Uznesenie Judgement was issued on Monday, May 13, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623203499
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7623203499.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcov: 1/ A. B., narodený XX.XX.XXXX,
bytom C. X, D. E. F., 2/ G. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, X/ C. I. B., narodená XX.XX.XXXX,
bytom C. X, D. E. F., 4/ G. J., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. X, D. E. F., 5/ K. J., narodený
XX.XX.XXXX,bytomC.X,D.E.F.,6/L.B.,narodenáXX.XX.XXXX,bytomE.X,D.E.F.,všetcizastúpení

JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom so sídlom Floriánova 2, Prešov, proti žalovanej: Allianz - Slovenská
poisťovňa, a. s., so sídlom v Bratislave, Pribinova 19, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 240.000,00 € s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcov a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
dňa 07. februára 2024 sp. zn. 1C/47/2023

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 07. februára 2024 č.k. 1C/47/2023-103
v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 07. februára 2024 č.k. 1C/47/2023-127

vo výroku I., ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom nemajetkovú ujmu
- žalobcovi 1/ v rozsahu nad sumu 17.000 €,
- žalobkyni 2/ v rozsahu nad sumu 17.000 €,
- žalobkyni 3/ v rozsahu nad sumu 7.000 €,
- žalobkyni 6/ v rozsahu nad sumu 5.000 €,

vo výroku IV., a súvisiacich výrokoch II. a III. o náhrade trov konania a v zrušenom rozsahu vracia vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odmieta odvolanie žalobcov proti rozsudku vo vyhovujúcom výroku I.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 07.
februára 2024 č.k. 1C/47/2023-103 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom nemajetkovú ujmu

takto: žalobcovi 1/ sumu 40.000 €, žalobkyni 2/ sumu 35.000 €, žalobkyni 3/ sumu 30.000 €, žalobkyni
4/ sumu 10.000 €, žalobkyni 5/ sumu 5.000 € a žalobkyni 6/ sumu 25.000 €, to všetko v lehote do 3
dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcom priznal náhradu trov konania v pomere 20,84 %.
(výrok II.), o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia (výrok III.).
Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 07. februára 2024 č.k. 1C/47/2023-127 doplnil výrok rozsudku o výrok
IV., ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcov, ktorou sa domáhali náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
v dôsledku toho, že dňa 18.09.2022 vodič motorového vozidla Volvo V40, EVČ H. XXX K. C. G. v meste
Spišská Nová Ves nedal prednosť chodkyni M. B., ktorú zachytil a následkom zranení, ktoré utrpela,
zomrela. Žalobcovia majú za to, že v dôsledku tejto dopravnej nehody spôsobenej vodičom C. G. došlo
k zásahu do osobnostného práva žalobcov tak, že bola narušená celistvosť ich rodiny, a preto žiadali,

aby súd každému z nich priznal nemajetkovú ujmu vo výške 40.000 € a náhradu trov konania.3. Po vykonanom dokazovaní listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah súdneho spisu a výsluchom
žalobcov právne vec posúdil podľa ust. § 11, § 13 ods. 1, 2, 3, § 15, § 116 Občianskeho zákonníka
(ďalej len OZ), § 4 ods. 2 písm. a/, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, článku 8 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a článku 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických
právach.

4. Mal za preukázané, že žaloba o zaplatenie nemajetkovej ujmy je opodstatnená.

5. Za nesporné skutočnosti považoval to, že dňa XX.XX.XXXX došlo k usmrteniu M. B., narodenej
XX.XX.XXXX, že dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo k usmrteniu menovanej spôsobil C. G., ktorý
za toto konanie bol právoplatne odsúdený, že C. G. bol poistencom žalovanej, že z vykonaných lustrácii
Okresného súdu Spišská Nová Ves vyplynul príbuzenský, resp. blízky vzťah žalobcov k nebohej M. B.,
a že nie je sporná ani vecná pasívna legitimácia žalovanej.

6. Súd uviedol, že predpokladmi vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sú: 1/ existencia
ujmy spočívajúca v poškodení duševného zdravia, citového strádania žalobcov, 2/ porušenie právnej
povinnosti, resp. protiprávny úkon spočívajúci v konaní tretej osoby zodpovednej za narušenie
osobnostných práv žalobcov, 3/ príčinná súvislosť medzi touto ujmou a protiprávnym konaním.

7. Existencia neoprávneného zásahu spočívala v tom, že dňa XX.XX.XXXX došlo k dopravnej nehode,
pri ktorej došlo k usmrteniu M. B., po ktorej zostali pozostalí (sekundárne obete) - žalobcovia. Dopravnú
nehodu spôsobil vodič C. G., ktorý bol za tento skutok právoplatne odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T/36/2023 zo dňa 04. mája 2023 za prečin usmrtenia

z nedbanlivosti, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.05.2023. Menovaný bol poistníkom žalovanej.

8. K príčinnej súvislosti súd uviedol, že v dôsledku protiprávneho konania vodiča C. G. došlo k usmrteniu
M. B., ktorá bola blízkou osobou žalobcov. Konaním menovaného došlo k neoprávnenému zásahu
do osobnostných práv žalobcov na súkromný a rodinný život zahrňujúci najmä právo fyzickej osoby

vytvárať, udržiavať a rozvíjať vzájomné vzťahy a v ich rámci napĺňať vlastnú osobnosť, čo im
odôvodňuje poskytnutie primeraného zadosťučinenia. Tento rodinný život sa rozvíja ako v manželstve,
tak i medzi rodičmi a deťmi a z objektívneho pohľadu je strata jedného z členov tohto spoločenstva
úplne neodčiniteľnou ujmou, ktorá postihuje jeho ostávajúcich členov. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 16.12.1992 vo veci Niemetz proti Nemecku

a rozsudok zo dňa 21.06.1988 vo veci Berrhab proti Holandsku.

9.Čosatýkaexistencieujmy,túsúdposudzovalpodľakritériíuvedenýchv§13ods.3OZ.Súdvychádzal
zo skutočností, že k usmrteniu M. B. došlo zavineným neúmyselným konaním poistenca žalovanej, ktorý
za toto konanie bol právoplatne odsúdený, pričom nebolo konštatované žiadne zavinené konanie M. B..

Po vyhodnotení výpovedi strán sporu mal preukázanú vzniknutú ujmu u jednotlivých žalobcov, pričom
vo vzťahu k žalobcovi 1/ (otec nebohej) za primeranú nemajetkovú ujmu považoval sumu 40.000 €, vo
vzťahu k žalobkyni 2/, ktorá je matkou nebohej M., mal za primeranú nemajetkovú ujmu vo výške 35.000
€, vo vzťahu k žalobkyni 3/ sestry nebohej za primeranú považoval nemajetkovú ujmu vo výške 30.000
€ a u žalobkyni 6/, ktorá je starou mamou nebohej M. za primeranú považoval nemajetkovú ujmu vo

výške 25.000 €. Vychádzal z existencie príbuzenského vzťahu medzi týmito žalobcami a nebohou M.,
ktorý každý z nich túto ujmu pociťoval tým, že buď býval s menovanou v spoločnej domácnosti alebo tu
bol blízky príbuzenský vzťah (žalobkyňa 2/) s nebohou. K pojmu blízka osoba súd poukázal na to, že
okruh blízkych osôb, ktorým môže vzniknúť v zmysle § 13 ods. 2 OZ nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, nie je zákonom striktne vymedzený. Náhradu nemajetkovej ujmy možno poskytnúť aj

osobám,ktorémajúblízkyvzťahsosobou,ktoráutrpelasmrteľnézraneniealeboveľmizávažnézranenie
bez fatálnych následkov (princípy európskeho deliktného práva, PETL – čl. 10:301 ods. 1). Pojem blízka
osoba je potrebné chápať v súlade so skutočnými životnými vzťahmi medzi primárne a sekundárne
poškodenou osobou. Úzka blízkosť vzťahu vyjadruje, že sekundárnou obeťou môže byť len úzky okruh
subjektov, ktoré utrpeli v dôsledku smrti alebo vážneho ublíženia na zdraví psychickú ujmu (psychické

utrpenie). Čo sa týka žalobcov 4/ a 5/, i keď nie sú biologickými príbuznými, ich vzájomné citové väzby
boli veľmi silné, a preto za primeranú považoval vo vzťahu k žalobkyni 4/ nemajetkovú ujmu vo výške
10.000 € a vo vzťahu k žalobcovi 5/ sumu 5.000 €.10. Súd poznamenal, že žalovaná nerozporovala výpovede strán a nenavrhovala vo veci vykonať žiadne
dokazovanie.

11. Žalovaná namietala výšku uplatnenej sumy, pričom poukázala na nález Ústavného súdu SR sp.zn.
III. ÚS 288/2017, v zmysle ktorého pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy
zároveň zohľadniť aj vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom rovnosti rozhodovať
v porovnateľných veciach rovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať vzťah priamej úmernosti medzi
závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady. K tomu súd uviedol, že nikde nie je uvedený presný

postup pre výpočet súdu pre určenie výšky nemajetkovej ujmy zvlášť s poukazom na to, že hodnota
ľudského života s dopadom na utrpenie sekundárnych obetí je v peniazoch nevyčísliteľná a princíp
proporcionality vo svojom rozhodnutí súd zachoval.

12.1 V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodovaciu činnosť slovenských súdov:
- Dňa 13.11.2013 Krajský súd Trnava sp. zn. 24Co/479/2012 priznal sumu 25.000 € za smrť syna pri

dopravnej nehode za zásah do práv na ochranu osobnosti. Súd sa pri výške odškodnenia odvolal na
rozhodnutie ESĽP N. proti SR, ktorý priznal 25.000 € za usmrtenie oboch detí sťažovateľky. Hlavná
úvaha žalobcu v súvislosti s citovými prípadmi smerovala k porovnaniu neoprávnených zásahov, napr.
230.000 € priznanej oslobodene obžalovanej, najmä za šesťmesačné väzobné stíhanie, ďalej v sume
5.000.000 Sk osobe, o ktorej sa nepreukázala skutočnosť o močení z terasy uvádzanú v printovom

médiu, v sume 3.000.000 Sk- osobe znázornenej v karikatúre, v sume 50.000 €, o ktorej bol uverejnený
článok, nie že vyvolal, ale len mohol vyvolať negatívny dojem získania financií z nepoctivých zdrojov
a pod.
- Dňa 26.02.2013 Krajský súd Trnava sp. zn. 9Co/423/2012 priznal 1 x 20.000 € + 2 x 30.000 € za
smrť manželky/matky na základe trestného činu usmrtenia pri dopravnej nehode v prospech manžela

a dvom deťom.
- Dňa 21.05.2014 Krajský súd Trnava sp. zn. 11Co/116/2013 priznal za smrť cyklistu (manžela) na
základe trestného činu usmrtenia (prečin) pri dopravnej nehode - zrážka s autom sumu 33.000 € za
zásah do práv osobnosti manželky.
- Dňa 30.07.2015 Krajský súd Banská Bystrica sp. zn. 12Co/465/2014 z titulu nemajetkovej ujmy

spôsobenou smrťou manžela/otca priznal 3 x 33.500 €.
- Dňa 13.04.2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/60/2016 dovolanie odmietol voči
rozhodnutiu, ktorým za smrť manželky a 2 detí, Krajský súd priznal sumu 45.000 €.
12.2 Z toho teda vyplynulo dodržanie princípu proporcionality, pričom od doby týchto rozhodnutí uplynula
doba v priemere 10 rokov.

13.1 Zároveň súd poukázal na to, že výška priznanej sumy nie je pre žalovanú likvidačná.
13.2 Poukázal aj na článok Výška nemajetkovej ujmy – hierarchia hodnôt autorov – JUDr. Jakub
Manderlík a JUDr. Patrik Butvin zo dňa 06.04.2023, publikovaný v Bulletine Slovenskej advokácie,
z ktorého vyplynulo, že ...z pohľadu udržania poistného systému sa môže zdať suma v rozsahu 40.000

€ až 50.000 € ako privysoká, ak sa však pozrieme cez limit poistného plnenia, ktorý je v zmysle § 7
ods. 2 zákona č. 381/2011 Z.z. nastavený na niekoľko miliónov €, zistíme, že predstavuje iba minimálne
percento zo stanoveného limitu.
13.3 Tiež žalobcovia poukázali na to, že zákon o PZP stanovuje dva limity poistného plnenia a to limit vo
výške5.240.000€preškodynazdravíanákladypriusmrtenív1.050.000€premajetkovéškody,vrátane

ušlého zisku. Toto podanie žalobcov nebolo spochybnené a uviedli, že výška požadovanej nemajetkovej
ujmy je menej ako 5% limitu, na ktorý bol poistený vinník dopravnej nehody práve u žalovanej.
13.4 Súd poukázal aj na rozhodnutie ESD C-277/12 Drozdovs – z ktorého vyplynulo, že poistné krytie
štáty nesmú limitovať pod 1.000.000 € v prípade jedného škodového nároku.
13.5 Zároveň, ak žalovaná poukázala na analogické použitie § 5 ods. 1 zákona č. 215/2006 Z.z. a

§ 12 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z.z., v zmysle ktorých, ak bola trestným činom spôsobená smrť,
poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume 50-násobku minimálnej mzdy, ak je obetí
trestného činu viac, suma odškodnenia sa medzi nich rozdelí rovnakým dielom, tak v roku 2022 bola
minimálna mesačná mzda podľa stupňov náročnosti od 646 € do 1.226 €, z toho 50-násobok ako výška
odškodnenia je v rozmedzí od 1.300 € až 61.300 €. V tomto duchu rozhodol aj Krajský súd v Bratislave

v konaní 15Co/278/2019 zo dňa 24.02.2021.

14. Na základe uvedených kritérií považoval priznanú sumu za primeranú a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol (dopĺňacím rozsudkom – poznámka odvolacieho súdu).15. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a uviedol, že celkový pomer úspechu žalobcov
z uplatnenej sumy predstavoval 60,42%, úspech žalovanej predstavoval 39,58%, a preto celkový pomer

žalobcov tak činil 20,84% (60,42% - 39,58%), preto súd zaviazal žalovanú na náhradu trov v pomere
20,84%, pričom dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP súd nezistil.

16. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia a žalovaná.

17.1 Žalovaná podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/,
h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že v prípade žalobcov 4/ a 5/
žalobu zamietne v celom rozsahu, u žalobcu 1/ zamietne nad sumu 17.000 €, u žalobkyne 2/ zamietne
nad 17.000 €, u žalobkyne 3/ zamietne žalobu nad 7.000 € a u žalobkyne 6/ zamietne nad sumu 5.000
€ a prizná žalovanej nárok na náhradu trov konania.
17.2 Žalovaná sa nestotožnila so závermi súdu prvej inštancie a uviedla, že strany sporu v súlade

so svojou argumentačnou stratégiou predkladajú súdu rôzne rozhodnutia, ktorými preukazujú na
priznanie náhrady titulom nemajetkovej ujmy rôzne rozhodnutia, pričom žiadne z rozhodnutí nie je
absolútne totožné s prípadom žalobcov, keďže každé má svoje špecifiká a berúc do úvahy istú mieru
nejednotnosti rozhodovacej praxe, pre nájdenie spôsobu kompenzovať nemateriálnu ujmu pozostalých,
pre objektívne posúdenie primeranosti a tým naplnenie zásady proporcionality, žalovaná poukazovala,

a to už v podanom odpore, na rôzne rozhodnutia, o ktorých rozhodne nie je možné tvrdiť, že by boli
neaktuálne či prekonané. V súdenej veci je nepochybné, že došlo k zásahu do súkromného a rodinného
života, pričom závažnosť tejto ujmy sa nepochybne odvíja aj od intenzity citového vzťahu primárnej
a sekundárnej obete, pričom žalobcovia sú v postavení sekundárnych obetí dopravnej nehody, kedy
primárnou obeťou bola ich dcéra, resp. sestra, vnučka a vzhľadom na vek primárnej poškodenej, ako aj

sekundárne poškodených je zrejmé, že tento ich vzťah sa mohol ďalej vyvíjať. Blízkosť medzi primárnou
obeťou a sekundárnymi obeťami, ako aj ich vzájomné vzťahy, ktoré existovali v čase pred zásahom,
je ťažko zachytiteľnou a preukázateľnou kategóriou. Z výpovedí rodičov nebohej je možné vyvodiť, že
rodinná situácia po rozvode rodičov nebohej, t.j. žalobcu 1/ a žalobkyne 2/ nebola ideálna, keďže nebohá
žila so svojou sestrou určitý čas u svojej matky, neskôr u otca. Ťažiskom výpovedí žalobcov 1/ a 2/ bol

opis nebohej, resp. jej umelecké nadanie a úspechy, ktoré v tomto smere dosiahla, a to ako podporovali
svoju nebohú dcéru v jej aktivitách. Aj napriek tomu, že smrťou mladšej dcéry sa pretrhli citové väzby,
neznamená to absenciu či absolútnu deštrukciu ich rodinného života. Rovnako aj žalobkyňou 3/ bol
zdôrazňovaný umelecký talent nebohej sestry s poukazom na to, že sa vzájomne podporovali v čase
rozvodu ich rodičov, ale aj v nasledovnom období dospievania a dospelosti. Žalobkyňa 4/ takisto uviedla,

že je 10 rokov partnerkou žalobcu 1/. Zdôraznila, že pred 8 rokmi kúpili spolu so žalobcom 1/ dom,
v ktorom všetci spolu bývali, pričom osobitne zdôrazňovala, že v čase COVID-u boli všetci spolu a na
toto obdobie zvlášť rada spomína. Aj vzťah žalobkyne 4/ s nebohou je daný viac faktickým stavom
bývania v spoločnej domácnosti než osobitnou v zmysle výnimočnou emocionálnou naviazanosťou.
Pokiaľ žalobkyňa poukázala na nepriaznivý zdravotný stav, k tomu žalovaná uviedla, že tieto problémy

mala žalobkyňa už v čase dávno pred touto dopravnou nehodou, minimálne od roku 2008. Žalobca
5/ je synom žalobkyne 4/, pričom aj on uviedol, že nebohú poznal od malička, hoci bol starší ako
nebohá. Poukázal na svoj blízky vzťah k nebohej, aj keď sa nejednalo o príbuzenský vzťah. Žalobkyňa
6/ je starou matkou nebohej M., pričom tá tiež poukázala na umelecký talent svojej nebohej vnučky
a na to, ako ju smrť vnučky zasiahla. Menovaná nebohá však nebola jediným vnúčaťom žalobkyne 6/,

z čoho je zrejmé, že úmrtím jedného z vnúčat nedošlo k vylúčeniu, či ku zániku starorodičovskej role
žalobkyne, a to ani k ostatným vnukom a pravnukom. Žalovaná zhrnula, že pri určení konkrétnej výšky
peňažného zadosťučinenia je potrebné v rámci voľnej úvahy súdu v súlade s princípom spravodlivosti
prihliadnuť na všetky momenty, na všetky zistené skutkové okolnosti, nielen na výsluch žalobcov, ale
aj na vyjadrenia žalovanej, ktorá vystupuje ako subjekt, u ktorého bolo poistené motorové vozidlo,

ktorým bola dopravná nehoda spôsobená. Po vykonanom dokazovaní z jednotlivých výpovedí žalobcov
vyplynuli skutočnosti, ktoré sú štandardné pre väčšinu fungujúcich rodinných zväzkov, či už vo vzťahu
medzi rodičmi a dospelými deťmi alebo medzi dospelými súrodencami navzájom, ako aj s partnermi
a dieťaťom. Je zrejmé, že existenciou tohto zásahu nedošlo k totálnej deštrukcii rodinných vzťahov,
keď sa rodina stretáva a funguje ďalej. Úmrtie dcéry, sestry, vnučky žalobcov závažnejším spôsobom

nezasiahlo ich ekonomickú a sociálnu integritu, keďže nešlo o jediné dieťa a vnúča žalobcov a vo
veku, v ktorom došlo k úmrtiu, neboli na nebohú odkázaní ani pomocou a ani výživou. Aj keď sa
jej smrťou pretrhli citové väzby medzi žalobcami a nebohou, vo vzťahu k ďalším členom rodiny nie
sú ochudobnení o rozvoj rodičovských, súrodeneckých a starorodičovských väzieb, a preto žalovanápovažuje za primeranú satisfakciu vo výške nemajetkovej ujmy v peniazoch pre rodičov nebohej, t.j.
žalobcu 1/ a 2/, každému vo výške 17.000 €, pre sestru nebohej (žalobkyňa 3/) vo výške 7.000 € a pre
starú matku nebohej (žalobkyňa 6/) vo výške 5.000 €. Vo vzťahu k žalobcom 4/ a 5/ nárok považuje za

nedôvodný v celom rozsahu.
17.3 Žalovaná zároveň za absolútne neakceptovateľné považuje, aby primeranosť výšky nemajetkovej
ujmy bola posudzovaná a odôvodňovaná, poukazujúc a osvojac si súkromný názor publikovaný v článku
Bulletine slovenskej advokácie k Výške nemajetkovej ujmy - hierarchia hodnôt autorov - JUDr. Jakub
Manderlík a JUDr. Patrik Butvin, ktorý si osvojili žalobcovia, ako aj konajúci súd. Zároveň žalovaná

poukázala na svoju argumentáciu, na ktorej zotrvala, že súd sa nemôže riadiť súkromným názorom
autorov článku publikovanom v Bulletine slovenskej advokácie ani limitmi plnenia v zmysle ust. § 7 zák.
č.381/2001Z.z.,nakoľkonárok,ktorýjepredmetomkonaniajeprávnekonštruovanýtak,žepreukázanie
konkrétnych okolností práva na súkromie v jeho rámci práva na rodinný život a intenzity neoprávneného
zásahu do nich/neho je základom úspešnosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a predpokladom
úspešnosti, a preto ani predpokladom správnosti rozhodnutia súdu priznanej výšky nemajetkovej ujmy

nie je to, aký je percentuálny podiel požadovanej, či priznanej výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch na
limite plnenia v zmysle zák. č. 381/2001 Z.z. o PZP.
17.4 Žalovanej nie je zrejmé, aký má súvis s priznanou výškou nemajetkovej ujmy v peniazoch aj
rozhodnutie ESD C-277/12 Drozdovs, z ktorého vyplynulo, že poistné krytie štáty nesmú limitovať pod
1.000.000 € v prípade jedného škodového nároku.

17.5 Pokiaľ súd poukázal aj na to, že aj v zmysle argumentácie žalovanej k analogickému použitiu
použiteľnému na tento prípad zák. č. 215/2006 Z.z. a zák. č. 274/2017 Z.z. je priznaná suma primeraná,
tak toto žalovaná rozporuje, keďže týmito zákonmi sa priznávalo odškodnenie obetiam násilných
trestných činov len vo výške 25-násobku minimálnej mzdy, prípadne 50-násobku len v takom prípade,
ak bola len jedna pozostalá obeť a táto bola odkázaná výživou na zomrelého. Vykonaným dokazovaním

bolo preukázané, že žiaden z pozostalých po nebohej na túto nebol odkázaný výživou, a preto aj
odôvodnenie konajúceho súdu nie je ako dôvod primeranosti priznanej výšky nemajetkovej ujmy
akceptovateľný.
17.6 Žalovaná poukázala na to, že podniká v oblasti povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a je to absolútne irelevantné pre posúdenie

výšky odškodnenia titulom nemajetkovej ujmy. Žalovaná nie je pôvodcom neoprávneného zásahu do
osobnostnýchprávžalobcov,apretoprivýškenemajetkovejujmyjemožnévziaťdoúvahylenmajetkové
pomery škodcu, avšak nie žalovanej ako poisťovateľa povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
17.7 Rozhodnutím súdu prvej inštancie nedošlo k naplneniu požiadavky poskytnutia primeraného

zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu, čo je dôvodom na podanie odvolania, poukazujúc na
skutočnosti, ktoré v konaní boli preukázané a zároveň zdôrazňujúc to, že pri stanovení výšky peňažného
zadosťučinenia platí v európskom deliktuálnom práve zásada, že v prípade objektívne podobnej ujmy
by sa mali priznávať porovnateľné sumy, keďže priznanie diametrálne odlišných výšok odškodnenia v
skutkovo a právne podobných prípadoch je nielen prejavom sudcovskej svojvôle, ale i porušením práva

na spravodlivý súdny proces. Tak ako to vyplýva aj z nálezu ÚS SR sp. zn. III.ÚS/288/2017 pri určovaní
sumy nemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy zároveň zohľadniť aj vlastnú rozhodovaciu činnosť,
a teda v súlade s princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako a v ich judikatúre by
tak mal existovať vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady.

18.1 Proti tomuto rozsudku podali odvolanie aj žalobcovia z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP
a navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu
a súčasne zaviaže žalovanú na náhradu trov konania.
18.2 Žalobcovia sa nestotožnili s odôvodnením krátenia jednotlivých nárokov priznaných žalobcom
a uviedli, že súd prvej inštancie nezdôvodnil dostatočne krátenie požadovaných súm. Súd prvej inštancie

veľmi správne odôvodnil, prečo priznal nemajetkovú ujmu, vysporiadal sa s výškou odškodnenia, avšak
sa nedostatočne vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré krátil žalobcom požadovanú sumu nemajetkovej ujmy,
ktoré krátenie považujú žalobcovia za nedôvodné. Samotná skutočnosť, že niektorí členovia rodiny
si boli viac blízki s nebohou M., nemôže byť sama o sebe dôvodom na krátenie, najmä vo vzťahu
k vykonanému dokazovaniu, ktoré preukázalo, že všetci žalobcovia mali intenzívne vzťahy s nebohou.

Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,ževšetcižalobcoviaveľmiintenzívneprežívajústranunebohejM..
Pred súdom bolo preukázané, že vzťahy v rodine boli naozajstné, intenzívne, jednotliví členovia rodiny
zdieľali medzi sebou svoje osobné radosti a starosti, vzájomne si pomáhali, vedeli o sebe podrobnosti
intímneho charakteru.19. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov poukázala na to, že pokiaľ žalobcovia podali odvolanie
aj voči rozsudku vo vyhovujúcom výroku, nie sú osobami oprávnenými na podanie odvolania, pretože

týmto výrokom nebolo rozhodnuté v ich neprospech. Z uvedeného dôvodu navrhuje, aby odvolací súd
odvolanie žalobcov v tejto časti odmietol. V nadväznosti na uvedené je i takto žalobcami navrhovaný
odvolací petit nesprávny a prekračujúci predmet konania, nakoľko týmto žiadajú priznať, respektíve
rozhodnúť o ich nárokoch v takom rozsahu, ktorý už vzhľadom na čiastočnú právoplatnosť rozhodnutia
nemôže byť predmetom odvolacieho konania. K obsahu a dôvodom podaného odvolania žalovaná

krátko uviedla, že opätovne zdôrazňuje a uvádza argumentáciu týkajúcu sa nedôvodnosti uplatneného
nároku, ktorá sa v priebehu sporu nezmenila, preto s odkazom na konzistentnosť argumentácie
žalovanej v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a v podanom odvolaní, ktorá sa po doručení
odvolaniažalobcovnezmenila,žalovanávpodrobnostiachodkazujenasvojepodania,ktorésúsúčasťou
súdneho spisu, osobitne k odvolaniu žalobcov sa nebude vyjadrovať.

20. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že sumy, ktoré žalovaná navrhla vyplatiť
žalobcom aj reálne vyplatila, avšak nemôžu súhlasiť s tým, že žalobcom 4/ a 5/ nepatrí žiadna
nemajetková ujmy s odôvodnením, že nie sú v rodinnom vzťahu k nebohej M.. Nesúhlasili ani
s argumentáciou o neprimeranosti poskytnutej či žalovanej výšky nemajetkovej ujmy.

21. Žalovaná k vyjadreniu žalobcov v podaní zo dňa 17.04.2024 iba poukázala na argumentáciu
v podanom odvolaní, a preto sa k tomuto podaniu žalobcov konkrétne nevyjadrovala.

22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP)
prejednal odvolania strán sporu ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné
a odvolaniu žalobcov možno iba čiastočne vyhovieť.

23. Rozsudok vo výroku I., ktorým súd žalobe vyhovel a žalobcom priznal nemajetkovú ujmu, a to
v prospech žalobcu 1/ sumu 17.000 €, žalobkyni 2/ sumu 17.000 €, žalobkyni 3/ sumu 7.000 €, žalobkyni
6/ sumu 5.000 €, nebol odvolaním žalovanej napadnutý, nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom
odvolacieho prieskumu.

24. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bol
naplnenýodvolacídôvodpodľaust.§365ods.1písm.f/,h/,CSP,vdôsledkučohoodvolacísúdrozsudok
v napadnutom rozsahu zrušil podľa ust. § 389 ods.1 písm. b/, c/ CSP.

25. Vyššie uvedené odvolacie dôvody boli naplnené v časti priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v
odvolaním napadnutom rozsahu, t.j., u žalobcu 1/ v rozsahu nad sumu 17.000 €, u žalobkyne 2/ v
rozsahu nad sumu 17.000 €, u žalobkyne 3/ v rozsahu nad sumu 7.000 €, u žalobkyne 6/ v rozsahu nad
sumu 5.000 €, ako aj v zamietnutom nároku v prevyšujúcom rozsahu (t.j. do sumy 40.000 € u každého zo
žalobcov), keď úvahy súdu, na základe ktorých dospel k záveru, že primeranou je náhrada nemajetkovej

ujmy u žalobcu 1/ v sume 40.000 €, u žalobkyne 2/ v sume 35.000 €, u žalobkyne 3/ v sume 30.000
€, u žalobkyne 4/ v sume 10.000 €, u žalobkyne 5/ v sume 5.000 €, u žalobkyne 6/ v sume 25.000 €,
sú nedostatočne odôvodnené a nezohľadňujú všetky kritéria pre určovanie primeranej výšky náhrady
nemajetkovej ujmy, ktoré už boli ustálené súdnou praxou.

26. Pri ustálení výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd správne poukázal na kritériá, z ktorých
musí pri rozhodovaní vychádzať (závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých
k neoprávnenému zásadu došlo). Správne výsluchom žalobcov zisťoval intenzitu ich vzťahu s nebohou,
posudzoval aj vek nebohej, avšak v odôvodnení rozsudku následne dostatočne nevysvetlil, ako
vyhodnotil všetky tieto kritériá v konkrétnom prípade jednotlivých žalobcov. Chýbajú totiž akékoľvek

úvahy o kvalite vzájomného vzťahu s nebohou, vo vzťahu k hmotnej závislosti jednotlivých žalobcov na
zomrelej a taktiež aj úvahy, ako bol zohľadnený vek neb. M. B. a tiež vek žalobcov v čase zásahu do ich
práva na ochranu osobnosti. Rovnako absentujú úvahy súdu v tom smere, ako boli obmedzené bežné
aktivity pozostalých v pracovnom, súkromnom či spoločenskom živote, ako aj celková závažnosť straty.27. Súd iba všeobecne poukázal na to, že pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy musia všeobecné
súdy zohľadňovať svoju rozhodovaciu činnosť a rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako, pričom

následne uviedol 4 rozhodnutia krajských súdov SR, a to z roku 2013 (2x), 2014 a 2015 a 1 rozhodnutie
NS SR z roku 2016, ktorými boli priznané náhrady manželke/manželovi a deťom zomrelého, avšak nie
je zrejmé, či išlo o skutkovo obdobné prípady a chýba porovnanie s aktuálnou rozhodovacou činnosťou
súdov SR v obdobných prípadoch, a to aj pokiaľ ide o rodičov a súrodencov zomrelého.

28. Pre rozhodnutie o tom, aká výška náhrady nemajetkovej ujmy je primeraná závažnosti vzniknutej
ujmy a okolnostiam, za ktorých k zásahu došlo v porovnaní s inými obdobnými prípadmi, nepostačuje
len odkaz na judikatúru z roku 2013-2015 a 1 rozhodnutie z roku 2016, ktoré nasvedčujú záveru súdu
o primeranosti, ale súd musí dôsledne vyhodnotiť individuálne okolnosti prejednávanej veci a následne
priznať takú výšku nemajetkovej ujmy, ktorá je porovnateľná s inými obdobnými prípadmi.

29. Kritériá pre určenie výšky odškodnenia nemajetkovej ujmy za nezvratný zásah do najbližších
rodinných väzieb, vychádzajúc z doterajšej rozhodovacej činnosti súdov, sú nasledovné:
a/ intenzita a kvalita vzájomného vzťahu, kedy súd skúma stupeň blízkosti pozostalých a zomrelého,
pričom najintenzívnejší zásah je konštatovaný u manžela, maloletého dieťa a rodiča maloletého dieťaťa,
b/ vek zomrelého a pozostalých - nečakanosť úmrtia - vek a zdravotný stav primárne poškodeného

sa zohľadňuje pri posúdení toho, ako prekvapivé a útrpné mohlo byť náhle úmrtie pre blízke osoby,
pričom iná miera bude pri mladej zdravej osobe, ako pri seniorovi so zdravotnými ťažkosťami; vek
pozostalých sa v nadväznosti na kritérium intenzity vzájomného vzťahu môže premietnuť do posúdenia,
či bol primárne poškodený pre sekundárne poškodeného ústrednou osobou citového a rodinného života,
čisatentovzťahužmalmožnosťkreovaťakultivovať(primaloletýchnízkehovekuideskôrostratušance

tento vzťah rozvíjať), prípadne, či pozostalí sú už osobami dospelými s vlastnou rodinou, pri ktorých
možno prezumovať, že ich tragická smrť zasiahne menej intenzívne, avšak tiež nemusí ísť o pravidlo,
c/ existenčná a ekonomická závislosť na zomrelom - faktor hmotnej závislosti sa neobmedzuje iba na
výživu a ekonomické zabezpečenie pozostalého,
d/ miera psychickej bolesti pozostalých, obmedzenie bežných aktivít pozostalých v pracovnom,

súkromnom i spoločenskom živote a celková závažnosť straty,
e/ miera zavinenia zomrelého,
f/ poskytnutá satisfakcia v inej forme, v postoji škodcu, dopad udalosti na jeho duševnú sféru, pokiaľ ide
o fyzickú osobu - je možné zohľadniť ústretový prístup a ľútosť, ospravedlnenie, a naopak popieranie
a ľahostajnosť môže mieru utrpenia pozostalých ešte prehĺbiť,

g/ miera zavinenia škodcu a jeho majetkové pomery,
h/ proporcionálnosť spravodlivého zadosťučinenia.

30. Súd uvedené kritéria aj čiastočne aplikoval, avšak dôsledne sa nevysporiadal so všetkými z nich (b/
až d/, f/, g/) tak, ako bolo uvedené vyššie, v dôsledku čoho je čiastočne dôvodná odvolacia námietka

žalobcov a odvolacie námietky žalovanej.

31. K faktorom, ktoré sa môžu v jednotlivých prípadoch premietnuť do miery zásahu do osobnostných
práv pozostalých, možno zaradiť napr. aj spôsob, akým sa sekundárna obeť dozvedela o smrti blízkeho,
či bola svedkom udalosti, či prišla poškodená osoba pri jednej udalosti o jedného alebo viacerých členov

rodiny atď.

32. Dôležité je zohľadniť aj proporčnosť náhrady, ktorá by mala zodpovedať všeobecne zdieľanej
predstave o spravodlivosti. Táto sa priebežne formuje aj na základe rozhodovacej činnosti súdov
vskutkovoobdobnýchprípadoch,akoajvprípadochposkytujúcichnáhradunemajetkovejujmyzazásah

do osobnostného práva iného charakteru. Úlohou súdu je zohľadniť judikatórne intervaly, v ktorých sa
náhrada nemajetkovej ujmy v jednotlivých prípadoch poskytuje a v týchto intervaloch rozhodnúť, a to
po zohľadnení demonštratívne uvedených kritérií a osobitostí každého prípadu v záujme právnej istoty,
predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a zároveň individualizácie každého prípadu.

33.NajvyššísúdSRvosvojejrozhodovacejčinnostivovzťahuknáhradenemajetkovejujmypozostalých
po obetiach dopravnej nehody kladie dôraz pri určení výšky tejto náhrady na posúdenie individuálnych
skutkových okolností v každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnýmiv iných veciach. Každé rozhodnutie o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy je založené na riešení
individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady.

34. Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výšky náhrady nemajetkovej
ujmy a okruhu osôb, ktorým je táto náhrada priznaná, postupujú súdy vždy diferencovane v každom
konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach. V takto individualizovanom rámci
určovania konkrétnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy a okruhu osôb, ktorým je táto náhrada priznaná,
zovšeobecnenie neprichádza do úvahy, keď rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nemožno exaktne

kvalifikovať a vyčísliť a rovnako tak ani okruh osôb, ktorý je limitovaný len tým, že musí ísť o osoby
blízke (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/270/2021 zo dňa 28.02.2022). Kritériá pre
určenie primeranej výšky náhrady nemajetkovej ujmy uvádza Najvyšší súd SR napr. v uznesení sp.zn.
7Cdo/215/2020 zo dňa 31.01.2022, a tými sú kvalita vzájomného vzťahu, závislosť pozostalých na
usmrtenej osobe, miera ich psychickej bolesti, obmedzenie bežných aktivít pozostalých v pracovnom,
súkromnom i spoločenskom živote, celková závažnosť straty a v neposlednom rade aj proporcionálnosť

spravodlivého zadosťučinenia.

35. Vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade nemajetkovej ujmy pozostalých po obetiach dopravných
nehôd v rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu nie je výslovný dôraz na posudzovanie náhrady
nemajetkovej ujmy v kontexte ďalších právnych predpisov, upravujúcich obdobnú problematiku (napr.

zákon č. 274/2017 Z.z.), ako je tento dôraz kladený na rozhodovanie o nemajetkovej ujme podľa zákona
č. 514/2003 Z.z..

36. V rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/188/2021 zo dňa 26. októbra 2023 najvyšší súd uviedol: „Na
vyjadrenie rozsahu a intenzity ujmy, ktorú vyvolali zásahy do týchto oblastí súkromného a rodinného

života, je nepostačujúce (paušálne) prirovnanie s inými, i keď obdobnými prípadmi a už vôbec
nie kategoricky odvíjať výšku nemajetkovej ujmy pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla od výšky sumy odškodnenia obetí trestných činov určenej zákonom
274/2017 Z.z.. Odborná spisba považuje určovanie výšky náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých obete
dopravnej nehody od rozsahu odškodnenia podľa zákona o obetiach trestných činov za argumentačné

tendencie, ku ktorým uvádza, že zákon 274/2017 Z.z. ustanovuje pevnou sumou výšku odškodnenia
v prípade spôsobenia smrti v dôsledku trestného činu na 50-násobok minimálnej mzdy (§ 12 ods. 2
zákona 274/2017 Z.z.), ktorú možno z osobitných dôvodov primerane znížiť (§ 14 zákona 274/2017
Z.z.). Odvíjať rýdzo súkromnoprávne nároky od verejnoprávnych predpisov, ktorými na seba štát
dobrovoľne preberá záväzok odškodnenia pri najzávažnejších zásahoch do osobnej a telesnej integrity

(a ktorého výška závisí výlučne od "nastavených parametrov sociálneho štátu")), nie je presvedčivé,
ani spravodlivé. Vzhľadom k verejnoprávnemu charakteru osobitnej regulácie sa nejaví ako vhodné
preberať verejnoprávnu konštrukciu odškodňovania do rýdzo súkromnoprávnych vzťahov. Zákonom
274/2017Z.z.nasebaštátpreberázáväzokkompenzovaťdôsledkyspôsobenétrestnoučinnosťouiných
subjektov. V danom prípade pri odškodňovaní pozostalých obetí dopravnej nehody nie sú prítomné také

spoločné znaky, ktoré by zdôvodňovali analogickú aplikáciu tejto maximálnej výšky odškodnenia na
rýdzo súkromnoprávne vzťahy medzi sekundárnou obeťou a pôvodcom protiprávneho zásahu. Navyše,
záväzok štátu uhradiť obetiam trestných činov určitú peňažnú čiastku, je len podporným mechanizmom
a nevylučuje súkromnoprávny nárok na náhradu voči skutočnému páchateľovi ako pôvodcovi zásahu
v rozsahu, v akom nebol pokrytý poskytnutou sumou zo strany štátu. Poškodenej osobe preto zákon

274/2017 Z.z. nebráni uplatniť si zvyšnú sumu náhrady za nemajetkovú ujmu priamo voči porušiteľovi.
Považovať tak sumu odškodnenia v zákone 274/2017 Z.z. za akýsi horný limit nemajetkovej ujmy vo
všeobecnosti nemožno považovať za správne. Vzťah medzi sekundárnou obeťou a škodcom by sa mal
spravovať iba súkromnoprávnymi pravidlami určenými k jeho regulácii a výška náhrady by mala byť
ustanovená podľa zákonných kritérií vykladaných spôsobom, aby bol čo najviac dosiahnutý cieľ týchto

zákonných noriem (Trojčáková, V.: Určovanie výšky náhrady nemajetkovej ujmy sekundárnych obetí,
IN: Súkromné právo č. 3/2020. Príspevok je súčasťou riešenia projektu VEGA č. 1/0535/19 „Náhrada
nemajetkovej ujmy sekundárnych obetí pri usmrtení blízkej osoby“.) S citovaným právnym názorom sa
vec prejednávajúci senát najvyššieho súdu stotožňuje a na základe neho vyvodzuje, že nie je daný
dôvod k analogickej aplikácii ustanovení zákona 274/2017 Z.z. na náhradu za citovú ujmu pozostalých

obete dopravnej nehody“.

37.Podstatnýmtedaje,abyodškodneniezohľadňovaloindividuálneokolnostidanejveci,boloprimerané
utrpenej ujme a bolo určené aj s prihliadnutím na rozsah odškodnenia v iných obdobných veciach.38. Pokiaľ ide o rozhodovanie v obdobných veciach Krajského súdu v Košiciach, senát prejednávajúci
vec rozhodoval, napr.:

- vo veci sp.zn. 6Co/883/2014 dňa 19.01.2016, kedy dospelému dieťaťu pozostalej bola priznaná suma
náhrady vo výške 25.000 € a rodičom a bratovi zomrelej po 17.000 €, pozostalá mala v čase nehody
54 rokov;
- rozsudkom sp.zn. 6Co/148/2018 zo dňa 04.12.2018 senát prejednávajúci vec potvrdil rozsudok
Okresného súdu Rožňava, ktorým priznal manželke nebohého náhradu nemajetkovej ujmy 10.000 €

a dospelým deťom po 5.000 €, dovolanie proti tomuto rozsudku bolo odmietnuté rozhodnutím sp.zn.
3Cdo/174/2019, nebohý mal v čase nehody 48 rokov;
- rozsudkom sp.zn. 6Co/118/2022 zo dňa 13.12.2022 senát prejednávajúci vec potvrdil rozsudok
Okresného súdu Spišská Nová Ves, ktorým bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy rodičom nebohej
plnoletejdcérypo25.000€,pričomvtomtokonanísúdprvejinštancieprihliadolajnanáhradupriznávanú
obetiamtrestnýchčinovvzmysle§274/2017Z.z.,avšaknepovažovaltútonáhraduzamaximálnumožnú

výšku náhrady nemajetkovej ujmy a túto priznal nad určený limit (50-násobok minimálnej mzdy v roku
2018 predstavoval 24.000 € - pozn. odvolacieho súdu).

39. Odvolací súd ďalej uvádza rozhodnutia iných senátov Krajského súdu v Košiciach, napr.:
- sp. zn. 3Co/10/2017 zo dňa 15.03.2018, ktorým bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy manželke

nebohého 15.000 € a deťom nebohého po 15.000 €, pričom dovolanie proti tomuto rozsudku bolo
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/7/2019 z 29.04.2020 zamietnuté;
- sp.zn. 2Co/250/2017 z 31.05.2018, ktorým bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy manželke
vo výške 16.000 € a dospelým deťom po 2.000 €, pričom tieto náhrady boli určené po zohľadnení
spoluzavinenia nebohého, kedy súd považoval za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy manželke

20.000 € a dospelým deťom po 15.000 € a tieto náhrady následne znížil o podiel spoluzavinenia
nebohého, dovolanie proti tomuto rozsudku bolo zamietnuté Najvyšším súdom SR rozhodnutím sp.zn.
4Cdo/59/2019 z 26.02.2020;
- sp.zn. 9Co/246/2019 zo dňa 15. júla 2020, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu, ktorým bolo
priznané manželke nebohého 21.000 € po zohľadnení jeho spoluzavinenia, pričom vychádzal z rozpätia

priznávanej náhrady na základe judikatúry súdov, a to v prípade zomrelého manžela v rozpätí od 15.000
do 40.000 €;
- sp.zn. 11Co/390/2019 zo 07.04.2021, ktorým bola priznaná manželke náhrada nemajetkovej ujmy
16.500 € a nevlastnej dcére nebohého 5.000 €, pričom v odvolacom konaní došlo takto k zníženiu
pôvodne priznanej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 25.000 € žalobkyni s poukazom na spôsob

rozhodnutia v niektorých obdobných veciach. V tomto rozhodnutí krajský súd zdôraznil, že vývoj
rozhodovacej praxe aj pod vplyvom judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva smeruje k znižovaniu
skôr niekedy až prehnane nadhodnotených odškodnení.

40. Pokiaľ ide o novšiu judikatúru súdov, odvolací súd poukazuje napr. na rozsudky:

- Krajského súdu v Nitre sp.zn. 6Co/51/2020 z 28.07.2020, ktorým bola manželke priznaná náhrada
nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 € a deťom 8.000 €, pričom v konaní vedenom na Najvyššom súde
SR pod sp.zn. 9Cdo/87/2021 z 22.02.2022 bolo dovolanie odmietnuté,
- Krajského súdu v Prešove sp.zn. 23Co/29/2020 z 31.05.2021, ktorým bola druhovi nebohej poskytnutá
náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 € a dieťaťu vo výške 12.000 €, pričom Najvyšší súd SR

v konaní vedenom pod sp.zn. 7Cdo/270/2021 rozhodnutím z 28.02.2022 dovolanie odmietol,
- Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co/25/2020 z 30.11.2020, ktorým bola priznaná náhrada
nemajetkovej ujmy maloletým deťom (vo veku 7 a 10 rokov) vo výške 30.000 € za smrť matky, ktorá
zomrela po tom, čo im predtým zomrel otec, sestre nebohej súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 10.000 € a rodičom nebohej náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 €, pričom dovolanie proti

tomuto rozsudku bolo odmietnuté v konaní vedenom pod sp.zn. 7Cdo/253/2021 rozhodnutím zo dňa
31.03.2022,
- Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co/95/2016 zo dňa 17.07.2017, ktorým bola priznaná manželke
nebohého náhrada 18.000 €, pričom dovolanie bolo odmietnuté rozhodnutím Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 3Cdo/57/2018 z 30.04.2019,

- Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 19C/309/2016 zo dňa 29.03.2018, ktorým bola priznaná náhrada
nemajetkovej ujmy otcovi nebohého vo výške 15.000 €, pričom dovolanie bolo odmietnuté rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/78/2019 z 13.06.2019,- Krajského súdu v Trnave sp.zn. 5Co/6/2021, ktorým bola priznaná manželke náhrada nemajetkovej
ujmy vo výške 30.000 € a maloletým deťom vo výške 20.000 €, pričom nebohý zomrel vo veku 37 rokov
a bol živiteľom rodiny,

- Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/66/2019, ktorým bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy
manželke a deťom po 30.000 €, zohľadňujúc skromné pomery v spoločnej domácnosti.

41. Ako vyplýva z rozhodovacej činnosti okresných, krajských súdov a Najvyššieho súdu SR
v posledných rokoch (2017 až 2024), súdy už nepriznávajú prehnane nadhodnotené odškodnenia, ale

rešpektujú princíp proporcionality a zásady spravodlivosti a slušnosti.

42.Akodôvodnúvyhodnotilodvolacísúdnámietkužalovanejoneakceptovateľnostiurčeniaprimeranosti
výšky nemajetkovej ujmy poukazujúc na súkromný názor autorov publikovaný v článku k Výške
nemajetkovej ujmy – hierarchia hodnôt autorov, nakoľko tento názor je iba súkromným názorom autorov
daného článku, ktorý nie je objektivizovaný individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu pri náhrade

nemajetkovej ujmy.

43. Rovnako ustálenie výšky nemajetkovej ujmy vychádzajúc z limitov plnenia podľa zák. č. 381/2001
Z.z., nemá oporu v zákonných ustanoveniach ani v rozhodovacej praxi vyšších súdnych autorít, nakoľko
predpokladom priznania nároku titulom nemajetkovej ujmy je preukázanie konkrétnych okolností práva

na súkromie a v jeho rámci práva na rodinný život a intenzity neoprávneného zásahu do neho, ako
správne poznamenala žalovaná v odvolaní.

44. Dôvodná je aj odvolacia námietka žalovanej týkajúca sa toho, že predmet konania a posúdenie jeho
úspešnosti žiadnym spôsobom nesúvisí s rozsahom poistného krytia žalovanej. Rovnako je irelevantné,

že žalovaná podniká v oblasti povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, nakoľko samotná žalovaná nie je pôvodcom neoprávneného zásahu
do osobnostných práv žalobcov, je iba poisťovňou, kde mal škodca uzavreté povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vychádzajúc z kritérií vyššie
uvedených, pri výške nemajetkovej ujmy je potrebné okrem iného vychádzať aj z miery zavinenia škodcu

a jeho majetkových pomerov a nie majetkových pomerov poisťovateľa.

45. Keďže súd prvej inštancie neposudzoval primeranosť náhrady nemajetkovej ujmy z hľadiska
všetkých vyššie uvedených kritérií, je jeho rozhodnutie predčasné, a preto aj vecne nesprávne, z ktorého
dôvodu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP v rozsahu

uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

46. Po vrátení veci bude úlohou súdu na základe doposiaľ vykonaného dokazovania a dokazovania
vykonaného (doplneného) po vrátení veci určiť primeranú výšku náhrady nemajetkovej ujmy jednotlivým

žalobcom so zohľadnením všetkých vyššie uvedených kritérií, vrátane porovnania s inými obdobnými
prípadmi a so zohľadnením individuálnych okolností prípadu u každého zo žalobcov jednotlivo. Svoje
úvahy vedúce k záveru, že ním priznaná suma je primeranou náhradou nemajetkovej ujmy, súd uvedie
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tak, aby odôvodnenie rozhodnutia spĺňalo náležitosti v zmysle
ust. § 220 CSP a aby určenie výšky primeranej náhrady bolo preskúmateľné tak stranami sporu, ako aj

súdmi vyšších inštancií v rámci ich prieskumnej činnosti.

47. V novom rozhodnutí súd opätovne rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania.

48. V zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

49. Žalobcovia podali odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd ich žalobe
čiastočne vyhovel.

50.Vzmysleust.§359CSPodvolaniemôžepodaťstrana,vktorejneprospechbolorozhodnutievydané.51. Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka
zohľadňuje vecný aspekt tohto opravného prostriedku – či smeruje proti rozhodnutiu, vykazujúcemu
zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné. Subjektívna stránka prípustnosti

odvolania sa viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva
odvolanie – či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie. Takýmto dôvodom je
skutočnosť, že rozhodnutím súdu bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu
spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Toto subjektívne procesné oprávnenie však nemá
účastník, v neprospech ktorého rozhodnutie nevyznelo a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na

svojich právach. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá prijatie záveru, o jeho
oboch stránkach prípustnosti (tak objektívnej ako aj subjektívnej).

52. Napadnutým rozhodnutím vo výroku I., ktorým súd žalobe žalobcov čiastočne vyhovel, nebolo
rozhodnuté v neprospech žalobcov, preto týmto výrokom nemohli byť žalobcovia žiadnym spôsobom
dotknutí na svojich právach.

53. Z vyššie uvedeného dôvodu žalobcovia nie sú osobami oprávnenými na podanie odvolania proti
rozhodnutiu vo výroku I., z ktorého dôvodu odvolací súd odvolanie žalobcov v tomto rozsahu podľa ust.
§ 386 písm. b/ CSP, odmietol.

54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).