Rozsudok – Vlastníctvo bytov a nebytových… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/124/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312217878
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1312217878.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu

JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Evy Mészárosovej v spore žalobcu: NOVBYT, s.r.o., so sídlom Hálkova 11,
831 03 Bratislava, IČO: 31 369 332, zastúpeného advokátom: JUDr. Miloš Barbuš, so sídlom Štúrova 13,
P.O. Box 154, 810 00 Bratislava, proti žalovaným: X/ Ľ.O. F., T.. XX.XX.XXXX, H. H. - T. I., I. H., U..Č.. T.
C., X/ Z. Č., T.. XX.XX.XXXX, H. I. XX, XXX XX H., F.: V.. V. Č.Y., H. I. XX, XXX XX H., o zaplatenie sumy
1.363,12 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III
zo dňa 17. marca 2023, č. k. 15C/131/2013 - 125, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že:

I. Žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.022,34 eura, spolu s úrokmi z omeškania vo výške
9,5%zosumy37,20eurod16.08.2011do31.03.2013,vovýške9,5%zosumy68,52euraod16.08.2011
do 31.03.2013, vo výške 9,5% zo sumy 125,93 eura od 16.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9,00% zo
sumy 134,42 eura od 16.04.2012 do zaplatenia, vo výške 9,00% zo sumy 134,42 eura od 16.05.2012
do zaplatenia, vo výške 9,00% zo sumy 134,42 eura od 16.06.2012 do zaplatenia, vo výške 9,00% zo
sumy 26,62 eura od 01.07.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% zo sumy 134,42 eura od 16.08.2012

do zaplatenia, vo výške 8,75% zo sumy 134,42 eura od 16.09.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 340,78 eura, spolu s úrokmi z omeškania vo výške
9,5%zosumy12,40eurod16.08.2011do31.03.2013,vovýške9,5%zosumy22,84euraod16.08.2011
do 31.03.2013, vo výške 9,5% zo sumy 41,98 eura od 16.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9,00% zo
sumy 44,80 eura od 16.04.2012 do zaplatenia, vo výške 9,00% zo sumy 44,80 eura od 16.05.2012
do zaplatenia, vo výške 9,00% zo sumy 44,80 eura od 16.06.2012 do zaplatenia, vo výške 9,00% zo

sumy 8,87 eura od 01.07.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% zo sumy 44,80 eura od 16.08.2012 do
zaplatenia, vo výške 8,75% zo sumy 44,80 eura od 16.09.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca má proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že podiel
žalovanej 1/ na tejto náhrade je 3 a podiel žalovanej 2/ na tejto náhrade je 1 .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 1.363,12 eur a úrok z omeškania vo výške 9,5% zo sumy 49,60 eur od 16.08.
2011 do 31.03. 2013, vo výške 9,5% zo sumy 91,36 eur od 16.08. 2011 do 31.03. 2013, vo výške 9,5%
zo sumy 167,91 eur od 16.12. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,00% zo sumy 179,22 eur od 16.04. 2012
do zaplatenia, vo výške 9,00% zo sumy 179,22 eur od 16.05. 2012 do zaplatenia, vo výške 9,00% zosumy 179,22 eur od 16.06. 2012 do zaplatenia, vo výške 9,00% zo sumy 35,49 eur od 01.07. 2012
do zaplatenia, vo výške 8,75% zo sumy 179,22 eur od 16.08. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% zo
sumy 179,22 eur od 16.09. 2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a

žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení rozsudku uviedol, že zástupca
žalobcu požadoval žalobou podanou dňa 15.11. 2012, aby žalovaná 1/ a pôvodný žalovaný 2/ D.F. F., T..
XX.XX.XXXX, v tom čase bytom M. XX, XXX XX H., zaplatili žalobcovi dlh na platbách na zabezpečenie
jeho prevádzky, údržby a opráv, poskytovanie plnení spojených s užívaním bytov a správy domu v
predpísanej výške, ktorého boli bezpodieloví spoluvlastníci, čo bola ich povinnosť v zmysle Zmluvy

o výkone správy č. XXXXX zo dňa 01.07.1999, a to v sumách a v obdobiach uvedených vo výroku
rozsudku. Po smrti žalovaného 2/ dňa 16.01.2016 súd pokračoval v konaní s jeho dedičom, súčasnou
žalovanou 2/. Súd vykonal dokazovanie a zistil z listín predložených zástupcom žalobcu, že výška
dlhu je vypočítaná správne. Takto zistený skutkový stav posúdil podľa § 517 Občianskeho zákonníka a
konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto
jej vyhovel v zmysle skutočností uvedených už vyššie. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1

C.s.p. a žalobcovi plnú náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže mal v konaní plný úspech.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná 2/, ktorá žiadala
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu proti nej zamietnuť alebo napadnutý rozsudok zrušiť. Namietala,
že je len dedičkou a právnou nástupkyňou po pôvodnom žalovanom 2/ D. F., v prípade ktorého Okresný

súd Bratislava III v dedičskom konaní uznesením zo dňa 7.7.2021, č.k. 30D/211/2016-319, rozhodol o
potvrdení nadobudnutia celého dedičstva žalovanou 1/ Ľ. F. a jej osobou, pričom žalovaná 1/ nadobudla
3 dedičstva a ona nadobudla iba 1 dedičstva po poručiteľovi, a preto ju mohol súd zaviazať iba na
zaplatenie 1 celkovej dlžnej sumy. Zároveň však namietala, že v dôsledku prieťahov v tomto konaní,
ktoré začalo ešte v roku 2012, avšak aj v dôsledku správania žalovanej 1/, ktorá sa vyhýba plneniu

svojich povinností, neúmerne narástli úroky z omeškania, ktorých vznik ona nespôsobila. Vytkla súdu
prvej inštancie, že dlhodobo nekonal, nezistil riadne skutočný pobyt žalovanej 1/ a v konaní postupoval
neodborne, a to aj v súvislosti nedôvodným prerušením konania po tom, ako už dedičské konanie bolo
skončené. Namietala, že súd prvej inštancie nemal žalovanú povinnosť uložiť jej a žalovanej 1/ spoločne
a nerozdielne.

3. Žalovaný možnosť vyjadriť sa k odvolaniu žalovanej 2/ nevyužil.

4. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p., viazaný odvolacími dôvodmi žalovanej 2/, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. preskúmal

napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.

5. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že v odvolacom konaní je s výnimkou
podmienok konania a iných skutočností, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, ktoré
však v danej veci zistené neboli, možné (prípustné) preskúmať z hľadiska vecnej správnosti iba tie

skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, ktoré boli napadnuté odvolacími námietkami odvolateľa,
ktorými je odvolací súd limitovaný. Preto bol odvolací súd v danej veci vzhľadom na obsah podaného
odvolania oprávnený preskúmať iba právne závery súdu prvej inštancie, keď žalovaná v odvolaní žiadne
skutkové námietky neuviedla. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie
vychádzal z toho, že v súvislosti s úhradou zálohových platieb za byt č. X. nachádzajúci sa na 1.

poschodí bytového domu na M. O. Č.. XX D. H., po zohľadnenie vyúčtovania nákladov za kalendárny
rok 2011, vznikol žalovanej 1/ a pôvodnému žalovanému 2/ dlh v celkovej výške 1.412,72 eura, pričom
omeškanie s jednotlivými zálohovými platbami nastalo tak, ako boli podanou žalobou uplatnené úroky
z omeškania, a teda vzhľadom na chýbajúce odvolacie námietky v tomto smere a tým aj limitovanú
možnosť odvolacieho súdu závery prvoinštančného súdu v tomto smere preskúmať, treba vychádzať z

toho, že základ nároku je daný a žalobca má nárok na zaplatenie dlžnej sumy istiny s príslušenstvom
vo výške uplatnenej podanou žalobou.

6. Dôvodne však žalovaná 2/ v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie rozhodol vecne nesprávne,
keď povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu s príslušenstvom žalovaným 1/ a 2/ uložil spoločne a

nerozdielne. Prvoinštančný v tomto smere celkom zjavne napriek tomu, že vychádzal z právoplatného
uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 7.7.2021, č.k. 30D/211/2016-319, ktorým bolo v
dedičskom konaní po pôvodnom žalovanom 2/ D. F., potvrdené nadobudnutie dedičstva žalovanou
1/ Ľ. F. v rozsahu 3 dedičstva a žalovanou 2/ v rozsahu 1 , úplne prehliadol, že podľa § 470 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka síce každý dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva
za poručiteľove dlhy, avšak ak je viac dedičov, zodpovedajú za jeho dlhy iba podľa pomeru toho, čo
z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu; pričom po skončení dedičského konania nie je možné

dedičov zaviazať na splnenie dlhu poručiteľa spoločne a nerozdielne. Preto v danej veci, i keď samotný
nárok (základ ani jeho výška) nebol sporný, žalovaným 1/ a 2/ bolo možné uložiť splnenie predmetnej
povinnosti iba podľa pomeru, v akom dedičstvo po pôvodnom žalovanom nadobudli, teda žalovanej 1/
v rozsahu 3 a žalovanej 2/ v rozsahu 1, keď je nesporné, že v tomto pomere nadobudli dedičstvo po
pôvodnom žalovanom 2/.

7. Pokiaľ žalovaná 2/ v odvolaní namieta opodstatnenosť uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi okrem
istiny aj úroky z omeškania, a to z dôvodu, že omeškanie vzniklo v dôsledku prieťahov v súdnom konaní,
ako aj vyhýbaním sa žalovanej 1/ splneniu žalobou uplatnenej pohľadávky, odvolací súd uvádza, že
tieto okolnosti sú z hľadiska práva žalobcu požadovať okrem istiny aj úroky z omeškania bez právneho
významu. Ako už bolo uvedené aj vyššie, je nesporné, že v prípade zálohových platieb aj nedoplatku

z vyúčtovania za rok 2011 za byt č. X. nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu na M. O. Č..
XX D. H., došlo k omeškaniu tak, ako tvrdí a žalobou aj uplatnil žalobca, a keďže ide o omeškanie
so splnením peňažnej povinnosti, právo požadovať aj úroky z omeškania nepochybne v tomto prípade
vyplýva z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Za stavu, keď žalovaná 2/ nepopiera svoju
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v rozsahu 1, mohla zabrániť pokračovaniu omeškania s jej úhradou

napr. zložením príslušnej peňažnej sumy do úschovy, prípadne priamo žalobcovi a týmto spôsobom
zabrániť nárastu konečnej výšky úrokov z omeškania. K tomu však žalovaná 2/ nepristúpila, a preto,
keď správanie iného dlžníka toho istého veriteľa, správanie právneho predchodcu dlžníka, avšak ani
prieťahy v súdnom konaní, nemajú za následok ukončenie či prerušenie trvajúceho omeškania s ktorým
citované ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka spája vznik práva požadovať okrem istiny aj

úroky z omeškania, nemôže v tomto smere odvolacia argumentácia obstáť a nemôže pre žalovanú 2/
privodiť priaznivejšie rozhodnutie v časti úrokov z omeškania.

8. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci podľa § 388 C.s.p. zmenil a splnenie žalobou uplatnenej povinnosti žalovaným 1/ a 2/ uložil

samostatne, vo výške zodpovedajúcej rozsahu (pomeru) ich podielov na dedičstve po pôvodnom
žalovanom 2/ D. F., teda v prípade žalovanej 1/ v rozsahu 3 a žalovanej 2/ v rozsahu 1. Pre úplnosť
odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že žalovaná 1/ síce odvolanie nepodala, avšak vzhľadom na
skutočnosť, že v tomto prípade vyplýva spôsob vyporiadania medzi stranami z právneho predpisu (§
470 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka), nebol viazaný rozsahom odvolania a so zreteľom na povahu

a obsah žalovaného nároku a obsah výroku napadnutého rozsudku bolo nevyhnutné nielen preskúmať,
avšak aj zmeniť napadnutý rozsudok v celom rozsahu, pretože bez zmeny celého rozsudku, nebolo
možné dosiahnuť uloženie danej povinnosti žalovaným 1/ a 2/ v súlade s ustanovením § 470 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p.
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Aj vo vzťahu k trovám konania však bolo nevyhnutné
rešpektovať ustanovenie § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo podľa odvolacieho súdu bolo z
hľadiska zrozumiteľnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov a tiež pre účely následného rozhodnutia

o výške trov, najvhodnejšie vyjadriť tak, že podiel žalovanej 1/ na tejto náhrade je 3 a podiel žalovanej 2/
na tejto náhrade je 1. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom vplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).