Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 13, 2023

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620202370
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2023:5620202370.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Slovenská pošta,

a.s., so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, IČO: 36 631 124, zastúpeného JUDr. Andrejom
Garom, advokátom so sídlom Bratislava, Štefánikova 14, proti žalovanej A. B., nar. XX. X. XXXX, trvale
bytom C. D., E. F. G. H. XXXX/XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom Mgr. I. B., nar. XX. X. XXXX,
trvale bytom A. XX, v spore o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na prerušenie konania sa zamieta.

Určuje sa, že žalobca je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1-ica k pozemkom

zapísaným ako parcela číslo KN-C 37/1, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 165
m2, parcela číslo KN-C 38, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 26 m2, parcela číslo
KN-C 39/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 11 m2 a parcela číslo KN-C 41/3,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 596 m2, nachádzajúcim sa v katastrálnom území
A., zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste
vlastníctva číslo XXXX v časti B pod poradovým číslom 2 na žalovanú A. B..

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 18. 8. 2020, sa žalobca domáhal
voči žalovanej určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva
číslo XXXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území A., vedených Okresným úradom Liptovský
Mikuláš, a to pozemkov zapísaných ako parcela číslo KN-C 37/1, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 165 m2, parcela číslo KN-C 38, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 26 m2, parcela číslo KN-C 39/2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere
11 m2 a parcela číslo KN-C 41/3, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 596 m2.
V žalobe uviedol, že v katastri nehnuteľnosti je evidovaný ako podielový spoluvlastník uvedených
pozemkov v spoluvlastníckom podiele 1-ica, žalovaná je evidovaná ako podielová spoluvlastníčka
uvedených pozemkov v spoluvlastníckom podiele 1-ica. Súčasne je výlučným vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území A., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu
Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX, a to pozemkov zapísaných ako

parcely čísla KN-C 37/2, 39/1, 40, 41/4, 41/5 a 42 a stavby súpisné číslo 169 postavenej na pozemku
zapísanom ako parcela číslo KN-C 40 a stavby súpisné číslo 96 postavenej na pozemku zapísanom
ako parcela číslo KN-C 38. Všetky uvedené nehnuteľnosti nadobudol do svojho výlučného vlastníctva
jeho právny predchodca kúpnou zmluvou zo dňa 1. 2. 1982. V konaní, vedenom Okresným súdomLiptovský Mikuláš pod sp. zn. 7C/183/2008, vo veci žalobkyne 1) A. B., žalobkyne 2) J. K. a žalobkyne
3) D. C., vedenom proti nemu ako žalovanému, bolo čiastočným rozsudkom zo dňa 13. 5. 2014, č.
k. 7C/183/2008-856 , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 17. 7. 2015, sp. zn.

6Co/23/2015, určené, že pozemok parcelné č. 37/1, o výmere 165 m2, zastavané plochy a nádvoria, k.
ú. A., vytvorený geometrickým plánom č. 7C/183/2000, vyhotovený súdnym znalcom Ing. Ladislavom
Tichým, dňa 21. 9. 2009, úradne overený Správou katastra Liptovský Mikuláš, pod č. 875/2009, z
pozemku parcelné č. KN-C 37, o výmere 181 m2, zastavané plochy a nádvoria, k. ú. A., obec Bobrovník,
zapísaný na LV č. XXX Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor katastrálny, pozemok parcelné č.

KN-C 38, o výmere 26 m2, zastavané plochy a nádvoria, k. ú. A., obec Bobrovník, zapísaný na LV č.
XXX, Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor katastrálny, pozemok parcelné č. 39/2, o výmere 11
m2, zastavané plochy a nádvoria, k. ú. A., vytvorený geometrickým plánom č. 7C/183/2000, vyhotovený
súdnym znalcom L. C. M., dňa 21. 9. 2009, úradne overený Správou katastra Liptovský Mikuláš, pod
č. 875/2009, z pozemku, parcelné č. KN-C 39 o výmere 540 m2, zastavané plochy a nádvoria, k.
ú. A., obec Bobrovník, zapísaný na LV č. XXX J. N. C. D., odbor katastrálny, pozemok parcelné č.

41/3, o výmere 596 m2, zastavané plochy a nádvoria, k. ú. A., vytvorený geometrickým plánom č.
7C/183/2000, vyhotovený súdnym znalcom Ing. Ladislavom Tichým, dňa 21. 9. 2009, overený Správou
katastra Liptovský Mikuláš, pod č. 875/2009, z pozemku, parcelné č. KN-C 41, o výmere 827 m2,
zastavané plochy a nádvoria, k. ú. A., obec Bobrovník, zapísaný na LV č. XXX, Okresného úradu
Liptovský Mikuláš, odbor katastrálny, patria do dedičstva po poručiteľoch D. B., nar. XX. XX. XXXX,

naposledy bytom A. O. XX, zomrelého dňa 5. 5. 1956 v obci Bobrovník, v spoluvlastníckom podiele
jedna polovica a B. B., naposledy bytom A. O. XX, zomrelého dňa 9. 9. 1946, v spoluvlastníckom podiele
jedna polovica. V uvedenom konaní však súdy vlastnícke právo po poručiteľoch určili výlučne k roku
1946 a 1956, t. j. k času smrti poručiteľov, pričom neskoršie okolnosti, ktoré nastali po ich smrti, boli
irelevantné. Uvedenými rozsudkami preto nedošlo k určeniu, kto je v súčasnosti vlastníkom pozemkov,

ale k určeniu, že poručitelia boli vlastníkmi pozemkov v čase ich smrti. Určenia vlastníckeho práva sa
domáhal právnym dôvodom vydržania, keďže spolu so svojimi právnymi predchodcami predmet kúpnej
zmluvy zo dňa 1. 2. 1982 užívali nepretržite od roku 1982. Dňa 1. 2. 1982 bola uzatvorená kúpna zmluva
medzi I. J. a D. C. ako predávajúcimi a Československým štátom, zastúpeným Okresnou správou spojov
v Liptovskom Mikuláši, ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemkom

v katastrálnom území A., parcely číslo 16/1, 16/2, 16/3, 16/4, 16/5, 16/6, 17, 11/1 a 11/2. Ku dňu 14.
8. 1981 sa identifikáciou parciel nepotvrdilo, že by užívateľom pozemkov, najmä 16/1, 16/2 a 16/5,
mal byť ktokoľvek iný ako I. J. a D. C.. Keďže sa jednalo o prevod do socialistického vlastníctva,
nebolo nutné predmet kúpy zapisovať do evidencie nehnuteľností. Predávajúci z kúpnej zmluvy boli
pri prevode vlastníckeho práva dobromyseľní. Evidencia predmetu kúpnej zmluvy v pozemkovej knihe

bola riadne vyznačená v ich prospech. Preto nemali na základe akých dôvodov sa domnievať, že
nie sú vlastníkmi predmetu kúpnej zmluvy. V čase uzavretia kúpnej zmluvy nemal žiadne pochybnosti
o tom, že by predávajúci neboli vlastníkmi predmetu kúpnej zmluvy. Spôsobilým predmetom vydržania je
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1-ica k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, ktorý je v súčasti
zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX v prospech žalovanej. Okresná správa spojov v Liptovskom

Mikuláši sa transformovala na Správu spojov, z ktorej bol vytvorený Štátny podnik Slovenská pošta, ktorá
sa následne transformovala na Slovenskú poštu, a.s. Okresná správa spojov v Liptovskom Mikuláši
bola podriadenou zložkou Stredoslovenského riaditeľstva spojov, ktoré bolo zrušené bez likvidácie
dňom 30. 6. 1989. Súčasne bol založený nový štátny podnik Správa pôšt a telekomunikácií š.p.,
na ktorý prešla správa majetku. Štátny podnik bol zrušený bez likvidácie dňom 31. 12. 1989 a bol

založený nový Štátny podnik Slovenská pošta, š.p. Od 1. 7. 2004 došlo k transformácii Štátneho
podniku na akciovú spoločnosť Slovenská pošta, a.s. Uvedené zmeny boli preto v roku 2004 zapísané
v katastri nehnuteľností na listoch vlastníctva. Taktiež došlo k uplynutiu vydržacej doby, keďže jeho
právny predchodca dobromyseľne užíval predmet vydržania od roku 1982. K skutočnému uchopeniu
sa držby došlo bezprostredne po uzavretí kúpnej zmluvy, teda k vydržaniu došlo v roku 1992. Vo

vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu poukázal na to, že stav neistoty ohľadne jeho
vlastníckeho práva možno odstrániť výlučne tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o predmete
existencie vlastníckeho práva k predmetu vydržania. Taktiež poukázal na skutočnosť, že ak má byť
výsledok určovacej žaloby spôsobilým podkladom na zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu, bude mať vždy žalobca naliehavý právny záujem

na takomto určení.

2. Žalovaná vo vyjadrení ku podanej žalobe, doručenom súdu dňa 7. 1. 2022, uviedla, že žalobný nárok
neuznáva. Poukázala na skutočnosť, že v konaní, vedenom Okresným súdom Liptovský Mikuláš podsp. zn. 7C/183/2008, bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 5. 8. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť, v ktorom konaní vystupovala v postavení žalobkyne 1). Následne, v dedičskom konaní
vedenom pod sp. zn. 5D/521/2015, D/not. 276/2015, po dohode dedičov nadobudla po jej otcovi D. B.

rovnaký predmet ako žiada nadobudnúť vo svoj prospech žalobca. Keďže vo veci už bolo právoplatne
rozhodnuté, v zmysle zákonného ustanovenia § 230 Civilného sporového poriadku je založená prekážka
rozhodnutej veci, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Preto navrhla konanie
zastaviť.

3. Žalobca vo vyjadrení ku vyjadreniu žalovanej (replike), doručenom súdu dňa 10. 2. 2022, uviedol,
že žalovanou vznesená prekážka veci rozhodnutej je nedôvodná. Konanie, vedené pod sp. zn.
7C/183/2008, bolo založené na odlišnom skutkovom základe. V uvedenom konaní súd určil, že
poručitelia boli ku dňu svojej smrti vlastníkmi predmetných nehnuteľností, teda určil stav ku dňu ich smrti
v roku 1946 a 1956. Súd však neurčil žiadneho súčasného vlastníka nehnuteľností, ale určil výlučne
predmet dedičstva po poručiteľoch ku dňu ich smrti. Žalobou sa domáha určenia vlastníckeho práva

vydržaním, pričom za rozhodné považuje časové obdobie a skutočnosti, ku ktorým došlo od uzavretia
kúpnej zmluvy dňa 1. 2. 1982. Keďže súd určil, že nehnuteľnosti patria do dedičstva ku dňu smrti
poručiteľov, v čase uzavretia kúpnej zmluvy v roku 1982 neboli vlastníkmi predmetných nehnuteľností
predávajúci. Poukázal na to, že žalovaná má vedomosť, že nehnuteľnosti minimálne od roku 1991 s jej
vedomím užíval on, resp. jeho právni predchodcovia.

4. Žalovaná vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobcu (duplike), doručenom súdu dňa 4. 3. 2022, opätovne
poukázala na vznesenú námietku právoplatne rozhodnutej veci. Poprela, že žalobca by mohol byť
výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností, keďže vlastnícke právo k nim nadobudla v súlade
s princípmi právneho štátu na základe čiastočného rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.

zn. 7C/183/2008, následne osvedčeného v dedičskom konaní. O druhej polovici spoluvlastníckeho
podielu je od roku 2016 vedené dedičské konanie po jej strýkovi B. B., ktoré ešte nie je ukončené.
Tvrdila, že žalobca uvádza nepravdivé skutkové tvrdenia. Poprela, že by mala vedomosť, že žalobca od
roku 1991 s jej vedomím alebo s vedomím jej sestier užíval predmetné pozemky. Právny predchodca
žalobcu v čase výstavby poštového strediska v roku 1994 vnikol násilím na ich pozemky a silou ich

z pozemkov vyhnal. Mali tam zasadené ovocné stromy a zeleninu. Keď sa jej sestra D. C. išla sťažovať
na Okresnú správu spojov Liptovský Mikuláš, odišla s plačom, keď ju odtiaľ vyhodili. Nepravdivé je tiež
skutkové tvrdenie žalobcu, že predmetné nehnuteľnosti užíval od roku 1982. V konaní, vedenom pod
sp. zn. 7C/183/2008, bolo výpoveďami svedkov preukázané, že do roku 1994 nehnuteľnosti užívali,
sadili tam zeleninu, zbierali ovocie z ovocných stromov. Od roku 1982 nikto z právnych predchodcov

žalobcu na predmetné pozemky až do roku 1994, kedy bola započatá výstavba poštovej prevádzky,
nevstúpil. Žalobcu nikdy nepovažovala za oprávneného držiteľa, nie to vlastníka pozemkov. Dôkazom
toho je aj skutočnosť, že v roku 2004 požiadali o vrátenie predmetných pozemkov v rámci reštitúcie.
Poprela dobromyseľnosť žalobcu, keďže žalobca so zreteľom na všetky objektívne okolnosti nebol už od
momentu vstúpenia do držby nehnuteľností dobromyseľný. Žalobca pri zachovaní náležitej opatrnosti

malalebomoholmaťpochybnostiotom,žemupredmetnénehnuteľnostipatriaazobjektívnehohľadiska
mal mať pochybnosti, že je oprávneným držiteľom. Na identifikácii parciel zo dňa 14. 8. 1981 je ako
užívateľ pozemkov 16/1 a 16/2 uvedený L. B. a užívateľom pozemku parcela číslo 16/5 D. B.. Taktiež
predávajúci súrodenci J. nemohli byť dobromyseľní, nakoľko nehnuteľnosti nadobudli ako maloletí od P.
Q., ich rodičia nepochádzali z obce Bobrovník ale z mesta Prešov. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli

kúpou dňa 27. 4. 1951, t. j. v čase, keď ešte žil D. B.. V čase predaja neboli súrodenci J. vlastníkmi
ani užívateľmi nehnuteľností, objektívne mali pochybnosť o svojom vlastníckom práve, v identifikácii
parciel zo 14. 8. 1981 neboli vyznačení ako vlastníci, ani ako užívatelia. Súrodenci J. nevedeli presne, čo
vlastnia.Žalobcakupovalpozemky,ktorémalibyťzapísanévpozemnoknižnejvložkečíslo9.Vuvedenej
pozemnoknižnej vložke však neboli zapísané. Zapísaný tam bol len pozemok parcela číslo 16 bez

akýchkoľvek podlomení. Ak má niekto vo vlastníctve jednu parcelu, ktorá sa neskôr rozdelí, dôvodom
musí byť to, že pôvodný vlastník už nie je vlastníkom pôvodnej parcely, preto došlo k jej rozdrobeniu.
Podľa identifikácie parciel zo dňa 14. 8. 1981, ktorú si dal vyhotoviť žalobca pred uzavretím kúpnej
zmluvy, právni predchodcovia žalobcu nemali uvedené pozemky zapísané vo vlastníctve, ani v užívaní.
Pozemky nerušene užívali od rokov socializmu až do roku 1994, kedy ich z pozemkov žalobca násilím

vyhnal. Stredisko geodézie Liptovský Mikuláš žalobcovi odmietlo vykonať zápis vlastníckeho práva do
evidencie nehnuteľností. Uvedená okolnosť mala u žalobcu vzbudiť podozrenie, že nie je oprávneným
držiteľom nehnuteľností. Z poľných náčrtov z roku 1939 vyplýva, že majiteľmi pozemkov boli jej právni
predchodcovia. Pri bežnej elementárnej opatrnosti by mohol žalobca uvedenú právnu skutočnosť zistiť,zvlášť, keď mal ako socialistická organizácia neobmedzený prístup do evidencie a zbierky listín vtedajšej
geodézie. Žalobca ako neoprávnený držiteľ nemohol získať vlastnícke právo vydržaním. Poukázala aj na
zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť viac práv ako sám má. Navrhla žalobu odmietnuť a konanie

zastaviť.

5. Žalobca doručil súdu dňa 17. 7. 2023 žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného na deň 19. 7.
2023 z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní medzi stranami sporu. V žiadosti súčasne uviedol,
že usporiadanie vzťahu medzi stranami sporu je v súčasnosti nereálne, nakoľko vo veci neprebehlo ešte

dedičské konanie po jednom z poručiteľov. Pre urovnanie veci je potrebné sa vyporiadať so všetkými
spoluvlastníkmi, teda je potrebné riadne ukončenie dedičského konania aj po druhom poručiteľovi.
Navrhol, aby súd zvážil možnosť prerušenia konania do právoplatného skončenia dedičského konania
po druhom poručiteľovi a súčasne navrhol odročiť pojednávanie na neurčito, prípadne prerušiť konanie
podľa § 163 Civilného sporového poriadku do právoplatného skončenia konania o dedičstve po
poručiteľovi.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 6. 10. 2023, uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom sporu, tvoria spolu s pozemkami, ktoré vlastní, zapísanými ako parcely číslo KN-C 37/2,
39/1, 40, 41/4, 41/5, 42, stavbou pošty súpisné číslo 69 na pozemku parcela číslo KN-C 40 a stavbou
skladu náradia súpisné číslo 96 na pozemku parcela číslo KN-C 38 jeden funkčný celok, ktorý vždy

užíval spoločne. Preto považuje užívanie ktorejkoľvek z uvedených nehnuteľností za užívanie všetkých
nehnuteľností súčasne. Na pozemkoch, ktoré sú predmetom sporu, sa nachádzajú aj ďalšie stavby
v jeho vlastníctve, ktoré sa do katastra nehnuteľností nezapisujú. Na pozemku parcela číslo KN-C 37/1
sa nachádza spevnená plocha zo zámkovej dlažby a podzemná čistička odpadových vôd, ktorá slúži
na čistenie odpadových vôd zo stavby pošty súpisné číslo 69. Na pozemku parcela číslo KN-C 38 je

pod zemou podzemná pivnica a nad zemou je sklad náradia súpisné číslo 96, o ktorom prebieha súdne
konanie. Uvedený sklad slúži výlučne ako vedľajšia stavba k budove pošty. Na pozemku parcela číslo
KN-C 39/2 sa nachádza vonkajšia zámková dlažba s vybudovaným posedením a s vonkajším grilom,
ktoré slúžia ako príslušenstvo k stavbe pošty a využívané sú výlučne jeho rekreantmi. Na pozemku
parcela číslo KN-C 41/3 sa nachádza multifunkčné športové ihrisko, ktoré taktiež slúži jeho rekreantom.

Na pozemkoch, ktoré sú predmetom sporu, sa teda nachádza príslušenstvo hlavnej stavby, bez ktorého
nie je možné hlavnú stavbu využívať, resp. využívať ju len s výraznými obmedzeniami. Nehnuteľnosti
kúpil za účelom vybudovania poštového strediska, pričom časť nehnuteľností mala slúžiť aj ako školiace
a rekreačné stredisko pre jeho zamestnancov. Po kúpe bol rodinný dom v zlom technickom stave,
nebolo ho možné bez stavebných úprav užívať, preto nehnuteľnosti nezačal užívať hneď od roku 1982.

Na prestavbu rodinného domu a jeho okolia na poštové stredisko bolo potrebné najmä zabezpečiť
vypracovanie projektovej dokumentácie, vybavenie stavebného povolenia, vypracovanie realizačnej
projektovej dokumentácie, obstaranie dodávateľa stavby, zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky,
realizovať stavbu a vybaviť kolaudačné rozhodnutie. Projektová dokumentácia bola vypracovaná v roku
1991. Stavebné povolenie bolo vydané 21. 2. 1992 a nadobudlo právoplatnosť 10. 3. 1992. Následne

boli realizované stavebné práce. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané dňa 18. 5. 1994 a nadobudlo
právoplatnosť 8. 6. 1994. Rozhodnutím Obce Bobrovník zo dňa 26. 8. 1996 bolo stavbe pridelené
súpisné číslo a následne bola zapísaná do katastra nehnuteľností. Paralelne s rekonštrukciou poštového
strediska prebiehala aj rekonštrukcia podzemnej pivnice a vybudovanie oplotenia. Na rekonštrukciu bolo
vydané stavebné povolenie dňa 12. 5. 1994, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8. 6. 1994. Kolaudačné

rozhodnutie bolo vydané dňa 13. 12. 1994. Výsledkom rekonštrukcie pivnice bolo aj vybudovanie
novej nadzemnej časti s názvom sklad náradia, ktorej bolo rozhodnutím Obce Bobrovník dňa 20. 6.
2000 pridelené súpisné číslo a následne bola zapísaná do katastra nehnuteľností. Od roku 1994
užíval nehnuteľnosť ako poštové stredisko. Časť budovy bola určená na prevádzkovanie pobočky
pošty a druhá časť, vrátane vonkajších častí, bola využívaná ako školiace a rekreačné stredisko

pre jeho zamestnancov. Takto boli nehnuteľnosti využívané do 30. 4. 2008. Od 1. 5. 2008 boli
nehnuteľnosti využívané výlučne len ako školiace a rekreačné zariadenie pre jeho zamestnancov, keďže
pobočka pošty bola zatvorená. Následne boli nehnuteľnosti opätovne zrekonštruované na základe
stavebného povolenia zo dňa 12. 9. 2008. Rekonštrukcia bola skolaudovaná dňa 23. 2. 2009. Rozpočet
uvedenej rekonštrukcie predstavoval 11.990.000 Sk. Súčasne s touto rekonštrukciou bola na pozemku

parcela číslo KN-C 41/3 vykonaná v roku 2008 výstavba multifunkčného ihriska, a to na základe
ohlásenia stavebnému úradu. V rokoch 2005 – 2006 bola vykonaná realizácia čističky odpadových vôd
srozpočtom401.668Sk.Žalobcavpodanítaktiežuviedol,žeúvahusúdu,uvedenúvrámcipredbežného
právneho posúdenia veci, že nie je preukázaný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho právak spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1-ica na nehnuteľnostiach, ku ktorým je zapísaný aktuálne
ako vlastník, nepovažuje za správnu. V konaní, vedenom pod sp. zn. 7C/183/2008, bolo určené,
že nehnuteľnosti mu už nepatria, ale patria do dedičstva po právnom predchodcovi žalobcov. Jedna

polovica už prebehla dedičským konaním a dedič je zapísaný v katastri nehnuteľností, druhá polovica
spoluvlastníckeho podielu je stále predmetom dedičského konania. Z uvedeného dôvodu je stále
v katastri zapísaný ako podielový spoluvlastník nehnuteľností. Zápis údajov o vlastníkovi v katastri však
nezodpovedá skutočnému stavu a dobrá viera v zápis v katastri je už vyvrátená. Preto je daný naliehavý
právny záujem na požadovanom určení.

7. Advokát žalobcu na pojednávaniach v plnom rozsahu trval na písomných podaniach učinených vo
veci. Poukázal na skutočnosť, že v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/183/2008 súd určil, že nehnuteľnosti
boli vo vlastníctve poručiteľov ku dňu ich smrti, teda v roku 1946 a 1956 a reálne nevylúčil, že vlastnícke
právo mohol nadobudnúť aj iný subjekt. Jeho právny predchodca uzatvoril dňa 1. 2. 1982 kúpnu zmluvu
so súrodencami J., pričom nemal žiadne pochybnosti o ich vlastníctve. K zavkladovaniu zmluvy došlo

v roku 1992, keďže vtedy platné právne predpisy toto nevyžadovali. Určenia vlastníckeho práva sa
domáha právnym dôvodom vydržania. Jeho zamestnanci vstúpili na pozemky na základe titulu, ktorým
bola kúpna zmluva. K uplynutiu vydržacej doby došlo k 1. 2. 1992. Ak by aj vydržacia doba začala
plynúť od roku 1993, keď na pozemok prišli bagristi, k uplynutiu vydržacej doby došlo v roku 2003.
Následne označil za rok reálneho uchopenia sa držby nehnuteľností rok 1994, kedy bolo vydané

stavebné povolenie. Žalovaná až v roku 2008 iniciovala súdne konanie o určenie vlastníckeho práva,
hoci k reálnemu uchopeniu sa držby došlo v roku 1994, odkedy aj nehnuteľnosti užíva. Do roku 2008
žalovaná žiadane úkony, ktoré by spochybňovali jeho vlastnícke právo, nevykonala. V kúpnej zmluve,
ktorou nadobudol pozemky, boli len formálne nedostatky, spočívajúce v tom, že podpisy predávajúcich
na listine neboli overené. Nikto nespochybnil, že by sa nejednalo o podpisy oprávnených osôb. Poukázal

na to, že všetci v dedine vedeli, že sa ide stavať pošta, mali o tom vedomosť, pričom jeho vlastnícke
právo nikto až do roku 2008 nenapadol. V záverečnej reči uviedol, že v roku 1982 sa nemal žalobca
ako oboznámiť s tým, že kupuje nehnuteľnosti od nevlastníkov. Až do roku 2008 nemal vedomosť,
že realizuje stavbu na iných pozemkoch, ako na pozemkoch, ktoré by mu patrili. Od roku 1982 začal
vykonávať svoje práva ako vlastník, pozemky zveľaďoval. Všetci svedkovia si boli vedomí, že ide

realizovať stavbu a napriek tomu do roku 2008 nebolo jeho vlastnícke právo spochybnené. Ak by mal čo
i len najmenšie pochybnosti o tom, že majetok nie je jeho, neinvestoval by nemalé finančné prostriedky
do prerábky. Skutočnosť, že súd v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/183/2008 určil, že v roku 1946, resp.
1956 boli vlastníkmi pozemkov iné osoby ako tie, od ktorých pozemky kúpil, je bez vplyvu na ďalšie
vydržanie tretími osobami. Žalobca preukázal splnenie všetkých podmienok pre vydržanie pozemkov.

8. Splnomocnený zástupca žalovanej na pojednávaniach uviedol, že žalobca nemohol splniť jednu zo
základných podmienok vydržania, a to dobromyseľnosť držby. D. J. ako svedkyňa uviedla, že nebola na
mieste samom pred predajom nehnuteľností, preto nemohla žalobcovi prezentovať aktuálny stav, a preto
ani žalobca nemohol poukazovať na to, že bol o aktuálnom stave nehnuteľností riadne oboznámený.

Keďže súrodenci J. neboli známi miestnych pomerov, nemohli ani žalobcovi prezentovať skutočný stav
veci. Svedok Q. J. potvrdil, že žalovaná a D. C. ešte v 90-tych rokoch užívali predmetné pozemky, na
ktorých hospodárili a mali na nich zasadenú zeleninu a ovocie. Po úmrtí D. B. v roku 1956 žalovaná
užívala viac ako 10 rokov nehnuteľnosti, preto nadobudla vlastnícke právo vydržaním. V roku 1994, keď
žalobca započal výstavbu pošty, ich násilím vyhnal z pozemkov, čo vyplýva z výsluchu žalovanej, J. K.,

D. C., Q. J., P. J.. Aj z poľných náčrtov vyplýva, že žalobca nebol evidovaný ani ako vlastník, ani ako
užívateľ pozemkov. Už z identifikácie pozemkov z roku 1982 mohol žalobca zistiť, že nehnuteľnosti užíva
L. B. a matka žalovanej D. B.. Aj skutočnosť, že Stredisko geodézie Liptovský Mikuláš odmietlo vykonať
zápis vlastníctva v prospech žalobcu mohla vzbudiť u žalobcu pochybnosť o jeho vlastníctve. Taktiež
skutočnosť, že v pozemno-knižnej vložke nemali predávajúci zapísané vlastnícke právo k pozemkom

16/1 až 16/6. Nebol žiaden dôvod prečíslovávať a drobiť pozemky, ak by mali jedného vlastníka.
K výstavbe oplotenia došlo v roku 1994. V roku 1975 sa žalovaná spolu so svojimi sestrami a ich matkou
museli vysťahovať z Bobrovníka, nakoľko došlo k výstavbe vodného diela Liptovská Mara. Naďalej však
predmetné pozemky užívali, sadili na nich zeleninu a mali na nich ovocné stromy. V roku 2004 si
uplatnilireštitúciukpozemkomnaObvodnomúradevLiptovskomMikuláši.Žiadosťoreštitúciunásledne

stiahli, nakoľko podali v roku 2008 žalobu. Od roku 1994 pozemky neužívali. Užívať ich chceli, ale bolo
im v užívaní zabránené. V roku 1994 došlo k rekonštrukcii a úprave pozemkov, ktoré sú predmetom
sporu, nakoľko v tomto roku došlo k vydaniu stavebného povolenia na pozemky. V záverečnej reči
uviedol, že žalobca odvádza svoju dobromyseľnosť zo subjektívnych skutočností, poukazujúc na to,že nevedel, že predávajúci nie sú vlastníkmi pozemkov. Žalobca však už z identifikácie parciel mal
zistiť, že predávajúci nie sú vlastníci pozemkov. Žalobca si fyzicky nepreveril, kto reálne pozemky
užíva. Nie je dôvodné spoliehať sa na štátom vedenú evidenciu nehnuteľností, v ktorej ani pozemky

parcela číslo 16/1, 16/2 a 16/5 neboli evidované na predávajúcich ako vlastníkov. Žalobca si dal sám
urobiť identifikáciu parciel, z ktorej vedel, že pozemok číslo 16 bol rozdelený. Všeobecnou praxou pri
nadobúdaní vlastníckeho práva štátnymi organizáciami bolo presvedčiť sa o tom, kto je vlastníkom alebo
užívateľom nehnuteľností. Poukázal na to, že predmetom sporu nie sú stavby, ale pozemky, na ktorých
stavby nie sú. Navrhol podanú žalobcu zamietnuť.

9.SvedkyňaD.R.O.privýsluchunapojednávaníuviedla,žežalovanájesestroujejmamy.ZBobrovníka
si pamätá detstvo, chodili tam, jej otec tam sadil, mali tam zeleninu. Sadili tam hlavne švábku, ktorú
potom dávali do pivnice alebo ju cez lavičku ponad potok prenášali na zastávku a vozili autobusom. Do
Bobrovníka chodila ešte vtedy, keď maturovala, to znamená v roku 1992. Potom tam chodil ešte oco
kosiť. Chodili tam na hrušky, slivky. Švábku tam sadili, keď mala 15 rokov. Nevedela uviesť, čo sa stalo,

aký bol dôvod, že jej rodičia prestali užívať pozemok. Potom tam pošta postavila stredisko. Mama vždy
hovorila, že je to ich. Z pozemku ich nikto nevyhadzoval. Keď zmaturovala, už do Bobrovníka nechodila.
Nemala vedomosť, že sa na pozemkoch ide stavať pošta, dozvedela sa to len potom pri rozhovoroch. Na
pozemkoch prestali sadiť zemiaky preto, že otec mal zdravotné problémy a asi im to aj niekto zakázal.
Rodičia jej nerozprávali, za akých okolností došlo k tomu, že už nemohli na pozemkoch sadiť, za akých

okolností sa začala stavať pošta. Jej mama sa možno bola pýtať na katastri, možno na miestnom úrade
ohľadne toho, že tam už nemohli sadiť. Má vedomosť, že s mamou nejednali pekne.

10. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:

11. Žalobca je zapísaný v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor,
na liste vlastníctva číslo XXX ako výlučný vlastník nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom
území A., a to pozemkov zapísaných ako parcely čísla KN-C 37/2, 39/1, 40, 41/4, 41/5, 42 a stavieb
súpisné číslo 69 Pošta postavenej na pozemku parcela číslo KN-C 40 a súpisné číslo 96 Sklad náradia

postavenej na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 38.

12. Žalobca je v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, zapísaný
na liste vlastníctva číslo XXXX ako podielový spoluvlastník pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom
území A., zapísaných ako parcela číslo KN-C 37/1, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,

o výmere 165 m2, parcela číslo KN-C 38, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 26 m2,
parcelačísloKN-C39/2,druhpozemkuzastavanáplochaanádvorie,ovýmere11m2aparcelačísloKN-
C 41/3, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 596 m2, a to v spoluvlastníckom podiele
1-ica. Na liste vlastníctva je vyznačená poznámka, že rozsudkom Krajského súdu Žilina 6Co/23/2015
a Okresného súdu Liptovský Mikuláš 7C/183/2008, kde súd určil, že parcela KN-C 37/1 vytvorená

geometrickým plánom z parcely KN-C 37, parcela KN-C 38, parcela KN-C 39/2 vytvorená geometrickým
plánom z parcely číslo 39, parcela KN-C 41/3 vytvorená geometrickým plánom z C parcely 41, patria
do dedičstva a právo zapísaného vlastníctva nakladať s nehnuteľnosťami je obmedzené. Ako podielová
spoluvlastníčka uvedených pozemkov je zapísaná pod poradovým číslom 2 v spoluvlastníckom podiele
1-ica žalovaná, a to na základe čiastočného rozsudku 7C/183/2008-856 a osvedčenia o dedičstve

5D/521/2015.

13. Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci žalobkyne 1) A. B., žalobkyne 2) J. K. a žalobkyne 3)
D. C. proti žalovanému Slovenská pošta, a.s., čiastočným rozsudkom zo dňa 13. 5. 2014, č. k.
7C/183/2008-856, určil, že pozemok parcelné č. 37/1, o výmere 165 m2, zastavané plochy a nádvoria,

k. ú. A., vytvorený geometrickým plánom č. 7C/183/2000, vyhotovený súdnym znalcom L. C. M., dňa
21. 9. 2009, úradne overený Správou katastra Liptovský Mikuláš, pod č. 875/2009, z pozemku parcelné
č. KN-C 37, o výmere 181 m2, zastavané plochy a nádvoria, k. ú. A., obec Bobrovník, zapísaný na LV č.
XXX Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor katastrálny, pozemok parcelné č. KN-C 38, o výmere
26 m2, zastavané plochy a nádvoria, k. ú. A., obec Bobrovník, zapísaný na LV č. XXX, Okresného úradu

Liptovský Mikuláš, odbor katastrálny, pozemok parcelné č. 39/2, o výmere 11 m2, zastavané plochy a
nádvoria, k. ú. A., vytvorený geometrickým plánom č. 7C/183/2000, vyhotovený súdnym znalcom L. C.
M., dňa 21. 9. 2009, úradne overený Správou katastra Liptovský Mikuláš, pod č. 875/2009, z pozemku,
parcelné č. KN-C 39 o výmere 540 m2, zastavané plochy a nádvoria, k. ú. A., obec Bobrovník, zapísanýna LV č. XXX Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor katastrálny, pozemok parcelné č. 41/3, o
výmere 596 m2, zastavané plochy a nádvoria, k. ú. A., vytvorený geometrickým plánom č. 7C/183/2000,
vyhotovený súdnym znalcom Ing. Ladislavom Tichým, dňa 21. 9. 2009, overený Správou katastra

Liptovský Mikuláš, pod č. 875/2009, z pozemku, parcelné č. KN-C 41, o výmere 827 m2, zastavané
plochy a nádvoria, k. ú. A., obec Bobrovník, zapísaný na LV č. XXX, Okresného úradu Liptovský Mikuláš,
odbor katastrálny, patria do dedičstva po poručiteľoch D. B., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom A.
O. XX, zomrelého dňa 5. 5. 1956 v obci Bobrovník, v spoluvlastníckom podiele jedna polovica a B.
B., naposledy bytom A. O. XX, zomrelého dňa 9. 9. 1946, v spoluvlastníckom podiele jedna polovica.

V odôvodnení rozsudku súd, okrem iného, uviedol, že určil, že predmetné nehnuteľnosti patria do
dedičstva po označených poručiteľoch, pričom uvedené určenie sa vzťahuje k okamihu smrti poručiteľov.
Preto okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie. Určením, že vec
patrí do dedičstva po poručiteľovi, dochádza k posúdeniu, že v čase smrti bol poručiteľ vlastníkom veci,
ktorá vec sa stala predmetom dedičského konania a následného vyporiadania dedičov po poručiteľovi.
Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 17. 6. 2015, sp. zn. 6Co/23/2015, čiastočný rozsudok súdu prvej

inštancie potvrdil. V odôvodnení rozsudku, okrem iného, uviedol, že požadované určenie sa vzťahuje
ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie
súdu. Treba však dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne
prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve, že dedič
je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti,

s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného (napr. vydržaním). V konaní, v ktorom sa
zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto neskoršie skutočnosti
právne bezvýznamné. Argumentácia žalovaného v konaní úkonmi a skutočnosťami, ktoré nastali po
smrti právnych predchodcov žalobkýň, je preto bez právneho významu.

14. I. J. a D. C. ako predávajúci a Československý štát, zastúpený Okresnou správou spojov
v Liptovskom Mikuláši, ako kupujúci uzatvorili dňa 1. 2. 1982 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol
predaj pozemkov zapísaných ako parcela číslo EN 16/1 záhrada o výmere 234 m2, parcela číslo EN
16/2 o výmere 24 m2, parcela číslo EN 16/3 o výmere 321 m2, rodinného domu, pivnice a trvalých
porastov, pozemkov zapísaných ako parcela číslo EN 16/4 dvor o výmere 645 m2, parcela číslo EN

16/5 záhrada o výmere 721 m2, parcela číslo EN 16/6 o výmere 32 m2, parcela číslo EN 17 o výmere
502 m2, zapísaných v pozemnoknižnej vložke číslo 9 pre katastrálne územie A., pozemku zapísaného
ako parcela číslo EN 11/1 o výmere 768 m2, zapísaného v pozemnoknižnej vložke číslo 104 pre
katastrálne územie A. a pozemku zapísaného ako parcela číslo EN 11/2 o výmere 668 m2, zapísaného
v pozemnoknižnej vložke číslo 73 pre katastrálne územie A.. V článku VI. kúpnej zmluvy je konštatované,

že zmluva nepodlieha registrácii na Štátnom notárstve. Podľa identifikácie parciel zo dňa 14. 8. 1981,
pozemnoknižnej parcele číslo 16 zapísanej v pozemkovej knihe v pozemnoknižnej vložke číslo 9 pre
katastrálne územie A. zodpovedajú parcely číslo EN 16/1, 16/2, 16/3, 16/4, 16/5 a 16/6, pričom ako
užívateľ pozemkov parcela číslo EN 16/1 a 16/2 bol evidovaný L. B., pozemkov parcela číslo EN 16/3 a
16/4 I. J., pozemku parcela číslo EN 16/5 D. B. a pozemku parcela číslo EN 16/6 I. J..

15. Osvedčením o dedičstve, vydaným dňa 4. 10. 2016 notárkou JUDr. Janou Bečár Kupcovou v konaní
o novoobjavenom majetku po poručiteľovi D. B., vedenom pod sp. zn. 5D/521/2015, bola schválená
dohoda dedičov, podľa ktorej sa preberateľkou dodatočne zisteného majetku, a to spoluvlastníckeho
podielu vo veľkosti 1-ica k pozemkom evidovaným v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský

Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie A., zapísaným ako
parcela číslo KN-C 37/1, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 165 m2, parcela číslo
KN-C 38, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 26 m2, parcela číslo KN-C 39/2, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 11 m2 a parcela číslo KN-C 41/3, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 596 m2, stala žalovaná.

16. Okresná správa spojov Liptovský Mikuláš dňa 5. 2. 1982 doručila Stredisku geodézie Liptovský
Mikuláš žiadosť o zápis do evidencie nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy, a to pozemkov parcely
čísla 16/1, 2, 3, 4, 5, 6, 17, 11/1, 2 v katastrálnom území A..

17. Dňa 27. 12. 2004 žalovaná, D. C. a J. K. doručili Obvodnému pozemkovému úradu v Liptovskom
Mikuláši žiadosť o navrátenie vlastníctva k pozemkom, predmetom ktorej bol aj pozemok parcela číslo
EN 16/5, resp. 41, ktorý vlastní Slovenská pošta.18. V pozemkovej knihe, pozemnoknižná vložka číslo 9, pre katastrálne územie A., boli zapísané
pozemky parcely čísla PK 16 a 17, pričom ako podieloví spoluvlastníci uvedených nehnuteľností boli na
základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 27. 4. 1951 zapísaní maloletá D. J. a maloletý I. J., každý v 1-ici.

19. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, v správe zo dňa 11. 7. 2023 súdu oznámil, že
stotožnením zákresov a zápisov na priložených mapách Bobrovník mal D. B. parcely 10, 14/1 a 15 a D.
B. s B. B. každý po 1-ici parcely 16/5 a 19/1. Podľa súpisu parciel pred THM parcela číslo 16/5 je záhrada
s výmerou 721 m2 a nebola zapísaná na liste vlastníctva, bola v užívaní vdovy D. B..

20. Obec Bobrovník dňa 6. 5. 2005 vydala záväzné stanovisko, v ktorom súhlasila s výstavbou
ČOV typu EČ 12 v katastrálnom území A. na pozemkoch parcely čísla KN 37 a 39. Obvodný úrad
životného prostredia v Liptovskom Mikuláši vydal dňa 17. 1. 2006, pod číslom ŠVS-2006/00187-003/Mk,
kolaudačné rozhodnutie na užívanie vodnej stavby „Poštové stredisko Bobrovník - ČOV EČ 12“.

21. V októbri 2008 bol vyhotovený projekt stavby „Bobrovník – modernizácia strediska, multifunkčné

ihrisko“. Obec Bobrovník dňa 22. 10. 2008 oznámila, že nemá námietky proti uskutočneniu drobnej
stavby – terénne a sadové úpravy a multifunkčné ihrisko na pozemku parcela číslo KN 39, 40, 41,
katastrálne územie A..

22. Obec Bobrovník vydala dňa 12. 9. 2008, pod číslom ÚRaSP 2008/05100-Ha, stavebné povolenie na

stavbu „Prístavba a stavebné úpravy pošty na rekreačný dom“ na pozemku parcela číslo KN-C 39, 40,
41 v katastrálnom území A.. Rozhodnutím zo dňa 23. 2. 2009, číslo ÚRaSP 2008/07237-Hav, povolila
užívanie stavby „Rekreačný dom“ na pozemku parcela číslo KN-C 40 v katastrálnom území A.. Uvedená
stavba bola zrealizovaná ako prístavba a stavebné úpravy existujúceho objektu s prízemím a podkrovím.

23. Obvodný úrad životného prostredia Liptovský Mikuláš dňa 12. 5. 1994, pod číslom ÚR a ŠSS
648/1994-Dá, vydal stavebné povolenie na stavbu „Rekonštrukcia jestvujúcej pivnice, sadové úpravy
a oplotenie“, v katastrálnom území A., na pozemku parcela číslo 40 a 38 žiadateľovi Slovenská pošta, š.
p., Slovenská riaditeľstvo pôšt. Dňa 13. 2. 1994, pod číslom ÚR a ŠSS 1927/1994-Dá, povolil užívanie
stavby „Rekonštrukcia jestvujúcej pivnice, stavebné úpravy a oplotenie“. Obec Bobrovník dňa 20. 6.

2000 vydala listinu o určení súpisného čísla na stavbu skladu náradia postavenú na pozemku parcela
číslo KN-C 38 v katastrálnom území A..

24.ObvodnýúradživotnéhoprostrediaLiptovskýMikulášdňa21.2.1992,podčíslomÚRaŠSS1664/91-
Dá,vydalstavebnépovolenienastavbu„BudovaPoštovéhostrediskaBobrovník“napozemkochparcela

číslo 40, 39, 20, 286 v katastrálnom území A. žiadateľovi Stredoslovenské riaditeľstvo spojov. Dňa 18.
5. 1994, pod číslom ÚR a ŠSS 647/1994-Dá, povolil užívanie stavby „Budova Poštového strediska
Bobrovník“. Obec Bobrovník dňa 26. 8. 1996 vydala rozhodnutie o určení súpisného čísla na stavbu
Pošta Bobrovník postavenú na pozemku parcela číslo 40.

25. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 7C/183/2008, v právnej veci
žalobcov: 1) A. B., 2) J. K. a 3) D. C. proti žalovanému Slovenská pošta, a.s., o určenie, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva, súd zistil nasledovný skutkový stav:
Podľa záveru znaleckého posudku číslo 11/2009, vypracovaného znalcom L. C. M. dňa 12. 6. 2009,
na pozemnoknižnú parcelu číslo 16 v katastrálnom území A., zapísanú v pozemnoknižnej vložke číslo

9, ku dňu zápisu kúpno-predajnej zmluvy do katastra nehnuteľností nebol založený list vlastníctva.
K zápisu do katastra na list vlastníctva číslo XXX bol doložený výpis z pozemnoknižnej vložky číslo 9
a k nemu identifikácia parciel. Pozemnoknižná parcela číslo 16 bola do pozemkovej mapy zakreslená
na základe skutočného užívania v prírode podľa zápisnice overenia komasačného plánu zo dňa 29.
5. 1913. Pozemnoknižné parcely číslo 16/a, 16/d nie sú identické s parcelami podľa katastrálnej mapy

katastranehnuteľnostíparcelačíslo37,38,41.Napriektomu,žepozemnoknižnéparcelyniesúidentické
s parcelami v registri KN-C, identifikácia bola vyhotovená, pričom pozemnoknižná parcela 16/a sa skladá
z častí KN-C parciel číslo 41, 298, pozemnoknižná parcela 16/d sa skladá z častí KN-C 37, 39, 298
z celej parcely číslo 38. Žalobkyňa 1) A. B. pri výsluchu na pojednávaní dňa 27. 11. 2009, okrem iného,
uviedla, že na parcele označenej ako číslo 15 bol rodičovský dom jej rodičov D. B. a D. B.. Pri dome bola

záhrada označená ako parcela číslo 14, nasledoval potok, cez ktorý prechádzali k predmetnej parcele
číslo 16. Časť parcely číslo 16 slúžila ako ovocný sad. V súčasnosti je to označené ako číslo 16/5. Druhá
časť parcely číslo 16 slúžila ako pozemok, na ktorom bola pivnica a sypáreň, ktorá je označená ako číslo
16/1. Pozemky vlastnila rodina D. B., ktorý nadobudol pozemky, po svojom otcovi P. B.. Pozemky užívaliako rodina, teda jej otec spolu s manželkou a s nimi. Časť pozemku sa využívala ako ovocný sad, mali ju
aj oplotenú zo všetkých troch strán, s výnimkou časti, kadiaľ šiel potok. Oplotenie tam bolo aj v čase, keď
sa začala stavať pošta. Pivnicu so sypárňou postavil ešte jej starý otec P. B.. Jej otec dal dom, v ktorom

bývali, aj parcelu číslo 14 do nájmu Vyšnému, parcelu číslo 16 naďalej užívali, chodili tam na ovocie,
kosilo sa tam. Potom sa presťahovali do domu číslo XX, a takýto stav trval do smrti otca v roku 1956.
V dome číslo XX bývali do doby, kým sa nezačala stavať priehrada. Preto odišli do Liptovského Mikuláša.
Parcelu číslo 16 využívala jej sestra, žalobkyňa 3), ktorá si tam sadila. Na pojednávaní dňa 7. 7. 2011
uviedla, že pošta nad pivnicou postavila drevený prístrešok, ktorý bol využívaný ako altánok, robili si tam

ohnisko. Do zeme bol však vchod a v pivnici žalovaný ani jeho predchodca nikdy nemal nič uskladnené,
nevyužíval to. Využíval sa len altánok na rekreačné účely. Žalobkyňa 2) J. K. pri výsluchu na pojednávaní
dňa 27. 11. 2009, okrem iného, uviedla, že v roku XXXX zomrel jej otec. Pamätá si, že jej mama ich
posielaladozáhradynaparcelečíslo16pozbieraťjablká,hrušky,slivky.Chodilitamcezpotok,cezlávku,
smerom na parcelu číslo 16/5. Na pozemku bola aj pivnica, kde chodila mama po zemiaky. Bolo to na
tom kraji, kde je pošta. V Bobrovníku nežije od 14 rokov. Žalobkyňa 3) D. C. pri výsluchu na pojednávaní

dňa 17. 9. 2010, okrem iného, uviedla, že si pamätá, že ich pozemok 16 bol za vodou, ako deti sa tam
hrávali, chodili na pozemok, hrávali sa za sypárňou, ktorá bola spolu s pivnicou na pozemku. Rodičia
mali dom a veľkú záhradu, to boli parcely číslo 14 a 15. Cez potok chodili na parcelu číslo 16. Mali
tam ovocné stromy. Chodili na pozemok 16/1, na ktorom je zakreslená sypáreň. Na parcele číslo 16/5
boli vysadené stromy. Sadievali tam sadeniny. Potom prišli spojári. Parcela číslo 16/5 bola ohraničená

železným plôtikom troch strán, od vody oplotenie nebolo. Parcela číslo 16/1 bola taktiež oplotená asi
z troch strán. V rodičovskom dome na parcele číslo 15 bývali do 10 – 11 rokov jej veku. Potom otec
zomrel a odsťahovali sa. Aj potom, ako sa odsťahovali, užívali pozemky parcela číslo 16/5 a 16, kde
stála sypáreň. Na pozemku číslo 16/5 ďalej sadili, chodili na lipu. Keď mali viac zemiakov, využívali
pivnicu, kde bola sypáreň. Potom prišla pošta, zvalila pivnicu, keď začala dom stavať. Potom sa išla aj

na poštu pýtať ohľadne pozemkov. Povedali jej, že to kúpili. Pozemky boli ich, a to jej otca D. B. a matky
R. B.. Na predmetné pozemky chodievali spolu s manželom v 70-tych rokoch. Sadili tam zemiaky, boli
tam aj ovocné stromy. Tak tomu bolo do obdobia, keď prišla pošta a začala práce s traktorom. Pred
poštou tam nikto nebol. Chodili tam na jar, v jeseni aj v priebehu roka. Ako 14-ročná odišla do školy
do Žiliny, po návrate zo školy bola rok doma a ak 20-ročná sa vydala. V obci už po svadbe nebývala.

Aj z Liptovského Mikuláša chodili s manželom na predmetné nehnuteľnosti. Nehnuteľnosti každý rok
chodili obrábať. Po jej odchode do Žiliny predmetné pozemky užívali jej sestry a mama. Svedok P. J.
pri výsluchu na pojednávaní dňa 19. 11. 2010, okrem iného, uviedol, že má vedomosť o spore, keďže
v obci skoro každý spor pozná. Tam postavili poštu a pod ňou bol sad B.. Bola tam taká lávka, cez ktorú
sa chodilo. Na druhej strane jarku bola lúka, na tej bol dom D. B.. Lávka slúžila pre D. B.. Od narodenia

býval v Tvarožnej, chodili však ku D. B., keď ich zavolal pokosiť, aby si zarobili peniaze. V strede bol
jarok, na jednej strane bola sad a na druhej strane bol dom B. a tiež sad. Stavba pošty je na tej strane,
kde bol sad, poniže. Keď kosieval, D. B. mu povedal, aby si nazbieral jablká z jeho sadu. Bola tam aj
pivnica, ktorá sa využívala na švábku, jablká. Využíval ju D. B.. Možno bol ovocný sad oplotený starým
plotom. Sad bol D. B., keďže mu povedal, že si má ísť pre jablká. Užíval ho len D. B.. Keď chodil kosiť

D. B. mal 16 alebo 17 rokov. Svedkyňa D. C. pri výsluchu na pojednávaní dňa 2. 2. 2012, okrem iného,
uviedla, že s bratom pozemky zdedili na polovicu a v roku 1982 ich predali spojom, ktorí si na nich
postavili hotel. Pamätá si, že tam bola záhrada, dom, taká chalúpka, ktorá mala i pivnicu. V tom čase
mala 10 rokov a jej brat 4, keď odišli z Bobrovníka. Keď tam potom chodili, bolo to už iné. Pivnica bola
mimo domu. V čase, keď to predávali, bolo to veľmi schátralé, nedalo sa tam bývať. Boli im doručené

zápisy, aké parcely vlastnia, preto to predali spojom. Ich otec bol tútor, a keď dospeli, povedal im, že je
to ich. Bola tam záhrada, dom a pri ňom pivnica a veľká ovocná záhrada. Otec im povedal, že to, čo je
zapísané v pozemkovej knihe, je ich. Na pravej strane od potoka je gazdovstvo B., naľavo od potoka je
kamenný dom uja Q., vedľa neho pivnica, záhrada s ovocnými stromami. D. B. nepoznala. Z Bobrovníka
sa odsťahovali, keď mala 10 rokov. O nehnuteľnosti sa nestarali, neudržiavali ich, boli malí. Medzi rokmi

1951 – 1982 sa nehnuteľnosti nespravovali, oni ich neužívali, zrejme ich užíval celý Bobrovník. Jednali
so spojmi z Liptovského Mikuláši, ktoré ich oslovili, či to nepredajú. Povedali, že v poriadku, prečo nie.
Predložili doklady, ktoré mali z pozemkovej knihy a všetko, čo mali. Podľa toho sa urobila zmluva. Kúpnu
zmluvu vyhotovili spoje. V pozemkovej knihe je zapísaná parcela číslo 16 ako ich vlastníctvo avšak
nevedela uviesť, prečo bola v kúpnej zmluve rozčlenená na parcely číslo 16/1 až 16/6. Pri uzatváraní

kúpnej zmluvy sa neboli pozrieť na mieste samom so zástupcami spojov. K identifikácii parciel zo dňa 14.
8.1981savyjadriťnevedela.Nemalavedomosťoodmietnutízápisuvevidenciinehnuteľnostívsúvislosti
s nedostatkom overenia podpisov predávajúcich. Svedok I. J. pri výsluchu na pojednávaní dňa 2. 2.
2012, okrem iného, uviedol, že má vedomosť o kúpnej zmluve, ktorú uzavrel v roku 1982. Išlo o zbúranýdom a pivnicu. Bolo im povedané, aby to predali, že ak to nepredajú, že im to zoberie štát. Spoje to
chceli, bola to Pošta Bystrica. Reagovali na to tak, že ak im to majú zobrať, nech majú aspoň peniaze,
preto to predali. Nepamätal si, kto vyhotovil kúpnu zmluvu. Predmetom zmluvy bola jedna parcela, na

ktorej bola zbúraná pivnica a starý kamenný dom, trvalé porasty, staré stromy. Od otcových rodičov sa
dozvedel, že spolu so svojou sestrou nadobudli po P. Q. nejaký dom, parcely. Nevedel, koľko to bolo
parciel a s akými parcelnými číslami. Keď mal 5 alebo 6 rokov odišli z Bobrovníka. Na pozemok nechodil
až do predaja v roku 1982. Nemal vedomosť, čo sa v tom období s nehnuteľnosťami dialo. Rodičia mu
nepovedali, neukázali, čo užíval a čo patrilo Vyšnému. Svedok Q. J. pri výsluchu na pojednávaní dňa 21.

6. 2012, okrem iného, uviedol, že v obci Bobrovník žil od narodenia do roku 1955, kedy sa oženil a býval
v Liptovskom Mikuláši. Do dôchodku odišiel v roku 1988, a potom prechodne sa zdržiaval v Bobrovníku.
Do rodiny B. chodil. D. B. býval v kamennom dome, býval tam aj jeho brat, rodičia žalobkyne 1). Chodil
pomáhať D. B. kosiť na záhradu za vodou a hore pod domom. Od kamenného domu prechádzali cez
lavičku alebo preskočili potok. B. tam mal záhradu na ľavej strane a na pravej strane mal pozemok,
na ktorom mal pivnicu so sýpkou. V záhrade mu pomáhali aj s oberaním jabĺk. V záhrade boli jablone,

slivky. Záhrada bola oplotená kovovým pletivom, vchádzalo sa do nej bránou od cesty. Parcela číslo 15
a 14/1 patrí D. B.. Medzi parcelami 14/1 a 16/5 je potok, cez ktorý preskakovali. D. B. patril aj pozemok
16/5 a 16/1, na ktorom stála sypáreň. Pozemok číslo 16/4 a 17 patrili P. Q., spolu s pozemkom 16/3, na
ktorom bol postavený jeho dom. Pozemok číslo 16/5 bol oplotený z troch strán, okrem strany, na ktorej
bol potok. Lávka slúžila len pre rodinu B., nie pre verejnosť. Žalobkyňa 1) aj so sestrou D. v rokoch 1990

– 1992 chodili na pozemok parcela číslo 16/5, sadili tam zemiaky, videl ich tam. Nevedel uviesť, prečo sa
na pozemkoch začala stavať pošta. Každý v dedine hovoril, že to patrí B., chodili mu tam ľudia pomáhať.
Súd sa oboznámil aj s poľnými náčrtmi pre katastrálne územie A. týkajúcimi sa predmetných parciel
a s geometrickým plánom vyhotoveným L. C. M. dňa 21. 9. 2009, číslo 7C183/2008. D. C. v liste zo
dňa 16. 5. 2011, doručenom Slovenskej pošte, a.s., uviedla, že počas obdobia, keď boli spoluvlastníkmi

nehnuteľností, nehnuteľnosti neužívali, nezaujímali sa o ne ani neumožnili nikomu, aby ich bezplatne
užíval. O tom, či Q. tieto nehnuteľnosti užíval vedia, ale nemajú vedomosť, či nehnuteľnosti niekomu
neprenajímal alebo dovolil niekomu ich užívať. Okresná správa spojov bola dňa 6. 4. 1982 vyzvaná
na doplnenie listín, ktoré boli predložené na zápis do evidencie nehnuteľností, a to overenie podpisov
predávajúcich na kúpnej zmluve zo dňa 1. 2. 1982.

26. Podľa § 163 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania
alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

27. Podľa § 164 Civilného sporového poriadku, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie

prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

28. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol,
nakoľko nemal preukázanú jeho dôvodnosť. Žalobca navrhol prerušiť konanie v súlade so zákonným

ustanovením § 163 Civilného sporového poriadku. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia však
súd konanie preruší len vtedy, ak to zhodne navrhnú strany sporu. Žalovaná s prerušením konania
nesúhlasila, čo uviedla v podaní zo dňa 27. 7. 2023. Súd preto nemal preukázané splnenie zákonných
podmienok na prerušenie konania podľa žalobcom uvádzaného zákonného ustanovenia § 163 Civilného
sporového poriadku. Súčasne súd nemal preukázané ani splnenie podmienok na prerušenie konania

podľa § 164 Civilného sporového poriadku. Žalobca síce navrhoval prerušiť konanie do skončenia
konania o dedičstve po druhom z poručiteľov, z návrhu však nebolo zrejmé, aký vplyv, najmä prihliadajúc
na skutočnosť, že žalobcom bola ako žalovaná označená len dedička po poručiteľovi D. B., by mal
výsledok dedičského konania po B. B. na prebiehajúce konanie.

29. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

30. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.31. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

32. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

33. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou

alebo kto vykonáva právo pre seba.

34. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

35. Podľa § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 1991, kto s vecou zaobchádza
ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je
ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.

36. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu v časti o určenie,

že je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu k pozemkom zapísaným v katastri nehnuteľností na liste
vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie A., zapísaného pod poradovým číslom 2 na žalovanú,
vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca
je aktuálne zapísaný v katastri nehnuteľností ako podielový spoluvlastník uvedených pozemkov
v spoluvlastníckom podiele 1-ica a žalovaná ako podielová spoluvlastníčka v spoluvlastníckom podiele

1-ice. Taktiež nebolo sporné, že právny predchodca žalovanej D. B. bol ku dňu smrti v roku 1956
podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 1-ica. Nebola sporná
ani skutočnosť, že právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 1. 2. 1982 kúpnu zmluvu s I. J. a D.
C., predmetom ktorej bol aj predaj uvedených pozemkov, pričom predávajúci v čase predaja neboli
vlastníkmi pozemkov. Žalovaná nerozporovala, že žalobca je právnym nástupcom Okresnej správy

spojov Liptovský Mikuláš. Medzi stranami bolo taktiež ustálené, že právny predchodca žalobcu začal
reálne pozemky využívať od roku 1994. Žalovaná rozporovala dobromyseľnosť žalobcu, resp. jeho
právneho predchodcu pri držbe pozemkov, a tým aj oprávnenosť držby a samotné nadobudnutie
vlastníckeho práva vydžaním.

37. Vzhľadom na druh nároku, ktorého sa žalobca podanou žalobou domáhal, súd prioritne skúmal,
či existuje na požadovanom určení naliehavý právny záujem, preukázanie ktorého je podmienkou
úspešnosti žaloby o určenie práva. Určovacia žaloba má preventívny charakter a je spôsobilým
procesným nástrojom na ochranu práva v prípadoch, keď sa požadovaným určením vytvorí pevný
základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa ďalším súdnym konaniam. Žalobca má naliehavý

právny záujem na požadovanom určení vtedy, ak bez požadovaného určenia by bolo ohrozené jeho
právo alebo jeho právne postavenie sa stalo neistým. Pokiaľ žalobca nepreukáže, že má naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, zamietne súd žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.
Podľa ustálenej judikatúry, ak sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré sa
zapisuje do katastra nehnuteľností, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem. Keďže

žalobca sa v spore domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré sa zapisuje do katastra
nehnuteľností, v prípade úspechu podanej žaloby by rozsudok súdu bol spôsobilý vyvolať zmenu
zápisu v katastri nehnuteľností. Preto bol preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
V tejto súvislosti súd uvádza, že, napriek uvedeniu predbežného právneho posúdenia veci na prvom
pojednávaní, podľa ktorého vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu, ktorý je aktuálne zapísaný v katastri

nehnuteľností na žalobcu, sa javila neexistencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení,
sa následne stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu uvedenou v podaní zo dňa 5. 10. 2023.
V katastri nehnuteľností je síce aktuálne na liste vlastníctva číslo XXXX ako podielový spoluvlastník
pozemkov, ktoré sú predmetom sporu, pod poradovým číslom 1 v spoluvlastníckom podiele 1-ica
zapísaný žalobca, v poznámkach je však vyznačené, že rozsudkom Krajského súdu Žilina 6Co/23/2015

a Okresného súdu Liptovský Mikuláš 7C/183/2008 bolo určené, že pozemky patria do dedičstva
a právo zapísaného vlastníctva nakladať s nehnuteľnosťami je obmedzené. Za uvedenej situácie preto
mal súd preukázanú existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení aj vo vzťahu
k spoluvlastníckemu podielu, aktuálne zapísanému v katastri nehnuteľností v prospech žalobcu, keďžehodnovernosť údajov v katastri nehnuteľností bola spochybnená, nakoľko rozhodnutím súdu bolo
určené, že pozemky patria do dedičstva po tretej osobe a na liste vlastníctva je zapísaná obmedzujúca
poznámka vo vzťahu k nakladaniu so spoluvlastníckym podielom.

38. Žalobca žalovaný nárok dôvodil tým, že dňa 1. 2. 1982 uzatvoril jeho právny predchodca ako
kupujúci kúpnu zmluvu s I. J. a D. C. ako predávajúcimi, predmetom ktorej boli pozemky, ktoré
sú predmetom sporu, v stave zápisu podľa vtedajšej evidencie nehnuteľností. V čase uzavretia
kúpnej zmluvy neboli predávajúci, podľa výsledkov konania vedeného Okresným súdom Liptovský

Mikuláš pod sp. zn. 7C/183/2008, vlastníkmi pozemkov. Nakoľko však splnil všetky zákonom
určené podmienky, nadobudol vlastnícke právo k pozemkom vydržaním. Žalovaná namietala splnenie
zákonných podmienok vydržania. Poukazovala najmä na nedobromyseľnosť držby, ktorú odvodzovala
zo skutočnosti, že predávajúci z kúpnej zmluvy neboli zapísaní ako vlastníci, resp. užívatelia pozemkov
v identifikácii parciel zo dňa 14. 8. 1981, ktorá bola prílohou kúpnej zmluvy. Taktiež poukazovala na
skutočnosť, že v pozemkovej knihe bol zapísaný jeden pozemok, a to parcela číslo PK 16, pričom

predmetom kúpnej zmluvy boli už pozemky rozdelené, a to 16/1 až 16/6, čo taktiež malo vzbudiť
v kupujúcom pochybnosti o vlastníckom práve predávajúcich. Poukazovala aj na poľné náčrty z roku
1939, z ktorých vyplýva, že vlastníkmi pozemkov boli jej právni predchodcovia. Tvrdila tiež, že pozemky
až do roku 1994, t. j. do započatia výstavby poštového strediska právnym predchodcom žalobcu, užívali,
sadili na nich najmä zemiaky, zbierali ovocie z ovocných stromov vysadených na pozemkoch. Taktiež

poukázala na skutočnosť, že Stredisko geodézie Liptovský Mikuláš právnemu predchodcovi žalobcu
odmietlo vykonať zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, čo taktiež mohlo vzbudiť uňho
pochybnosti o vlastníctve predávajúcich. Žalovaná poukázala aj na zásadu, podľa ktorej nikto nemôže
previesť viac práv ako sám má.

39. Prvotne súd uvádza, že pokiaľ žalovaná vo svojich podaniach navrhovala konanie zastaviť, o jej
návrhu bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 18. 1. 2023, ktorým bol návrh na zastavenie konania
zamietnutý. V odôvodnení uvedeného uznesenia súd podrobne uviedol dôvody, pre ktoré čiastočný
rozsudok, vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/183/2008 dňa 13. 5. 2014, netvorí prekážku
právoplatne rozhodnutej veci pre prebiehajúce konanie. Súd na odôvodnenie uvedeného rozhodnutia

v plnom rozsahu odkazuje.
40. Súd poukazuje na závery oboch rozsudkov v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/183/2008
(prvostupňového zo dňa 13. 5. 2014 a odvolacieho zo dňa 17. 6. 2015), podľa ktorých žalobkyňami
požadované určenie sa vzťahuje k okamihu smrti poručiteľov. Preto okolnosti, ktoré nastali po tomto
okamihu, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie. Súd poukazuje aj na právne závery, z ktorých vychádzali

súdy v uvedených rozhodnutiach, uvedené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
3Cdo/154/2010, podľa ktorého: „Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá -
ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol
v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti,
ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie

žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok
poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti
vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny
poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či
určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne

bezvýznamné.“ Súd sa preto v konaní nezaoberal skutočnosťami, ku ktorým došlo pred smrťou D. B.,
resp. B. B. (a ktoré boli predmetom skúmania v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/183/2008), ale len
skutočnosťami, ku ktorým došlo po ich smrti, a to, vzhľadom na žalobcom tvrdený dôvod nadobudnutia
vlastníckeho práva k pozemkom, od uzavretia kúpnej zmluvy dňa 1. 2. 1982.

41. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca splnil všetky zákonné náležitosti
vydržania vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na pozemkoch zapísaných na liste
vlastníctva číslo XXXX pod poradovým číslom 2 na žalovanú. Vydržanie predstavuje originárny spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom
stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo

ovláda a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec patrí. Základnými
predpokladmi vydržania sú spôsobilý predmet vydržania, spôsobilý subjekt vydržania, oprávnená držba
a nepretržitosť oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. Podľa rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/207/2005: „Jedným zo základných predpokladov oprávnenejdržby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo vykonávanie práva patria. Dobrá viera je psychicky stav
držiteľa; takýto držiteľ sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Dobrá
viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie

držiteľa je opodstatnené a musí trvať po celú vydržaciu dobu. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre
záver o existencii dobrej viery, sú spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci
(práva) a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, t.j. tzv. titulu uchopenia sa držby (objektívne oprávnený
dôvod nadobudnutia držby). Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod;
postačí, aby bol daný aj domnelý (putatívny) právny dôvod. Pôjde však vždy o to, aby držiteľ bol so

zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí.„ Medzi stranami
sporu nebolo sporné, že spoluvlastnícky podiel k pozemkom, aktuálne zapísaný v katastri nehnuteľností
v prospech žalovanej, je spôsobilým predmetom vydržania. Taktiež nebolo sporné, že žalobca je
spôsobilým subjektom vydržania. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že nebolo sporné, že
žalobca je právnym nástupcom kupujúceho z kúpnej zmluvy zo dňa 1. 2. 1982. O uvedenej skutočnosti
svedčí aj to, že žalobca bol v roku 2004 zapísaný do katastra nehnuteľností ako vlastník všetkých

pozemkov a stavieb, ktoré boli predmetom zmluvy. Súd tiež poukazuje na to, že novela Občianskeho
zákonníka, prijatá zákonom číslo 509/1991 Zb., s účinnosťou od 1. 1. 1992 zrušila obmedzenie
spôsobilých predmetov vydržania a umožnila vydržanie aj právnickou osobou. Podľa konštantnej
rozhodovacej praxe, právnická osoba, ktorá sa stala oprávneným držiteľom pred 1. 1. 1992 si môže
do vydržacej doby započítať aj dobu oprávnenej držby vykonanej pred 1. 1. 1992. Právny predchodca

žalobcu uzavrel kúpnu zmluvu s predávajúcimi, ktorí boli ku dňu podpisu zmluvy zapísaní ako podieloví
spoluvlastníci pozemku parcela číslo PK 16 v pozemnoknižnej vložke číslo 9. Pokiaľ aj predmetom
zmluvy boli pozemky parcela číslo EN 16/1 až 16/6, teda pozemky rozdelené, súd nepovažoval uvedenú
skutočnosť za dôvod, ktorý by mohol vzbudiť objektívne pochybnosti právneho predchodcu žalobcu
o vlastníctve predávajúcich. Prílohou kúpnej zmluvy bola identifikácia parciel zo dňa 14. 8. 1981,

ktorou došlo k zidentifikovaniu pozemnoknižnej parcely číslo PK 16 na aktuálny stav zápisu v evidencii
nehnuteľností. Pokiaľ žalovaná poukazovala na to, že predávajúci neboli zapísaní v identifikácii parciel
ako vlastníci, resp. užívatelia uvedených pozemkov, súd uvádza, že D. B. bola zapísaná len ako
užívateľka pozemku parcela číslo EN 16/5. Ako užívateľ pozemkov parcela číslo EN 16/1 a 16/2 bol
zapísaný L. B., pozemkov parcely číslo EN 16/3, 16/4 a 16/6, ako aj 17, 11/1 a 11/2, I. J.. Vzhľadom

na skutočnosť, že v identifikácii parciel neboli uvedení vlastníci pozemkov, ale len ich užívatelia, nebola
uvedená skutočnosť objektívne spôsobilá vyvolať pochybnosti o vlastníctve predávajúcich. V identifikácii
parciel bol uvedený len užívací vzťah, t. j. nie vzťah vlastnícky. Žalovaná tiež poukazovala na to,
že právny predchodca žalobcu ako socialistická organizácia mal možnosť nahliadnuť do všetkých
listín nachádzajúcich sa v zbierke listín na príslušnom stredisku geodézie a zistiť tak, že v poľných

náčrtoch z roku 1939 sú ako vlastníci zapísaní jej právni predchodcovia. K tejto argumentácii súd
uvádza, že skutočnosť, že ku dňu ich smrti boli D. B. a B. B. podielovými spoluvlastníkmi predmetných
pozemkov, bola určená až v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/183/2008. K určeniu uvedenej skutočnosti
došlo až po vykonaní rozsiahleho dokazovania, vrátane znaleckého dokazovania. Súd mal za to, že
jednoduchým nahliadnutím do listín nachádzajúcich sa v zbierke listín, pri zachovaní obvyklej miery

opatrnostiastarostlivosti, pretonebolomožnézistiť,žespoluvlastníkmipozemkovsúinéosoby(D.B.,B.
B.) ako osoby zapísané v pozemkovej knihe, zvlášť z dôvodu, že vlastnícke právo uvedených osôb bolo,
podľarozsudkusp.zn7C/183/2008,nadobudnutévydržaním.Žalovanátiežpoukazovalanaskutočnosť,
že stredisko geodézie nevykonalo na základe predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 1. 2. 1982 zápis do
evidencie nehnuteľností a túto vrátilo na opravu, čo malo u právneho predchodcu žalobcu vzbudiť

dôvodnú pochybnosť o oprávnenosti držby. Z vykonaného dokazovania však mal súd preukázané, že
listiny boli vrátené bez ich zápisu do evidencie nehnuteľností z dôvodu, že podpisy predávajúcich na
kúpnej zmluve neboli overené. Nejednalo sa teda o skutočnosť, ktorá by mohla u právneho predchodcu
žalobcu objektívne vzbudiť pochybnosti o vlastníckom práve predávajúcich a o oprávnenosti jeho držby.
Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že kúpna zmluva uzavretá dňa 1. 2. 1982, v zmysle článku II

ods. 9 Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného
hospodárstva č. 8 z 19. 5. 1964 Zb., ktorou sa vydáva smernica o postupe pri registrácii zmlúv na
štátnychnotárstvach apridávanísúhlasunaprevodanájmyniektorýchdruhovnehnuteľnostíokresnými
národnýmivýbormi(tzv.Registračnásmernica),nepodliehalaregistráciištátnymnotárstvom,anisúhlasu
okresného národného výboru, nakoľko sa jednalo o prevod nehnuteľného majetku do socialistického

vlastníctva.

42. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu sa po uzavretí
zmluvy zo dňa 1. 2. 1982 správal ako vlastník uvedených pozemkov, pričom zo žiadnych okolností,ktoré boli preukázané v konaní, nebolo možné vyvodiť, že by nebol dobromyseľný o tom, že ním
užívané pozemky mu patria. Pokiaľ aj s výstavbou poštového strediska začal až v roku 1992, zo
skutkových tvrdení žalobcu ako aj z predložených listinných dôkazov, najmä stavebných povolení,

mal súd preukázané, že sa tak stalo v dôsledku prípravných činností súvisiacich s výstavbou, najmä
prípravou projektovej dokumentácie a potrebných rozhodnutí štátnych orgánov. Žalobca vo svojom
vyjadrení zo dňa 5. 10. 2023 podrobne popísal uvedené úkony, ktoré predchádzali započatiu reálneho
užívania pozemkov v zmysle ich užívania na výstavbu poštového strediska a jeho príslušenstva. V roku
1992 bolo vydané stavebné povolenie na budovu poštového strediska, ktoré bolo následne vystavané

a v roku 1994 povolené na užívanie. V roku 1994 bolo vydané aj stavebné povolenie na rekonštrukciu
jestvujúcej pivnice, sadové úpravy a oplotenie. Dňa 13. 12. 1994 bola uvedená stavba povolená na
užívanie. Minimálne v uvedenom roku teda žalobca aj začal reálne užívať všetky pozemky, ktoré
sú predmetom sporu, pozemky oplotil. Uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná.
Napokon, aj z výpovede svedka Q. J. vyplynulo, že má vedomosť o užívaní pozemkov žalovanou
a jej rodinnými príslušníkmi (sestrami) v roku 1992. Z výpovede svedkyne D. R. O. vyplynulo, že

do Bobrovníka chodila za účelom užívania pozemkov do roku 1992. Potom tam ešte chodili oberať
ovocné stromy. Aj samotná žalovaná tvrdila, že pozemky užívali do roku 1994, kedy ich odtiaľ mal
právny predchodca žalobcu násilím vyhnať. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ
aj právny predchodca žalobcu znášal (trpel) užívanie pozemkov žalovanou a jej príbuznými do roku
1994, keďže dovtedy pozemky nepotreboval aj reálne využívať, nemožno z uvedenej skutočnosti

vyvodiť, že nevstúpil do ich držby. Právny predchodca žalobcu sa jednoznačne správal ako vlastník
pozemkov, keďže postupoval v rámci stavebných konaní tak, že pozemky mu patria, dal vyhotoviť
projektovú dokumentáciu nielen na stavbu poštového strediska, ale aj na stavbu rekonštrukcie pivnice,
sadové úpravy a oplotenie a následne aj na stavby čističky odpadových vôd, multifunkčného ihriska
a ďalšiu rekonštrukciu stavby poštového strediska. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť,

že pozemky boli žalobcom užívané ako jeden funkčný celok, spolu so stavbou poštového strediska
aďalšímpríslušenstvom,akocelokbolioplotené,čonebolomedzistranamisporusporné.Súdmalpreto
preukázanú aj reálnu držbu nehnuteľností žalobcom, a to od podpisu kúpnej zmluvy, minimálne však
od roku 1994, od ktorého už aj pozemky skutočne užíval a žalovaná a jej príbuzní, naopak, pozemky
neužívali. Desaťročná vydržacia doba preto uplynula dňa 1. 2. 1992, najneskôr však v roku 2004.

Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že počas
plynutia vydržacej doby by bolo vlastnícke právo žalobcu akýmkoľvek spôsobom spochybňované a do
jeho držby pozemkov akýmkoľvek spôsobom zo strany žalovanej, resp. ďalších právnych nástupcov
D. B. a B. B. zasahované. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že obdobie od roku
1994 už bolo obdobím demokratického režimu, v ktorom bolo jednoznačne umožnené domáhať sa

vlastníckychprávosobám,ktorésacítilidotknutéužívanímnehnuteľnostíinýmiosobami,atobezohľadu
na charakter subjektu. Napokon, žalovaná sama tvrdila a aj preukázala, že dňa 27. 12. 2004, spolu so
svojimi sestrami D. C. a J. K., doručili Obvodnému pozemkovému úradu v Liptovskom Mikuláši žiadosť
o navrátenie vlastníctva k pozemkom, predmetom ktorej bol aj pozemok parcela číslo 16/5. Uvedená
žiadosťvšaknepochybnebolapodanáažpouplynutídesaťročnejvydržacejdoby.Následnesažalovaná

začala domáhať svojich práv k pozemkom až v roku 2008, a to podaním žaloby v konaní vedenom
pod sp. zn. 7C/183/2008. Na základe všetkých uvedených skutočností mal súd preukázané, že žalobca
splnil aj podmienku oprávnenej držby po zákonom určenú vydržaciu dobu. Už len okrajom súd uvádza,
že v odôvodnení uznesenia veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 1VObdo/2/2020, na ktoré poukazovala žalovaná, je síce konštatované, že: „...veľký

senát obchodnoprávneho kolégia uzatvára, že: I. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu
nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. II. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej
nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest
quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto

je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník
nehnuteľností. III. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka,
má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch
nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje.
V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s

poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje.“ V bode 82. odôvodnenia veľký senát uvádza,
že: „Uvedené znamená, že v súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa
významná v prípade vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka, v prípade nadobudnutia veci z
dedičstva od dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené podľa § 486 Občianskeho zákonníka, v prípadenadobudnutia vlastníckeho práva od predávajúceho podľa § 446 Obchodného zákonníka (len v prípade
hnuteľných vecí), v prípade dobromyseľného nadobudnutia veci v konkurze podľa § 93 ods. 3 ZKR,
v prípade nadobudnutia cenného papiera podľa § 19 ods. 3 zákona o cenných papieroch a v prípade

nadobudnutia veci v exekúcii podľa § 61 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017,
resp. v prípade vydraženia nehnuteľnosti v exekúcii, ak do začatia dražby nebolo preukázané právo inej
osoby nepripúšťajúce dražbu podľa § 140 ods. 2 písm. l/ v spojení s § 150 ods. 2 Exekučného poriadku
v znení účinnom od 1. apríla 2017.“, teda vymenúva prípady, v ktorých zákon umožňuje nadobudnutie
vlastníckeho práva aj od nevlastníka, za splnenia zákonom stanovených podmienok. Jedným z takýchto

prípadov je práve nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

43. Súd žalobu v časti určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu, ktorý je aktuálne
zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX v prospech žalobcu, zamietol, nakoľko nemal preukázané, že
konania sa zúčastňujú všetky osoby, do práv a povinností ktorých by mohlo rozhodnutie zasiahnuť. Je
nepochybné, že uvedený spoluvlastnícky podiel je v súčasnosti predmetom prebiehajúceho dedičského

konania po B. B.. Žalobca však, napriek uvedeniu predbežného právneho názoru súdu, neoznačil ako
strany sporu osoby, ktoré nadobudli, resp. by mohli nadobudnúť vlastnícke právo k spoluvlastníckemu
podielu po B. B.. Žalovaná nadobudla vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu po D. B., je však
nepochybné, že do úvahy prichádzajúcimi dedičmi po B. B. sú aj ďalšie osoby. Keďže sa však uvedené
osoby, v právnej sfére ktorých by mohlo mať rozhodnutie o určenie vlastníckeho práva vplyv, konania

nezúčastnili, súd žalobu v uvedenej časti, z dôvodu nedostatku okruhu strán sporu, zamietol.

44. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

45. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd žiadnej zo strán

nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko každá zo strán mala v spore čiastočný úspech vo
veci, a to v rovnakej časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.