, aby ich poškodený mohol demontovať. Skutočnosť, že k tomuto kroku nemohlo dôjsť
nie je vinou obžalovaných. Nemohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu, pokiaľ poškodenému pohľadávka,
ktorej postúpenie je predmetom trestného konania bola ponúknutá, ako bolo preukázané aj výpoveďou

samotného poškodeného.
Obžalovanému je kladené za vinu, že odplatne previedol na tretie osoby pohľadávku voči spoločnosti N.
E. B., pričom peniaze vo výške 120 000 € za postúpenie pohľadávky mal údajne v hotovosti obžalovaný
prijať. V priebehu vykonaného dokazovania
14

nebola žiadnym spôsobom preukázaná skutočná existencia finančnej hotovosti vo výške 120 000 € a
to, že takáto suma mala existovať tvrdil iba A. P. L., C. P. H. I. (P. O. I.).
Počas celého trestného stíhania obžalovaný zotrvával na tvrdeniach, že dané prostriedky neprevzal.

Samotný A. L. vypovedal rozporne keď tvrdil, že obžalovanému údajne tieto finančné prostriedky

odovzdal on sám, bez prítomnosti inej osoby, ale pritom podpísaný na Výdavkovom pokladničnom
doklade je za spoločnosť P. O.. jeho spoločník, ktorý sa pri prevzatí peňazí evidentne nenachádzal,
takže tento doklad teda nemohol byť vypisovaný pri odovzdaní peňazí. Svedok A. L. napokon sám tvrdil,
že dal obžalovanému prevzatie peňazí podpísať v čase, keď tento od neho žiadne finančné prostriedky
nedostal.

Vo výpovediach svedka A. L. sa objavuje viacero ďalších nezrovnalostí. Bol to on, kto obžalovaného
informoval, že jeho pohľadávka je nevymožiteľná aj od spoločnosti N. E. aj od R. P. a pretože sa
prezentoval obžalovanému ako odborník na vymáhanie pohľadávok, tento nemal dôvod jeho tvrdeniam
neveriť. Na hlavnom pojednávaní A. L. uviedol, že finančné prostriedky na odkúpenie pohľadávky,ktoré obžalovanému neuhradil, mal mať od súdneho exekútora, ktorý pohľadávku vymáhal. Uvedená
pohľadávka navyše nebola nikdy reálne vymožená, bola postúpená na ďalší subjekt zo strany P. O.. Ako
vyplynulo z vykonaného dokazovania, z účtovnej závierky spoločnosti P. O.. I. nevyplynulo ani vyplatenie

odplaty za pohľadávku H. I., ani nadobudnutie tejto pohľadávky. Spoločnosť P. O.. I. nemá v účtovnej
evidencii vedené finančné prostriedky potrebné na nadobudnutie pohľadávky, a spoločnosť ju nikdy
neúčtovala .

Naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty žalovaného prečinu poškodzovania veriteľa podľa §

239ods.1,3Tr.zák.predpokladásplneniezákladnejotázky,ktoroujereálnezmenšeniemajetkudlžníka,
z ktorého by inak mohol byť veriteľ uspokojený. Pohľadávka, ktorá mala byť postúpená na P. H. I., I.,
nebola reálne vymožiteľná, o čom svedčí aj to. že doposiaľ neboli na úhradu tejto pohľadávky zo strany
spoločnosti N. E. B.. poukázané žiadne peniaze , čo potvrdili aj vypočúvaní svedkovia. K zmareniu
uspokojenia teda veriteľa nemôže dôjsť, ak ide o dispozíciu s pohľadávkou, ktorá nie je vymožiteľná.

K prevodu obchodného podielu je potrebné uviesť, že v zmysle § 115 ods. 2 Zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská
zmluva pripúšťa.
Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyžaduje súhlas
valného zhromaždenia. Prevod obchodného podielu v spoločnosti H. I. na nadobúdateľa B. I. bol riadne

odsúhlasený na G. X. dňa XX.XX.XXXX. Prevodom obchodného podielu v spoločnosti sa obžalovaný
nemohol dopustiť trestného činu poškodzovania veriteľa, keď z obsahu Zmluvy o prevode obchodného
podielu zo dňa XX.XX.XXXX bolo nadobúdateľovi obchodného podielu zrejmé, v akom ekonomickom
stave sa nachádzala predmetná spoločnosť, v ktorej obchodný podiel nadobúda. Ako vyplynulo aj z
výpovede obžalovaného, nadobúdateľovi bolo odovzdané celé účtovníctvo prevádzanej spoločnosti.

Zároveň sa nadobúdateľ zaviazal, že preberá aj všetky práva a povinnosti viažuce sa k prevádzanému
obchodnému podielu. 15

Spáchanie trestného činu poškodzovania veriteľa nemožno vidieť v prevode obchodného podielu z
jednej osoby ako jediného spoločníka dlžiacej spoločnosti s ručením obmedzeným na ich nového

nadobúdateľa, hoci by išlo o osobu nespôsobilú vykonávať práva spojené s nadobudnutými obchod-
nými podielmi. Týmto spôsobom totiž dochádza len k prevodu obchodných podielov z jednej osoby na
druhú, avšak týmto aktom, samým o sebe, nie je spojená žiadna zmena objemu majetku spoločnosti.
K zhodnému záveru dospela aj judikatúra Najvyššieho súdu SR (Zbierka súdnych rozhodnutí č. 6/2012
sp. zn. 6 Tdo 40/2011 z 12.05.2011).

K prevodu motorových vozidiel súd uvádza, že z výsluchu svedka - súdneho exekútora E. C. vyplynulo,
že tieto boli exekučne blokované v prospech inej pohľadávky vymáhanej na jeho úrade a teda výťažok
z ich predaja bolo možné použiť len na uspokojenie tejto pohľadávky k čomu došlo a výťažok bol celý
skonzumovaný v prospech tejto pohľadávky .
Čo sa týka obžalovanej F., a subjektívnej stránky žalovaného prečinu súd konštatuje, že táto mala vo

firme úlohu \., G. K. B. V. X. mal na starosti spoluobžalovaný B.. Ako vyplynulo z výsluchov obžalovaných
aj svedkov, obžalovaná nejednala ani s jedným z obchodným partnerom osobne, nejednala ani s A. L.
ohľadom pohľadávky voči spoločnosti N. E. B.. Z výpovede A. L. jednoznačne vyplýva, že nemala dostať
žiadne finančné prostriedky ako odplatu za pohľadávku spol. N. E. B..
Záverom, možno ustáliť, že dokazovaním bola spochybnená skutočnosť, že odplatu za pohľadávku vo

výške 120 000 € naozaj prevzal obžalovaný B.. Svedok A. L. - ako je uvedené aj vyššie, nepreukázal
hodnoverne samotnú existenciu údajne vyplatenej finančnej hotovosti, keď tvrdil, že uvedenú sumu mal
čiastočne zabezpečiť z prostriedkov spoločnosti, avšak účtovné závierky jednoznačne potvrdzujú, že
spoločnosť toľko finančných prostriedkov nemala. O existencii údajnej pôžičky na zvyšnú časť hotovosti
svedok nepredložil žiadny relevantný listinný dôkaz.

Obžalovaná F. podpísala zmluvu so spoločnosťou P. H. s vedomím, že túto splnomocňuje na vymáhanie
pohľadávky,pretožejejspoločnosťnedokázalasvojupohľadávkuvymôcť,keďžeR.P.ajjehospoločnosť
boli insolventní. Je podstatné aj to, že spoločnosť obžalovaných plnila všetky záväzky voči svojim ^.
zamestnancom, voči daňovému úradu a pokiaľ mala z čoho, aj voči svojim veriteľom.Z dokazovania je tiež zrejmé, že obžalovaný B. za peniaze, ktoré získal predajom vozidiel, uhradil len
pohľadávkusvojhoarchitekta,ktorýsijuužvtomčase vymáhalvexekučnomkonaní,pričom poškodený
nemal svoju pohľadávku ešte uplatnenú na súde a preto nebolo možné ho z výťažku z predaja vozidiel v

exekučnom konaní uprednostňovať. Ani táto časť skutkovej vety neobstojí ako znak skutkovej podstaty
prečinu poškodzovania veriteľa.
Na základe uvedeného má súd za to, že ani po doplnenom dokazovaní v rámci pokynov Krajského
súdu v Košiciach nebolo jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok uvedený
v obžalobe napĺňa potrebné znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu poškodzovania veriteľa ,a

preto obžalovaných spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. b) Tr. por. s konštatovaním, že skutok
nie je trestným činom.

V zmysle § 288 ods. 3 Tr. por. pokiaľ súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby z akéhokoľvek dôvodu,
odkáže poškodenú stranu s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Mestský súd Košice.