Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 6, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 65Cr/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123425948
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tadeáš Kertys

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123425948.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Tadeášom Kertysom, v právnej veci žalobcu:

1/ FINREALITY.SK, s.r.o., so sídlom Štúrova 1411/21, 949 01 Nitra, IČO: 50 840 681, 2/ A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/X, XXX XX D. F. (žalobca 1/ a žalobca 2/ ďalej spolu aj
„žalobcovia“), obaja právne zast.: Mgr. Vojtech Budaváry, advokát, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02
Bratislava, IČO: 42 447 917, proti žalovanému: WOODCOTE GROUP a.s., so sídlom Vajnorská 135,
831 04 Bratislava, IČO: 31 364 951, právne zast.: Právny dom - advokáti, s.r.o., so sídlom Dlhá 2, 974
05 Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku z a m i e t a .

II. Žalobcovia s ú p o v i n n í zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní
od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku č. RK2021/008
vydaného dňa 31.08.2023 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“ alebo „rozsudok“) rozhodcom JUDr.
Petrom Škrabákom, advokátom (ďalej len „rozhodca“) a zároveň navrhli odložiť vykonateľnosť
napadnutého rozhodcovského rozsudku. Žalobcovia podali žalobu s poukazom na § 40 ods. 1, písm.
a) bod 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), a to z dôvodu, že

priebeh rozhodcovského konania bol podľa názoru žalobcov v rozpore s ustanoveniami tohto zákona,
keď v rozhodcovskom konaní došlo k porušeniu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa
ustanovenia § 17 ZRK a k porušeniu ustanovenia § 31 ods. 2 ZRK, keď rozhodca pri vyhodnocovaní
dôkazov nepostupoval podľa pravidiel práva a to v takej intenzite, ktorá mohla mať zásadný vplyv na
výsledok rozhodcovského konania.

2. Porušenie rovnosti účastníkov rozhodcovského konania žalobcovia odôvodňujú konaním rozhodcu,

ktorým žalovanému (žalobcovi v rozhodcovskom konaní) neprimerane predĺžil lehoty na vyjadrenie sa.
Žalobca 1/ v rozhodcom určenej procesnej lehote zaslal rozhodcovi žalobnú odpoveď dňa 31.03.2021.
Rozhodca následne zaslal žalobnú odpoveď žalovanému na vyjadrenie. Právny zástupca žalovaného
žiadal o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia z dôvodu zlučovania s inou obchodnou spoločnosťou,
čomu rozhodca vyhovel. Žalovaný sa vyjadril po viac ako 7 mesiacoch (dňa 20.12.2021) od doručenia
výzvy rozhodcu, pričom spolu s vyjadrením predložil tiež viaceré listinné dôkazy, medzi inými tiež
čestné prehlásenie G. H., voči ktorému žalobca 1/ bezodkladne vzniesol námietky kvôli hodnovernosti.

Zlúčenie žalovaného bolo do Obchodného registra Slovenskej republiky zapísané už ku dňu 01.08.2021,
a teda dávno predtým ako žalovaný doručil vyjadrenie k vyjadreniu žalobcov. Podľa žalobcov tak
žalovanému nebránila žiadna objektívna prekážka, aby sa vyjadril už skôr a predložil všetky dôkazy,
rozhodca nemal pripustiť predĺženie pôvodne 15 dňovej lehoty až na dobu niekoľkých mesiacov,a preto vôbec nemal prihliadať na vyjadrenie žalovaného zo dňa 20.12.2021 a ani na návrhy na
vykonanie dokazovania, ktoré boli v ňom označené. Ďalej žalobcovia uviedli, že žalobca 1/ sa v
priebehu rozhodcovského konania informoval o priebehu konania, pričom samotný rozhodca na jeho

žiadosť oznámil, že vo veci už nebude vykonávať žiadne ďalšie dokazovanie a v priebehu približne
jedného týždňa vydá a expeduje rozhodcovský rozsudok. Na ďalšie opakované výzvy žalobcu 1/
rozhodca reagoval až dňa 14.11.2022, keď v rozpore so svojím predošlým stanoviskom uviedol, že pred
vydanímrozhodcovskéhorozsudkuvykonádôkaznavrhnutýžalovanýmvovyjadrenízodňa11.02.2022,
čím nielenže spôsobil prieťahy v konaní, ale už druhýkrát poskytol žalovanému neopodstatnenú

výhodu v konaní. Rozhodca svojím konaním súčasne vzbudil u žalobcu 1/ dôvodné pochybnosti o
svojej nezaujatosti pri rozhodovaní v rozhodcovskom konaní. Okrem uvedeného, majú žalobcovia
za to, že rozhodca porušil rovnosť účastníkov aj v súvislosti odlišným prístupom pri vykonávaní
dôkazov navrhnutými žalobcom 1/ v porovnaní s dôkazmi predloženými žalovaným. Rozhodca sa
s argumentáciou žalobcu 1/ a ním navrhnutými dôkazmi buď nevysporiadal vôbec, alebo sa s nimi
vysporiadal nedostatočne. Súčasne boli v odôvodnení rozsudku nedôsledne parafrázované vyjadrenia

žalobcu 1/, ktoré stratili značnú časť svojho významu. Žalobca 1/ predložil spolu s vyjadrením zo dňa
24.01.2022e-mailovúkomunikáciusožalovaným,zktorejjednoznačnevyplývalo,žetovaružalovaného
vždy objednával konateľ žalobcu 1/, napriek tomu rozhodca na tento dôkaz vôbec neprihliadol a ani sa
s ním nevysporiadal. Nevykonaním tohto dôkazu boli významne porušené procesné práva žalobcu 1/
v rozhodcovskom konaní, ktoré mohli mať zásadný vplyv na jeho výsledok. K porušeniu ustanovenia

§ 31 ods. 2 ZRK o vyhodnocovaní dôkazov, žalobcovia poukázali na odôvodnenie rozsudku (strana
8) a to konkrétne na časť v ktorej rozhodca skonštatoval, že z predložených dôkazov má za to, že
žalovaný oprávnene považoval tretiu osobu za osobu oprávnenú v tomto rozsahu konať za žalobcu 1/,
z čoho mal následne rozhodca za preukázané, že došlo k riadnemu dodaniu tovaru zo strany žalovaného
žalobcovi 1/. Žalobcovia k tomuto uvádzajú, že odhliadnuc od skutočnosti, že rozhodca považuje

podanie účastníka rozhodcovského konania za dôkaz (hoci tieto listiny zjavne nemožno považovať
za dôkaz), z dôkazov predložených žalovaným objektívne nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré
by preukazovali objednanie alebo prevzatie tovaru akoukoľvek osobou. Žalovaný v rozhodcovskom
konaní nepredložil ani jeden priamy hodnoverný dôkaz o tom, kto mal (neoprávnene) v mene žalobcu
1/ objednať predmetný tovar, spôsob objednania tovaru (či už osobne, telefonicky alebo elektronickou

komunikáciou), a ani komu mal byť tento tovar dodaný. Viaceré nezrovnalosti vo faktúrach predložených
žalovaným žalobca 1/ namietal v rozhodcovskom konaní, napriek tomu sa rozhodca s týmito námietkami
vôbec nezaoberal, nepostupoval podľa pravidiel práva, ako mu to ukladalo ustanovenie § 31 ods. 2
ZRK, rozhodol úplne svojvoľne a arbitrárne na základe nepreukázaných tvrdení žalovaného. Navyše
rozhodca neoznačil dôkazy na základe ktorých rozhodol, čím spôsobil nepreskúmateľnosť rozsudku.

Na základe uvedeného žalobcovia skonštatovali, že vyššie uvedené procesné pochybenia rozhodcu
mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej a že odôvodnenie rozsudku je nedostatočné, nepresvedčivé
a bez akejkoľvek právnej argumentácie. V tejto súvislosti poukázali aj na judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva o povinnosti rozhodcovských súdov aplikovať právo tak, aby výsledkom nimi
uplatnenej právomoci bolo rozhodnutie, ktoré spĺňa parametre zákonnosti a ústavnosti. Ďalej poukázali

aj na rozsiahlu rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky o neprípustnosti arbitrárnosti
súdneho rozhodnutia (aj rozhodcovského súdu), pričom podľa názoru žalobcov napadnutý rozsudok
v tomto prípade, s poukazom na rozsiahlu judikatúru uvedenú v žalobe, vykazuje znaky arbitrárnosti.
Žalobcovia v žalobe poukázali najmä na, podľa ich názoru, nezákonný dôkaz, ktorým bolo čestné
prehlásenia G. H. zo dňa 10.12.2021, ku ktorému žalobca 1/ vzniesol námietky už vo vyjadrení zo

dňa 24.01.2022, nakoľko mal značné pochybnosti o pôvode čestného prehlásenia, najmä či skutočne
obsahuje vlastnoručný podpis p. H. a preto žiadal rozhodcu, aby naň neprihliadal a s poukazom na
namietané dôvodné pochybnosti tento dôkaz vylúčil ako nehodnoverný. V nadväznosti na to, žalovaný
predložil dňa 11.02.2022 ďalšiu verziu čestného prehlásenia a e-mailovú komunikáciu s p. H., ktorá len
potvrdilapodozreniažalobcu1/apreukázala,žepredmetnálistinajejednoznačnefalzifikátom.Naďalšiu

verziu čestného prehlásenia reagoval žalobca 1/ vyjadrením zo dňa 04.03.2022, v ktorom opätovne
poukázal na nezrovnalosti v dátumoch a vzájomné súvislosti medzi dôkazmi predloženými žalovaným, z
ktorých vyplývalo, že predmetná listina nemohla z objektívnych dôvodov obsahovať vlastnoručný podpis
p. H.. Súčasne z predložených dôkazov vyplynulo, že pán H. zaslal späť žalovanému sken svojho
vyhlásenia viac ako 8 dní po tom, ako žalovaný dňa 20.12.2021 zaslal rozhodcovi svoje vyjadrenie

spolu s predmetným falzifikátom čestného prehlásenia. Z uvedeného dôvodu žalobca 1/ žiadal aby bol
tento dôkaz vylúčený z konania a aby sa naň vôbec neprihliadalo. S predmetnou námietku sa však
rozhodca relevantne nevysporiadal, hoci išlo o dôvodné argumenty podložené objektívnymi dôkazmi.
Ďalej rozhodca neposúdil znenie kúpnej zmluvy č. 2018/2223/RT – 50840681 vrátane jej príloh, najmä„Zoznam osôb oprávnených konať v mene kupujúceho“, keď skonštatoval, že žalovaný oprávnene
považoval tretiu osobu (osobu p. I.) za osobu, oprávnenú v tomto rozsahu konať za žalobcu 1/, a že došlo
k riadnemu dodaniu tovaru zo strany žalovaného žalobcovi 1/. Rozhodca ďalej nesprávne právne posúdil

skutočnosti vyplývajúce z kontrolných výkazov DPH, ktoré mali preukazovať nárok žalovaného, hoci
žalobca1/predložilrozhodnutiavšeobecnýchsúdov,ktorétakémutodôkazuprirozhodovaníneprikladali
žiadnu váhu a ani nevysvetlil, prečo vyhodnotil túto okolnosť opačne ako ju súdy obvykle posudzujú.

3. Záverom žaloby žalobcovia požiadali súd o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, ktorý

odôvodňujú najmä tým, že rozhodcovský rozsudok môže žalovaný uplatniť v exekučnom konaní.
Vydaním rozhodcovského rozsudku, ktorým bola žalobcom uložená povinnosť zaplatiť žalovanému
sumu vo výške viac ako 56 687,56 Eur, boli závažným spôsobom porušené práva žalobcov, pričom
výkonom exekúcie by žalobcom značná ujma, ktorá by prakticky znemožnila podnikanie žalobcu 1/ a
ohrozila príjmy žalobcu 2/ pri zabezpečení potrieb jeho rodiny. Na svoju podporu žalobcovia citovali
rozhodnutieKrajskéhosúduvPrešovezodňa11.06.2014,sp.zn.:15Co/1/2014arozhodnutieKrajského

súdu v Nitre zo dňa 19.03.2015, sp. zn.: 7Co/23/2015.

4. Žaloba bola žalovanému riadne doručená do jeho elektronickej schránky dňa 18.03.2024. Žalovaný
sa k podanej žalobe v lehote nevyjadril.

5. Dňa 06.11.2024 sa o veci konalo pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalobcov
a právny zástupca žalovaného. Žalobca pri svojom prednese sa pridržal svojho procesného útoku
z podanej žaloby. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zverejnené v zbierke súdnych rozhodnutí pod č. R 8/2023
a konkrétne na ods. 98 v spojení s ods. 104. Zároveń zdôraznil, že súd v konaní o zrušenie

rozhodcovského rozsudku skúma rozhodcovské konanie, ako aj samotný rozhodcovský rozsudok len
z procesnej stránky nie je oprávnený na hmotnoprávny a vecný prieskum. Taktiež aj odôvodnenie
rozhodcovského rozsudku môže všeobecný súd skúmať len z hľadiska procesného a nie z pohľadu
vecného a právneho a tak skúmať kvalitu posudzovania dôkazov rozhodcovského súdu. Rozhodca nie
je povinný sa vyjadriť ku všetkým okolnostiam, resp. skutočnostiam uvedenými účastníkmi konania, to

všakneznamená,žerozhodcovskýsúdtietoskutočnostinezobraldoúvahy.Žalobcoviavpodanejžalobe
uviedli rovnaké námietky ako v rozhodcovskom konaní. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku
nie je odvolacím konaním. V tomto konaní sú preto opodstatnené len námietky týkajúce sa predĺženia
lehoty na vyjadrenie sa žalovanému zo strany rozhodcu a odôvodnenie napadnutého rozhodcovského
rozsudku. Uviedol, že žalovaný mal objektívne dôvody na predĺženie lehoty a to zlúčenie spoločnosti.

K námietkam, že k zlúčeniu došlo v auguste, pričom zdôraznil rozdiel medzi zlúčením spoločnosti po
právnej a faktickej stránke. V tomto prípade išlo o zlúčenie dvoch veľkých spoločností, ktoré majú
rôzne interné systémy zabezpečujúce napr. aj archiváciu listinných dokumentov, čo si vyžiadalo čas
navyše a predstavovalo to objektívny dôvod na predĺženie lehoty. K odôvodneniu rozhodcovského
rozsudku uviedol, že odkazované rozhodnutie upravuje oprávnenia všeobecného súdu skúmať aspekty

zachovania rovnosti účastníkov konania, pričom žalovaný má za to, že rozhodca sa v odôvodnení
vysporiadal s podstatnými skutočnosťami a dôkazmi potrebnými na vydanie rozhodcovského rozsudku,
napr. zabezpečenie kontrolných výkazov a má za to, že bol zachovaný aj správny postup počas celého
rozhodcovského konania. Na základe uvedeného má za to, že žaloba je nedôvodná a uplatňuje si aj
náhradu trov konania.

6. Právny zástupca žalobcov k vyjadreniu uviedol, že rozhodca sa nevysporiadal so žiadnymi
argumentmi žalobcov ako žalovaných, len uviedol, že tie sú neopodstatnené a účelové, pričom také
odôvodnenie nemožno považovať za dostatočné. Nie sú pomenované myšlienkové pochody rozhodcu,
a takéto odôvodnenie je arbitrárne. Neposúdenie dôkazov je podľa žalobcov procesná stránka veci

a všeobecný súd má právo sa s uvedeným zaoberať. Predĺženie lehoty bolo z 15 dní na 7 mesiacov,
čo nie je podľa žalobcov primerané, pričom žalobcovia si v rozhodcovskom konaní splnili všetky svoje
povinnosti a nemali dôvod na predlžovanie lehoty. Vo vzťahu k uvedenému poukázali na to, že zo strany
žalovanéhonešloopredkladanienejakéhoveľkéhopočtulistinnýchdôkazovapretomázato,žetakýmto
predĺžením lehoty bola zo strany rozhodcu poskytnutá žalovanému oproti žalobcom výhoda.

7. Právny zástupca žalovaného uviedol k vyjadreniu poukázal na rozdiel medzi civilným
arozhodcovskýmkonaní.Rozhodcovskékonaniejesúkromnoprávnekonanieazásadybysamalivňom
uplatňovať reštriktívne. Účastníci rozhodcovského konania sa môžu dohodnúť, že v rozhodcovskomkonaní bude aj absentovať odôvodnenie, ako také. V tomto prípade odôvodnenie je a nie je v ňom
nevyhnutné, aby tam boli spomenuté všetky namietané skutočnosti alebo do detailov rozoberané
skutočnosti. Podstatné ja aj z pohľadu Najvyššieho súdu je, či v konaní boli zachované základné práva

účastníkovkonania,čikaždástranamalaprávovyjadriťsavkonaníkuvšetkýmskutočnostiam,dôkazom
a podobne.

8. Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“); účastníci
rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi

rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

9. Podľa § 31 ZRK; rozhodcovský súd v spore vzniknutom z obchodnoprávneho vzťahu s
medzinárodným prvkom alebo z občianskoprávneho vzťahu s medzinárodným prvkom rozhoduje
podľa pravidiel práva, na ktorých sa účastníci rozhodcovského konania dohodli. Ak sa nedohodli
inak, každá dohoda o rozhodujúcom práve sa považuje za dohodu o hmotnom práve štátu, nie

o jeho kolíznych normách. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodnú na rozhodujúcom
práve v obchodnoprávnych vzťahoch s medzinárodným prvkom alebo v občianskoprávnych vzťahoch
s medzinárodným prvkom, rozhodcovský súd rozhoduje spor podľa právneho poriadku určeného
tuzemskými kolíznymi normami (1). V spore vzniknutom z tuzemských právnych vzťahov rozhoduje
rozhodcovský súd podľa pravidiel práva, na ktorých sa účastníci rozhodcovského konania dohodli v

rozsahu, v akom voľbu práva alebo odkaz na tieto pravidlá pripúšťajú kolízne normy platné na území
Slovenskej republiky. Ak sa nedohodli inak, každá dohoda o rozhodnom práve sa považuje za dohodu
o hmotnom práve štátu. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodnú na rozhodujúcom práve,
rozhodcovský súd rozhoduje spor podľa právneho poriadku určeného kolíznymi normami platnými na
území Slovenskej republiky (2). Rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi

účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor,
zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov (3). Rozhodcovský súd môže obchodnoprávny
spor rozhodnúť podľa zásad spravodlivosti len vtedy, ak ho účastníci rozhodcovského konania na to
výslovne oprávnili (4).

10. Podľa § 40 ods. 1, 2 a 3 ZRK; tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným
súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi
rozhodcovského konania, ak
a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s

právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,

alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru
o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo
veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým

účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo
b)súdzistí,žesúdôvody,prektorébyboliodopretéuznanieavýkoncudziehorozhodcovskéhorozsudku
aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona. (1)

Súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).(2)
Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský
rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.(3)

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré boli stranami počas konania predložené
a to rozhodcovský rozsudok č. RK2021/008 zo dňa 31.08.2023, e-mailová komunikácia medzi právnym
zástupcom žalobcov a rozhodcom z obdobia 15.05.2022 – 14.11.2022, faktúra č. 2025550235, faktúrač. 2025220236, dodací list, čestné vyhlásenie zo dňa 10.12.2021, čestné vyhlásenie zo dňa 10.12.2021
úradne osvedčené spolu s vizuálnym porovnaním riadkovania vo vzťahu k tam uvedenému podpisu,
vyjadrenie na výzvu zo dňa 24.01.2022, vyjadrenie na výzvu zo dňa 04.03.2022, e-mail zo dňa

28.12.2021, zoznam osôb oprávnených konať v mene kupujúceho zo dňa 23.10.2019. Zároveň súd
vykonal dokazovanie aj obsahom rozhodcovského spisu č. 90/2020 sp. zn. RK2021/008 predloženého
na výzvu súdu rozhodcom JUDr. Petrom Škrabákom.

12. Ustanovenie § 40 ZRK predstavuje jedno z najdôležitejších ustanovení zákona o rozhodcovskom

konaní obsahujúce katalóg dôvodov, na základe ktorých môže súd zrušiť rozhodcovský rozsudok aj
napriektomu,žetentomápodľa§35totožnéhozákonaúčinkyprávoplatnerozhodnutejveci.Zoznenia§
40 ods. 1 písm. a) ZRK možno dospieť k záveru, že zákonodarca zvýraznil povinnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosť, ktorú má žalobca v civilnom sporovom konaní, keď vyslovene upravil povinnosť účastníka
rozhodcovského konania preukázať dôvody na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Je preto povinnosťou žalobcu v konaní o žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku tvrdeniami

vymedziť a dôkazne preukázať, že sú dané dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Dôvody na
zrušenie rozhodcovského rozsudku sú upravené výlučne v ustanovení § 40 ZRK, ktoré je kogentného
charakteru a zoznam tam uvedený je taxatívny, teda z pozície strán konania nemôže byť zúžený alebo
rozšírený. Samotné dôvody sú procesného charakteru a nemajú byť bránou na meritórny prieskum
rozhodcovského rozsudku. Dôvody v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní majú procesný charakter

práve preto, že súd je oprávnený preskúmať iba to, či došlo k procesne správnemu postupu zo strany
rozhodcu, Súd nie je oprávnený preskúmavať dôvody hmotného práva, pre ktoré rozhodca určitým
spsôsobom rozhodol. Uvedené je prejavom rešpektovania dispozičnej autonómie sporových strán,
ktoré si rozhodcovský súd dobrovoľne zvolili. Žiadna procesná strana nie je povinná podriadiť sa
rozhodcovskému konaniu pretože každý má možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom

súde. Iba tie subjekty, ktoré sa dobrovoľne rozhodnú podriadiť rozhodnutie svojho prípadného budúceho
sporu rozhodovacej právomoci rozhodcovského súdu následne absolvujú konanie pred rozhodcovským
súdom. Zverenie právomoci rozhodnúť v ich veci je tak prejavom dôvery voči rozhodcovskému súdu
a zároveň má za následok povinnosť sporových strán podriadiť sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu
aj v prípade, ak v ňom nebudú úspešní. Z uvedeného potom vyplýva záver, že preskúmanie sporu

z hľadiska hmotného práva je výlučne v kompetencii rozhodcovského súdu a jeho rozhodnutie je štátom
uznaným exekučným titulom. Všeobecný súd má zverenú len právomoc preskúmavať procesný postup
rozhodcovského súdu v tom, aby dohliadol, či rozhodcovské konanie prebehlo v súlade s „rovnosťou
zbraní“, teda že prebehlo tak, aby obe sporové strany v rozhodcovskom konaní mali zachované
rovnaké procesné práva. Samotné konanie o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku je konaním

oddeleným od rozhodcovského konania, nie je jeho pokračovaním, pričom je potrebné zdôrazniť, že
má len kontrolnú a nie opravnú funkciu vo vzťahu k preskúmavanému rozhodcovskému rozsudku.
Rozhodcovské konanie je potrebné považovať za rovnocenný prostriedok riešenia sporov, rovnako ako
klasickésúdnekonanie.Inštitútzrušeniarozhodcovskéhorozsudkujelegálnevystavanýakoultimaratio,
teda najkrajnejším prostriedkom prípadnej nápravy.

13. Z obsahu zapožičaného rozhodcovského spisu č. 90/2020 sp. zn. RK2021/008 súd zistil nasledovný
skutkový stav. Z rozhodcovského spisu vyplýva, že v pôvodnom rozhodcovskom konaní vystupoval
v pozícii žalobcu spoločnosť WOODCOTE GROUP a.s. (pôvodne ako BEKWOODCOTE s.r.o.)
(žalovaný v tomto konaní) a v pozícii žalovaného 1/ spoločnosť FINREALITY.SK,s.r.o. (v tomto konaní

žalobca 1/) a v pozícii žalovaného 2/ A. B. C. (v tomto konaní žalobca 2/), čo preukazuje naplnenie
aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Nespornou
v konaní bola skutočnosť, že napadnutý rozhodcovský rozsudok bol žalovanému 1/ doručený dňa
08.09.2023 a žalovanému 2/ dňa 07.09.2023 a žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola
podaná dňa 02.11.2023, teda v zákonnej lehote na podanie žaloby podľa § 41 ZRK. Ďalej z obsahu

rozhodcovského spisu súd mal súd preukázané, že medzi žalobcom 1/ a žalovaným bola uzatvorená
kúpna zmluva na základe ktorej sa žalovaný zaviazal dodať žalobcovi 1/ tovar, previesť na neho
vlastnícke právo a žalobca 1/ sa zaviazal zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu. Zároveň podľa ubezpečenia
pre predávajúceho zo dňa 23.10.2019, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy žalobca 2/ ako fyzická
osoba vo vlastnom mene žalovanému vyhlásil, že ak by žalobca 1/ nesplnil svoj záväzok zaväzuje

sa ho žalobca 2/ v celom rozsahu uspokojiť podľa § 303 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka (ďalej aj „ObZ“). Právny vzťah medzi stranami má s prihliadnutím na zmluvné strany
obchodno-právny charakter a to aj vo vzťahu k ručiteľskému vyhláseniu žalobcu 2/, ktorého charakter
sa odvíja od hlavného záväzkového vzťahu. Sporové strany uzatvorili rozhodcovskú doložku, ktorá jeobsahom kúpnej zmluvy č. 2018/2223/RT-50840681 zo dňa 23.10.2019. Podľa predmetnej doložky sa
strany dohodli, že rozhodcovským súdom sa v zmysle § 7 ZRK rozumie jediný rozhodca, ktorý bude
ustanovený v zmysle § 8 ods. 3 ZRK vybranou osobou, ktorou je komora rozhodcov z.z.p.o. IČO:

45 747 512. Zároveň okrem iného z rozhodcovskej doložky vyplýva, že rozhodca bude konať podľa
slovenského právneho poriadku v slovenskom jazyku a ak to zákon nevylučuje, tak aj podľa zásad
spravodlivosti. Z obsahu rozhodcovského spisu ďalej vyplýva, že rozhodcovské konanie na základe
žaloby žalobcu (v tomto konaní žalovaného) začalo dňa 22.02.2021 a menovacím dekrétom osoby
oprávnenej podľa rozhodcovskej doložky bol ustanovený rozhodca JUDr. Peter Škrabák, advokát (ďalej

len „rozhodca“), ktorý túto funkciu podaním zo dňa 23.02.2021 prijal. Podaniami zo dňa 18.03.2021
vyzval rozhodca žalovaného 1/ a žalovaného 2/ (v tomto konaní žalobca 1/ a žalobca 2/) na podanie
žalobnej odpovede. V reakcii na uvedené právny zástupca žalovaného 1 (žalobcu 1/ v tomto konaní)
podal vyjadrenie k žalobe, ktoré bolo zaslané podaniami rozhodcu zo dňa 06.04.2021 s možnosťou
vyjadriť sa žalovanému 2/ (žalobca 2/ v tomto konaní) a žalobcovi (žalovanému v tomto konaní).
Následne bolo doručené vyjadrenie žalovaného 2 (žalobcu 2/), ktoré bolo zaslané podaniami rozhodcu

zo dňa 26.04.2021 a 03.05.2021 na vyjadrenie žalobcovi (žalovanému) a žalovanému 1/ (žalobcovi
1). Následne je v rozhodcovskom spise zažurnalizovaná žiadosť žalobcu (žalovaného) o predĺženie
lehoty zo dňa 16.04.2021, ktorou žiadal predlžiť 10 dňovú lehotu do 31.07.2021 (ďalej aj „žiadosť č.
1“), žiadosť zo dňa 30.04.2021, ktorou žiadal zhodne predĺžiť lehotu do 31.07.2021 (ďalej aj „žiadosť č.
2“) a posledná žiadosť zo dňa 28.07.2021, ktorou žiadal o predĺženie lehoty do konca decembra 2021

(ďalej aj „žiadosť č. 3“). Podané žiadosti boli odôvodnené rovnakou skutočnosťou, a to prebiehajúcim
procesom zlúčenia s druhou spoločnosťou a s tým súvisiacimi procesmi. V rozhodcovskom spise
sa následne nachádza vyjadrenie žalobcu (žalovaného) spolu s prílohami datované dňa 20.12.2021.
Rozhodca výzvami zo dňa 30.12.2021 vyzval žalovaných (žalobcov) na vyjadrenie sa k podaniu
žalobcu (žalovaného) v lehote 15 dní. V reakcii na uvedené žalovaný 1/ (žalobca 1/) podal vo veci

svoje vyjadrenie, ku ktorému sa vyjadril žalobca (žalovaný) podaním zo dňa 11.02.2022 na výzvu
rozhodcu zo dňa 27.01.2022, ktorá bola zasielaná taktiež žalovanému 2/ (žalobcovi 2/). Vyjadrenie
žalobcu(žalovaného)boložalovaným(žalobcom)zasielanéspolusvýzvouzodňa21.02.2022.Žalovaný
1/ v reakcii na výzvu rozhodcu zaslal svoje vyjadrenie zo dňa 04.03.2022, ktoré bolo zasielané žalobcovi
(žalovanému) a žalovanému 2/ (žalobcovi 2/) spolu s výzvou rozhodcu zo dňa 08.03.2022.Rozhodca

podaním zo dňa 27.10.2022 požiadal všeobecný súd o vykonanie dôkazu, a to obstaranie kontrolných
výkazov DPH žalovaného 1/ (žalobcu 1/), na čo mu bol predmetný listinný dôkaz predložený Finančným
riaditeľstvom Slovenskej republiky prostredníctvom príslušného Okresného súdu a ktorý následne
všetkým účastníkom rozhodcovského konania zaslal na vyjadrenie sa. K predloženému listinnému
dôkazu sa vyjadril žalovaný 1/ (žalobca 1/), ktoré bolo zaslané na vyjadrenie žalobcovi (žalovanému)

a žalovanému 2/ (žalobcovi 2/). Žalobca (žalovaný) v rozhodcovskom konaní sa podaním zo dňa
22.05.2023 vyjadril k zabezpečenému dôkazu a podaním zo dňa 05.06.2023 k zaslanému vyjadreniu.
Vyjadrenie žalobcu bolo zaslané žalovaným (žalobcom) výzvami zo dňa 06.06.2023, pričom zo strany
žalobcu 1/ bolo doručené rozhodcov. Zo strany rozhodcu bol následne vydaný rozhodcovský rozsudok.

14. Napadnutým rozhodcovským rozsudkom sp. zn. KR2021/008 zo dňa 31.08.2023 rozhodca rozhodol
tak že žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade sú povinný do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 15 989,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne: zo
sumy 434,31 eur od 27.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 3 123,22 eur od 28.12.2019 do zaplatenia,
zo sumy 957,44 eur od 31.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 367,87 eur od 29.12.2019 do zaplatenia,

zo sumy 2 776,58 eur od 30.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 2 776,58 eur od 30.12.2019 do
zaplatenia, zo sumy 2 776,58 eur od 10.01.2020 do zaplatenia a zo sumy 2 776,58 eur od 10.01.2020
do zaplatenia s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v tomto rozsahu povinnosť druhého
žalovaného. Žalovanému v I. rade a žalovanému v II. rade uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku zaplatiť žalobcovi náhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky vo výške 320 eur s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v tomto rozsahu povinnosť
druhého žalovaného. Žalovanému v I. rade a žalovanému v II. rade uložil povinnosť do troch dní od
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,15 % denne
zo sumy zo sumy 434,31 eur od 27.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 3 123,22 eur od 28.12.2019 do
zaplatenia, zo sumy 957,44 eur od 31.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 367,87 eur od 29.12.2019 do

zaplatenia, zo sumy 2 776,58 eur od 30.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 2 776,58 eur od 30.12.2019 do
zaplatenia, zo sumy 2 776,58 eur od 10.01.2020 do zaplatenia a zo sumy 2 776,58 eur od 10.01.2020
do zaplatenia s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v tomto rozsahu povinnosť druhého
žalovaného. Posledným výrokom uložil žalovanému v I. rade a žalovanému v II. rade povinnosť do trochdní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku zaplatiť žalobcovi náhradu poplatku za rozhodcovské
konanie v sume 890,75 eur a na účet právneho zástupcu žalobcu náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 4 403,20 eur s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v tomto rozsahu povinnosť druhého

žalovaného.

15. Žalobcovia odôvodnili svoju žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zákonným dôvodom
podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 ZRK, teda že rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské
konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto

dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania
bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie
vo veci samej. Konkrétne namietali, že žalovanému bola v rozhodcovskom konaní poskytnú oproti
žalobcom výhoda v tom, že mu bola neprimerane predĺžená lehota na vyjadrenie a namietali aj
odôvodnenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že ten sa nevysporiadal dostatočne s vykonaným
dokazovaním, dôkazy nevyhodnotil správne a tým došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej.

V súvislosti s tým konajúci súd, tak ako bolo uvedené vyššie opätovne uvádza, že predmetom
konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je posudzovanie hmotnoprávnej a vecnej stránky
rozhodcovského rozsudku. Vykonanie dokazovania, posúdenie dôkazov a následne rozhodnutie vo
veci bolo na základe rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi stranami zverené do rúk samotného
rozhodcu. Prieskumom vykonaného dokazovania rozhodcom v rozhodcovskom konaní, respektíve

opätovným zhodnotením navrhnutých a v rozhodcovskom konaní predložených dôkazov by súd
jednoznačne pristúpil k hmotnoprávnemu prieskumu, ku ktorému ale v zmysle zákona nie je oprávnený.
Z konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku by sa pripustením prieskumu dôkazov a vykonaného
dokazovania stalo odvolacie opravné konanie vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu, čo však
nebolo úmyslom zákonodarcu. Predmetom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je jedine

revízia procesnému postupu rozhodcu v rozhodcovskom konaní po procesnej stránke veci v zmysle
ustanovení a zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 ZRK.
Posudzovanie jednotlivých dôkazov v spojení so skutkovými tvrdeniami účastníkov rozhodcovského
konania, a s tým súvisiace posúdenie následne zhodnotenia dôkazov a rozhodnutia je dôsledkom
posúdenia hmotnej stránky nároku a túto nie je tunajší súd v sporovom konaní o zrušení rozhodcovského

rozsudku oprávnený vyhodnocovať. Pod ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a) bodu 4 ZRK je možné
subsumovať len procesné pochybenia rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu, priebeh rozhodcovského
konania v rozpore s ustanoveniami zákona. V súvislosti s tým súd odkazuje na rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoR/2/2022 zo dňa 03.11.2022 podľa ktorého súd v konaní
o zrušenie rozhodcovského rozsudku nesmie vykonávať meritórny prieskum, je vylúčený súdny

prieskum vecnej správnosti rozhodcovského rozhodnutia, teda správnosti skutkového a právneho
posúdenia veci. V opačnom prípade by mal súd v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku
preskúmavať jeho vecnú správnosť a právna úprava rozhodcovského konania by stratila svoj zmysel.
Na základe uvedeného preto súd na námietky žalobcov týkajúce sa posudzovania jednotlivých dôkazov,
zhodnotenia dokazovania rozhodcom a následného rozhodnutia na základe vykonaného dokazovania

neprihliadal, nakoľko má za to, že ide o námietky hmotnoprávneho charakteru.

16. Ďalej namietali aj porušenia zásady rovnosti účastníkov v rozhodcovskom konaní, ako aj
nedostatočné odôvodnenie napadnuté rozhodcovského rozsudku zamerané na absenciu hodnotenia
jednotlivých dôkazov zo strany rozhodcu. Uvedené námietky možno charakterizovať ako námietky

procesnoprávneho charakteru spadajúce pod žalobcami uplatnený zákonný dôvod pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné
postavenie, pričom každému z účastníkov sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho
práv a na ich ochranu. Z dôvodovej správy k zákonu o rozhodcovskom konaní vyplýva, že zásada
rovnosti účastníkov rozhodcovského konania spočíta na tom, že nikomu nemožno brániť, ani ho

obmedzovať v uplatňovaní jeho práv a účinnej ochrany. Spočíva to najmä vo využívaní procesných
ustanovení, ako sú: právo na žalobnú odpoveď a na podanie vzájomnej žaloby, právo podávať v konaní
námietky, právo navrhnúť dôkaz, trvať na jeho vykonaní a pod. Táto zásada vyžaduje, aby bolo
konanie vedené nestranným spôsobom a žiadny z účastníkov nebol voči druhému zvýhodnený alebo
znevýhodnený. Zásada rovnosti účastníkov má osobitný význam pri určovaní procesných lehôt na

vyjadrenie sa k podaniam druhého účastník, to však neznamená, že lehoty sú za každých okolností
identické alebo, že každý z účastníkov môže navrhnúť rovnaký počet svedkov. Obsahom práva byť
vypočutý je právo každého účastníka rozhodcovského konania byť informovaný o rozhodcovskom
konaní a prezentovať rozhodcovskému súdu skutkové a právne skutočnosti, ktoré sú z jeho pohľadupre rozhodnutie relevantné. Na realizáciu tohto práva musia byť účastníci riadne informovaný o začatí
rozhodcovského konania a o relevantných procesných úkonoch najmä o podaniach protistrany
a úkonoch rozhodcovského súdu. Účastníci musia mať možnosť reagovať na podania druhého

účastníka. Za porušenie uvedených zásad však nemožno považovať akékoľvek obmedzenie napríklad
nevykonanie navrhnutých dôkazov alebo neúplné zistenie skutkového stavu. V súvislosti s tým je
potrebné uviesť, že nie je nevyhnutné, aby sa rozhodcovský súd špecificky vysporiadal s každým
jednotlivým tvrdením každého účastníka, pričom by sa mal vysporiadať s tými, ktoré sú pre vec
podstatné (Gyárfáš, Števček: Zákon o rozhodcovskom konaní, Komentár, C.H.BECK, 2016, str. 535).

Uvedená zásada je premietnutá do dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods.
1 písm. a) bod. 4 ZRK, pričom účelom takejto úpravy je kontrola zo strany všeobecných súdov nad
dodržiavanímzákladnýchprocesnýchprávapovinnostíúčastníkovvpriebehurozhodcovskéhokonania.
Všeobecnému súdu v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku je umožnené zisťovanie
priebehu rozhodcovského konania a rozhodcovského rozsudku výhradne z hľadiska procesného
postupu rozhodcovského súdu pri posudzovaní dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku

(rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cor/2/2022 zo dňa 03.11.2022 a obdobne
zbierkové rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 56/2020 a R 8/2023).

17. Žalobcovia namietali porušenie zásady rovnakého postavenia účastníkov rozhodcovského konania
s prihliadnutím na vyhovenie žiadosti žalobcu v rozhodcovskom konaní o predĺženie lehoty na vyjadrenie

sa, ktoré považovali za neúmerné. Vo vzťahu k uvedenému, tak ako bolo uvedené v ods. 13 tohto
rozhodnutia, má súd za to, že účastníci rozhodcovského konania mali počas jeho priebehu rovnakú
možnosť sa vo veci vyjadriť k vyjadreniam protistrany, ako aj navrhnúť dôkazy. Možno zároveň
poukázať na to, že ako posledné vyjadrenie v rozhodcovskom konaní bolo práve vyjadrenie žalobcu 1/
(v pozícii žalovaného 1/), ktoré už rozhodca následne nezasielal ani na vedomie ostatným účastníkom

konania. Sporové strany, ako účastníci rozhodcovského konania, mali rovnakú možnosť vyjadriť sa
k listinným dôkazom, ktoré boli zo strany rozhodcu zaobstarané prostredníctvom všeobecného súdu.
V zmysle ustanovenia § 26 ZRK je definovaná procesná autonómia rozhodcov a stálych rozhodcovských
súdov v otázkach týkajúcich sa vedenia konania, pričom táto autonómia môže byť obmedzená len
dohodou strán, pričom z rozhodcovskej doložky v tomto konaní nevyplýva, že by sa strany dohodli na

nejakých konkrétnych pravidlách rozhodcovského konania, okrem toho, že konanie bude písomne podľa
slovenského právneho poriadku, v slovenskom jazyku a podľa zásad spravodlivosti. V tomto prípade
nemožno vnímať akceptovanie žiadosti o predĺženie lehoty zo strany žalujúcej strany v rozhodcovskom
konaní za porušenie práva vyplývajúceho z § 17 ZRK, keďže vedenie rozhodcovského konania je
vrukáchsamotnéhorozhodcu,ajkeďmákonaťbezzbytočnýchprieťahov.Samotnážiadosťžalovaného,

ako žalobcu v rozhodcovskom konaní bola dostatočne odôvodnená objektívnymi okolnosťami, ktoré
mu bránili predložiť listinné dôkazy v lehote stanovenej rozhodcom. V tomto prípade, tak ako bolo
uvedenévpodanejžiadostiišlo viacerédôvody,atozlučovaniespoločnostižalobcu,premiestneniesídla
a archívu, v ktorých mal uložené účtovné doklady vzťahujúce sa na predmet sporu, čo možno vnímať
ako dôvod, pri ktorom je potrebné zvážiť predĺženie lehoty na vyjadrenie sa pričom samotné rozhodnutie

týkajúce sa vedenia konania bola na rozhodcovi. Súd má za to, že porušením rovnosti účastníkov
by bola situácia, ak by mali účastníci rozhodcovského konania určenú odlišnú lehotu na vyjadrenie
bez akékoľvek zdôvodnenia, prípadne by rozhodca bez podanej odôvodnenej žiadosti o predĺženie
lehotu svojvoľne predlžoval, prípadne situácia ak by rozhodca jednému účastníkovi v súvislosti s takou
žiadosťou vyhovel a naopak druhému by nevyhovel. Napriek tomu, že lehota bola zo strany rozhodcu

predĺžená tak v rozhodcovskom spise, ani v súdnom spise sa nenachádza dôkaz, ktorý by preukazoval,
že by sa počas tohto predĺženia žalobcovia (žalovaní v rozhodcovskom konaní) u rozhodcu dotazovali
na dôvod nekonania. Žalobcovia odkazovali na to, že sa u rozhodcu najprv telefonicky a následne
mailom dotazovali na stav konania, čo má preukazovať email rozhodcu zo dňa 16.05.2022, avšak od
podania žalovaného (žalobcu v rozhodcovskom konaní) datovaného dňa 20.12.2021 predloženého po

predĺžení lehoty uplynulo od tohto konania žalobcov takmer 6 mesiacov. Okrem uvedeného následne
rozhodcovské konania pokračovalo v písomnej fáze až do momentu vydania žalobou napadnutého
rozhodcovského rozsudkum pričom všetci účastníci konania mali zachované právo na vyjadrenie sa
k vyjadreniam ostatných účastníkov aj zaobstaraných dôkazov zo strany rozhodcu.

18. V súvislosti s námietkou nedostatočného odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorá súvisí
taktiež aj so zásadou upravenou v § 17 ZRK súd zároveň poukazuje na znenie rozhodcovskej
doložky uzatvorenej medzi stranami. Priamo v rozhodcovskej doložke bolo medzi stranami, účastníkmi
rozhodcovského konania dohodnuté, právo rozhodcu rozhodovať podľa slovenského právneho poriadkua ak to zákon nevylučuje podľa zásad spravodlivosti, pričom v tomto prípade nie je rozhodovanie
podľa zásad spravodlivosti vylúčené, keďže ide o obchodnoprávny spor a účastníci rozhodcovského
konania sa na takomto spôsobe osobitne písomne dohodli. Obsah pojmu zásady spravodlivosti napĺňa

priamo rozhodca a v tomto smere môže dokonca modifikovať aj ustanovenia písaného práva. Taktiež
aj z obsahu rozhodcovského rozsudku vyplýva, že ten bol vydaný na základe písomného práva
Slovenskej republiky a v súlade so zásadami spravodlivsoti. Rozhodovanie podľa zásad spravodlivosti
je založené na posudzovaní férovosti usporiadania vzťahov medzi stranami, a nie na posudzovaní podľa
hmotnoprávnych noriem. Oprávnenie rozhodcov rozhodovať spor podľa zásad spravodlivosti mus byť

výslovné, čo v tomto prípade napĺňa ustanovenie uvedené v rozhodcovskej doložke obsiahnutej v kúpnej
zmluve, ktorú strany na znak súhlasu podpísali. Aj keď tak ako súd uviedol vyššie nemá oprávnenie
zaoberať sa samotným dokazovaním má za to, že uplatnenie tejto zásady priamo súvisí aj so spôsobom
rozhodnutia samotného rozhodcu a odôvodnenia napadnutého rozsudku. Rozhodovanie podľa zásad
spravodlivosti patrí medzi špecifiká rozhodcovského konania, v ktorom je rozhodcovi stranami zverená
možnosť rozhodovať na základe zásad spravodlivosti, v súlade s doktrínou ex aequo et bono. Strany tak

splnomocnili rozhodcu, aby ich spor vyriešil na základe princípov, ktoré sú inak smerodajné v procese
tvorby práva, keďže zákony štátu majú byť spravodlivé. Preto ak strany zhodne usúdia, že vyšší
stupeň práva dosiahnu v prípade, keď rozhodca daný spor prejedná a meritórne rozhodne podľa
zásad spravodlivosti, zákon im umožňuje, pokiaľ sa jedná o obchodnoprávne vzťahy, takýto spôsob
rozhodnutia dohodnúť, obsah tohto posúdenia však súd v tomto konaní nie je taktiež oprávnený skúmať

Z tohto pohľadu súd vyhodnotil túto žalobnú námietku, respektíve dôvod na zrušenie rozhodcovského
rozsudku ako nedôvodný. V zmysle § 51 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak niektorú otázku
postupu konania nemožno riešiť podľa tohto zákona, použijú sa primerane ustanovenia všeobecného
predpisu o konaní pred súdmi, ak to povaha vecí pripúšťa. Takýmto predpisom je zákon č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý v § 220 upravuje,

že v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách „V mene Slovenskej republiky“ uvedie označenie
súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán a ich zástupcov,
iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie
odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania, poučenie o možnosti
exekúcie a deň a miesto vyhlásenia. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,

aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. Jednotlivé odseky
odôvodnenia rozsudku sa označujú arabskými číslicami. Je potrebné zdôrazniť, že použitie termínu
primerane zákonodarcom znamená, že rozhodcovské konanie nepodlieha CSP priamo a jeho jednotlivé
ustanovenia nie je možné použiť v rozhodcovskom konaní mechanicky, primerané použitie ustanovení

CSP znamená predovšetkým zohľadnenie všeobecných zásad, na ktorých je postavené rozhodcovské
konanie, a teda použitie ustanovení CSP pod všeobecným rámcom zásad rozhodcovského konania.
Pokiaľ bol potom rozhodcovský rozsudok vyhotovený písomne a obsahuje aj primerané odôvodnenie,
nie je dôvod na jeho zrušenie pre nedostatok (právneho) odôvodnenia. Prejedanie sporu pred
rozhodcom nemá byť popretím právnej ochrany, ale len jej prenesením zo súdov na rozhodcov a

štát sa celkom nesmie zbaviť ingerencie v tejto oblasti a musí prostredníctvom súdov vykonávať
určitú kontrolu. Rozsah tejto kontroly však musí byť starostlivo vyvážený tak, aby na strane jednej
takouto kontrolou neboli popreté výhody rozhodcovského konania, a tak i jeho praktická využiteľnosť. Z
uvedeného vyplýva, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nikdy nemôže byť koncipované
ako opravné konanie v rámci civilného sporového konania. Pokiaľ sa však žalobcovia domáhajú, aby sa

súd zaoberal hmotnoprávnym posúdením rozhodcovského rozsudku z tohto konania by urobili odvolacie
konanie, v ktorom by sa súd zaoberal vecnou správnosťou rozhodcovského rozsudku, takýto postup
by však celkom poprel zmysel rozhodcovského konania. Kontrolná funkcia súdov sa môže zamerať
len na posúdenie otázok procesnej povahy, napr. či rozhodcovské konanie mohlo prebehnúť, či v ňom
neboli popreté niektoré významné práva jeho účastníkov alebo či rozhodcovský rozsudok netrpí vadami

procedurálneho charakteru. V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku však súd nie je oprávnený
vykonávať vecný prieskum rozhodcovského rozsudku, ale dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku
upravený v § 40 ods. 1 písm. a) bod. 4. ZRK je namierený predovšetkým na ochranu dodržovania
základných procesných práv a povinností účastníkov konania s ohľadom na zásadu rovnosti účastníkovkonania, kedy účastníkom konania musí byť daná plná príležitosť pre uplatnenie ich práv. V súvislosti
s uvedeným súd odkazuje na závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu SR R 8/2023, podľa
ktorého porušením zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania nemusí byť také odôvodnenie

tuzemského rozhodcovského rozsudku, ktoré nereaguje na všetky skutkové a právne otázky nastolené
účastníkom rozhodcovského konania. Podstatné je, aby z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku bolo
možné vyrozumieť zásadné dôvody jeho prijatia. To, že sa rozhodcovský súd v odôvodnení rozsudku
k niektorým právnym otázkam účastníkom rozhodcovského konania výslovne nevyjadrí, ešte nemusí
znamenať, že neboli pri rozhodovaní o spore predmetom jeho úvah, to platí rovnako, ak sa rozhodcovský

súd v odôvodnení rozsudku sústredí len na rozhodujúci argument, pričom ostatné tým pádom nie sú
relevantné. Súd ma za to, že uvedené závery je možné priamo aplikovať aj v tomto konaní. Samotný
rozhodca v napadnutom rozsudku uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie, pričom zároveň menovito
vymenoval listinné dôkazy, ktoré boli vykonané. Zaoberal sa teda len skutočnosťami, ktoré posúdil za
rozhodujúce argumenty a dôkazy pre rozhodnutie a teda možno konštatovať, že ostatné vyhodnotil, že
nie sú v konaní relevantné. V zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu, citovaného vyššie možno

považovať takéto rozhodnutie za dostatočné a súd má za to, že nespôsobuje vadu konanie, respektíve
porušenia rovnosti účastníkov.

19. V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku súd okrem dôvodov uplatnených žalobcami v konaní
podľa § 40 ods. 1 písm. a) ZRK z úradnej povinnosti preskúmava či sú tu dôvody, pre ktoré by

boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, teda ak zistí, že podľa právneho
poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho
uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom podľa § 40 ods. 1 písm. b), § 40 ods. 2 a § 50
ods. 2 ZRK. Zákonodarca vymedzí rozsah sporov, ktoré môžu byť riešene v rozhodcovskom konaní
a zároveň explicitne uviedol, ktoré nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní. Podľa § 1 ods. 3

a ods. 4 nemožno v rozhodcovskom konaní rozhodovať len spory o vzniku, zmene alebo o zániku
vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, spory o osobnom stave, spory súvisiace
s núteným výkonom rozhodnutí a spory, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného
konania a v rozhodcovskom konaní podľa Zákona o rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať
ani spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace

so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
Predmetom sporu v danom prípade bol nárok z obchodno-záväzkového vzťah a súd má za to, že
v danom prípade bolo možné spor riešiť v rozhodcovskom konaní. V danom prípade súd nezistil dôvody
ktoré by mohli viesť k záveru, že uznanie alebo výkon daného rozhodcovského rozsudku by boli v
rozpore s verejným poriadkom. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcov na zrušenie rozhodcovského

rozsudku zamietol, keď v čase rozhodovania nezistil žiaden z dôvodov na zrušenie rozhodcovského
rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. a), písm. b) ZRK.

20. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v konaní
plný procesný úspech, priznal proti žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ nárok na plnú náhradu trov konania v

rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.