Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 6, 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 43C/42/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1722202190
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Uhrík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1722202190.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok pred sudcom JUDr. Pavlom Uhríkom v právnej veci žalobcov: I. rade A. B.,

narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX,XXX XX D., II. rade E. F., narodená XX.XX.XXXX,
trvale bytom G. X, XXXX H., I. J., III. rade K. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX C., XX
XX D. L., všetci právne zastúpení: advokátskou kanceláriou AKPF s. r. o., so sídlom Dúbravská cesta 2,
841 04 Bratislava, IČO: 55 032 800, proti žalovaným: I. rade M. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom
L. XXX/XX, XXX XX K., II. rade N. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX K.,
právne zastúpený advokátkou Mgr. Evou Bognárovou, so sídlom Krížna 17, 811 07 Bratislava, III. rade
F. L., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX O., právne zastúpená advokátkou Mgr.

Evou Bognárovou, so sídlom Krížna 17, 811 07 Bratislava, IV. rade P. Q. B., narodený XX.XX.XXXX,
trvale bytom H. XX, K. XXXXX, L. R., právne zastúpený advokátkou Mgr. Evou Bognárovou, so sídlom
Krížna 17, 811 07 Bratislava, V. rade F. P. E., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom S. X, XXXXX A., T. U.,
VI. rade F. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, O. G. E., T. U., VII. rade E. B., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. V. XXX/XX, XXX XX J., o určenie, že dôvodu vydedenia nie sú dané, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že dôvody vydedenia žalobcov v I., II. a III. rade poručiteľkou F. B., U. L., narodenou
XX.XX.XXXX, zomretou dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. XX/XX, E. W., uvedené v listine

o vydedení spísanej na K. X. T. XX D. E. W. F. S. W., notárskou kandidátkou notára Mgr. Tomáša
Leškovského, so sídlom na Záhradníckej ulici č. 6 v Bratislave so sp. zn. N 485/2017, Nz 18670/2017
zo dňa 31.05.2017, nie sú dané.

II. Súd určuje, že žalobcom v I., II. a III. rade patrí dedičské právo po poručiteľke F. B., U. L., narodenej
XX.XX.XXXX, zomretej dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. XX/XX, E. W..

III. Súd priznáva žalobcom v I., II. a III. rade voči žalovaným v I. až VII. rade nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %, ktoré budú žalovaní v I. až VII. rade povinní zaplatiť žalobcom v I., II. a III.
rade do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, pričom o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcoviasadoručenoužaloboutunajšiemusúdudňa02.12.2022domáhali,abysúdurčil,žedôvody
vydedenia žalobcov v I., II. a III. rade poručiteľkou F. B., U. L., narodenou XX.XX.XXXX, zomretou dňa
XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. XX/XX, E. W., uvedené v listine o vydedení spísanej na K. X. T. XX
D. E. W. F. S. W., notárskou kandidátkou notára Mgr. Tomáša Leškovského, so sídlom na Záhradníckej

ulici č. 6 v Bratislave so sp. zn. N 485/2017, Nz 18670/2017 zo dňa 31.05.2017, nie sú dané. Súd určil,
že žalobcom v I., II. a III. rade patrí dedičské právo po poručiteľke F. B., U. L., narodenej XX.XX.XXXX,
zomretej dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. XX/XX, E. W. a náhrady trov konania.2. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že v dedičskej veci po poručiteľke F. B., U. L., narodenej
XX.XX.XXXX vo E. W., naposledy bytom K. XX/XX, E. W., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX (ďalej len ako
„poručiteľka“) bolo dňa 17.10.2022 vydané uznesenie Okresným súdom Pezinok, č.k. 4D/34/2021-207

prostredníctvom JUDr. Jany Chovancovej ako súdnym komisárom (ďalej len ako „uznesenie“).
Predmetným uznesením bolo rozhodnuté výrokom I. o prerušení konania o dedičstve do právoplatného
skončeniakonaniaourčenie,žedôvodyvydedeniažalobcovvI.ažIII.radeuvedenévListineovydedení
spísanej dňa 31.05.2017 (ďalej len ako „listina o vydedení“) nie sú dané. Výrokom II. uznesenia odkázal
Okresný súd Pezinok žalobcov v I. až III. rade v zmysle § 194 ods. 1 CMP na podanie žaloby o určenie,

že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení nie sú dané proti žalovaným v I. až VII. rade, a to v
lehote 30 dní. Poručiteľka dňa 31.05.2017 listinou o vydedení vydedila žalobcov v I. až III. rade v zmysle
§ 489a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka z dôvodu, že o ňu ako starú mamu žalobcovia v I. až III.
rade neprejavovali opravdivý záujem, ktorý by ako jej vnúčatá prejavovať mali. Poručiteľka tiež uviedla,
že vydedenie sa má vzťahovať aj na ďalších potomkov žalobcov v I. až III. rade. Svoje rozhodnutie
poručiteľka odôvodnila tým, že otcovi žalobcov v I. až III. rade (jej synovi) počas jeho života poručiteľka

darovala byt, a tiež finančnú hotovosť približne v sume 112 000 Eur. Žalobcovia v I. až III. rade boli toho
názoru, že dôvod vydedenia zo strany poručiteľky nie je daný. Vydedenie ako prejav vôle poručiteľky
by bol rešpektovaný za predpokladu, že by bol skutkovo naplnený dôvod vydedenia uvádzaný ako
absencia opravdivého záujmu. Žalobcovia v I. až III. rade boli s poručiteľkou v štandardnom kontakte,
ich vzťahy boli rodinné a úprimné. Zo strany poručiteľky nikdy nebolo naznačené žalobcom v I. až III.

rade, že jej chýbajú viac ako sa reálne stretávali. Z dôvodu, že s poručiteľkou žil v jednom byte do
svojej smrti aj otec žalobcov v I. až III. rade (syn poručiteľky W. B., narodený: XX.XX.XXXX, zomrelý
XX.XX.XXXX), žalobcovia sú dokonca presvedčení, že ju svojho času navštevovali aj častejšie ako iné
vnúčatá. Poručiteľka mala kardiostimulátor, preto zosnulý otec žalobcov v I. až III. rade (syn poručiteľky
W. B.) vybavil pevnú linku, ktorú po otcovej smrti dala prepísať na svoje meno žalobkyňa v I. rade a

faktúry za túto pevnú linku uhrádzala približne 2 roky, aby mohla poručiteľka byť aj naďalej v telefonickom
kontakte so svojim okolím. Poručiteľka užívala telefónnu linku s účastníckym číslom XX XX XXX XXX.
Táto telefónna linka bola hradená zo strany žalobkyne v I. rade.

Žalobkyňa v I. rade bola s poručiteľkou aj na vyšetrení u kardiológa, keď žiadne z jej detí nemalo v daný

deň čas a počas choroby svojho otca obom robievala nákupy.

Žalobkyňa v II. rade žije dlhodobo v zahraničí, no takmer vždy, keď bola na Slovensku, navštívila aj
poručiteľku. Sporadicky si aj telefonovali. Vzťahy s poručiteľkou boli dobré aj v čase pred spísaním listiny
o vydedení (31.05.2017) ako aj následne až do jej smrti, čoho svedkami boli aj súrodenci otca žalobcov

v I. až III. rade Q. B., M. B., N. B., F. L. a ich partneri, s ktorými sa žalobcovia v I. až III. rade pri niektorých
návštevách osobne stretli.

Žalobca v III. rade bol s poručiteľkou takisto v štandardnom kontakte, aj keď nie tak častom ako
žalobcovia v I. a II. rade. Takisto žije dlhodobo v zahraničí (v L.). K poručiteľke sa vždy správal s

rešpektom a úctou a nikdy voči nej nevystupoval nepriateľsky. Ich vzťahy zodpovedali vzájomným
potrebám a očakávaniam.

K tvrdeniam poručiteľky, že otec žalobcov v I až III. treťom rade (jej syn W. B.) dostal za života poručiteľky
jej byt a finančnú hotovosť vo výške 112 000 Eur, žalobcovia v I. až III. rade uvádzajú, že ich otec

predmetný byt a finančnú hotovosť nedostal bezodplatne, ale ako protihodnotu za to, že sa o poručiteľku
(svoju matku) staral a opatroval ju od roku 1991 až do svojej smrti. Zároveň je žalobcom v I. až III.
rade z tvrdení poručiteľky počas jej života známe, že sumu vo výške 95 000 € dostali aj ďalšie deti
poručiteľky, a to: žalovaný v I. rade (P. M. B.), žalovaný v II. rade (N. B.), žalovaná v III. rade (F. L.,
U. B.) a žalovaný v IV. rade (Q. B.). Formulovanie vydedenia zo strany poručiteľky bolo definované iba

formálnebeztoho,abybolouvedené,včomkonkrétnežalobcoviavI.ažIII.radeneprejavovaliopravdivý
záujemvzmyslekonkrétnehoprípadu,čičasovéhoobdobia.Takétokonštatovaniejetakneurčité.Dôvod
vydedenia musí byť dostatočne konkretizovaný tak, aby bol zrozumiteľný nielen dotknutému subjektu,
ale aj subjektu nezúčastnenému, a to pod sankciou neplatnosti právneho úkonu vydedenia. Vydedenie
formulované poručiteľkou tak nespĺňa materiálnu náležitosť. Iba konštatovanie, že žalobcovia v I. až III.

rade nechodili poručiteľku navštevovať a nekontaktovali ju telefonicky, sa javí ako príliš všeobecné a
navyše aj nepravdivé. Žalobcovia v I. až III. rade si nie sú vedomí žiadneho konania voči poručiteľke,
ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi a naplnilo by tak zákonný dôvod vydedenia. Práve naopak aj
v dôsledku toho, že poručiteľka žila v jednej domácnosti s otcom žalobcov v I. až III. rade (jej synom)žalobcovia v I. až III. rade s ňou boli v kontakte viac, než jej ostatné vnúčatá. Žalobcova v I. až III.
rade udržiavali s poručiteľkou štandardný rodinný vzťah a nikdy neboli svedkami toho, že by poručiteľka
chcela, respektíve by naznačila prehĺbenie tohto vzťahu, spočívajúce v častejšom stretávaní sa a

častejšom telefonickom kontakte. Takéto pasívne konanie poručiteľky nemohlo byť na ujmu žalobcom
v I. až III. rade. Žalobcom v I. až III. rade nebolo známe žiadne konanie, pre ktoré by poručiteľka mala
dôvod pristúpiť k ich vydedeniu a boli toho názoru, že im patrí dedičské právo po poručiteľke. Žalobcovia
k žalobe priložili uznesenie 4D/34/2021 - 207 zo dňa 17.10.2022, výpis o úhrade pevnej linky poručiteľky,
notársku zápisnicu - listinu o vydedení a závet zo dňa 31.05.2017.

3.Dňa 22.02.2023 doručil tunajšiemu súdu žalovaný v VI. rade vyjadrenie k žalobe zo dňa 20.02.2023,
v ktorom uviedol, že nemá dôvod spochybňovať závet N487/2017. Zaujímalo ho, začo je žalovaný v VI.
rade žalovaný. Žiadny spor so žalobcami a to A. B., E. F. a K. B., nemal a ani nevie o koho ide. Informáciu
o tom, že babička žalobcov vydedila, sa dozvedel až z dedičského konania. Podľa názoru žalovaného
v VI. rade poručiteľka veľmi dobre vedela prečo tak urobila. Bola vždy múdra a spravodlivá. Na závete

sa žalovaný v VI. rade nepodieľal ani nebol účastníkom notárskeho zápisu. Celý život žije v T. U. a na
Slovensku navštevoval poručiteľku, strýka, tetu a svojho brata. O poručiteľku sa vždy staral niektorí zo
synov. To, žeby sa tiež žalobcovia starali o poručiteľku, žalovaný v VI. rade nemohol potvrdiť, pretože ich
tam nikdy nestretol. Poručiteľka sa o žalobcov nezmieňovala. Ako dedič bol žalovaný v VI. rade vyzvaný
zúčastniť sa dedičského konania, ktorého sa aj zúčastnil a po prečítaní závetu notárkou JUDr. Janou

Chovancovou prijal dedičstvo. Žalovaný v VI. rade ďalej uviedol, že ničoho sa nedopustil a nerozumel
danej podanej žalobe voči jeho osobe. Taktiež vyjadril nesúhlas, aby náklady žalobcov mal nahradiť.
Podľa názoru žalovaného v VI. Rade, žalobcovia majú právo napadnúť závet, ale nemajú právo žalovať
žalovaného v VI. rade a vymáhať od neho náklady vynaložené na súdne konanie. To si žalovaný v VI.
rade myslel, že je nemorálne a neprijateľné. Ako žalovaný v VI. rade uviedol, neurobil nič proti žalobcom,

aby ho mohli žalovať. Žalovaný v VI. rade nie je v spore so žalobcami a so žalobou vyslovil nesúhlas. K
vyjadreniu žalovaný v VI. rade priložil notársku zápisnicu - listinu o vydedení a závet zo dňa 31.05.2017.

4. Dňa 27.02.2023 doručil tunajšiemu súdu žalovaný v IV. rade vyjadrenie k žalobe zo dňa 21.02.2023,
v ktorom uviedol, že žalovaný v IV. rade sa necítil sa voči žalobcom ničím vinný, aby žalovaného v

IV. rade žalovali jeho netere a synovec, podľa názoru žalovaného IV. rade ide skôr o to, že uvedení
žalobcovia majú námietky voči rozhodnutiu poručiteľky, t.j. F. B., ktoré vyjadrila vo svojom závete.
Žalobcovia odmietali uznať poručiteľkinu poslednú vôľu napriek tomu, že práve ona sa pričinila vo
veľkej miere o majetok, ktorý vlastnia. Pre ozrejmenie situácie žalovaný v IV. rade uviedol, že otec
žalobcov, t.j. W. B., po svojom vyhodení zo spoločného bytu manželkou Y. B., bol prichýlený matkou do

jej domu. Takto s ňou žil v spoločnej domácnosti, pričom matka viedla domácnosť a starala sa o pohodlie
svojho syna prala jeho veci, varila mu stravu poskytovala mu ubytovanie a on užíval zariadenia matkinej
domácnosti. Po odchode do dôchodku si syn, W. B. robil starosti, kde bude bývať, keď matka zomrie
a ostatní súrodenci budú chcieť dom vo E. W., kde s matkou býval, predať. Dohodol sa s matkou, že
prevedie naňho darovaním byt, v ktorom spolu bývali vo E. W. a on, ako protislužbu, ju bude opatrovať,

keď bude nevládna, až do jej smrti. Darovanie bolo právne vybavené, i keď vo väčšom rozsahu, ako
bolo pôvodne dohodnuté. tj. darovaciu listinu dal vypracovať W. B. nie na byt, ale na polovicu celého
domu, vrátane pozemku a túto dal matke pred notárom podpísať. Bohužiaľ, žalovaného brat v IV. rade
W. B. zomrel skôr, ako matka a to na jar v roku 2016. Pre matku bola smrť syna ťažký šok, ktorý
sa prejavil zhoršením jej zdravia. Začala mať ťažké opuchy nôh s otvorenými ranami, znížila sa jej

mobilita, začala byt inkontinentná a po viacerých hospitalizáciách v zdravotníckych zariadeniach dostala
predpísaných väčšie množstvo liekov. Lieky bolo potrebné trikrát denne presne brať a to v rôznych
obmenách, podľa lekárskeho predpisu. Matkin zdravotný stav, pravidelné a presné podávanie liekov,
zabezpečenie každodennej stravy, zabezpečovanie osobnej hygieny, ako i potreba sociálnych kontaktov
vyžadovalo, keďže sme matku nechceli dať do opatrovateľského ústavu, aby sme sa o ňu 24 hodín

denne starali. Túto starostlivosť sme vykonávali v jej byte v E. W. tým, že sme sa u nej traja striedali a
to N. B., S. L. a žalovaný v IV. rade. Pre žalovaného v IV. rade to bolo o to náročnejšie, pretože musel
pricestovať každý mesiac na 7 až 14 dní z G.. Žalovaný v IV. rade ďalej uviedol, skúsili starostlivosť o
matkuskúšalizabezpečiťaspoňnanocopatrovateľkou,alematkuprítomnosťcudziehočlovekavjejbyte
veľmi rušila, takže po krátkom pokuse od toho upustili. Počas celej tejto doby sa žalobcovia na opatere

ich babky, t.j. poručiteľky nepodieľali a ani ničím neprispeli k jej opatere. Dar, ktorý dostal ich otec síce
prijali, ale protislužbu tj. opateru babky, v rozsahu, ako to potrebovala a ktorá bola predpokladom daru,
neplnili. Počas žalovaného IV. rade pobytu vo E. W. videl, že jeho matka túto skutočnosť ťažko znášala
a to bolo príčinou napísania predmetného závetu. Skutočnosť, že osobná opatera v rozsahu, ako tozdravotný stav poručiteľky vyžadoval, nebola zo strany žalobcov zabezpečovaná, je dokumentované
tiež vyjadrením žalobcov, že žalobca v III. rade žije v L., žalobkyňa v II. rade vo I. a žalobkyňa v I.
rade vo D.. Po dva a pol roku, koncom leta 2018, utrpela poručiteľka úraz na schodisku domu vo E.

W.. To bolo príčinou, prečo zotrvanie v tomto dome bolo pre poručiteľku rizikom a po dohovore so
súrodencami, poručiteľku presťahovali k jej synovi a to k žalovanému v I. rade M. B. do D.. Poručiteľka
bola u žalovaného v I. rade až do jej smrti, t.j. do januára 2021. Žalovaný v IV. rade ďalej vo svojom
vyjadrení uviedol, čo sa týkalo platenia telefónnych poplatkov za pevnú linku, ako uvádzala žalobkyňa v
I. rade, táto bola vedená na W. B. a po jeho smrti boli dedičia, tj. žalobcovia povinní plniť povinnosť voči

telekomunikáciám, alebo linku zrušiť. Pre poručiteľku pevná telefónna linka nebola potrebná, nakoľko
poručiteľkin syn N. B. poručiteľke zabezpečil mobilný telefón, aby mohla zavolať každého miesta, kde
sa práve nachádza, ak to bolo potrebné. Mobilný telefón mala poručiteľka stále pri sebe a mnohokrát ho
aj v rôznych núdzových situáciách, poručiteľka použila. Vo svojom vyjadrení žalovaný v IV. rade uviedol,
že je v moci súdu vyjadriť žalobcom návrh, ak majú úprimný záujem stať sa dedičmi po ich zomretej
babke, aby sa vzdali po otcovi zdedeného daru a požiadali súd o ich zohľadnenie v dedičskom konaní.

5. Dňa 01.03.2023 doručil tunajšiemu súdu žalovaný v VII. rade vyjadrenie k žalobe zo dňa 27.02.2023,
v ktorom uviedol, že má vedomosť o darovaní bytu a finančnej hotovosti vo výške 112.000 €. Poručiteľku
riadne navštevovala iba žalobkyňa v I. rade, ktorú stretával pri jeho návštevách u babičky. Žalobkyňa v
II. rade navštevovala svojho otca W. B.. Návšteva prebiehala tak, že sa zavreli v izbe strýka W. B. a s

poručiteľkou vôbec nekomunikovali. Žalovaný v VII. rade bol svedkom, keď bol na návšteve u poručiteľky
a žalobkyňa v II. rade odchádzala z izby svojho otca a žalovaný v VII. rade sedel s poručiteľkou.
Poručiteľka vravela žalobkyni v II. rade kam ide, pretože poručiteľka sa chcela s žalobkyňou v II. rade
porozprávať a žalobkyňa v II. rade odpovedala poručiteľke, že domov. Poručiteľka sa ďalej spýtala
žalobkyni v II. rade, či si k nej na chvíľu nesadla a neporozprávali sa. Žalobkyňa v II. rade jej na to

povedala, že nemá čas a odišla preč. Poručiteľka bola veľmi smutná zo správania žalobkyne v II. rade.
Na to sa poručiteľka sťažovala veľakrát, ako je to jej ľúto, že sa k nej takto žalobkyňa v II. rade správa. K.
B. nikdy poručiteľku nenavštevoval a počas celého poručiteľkinho života ju vôbec nikdy nekontaktoval
žiadnym spôsobom. K. B. nenavštevoval nikdy svojho otca W. B. v byte poručiteľky. Podľa názoru
žalovaného VII. rade daný byt dostal W. B. za to, že poručiteľku doopatruje do konca poručiteľkinho

života, ale to nestihol, keďže zomrel skôr ako poručiteľka. Poručiteľku doopatroval žalovaný v II. a v
I. rade. K predmetnému bytu vo E. W. si W. B. podvodným spôsobom prepísal 70 % rozlohy celého
pozemku rodinného domu poručiteľky. Keď W. B. zomrel poručiteľka sa veľmi trápila, keď sa danú
skutočnosť dozvedela, žiadala žalobkyňu v I. rade o vrátenie pozemku. Žalovaný v VII. rade bol svedkom
toho, ako poručiteľka požadovala po žalobkyni I. rade predmetný pozemok vrátiť, ale to sa nikdy nestalo.

O tejto skutočnosti vedia aj ostatní svedkovia a žalovaný v II. rade, žalovaný v I. rade, žalovaná v III. rade
a žalovaný v IV. rade. Podľa názoru žalovaného v VII. rade poručiteľke spôsobili psychickú ujmu, z ktorej
bola poručiteľka veľmi nešťastná a smutná, ako sa k nej zachovali. Syn poručiteľky W. B. poručiteľku
neopatroval.Odroku1991do1993žalovanývVII.radežilvspoločnejdomácnostisW.B.aporučiteľkou.
Opatroval ju až v staršom veku. Poručiteľka bola vo svojich 85 rokoch bola vitálna, vedela si uvariť

a postarať sa o seba. Nepotrebovala špeciálnu starostlivosť, okrem bežnej asistencie pri nákupoch a
doprovod k lekárovi. Ku poručiteľke sa jej syn W. B. nasťahoval po rozvode so svojou manželkou. A tak
si vyriešil svoju bytovú situáciu, aby mal kde bývať. Čiže nešiel bývať k poručiteľke, aby ju opatroval,
ale aby on sám mal kde bývať. Počas ich spoločného spolužitia W. B. stále chodil na služobné cesty,
takže doma takmer vôbec nebol. Skôr poručiteľka sa o neho starala, pretože mu varila, žehlila aj prala.

Poručiteľku navštevovala riadne iba žalobkyňa v I. rade. Štandardné vzťahy žalobcovia okrem žalobkyne
v I. rade s poručiteľkou nedodržiavali. Poručiteľka žiadala žalobkyňu v II. rade o väčšiu pozornosť, čoho
bol svedkom žalovaný v VII. rade. Podľa názoru žalovaného v VII. rade vedenie žalobcov je dané a
oprávnené. Žalovaný v VII. rade rešpektuje závet poručiteľky uznáva ho a chápe.

6. Dňa 02.03.2023 doručila tunajšiemu súdu žalovaná v V. rade vyjadrenie k žalobe zo dňa 27.02.2023 v
ktorom uviedla, keďže žalovaná v V. rade býva v T. a na Slovensko jazdila pravidelne len za poručiteľkou,
s ostatnými členmi rodiny sa videla len občasne a náhodne, žalovaná v V. rade nemohla poskytnúť v
tejto veci svedectvo. S poručiteľkou ani s inými členy rodiny sa žalovaná v V. rade nikdy nebavila na tému
dedičstvo ani na tému závetu. Žalovaná v V. rade ďalej vo svojom vyjadrení uviedla, že nevedela skoro

nič o vzťahoch medzi poručiteľkou a ďalšími členy rodiny. Nemala ani žiadne dôkazy k predmetnej veci.

7. Dňa 08.04.2023 doručil tunajšiemu súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaný v II.
a III. rade vyjadrenie k žalobe zo dňa 23.03.2023, v ktorej uviedli, žalovaní II. a III. v celom rozsahuuplatnený nárok žalobcov I., II. a III. popierali. Žalovaní II. a III. namietali tvrdenie žalobcov, že dôvod
na vydedenia zo strany poručiteľky nebol daný, nakoľko nebol skutkovo naplnený dôvod vydedenia,
nakoľko dôvod vydedenia bol uvedený priamo v Listine o vydedení spísanej dňa 31. 05. 2017 formou

notárskej zápisnice a dôvod vydedenia bol daný v čase vydedenia. Žalobcovia tvrdili, že zo strany
poručiteľky nikdy nebolo naznačené žalobcom, že jej chýbajú viac, ako sa reálne stretávajú, že sú
dokonca presvedčení, že ju svojho času navštevovali aj častejšie ako iné vnúčatá. Žalovaní popierajú
pravdivosť tvrdení a považujú ich za účelové a zavádzajúce, nakoľko po tom, ako sa matka žalobcov s
ich otcom rozviedla, otec žalobcov sa presťahoval bývať k poručiteľke. V dome poručiteľky žalobcovia

otca navštevovali, cieľom ich návštev bolo udržiavanie a rozvíjanie vzťahu s otcom. Syn poručiteľky
W. / otec žalobcov, zomrel na konci mesiaca marec 2016. Smrť syna poručiteľku veľmi vážne citovo
aj zdravotne zasiahla. K spísaniu Listiny o vydedení sa poručiteľka rozhodla na konci mesiaca máj
2018, teda po 14 mesiacoch po smrti syna poručiteľky, po tom ako sa kontakt so žalobcami prerušil,
resp. obmedzil na minimum. Žalobcovia v žalobe popisujú obdobie kontaktu a návštev pred smrťou ich
otca, kedy svojho času navštevovali aj častejšie ako iné vnúčatá. Žalobcovia odôvodnili nedôvodnosť

ich vydedenia aj faktom, že ich otec/syn poručiteľky z dôvodu kardiologických problémov poručiteľky
nechal zaviesť do domu pevnú telefónnu linku, ktorej náklady boli uhrádzané žalobkyňou v I. rade. otec
žalobcov sa usadil v dome svojej matky po tom, čo sa rozviedol s matkou žalobcov. Pre zabezpečenie
komunikácie s okolím nechal zaviesť pevnú telefónnu linku. Otec žalobcov bol riaditeľom učilišťa. Po
rozvode maximálne využíval voľný čas pre svoje záujmy, venoval sa koníčkom, najmä poľovaniu. Od

jeho nasťahovania celú domácnosť a starostlivosť zabezpečovala poručiteľka. Otec žalobcov prispieval
poručiteľke na domácnosť sumu vo výške 100 €. Poručiteľka uhrádzala náklady na energií: elektrinu,
vodu a plyn a taktiež stravovanie. Poručiteľka mala mnoho raz problém s finančnými prostriedkami,
nakoľko jej dôchodok a príspevok od syna vo výške 100 € nepostačoval na úhradu všetkých nákladov
na domácnosť a stravu. Po tom, ako žalovaný II. zistil, že poručiteľka má finančné problémy, dôrazne

upozornil na nutnosť riešenia tohto problému otca žalobcov a žiadal, aby v plnej miere znášal náklady
na svoje bývanie a stravu. Poručiteľka s manželom bývala v Pezinku, odkiaľ pravidelne prichádzala do
domu v E. W., kam sa po smrti svojho manžela postupne presťahovala. V tomto období starostlivosť
o matku zabezpečoval žalovaný II., ktorý sa staral o záhradu i o dom, ktorý postupne opravoval a
prispôsoboval pre bývanie. Po stavebných úpravách sa poručiteľka nasťahovala na poschodie domu,

kde sa neskôr k nej nasťahoval aj otec žalobcov s tým, že matke v starobe pomôže a doopatruje ju.
Ako odmenu za túto starostlivosť mu poručiteľka prisľúbila prenechať byt na poschodí. O dohode boli
oboznámení aj ostatní súrodenci. Otec žalobcov vyvíjal na poručiteľku tlak, že po jej smrti jeho súrodenci
ho vysťahujú z domu a on zostane bez strechy nad hlavou, nezaopatrený. Preto poručiteľka sa rozhodla
za svojho života darovať synovi W. polovicu domu. V tom čase W. začal byť vážne chorý, do takej

miery, že musel si pri dýchaní pomáhať inhaláciou kyslíka z fľaše. Syn W. zabezpečoval prevod bytu
a až následne poručiteľka zistila, že syn nechal vypracovať darovaciu zmluvu na prevod vlastníctva
na horný byt, na prístup k hornému bytu a aj na časť pozemkov prináležiacich k domu (čo bolo nad
zámer poručiteľky). Poručiteľka mala množstvo zdravotných problémov, preto nemohla zostať osamote,
bez starostlivosti. Nosila pri sebe nepretržite mobilný telefón, ktorý jej zabezpečil žalovaný II., nakoľko

pre prípad úrazu, akútnej nevoľnosti si ním privolala pomoc. Po smrti otca žalobcov sa zdravotný
stav poručiteľky veľmi zhoršil a nemohla zostať bez 24 hodinovej starostlivosti. O starostlivosť sa delili
žalovaní I., II., III. a IV. Poručiteľka podľa svojho uváženia, pocitov a prežívaných skutočností sa v máji
2017 rozhodla realizovať jednostranný právny úkon vydedenia. Žalovaní II. a III. poukazujú na fakt, že
poručiteľke sa od roku 2016 zhoršoval zdravotný stav, opakovane bola hospitalizovaná a vyžadovala

si opateru. Odôvodňovanie nezáujmu žalobcov o poručiteľku tým, že nezáujem bol vyvolaný v značnej
miere samotnou poručiteľkou, považujú žalovaní za absolútne nemiestny. Rovnako, ako tvrdenie, že
poručiteľka sama nemala záujem sa s potomkami stýkať a udržiavať s nimi bežné príbuzenské vzťahy.
Tak žalovaný II., ako i žalovaný III. v období od marca 2016 do augusta 2019, resp. smrti poručiteľky
(január 2021), nezaznamenali záujem žalobcov o stretnutie, resp. starostlivosť o poručiteľku, i napriek

jej vysokému veku a zdravotným problémom poručiteľky. Poručiteľku žalobcovia nenavštívili do augusta
2019, kedy žalovaný I. presťahoval poručiteľku k sebe, do svojho domu vo Viničnom, kde zomrela.
Pobyt žalobcov mimo územia republiky, nie je a nemôže byť dôvodom nezáujmu žalobcov o poručiteľku,
nakoľko aj žalovaný IV. trvalo žije mimo územia Slovenskej republiky a tak, ako uvádza v svojom
vyjadrení, aktívne sa zúčastňoval starostlivosti o poručiteľku. Žalovaní v II. a III. rade žiadali súd, aby

návrh žalobcov v celom uplatnenom nároku zamietol.

8. Dňa 18.04.2023 doručili tunajšiemu súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobcovia
vyjadrenie zo dňa 18.04.2023, v ktorom uviedli, v testamente poručiteľka vydedila žalobcov z dôvodu,že o poručiteľku neprejavovali opravdivý záujem, ktorý by ako vnúčatá prejavovať mali, nechodili ju
navštevovať a nekontaktovali ju ani telefonicky. Poručiteľka vo svojom testamente neuviedla žiadne
ďalšie podrobnosti. Žalovaní, ktorí sa k podanej žalobe o neplatnosť závete vecne vyjadrili, opisovali

rôzne situácie, ktoré mali navodiť dojem, že vydedenie žalobcov zo strany poručiteľky boli oprávnené.
Uvedené tvrdenia žalovaných boli však vo svojej podstate nepodložené, skresľujúce a bez reálnej
výpovednej hodnoty. Tvrdenie žalovaného v IV. rade nebolo pravdivé, že poručiteľka sa vo veľkej
miere pričinila o majetok, ktorý vlastnia. Všetci žalobcovia sú riadne zamestnaní a v zabezpečovaní
svojich potrieb sú samostatní. Byt, ktorý dostal otec žalobcov darom od poručiteľky, nie je (a ani nebol

v minulosti) žalobcami užívaní a od smrti ich otca (jar 2016) nemali žalobcovia do bytu ani prístup.
Vzhľadom na dlhodobo rozvrátené vzťahy v rodine, žalobcovia ani nemali záujem byt osobne užívať.
Ostatným dedičom t.j. žalovaným navrhovali riešenie spočívajúce v predaji bytu, na toto však ostatní
dedičia (žalovaní) nereagovali pozitívne. Otec žalobcov nebýval u poručiteľky z dôvodu odkázanosti
alebo majetkovej núdze, mohol si otec žalobcov zabezpečiť vlastné bývanie, alebo mohol bývať
napríklad u žalobkyne v I. rade. Otec žalobcov sa na chode domácnosti s poručiteľkou podieľal nielen

osobnou starostlivosťou o spoločnú domácnosť, ale aj o poručiteľku, keď to bolo potrebné. Taktiež
zabezpečil z toho, čo je známe žalobcom, v rodinnom dome vo E. W. opravu kúpeľne, výmenu
kotla, výmenu a opravu strechy, zariadil obývaciu izbu. Pomáhal tiež s vybavovaním reštitúcií. Keď
poručiteľku zrazilo auto, otec žalobcov poručiteľku pravidelne polohoval a aj vďaka jeho starostlivosti
mohla poručiteľka opäť chodiť. Jeho brat M. B. žalovaný v I. rade sa vyjadril, že „keby otec žalobcov

nemal päť rokov medicíny, babka tu už nemusela byť.“ Po smrti otca žalobcov sa o poručiteľku striedavo
starali žalovaný v I. II. III. a IV. rade. Zrejme z dôvodu absencie schopnosti, t.j. rozvrátených vzťahy
medzi súrodencami bolo ťažšie sa dohodnúť, kto a akou mierou sa bude starať o poručiteľku, preto
bola poručiteľka umiestnená do ZSS v Želiezovciach. S týmto nebol stotožnený žalovaný v I. rade,
ktorý si nakoniec zobral poručiteľku k sebe domov. Darovacia zmluva medzi poručiteľkou a otcom

žalobcov neobsahovala žiadne ustanovenie o povinnosti otca žalobcu doopatrovať poručiteľku. Otec
žalobcov dostal darom od poručiteľky časť nehnuteľnosti v E. W. za viac ako 20 ročnú starostlivosť.
Ešte pred prevodom bytu, ktorý dostal otec žalobcov darom poručiteľky, bol vypracovaný znalecký
posudok, podľa ktorého k danému bytu v rodinnom dome prislúcha adekvátna časť pozemku, preto
nie sú opodstatnené žiadne tvrdenia o podvodnom nadobudnutí 70% rozlohy celého pozemku, tak ako

tvrdil žalovaný v VII. rade. Žalobcovia mali s poručiteľkou adekvátny a bezkonfliktný vzťah. K tvrdeniam
žalovanej v V. rade sa žalobcovia vyjadrili iba v tom zmysle, že so žalovanou v V. rade boli v kontakte
ešte ako deti. Žalovaná v V. rade neuviedla nič, čo by vyvracalo dôvody neplatnosti testamentu, tak
ako ich žalobcovia formulovali vo svojej žalobe. Ani z tvrdení žalovaného v VI. rade nevyplývalo nič,
čo by vyvracalo dôvody neplatnosti testamentu tak, ako ich žalobcovia formulovali vo svojej žalobe. So

žalovaným v VI. rade sa žalobcovia stýkali iba ako deti. K tvrdeniam žalovaného v VII. rade žalobcovia
uviedli, že ide o neurčité a málo konkrétne vyjadrenia, ktoré žalobcovia nepovažovali za spôsobilé
ovplyvniť argumentáciu žalobcov v podanej žalobe. Napríklad k tvrdeniu žalovaného v VII. rade, že
žalobkyňa v II. rade ignorovala poručiteľku z dôvodu, že nemá čas, žalobcovia uviedli, že žalobkyňa
v II. rade je vo všeobecnosti komunikatívnej a srdečnej povahy, preto je málo pravdepodobné, že by

sa situácia udiala tak, ako ju opisoval žalovaný v VII. rade. Žalobkyňa v II. rade sa v roku 1993 ako
19 ročná odsťahovala do C. a neskôr do I., kde trvalo žije doteraz. Napriek tomu vždy, keď navštívila
Slovensko, stretla sa aj s poručiteľkou a priniesla jej malú pozornosť, napríklad nemecké časopisy, ktoré
si poručiteľka rada čítavala. Na narodeniny či Vianoce ak nebola žalobkyňa v II. rade v tom čase na
Slovensku, posielala poručiteľke pozdrav. Nikdy sa nestalo, že by v prípade, ak bola žalobkyňa v II.

rade v dome, že by sa s poručiteľkou neprivítala, neporozprávala alebo nerozlúčila. Žalovaní neuviedli
žiadne rozhodné skutočnosti, pre ktoré by bolo dôvodné predpokladať, že bol naplnený dôvod vydedenia
spočívajúci v tom, že by žalobcovia neprejavovali o poručiteľku opravdivý záujem. Žalobcovia mali s
poručiteľkou štandardný vzťah, niekedy viac niekedy menej intenzívny, ale nikdy nie konfliktný a nikdy
nebolo zo strany žalobcov voči poručiteľke prezentované neúctivé alebo urážlivé správanie sa. Žalovaní

nepredložili na podporu svojich tvrdení žiadne dôkazy.

9. Dňa 07.07.2023 doručil tunajšiemu súdu žalovaný v VII. rade vyjadrenie, v ktorom uviedol, v plnej
miere trval na jeho prvom vyjadrení k žalobe o určenie, že dôvody vydedenia žalobcov nie sú dané,
nakoľko iný dôkaz ťažko poskytnúť ako žalovaného v VII. rade pravdivú výpoveď skutočnosti, ktoré

žalovaný v VII. rade osobne spolu s poručiteľkou prežil. Ide o pravdivý opis toho, čo sa stalo, na čo sa mu
poručiteľka sťažovala, čo ju trápilo a ako sa jej žilo a osobne to žalovaný v VII, rade bral ako svedeckú
výpoveď, t.j. dôkaz. Ďalší dôkazom je bezpochyby posledná vôľa poručiteľky.10. Dňa 17.07.2023 doručili tunajšiemu súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaný v
II. a III. a IV. rade podanie označené ako vyjadrenie žalovaných v II. a III. a IV. rade v konaní sp. zn.
43C/42/2022 na podanie žalobcov zo dňa 18.04. a 06.06.2023 vyjadrenie zo dňa 18.04.2023 o určenie,

že dôvody vydedenia žalobcov v I. až III. rade uvedené v listine o vydedení spísanej dňa 31.05.2017 nie
sú dané, v ktorom uviedli, že žalovaní II., III. a IV. rade v celom rozsahu uplatnený nárok žalobcov I., II.
a III. popierajú. Žalovaní v svojich podaniach popisovali udalosti a osobné vnímanie vzťahov v rodine
a okolnosti, ktoré predchádzali úkonu poručiteľky o vydedení žalobcov. Žalovaní II., III. a IV. vo svojich
vyjadreniach „nenavodzovali dojem, že bolo vydedenie žalobcov oprávnené“, ale vzhľadom k prežitým

skutočnostiam boli presvedčení, že konanie poručiteľky o vydedení žalobcov vychádzalo z jej pocitov
okolnosťami podloženými dôvodmi. Ani jeden zo žalovaných sa nezaoberal počas života poručiteľky
a po smrti otca žalobcov, potrebou zhromažďovania dôkazov preukazujúcich oprávnenosť rozhodnutia
poručiteľky o vydedení, aj vzhľadom k veľkosti rodiny a počtu detí poručiteľky. Poručiteľka, ako matka,
resp. stará matka účastníkov konania počas svojho života konala tak, aby pomáhala vo všeobecnosti
všetkým svojim deťom a osobitne tým deťom, ktoré v tom, ktorom svojom životnom období potrebovali jej

pomoc a ona mala možnosť im pomôcť. Vyjadrenie žalobcov, že tvrdenia žalovaných sú „nepodložené,
skresľujúce a bez reálnej výpovednej hodnoty“ žalovaní v II., III. a IV. rade považujú za účelové. Za
účelom preukázania pravdivosti tvrdení žalovaných, žalovaní v II., III. a IV. rade v svojich svedeckých
výpovediach pred súdom preukážu výpovednú hodnotu svojich tvrdení a preto navrhujú realizovať
dokazovanie v predmetnej súdnej veci svojimi svedeckými výpoveďami. Každý zo žalovaných má svoje

vedomosti o rôznych skutočnostiach, ktoré v svojej spojitosti preukážu pravdivosť a opodstatnenosť
rozhodnutia poručiteľky o vydedení žalobcov. Žalovaní v II., III. a IV. rade navrhli súdu nariadiť vo veci
pojednávanie.

11. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom písomných podaní žalobcov,

žalovaných, ich prednesmi na pojednávaní, závetom a listinou o vydedení zo dňa 31.05.2017, a po takto
vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom:

12. Zo závetu a listiny o vydedení má súd za preukázané, že tá bola spísaná a podpísaná poručiteľkou vo
forme notárskej zápisnice v Bratislave dňa 31.05.2017, kde vydedila tri vnúčatá K. B., E. F. a A. B. a ich

potomkov a to z dôvodu, že o poručiteľku ich starú mamu neprejavovali opravdivý záujem, ktorý by ako
vnúčatá prejavovať mali, nechodili poručiteľku navštevovať dlhodobo ani ju telefonicky nekontaktovali
podľa § 469a ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Svoje rozhodnutie poručiteľka
odôvodnila tým, že otcovi žalobcov v I. až III. rade (jej synovi) počas jeho života poručiteľka darovala
byt, a tiež finančnú hotovosť približne v sume 112 000 Eur.

13. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, pridržiavame sa podanej žaloby v plnom rozsahu,
máme za to, že listina o vydedení je zo strany poručiteľky formulovaná všeobecne, a teda dosť neurčito
na to, aby bolo možné vyvodiť, v čom presne po tej materiálnej stránke sa žalobcovia dopustili konania,
ktoré malo za následok ich vydedenie zo strany poručiteľky. V zmysle ustanovenej judikatúry musí

byť vydedenie formulované takým spôsobom, aby bolo objektívne a ktorejkoľvek tretej strane zrejmé
a známe, v čom spočívalo konanie dediča tak, aby bolo možné ho vydediť. S výnimkou návrhov na
vykonanie dokazovania, ktoré som uviedol v žalobe, nateraz nemám ďalšie návrhy, tie doplním, ak
vyplynú z vykonaného dokazovania žalovaných. Máme za to, že vzťahy medzi poručiteľkou a žalobcami
boli štandardné (v dobrom slova zmysle) a máme za to, že nenaplnili dôvody pre vydedenie. Na rozdiel

od žalobcov, moji klienti sú presvedčení, že dôvody na vydedenie boli naplnené, poručiteľka v Notárskej
zápisnica (NZ) zo dňa 30.05.2017 sa odvoláva na zákonné ustanovenie a uvádza, že žalobcovia sa
neprejavovali tak, ako sa mali, nechodili ju navštevovať a nekontaktovali ju ani telefonicky, chcem
upozorniť na to, že rodina poručiteľky bola a je veľmi veľká a súčasťou tej rodiny mali byť aj žalobcovia,
ktorí reálne po smrti ich otca, v roku 2016, absolútne prestali navštevovať a chodiť za poručiteľkou.

Pridržiavam sa písomných podaní, zaslané súdu, a písomného podania aj Q. B.. V rámci dokazovania
navrhujeme, aby súd vypočul všetkých troch mojich klientov - žalovaných 2/ - 4/. Ďalej navrhujem
vypočuť Q. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je vnučka poručiteľky, účasť zabezpečím, J. L., dátum narodenia
doplním,jetovnučkaporučiteľky,F.S.W.,ktoráspisovalaNZanotáraMgr.TomášLeškovský.Vozvyšku
sa pridržiavam písomných vyjadrení a žiadam žalobu zamietnuť.

14. M. B. na pojednávaní uviedol, žiadam, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K článku 1 žaloby
chcem uviesť, že od roku 2018 matka bývala u mňa, teda nezdržiavala sa na adrese K. XX/XX, E. W.,
avšak v registroch obyvateľstva som údaje nemenil. K článku 2 chcem uviesť, že moja matka bola v časespísania uvedeného vydedenia v dobrom fyzickom a psychickom stave, myseľ jej slúžila a veľmi dobre,
pamätala si skutočnosti, ktoré sa udiali v rodine. Okrem závetu z 31.05.2017 bol spísaný aj časovo starší
závet, listinu o vydedení a tento závet som nepoznal. Čo sa týka navštevovania poručiteľky, za ňou som

chodil, stretával som tam A., pri návštevách A. som bol aj osobne prítomný. V čase, keď bola poručiteľka
u mňa vo D., žalobca 3/ poručiteľku nenavštívil, rovnako ako ju nenavštevoval v čase, kedy ešte žila
v byte v K., napriek tomu, že som ho vyzýval, aby prišiel babku navštíviť, ignoroval to, vyjadril sa, že
keď babka nemala záujem o mňa, nebudem sa starať ani ja o ňu. Záujem poručiteľky, pokiaľ ja viem,
nebolo niekomu z rodiny ublížiť, avšak postavila sa k tomu tak, že z dedičstva vylúčila tých dedičov, ktorí

o ňu neprejavili skutočný záujem. Zároveň v čase, keď bývala u mňa, bola nešťastná zo stavu prevodu
nehnuteľností, a to jej byt v Jure, ktorý previedla DZ na syna W., avšak tento byt mal byť prevedený
len s pozemkom pod domom, avšak v skutočnosti bol prevedený aj s pozemkom dvor a tým mala byť
niekým uvedená do omylu, chcela tento stav zvrátiť, čo som jej však vysvetli, že to možné nie je, ak
to v NZ takto podpísala. Následne ešte raz ma požiadala, by sme navštívili notárku, kde jej zopakovali
skutočnosti, ktoré som jej hovoril ja sám. Byt mu darovala za to, že ju doopatruje, avšak syn W. zomrel

v roku 2016, teda skôr ako poručiteľka, tá zostala v byte sama, ostatní súrodenci ju chodili navštevovať,
a od roku 2018 som si ju zobral k sebe. Čo sa týka hotovosti 112.000 € , o tom neviem nič. K článku 3
uvádzam, že vnuk K., pokiaľ ja viem, tak nikdy netelefonoval, v tom prípade ju určite nenavštívil, babka
mi K. spomínala, chcela sa s ním rozprávať, sama ho nekontaktovala. Do roku 2018 E. bývala vo I., prišla
1 - 2 do roka a to navštíviť otca, navštívila pri tom aj babku, keďže bývali spolu, ale skutočný záujem

o ňu neprejavovala. Po roku 2018 bola dvakrát žalobkyňa 2/ so sestrou žalobkyňa 1/ navštíviť babku,
podľa mňa sa jednalo o technické návštevy, babku si filmovala, neprišlo mi to ako úprimná návšteva. Ak
som navštívil K., keď ešte býval vo D., po návrate sa babka vždy pýtala na K., a kedy ju príde navštíviť.
Čo sa týka pomoci babke, nákupov, tam som vypomáhal do cca 2016, inak bola samostatná, po smrti
W. sa jej stav zhoršil, prestávala byť samostatná, čo vyústilo k jej presťahovaniu ku mne do domu. W.

sa k matke nasťahoval v 1991, žil tam do svojej smrti 2016, v roku 1997 mala mama nehodu, zrazilo ju
auto, W. jej poskytol takú opateru, akú by jej nezabezpečil nikto z nás, vďaka čomu sa dožila vysokého
veku, podotýkam W. bol takmer doštudovaný lekár. Aby som objektívne zhodnotil situáciu, keď bol W.
chorý, pomáhal som v domácnosti aj ja a rovnako jej aj pomáhala nákupmi aj žalobkyňa 1/ A., K. som
u babky nevidel nikdy, E. tam bola 10/2015 a 3/2016.

15. F. P. E. na pojednávaní uviedla, tak ako som sa vyjadrila vo svojom písomnom podaní, o majetkových
problémoch som sa dozvedela až pri prejedávaní dedičstva, s poručiteľkou sme mali vzťahy primerané
tomu, že som žila v ČR, relatívne ďaleko, a to od svojich 2 rokoch, babičku som navštevovala 1 - 2
ročne, pokiaľ sa dalo, vzťahy čiastočne prerušili opatrenia COVID, babička ma o nejakých problémoch

neinformovala. Keď sme sa stretli, tešili sme sa zo stretnutia, problémy sme navzájom nepreberali.
Ohľadne žalobcov a ich vzťahoch k poručiteľke, nespomínam si, žeby mi o tom niečo hovorila.
Sprostredkovane viem, že žalobca 3/ sa s babičkou nestýkal. Žalobu žiadam ako nedôvodnú zamietnuť
a ak vyhotovila listinu o vydedení, určite mala na to svoje dôvody. Bola dobrým človekom a neviem si
predstaviť, žeby bezdôvodne niečo takého urobila. Čo sa týka môjho subjektívne posúdenia, poručiteľka

bola v dobrom psychickom stave, je pravdou, že fyzické zdravie bolo horšie, avšak nič neprimerane k
jej veku.

16. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, chcem upozorniť na to, že žalovaná v V. rade je
dcérou vydedeného syna E., ktorý s listinou o vydedení súhlasil, avšak poručiteľka túto listinu o vydedení

nerozšírila na jeho deti.

17. Q. B. na pojednávaní uviedol, so žalobou nesúhlasím, pridržiavam sa svojho písomného vyjadrenia,
ktoré som doručil súdu, keď som navštívil babičku, A. som videl 1x v živote, E. som stretol až po
smrti poručiteľky, K. vôbec nepoznám. Čo sa týka poručiteľky, tá sa o vzťahu o žalobkyni 1/ až 3/

nikdy nezmieňovala, nemám čo k tomu viac uviesť, všetko potrebné som uviedol vo svojom písomnom
vyjadrení. Žalobu žiadam zamietnuť.

18. E. B. na pojednávaní uviedol, žalobu žiadam zamietnuť, pridržiavam sa svojho písomného
vyjadrenia, býval som s ňou aj s W. v byte v K.. K. B. nekomunikoval s babkou, ja som ju navštevoval

1-2 mesačne v byte v K. a aj vo E. W.. Viem, že K. babku nikdy nenavštívil, dokonca bola aj situácia,
keď sme k domu prišli s K. súčasne, ten s babkou nekomunikoval, bavil sa len so svojim otcom, ak aj
otca navštívil, tak išli mimo domu. Čo sa týka E. a A., tie som tam stretol. Pri návštevách som stretával
E. aj A., ktoré však chodili navštevovať svojho otca, na babku nemali čas, sám som bol svedkom toho,že ako odchádzali od otca, u babky sa nezastavili. Ja som mal problematický vzťah s otcom E. a počas
dospievania som býval u babky a to dokonca ako som sa aj oženil a to od roku 1990 do 1995. Vedel som,
že W. má dostať byt za doopateru. Babka v roku 2016 ma informovala, že W. darovala byt a hotovosť

112.000,- € a aj o tom, že syn W. ju „ okradol“ o pozemok, ktorý mu nechcela previesť. Žiadala A., ktorá
bola prítomná, aby jej toto vrátili. Babka nepýtala späť ani peniaze ani byt, len pozemok, ktorý nechcela
W. darovať. Trápilo ju najmä to, čo dá ostatným, nemôže jeden zobrať všetko. Vo zvyšku sa pripájam
k svojmu písomnému vyjadreniu.

19. A. B. na pojednávaní uviedla, vnímam to vydedenie ako nedôvodné vzhľadom na to, že subjektívne
hodnotím môj vzťah s babkou, poručiteľkou, ako štandardný. Tým, že spolu s babkou v jednom byte
býval môj otec, mám za to, že náš vzťah bol o to intenzívnejší v porovnaní s ostatnými vnúčatami. Z
detského veku si pamätám, že sme navštevovali babku, návštevy považujem za intenzívne, sme veľká
rodina, mám množstvo bratrancov a sesterníc, s ktorými sme sa u babky stretali, spoločne sme robili
výjazdy do prírody a takýmto spôsobom sme fungovali. Po tom, ako som ukončila štúdium, našla som

si prácu, kde som trávila veľa času, teda návštevy neboli také časté, avšak na návštevu babky som
si vždy našla čas, nehovorím, že to bolo každý mesiac, ale určite som sa tam zastavila raz za 2 - 3
mesiace. Návšteva otca a babky sa nedala deliť, keďže bývali spolu, babka obyčajne sedávala kuchyni
a otec mal izbu hneď vedľa, vždy som babku pozdravila, porozprávali sme sa, ak mala návštevu a
potrebovala som sa s otcom porozprávať o niečom súkromnom, v tom prípade sme sedeli samostatne,

avšak nie v jeho izbe, ale v obývačke. Pred smrťou otca cca v rokoch 2015 - 2016, kedy ten bol chorý,
som pomáhala aj s bežnými vecami okolo domácnosti, nákupy, priniesť niečo a podobne. Otec a babka
si robili nákupy samostatne, ak som robila nákup, bolo to samostatne pre babku a samostatne pre otca.
Asi v júni - júli 2016 som zistila, že na byte sú vymenené zámky, v lete som bola na návšteve u babky, tá
ma poprosila o prinesenie dokumentov z otcových vecí, ktoré som sa snažila zabezpečiť. Koncom roka

2016 bola babka hospitalizovaná, navštívila som ju spolu so svojou sestrou E. v nemocnici u Milosrdných
v Bratislave, kde som sa stretla aj so svojou sesternicou Q. L.. Predtým ma žiadala o rodné čísla, tie som
jej neodovzdala, opýtala som sa jej na čo to potrebuje, povedala, že babka ich potrebuje. V nemocnici
u babky som si toto overila a babka mi oznámila, že žiadne rodné čísla nepotrebuje, že nejde písať
žiaden závet. V apríli 2017 som bola u babky, kde ma stretla G., manželka N. B.. V rokoch 2018 - 2020,

kedy si babku do opatery zobral M. B., chodila som babku pozerať k M. cca tri až štyrikrát do roka.
Problém bol 2020 z dôvodu pandémie COVID, kedy sme babku chránili aj tým, že sme ju nenavštevovali.
Pamätám si návštevu v auguste 2020, kedy sa riešilo vypratanie N. B. z babkinho domu vo E. W., ktorý
v tom čase užíval pivničné priestory a hospodársku budovu. Či som navštívila babku po auguste 2020,
to si presne nepamätám, predpokladám, že môj strýko M. bude mať záznam o stretnutí. Od času, kedy

babka bývala u strýka M., som sa osobne o ňu nestarala, nerobila som nákupy, všetko zabezpečoval
M., zároveň mala opatrovateľku. Pamätám si na stretnutie roku 2020, babka ma riadne spoznala, vedela
s kým sa rozpráva, milo ma to prekvapilo. Následne žalobkyni v I. rade kládol otázky právny zástupca
žalobcov, z ktorých mal súd preukázané, že žalobkyňa v I. rade mala s poručiteľkou pekný vzťah, skôr
štandardný tým, že ich bolo veľa vnúčat. Pri návšteve si vymieňali pozornosti, keď chcela ísť hrať karty ku

kamarátke Z., tak ju tam odviezla, alebo ju od nej vyzdvihla, keď poručiteľka niečo potrebovala, snažila
som sa jej pomôcť. Telefonicky ju kontaktovala len pred návštevou v E., aby o mne vedela. Poručiteľka
sa žalobkyni I. rade nesťažovala na nikoho z rodiny, ani sa nesťažovala, žeby jej niekto chýbal, že ju
nenavštevuje. Poručiteľka sa vždy pýtal, kedy E. príde na Slovensko a ako sa má. Keď bola babka
u M., bolo podané trestné oznámenie od N. na M., predpokladám, že ohľadom starostlivosti o babku,

vyšetrovateľ sa ma pýtal, ako je postarané o babku, kde žalobkyňa v I. rade uviedla, že keď tam bola tam
na návšteve, že bolo o ňu dobre postarané a zároveň som tam stretla aj opatrovateľku. Na zdravotný
stav babky sa ma pýtala aj N. žena, Nadežda, uviedla som je to isté, že je o babku postarané. Stretnutie
v auguste v roku 2020 sa týkalo toho, že M. chcel, aby sme sa stretli, babka riešila situáciu ohľadne N.,
prostredníctvom M. mu písala dopis, aby vypratal veci, ktoré nemali byť v dome v W., a dal do poriadku

spodný byt, ktorý užíval. M. chcel, aby sme toto počuli z babkiných úst, tiež nás porosil, aby sme si tento
rozhovor nahrávali, babka bola z tejto situácie smutná. Po rozhovore sme vyzvali N. listom, aby dal veci
do poriadku. Poručiteľka nikdy nespomínala vydedenie, ani sa k žalobkyni v I. rade mája v roku 2017 inak
nesprávala. Následne žalobkyni v I. rade kládol otázky právny zástupca žalovaných v II. až IV. rade, z
ktorých mal súd preukázané, že žalobkyňa v I. rade sa o obsahu notárskej zápisnice zo dňa 31.05.2017,

o závete a listine o vydedení dozvedela na dedičskom konaní. Poručiteľka neriešila so žalobkyňou I.
rade problematiku prevodu vlastníckeho práva k rodinnému domu v E. W.. O tom, že otec žalobkyne v
I. rade dostal darom byt, som dozvedela asi pol roka pred jeho smrťou, pri návšteve u M., babka bola
smutná, povedala, že takto to nemalo byť a malo by sa to zmeniť s tými pozemkami, na čo ju stopol M., že„Mamička toto sme už riešili,“ predpokladám, že boli spolu u právnika. Poručiteľka žalobkyni v I. rade len
uviedla, že takto to nemalo byť, boli to pozemky, ktoré otec nemal dostať k bytu, toto žalobkyni v I. rade
však dovysvetľoval M.. Následne žalobkyni v I. rade kládol otázky právny zástupca žalobcov, z ktorých

mal súd preukázané, že poručiteľka nežiadala od žalobkyni v I. rade nápravu iba konštatovala, že to tak
nechcela. Následne žalobkyni v I. rade kládol otázky M. B., z ktorých mal súd preukázané žalobkyňa v I.
rade poručiteľku navštívila asi v auguste v roku 2020 spolu so sestrou, následne ju navštívila s Q. a Q.. V
obdobíod18.08.2020do19.012021poručiteľkužalobkyňanavštívilaasi4krát.Poručiteľkasasťažovala
sa na vzťahy v rodine, bol tam nejaký problém s U. B., keď babka aj niečo začala rozprávať, otec ju

obyčajne stopol a nemala možnosť ďalej rozprávať. Na K. sa poručila nepýtala. Následne žalobkyni v I.
rade kládol otázky E. B., z ktorých mal súd preukázané, že poručiteľka sa strápila darovaním, neskôr to
žalobkyňa v I. rade s M. riešila, ale po stretnutí u právnika, bolo povedané, že darovanie sa nedá vrátiť.
K. B. na pojednávaní uviedol, môj príbeh je celkom iný ako A., som syn z prvého manželstva, teda s
A. sme nevlastní súrodenci, môj otec sa s mamou rozviedol v roku 1973, kedy som mal 4 roky, čo si
pamätám, vzťahu medzi otcom a mamou nepriali ich rodičia, čo si pamätám, tak o obidvoch strán, po

rozvode sa moji rodičia prestali rozprávať, s poručiteľkou som sa stretával a musel som sa stretávať,
pretože sme bývali v jednom dome. Zo základnej školy som bežne chodieval k babke, stretával som
sa so sesternicami, babka B. bežne volala všetkých vnukov k sebe okrem mňa a to aj za situácie, že
sme sa spolu na dvore hrali. Vzťah v tomto čase hodnotím v zásade dobre, zmena nastala po smrti
deda B., niekedy v roku 1985, jediný člen rodiny B., s ktorým som zostal a on so mnou v kontakte

do dnešného dňa, je M.. Rovnako nám ochladli aj vzťahy s otcom a to až do roku 1998. V roku 1993
sa babka presťahovala do E. W., tam aj ostala, snažil som sa chodiť k babke na Vianoce, šibačku,
narodeniny, keď som išiel navštíviť otca, tak ako povedala A., popri návšteve otca, som komunikoval
aj s babkou, môj vzťah k babke bol na takej úrovni, ako to babka dovolila. Od roku 2003 pracujem v
zahraničí. Chodím sem na dcérou každý mesiac, do smrti babky rôzne, rok 2019 - 2020 prakticky vôbec

z dôvodu karantény COVID. Babka ani nevedela, ako sa volajú moje deti, nikdy nepotrebovala moje
telefónne číslo, nikdy mi nekúpila žiaden darček a ani mojim deťom, nikdy sa ma nepýtala, či som hladný,
nebola ani na mojej svadbe. Následne žalobcovi v III. rade kládol otázky právny zástupca žalobcov, z
ktorých mal súd preukázané, že žalobca v III. rade snažil chodieval na Slovensko v období 2015 - 2019
každý mesiac najmä kvôli deťom. S poručiteľkou mal snahu vychádzať normálne aj s rodinou B., avšak

podľa názoru žalobcu v III. rade rodina B. ho nikdy neprijala normálne. Poručiteľka žalobcu v III. rade
nikdy nekontaktovala. Následne žalobcovi v III. rade kládol otázky M. B., z ktorých mal súd preukázané,
že žalobca v III. rade nebol navštíviť poručiteľku u M. B. ani raz, nakoľko sa jednalo o obdobie COVIDU.

20. E. F. na pojednávaní uviedla, môj vzťah k babke počas celej doby, pokiaľ žila, mám za to, že bol

primeraný tak z jej strany, babky k vnúčaťu, ako aj z mojej strany tým, že môj otec mal izbu v babkinom
byte počas života v K. a E. W., oboch som ich navštevovala. Nie je pravdou, žeby som pri návšteve
otca babku obišla, sedávala v kuchyni, pozdravili sme sa, v krátkosti porozprávali, niekedy sme hrali
spolu karty, babka háčkovala, lúštila krížovky, otcova izba bola veľmi malá, nebola vhodná na nejaké
prijímanie návštev, je možné, že občas sme sa spolu zatvorili, obyčajne, keď mi odovzdával výživné, čo

sme nechceli robiť pred babkou. Zo Slovenska som sa odťahovala, keď som mala 19 rokov, dlhodobo
žijem v zahraničí, prvých 15 rokov v C. a posledných 12 rokov vo I.. Tieto informácie, ktoré som povedala,
platili do obdobia, pokým som ukončila školu, po odsťahovaní som na návštevy chodila 2-3 krát ročne,
samozrejme počas návštevy som sa snažila navštíviť poručiteľku, ako aj starých rodičov z maminej
strany v Z.. Keď som sa vydala v roku 1998, bola som babke predstaviť svojho manžela K., čo je milé, že

po rozvode sa babka sa na K. stále pýtala, to znamená, že si ho obľúbila. Následne žalobkyni v II. rade
kládol otázky právny zástupca žalobcov, z ktorých mal súd preukázané, že vedela o spísaní závetu, o
ktorom sa dozvedela po smrti poručiteľky. Na správaní poručiteľky čase vydania listiny o vydedení v roku
2017 si nevšimla si žiadne zmeny v správaní, nič s ňou neriešila, nič sa je nepýtala. Keď som žalobkyňa
v II. rade bola v roku 2016 v decembri, keď babke nebolo dobre, bola v nemocnici u Milosrdných,

stretla som sa tam so sesternicou Q., koncom marca 2017, vedela, že A. jej v tomto období hovorila, že
sesternica Q. si od nej pýtala rodné čísla, moje, sestry A. a brata K., prirodzene A. sa dopytovala, z akého
dôvodu ich potrebuje, či sa rieši niečo so závetom a podobne. Bolo však zo strany babky povedané, že
nie. Bolo to približne v období medzi marcom a koncom mája, kedy bola notárska zápisnica vydaná. S
poručiteľkou bola v kontakte aj keď bola v zahraničí pokiaľ otec ešte žil, volávala mu, keď sa rozprávali,

mala pri telefóne aj babku, s ktorou sa bežne porozprávali, celej rodine vrátane babky, kým žila, posielala
a posiela vianočné pohľadnice. Najbližšou rodinou mala na mysli otca, babku, mamu a starých rodičov v
Z.. Po otcovej smrti, keď sa M. staral o babku, keď ju bola navštíviť, priniesla jej nejakú maličkosť, nosila
jej nemecké časopisy, rada ich čítala, jej nemčina na to bola dostatočná. Vždy, keď s ňou telefonovala ajs M. a babka bola hore, tak sa porozprávali a zbežne komunikovali. Poručiteľka nespomínala žalobkyni
v II. rade, žeby jej chýbali niektoré z vnúčat alebo A. alebo K.. Následne žalobkyni v II. rade kládol otázky
E. B., z ktorých mal súd preukázané, že či sa poručiteľka žalobkyne v II. rade pýtala na vrátenie sporného

pozemku, ktorý si jej otec prepísal na čo odpovedala, že si na to osobne si nepamätám, žeby som pri
konverzácii o tomto pozemku bola, od babky v roku 2017, ani nikdy po tom som nepočula, žeby nás
išla vydediť. Čo viem, A. komunikáciu o spornom pozemku spomínala. Následne žalobkyni v II. rade
kládol otázky M. B., z ktorých mal súd preukázané, že otca nevedela navštíviť bez toho, aby sa stretla
s poručiteľkou iba v prípade, ak by babka spala. V roku 2016 prišla auguste po otcovej smrti, 12/2016

navštívila babku v nemocnici u Milosrdných, dňa 31.03.2017 v jej byte v W., keď babka bol znovu chorá,
8/2018,12/2018užuM.spolusLuciou,6/2019,kedysomstretlaajstrýkaQ.uM.,niekedy2019,1/2020,
8/2020, jedenkrát som išla sama, keď sa A. vrátila, tak v tom istom týždni som išla ešte raz aj s A.. O smrti
poručiteľky sa žalobkyňa v II. rade dozvedela od sestry A., ktoré jej uviedla aj to, M. miesto a čas pohrebu
oznámi iba Q.. V tomto období, keď zomrela poručiteľka, pre pohreby platili obmedzenia združovania
a zhromažďovania z dôvodu mimoriadnej situácie týkajúcej sa COVID-19. Žalobkyňa II. rade si presne

nepamätala návštevu v súvislosti s predajom domu vo E. W.. Rozhovor na túto tému mala žalobkyňa v II.
rade aj M. a Q., v období 7/2020 ale neznamenalo to, že riešili len túto tému pri návštevách poručiteľky
alebo bola to jedna z tém. Do roku 2016 bola poručiteľka v zásade v dobrom zdravotnom stave, v prvom
zlom zdravotnom stave bola 12/2016, a potom 3/2017 v E. W., keď bola chorá v posteli a následne bola
chorá v roku 2018, o čom ma informovala sestra A.. Odkedy sa M. o babku staral u seba doma, bola v

omnoho lepšom zdravotnom stave. Poručiteľka poznala mena manžela žalobkyne v II. rade a na brata
K. sa neopýtala. Žalobkyňa v II. rade sa nevedela dostať v roku 2016 do domu.

21. N. B. na pojednávaní uviedol, súdu som napísal písomné vyjadrenie, ktoré doplním, v období marec
2016 až do máj 2018 som sa o matku po smrti brata W. dennodenne staral v W. až do doby, pokiaľ

sa o ňu začal starať brat M.. Počas tejto doby žalobcovia matku navštívili, cca apríl - máj 2016, v
matkinej neprítomnosti vysťahovali bratove veci - W.. Podľa toho, čo viem od svojej matky, žalobcovia ju
v nemocnici u Milosrdných nenavštívili. O tom, že žalobcovia zobrali veci, som sa dozvedel až od matky
po návrate z nemocnice. V máji 2016 som vymenil zámok na bránke na žiadosť matky, teda nikto okrem
matky a mňa, alebo ten, čo dostal kľúč od matky, sa do vnútra bez nášho vedomia dostať nemohol. Tak

isto ani brat M. od bránky kľúč nemal. V decembri 2016 bola matka umiestnená v Liečebni dlhodobo
chorých do Vianoc roka 2016. Po návrate z nemocnice som s matkou prakticky 24 hodín denne býval
a žil, staral sa o ňu, chodieval som do záhrady, von, komunikovali sme v tom čase telefónom. V máji
2017 bola znovu v Liečebni dlhodobo chorých a asi v októbri 2017 bola u Milosrdných. Na jar 2018
bola znovu na preliečení v Liečebni dlhodobo chorých. Počas tohto obdobia som stretol žalobcov raz,

v máji 2016, požiadal som ich, aby išli navštíviť babku, ale povedali, že nemajú čas, prídu inokedy. Raz
som sa stretol s A. a E., keď môj brat M. bol pečatiť miestnosti v dome, pretože to chcela matka. Mal
som prehľad o tom, kto do domu v W. chodil alebo nechodil. Či si matka so žalobcami telefonovala,
neviem uviesť, predpokladám, že ak by s nimi telefonovala, oboznámila by ma s tým. Matku zasiahlo
vysťahovanie Jozefových vecí z ich spoločného bytu. Následne žalovanému v II. rade kládol otázky

právny zástupca žalovaných v II. až IV. rade, z ktorých mal súd preukázané, že sa s poručiteľkou o
vydedení nebavili ani priamo poručiteľka vydedenie nedefinovala. Následne žalovanému v II. rade kládol
otázky E. B., z ktorých mal súd preukázané, že poručila spomenula, žeby chcela spísať závet v roku
2017. Poručiteľka prišla s tým, že chce spísať závet a to z dôvodu nespokojnosti s darovacou zmluvou,
ktorou bol prevedený dom a pozemok, a vysťahovanie W. vecí zo spoločného bytu žalobcami. Žalovaný

nevedel uviesť, kto bol pri spisovaní závetu. Na otázku, či niekto poručiteľke chýbal, žalovaný v II.
rade odpovedal, že my sme sa stretávali všetci, niektorí súrodenci s deťmi, v E. W. na dožinkoch a na
vinobranie, robilo sa to každý rok. W. za celý čas, čo bol v E. W., sa nezúčastnil ani raz, bol na balkóne,
ale dolu nezišiel. Nikto ho nevyčleňoval, nezaujímal sa o to, čo sa v E. W. deje. Následne žalovanému v
II. rade kládol otázky právne zástupca žalovaných v II. až IV. rade, z ktorých mal súd preukázané, že keď

ešte otec žalobcov žil tak sa občas žalobcovia ukázali ale po jeho smrti nebol zo strany žiadny záujem.
Poručiteľka sa tomu čudovala, že prečo nakoľko im na to nedala žiadny dôvod. Následne žalovanému v
II. rade kládol otázky M. B., z ktorých mal súd preukázané, že za poručiteľkou bol v nemocnici žalovaný
v II. rade, brat M. B., vnuk E. a pravnuk R.. Žalovaný v II. rade nechodil za poručiteľkou denne, ale mal
informácie od poručiteľky, že do nemocnice denne chodila vnučka Q.. Následne žalovanému v II. rade

kládol otázky súd, z ktorých mal súd preukázané boli poručiteľku navštíviť u M. viackrát, avšak M. ich
na návštevu nepustil. Žalovaný v II. rade požiadal o pomoc políciu aj odbor sociálnych vecí v E. W.,
ale bol z nich sklamaný, dal to aj písomne, že babku nemohli navštíviť, nič sa vo veci nestalo. Až do
jej smrti im nebola umožnená návšteva, naposledy tam bola žalovaného v II. rade so sestrou vo D.,babka ich žiadala, aby ju zobrali z D. (od brata M.) preč. Počas pobytu u M. o návštevách babky nemali
žiadne informácie.

22. Q. B. na pojednávaní uviedol, svoj názor som uviedol v písomnom vyjadrení. Následne žalovanému
v II. rade kládol otázky súd, z ktorých mal súd preukázané, že žalovaný v IV. rade chodil navštevovať
poručiteľku. Poručiteľka bola smutná, že hoci darovala polovicu domu s tým, že ju doopatruje.
Doopatrovanie sa nekonalo, nakoniec sa o ňu starali my súrodenci (po smrti W.), vnúčatá nie, bol to
brat N., sestra S., žalovaný v IV. rade a M.. Keďže žalovaný v IV. rade býva v G., chodieval za mamou

aspoň 1x mesačne na týždeň, niekedy na dva. Bolo to v čase, keď sa o ňu N.. Keď sa o ňu staral M.
vo D., starostlivosť sa zjednodušila, po pobyte v O. jej ustúpila vodnatielka a znížilo sa nebezpečenstvo
gangrén. Mama bola smutná, záťaž a starostlivosť o ňu zaťažovala všetkých a tí, čo boli obdarovaní,
nechodili. Darovanie, ktoré prebehlo vo vzťahu k W., ju psychicky veľmi zaťažovalo. Pri jednej návšteve
poručiteľka spomenula, žeby spísala závet, aby túto nespravodlivosť vyrovnala, aby W. potomkovia
neboli dedičia zvyšku majetku, a hodlala to urobiť závetom. Následne žalovanému v IV. rade kládol

otázky M. B., z ktorých mal súd preukázané, že styk so žalobkyňou v I. rade bol iniciovaný žalovanými.
Sestra S. navštevovala poručiteľku, tak ako žalovaný v IV. rade, pomáhal bratovi N. so starostlivosťou,
aby mu bolo odľahčené. Poručiteľka bola dennodenne pod nepretržitým dozorom počas opatery u N..

23.W.J.L.napojednávaníuviedla,žalovanávIII.radejemojastarámama,ostatnížalovaníažalobcovia

sú rodinní príbuzní. Viem, o čo sa jedná v tomto konaní. S A. a E. som sa stretávala pri veľkých rodinných
udalostiach, naposledy prababkine 90. narodeniny (rok 2011). K. som nikdy nestretla. Máme štandardné
rodinné vzťahy, z času na čas sme sa videli, raz za pár rokov. K prababke som chodila na rodinné
udalosti, každý víkend som tam začala chodiť do W. v rokoch 2016 - 2018, presne si nepamätám, s
prababkou sme hrávali karty, s mamou F. som tam chodievala, A. so E. som tam nestretla, Petra som v

zásade nikdy nestretla. Následne svedkyni kládol otázky právny zástupca žalovaných, z ktorých mal súd
preukázané, že svedkyňa sprostredkovala kontakt na notársky úrad Leškovského vzhľadom na jej prax a
dobré skúsenosti s ním, ale nevedela, čo bolo predmetom závetu, ani aký je zámer poručiteľky. Následne
svedkyni kládol otázky súd, z ktorých mal súd preukázané, že svedkyňa podrobnosti o to, že poručiteľka
chcela spísať závet a listinu o vydedení nevedela. Svedkyňa poručiteľku navštívila u Milosrdných raz a

na Mickiewiczovej možno aj viackrát, u Milosrdných bolo poručiteľke ťažšie, nespomínala si na miesto a
čas, kde sa nachádza. Počas návštev v nemocnici si nespomínala, koho počas návštev stretla, návštevy
vykonávala spolu s mamou Q. L..

24. F. L. na pojednávaní uviedla, čo sa týka súdneho sporu, som žalovaná, teda musím sa ho zúčastniť,

mám za to, že k nemu nikdy nemalo dôjsť a nestotožňujem sa s vecou, ktorá sa prejednáva. Následne
žalovanej v III. rade kládol otázky právny zástupca žalovaných v II. až IV. rade z ktorých mal súd
preukázané, že k svojej mame chodila dosť často, bola veľmi čistotná osoba, takže si ma zavolala na
upratovanie, keďže som jediná dcéra, veľmi dobre sme si rozumeli, nemali sme medzi sebou žiaden
problém. Raz matka spomenula, žeby chcela spísať záver, oslovili sme J., závet sa spísal, bola som tam

pri tom. Na otázku, či sa počas návštev u mamy strela s A., E. alebo K. uviedla, že najviac sme sa v E.
W. stretli s A., E. sem-tam prišla, lebo ďaleko bývala, podľa môjho názoru A. chodila za otcom, babku
pozdravila a potom si išli do izby s otcom riešiť svoje záležitosti. Sem - tam si s babkou zahrali karty aj A.
a E., respektíve všetci sme sedeli a zahrali sme si karty, lebo to babka mala rada. W. deti, podľa môjho
úsudku, babka veľmi nezaujímala, navštevovali ju v súvislosti s návštevami syna W.. Následne žalovanej

v III. rade kládol otázky súd, z ktorých mal súd preukázané, že aj keď W. žil, chodila na návštevu s
celou rodinou, aj keď W. zomrel naďalej chodili, poručiteľka mala zdravotné problémy, museli sa o ňu
starať, najlepšie ako som vedela. Bola som tam niekedy aj raz za týždeň. Po smrti W. som tam chodila
ešte častejšie. Bývam v O., takže na dennej báze návštevy neboli možné. Po smrti W. sa prioritne o
poručiteľku staral mladší brať N. s manželkou, brat tam spával, staral sa na dennej báze, G. - manželka

N. varila, prala a žehlila, babka mala dosť ťažké obdobie, žalovaná v III. rade zobrala ju do nemocnice do
O.. Po tom, ako sa o ňu staral N., babku si zobral k sebe brat M., kde bola do konca. Zo začiatku, keď bola
uM.,taknászaňoupúšťal,následnesommamupribližneposledné3rokynevidela,zároveňpodotýkam,
že nikoho M. do bytu nepúšťal. Najprv bol COVID, ale potom, aj keď COVID ustal, taktiež nás nepustil,
dôvod nevedela uviesť. Po smrti W., A. ani E., keď bola prítomná u poručiteľky žalovaná v III. rade,

neboli. Podľa názoru žalovanej v III. rade, žalobkyne nikdy babička nezaujímala, začala ich zaujímať
až ohľadom dedičstva. O K. nehovorila, on k babke nechodil vôbec, po smrti W. poručiteľka spomínala,
že ju mrzí, že A. a E. ju nenavštevujú. Poručiteľka nespomínala o zámere vydediť A., E. ani K., až keď
prišla notárka spísať testament, vtedy povedala, že ich vydedí, lebo sa o ňu nestarali a nezaujímalaich. Poručiteľka iniciovala zavolanie notára. Žalobcovia poručiteľke nákupy nerobili, ani neupratovali, ani
s ňou nechodili k lekárovi. Keď prišli navštíviť otca, tak s ním boli hodinu a s poručiteľkou maximálne
5 až 10 minúť. Následne žalovanej v III. rade kládol otázky M. B. z ktorých mal súd preukázané, že

K. žalovaná v III. rade videla vtedy, keď zomrel W. a s spolu s A. a E. brali z bytu W. veci. Následne
žalovanej v III. rade kládol otázky právny zástupca žalobcov, z ktorých mal súd preukázané, že žalovaná
v III. rade mala s A. celkom dobré vzťahy, sme sa pozdravili a privítali, aj so E., ktorú som obyčajne stretla
1- 2 krát do roka u babky, keď sme mali na seba šťastie, ako som už uviedla, k babke som dochádzala
zo O. a nebola som vždy prítomná. K. sme sa ani nezdravili, starí rodičia z matkinej strany im zakázali

navštevovať babku ešte počas, keď bývali v K.. Potom sa aj W. so S. rozviedol a odvtedy už W. K. k
babke nevodil. Celá táto situácia mam mrzí, všetko je tak, ako som uviedla.

25. Q. L. na pojednávaní uviedla, strany sporu sú moji príbuzní, čo je predmetom tohto konania, je mi
známe. Konanie je o platnosti listiny o vydedení. Chodila som k babke dosť intenzívne, predtým ako
W. zomrel, tak sme sa stretli párkrát s A. a E., s K. nie. Ako W. zomrel, tak sme sa u babky nestreli,

napriek tomu, že som babku navštevovali ešte intenzívnejšie. Po smrti W. tam chodieval M., N., ten
tam aj prespával, chodila tam G., N. žena. Chodila som tam 2-3 krát do týždňa po práci, niekedy aj
častejšie, niekedy aj doobeda, v priebehu dňa, ako som mala čas. Následne svedkyni kládol otázky
právny zástupca žalovaných v II. až IV. rade, z ktorých mal súd preukázané, že zo začiatku sa o čistotu
starala moja mama žalovaná v III. rade F. L., potom, keď už nevládala, tak som chodila svedkyňa,

pomáhalasväčšímupratovanímakookná,skrine,schody,babkesomrobilaspoločnosťrozprávanímsa.
Poručiteľka po smrti W. spomínala, že po smrti W. tam E. a A. neboli. Iniciátorom závetu bola poručiteľka.
Poručiteľkaspomínalaintenzívnejšie,žechceW.potomkovvydediť.Podlhšomporučiteľkinomnaliehaní
J. vybavila pani notárku cez notársky úrad, ktorý babku navštívil a spísali závet. Svedkyňa nebola pri
spísané závetu. Poručiteľka mala problém sa podpísať, preto si podpis nacvičovala. Poručiteľka o tom

nevedela, že bude urobený prevod na W., jej úmyslom bolo W. darovať časť domu v E. W. s tým, že
on ju dochová a po jej smrti bude dediť spodný byt, avšak uzatvorením tejto zmluvy sa dozvedela, že
W. nadobudol dom a pozemok v E. W..

26. Podľa § 469a ods. 1 písm. a) zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a) v

rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných
závažných prípadoch.

27. Podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, v starobe
alebo v iných závažných prípadoch, o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako

potomok mal prejavovať.

28. Podľa § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí,
vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

29. Vydedením rozumieme jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma
potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona
(neopomenuteľný dedič zo zákona nededí, teda nemá právo ani na svoj zákonný podiel). Ustanovenie
§ 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka taxatívne vypočítava dôvody vydedenia. Pre všetky dôvody je
charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia sa musí

uviesť v listine o vydedení a tento dôvod musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v
listine o vydedení. Teda existencia dôvodov vydedenia sa posudzuje vždy za obdobie pred napísaním
listiny o vydedení. Z formulácie dôvodov vydedenia uvedených v písmene b/ tohto ustanovenia
vyplýva, že na ich základe možno postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo
vzťahu poručiteľa a potomka. Ide pritom o subjektívne dôvody, resp. dôvody, ktoré sa posudzujú

zo subjektívneho hľadiska. Pokiaľ ide o vydedenie z dôvodu uvedeného v § 469a ods. 1 písm. b/
Občianskeho zákonníka, podľa ustálenej judikatúry súdov, treba otázku, či potomok o poručiteľa trvale
neprejavoval skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, posudzovať s prihliadnutím na
všetky okolnosti prípadu a z aspektu dobrých mravov. Jedným z hľadísk, ktoré treba pri tomto dôvode
vždy skúmať, je to, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejavovať skutočný záujem,

ktorý by ako potomok prejavovať mal. Teda, či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a
udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy.30. Vydedenie prichádza do úvahy len vtedy, ak poručiteľ o tento príbuzenský vzťah stojí a ak sa ho
nezáujem potomka osobne citovo dotýka a ak mu táto situácia vadí. Neprichádza do úvahy v situácii,
keď mu je tento stav ľahostajný, prípadne keď k nemu sám a podstatne prispel. Vydedením sa v zmysle

cit ustanovenia rozumie jednostranný výslovný prejav vôle, ktorým poručiteľ odoberie svojmu potomkovi
akoneopomenuteľnémudedičoviprávodediť,ktorébymuinakpodľazákonapatrilo.Abybolovydedenie
platné, musí spĺňať zákonom dané formálne náležitosti, ktoré sa týkajú obsahu vôle, jeho prejavu,
predmetu a subjektov, ktoré právny úkon uskutočňujú. Vydediť možno len tzv. neopomenuteľných
dedičov. Sú to deti a ďalší potomkovia v priamej línií poručiteľa. Vydedenie sa teda nemôže týkať iných

fyzických osôb než potomkov. Poručiteľ môže vydediť potomka len z taxatívne vymedzených dôvodov,
teda z dôvodov presne uvedených v zákone (§ 469a ods. 1 OZ), pričom na platné vylúčenie potomka z
okruhu dedičov v dôsledku vydedenia prichádza do úvahy len taký zákonný dôvod ktorý existoval už v
čase prejavu poručiteľovej vôle o vydedení. To znamená, že prejav o vylúčení dediča možno urobiť len
vtedy, keď už dedič spĺňal niektorú zákonnú podmienku na vydedenie.

31. Súd mal v konaní preukázané a za nespornú skutočnosť považoval, že žalobcovia 1. – 3. rade
sú potenciálnymi dedičmi poručiteľky F. B., U. L., narodená XX.XX.XXXX, zomretá dňa XX.XX.XXXX,
naposledy bytom K. XX/XX, E. W., ako právni nástupcovia jej syna W. B., narodený XX.XX.XXXX,
zomretý 30.03.2016. Žalobcovia sa nestali dedičmi z dôvodov uvedených v listine o vydedení,
vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice N 486/2017, Nz 18670/2017, spísanej v byte poručiteľky na

K. X. T. XX D. E. W. dňa 31.05.2017 F. S. W., notárskou kandidátkou notára Mgr. Tomáša Leškovského,
so sídlom v Bratislave na Záhradníckej ulici č.6. Nespornou skutočnosťou v konaní ďalej bola aj to, že
pomoc a starostlivosť jej až do jej smrti zabezpečovali jej deti a to syn W. až do svojej smrti (zomrel skôr
ako poručiteľka), následne starostlivosť a to skutočne intenzívnu poskytoval syn N. (a to do tak miery,
že s poručiteľkou býval viac menej v spoločnej domácnosti) a následne až do smrti poručiteľky vo veku

takmer 99 rokov syn M.. Spornou skutočnosťou v konaní bola zo strany žalobcu namietaná neplatnosť
listiny o vydedení a to neuvedením konkrétneho dôvodu vydedenia, ale len uvedenie všeobecného
odkazu na ustanovenia § 469a ods. 1 OZ písmena a) a b), ktorý podľa názoru žalobcu musí byť presne
špecifikovaný. Ďalej neexistencia materiálnej stránky dôvodov podľa § 469a ods. 1písmena a) a b) OZ,
k naplneniu ktorých zo strany žalobcov 1 - 3 voči žalobkyni v čase spísania listiny o vydedení nedošlo.

32. Súd sa v konaní zaoberal v prvom rade namietanou formálnou platnosťou predloženej listiny
o vydedení. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým výslovne prejaví svoju vôľu
o vylúčení neopomenuteľného dediča (dedičov) z dedenia. Podľa zákona musí vydedenie spĺňať
materiálne a formálne náležitosti ustanovené zákonom. Formálna náležitosť vydedenia je spôsob, forma

vyhotovenia listiny o vydedení. Táto forma listiny musí napĺňať znaky, ktoré sú potrebné pre závet a musí
obsahovať dôvod vydedenia. Je potrebné, aby listina o vydedení bola urobená vždy písomne. Prejav
vôle poručiteľa o vydedení musí byť urobený výslovne. V listine o vydedení sa musí uviesť deň, mesiac,
rok podpísania.

33.Súdpopreskúmaníformálnychnáležitostímázato,žetátobolaurobenápísomnevoformenotárskej
zápisnice,jevnejuvedenýdeňmesiac,rokpodpísaniaajevnejvýslovneuvedenýprejavvôleporučiteľa
a konkretizovaný dôvod vydedenia citáciou § 469a ods. 1 OZ písmena a) a b). Listina je poručiteľkou
riadne podpísaná. Teda súd má za to, že formálne je listina o vydedení perfektná a súd ju z tohto hľadiska
považoval za platnú.

34.Súdsaďalejzaoberalmateriálnymipodmienkamilistinyovydedení.Poručiteľkauviedla,žedôvodom
jejrozhodnutiažalobcovv1.–3.radejeskutočnosť,žejejnebolaposkytnutávrozporesdobrýmimravmi
potrebná pomoc v chorobe, v starobe a v iných závažných prípadoch. Jedná sa o subjektívny dôvod, so
širokospektrálnou škálou vymenovania negatívnych skutočností vo vzťahu poručiteľa a potomka. Pojem

dobré mravy predstavuje určité pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané
a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Potrebnosť pomoci na strane poručiteľa a
objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade
posudzovať na základe objektívnych okolností prípadu a s prihliadnutím na to, či dedičovo správanie
bolo alebo nebolo v rozpore s dobrými mravmi.

35. Počas konania mal súd preukázané, že poručiteľka pochádzala z rozvetvenej rodiny. Poručiteľka
mala päť detí a to syna W. B., M. B., Q. B., N. B. a dcéru F. L.. Deti poručiteľky uzatvorili počas života
aj po dve manželstvá, z ktorých sa narodili jej vnúčatá. Vnúčatá po dosiahnutí dospelosti žili nielenna území na Slovenskej republiky, ale aj v E. T. U., ale aj vo D. L., I. a L.. Intenzita vzťahov v rodine
poručiteľky bola rôzna, jednak z toho dôvodu, že šlo o veľkú rodinu a aj to, že deti poručiteľky uzatvorili
počas života aj po dve manželstvá. A. B., E. F. a K. B. boli potomkovia syna poručiteľky W. B.. Z

prvého manželstva W. B. pochádzajú A. B. a E. F., z druhého manželstva W. B. pochádzal syn K. B..
Poručiteľka žila dlhé roky v spoločnej domácnosti so synom W., ktorý s ňou žil a staral sa o poručiteľku
až do svojej smrti. Po smrti syna W. sa poručiteľke zhoršil zdravotný stav a starostlivosť bola následne
zabezpečovaná synom N., kde sa jej počas jeho starostlivosti o poručiteľku vyliečili závažné ochorenia
a nakoniec starostlivosť o poručiteľku bola zabezpečovaná synom M., pri ktorom poručiteľka skonala vo

veku takmer 99 rokov. Starostlivosť o poručiteľku vykonávali poručiteľkine deti, teda priami potomkovia.
Žalobcovia, teda vnuk a vnučky, predstavovali až ďalšiu generáciu potomkov, ktorých povinnosť dennej
starostlivosti by mala nastúpiť až v prípade, žeby starostlivosť nebola objektívne poskytovaná zo strany
priamych potomkov poručiteľky. Jednoznačne je možné konštatovať, že zo strany detí poručiteľky bolo
až do jej smrti vo vysoko nadpriemernom veku riadne postarané, bola jej poskytnutá a zabezpečená
potrebná pomoc v chorobe, starobe, teda záujem zo strany žalobcov 1. – 3. rade o poručiteľku bol,

vzhľadom na preukázané vzťahy v rodine, tým že sa obmedzil na občasné návštevy, považoval súd
za dostatočný. V rozhodujúcom období, teda v čase spísanie listiny o vydedení, riadnu starostlivosť o
poručiteľku zabezpečoval jej syn N. a žalobcovia starostlivosť podľa svojich možností len dopĺňali a v
konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by títo poskytnutie akejkoľvek pomoci odmietli. Súd
má za to, že splnenie materiálnej podmienky uvedenej v § 469a ods. 1písmena a) OZ vzhľadom na

subjektívne skutočnosti daného prípadu nebola naplnená. Žalovaní sa počas konania snažili preukázať,
že pomoc zo strany žalobcov nebola poskytnutá v takej miere, ako žalobcovia uvádzajú, že skutočná
starostlivosť bola obmedzená len na občasné návštevy, pri vybavovaní konkrétnych záležitostí, ktoré s
babkou potrebovali prebrať. Sústreďovali sa však na obdobie od smrti syna W. až po smrť poručiteľky.
Pre súd však bolo podstatné obdobie v čase spísania listiny o vydedení, teda obdobie do 31.05.2017.

Vzhľadom na intenzitu vzťahov a skutočnosť, že o babku bolo riadne postarané, má súd za to, že záujem
prejavený žalobcami bol natoľko intenzívny, že vzhľadom na objektívne vzťahy v rodine nie je možné
konštatovať, žeby tento bol v rozpore s dobrými mravmi a v takom rozsahu, žeby súd mohol konštatovať
neposkytnutie potrebnej pomoci v starobe a chorobe.

36. Ďalším dôvodom vydedenia žalobcov v 1. – 3. rade bol, že žalobcovia v 1. – 3. rade o poručiteľku
trvalo neprejavovali skutočný záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejaviť. Súd skúmal posúdenie
dôvodnosti vydedenia v zmysle § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, teda že potomok
o poručiteľa trvale neprejavuje ozajstný záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, je viazané
na skúmanie, či išlo o taký nezáujem, ktorý bol trvalý, v dôsledku čoho potomok neprejavoval voči

poručiteľovi ani minimálny záujem o jeho život a zdravie a pod. Súd skúmal obdobie vzťahov medzi
poručiteľkou a žalobcami do spísania zápisnice a to do 31.05.2017. Súd pri skúmaní materiálnej
podmienky listiny o vydedení posudzoval vzťahy medzi poručiteľkou a žalobcami 1. – 3. rade jednotlivo
pre každého zo žalobcov vzhľadom na to, že pri každom boli subjektívne skutočnosti na prejavenie
záujmu rozdielne. A. B. žila v relatívnej blízkosti bydliska poručiteľky, E. F. žila dlhodobo v zahraničí a u

K. B. po vykonaní dokazovania mal súd preukázaný osobitný vzťah tak zo strany poručiteľky voči nemu
v porovnaní s deťmi W. B. z prvého manželstva.

37. Súd skúmal záujem zo strany A. B. k poručiteľke, kde mal súd preukázané a aj z výpovede samotnej
A. B., že bola s poručiteľkou v pravidelnom kontakte, dokonca jej robila nákupy. Platila jej telefónnu

linku, o čom bol doložený dôkaz spolu s podaním návrhu. Vzťah A. B. s poručiteľkou bol srdečný a
bezkonfliktný a vzhľadom na všetky okolnosti možno povedať, že bol v štandardnom rozsahu. Koncom
roka 2016, keď bola babka hospitalizovaná, ju navštívila A. B. spolu so sestrou E. F. v nemocnici u
MilosrdnýchvBratislave.Tútoskutočnosťnerozporovalianižalovaní,avšakzichstranystálepretrvávala
snaha preukázať, že subjektívnym motívom návštevy poručiteľky nebol úprimný vzťah A. k babke,

ale potreba riešenia záležitostí, ktoré sa týkajú majetku a rodiny. Súd má za to, že tieto skutočnosti
preukázané neboli a je veľmi obtiažné takto vysoko subjektívny vzťah , resp. opak preukázať, preto sa
súd sústredil na objektívne merateľné skutočnsoti a mal aza to, že A. ako potomok o poručiteľku v čase
spísania listiny o vydedení skutočne prejavovala.

38. Súd skúmal záujem zo strany E. F. k poručiteľke, kde mal preukázané a aj z výpovede samotnej E. F.,
že jej vzťah s poručiteľkou bol srdečný a v rámci možnosti aj pravidelný. Bez akýchkoľvek pochybností
bol bezkonfliktný. Približne od roku 1993 žila žalobkyňa v II. rade mimo územia Slovenskej republiky (D.
L., neskôr I.), čo jej možnosti stretávania sa s poručiteľkou limitovalo, ale úplne nevylúčilo. S poručiteľkoubola v kontakte, aj keď bola v zahraničí, pokiaľ otec ešte žil, volávala mu, keď sa rozprávali, mala
pri telefóne aj babku, s ktorou sa bežne porozprávali o celej rodine. Kým žila, posielala jej vianočné
pohľadnice. Zároveň jej predstavila svojho manžela K.. Tieto skutočnosti neboli ani zo strany žalovaných

nejakým spôsobom vyvrátené, tí sa sústreďovali najmä na posúdenie vzťahov k babke po tom, ako bola
presťahovaná k M., avšak vzhľadom na skutočnosť, že listina o vydedení bola spísaná dňa 31.05.2017,
tieto súd považoval pre toto konanie za irelevantné.

39. Súd skúmal záujem zo strany K. B. k poručiteľke a aj zo výpovede samotného K. B. mal súd

preukázané, že je nevlastným súrodencom ostatných žalobcov a rozvod rodičov A. a E. bol zo strany
poručiteľky vnímaný negatívne. Skrze rozvodu rodičov bolo poručiteľkou nazerané aj na žalobcu v 3.
rade. Ako žalobca v 3. rade uviedol aj na pojednávaní dňa 13.11.2023, poručiteľka počas jeho detstva
bežne k sebe volala všetky vnúčatá okrem neho. Bola to od počiatku poručiteľka, ktorá determinovala
vzťahy voči žalobcovi v 3 rade, z jej strany nebola voči žalobcovi v 3. rade (ako dieťaťu) prezentovaná
osobitná náklonnosť, skôr odmietanie. Uvedené sa zvýraznilo ešte viac po smrti manžela poručiteľky v

roku 1985 (keď mal žalobca v 3. rade približne 16 rokov). Vzťah poručiteľky a žalobcu v 3. rade však
nikdy nebol nepriateľský alebo zlý. Žalobca bol s poručiteľkou vždy v kontakte počas Vianoc, Veľkej
noci, narodením alebo ju sporadicky navštevoval. Bolo to aj z dôvodu, že poručiteľka žila s jeho otcom
v jednej domácnosti až do roku 2016. Na výhrady protistrany, že takéto návštevy nemožno vnímať ako
kontakt, či návštevu poručiteľky, ale otca, treba reagovať odmietavo, keďže počas návštev žalobca v

3. rade vždy komunikoval aj s poručiteľkou, pričom jeho komunikácia bola slušná a úctivá a nikdy nie
konfliktná. Žalobca v 3. rade nikdy nemal pocit, že by poručiteľka vyžadovala po ňom väčšiu intenzitu
ich vzťahu, a určite mu to poručiteľka sama nikdy nekomunikovala. Samotná poručiteľka nedarovala
žalobcovi v 3. rade nikdy žiaden darček, ani jeho deťom, nevedela podrobnosti o jeho živote, nemala
oňho hlbší záujem. Ako objektívny faktor, ktorý nepochybne tiež ovplyvnil intenzitu stretávania sa, bola

skutočnosť, že žalobca v 3. rade od roku 2003 sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, v L., kde pracuje a
žije. K poručiteľke sa nesprával v rozpore s dobrými mravmi ani neúctivo či nepriateľsky a objektívne
aj vzhľadom na postoj poručiteľky k nemu, ktorý nebol v konaní rozporovaný, od neho nie je možné
objektívne očakávať srdečný, či intenzívny záujem o poručiteľku.

40. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobcovia A. a E. babku navštevovali, intenzívne počas
životaichotcaW.(doroku2016),akoajnáslednepojehosmrti,ikeďvnižšejintenziteabezintenzívneho
poskytovaniapomocivstarobeachorobe,keďžetátobolariadnezabezpečenázostranyporučiteľkiných
detí. Osobitne súd nahliadal na záujem žalobcu K., pochádzajúceho z druhého manželstva W., u ktorého
vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že ani zo strany babky nebolo intenzita vzťahov voči

nemu na takej úrovni, aby bolo od neho spravodlivé vyžadovať osobný vrúcny a častý styk s poručiteľkou
a zároveň tak, ako u E. súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že dlhodobo žijú a pracujú v zahraničí.
Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že materiálna podmienka ustanovená v § 469a ods. 1 písm.
b/ Občianskeho zákonníka nebola splnená.

41. Poručiteľka na doplnenie v listine o vydedení uviedla, že jej syn (W. B.) od nej počas života dostal byt
afinančnúhotovosťpribližne112.000,-€.Týmtodôvodomsavšaksúdprisvojomrozhodovanínezaberal
z dôvodu, že sa nejedná ani o jeden z taxatívne vymenovaných dôvodov v zmysle ustanovenia § 469a.

42. Z vyššie uvedeného a v zmysle cit. zák. ustanovení má súd za to, že poručiteľke bola v starobe

poskytnutá dostatočná starostlivosť jej deťmi, na poskytovanie ďalšej starostlivosti zo strany žalobcov
poručiteľka odkázaná nebola. V konaní nebolo preukázané, žeby žalobcovia odmietali kontakt alebo
starostlivosť o poručiteľku. Počas života poručiteľky sa k nej žalobcovia správali s rešpektom a úctou,
a nedopustili sa žiadneho konania, ktoré by mohlo čo i len náznakovo byť vnímané, že o ňu nemajú
záujem.

43. Naviac súd uvádza, že z vykonaného dokazovania sa v zásade javí, že motívom spísania takejto
listiny o vydedení zo strany poručiteľky bola nezrovnalosť pri uzatvorení prevodovej zmluvy na otca
žalobcov W., ktorý za opateru mamy až do jej smrti mal dostať podiely v jej rodinnom dome vo E.
W., avšak bez pozemkov, ktoré nakoniec predmetom prevodovej zmluvy boli, s čím poručiteľka podľa

výpovedí žalovaných nebola stotožnená. Platnosť tejto zmluvy súd v tomto konaní vzhľadom na jasný
petit žaloby a taxatívne určené dôvody vydedenia nepreskúmaval, má za to, že splnenie materiálnych
podmienok dôvodov vydedenia uvedených v listine o vydedení zo dňa 30.05.2017 v čase jej spísania
neboli preukázané.44. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak,
že plne úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny

úradník uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Pezinok.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.