Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 7, 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7T/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623010070
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1623010070.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou v trestnej veci obžalovaného A. B. pre

prečinublíženianazdravípodľa§156ods.1,ods.2písm.a)Trestnéhozákona,nahlavnompojednávaní
konanom dňa 07. mája 2024 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

v Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bydliskom D. E. F. XXX,

sa uznáva za vinného, že

dňa 05.12.2020 v čase okolo 20.00 h v Malackách v Zámockom parku, udrel päsťou
do tváre poškodeného G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., J. K. F. XXX/XX, ktorému tým spôsobil otras
mozgu, zlomeniny lebečnej klenby a spodiny lebky, zlomeniny spodiny očnice, pomliaždenie očnej
gule vpravo - ťažkého stupňa, traumatické prekrvenie spojiviek, možný opuch očnej papily z nervu pri
zlomenine orbity, s obmedzením v obvyklom spôsobe života v rozsahu 2 až 3 týždne, a s nutnosťou
hospitalizácie od 07.12.2020 do 8.12.2020, s liečbou odo dňa 05.12.2020 do posledného ambulantného

vyšetrenia dňa 04.01.2021, a následnej kontrole 21.01.2021,

t e d a

inému ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa mu
ukladá

podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Trestného zákona trest
odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť)

mesiacov.Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného G. H., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale
bydliskom J. XXX/XX, I. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 09.02.2023 Okresnému súdu Malacky obžalobu č.
2 Pv 118/21/1106-44 na v tom čase obvineného A. B. pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v rámci ktorého vypočul obžalovaného A. B., svedka
- poškodeného G. H., svedkov I. H., M. H., N. B., L. J., D. O., A. B., prečítaním súd oboznámil podstatné

listinné dôkazy, najmä znalecký posudok prof. MUDr. J. E. č. 157/2021 č.l. 83-109, odborné vyjadrenie
prof. MUDr. J. E. č. 13/2021 č.l. 110 - 135, lekárske správy poškodeného č.l. 145 - 155, elektronickú
komunikáciu č.l. 157 - 162, uplatnenie nároku na náhradu škody - list ministerstva č.l. 241 - 242,
rozhodnutie o odškodnení č.l. 247 - 250, žiadosť o odškodnenie č.l. 251, lekárska správa obžalovaného
č.l. 263, aktualizovaný odpis z registra trestov obžalovaného, centrálnu evidenciu správnych deliktov

obžalovaného. Na podklade takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je
uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku

Obžalovaný A. B., vyhlásil, že je nevinný. S kamarátom L. J. bol v zámockom parku. Bola tam väčšina
ľudí, hrala tam hudba, L. sa tam v skupinke rozprával. Bol tam už G. (G. H.), mal v ruke palicu. L. sa

ho pýtal, že načo má palicu. M., G. a ešte niekto tretí napadli L., vyhodili mu rameno, on k L. pribehol,
L. plakal, pomohol mu zdvihnúť sa zo zemi, začali utekať. Oni začali za nimi utekať a podkopávať ich.
Otočil sa, niekomu dal päsťou, potom ho kopali, padol na zem, bol krvavý, potom sa nejako prebral.
Počul krik niekoho, že nech ich už nechajú. Zdvihol sa, začal utekať. Utekal popri pletivovom plote až
ku Kauflandu, kde si zavolal auto. Ďalej uviedol, že ako G. udrel, to už bol druhý, niekto ho už musel

udrieť prvý. Na druhý deň mu písal M., že či ho ide udať, on bol viac dobitý ako G., bol celý krvavý, on
mal iba modrinu pod okom.

Naotázkyprokurátoraobžalovanýuviedol,žesL.J.išlidozámockéhoparku,preto,lebokeďprechádzali
okolo,užnevieodkiaľišli,počulihudbu.Pristavilisapriskupinkemladých,L.sazačalsniekýmrozprávať.

On zo skupinky nepoznal nikoho. Až na druhý deň sa dozvedel, že jeden z nich bol G.. Keď prišli G. ešte
palicu nemal, potom ju mal v ruke. Stál od nich 3-4 m. L. sa ho opýtal, že načo má palicu a hneď na neho
skočili, začali ho biť asi traja. On z nich nikoho nepoznal. L. po tomto útoku plakal, bol na zemi, bolelo ho
rameno. Snažil sa ho zdvihnúť, pričom ich stále bili, aj ho škrtili. Podarilo sa im zdvihnúť, začali utekať.
Oni ich dobiehali. On raz udrel toho G., až na druhý deň sa dozvedel, že to bol G.. Tiež na druhý deň sa

dozvedel, že G. mal udrieť niekto iný už predtým. To písali L. kamaráti, L. mu to povedal. Obžalovaný
tvrdil, že padol na zem možno 4-5 krát, kopali ho, bol celý krvavý. Bol na zemi aj 3 min., stratil vedomie.
K bližšej definícii miesta v zámockom parku, kde ho prvýkrát napadli, uviedol, že to bolo pri plechovej
búde pri štadióne, potom utekali smerom na škvarové ihrisko, vie že tam boli hasiči a herňa. Palica,
ktorú mal poškodený G. bola hrubá, možno 60-70 cm, v ruke si s ňou pinkal. Nebil ho s ňou. V čase

kedy ho zasiahol nemal G. tú palicu pri sebe. Utekal, potom sa otočil a udrel G. do hlavy. Zdá sa mu, že
G. potom padol, nepamätá si to presne. Vie, že mu dal iba jednu ranu. Pri tomto bol vtedy M. a všetci
ostatní, ktorých nepoznal. Po tomto údere všetci na nich naskákali. Na druhý deň mu písal M., že či ich
ide udať, že či vie, že mu udrel brata, na čo mu odpísal, že keď mu udrel brata, tak sa mu ospravedlňuje,
nech mu to odkáže. Uviedol, že asi po 3 dňoch bol u obvodného lekára, mal aj vystavenú PN, doklad

doloží. Nešiel skôr, lebo mal narazené rebrá a nemohol chodiť.

Na otázku obhajcu obžalovaný uviedol, že G. sa vyhrážal jemu aj L., že ich zabijú, aj po 3 týždňoch
písali na sociálnych sieťach L., že si ich nájdu.

Svedok - poškodený G. H., vypovedal, že boli v Zámockom parku s kamarátom s N. B. a s bratom M.
H.. Vie, že tam bol ešte D. O. a ešte jeden, jeho meno si nepamätá. Boli pri futbalovom ihrisku, mal
malú palicu. Tá palica nebola veľká, štiepal z nej kôru. Prišiel k nemu L. J., že prečo má palicu, začali sa
hádať a strkať. On na neho hovoril, že prečo si berie palicu na neho. Stáli oproti sebe, zrazu dostal KO,
nevie kde sa tam zobral A. B., ale dostal od neho úder. Bol vypnutý, keď sa prebral brat M. H. a N. B.

ho dvíhali, išli zo zámockého parku k AFK, kde ich vyzdvihla sesternica D. I.. Odviezla ho domov do I..Na druhý deň išiel s mamou do nemocnice do Malaciek, potom ho poslali na Kramáre, kde ho vyšetrili
a nechali si ho 2 dni na pozorovanie.

Naotázkyprokurátorasvedokpoškodenýuviedol,žeonnevidel,akomudalobžalovanýA.B.B.,povedal
mu to bratranec N. B. a sám obžalovaný to písal jeho bratovi M.. Nepamätá si, či predtým ako dostal KO
predchádzal tomu nejaký fyzický konflikt. Keď prišiel do zámockého parku už tam boli obžalovaný aj L.
J.. Čo sa týka palice, bola malá, bol to taký suchý konár, hral sa s ňou, netušil, že ho kvôli palici zastavil
L. J.. Verbálny konflikt s L. J. bol za tú palicu, pýtal sa ho, že prečo si na neho berie palicu, pritom to

bol malý konár, iný konflikt tam nebol. Obžalovaný A. B. ani L. J. ho nekontaktovali, ale teraz sú s L. J.
kamaráti, podali si ruky. Predtým ani jedného z nich nepoznal. Nepamätá si čo robil obžalovaný A. B.
a L. J., keď prišli na miesto. Vie, že boli všetci pokope na tribúne.

Naotázkyobhajcusvedokpoškodenýuviedol,ževeciktomutoskutkusilepšiepamätalkrátkoposkutku,
možno rok, dva. Nevidel, kto ho udrel. Fyzický konflikt s nikým pred skutkom nemal. S L. J. sa tesne

pred skutkom hádali a strkali za tú palicu. Keď dostal úder, boli prítomní L. J., A. B., N. B. a M. H.. Nepili
vtedy nijaký alkohol. Nemá vedomosť o tom, že by sa v tom čase skutku bila aj nejaká iná skupinka.
Keď sa strkali s L. J. sa mu nič nestalo, aspoň si to myslí, ale L. J. bol na zemi.

Na návrh obhajcu súd postupom podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výpovedi

svedka poškodeného G. H. zo dňa 22.08.2022 na č.l. 66 – 67, kde uviedol, že približne dva roky dozadu v
mesiaci december 2020 vo večerných hodinách okolo 18.30 hod. išiel s bratrancom N. B. do Zámockého
parku v meste Malacky. Išli k tribúne, vzadu, kde sa nachádzalo viacej ľudí. Medzi týmito osobami sa
nachádzal aj jeho brat M. H.. V tejto skupine ľudí sa nachádzala aj osoba, čo ho napadla, A. B.. Tu stáli,
rozprávali sa s tými, čo poznal, s bratom a bratrancom. Na mieste sa nachádzal starý strom, z ktorého si

oblomil palicu o dĺžke asi 30 - 40 cm. S touto policou sa hral za tribúnou, očisťoval z tej palice kôru. Keď
tam bol sám, prišiel k nemu jeden chalan, asi to bol L., nepamätá si priezvisko, spýtal sa ho, že či na neho
berie palicu, či ho chce zbiť či čo. Možno mu niečo nato povedal, ale nepamätá si čo, mali nejakú výmenu
slov, nepamätá si, čo mu povedal. Pamätá si, že toho chalana L. odsotil rukami do hrude. Ako ho strčil,
hneď nato prišiel jeho kamarát a dostal úder do hlavy, do pravej strany pri oku, dostal „KO“ a spadol na

zem. Po údere, ako spadol, ho zodvihol brat M. H. a bratranec N. B.. Utekali preč zo zámockého parku
a potom prišla pre nich jeho sesternica, ktorá ho odviezla domov. Keď prišiel domov, uviedol mame čo
sa stalo a išiel spať. Na druhý deň šiel s rodičmi na pohotovosť, lebo mu bolo zle. Zranenia si pamätá,
mal zlomeninu očnice, nevidel dobre na oko, sú napísané v lekárskych správach. Teraz je zdravý, nemá
trvalé následky. Nevidel kto ho presne udrel, ani čím ho udrel. To, ako ho osoba udrela, mohol vidieť jeho

brat M. H. alebo bratranec N. B.. S tou palicou sa len hral, šúpal z nej kôru, nudil sa tam. Nevyhrážal sa
touto palicou. Nevie uviesť prečo ho napadla obvinená osoba. Túto osobu nepoznal, nemali v minulosti
konflikt. Na tribúne, keď tam prišli, bol brat, bratranec a ostatných ľudí nepoznal. Keď strčil do L. J., tento
nespadol na zem. Nevie, nepamätá si, či niekto bil L. J.. Keď dostal úder nevie či bol prítomný brat M. H.,
nakoľko keď spadol na zem, keď ho vypli, videl biele, tak nemôže vedieť kto tam bol. Nevie, nepamätá

si či keď strčili do L. J., bol prítomný aj brat M. H.. Keď prišli do parku na tribúnu A. B. sedel niekde na
lavičke tam v tribúne. Nevie, či predtým, ako ho mal A. B. udrieť, mal s niekým iným konflikt, nevedel ani
či jeho chce udrieť. Nevie, či po tom, ako odstrčil L. J., ho niekto bil, asi nie. Nevie, či niekto bil A. B..
Keď odchádzal zo Zámockého parku nebol svedkom konfliktu medzi chalanom a dievčaťom.

Svedok k prečítanej výpovedi uviedol ohľadom toho, či L. J. spadol, pri tom ako sa strkali tak, L. J. mohol
spadnúť. Jeho brat M. H. bol na mieste tesne pred úderom , ale nestál pri ňom bol ďalej.

Svedkyňa I. H., vypovedala, že večer dňa 05.12.2020 jej volal syn G., že bol napadnutý, prišiel domov.
Keď prišiel domov bol opuchnutý, nevie, či pravú alebo ľavú stranu tváre, aj ho fotila, je to založené

v spise, mal aj trhliny na obočí. Na druhý deň bol malátny, išli do Malaciek do nemocnice, poslali ich
na Kramáre, tam ho vyšetrili a zistili, že má poškodenú očnú sietnicu a mal prasknutú kosť v oblasti
oka. Bol tam 2 dni. Po prepustení išli na kontrolu očnej lekárke C. P., tá mu zistila krvácanie do oka,
preto následne chodili každý druhý deň na Kramáre na očné oddelenie. Kontroly u C. P. absolvovali až
do augusta 2021. Vie, že krátko po skutku A. B. písal jej staršiemu synovi SMS, vyhrážal sa mu. Keby

sa mu aspoň ospravedlnil, ale namiesto toho ešte sa mu vyhrážal. Uviedla, že ona pri skutku nebola,
pamätá si, že syn G. jej hovoril, že sa hral v ruke s paličkou a A. B. ho kvôli tomu napadol, takto si to
pamätá. K správam, ktoré synovi M. posielal A. B. uviedla, že nevie či tieto videla, myslí si, že syn jej
o nich iba hovoril. Venovala sa synovi G..Svedok M. H., vypovedal, že bolo to v zámockom parku, on tam bol skôr, brat mu volal, potom tam prišiel
za ním. Bol tam krik. Pamätá si ako brat G. bol na zemi a on ho odtiaľ bral. V ostatnom sa pridržiava

svojej výpovede z prípravného konania. Brat bol na zemi preto, lebo ho udrel A., nevie prečo. On nevidel
ako fyzicky udrel A. B. jeho brata, ale vie, že to videl bratranec N. B.. Nepamätá si, či keď prišiel do
zámockého parku či v tom čase tam už bol A. B.. Oni už z parku odchádzali, brat G. mal v ruke paličku,
L. J. a A. B. sa pýtali, že prečo ju má, že na koho má tú palicu. Strčil do L. J., strčil ho do ramena. Potom,
čo ho strčil, zhora počuli krik, ako by tam mal niekto oslavu. Vie, že na mieste bolo viacero partií mohlo

tam byť viac ako 10 ľudí, ale on tam bol iba s bratom G. a s bratrancom N. B.. Čo sa týka tej palice,
brat G. sa s ňou iba hral. Po tom, čo zostal brat na zemi, k nemu dobehol, mal opuchnutú tvár, volal
sesternici D. a išli k bielemu obchodnému domu v centre Malaciek. Po tomto incidente si písal s A. B.
cez messenger. Medzi chalanmi sa hovorilo, že ich chce A. B. udať, preto mu písal, že prečo, keď nič
nespravili a prečo mu udrel brata, on mu na to odpísal, že ho nechcel udrieť, že nevedel, že je ešte
maloletý. Myslí, že komunikáciu zakladal do spisu. A. B. s L. J. neboli v parku s nimi. Oni už odchádzali

a vtedy A. B. s L. J. ich zastavili na cestičke. On sa s nikým nebil. Zhora tam mali nejaké palice, nevie,
či tam bola oslava, začali sa hádať, bol tam krik, dostal s palicou po ruke, nezapájal sa, videl brata a za
ním išiel. Nepili tam nijaký alkohol.

Na návrh obhajcu súd postupom podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výpovedi

svedka M. H. zo dňa 22.08.2022 na č.l. 68-70 vzhľadom na to, že svedok vo svojej spontánnej časti
výpovede uviedol, že sa pridržiava svojej predchádzajúcej výpovede. Tu uviedol, že vypovedal asi dva
krát, už si to presne nepamätá, nakoľko to je už dlhšia doba, dva roky. Pridržiava sa svojej poslednej
výpovede, čo na OO PZ vypovedal. Nevidel kto udrel jeho brata. Mohol to vidieť bratranec N. B.. Ale
jemu písal sám A. B., že ho udrel, priznal sa mu, tieto správy aj odovzdal do spisového materiálu. Bolo to

pred dvomi rokmi, mesiac december, november, bolo to dávnejšie. L. G. H. prišiel za ním do zámockého
parku, nevie kde bol predtým, on mu telefonoval kde je, prišiel za ním. V zámockom parku, ako je ihrisko.
Bol tam on, brat G. H., bratranec N. B., a veľmi veľa iných ľudí, nepoznal ich. Nachádzal sa tam A. B. a
D. O., oni tam boli predtým. K incidentu medzi bratom a A. B. prišlo tak, že oni boli v zámockom parku
a chceli ísť odtiaľ preč, lebo tam bol krik, A. B. tam bol s jeho kamarátom L. J.. Brat mal v ruke paličku a

L. sa ho pýtal, či má na neho tú paličku. L. išiel po bratovi, preto ho dal preč, potom prišli chlapci zhora,
bola bitka, krik, hore sa asi bili, bratranec bol pri nich, on bol otočený na druhú stranu. K veľkosti palice
uviedol, že to ani nebola palica, ale skôr palička cca 30 cm dlhá. L. L. J. neudrel ani ho nestrčil, možno s
rukou ho potlačil ale nestrčil ho. Nevie, nepamätá si či L. J. po odtlačení spadol na zem. Nevie či niekto
bil L. J., tam sa už predtým hádali. Po tom ako brat odtlačil L. J., nevie či ho niekto bil, asi áno. Na otázku

obhajcu keď brat odstrčil L. J., udrel ho A. B. hneď alebo až s odstupom času, neskôr odpovedal, že
oni stáli pri sebe, on dal L. J. preč, ako aj brata a po chvíľke bol brat na zemi odpadnutý, omdletý. Keď
zbadal brata na zemi hneď išiel k nemu, pýtal sa kto ho udrel, povedal mu bratranec N. B., že ho udrel
A. B., hneď sa snažil brata prebrať a postaviť, mal hneď oko opuchnuté a išla mu odtiaľ krv. On ako ani
jeho brat nepili alkohol, ale pil sa na mieste alkohol, pili tam alkohol ľudia. Brat palicu zodvihol a len sa

s ňou hral. Brata išiel odniesť pred červený obchodný dom „Simba“, tam pre neho prišlo auto. Musel
ho podopierať, pomáhal mu kamarát, tuším A. alebo D.. Keď odchádzali s bratom zo zámockého parku
preč išiel s nimi aj N. B.. V zámockom parku oni A. B. nebili, ale písal mu, že tam mal s niekým konflikt.
A. B. písal či pôjde tento incident udať preto, lebo mu to niekto hovoril, že chce ich udať, pýtal sa ho že
prečo, však oni s ním nič nemali, len on udrel jeho brata. Nepamätá sa, kto mu to hovoril, asi kamaráti.

Svedok M. H. k prečítanej výpovedi uviedol, že ohľadom strčenia do L. J. k dnešnému dňu už bližšie
nevie nič uviesť.

Svedok N. B. vypovedal, že boli v zámockom parku, G. mal v ruke paličku. Túto si škrabal. Videl ako ho

A. B. udrel, ako sa to stalo, zobrali G. on a jeho brat M. H. a išli preč. Išli s nimi aj D. O. a A. B.. Udrel ho
rukou zovretou v päsť, G. si škrabal tú palicu, L. J. a A. B. doňho, že načo má tú palicu, bol tam ústny
konflikt, hádka, zrazu A. B. udrel G.. Predtým poznal iba L. J.. Bolo tam menej ako 10 ľudí, možno 8,
nepamätá si presne. Po tom, ako G. dostal päsťou, ho zobrali, pričom on volal sestre D. a išli domov.
Nepamätá sa ako došlo k stretnutiu jeho, G. s L. J. a A. B.. Pred úderom bol konflikt ústny iba medzi L.

a G. za tú paličku, sa hádali, L. hovoril, že na čo to má, fyzický konflikt tam nebol. Keď G. dostal úder
nevie kto ešte bol prítomný, ale on to videl. Po údere pomáhal vstať G. on a M. H.. Najprv mu pomáhali,
potom išiel po vlastných.Svedok L. J. vypovedal, že si pamätá, že ho napadol G., utekali aj s A., G. ich naháňal a A. ho udrel
päsťou. Podrobnejšie si to už viac nepamätá. Do zámockého parku išli preto, lebo sa išli prejsť on a A.,
videli tam chlapcov, išli k ním na pódium pri futbalovom ihrisku. Bolo tam možno 15 - 20 ľudí, G. poznal

z videnia. Odchádzali odtiaľ on a A.. G. mal v ruke palicu a hovoril im dvom a že teraz im rozbije hlavu.
Podišiel a opýtal sa ho, že komu ty chceš rozbíjať hlavu. Zrazu okolo neho a A. sa zhromaždili G. brat
aj ďalší chalani zo I., bolo ich možno 10. V tom momente G. s palicou len stál, nenatočil sa na neho.
Tá palica bola konár zo stromu napohľad bola veľká. Ako sa tam zhromaždila celá partia, že čo sa tam
deje, začali ho sácať a strkať, nevie kto presne, v tom zhluku ľudí si to presne nepamätá. Začali s A.

utekať, bežal za nimi len G., nikto iný z tej partie. A. sa otočil, udrel G., G. spadol, potom utiekli preč.
On mal škrkanec nad okom a A. tiekla krv z nosa. K forme šarvátky uviedol, že on silný úder nedostal,
bola tam taká strkanica, možno dostal facku, už si presne nepamätá. Ako dal G. A. ranu, on utekal sám
a A. utekal iným smerom. Už ich nikto neprenasledoval. Keď prišli do zámockého parku bol tam už G.,
a mal v ruke palicu. G. po tom, čo ho udrel A., padol, hneď sa postavil, jeho už potom neprenasledoval.
Keď im G. hovoril, že im rozbije hlavu, nezaháňal sa na neho, bolo to pri takých schodíkoch toho pódia,

mohol byť od neho 3 - 5 m.

Na návrh prokurátora súd postupom podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výpovedi
svedka L. J. zo dňa 22.08.2022 na č.l. 71-72, kde uviedol, že bolo to niekedy cez zimu 2020, bolo to
večer. Išiel s kamarátom A. B. do Malaciek do Zámockého parku. Tam išli pre kamarátku C. A. z Veľkých

Levár. Je to A. kamarátka. Išli pre ňu, aby ju zobrali do Veľkých Levár. Stretli ju v zámockom parku ako je
ihrisko, tribúna. Ona tam bola s chlapcami, medzi nimi poznal D. O., A. B., popíjali tam alkohol. Poznal
medzi nimi M. H., jeho brata G. H., ale poznal ich len z videnia. Vedľa nich bola ešte jedna menšia partia
chalanov z Malaciek, ale tých ani po mene nepozná. Pozdravil sa s kamarátmi. Pričom povedali C. A.,
že nech idú odtiaľ preč, necítil sa tam dobre, bolo to tam dosť husté. Ako išli po schodoch dole, tam sa

nachádzal G. H. sám, ostatní chlapci boli ešte hore. G. H. zobral zo zeme palicu so slovami: „ včil im
porozbíjam hlavy!“. On išiel za ním ako držal tú palicu, a povedal mu, že to nie na neho. Ale za sekundu
tam došli ostatní chalani zhora a už zrazu na neho bolo zle, snažili sa vyvolať konflikt. Povedal im, že
ide preč, a na to ho G. H. strčil do hrude, a hneď dostal rany do hlavy, z boku a zozadu do hlavy, potom
spadol na zem. Potom ho A. zdvíhal zo zeme, pričom mal vyhodené rameno. Postavil ho a povedal mu,

že nech odtiaľ utečú, že je ich na nich veľa. Potom odtiaľ utekali a ako utekali tak G. H. za nimi utekal
aj s jedným chalanom. Ako ich G. H. dobiehal, pričom sa zaháňal rukami, tak A. B. sa otočil a udrel
asi pravou rukou G. H. do tváre. Následne na to G. H. spadol na zem. Utekali ďalej, ale G. sa hneď
postavil a snažil sa ich opäť s ostatnými dobehnúť. A. B. G. H. a ostatní chalani dobehli a chytili ho,
pričom jeden mu držal ruky, kopali ho, no proste ho bili, ostatní chlapci išli po ňom, ale nich odhovoril,

pričom im povedal, aby A. B. nebili, nechali ho tak, že mu niečo urobia. Potom ho prestali biť a utiekli
odtiaľ preč, k autu a potom domov. G. H. udrel A. B.. Udrel ho holou päsťou. G. H. sa im tou palicou
vyhrážal. Držal palicu v ruke a povedal, že im porozbíja hlavy. Palica bola dlhá cca 1 až 1,2 metra, hrubá
v priemere asi 5 cm. G. H. a M. H. pozná len z videnia, nikdy predtým s nimi nemal konflikt. G. H. po
údere od A. B. spadol na zem, hneď na to sa postavil a bol ďalej agresívny. Nebol v bezvedomí. Najprv

ho strčil a potom udrel G. H. ako prvý. Myslí si, že ako ďalší ho udrel M. H., ale inak si už nepamätá.
Keď ho bili, videli to aj C. A., A. B. a D. O.. Keď A. B. udrel G. H., bolo to v sebaobrane. Q. A. neudrel,
pokiaľ ho niekto nezačal ohrozovať. A. B. bil z tých, čo pozná, G. H., M. H., okrem nich ešte asi ďalší
štyria chalani ho bili, ale tých nepozná.

Svedok k prečítanej výpovedi uviedol, že si to už dobre nepamätá, je to už viac ako 3 roky dozadu, na
začiatku povedal, že si už podrobnosti nepamätá. Skôr je pravda to, čo vypovedal v roku 2022.

Následne svedok L. J. na otázku obhajcu, či dostal nejaké údery odpovedal, že bola to taká strkanica,
mal nejaké šrámy, naozaj si to už presne nepamätá kto ho udrel, aký to bol úder, či ich G. naháňal.

Úder od A. G. bol úder v sebaobrane, keďže A. utekal. Myslí si, že A. mal určite strach. Svedok dodal,
že sa s chlapcami, teda s G. a M. stretol, podali si ruky, boli spolu aj na zábave, nemajú medzi sebou
konflikty, rozprávajú sa spolu.

Svedok D. O., vypovedal, že je to už 4 roky dozadu a podrobnosti si nepamätá. Bol v zámockom parku

s A. P., strhla sa tam bitka. On pri nej nebol. Vie, že sa G., M. a A. váľali na zemi a oni sa ich snažili
rozdeliť. Oni boli s A. ďalej, nevidel čo tomu konfliktu predchádzalo, počul krik. Vie, že G. udrel A. a A.
G.. A. udrel G. nejakým boxerom, to počul, hovorili to chalani, nevidel priamo, či udrel G. A. a A. G.. G.
H. bol odpadnutý, ležal na zemi, dvíhal ho jeho brat M. H.. V rukách G. H. nevidel nejaký predmet, keďprišiel G. ležal na zemi. A. B. a L. J. utekali, vie, že ich naháňali, alebo boli to iní chalani, určite to nebol
G. a M.. Tam bolo viacero partií, mohlo tam byť viac ako 20 ľudí, bol tam zmätok.

Na návrh prokurátora súd postupom podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výpovedi
svedka D. O. zo dňa 28.09.2022 na č.l. 77-79, v rámci ktorej uviedol, že bolo to niekedy cez zimu, kedy
bol v Malackách v zámockom parku spolu s A. B.. Boli tam ako je ihrisko, ako sa vojde do parku a pôjde
sa doprava. Tam sa rozprávali, on s A. a ďalšími dvomi babami. Potom počul hluk ako na nich niekto
kričí, že sa tam niekto bije, aby tam išli. Bilo sa tam veľa ľudí, bili sa tam aj baby. Videl tam G. H. ako sa

tam bije s A. B.. Videl ako ho A. B. udrel a G. spadol na zem. Oni sa vlastne ani nebili, skôr sa hádali,
bol to jeden úder a tým to skončilo. G. keď dostal úder, tak spadol na zem. Videl tam aj jeho brata M.
H. ako ho dvíha zo zeme. Okolo nich prišlo veľmi veľa ľudí. Potom tam niekto kričal, že idú policajti a
tak radšej išli preč. To je asi všetko, čo si z toho pamätá. G. H. udrel A. B.. Nevidel čím udrel G. H.,
bolo tam veľa ľudí. G. H. nemal pri sebe palicu a nevyhrážal sa s ňou, mal pri sebe paličku - stonku,
ktorú si zobral zo zeme. Keď dostal úder G. H. spadol na zem, a nevedel sa postaviť, dvíhal ho brat,

bola tam bitka rôznych ľudí, veľa ľudí sa tam bilo, veľa z nich nepoznal. Keď G. zodvihol zo zeme jeho
brat, prišlo tam okolo nich veľmi veľa ľudí, bol tam zmätok a potom všetci utekali preč, lebo niekto kričal,
že ide tam polícia. G. utekal sám s bratom, on utekal s A. B.. Potom sa G. H. s nikým nebil, nikto ho
potom už neudrel. V tento deň videl G. naposledy, keď išli spolu všetci vlakom domov, niekedy ráno
okolo 04.00 - 05.00 hod., ale nevie, či ho náhodou nezobral domov jeho kamarát autom, zdá sa mu,

že ho odviezli domov, ale vie, že M. H. išiel s nimi 100% domov vlakom. S G. H. a jeho bratom M. H.
a N. B. si nevolajú a ani nepíšu, vonku sa ale stretli, cca mesiac dozadu. Vedeli o tom, že dnes príde
vypovedať. O incidente sa nerozprávali, len tento deň, keď sa to stalo si o tom hovorili, potom už nie, už
sa nato zabudlo. Od skupiny, kde sa nachádzal G. H. a jeho brat M. H., keď kričali, že tam majú prísť,
že sa tam bijú, boli dosť ďaleko, zhruba 100 metrov. Oni tam utekali, pred nimi bola hádka ľudí, a poza

nich videl úder ako A. B. udrel G. H. päsťou, nevidel to úplne presne. Keď tam pribehol, G. bol už na
zemi a jeho brat ho dvíhal zo zeme. K rozporu dnešnej výpovede, kde najskôr uvádzal, že videl ako sa
hádajú A. B. s G. H., medzi tým uviedol, že to nevidel presne a teraz uviedol, že keď tam pribehli, tak
videli ako G. H. bol na zemi a jeho brat ho dvíhal, za jednu výpoveď tri odlišné tvrdenia, čo teda videli,
odpovedal, že povedal, že presne nevidel ten úder, ale keď bol na zemi to videl, lebo tam už pribehol.

To, či mal v ruke G. paličku a šúpal kôru, to nevidel, to mu hovoril jeho brat M.. On mu povedal, že mal
paličku a oni z toho spravili, že mal v ruke palicu a veľkú bitku, že sa chce s nimi biť. Aj to, že si šúpal z
nej kôru, mu povedal M. H., potom sa o tom bavili a M. H. mu hovoril, že to celé vzniklo tak. že sa hral
s paličkou, a že oni boli na odchode, a že niekto začal bitku, lebo on mal v ruke paličku. O tejto paličke
mu hovoril M. H. v deň kedy sa odohrala bitka, ako čakali na vlak, tak sa o tom rozprávali ako to celé

vzniklo. Nevie uviesť, či sa s niekým bil aj M. H.. Na mieste incidentu bol prítomný aj L. J., videl ho tam.
Vie, že sa tam bil aj L. J., bili sa tam všetci na kope, ale nevie s kým sa tam bil. Vie, že A. B. mal s G.
H. potýčku, ale potom sa tam ešte bili všetci, bola tam tma, lampy nesvietili, snažili sa tam rozdeliť koho
sa dalo a išli odtiaľ preč, bolo to rýchle. Keď tam dobehol, M. dvíhal G.. Nevie o tom, že M. H. písal A.
B., že či to udá, nevie či si písali alebo čo si písali, to je medzi nimi, jeho to potom nezaujímalo, tú bitku

potom už vôbec neriešil. N. B. tam bol tiež, nevie či sa s niekým bil, on tam bol s A. a N. bol s G. a M..
Pri odchode z parku on ani A. nepodopieral nikoho.

Svedok k prečítanej výpovedi uviedol, že si nepamätá či to videl, alebo to počul od chalanov, že A. udrel
G., ale určite videl, ako G. leží na zemi. G. sa po údere nevedel postaviť, ale musel ho dvíhať jeho brat

M. H., to určite videl. Niekto kričal, že tam ide polícia, a preto začali všetci utekať. Utekal aj G. H., išiel
rýchlejšou chôdzou pomáhal mu M. H..

Svedok A. B. vypovedal, že boli v zámockom parku. Videl ako A. trafil G.. Išli ho brániť, aby sa nebili
ďalej. Potom sa zobrali a išli preč zo zámockého parku. L. G., M. H., zavolal nejako telefonicky odvoz

a išli domov. On bol ďalej, myslí si, že M. bol bližšie, alebo jeden z nich, ale videl ako A. udrel G.. Nevie,
či predtým, ako ho udrel, bol tam nejaký konflikt, videl len to ako A. udrel G., ten spadol na zem, potom
ich oddelili, aby sa ďalej nebili. Do zámku prišiel s D. O. a M. H.. Udrel ho päsťou do tváre, A. a G.
stáli vedľa seba. G. spadol, museli G. dvíhať. Bolo tam 5-6 ľudí. On, G., M., B., A., D., L.. Celkovo tam
bolo na tribúne viacero ľudí, tí tam chodili piť, boli ďaleko. Nevidel, že by tam mal konflikt G. s niekým,

len chalani hovorili, že mal nejakú paličku, že kvôli tej paličke sa to stalo, on tú paličku nevidel. Od tej
skupinky bol max. 5 m. G. zo zeme postavil ako prvý M., ale stavali ho všetci. O tom, že G. mal mať
paličku v ruke mu hovoril M. H..Na návrh obhajcu súd postupom podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výpovedi
svedka A. B. zo dňa 28.09.2022 na č.l. 80-81, v rámci ktorej uviedol, že bolo to v zime v Zámockom parku
v Malackách, kde bol s „D.“ (D. O.) a rozprávali sa. Potom si všimol, že prišiel A. B. aj s kamarátom, boli

od neho tak ďalej. Bolo tam veľa ľudí. Videl tam aj G. H., aj jeho brata M. H.. Počul tam hádku ľudí A.
B. a G. H.. Boli od nich tak ďalej cca 100 metrov, ako počul, že je tam krik, tak tam išli a videl, že G. H.
leží na zemi. Počul, že niekto tam hovorí, že G. H. udrel A. B. päsťou a niekto hovoril, že s boxerom.
Oni oddelili od seba G. a A., lebo G. ležal na zemi a aby ho A. ešte nebil. Potom s M. H. a G. H. išli
odtiaľ preč, neutekali, išli krokom, nepodopieral ho, išli pred červený obchodný dom v Malackách, kde

prišlo auto a G. spolu s N. odviezli domov. G. H. udrel A. B., najprv sa hádali a potom ho udrel. Videl ako
ho išiel rukou trafiť, nevie, či pravou alebo ľavou rukou, a ani nevie či mal niečo v ruke. Po údere G. H.
spadol na zem. A. B. odtiahli preč a G. ležal na zemí, pomohli mu sa postaviť, tak pod pazuchy, dvihli
ho a išli odtiaľ preč. G. H. keď odtiaľ išli preč už nikto neudrel. Nevidel, že by G. H., držal niečo v ruke,
počul len, že mal nejakú paličku, ale to nevidel, to M. H. hovoril. Na mieste videl aj L. J., bol tam s A.
B., on bitku neriešil. Nevie či sa hádal G. H. na mieste aj s niekým okrem A. B., počul odtiaľ len krik. S

M. H. sa naposledy videli asi 2 mesiace dozadu, lebo on už býva v obci R. u svojej priateľky. S G. H. a
N. B. sa videli asi tak mesiac dozadu, len sa pozdravili, oni zastavili pri nich autom, pozdravili sa a išli
preč. S týmito osobami v inom kontakte napríklad telefonickom alebo prostredníctvom sociálnej siete nie
sú, nepíše si s nimi. K rozporu v dnešnej výpovedí, kde na začiatku v spontánnej časti výpovedi, sám
uviedol, že s D. O. stáli cca 100 metrov od skupinky, kde bol A. B. s G. H., následne keď počuli krik a

hádky, tam pribehli a videli ako M. H. dvíha svojho brata G. H. zo zeme, a na otázku vyšetrovateľa, či
videl kto udrel G. H., uviedol, že „Áno videl som, že ho udrel A. B.“, odpovedal, že z diaľky videl, ako sa
po G. H. zahnal A. B. a G. H. na to spadol na zem, A. odtiahli preč a M. zodvihol zo zeme G. H. a potom
išli odtiaľ preč. Nevidel čo predchádzalo incidentu medzi G. H. a A. B., počul len hádku, krik. Nevidel,
že by sa tam bil M. H. alebo N. B.. Nevidel, nemá vedomosť o tom, že by niekto napadol L. J. a ani A.

B.. Pre G. H. prišiel bratranec N. a odviezol ich domov, pre neho prišiel jeho krstný otec, M. tam ostal
s priateľkou, D. tam asi ostal. Nevie koľko bolo hodín, bol večer, bola tma, ako odišli, tak 10 minút nato
prišiel pre neho jeho krstný otec.

Bol prečítaný písomný znalecký posudok znalca MUDr. J. E., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie chirurgia a traumatológia č. 157/2021 na č. l. 83 – 109, pričom zo záverov znaleckého posudku
súd zistil, že poškodený G. H. utrpel tras mozgu, zlomeniny lebečnej klenby a spodiny lebky, zlomeninu
spodiny očnice, pomliaždenie očnej gule vpravo ťažkého stupňa, traumatické prekrvenie spojiviek,
možný opuch očnej papily z nervu pri zlomenine orbity. Ohľadom mechanizmu vzniku zranení znalec
uviedol, že išlo o tupý úder pravdepodobne päsťou alebo kopanec, pričom mohol byť použitý i cudzí

predmet (boxer). Znalec určil bodové ohodnotenie bolestného vo výške 150 bodov.

Obhajca uviedol, že zo znaleckého posudku je zrejmé, že úvodom znalec uviedol, že predmetné
zranenia mohli byť spôsobené údermi, kopancami. Znalec nehovoril o jednom údere, hovoril o úderoch
a kopancoch viacerých. Obhajoba od samého počiatku poukazovala na toto, že poškodený G. H.

mal mať ešte aj iný konflikt, kde mohol utrpieť predmetné zranenia, pretože sú toho názoru, že tak
rozsiahle zranenia nemohol obžalovaný spôsobiť jedným úderom zovretou päsťou. Následne znalec
uvažuje a prispôsobuje znalecký posudok výpovediam poškodeného a svedkov a zdôraznil, že prvotným
výpovediam, kde najskôr uvádzali, že obžalovaný mal mať boxer, následne svoje výpovede upravovali,
kde už akýkoľvek boxer vôbec neuvádzali a ani žiadny predmet, ktorým by mal obžalovaný poškodeného

udrieť. Tieto výpovede už ale znalec k dispozícii nemal, nakoľko znalecký posudok vytvoril z prvotných
výpovedí a oznámení, ktoré boli následne diametrálne zmenené.

Z odborného vyjadrenia MUDr. J. E. č. 13/2021 č.l. 110 - 135 súd zistil, že keďže doba liečenia prekročila
42 dní, úraz charakterizoval ako ťažký.

Z elektronickej komunikácie na č.l. 157 - 162 súd zistil, že obžalovaný komunikoval s M. H., kde
obžalovaný uvádza, že si nepamätá, že by on udrel poškodeného. M. H. píše, že poškodený ho videl
atiežichbratranec.Potomtozisteníobžalovanýuvádza,žekebyvedel,žejeto„malý“,takbytonespravil
a ospravedlnil sa za to.

Z rozhodnutia o odškodnení Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 18.10.2023 č.l.
247-250 súd zistil, že ministerstvo priznalo G. H. odškodnenie v sume 3.276,- € za ujmu na zdraví z titulu
bolestného, ktorá bola žiadateľovi spôsobená v dôsledku násilného trestného činu.Z lekárskej správy obžalovaného č.l. 263 súd zistil, že dňa 06.12.2020 v čase o 14:14 hod. bol A. B.
ošetrenývchirurgickejambulanciiNemocniceMalackysdiagnózoupovrchovéporanenieinejčastihlavy

- pomliaždenie.

K výroku o vine obžalovaného a k právnej kvalifikácii skutku

Pokiaľ ide o výrok o vine a právnej kvalifikácii, súd v prvom rade konštatuje, a to ani nebolo medzi

stranami sporné, že dňa 05. decembra 2020 v čase okolo 20.00 h v Malackách v Zámockom parku došlo
k ublíženiu na zdraví poškodeného G. H., ktorému bol spôsobený otras mozgu, zlomeniny lebečnej
klenby a spodiny lebky, zlomeniny spodiny očnice, pomliaždenie očnej gule vpravo - ťažkého stupňa,
traumatické prekrvenie spojiviek, možný opuch očnej papily z nervu pri zlomenine orbity, s obmedzením
v obvyklom spôsobe života v rozsahu 2 až 3 týždne, a s nutnosťou hospitalizácie od 07.12.2020 do
8.12.2020, s liečbou odo dňa 05.12.2020 do posledného ambulantného vyšetrenia dňa 04.01.2021, a

následnej kontrole 21.01.2021.

Tieto skutkové okolnosti neboli ani medzi stranami (prokurátorom a obžalovaným) sporné, pričom
zranenia poškodeného boli dokumentované vypracovaným znaleckým posudkom, doplnené odborným
vyjadrením a vyplývajú aj z lekárskych správ a nálezov.

Sporným medzi stranami bolo najmä to, či zo strany obžalovaného išlo voči poškodenému o konanie,
ktorým mu ublížil na zdraví, a zároveň či jeho úmysel smeroval aj k samému ublíženiu na zdraví.
Podstatoudokazovanianahlavnompojednávaníbolotedahlavneposudzovanietvrdeníobhajobyotom,
že obžalovaný konal v zmysle § 25 ods. 1 Trestného zákona, teda v nutnej obrane po tom, čo bol

napadnutýskupinouľudíareflexívnejednéhozútočníkov-poškodenéhozasiaholpäsťoudotvárepočas
toho, ako utekal pred útočníkmi.

Súd vyhodnotením vykonaných dôkazov dospel, bez rozumných pochybností, k záveru, že skutok sa
odohral tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že zo strany obžalovaného nešlo

o nutnú obranu v zmysle § 25 ods. 1 Trestného zákona v rámci napadnutia skupinou ľudí, nakoľko útok
na obžalovaného v danom čase netrval a ním tvrdenú „obranu“ nesmeroval proti útočníkovi. Zároveň
znalcom dokumentované ublíženie na zdraví bolo spôsobené tupým úderom (nie viacerými, ale jedným)
päsťou alebo kopancom a je zrejmé, že zranenia vznikli cudzím zavinením.

Začiatok konfliktu popisujú obžalovaný A. B., poškodený G. H. ako aj svedkovia L. J., M. H. zhodne
v tom, že poškodený G. H. držal v ruke paličku resp. palicu a taktiež popísali, že s ňou na nikoho neútočil.
Následne sa ich výpovede rozchádzajú. Z výsluchu poškodeného G. H. a svedka M. H. vyplynulo, že
došlo k slovnej potýčke medzi poškodeným a svedkom L. J., kedy mal poškodený L. J. sotiť. Uvedené
potvrdilajsamotnýsvedokL.J.ajobžalovaný.L.J.aobžalovanývšaknáslednepriebehudalostípopísali

tak, že po tejto strkanici došlo k bitke. Podľa obžalovaného mali L. J. biť traja - G., M. a niekto tretí,
popísal, že L. J. vyhodili rameno a ten plakal. Na druhej strane svedok L. J. vôbec priebeh tejto udalosti
taktonepopísal,uviedol,žedostalmaximálnefacku,resp.malškrkanecnadokom,sobžalovanýmzačali
utekať, pričom za nimi utekal G., na ktorého sa A. otočil, udrel ho a ten spadol. Obžalovaný tiež popísal
ako utekali spoločne s M., pričom viackrát padol na zem (4-5 krát), kopali doňho (obžalovaný neuviedol

kto konkrétne) a bol celý krvavý. Tvrdil, že až počas úteku, ako sa otočil až vtedy udrel G. do hlavy
a po tomto údere naňho naskákali. Zároveň si obžalovaný pamätal, že on bol celý krvavý a G. mal iba
modrinu pod okom, avšak až na druhý deň sa dozvedel, že ten koho udrel bol G.. Súd tomu ako skutok
popísal obžalovaný spolu so svedkom L. J. neuveril, nakoľko ich výpovede si vôbec nekorešpondujú,
každý popísal priebeh udalosti inak a napokon tvrdeným zraneniam obžalovaného ani nekorešponduje

lekárska správa, ktorú sám obžalovaný doložil. Z nej vyplynulo, že bol dňa 06.12.2020 (na druhý deň po
skutku) na ošetrení u lekára, kde bolo konštatované, že mal povrchové poranenie inej časti hlavy, náraz
do brucha a hrudníka obžalovaný negoval. Uvedená lekárska správa teda nekorešponduje s tvrdeniami
obžalovaného, že bol viac dobitý ako poškodený, že bol celý krvavý, mal narazené rebrá.

Na druhej strane súd uveril tvrdeniam o priebehu skutku tak, ako ich popísali poškodený, svedkovia
M. H., N. B., D. O. A. B.. To, že obžalovaný udrel päsťou poškodeného potvrdil samotný obžalovaný,
aj svedok L. J.. Tento úder resp. okolnosti za ktorých došlo k tomuto úderu však popisujú inak ako
poškodený G. H. a svedkovia M. H., N. B., D. O. A. B.. Úder od obžalovaného podľa nich nenastalpočas naháňania, ale bol následkom slovnej resp. fyzickej potýčky medzi poškodeným a svedkom L.
J.. Ich výpovede sa v podstatných okolnostiach zhodujú. M. H. popísal, ako po údere poškodeného
obžalovaným, tento ostal na zemi, musel ho zdvíhať a uvedené potvrdzuje svedok A. B. aj D. O..

Poškodený určite po údere od obžalovaného neutekal za ním, tak, ako tvrdil obžalovaný.

Obhajoba poukazovala na rozpory vo výpovediach poškodeného a svedkov M. H. a N. B. ako rodinných
príslušníkov poškodeného. Súd má za to, že v rámci ich výpovedí nešlo o podstatné rozpory a tieto
rozpory sa netýkali útoku obžalovaného na poškodeného. To či obžalovaného kamarát L. J. po slovnej

potýčke s poškodený spadol na zem alebo nie, nie je podstatné vo vzťahu k útoku obžalovaného
na poškodeného. V popise náhleho útoku obžalovaného na poškodeného sa svedkovia zhodujú.
Poškodený popísal ako zrazu dostal KO, svedok N. B. popísal, že poškodený mal ústny konflikt s L. J.
a zrazu ho obžalovaný udrel. Svedok A. B. uviedol, že nevidel, čo tomu predchádzalo, ale videl, ako
obžalovaný udrel poškodeného. Svedkovia M. H. a D. O. zhodne uviedli, že síce priamo nevideli úder
obžalovaného na poškodeného, ale videli poškodeného ležať na zemi, M. H. mu pomáhal sa zdvíhať,

čo potvrdil aj svedok D. O..

Okolnosti, za ktorých obžalovaný udrel päsťou poškodeného v žiadnom prípade nemožno považovať
na nutnú obranu. Zo žiadnych dôkazov nevyplynulo, že by k úderu došlo po napadnutí obžalovaného.
Poškodený aj svedkovia M. H. a L. J. popísali síce konflikt, ale medzi poškodeným a L. J., ktorý

v žiadnom prípade nedosiahol takú intenzitu (útok skupiny ľudí, ktorých ľudí konkrétne v akom počte,
akým spôsobom), aby musel obžalovaný reagovať bránením sa proti útok takýmto spôsobom. Ako už
bolo vyššie uvedené súd mal preukázané z výsluchov poškodeného a svedkov M. H., N. B., D. O.
a A. B., že úder poškodený od obžalovaného nedostal počas naháňania, ale obžalovaný zaútočil na
poškodeného hneď po slovnej potýčke, resp. „strkanici“ poškodeného s L. J. (podľa L. J. to bolo sácanie

a strkanie). To, či následne bol obžalovaný napadnutý skupinou ľudí, ktorá ho naháňala a pred ktorými
utekal, ako to tvrdil, nie je relevantné vo vzťahu k jeho útoku na poškodeného. Ani zo správ, ktoré si
posielali medzi sebou obžalovaný A. B. a svedok M. H. nevyplýva, kto obžalovaného napadol a vôbec
nie, že by to mal byť poškodený s M. H. a N. B.. Obžalovaný síce v správach píše, že bol napadnutý, ale
nie je zrejmé kým, ako kedy a ako už bolo vyššie uvedené, aj keby bol obžalovaný v ten deň napadnutý,

uvedené nesúviselo s prejednávaným skutkom.

Súd považuje za nevyhnutné zduplikovať a poukázať na závery znaleckého posudku č. 157/2021
a odborného vyjadrenia č. 13/2021 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia
a traumatológia, prof. MUDr. J. E., CSc., v ktorom znalec potvrdil mechanizmus vzniku poranení

poškodeného G. H., tak, že išlo o tupý úder pravdepodobne päsťou alebo kopanec. Znalec pripustil, že
mohol byť použitý aj cudzí predmet. Všetky zranenia popísané znalcom sa nachádzajú na tvári, teda
na jednom mieste, zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by mali byť spôsobené viacerými údermi, tak ako
tvrdí obhajoba.

Zo všetkých vyššie uvedených dôkazov a úvah možno, bez rozumných pochybností, vyvodiť záver,
že obžalovaný A. B. práve uvedeným spôsobom - spôsobom opísaným v skutkovej vete rozsudku,
udrel päsťou do tváre poškodeného G. H. a spôsobil mu zranenia dokumentované lekárskymi správami
a znaleckým posudkom. Vina obžalovaného je založená na výpovediach poškodeného a svedkov
M. H., N. B., D. O. A. B. v podstatných okolnostiach sú výpovede zhodné nevzbudzujú žiadne

relevantné pochybnosti a dopĺňajú ich aj závery znaleckého dokazovania. Samotný úder päsťou priznal
aj sám obžalovaný a svedok L. J.. Obžalovaný mal možnosť ako aj príležitosť spáchať skutok uvedený
v obžalobe, nakoľko dokazovaním nebolo zistené nič, čo by objektívne bránilo tomu, aby obžalovaný
konali tak, ako sa mu kladie za vinu. Reťaz dôkazov je teda v tomto smere ucelená a nevzbudzuje žiadne
relevantné pochybnosti. Obhajobu obžalovaného, spočívajúcu v tvrdení, že zo strany obžalovaného išlo

o nutnú obranu po napadnutí skupinou ľudí, považuje súd za dokazovaním vyvrátenú.

Súd k uvedenému dodáva, že v prípade, ak obžalovaný uvádza iný priebeh skutkového deja, než je
uvedený orgánmi činnými v trestnom konaní v obžalobe, neznamená to a priori, že súd má rozhodnúť
podľa zásady in dubio pro reo, pretože je tu pochybnosť vyvolaná tvrdením obžalovaného. Trestný

poriadok totiž nepozná zásadu, že obžalovaného treba vždy oslobodiť, ak tvrdí, že sa nedopustil
žalovaného trestného činu. Súd musí použiť zásadu in dubio pro reo len vtedy, ak aj po riadnom
vyhodnotení dôkazov (§ 2 ods. 12 Trestného poriadku) zostanú o okolnosti, či sa stal žalovaný skutok
alebo či ho spáchal obžalovaný, rozumné pochybnosti. O takýto prípad však v posudzovanej veci nejde.Z predmetného dokazovania vyplýva, že skutok uvedený v obžalobe [v tom smere, že poškodený bol
fyzicky napadnutý obžalovaným a boli mu spôsobené zranenia] sa nielen stal, ale aj napĺňa znaky

objektívnej stránky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
Trestného zákona, nakoľko poškodený utrpel v zmysle § 123 ods. 2 Trestného zákona také poškodenie
zdravia, ktoré si objektívne vyžiadali lekárske ošetrenie (hospitalizáciu od 07.12.2020 do 08.12.2020
v rámci ktorej boli vykonané CT mozgu, neurologické vyšetrenie, očné vyšetrenie) a poškodený bol
zároveň obmedzovaný v obvyklom spôsobe života pre hospitalizáciu a následne 2-3 týždne mohol mať

poškodený vízus - videnie), s tým, že doba liečby pri takomto type poranení podľa znalca prekročí 42
dní. V prípade poškodeného ide o chránenú osobu - dieťa (osobu mladšia ako osemnásť rokov; § 127
ods. 1 Trestného zákona), pretože v čase skutku mal iba 15 rokov.

Pokiaľ ide o formu zavinenia obžalovaného, tak z okolností prípadu, keď obžalovaný napadol
poškodeného a fyzicky na neho zaútočil, pričom útok smeroval na oblasť hlavy - tváre, možno vyvodiť,

že musel vedieť, že poškodenému nielen môže, ale aj nevyhnutne musí spôsobiť poranenia, teda konal
v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Ak obžalovaný považoval následok za
nutný, potom ho celkom isto aj chcel spôsobiť.

K výroku o treste a náhrade škody

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na

jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov
za súčasného vyjadrenia morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j.
zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri
voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Priukladanítrestuobžalovanémusúdvychádzalzozávažnostiprečinu,zktoréhobolobžalovanýuznaný
vinným a ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade
je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 156 ods. 2 Trestného zákona) v rozpätí 1 až 3 roky.

V rámci dokazovania súd z odpisu registra trestov zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný
a v registri priestupkov nemá žiaden záznam.

Napokon súd zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, pričom priznal obžalovanému jednu
poľahčujúcu okolnosť a to, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život [§ 36 písm. j) Trestného

zákona]. Čo sa týka priťažujúcich okolností, tak súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd následne povinne (§ 38 ods. 2 Trestného zákona) prihliadol
na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, s tým, že prevažuje pomer poľahčujúcich okolností
a preto súd upravil trestnú sadzbu tak, že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby

o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Trestného zákona), pričom základom na zníženie trestnej sadzby je rozdiel
medzi hornou a dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby. Po tejto úprave vznikla trestná
sadzba v rozpätí od 1 roka do 2 rokov a 4 mesiacov.

Súd následne dospel k názoru, že na ochranu spoločnosti a pre nápravu obžalovaného postačí aj

uloženie tzv. prevýchovného trestu, trestu bez nepodmienečného odňatia slobody, a to na úplne samej
spodnej hranici trestnej sadzby. Pri zvažovaní ukladania druhu trestu súd musel zohľadniť skutočnosť,
že obžalovaný svojím konaním spôsobil na zdraví poškodeného takú ujmu na zdraví, ktorou výrazne
zasiahol do života poškodeného a nie iba na krátky čas zhoršil kvalitu jeho života. Ďalej súd vychádzalnajmä z toho, že obžalovaný nie je kriminálne narušená osoba, doposiaľ nemal žiadne konflikty so
zákonom trestnoprávneho charakteru a nebol súdne trestaný a ani priestupkovo prejednávaný. Súd
preto obžalovanému uložil vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18

mesiacov, ktorý bude trestom dostatočným nielen na potrestanie obžalovaného, ale bude aj trestom
primeraným a spravodlivým z pohľadu stíhanej trestnej činnosti ako aj z pohľadu proporcionality.

Súd má za to, že sú splnené všetky zákonné podmienky vyžadované § 50 ods. 1 Trestného zákona
s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Nebola zistená žiadna taká výrazná okolnosť,

ktorá by odôvodňovala uloženie trestu odňatia slobody v nepodmienečnej forme. Súčasne pri ukladaní
trestu súd prihliadol na tzv. generálnu prevenciu trestu, pretože trest musí byť aj taký, aby odradil iných
od páchania trestných činov. Ukladaný trest preto súd považuje za primeraný prejednávanému prípadu,
osobe obžalovaného, okolnostiam prípadu a spôsobenému následku.

Súd dodáva, že takto uložený trest je aj v súlade so zásadou, že trest je právnym následkom trestného

činu o teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu), že je
jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona a tým je určená aj jeho funkcia v tých
smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu,
voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom,

voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov
spoločnosti). Takto uložený trest súčasne vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovaného (retribúcia)
a zahŕňa tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadruje jeho morálne odsúdenie
spoločnosťou.

Čo sa týka nároku na náhradu škody súd odkázal poškodeného G. H., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale
bytom J. XXX/XX, I., odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces z dôvodu, že v trestnom
konaní bolo preukázané, že mu bola vyplatená náhrada škody Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky a to v plnej výške na základe rozhodnutia zo dňa 18.10.2023 (čl. 247-250).

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali
odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne
podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.