Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 20, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 46C/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124205652
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5124205652.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilina,vkonanípredsudkyňouJUDr.Mgr.MichaelouPriesolovou,vprávnejvecižalobcu:A.

B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, štátny občan SR, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou
JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., IˇˇCO: 50 473 520, so sídlom Ul. 17. novembra 3215, Čadca, proti
žalovanému: Slovenská republika – Generálna prokuratúra SR, so sídlom so sídlom Štúrova 2, 821 85
Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.762,38 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 73,52 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.5.2024 sa žalobca domáhal voči žalovanému náhrady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v sume 4.336,78 Eur a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že voči nemu bolo vznesené obvinenie Uznesením
vyšetrovateľa podľa § 206 ods. 1 ČVS: ORP-836/3-OEK-ZA-2011 zo dňa 26.03.2013, lebo vyšetrovateľ

mal dostatočne odôvodnený záver, že dňa 12.10.2010 ako konateľ spol. KOMIS AUTO s.r.o, Radoľa
137, uzatvoril v autobazáre pri A. D. v Brodne, okr. Žilina, s E. F., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom G. H.
A., I. J. XXXX/XX, komisnú zmluvu o sprostredkovaní predaja vozidla zn. KLA SORENTO, VIN: G.,
následne bolo vozidlo predané K. L. , nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - M., L. N. X za sumu 10.700,- Eur,
ktoré boli Hruškoví vyplatené v hotovosti, ale tieto aj napriek opätovným žiadostiam E. F. nevyplatil
a uviedol mu, že peniaze z leasingovky ešte neprišli, hoci auto nebolo ďalšiemu záujemcovi predané
prostredníctvom leasingu a peniaze za predaj vozidla už v tom čase A. B. mal, čím E. F. spôsobil

škodu vo výške 10.700-€. Ďalej bolo voči osobe žalobcu vznesené obvinenie Uznesením vyšetrovateľa
podľa § 206 ods. 1 ČVS: ORP-293/ZO-ZA-2011 zo dňa 25.02.2011, lebo vyšetrovateľ mal dostatočne
odôvodnený záver, dňa 24.09.2010 ako spolumajiteľ firmy KOMIS AUTO, s.r.o., so sídlom Radoľa 137,
okr. Kysucké Nové Mesto, uzavrel na strane obstarávateľa Zmluvu o zabezpečení predaja ojazdeného
motorového vozidla s predávajúcim O. O. P., nar. XX.XX.XXXX na I. G. - E., trv. bytom L. N. XXX,
okr. Čadca, kde predmetom zmluvy je sprostredkovanie predaja osobného automobilu Škoda Felícia,
ev. č. Q. R., VTN:S., rok výroby 1997, pričom ako obstarávateľ prebral predmetné vozidlo s tým, že

obe strany sa dohodli na cene za predaj uvedeného vozidla vo výške 1.000,- €, kde v prípade predaja
vozidla bude predávajúcemu O. O. P. vyplatených 900,- € a sprostredkovateľ si uplatní províziu za
predané vozidlo vo výške 100,-€, pričom začiatkom januára 2011 A. B. ako sprostredkovateľ toto vozidlo
predal A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. H. B., I. J. N. XXX, D. finančné prostriedky vo výške 900,-€ nevyplatil predávajúcemu O. O. P., čím mu spôsobil škodu v uvedenej výške. Následne bolo voči
žalovanému vznesené obvinenie Uznesením vyšetrovateľa podľa § 206 ods. 1 ČVS: ORP-170/OEK-
ZA-2011 zo dňa 13.05.2013, lebo vyšetrovateľ mal dostatočne odôvodnený záver, že dňa 12.10.2010

ako konateľ spol. KOMIS AUTO s.r.o., Radoľa 137, uzatvoril v autobazáre pri A. D. v Brodne, okr. Žilina,
s A. N., nar. trv. bytom N., B. XXX, sprostredkovateľskú zmluvu na predaj motorového vozidla Peugeot
Boxer, ŠPZ: Q. XXX R., VIN: K., rok výroby 2001, kde bola dohodnutá kúpna cena vo výške 4.500,-0,
pričom v tento deň A. B. uvedené vozidlo od A. N. prevzal a dňa 11.11.2010 bolo vozidlo predané za
uvedenú sumu 4.500,- € T. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. N. XX, okr. Kysucké Nové Mesto, ktoré boli

A. B. vyplatené v hotovosti, ale tieto aj napriek opätovným žiadostiam A. N. nevyplatil a uviedol mu,
že peniaze z leasingovky ešte neprišli, hoci auto nebolo ďalšiemu záujemcovi predané prostredníctvom
leasingu a peniaze za predaj vozidla už v tom čase A. B. mal, čím A. N. spôsobil škodu vo výške 4.500,-
€. Žalobca ďalej u viedol, že uznesením vyšetrovateľa OR PZ Žilina ČVS: ORP-293/OEK-ZA-2011
zo dňa došlo k spojeniu spisov ČVS: ORP-293/OEK-ZA-2011, ORP-863/3-OEK-ZA-2011, ORP-170/
OEK-ZA-2011 pod spoločnou spisovou značkou ČVS: ORP-293/OEK-ZA-2011. Uznesením Okresnej

prokuratúry Žilina sp. zn. 2 Pv 198/11-29 zo dňa 07.03.2013 konajúci prokurátor zamietol sťažnosť
žalobcu voči uzneseniu OR PZ ZA ORP-863/3-OEK-ZA- 2011, ORP-170/OEK-ZA-2011. Bola podaná
obžaloba Okresnej prokuratúry Žilina sp. zn. 2 Pv 198/11- 49 zo dňa 10.11.2013 na osobu žalobcu na
tomto skutkovom základe: „V postavení štatutárneho orgánu jedného z dvoch samostatných konateľov
podnikateľského subjektu KOMIS AUTO s.r.o. so sídlom Radoľa 137, IČO: 44 719116, 1/ dňa 24.09.2010

v autobazáre v Žiline - Brodne uzatvoril Zmluvu o zabezpečení predaja ojazdeného motorového vozidla
s O. O. P., ktorej predmetom bol predaj osobného motorového vozidla Škoda Felícia, ev. č. Q. XXXXX,
VIN:S., rok výroby 1997, s tým, že predajná cena vozidla bude 1.000 Eur a majiteľovi bude vyplatených
900 Eur, začiatkom januára 2011 A. B. v zmysle zmluvy predmetné vozidlo predal A. S., ale dohodnutú
sumu 900 Eur z ceny vozidla, ktorého hodnota v čase predaja podľa odborného vyjadrenia bola 945

Eur, neodovzdal O. O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. N. XXX, okr. Čadca, čím mu spôsobil škodu v
výške 945 Eur, 2/ dňa 07.07.2010 v autobazáre v Žiline - Brodne uzatvoril Zmluvu o zabezpečení predaja
ojazdeného motorového vozidla s E. F., ktorej predmetom bol predaj osobného motorového vozidla KIA
SORENTO, ev. č. G. XXXXX, VIN: G., rok výroby 2003, s tým, že provízia za jeho predaj mala byť 100
Eur,dňa23.08.2010predmetnévozidlopredalK.L.za10.700Eur,ktoréE.F.neodovzdal,alenepravdivo

mutvrdil,ževozidlobolopredanénaleasing,ažnáslednemudruhýkonateľsubjektuKOMISAUTOs.r.o.
splátkami vyplatil sumu 5.500 Eur, pričom hodnota vozidla v čase predaja podľa odborného vyjadrenia
bola 7.957 Eur, čím spôsobil E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. A., J. I. XXXX/XX, škodu vo výške
7.957 Eur, 3/ dňa 12.10.2010 v autobazáre v Žiline - Brodne uzatvoril Zmluvu o zabezpečení predaja
ojazdenéhomotorovéhovozidlasA.N.,ktorejpredmetombolpredajmotorovéhovozidlaPeugeotBoxer,

ev. č. Q. XXXXX, VIN: K., rok výroby 2001, s tým, že provízia za jeho predaj mala byť 100 Eur, dňa
11.11.2010 predmetné vozidlo predal T. E. za 4.500 Eur, ktoré A. N. neodovzdal, pričom hodnota vozidla
podľa odborného vyjadrenia bola 4.119 Eur, čím spôsobil A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., B. XXX,
škodu vo výške 4.119 Eur,teda prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu, čím spáchal prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák.“

Následkom toho došlo k vydaniu trestného rozkazu Okresného súdu Žilina sp. zn. 35T/193/2013 zo dňa
29.11.2013. Okresný súd Žilina rozsudkom, č. k. 35T/193/2013-682 z 27.11.2019 podľa § 285 písm. Tr.
por. obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX, oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Žilina, pod sp. zn. 2Pv 198/11-49 z 12.11.2013 pre skutok kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa §
213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že: v postavení štatutárneho orgánu

jedného z dvoch samostatných konateľov podnikateľského subjektu KOMIS AUTO s.r.o. so sídlom
Radoľa 137, IČO: 44 719 116, 1/ dňa 24.09.2010 v autobazáre v Žiline - Brodne uzatvoril Zmluvu o
zabezpečení predaja ojazdeného motorového vozidla s O. O. P., ktorej predmetom bol predaj osobného
motorového vozidla Škoda Felícia, ev. č. Q. XXXXX, VIN:TMBEFF653Vo525049, rok výroby 1997, s
tým, že predajná cena vozidla bude 1.000 Eur a majiteľovi bude vyplatených 900 Eur, začiatkom januára

2011 A. B. v zmysle zmluvy predmetné vozidlo predal A. S., ale dohodnutú sumu 900 Eur z ceny
vozidla, ktorého hodnota v čase predaja podľa odborného vyjadrenia bola 945 Eur, neodovzdal O. O.
P., nar. bytom L. N. XXX, okr. Čadca, čím mu spôsobil škodu v výške 945 Eur, 2/ dňa 07.07.2010 v
autobazáre v Žiline - Brodne uzatvoril Zmluvu o zabezpečení predaja ojazdeného motorového vozidla
s E. F., ktorej predmetom bol predaj osobného motorového vozidla KIA SORENTO, ev. č. G. XXXXX,

VIN: G., rok výroby 2003, s tým, že provízia za jeho predaj mala byť 100 Eur, dňa 23.08.2010 predmetné
vozidlo predal K. L. za 10.700 Eur, ktoré E. F. neodovzdal, ale nepravdivo mu tvrdil, že vozidlo bolo
predané na leasing, až následne mu druhý konateľ subjektu KOMIS AUTO s.r.o. splátkami vyplatil
sumu 5.500 Eur, pričom hodnota vozidla v čase predaja podľa odborného vyjadrenia bola 7.957 Eur,čím spôsobil E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. A., J. I. XXXX/XX, škodu vo výške 7.957 Eur, 3/
dňa 12,10.2010 v autobazáre v Žiline - Brodne uzatvoril Zmluvu o zabezpečení predaja ojazdeného
motorového vozidla s A. N., ktorej predmetom bol predaj motorového vozidla Peugeot Boxer, ev. č. Q.

XXXXX, VIN: K., rok výroby 2001, s tým, že provízia za jeho predaj mala byť 100 Eur, dňa 11.11.2010
predmetné vozidlo predal T. E. za 4.500 Eur, ktoré A. N. neodovzdal, pričom hodnota vozidla podľa
odborného vyjadrenia bola 4.119 Eur, čím spôsobil A. N., nar. bytom N., B. XXX, škodu vo výške
4.119 Eur, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd
poškodených O. O. P., nar. XX.X.XXXX, E. F., nar. XX.X.XXXX a A. N., nar. XX.XX.XXXX, s ich nárokmi

na náhradu škody odkázal na civilný proces. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 27.11.2019 vyplýva,
žepovyhlásenírozsudkujehoodôvodneníapoučeníoopravnomprostriedkuprokurátorpodalodvolanie
voči výroku o vine v neprospech obžalovaného. Obžalovaný sa vzdal práva podať odvolanie, a to aj za
všetky oprávnené osoby. Dňa 03.03.2020 bolo doručené odôvodnenie odvolania prokurátora. Žalobca
sa k odvolaniu vyjadril dňa 16.3.2020. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd č. k. sp. zn. 3T0/31/2023
rozsudkom zo dňa podľa § 321 ods. 1 písm. a), ods. 3 Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Žilina

č.k. 35T/193/2013-682 zo dňa 27.11.2019. Podľa odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu rozsudok
okresného súdu zrušil len z formálnych dôvodov a vo veci sám rozhodol nasledovne: Na základe § 322
ods. 3 Tr. por. obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX, v Čadci, trvalé bytom C. N. XXX, U. G. H. A. podľa
§ 285 písm. c) Tr. por. oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina, pod sp. zn.
2Pv 198/11- 49 zo dňa 12.11.2013, ktorá bola doručená Okresnému súdu Žilina dňa 12.11.2013, pre

skutok právne kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., pretože
nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodených O. O. P.,
nar. XX.X.XXXX, zomrel X.X.XXXX, naposledy bytom L. XXX, U. N., zastúpeného opatrovníkom JUDr.
Andreou Gireth, advokátkou so sídlom Žilina, J. M. B. XXX/XX, E. F., nar. XX.X.XXXX v Čadci, trvalé
bytom J. XXXX/XX, G. H. A. A. N., nar. XX.XX.XXXX v Čadci, trvalé bytom C. XXXX, N. s ich nárokmi

na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
V trestnom konaní vznikla žalobcovi škoda titulom trov obhajoby vynaložených v trestnom konaní v
celkovej výške 4336,78 € vrátane DPH, z dôvodu, že začatie trestného stíhania a podanie obžaloby voči
mojej osobe bolo nedôvodné a na základe Roszudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3T0/31/2023-847 zo
dňa 29.09.2023 som bol právoplatne oslobodený spod obžaloby. Obžaloba Okresnej prokuratúry v Žilina

pod sp. zn. 2Pv 198/11-49 zo dňa 12.11.2013 bola nedôvodná, pretože ja som neskorším rozhodnutím
súdu bol oslobodený spod obžaloby, čím bol naplnený predpoklad pre uplatnenie práva na náhradu
škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím. V zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého
ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené

alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu. Nárok na náhradu škodu spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania,
ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým nárokom zo zodpovednosti štátu podľa
zákona č. 514/2003 Z.z.. rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom f ďalej

len ..zákon č. .58/1060 Zb.“). Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravu zodpovednosti štátu
zaškoduzodpovedá.abykaždámajetkováujma,spôsobenánesprávnymčinezákonnýmzásahomštátu
proti fyzickej osobe, bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru.
že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžalobu, treba s prihliadnutím
na konkrétne okolnosti a dôvodu vychádzať z toho. že osoba trestne stíhaná čin nespáchala a že

trestné stíhanie proti nej nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škodu spôsobenej začatím trestného
stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škodu spôsobnej nezákonným rozhodnutím (porovnaj
napríklad R 70/1QQ4). Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti začatia (vedenia) trestného stíhania,
je neskorší výsledok trestného konania. Tieto záveru, prijaté v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb.. sú
aj po zmene právnej úpravu stále použiteľné Cviď rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiku

sp. zn. 1 Cdo 64/2008. 4 Cdo 182/200Q a 4 M Cdo 15/200Q). Zodpovednosť za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno
zbaviť. Je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok, a to existencii nezákonného
rozhodnutia, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.
Ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri

splnení ďalších zákonných predpokladov podľa zákona č. 514/2003 Z.z. zásadne právo na náhradu
škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Oslobodenie spod obžaloby má taký istý význam
ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť, pretože iný výklad by odporoval
zmyslu právnej úpravy o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zákona č.514/2003 Z.z.. Žalobca špecifikoval, že jeho obhajca v súvislosti s poskytovaním obhajoby v trestnom
konaní vedenom voči mojej osobe vykonal 29 úkonov právnej služby, ktorých súčet predstavuje 4.336,78
Eur vrátane DPH. Podaním obžaloby Okresnej prokuratúry v Žilina pod sp. zn. 2Pv 198/11-49 zo

dňa 12.11.2013 vznikla žalobcovi škoda z titulu trov obhajoby v trestnom konaní. V trestnom konaní
mu bola spôsobená škoda orgánmi činnými v trestnom konaní, pričom som riadne podával všetky
dostupné opravné prostriedky, a to sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia, odpor proti trestnému
rozkazu, na ktoré sa v konaní neprihliadalo pričom následne Rozsudok Okresného súdu Žilina sp.
zn. 35T/193/2013-682 zo dňa 27.11.2019 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.

3T0/31/2023-847 zo dňa 28.9.2023 došlo k zrušeniu nezákonných rozhodnutí, a to podanej obžaloby a
vzneseniaobvinenia,lebonebolopreukázané,žesomspáchalskutok,prektorýbolobžalovanýatrestne
stíhaný. Žalobca podal dňa 29.11.2023 žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Na moju žiadosť Generálna prokuratúra Slovenskej republiky
odpovedala listom zo dňa 06.05.2024 uviedla, že neboli splnené podmienky pre uspokojenie nároku
uplatneného v žiadosti a nemôže byť nárok uspokojený ani čiastočne z nasledovných dôvodov, že

tento nebol uplatnený v zákonnej lehote. Generálna prokuratúra SR v tomto smere skonštatovala, že
právo na náhradu škody v tejto veci sa premlčalo 06.06.2023, t. j. po 10 rokoch, ako som sa dozvedel
o tom, že mu bolo vznesení obvinenie. Tento záver Generálnej prokuratúry nemožno akceptovať a
považovať ho za spravodlivý, pretože ja som dňa 06.06.2023 ešte ani nemal vedomosť o tom, že mi
bude spôsobená škoda (v čase 06.06.2023 neboli právoplatne zrušené rozhodnutia rozhodnutím súdu).

Generálna prokuratúra SR v tomto smere postupovala striktne v zmysle gramatického výkladu zákona
č. 514/2003 Z. z. ohľadom premlčania nároku na náhradu škody pri výkone verejnej moci. Vznesenie
námietky premlčania považujem v tomto prípade za výkon práva, ktorý nemôže požívať právnu ochranu
podľa § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore

s dobrými mravmi. V tomto smere mám za to, že vznesenie námietky premlčania zo strany Generálnej
prokuratúry SR je výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nemôže požívať právnu ochranu.
Žalobca svojim konaním nezavinil uplynutie 10 ročnej premlčacej doby. Žalobca dňa 6.6.2023 nemal
vedomosť o tom, že mu mala byť spôsobená škoda, pretože o tomto sa dozvedel až dňa 28.09.2023,
kedy bol právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3T0/31/2023-847 zrušený rozsudok

Okresného súdu Žilina, sp. zn. 35T/193/2013-628 zo dňa 27.11.2019 a podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadku ma oslobodil v zmysle § 285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby. V takomto prípade,
kedy sa trestné konanie viedlo 10 rokov, premlčalo sa moje právo na náhradu škody pri výkone verejnej
moci, pričom ja som nezavinil uplynutie 10 ročnej premlčacej lehoty. Poukázal na nález ÚSSR sp.zn. III.
ÚS 44/2017 z 21.11.2017. V tomto smere sa jedná o obdobnú súdenú vec, kedy si obžalovaný uplatnil

nárok na náhradu škody pri výkone verejnej moci až po lehote 10 rokov odo dňa, kedy mu bolo doručené
uznesenie o vznesení, pretože až po 10 ročnej lehote došlo k zrušeniu nezákonných rozhodnutí a vtedy
sa dozvedel, že mu vznikol nárok na náhradu škody pri výkone verejnej moci.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 7.6.2024 (č.l. 81), v ktorom s poukazom na

§ 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vzniesol námietku premlčania vo vzťahu nároku žalobcu na
zaplatenie sumy 4336,78 eur z titulu, podľa žalobcu nezákonného uznesenia povereného príslušníka
Obvodného oddelenia PZ Žilina – okolie o vznesení obvinenia sp. zn. ČVS:ORP-232/ZO-ZA-2011
zo dňa 25.2.2011 a uznesení vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Žiline o vznesení obvinenia
sp. zn. ČVS:ORP-836/3-OEK-ZA-2011 zo dňa 26.3.2013 a sp. zn. ČVS:ORP-170/OEK2 ZA-2011 zo

dňa 13.5.2013. Zákon č. 514/2003 Z. z. stojí na prísnej absolútnej objektívnej zodpovednosti štátu
za spôsobenú škodu a v tomto smere stanovuje skutkové podstaty jednotlivých nárokov na náhradu
škody v prípade nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu. Z ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu SR vyplýva, že v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, má oslobodzujúci rozsudok rovnaké

dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť, k
čomu dospel tzv. extenzívnym výkladom zákona č. 514/2003 Z.z. Najvyšší súd SR opakovane judikoval,
že oslobodzujúci rozsudok má takéto účinky výlučne vo vzťahu ku uzneseniu o vznesení obvinenia. V
danej veci je skutkový stav a jeho právne posúdenie len dôsledkom uvedeného extenzívneho výkladu
zákona, nakoľko uznesenia o vznesení obvinenia neboli zrušené ako nezákonné v priebehu prípravného

konania ako procesného štádia trestného konania, v rámci ktorého podliehali prieskumu prokuratúry. V
danom prípade si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty v
zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. Jeho nárok je tak premlčaný, pričom v rámci vyjadrenia
k žalobe som aj vzniesol námietku premlčania. Oslobodzujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa28.09.2023, obžalovanému bol doručený 10.11.2023 a jeho obhajcovi na 08.11.2023. Uznesenie o
vznesení obvinenia bolo žiadateľovi doručené dňa 08.04.2011, 19.4.2013 a 6.6.2013. Odhliadnúc
od námietky premlčania súdu prvej inštancie oznamujem, že nárok žalobcu, tak ako si ho uplatnil

žalobou zo dňa 9.5.2024, neuznal ani z vecného hľadiska, nakoľko nárok na náhradu majetkovej
škody v súvislosti s náhradou trov trestného konania za úkony právnej služby je uplatnený v rozpore
s ust. § 18 zákona 513/2003 Z.z. pre prípad úkonov právnej služby, označenými ako - prevzatie a
príprava obhajoby, 12.04.2011, prevzatie a príprava obhajoby, 19.04.2013, sťažnosť proti uzneseniu
o vznesení obvinenia, 19.04.2013, účasť na výsluchu svedka, 04.07.2013, účasť na výsluchu svedka,

01.08.2013, účasť na výsluchu svedka, 05.08.2013, účasť na výsluchu svedkov, 07.08.2013, účasť
na výsluchu svedka, 09.08.2013,účasť na výsluchu svedka, 12.08.2013, účasť na výsluchu svedka,
10.09.2013, účasť na preštudovaní vyšetrovacieho spisu, 23.10.2013, odpor proti trestnému rozkazu,
16.12.2013, ďalšia porada s klientom, 06.12.2018, účasť na hlavnom pojednávaní, 07.12.2018, účasť
na hlavnom pojednávaní, 08.03.2019, účasť na hlavnom pojednávaní, 07.06.2019, účasť na hlavnom
pojednávaní, 18.09.2019, účasť na hlavnom pojednávaní, 22.11.2019, účasť na hlavnom pojednávaní,

27.11.2019, vyjadrenie k odvolaniu prokurátora, 12.03.2020, účasť na verejnom zasadnutí, 28.09.2023.
Vo vzťahu k prípadným navrhovaným dôkazom navrhol pripojiť súdny spis Okresného súdu Žilina sp.
zn. 35T/193/2013.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 8.8.2024 (č.l. 89), v ktorom namietal

vyjadrenie žalovaného. K vznesenej námietke premlčania opätovne poukázal na Nález Ústavného súdu
SR, sp. zn. III. ÚS 44/2017 z 21. novembra 2017. Skutočnosť, že od vznesenia obvinenia až po
právoplatné skončenie súdneho konania uplynulo viac ako 10 rokov je skôr na ťarchu štátu, ktorý nevie
zabezpečiť plynulé fungovanie trestného konania v štádiu prípravného konania vedenom na polícií a
následne v konaní pred súdom. Mal za to, že je absolútne neadekvátne argumentovať, že uznesenie

o vznesení obvinenia bolo žiadateľovi doručené dňa 08. 04. 2011 a právoplatne vo veci rozhodnuté
dňa 08.11. 2023. Toto je skôr na úvahe, prečo takmer 13 rokov trvá jedno trestné konanie a v takomto
prípade žalobca nemôže niesť za to zodpovednosť a na druhej strane štát, za ktorý v tomto konaní
koná Generálna prokuratúra SR, sa nemôže vyviňovať dĺžkou súdneho konania. De facto žalobca by
bol potrestaný dvakrát, ak by súd na toto prihliadal. Prvýkrát tým, že voči nemu bolo 13 rokov vedené

neadekvátne a nedôvodné trestné konanie, ktoré skončilo oslobodením, čiže 13 rokov žalobca de facto
v určitom strese, tenzii a musel riešiť vyviňovanie seba samého. Po ďalšie ho to stálo nemalé finančné
prostriedky, ktoré musel vynaložiť na poskytovanie kvalifikovanej právnej služby a po tretie de facto to,
že štát nekoná, by mu zobralo možnosť uplatniť si nárok na náhradu škody. Vo všeobecnosti nie je
vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je

v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký
výkon práva účastníkom v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor
druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad
ísť len vtedy, ak druhy účastník konania márne uplynutie premlčacej dobv nezavinil a voči nemu bv

za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto
primeranosti ie potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, naimä vziať do úvahy charakter
uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej
doby. Na základe uvedeného na podanej žalobe zotrval.

5.Žalovanýsakvyjadreniužalobcuvyjadrilvpodanízodňa4.9.2024(čl.96),vktoromzotrvalnapodanej
námietke premlčania a obsahu predošlého vyjadrenia a nárok žalobcu v celom rozsahu neuznal.

6. Dňa 10.9.2024 doručil žalobca vyjadrenie k duplike žalovaného (č.l. 104), v ňom opakovane namietal
vznesenie námietky premlčania a mal za to, že táto námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi.

Zdôraznil, že vedomosť o tom, že mu vznikla škoda získal až 29.9.2023, čo je po uplynutí 10-ročnej
lehoty od vznesenia obvinenia, no nie zavinením žalobcu.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 20.11.2024, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti
zástupcov strán sporu. Právny zástupca žalobcu zotrval na dôvodnosti žaloby a doterajšej argumentácii,

pričom zdôraznil, že od vznesenia obvinenia do právoplatnosti rozsudku o oslobodení žalobcu spod
obžaloby uplynula takmer 13 rokov, s čím mu vznikli nemalé finančné náklady. Tvrdil, že v danom
prípade je rozpore s dobrými mravmi prihliadať na žalovaným vznesenú námietku premlčania. Žalobca
si nemohol objektívne uplatniť svoj nárok skôr, ako bol spod obžaloby právoplatne oslobodený.Zástupca žalovaného zotrval na doterajších námietkach, mal za to, že nárok je primárne premlčaný.
V záverečnej reči nadviazal na písomnú námietku vzťahujúcu sa k výške uplatnenej žalobcom a namietal
ajnesprávnosťichvyčíslenia,činesprávnuvýškuvýpočtovéhozákladuprejednotlivýchúkonochprávnej

služby.

8. Po vykonanom dokazovaním súd vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

9. Podľa § 73 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) na konanie štátu pred

súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za štát.

10. Podľa § 1 písm. a) zák.č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

11. Podľa § 3 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

12. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

13. Ustanovenie § 4 zák.č. 514/2003 Z.z. upravuje, ktorý orgán koná v mene štátu, čo vyplýva aj

z nadpisu tohto ustanovenia „Orgán konajúci v mene štátu.“

14. Podľa § 4 ods.1 písm. a), b) a f) zák.č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe

záväzného pokynu prokurátora.
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu, v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

15. Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

16. Podľa ust. § 6 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

17. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.18. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný

orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

19. Podľa ust. § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

20. Podľa § 18 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z.:
1) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v
konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v
konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola

vec postúpená inému orgánu.
3) Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové
výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania
nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

21. Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z.:
1) Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov
odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda;
to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

22. Je nepochybné, že pasívne legitimovaným je Slovenská republika a bolo vecou žalobcu označiť aj

zastupujúci orgán, keďže predmetom konania bola náhrada škody, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená
nezákonným rozhodnutím, pričom žalobca správne označil orgánom konajúci za štát – Generálnu
prokuratúru SR. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009 a ním
vyslovené názory, došlo k ustáleniu judikatúry a rozhodovania súdov. Podľa citovaného rozsudku. Za
ústavne konformný treba preto považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti

štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie
trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní
trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania
a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania
sa trestné konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania

a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného)
konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného
činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania o vznesení
obvinenia. Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania,
ktoré bolo zastavené, treba hľadať nielen v ustanovení čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ale vo

všeobecnej rovine predovšetkým v čl. 1 ods. 1 tohto základného zákona, teda v princípoch materiálneho
právneho štátu. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu
zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca.
Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho
ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom

konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za
postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto
situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či
sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedenímtrestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti
štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa predtým platného
zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho

nesprávnym úradným postupom (ďalej len zákon č. 58/1969 Zb.) účinného do 30. júna 2004. Súdna
judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá
majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe)
bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k
zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne

okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo
byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky z 23. februára 1990 sp.zn. 1 Cz 6/90 publikovaný pod č. 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a
stanovísk, ročník 1991 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 1993 sp.zn. 1 Cdo
53/93 publikovaný pod č. 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky ročník 1994).

Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší
výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek
zmene právnej úpravy stále použiteľné. Rovnaký právny názor dovolací súd zaujal aj v rozhodnutí z
30. novembra 2009 sp.zn. 4 Cdo 183/2009. Súd poukazuje na ustálenú súdnu prax (rozsudok NS SR
zo dňa 30.03.2011, sp.zn. 3Cdo 194/2010). V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za

škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim
rozhodnutím trestného súdu. Táto zásada bola vyjadrená už vo viacerých skorších rozhodnutiach, ktoré
sa týkali náhrady škody spôsobenej štátnym orgánom v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len
„zákon č. 58/1969 Zb.“). Rozhodovanie súdov podľa tohto zákona sa ustálilo medzi iným na názore, že

ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má podľa
§ 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení
obvinenia (R 35/1991). Na to nadviazal záver, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo
ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov zásadne právo
na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti

s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady
na trovy nutnej obhajoby (viď bližšie R 70/1994). Na podstate týchto právnych záverov, ku ktorým sa
dospelo vo vzťahu k prípadom škôd vzniknutých za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., zotrváva súdna
prax aj po prijatí zákona č. 514/2003 Z.z.. Zákon č. 514/3003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť
štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Preto neobstojí ani argumentácia, že v tomto

prípade neexistuje nezákonné rozhodnutie, teda nezákonným rozhodnutím nie je uznesenie o vznesení
obvinenia, či uznesenie o zamietnutí sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia. Zákon č. 514/3003
Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť.
Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu
povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci

je výsledok tohto konania.

23. Pre úplnosť súd poznamenáva, že v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 2/2018 pod
publikačným č. 17 bolo uverejnené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.apríla
2016 spis. zn. 6 Cdo 402/2015, v ktorom Najvyšší súd SR k problematike konštatoval, že: „Aj v prípade,

ak nárok na náhradu nákladov vynaložených poškodeným (obvineným) na jeho obhajobu v trestnom
konaní, v ktorom bol spod obžaloby oslobodený alebo trestné stíhanie voči nemu bolo zastavené, bol
uplatnený podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom, súd môže priznať len náhradu účelne vynaložených trov,
výška ktorých zodpovedá tarifnej odmene advokáta určenej osobitným právnym predpisom účinným v

čase robenia úkonov.“

24. Na základe uvedeného má súd za to, že vecná legitimácia strán sporu je v danej veci daná
a nesporne vyplýva z právnej úpravy a judikatúry súdov. Po ustálení vecnej legitimácie strán sporu
v konaní, sa súd zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalobcom a na uvedené účely vykonal

dokazovanie, z ktorého mal za preukázané nasledujúce skutočnosti:

25. Súd mal za preukázané, že uznesením vyšetrovateľa podľa § 206 ods. 1 ČVS: ORP-836/3-
OEK-ZA-2011 zo dňa 26.03.2013 došlo k vzneseniu obvinenia voči žalobcovi, lebo vyšetrovateľ maldostatočne odôvodnený záver, že dňa 12.10.2010 ako konateľ spol. KOMIS AUTO s.r.o, Radoľa 137,
uzatvoril v autobazáre pri A. D. v Brodne, okr. Žilina, s E. F., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom G. H. A.,
ul. Sládkovičova 1223/71, komisnú zmluvu o sprostredkovaní predaja vozidla zn. KLA SORENTO, VIN:

G., následne bolo vozidlo predané K. L. , nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - M., L. N. X za sumu 10.700,-
Eur, ktoré boli Hruškoví vyplatené v hotovosti, ale tieto aj napriek opätovným žiadostiam E. F. nevyplatil
a uviedol mu, že peniaze z leasingovky ešte neprišli, hoci auto nebolo ďalšiemu záujemcovi predané
prostredníctvom leasingu a peniaze za predaj vozidla už v tom čase A. B. mal, čím E. F. spôsobil
škodu vo výške io.700-€. Ďalej bolo voči osobe žalobcu vznesené obvinenie Uznesením vyšetrovateľa

podľa § 206 ods. 1 ČVS: ORP-293/ZO-ZA-2011 zo dňa 25.02.2011, lebo vyšetrovateľ mal dostatočne
odôvodnený záver, dňa 24.09.2010 ako spolumajiteľ firmy KOMIS AUTO, s.r.o., so sídlom Radoľa 137,
okr. Kysucké Nové Mesto, uzavrel na strane obstarávateľa Zmluvu o zabezpečení predaja ojazdeného
motorového vozidla s predávajúcim O. O. P., nar. XX.XX.XXXX na I. G. - E., trv. bytom L. N. XXX, okr.
Čadca, kde predmetom zmluvy je sprostredkovanie predaja osobného automobilu Škoda Felícia, ev.
č. Q. R., VTN:S., rok výroby 1997, pričom ako obstarávateľ prebral predmetné vozidlo s tým, že obe

strany sa dohodli na cene za predaj uvedeného vozidla vo výške 1.000,- €, kde v prípade predaja vozidla
bude predávajúcemu O. O. P. vyplatených 900,- € a sprostredkovateľ si uplatní províziu za predané
vozidlo vo výške 100,-€, pričom začiatkom januára 2011 A. B. ako sprostredkovateľ toto vozidlo predal
A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. H. B., ul. Strojárska č. 365, ale finančné prostriedky vo výške 900,-
€ nevyplatil predávajúcemu O. O. P., čím mu spôsobil škodu v uvedenej výške. Následne bolo voči

žalovanému vznesené obvinenie Uznesením vyšetrovateľa podľa § 206 ods. 1 ČVS: ORP-170/OEK-
ZA-2011 zo dňa 13.05.2013, lebo vyšetrovateľ mal dostatočne odôvodnený záver, že dňa 12.10.2010
ako konateľ spol. KOMIS AUTO s.r.o., Radoľa 137, uzatvoril v autobazáre pri A. D. v Brodne, okr. Žilina,
s A. N., nar. trv. bytom N., B. XXX, sprostredkovateľskú zmluvu na predaj motorového vozidla Peugeot
Boxer, ŠPZ: Q. XXX R., VIN: K., rok výroby 2001, kde bola dohodnutá kúpna cena vo výške 4.500,-0,

pričom v tento deň A. B. uvedené vozidlo od A. N. prevzal a dňa 11.11.2010 bolo vozidlo predané za
uvedenú sumu 4.500,- € T. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. N. XX, okr. Kysucké Nové Mesto, ktoré boli
A. B. vyplatené v hotovosti, ale tieto aj napriek opätovným žiadostiam A. N. nevyplatil a uviedol mu,
že peniaze z leasingovky ešte neprišli, hoci auto nebolo ďalšiemu záujemcovi predané prostredníctvom
leasingu a peniaze za predaj vozidla už v tom čase A. B. mal, čím A. N. spôsobil škodu vo výške 4.500,-€

(ďalej iba „obvinenie 1 až 3“). Uznesením vyšetrovateľa OR PZ Žilina ČVS: ORP-293/OEK-ZA-2011 zo
dňa došlo k spojeniu spisov ČVS: ORP-293/OEK-ZA-2011, ORP-863/3-OEK-ZA-2011, ORP-170/OEK-
ZA-2011 pod spoločnou spisovou značkou ČVS: ORP-293/OEK-ZA-2011.

26.UznesenímOkresnejprokuratúryŽilinasp.zn.2Pv198/11-29zodňa07.03.2013konajúciprokurátor

zamietol sťažnosť žalobcu voči uzneseniu OR PZ ZA ORP-863/3-OEK-ZA- 2011, ORP-170/OEK-
ZA-2011 (č.l. 27). Následkom zamietnutia sťažnosti bol postup Okresnej prokuratúry Žilina, ktorá dňa
12.11.2013 podala na žalobcu obžalobu zo skutkov uvedené v uznesenia o vznesení obvinenia (č.l. 29).

27. Okresný súd Žilina vo veci vydal trestný rozkaz sp.zn. 35T/193/2013 zo dňa 29.11.2013 (č.l.

32), ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania skutkov č. 1 až 3, čím spáchal prečin sprenevery
podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. Zákona, za čo ho odsúdil na 1 rok trestu odňatia slobody
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 roky. Z rozsudku Okresného súdu Žilina .zn.
35T/193/2013 zo dňa 27.11.2019 (č.l. 34) vyplýva, že žalobca bol spod obžaloby Okresnej prokuratúry
Žilina sp. zn. 2 Pv 198/11-49 oslobodený, pretože nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Z rozsudku Krajského súdu Žilina sp.zn. 3To/31/0223 zo dňa 28.9.2023 (č.l. 54) vyplýva, že odvolanie
voči rozsudku súdu prvej inštancie podal prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina, pričom odvolací
súd síce zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, no zároveň sám rozhodol, že žalobcu spod obžaloby
oslobodzuje z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Konečné rozhodnutie
(rozsudok odvolacieho súdu) nadobudlo právoplatnosť dňa 28.9.2023 (uvedené je nesporné a vyplýva

z pripojeného trestného spisu).

28. Žalobca listom zo dňa 29.11.2023 požiadal o predbežné prerokovanie nároku vo výške 4.336,78 Eur
vrátane DPH, čo vyplýva z odpovede Generálnej prokuratúry SR zo dňa 6.5.2024 (č.l. 11). Z odpovede
rovnako vyplýva, že GP SR nárok žalobcu nemôže uspokojiť, nakoľko žiadosť podal poškodený po

uplynutí premlčacej doby, a to kombinovanej – objektívnej aj subjektívnej, ktorá uplynula dňa 6.11.2023.

29. V priebehu sporu zotrval žalovaný na totožnej procesnej obrane, keď nárok žalobcu namietal
z dôvodu uplynutia premlčacej doby, t.j. vznesením námietky premlčania. Pri posúdení námietkypremlčania sa súd stotožnil s argumentáciu žalobcu a má za to, že námietka premlčania vznesená
žalovaným je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalobca nemohol vlastným pričinením ovplyvniť
priebeh trestného konania, a to či už vo fáze prípravného konania alebo konania pred súdom. Naopak,

z vykonaného dokazovania je zrejmé, že okresný súd žalobcu oslobodil spod obžaloby v roku 2019
(pred uplynutím objektívnej 10-ročnej premlčacej doby), však voči tomuto rozsudku podal odvolanie.
Odvolací súd fakticky rozhodol zhodne ako prvostupňový súd, keď žalobcu spod žaloby oslobodil, no
udialo sa tak až rozsudkom zo dňa 28.9.2023. V tomto smere v súd zhodne poukazuje na právnu vetu
uvedenú v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 44/2017 z 21. novembra 2017

podľa ktorého: „Keďže sťažovateľ nezavinil márne uplynutie objektívnej desaťročnej premlčacej doby v
zmysle § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pretože táto uplynula skôr, ako bolo trestné stíhanie
sťažovateľa zastavené, pričom zastavenie trestného stíhania bolo podmienkou pre uplatnenie nároku na
náhradu škody, Ústavný súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že vznesenie námietky premlčania
možno v tomto prípade považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.“ S ohľadom

na uvedené závery má súd za to, že námietka premlčania vznesená žalovaným je síce v súlade
s právnou úpravou, t.j. s § 19 zákona č. 514/2003 Z.z., avšak je v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ
by súd s ohľadom na judikatúru v obdobných veciach vychádzal z toho, že premlčacia lehota začíta
plynúť odo dňa právoplatnosti uznesenia o vznesení obvinenia, potom nebolo v možnostiach žalobcu
ovplyvniť dĺžku samotného trestného konania. Trestné konanie pozostávajúce z prípravného konania

a konania pred súdom reálne trval takmer 13 rokov, pričom objektívna premlčacia lehota je 10 rokov.
Akokoľvek by sa žalobca snažil uplatniť si svoje nároky včas, nebolo to možné v zákonom stanovenej
10 – ročnej objektívnej lehoty. Nad rámec uvedeného má súd za to, že za spravodlivé by bolo možné
odvodiť počítanie subjektívnej 3-ročnej premlčacej lehoty od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,
t.j. právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku, nakoľko až týmto momentom sa žalobca reálne dozvedel,

že náklady vynaložené na jeho obhajobu sú škodou v jeho majetkovej sfére spôsobenej v dôsledku
nezákonného rozhodnutia štátu. Námietka premlčania v danej veci nie je s ohľadom na rozpor s dobrými
mravmi prípustná.

30. Následne sa súd zaoberal meritom veci. Po preskúmaní žaloby súd dospel k záveru, že žalobca

správne postupoval, keď požiadal Generálnu prokuratúru SR o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 citovaného zákona, čím splnil podmienku na samotné podanie
žaloby vo veci v zmysle § 16 ods. 4 citovaného zákona. Žalobca si tak v konaní uplatnil nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pričom škoda spočívala v účelne vynaložených trovách
trestného konania.

31. Súd má za to, že v konaní je nesporné tvrdenie žalobcu, že mu vznikla škoda vyplývajúca z
nezákonného rozhodnutia v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca si v konaní
uplatnil nárok na náhradu škody spočívajúcu výlučne z trov právneho zastúpenia v zostávajúcej sume
4.336,78 Eur. V danom prípade bola splnená podmienka totožnosti nároku totožnosti nároku s nárokom

uplatneným v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.,
nakoľko si žalobca v žiadosti zhodne uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 4.336,78 Eur.

32. Súd má za to, že tento nárok žalobcu vyplýva z práva na obhajobu, ktoré je zakotvené v čl. 50 ods.
3 ústavy a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Právo na obhajobu upravuje aj čl. 6 ods. 3

písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podstatou práva na obhajobu
je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli objasnené aj všetky skutočnosti
svedčiace v prospech obvineného a aby sa na ne v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo, t. j., najmä aby
nevinná osoba nebola odsúdená a páchateľ bol odsúdený len za to, čo spáchal. Právo na obhajobu patrí
k základným atribútom spravodlivého procesu, keďže zabezpečuje aj rovnosť zbraní medzi obvineným

na jednej strane a orgánmi činnými v trestnom konaní na druhej strane, keďže tieto disponujú značnými
personálnymi a materiálnymi prostriedkami pre svoju činnosť v trestnom konaní. Odraz v práve na
obhajobu je daný aj tým, že štát pri určitej výške trestu alebo určitých subjektoch trestného činu
stanovuje povinnosť obhajoby. Preto žalobca využil svoje právo zakotvené jednak v Ústave SR ako
aj medzinárodných dohovoroch a zvolil si vo vyššie uvedenej trestnej veci svojho obhajcu, aby ich

zastupoval a obhajoval. V súvislosti s obhajobou má preto v zmysle § 18 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003
Z.z. nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia spolu
so zákonným úrokom z omeškania odo dňa oznámenia o tom, že nárok na náhradu škody nebude
uspokojený.33. Pri rozhodovaní o samotnej výške nároku žalobcu súd vychádzal z vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a preskúmal žalobcom

uplatnené právo na náhradu trov konania a zistil nasledovné skutočnosti:

34. Podľa § 1 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych
služieb účinného od 1.7.2013 do 14.6.2019, „výpočtovým základom na účely výpočtu tarifnej odmeny
advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a konaní o priestupkoch je priemerná mesačná

mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý o štyri
roky predchádza roku určujúcemu výpočtový základ podľa odseku 3.

35. Podľa § 1 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie
právnych služieb účinného od 15.6.2019, „výpočtovým základom na účely výpočtu tarifnej odmeny
advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a konaní o priestupkoch je priemerná mesačná

mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý o tri roky
predchádza roku určujúcemu výpočtový základ podľa odseku 3.

36.Podľa§12ods.3vyhl.č.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytnutieprávnych
služieb, pri obhajobe v trestnom konaní je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej

služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica
a) neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu,
b) prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina výpočtového základu,
c) prevyšuje desať rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest, jedna šestina výpočtového
základu.

37. Podľa § 14 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
(1) Odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,

c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri nahliadnutí do spisu, pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu
alebo na konaní pred súdom alebo iným orgánom,4) na konaní o dohode o vine a treste, na konaní o
zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov
vykonaných počas dvoch hodín, a ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny,
za každé dve skončené hodiny; za nadväzujúci úkon sa považuje úkon nasledujúci v čase kratšom ako

pätnásť minút po skončení predchádzajúceho úkonu, pričom pokračovanie v už skôr začatom úkone po
prerušení trvajúcom dlhšie ako pätnásť minút sa považuje za nový úkon právnej služby,
d) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie,
e) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
(2) Odmena vo výške dvoch tretín základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov

právnej služby:
a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu; dĺžka trvania porady alebo
rokovaniasklientom,ktorýjevoväzbealebovovýkonetrestuodňatiaslobody,sapreukazujepotvrdením
príslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody,
b) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu.

(3) Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov
právnej služby:
a) návrh na zabezpečenie dôkazu,
b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu,
c)návrhyasťažnostivoveciach,oktorýchsarozhodujenaverejnomzasadaní,okremnávrhunaobnovu

konania,
d) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania.
(4) Odmena vo výške jednej tretiny základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov
právnej služby:
a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina,

b) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina.
(5) Odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov
právnej služby:a) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu
rozhodnutia o plnení v splátkach,
b) zastupovanie alebo obhajoba na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie, alebo

zastupovanie a obhajoba na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci.
(6) Ak po poslednej porade alebo rokovaní s klientom alebo protistranou nasleduje ďalšia porada alebo
rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej služby, ak nejde o prípad hodný osobitného
zreteľa, tak odmena za túto ďalšiu poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí.
(7) Ak bola súdom schválená dohoda o vine a treste pred podaním obžaloby, patrí obhajcovi okrem

odmeny za úkony podľa odsekov 1 a 2 aj odmena vo výške štvornásobku základnej sadzby tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby.
(8) Za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 až 5, patrí odmena ako za úkony, ktoré
sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

38. Podľa § 15 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych

služieb, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok
a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17).

39. Podľa § 16 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych
služieb, advokát sa môže dohodnúť s klientom na druhu a výške niektorých hotových výdavkov, ktorých
vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb.

40.Podľa§17ods.1vyhl.č.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytnutieprávnych
služieb,priúkonochprávnejslužbyvykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomadvokáta,začasstrávený
cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny
výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

41. Tarifná hodnota úkonu právnej služby pri zastupovaní v úkonoch trestného konania v rámci
prípravného konania v zmysle obžaloby a trestného rozsudku vydaného v konaní sp.zn. 35T/193/2013,
pričom proti žalobcovi ako obžalovanému bola podaná obžaloba pre pre trestné stíhanie voči žalobcovi
ako obvinenému pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. Zákona je
v zmysle § 12 ods. 3 písm. a) vyhlášky vo výške X/XX-XXX výpočtového základu, nakoľko horná hranica

trestu neprevyšuje 5 rokov. Úkony boli vykonané v roku 2011, 2012, 2013, 2015, 2016, 2017, 2018,
2019, 2020, 2023, pričom hodnota jedného úroku právnej služby v roku 2011 vo výške 61,75 Eur, v roku
2012 vo výške 63,58 Eur, v roku 2013 vo výške 65,08 Eur s účinnosťou do 30.6.2013 a s účinnosťou
od 1.7.2013 vo výške 57,95 Eur, v roku 2015 vo výške 61,75 Eur, v roku 2016 vo výške 63,58 Eur, v
roku 2017 vo výške 65,08 Eur, v roku 2018 vo výške 67,- Eur, v roku 2019 vo výške 69,91 Eur a od

15.6.2019 vo výške 71,50 Eur, v roku 2020 vo výške 73,66 Eur, v roku 2023 vo výške 88,50 Eur. Okrem
toho prináležal k jednotlivým úkonom aj paušálna náhrada režijných nákladov podľa § 16 ods. 3 vyhl.
č. 655/2004 Z.z. prináležiaci za jednotlivé roky.

42. Súd porovnaním vyčíslených a uplatnených nárokov žalobcu zistil, že právny zástupca žalobcu

vykonal v trestnom konaní 31 úkonov právnej služby, z ktorých súd za účelné a preukázané vyhodnotil
nasledovné úkony právnej služby:

1/ Prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom – dňa 12.4.2011 (§ 14 ods. 1 písm.
a/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb).....................................61,75 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).....................................................................7,41 €
- náhrada za stratu času – § 17 vyhlášky .................................3 x 12,35..............37,05 €
2/ Účasť na vyšetrovacích úkonoch dňa 15.12.2011 na OR PZ ZA:
– výsluch svedka poškodeného O. O. P. od 10:15 do 10:50 hod. (35 min.) (§ 14 ods. 1 písm. c/, § 12

ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase:
Spolu 1 hod.45 min.............................................1 x. 61,75.................................61,75 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).....................1 x 7,41................................7,41 €
- náhrada za stratu času – § 17 vyhlášky .................................3 x 12,35..............37,05 €3/ Účasť na vyšetrovacích úkonoch dňa 24.4.2012 na OR PZ ZA:
– výsluch obvineného od 8:30 do 9:40 hod. (1 hod, 10 min.) (§ 14 ods. 1 písm.c/, § 12 ods. 3 písm. a/
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase:

Spolu 1 hod.10 min...............................................1 x. 63,58.................................63,58 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).....................1 x 7,63..................................7,63 €
- náhrada za stratu času – § 17 vyhlášky .................................3 x 12,71..............38,13 €
4/ Účasť na vyšetrovacích úkonoch dňa 6.6.2012 na OR PZ ZA:
– výsluch svedka A. S. od 8:00 do 8:40 hod. (40 min.) (§ 14 ods. 1 písm.c/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky

MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase:
Spolu 40 min........................................................1 x. 63,58.................................63,58 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).....................1 x 7,63..................................7,63 €
- náhrada za stratu času – § 17 vyhlášky .................................3 x 12,71..............38,13 €
5/ Účasť na vyšetrovacích úkonoch dňa 7.2.2013 na OR PZ ZA:
– výsluch svedkov S. E. a A. G. od 8:00 do 9:45 hod. (1 hod. 45 min.) (§ 14 ods. 1 písm.d/, § 12 ods.

3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase:
Spolu 1 hod.45 min.............................................1 x. 65,08.................................65,08 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).....................1 x 7,81..................................7,81 €
- náhrada za stratu času – § 17 vyhlášky .................................3 x 13,01..............39,03 €
6/ Písomné podanie zo dňa 19.4.2013 – sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia (§ 14 ods.

1 písm. b/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom
čase:.................................1 x. 65,08.................................65,08 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).....................1 x 7,81..................................7,81 €
7/ Účasť na vyšetrovacích úkonoch dňa 4.7.2013 na OR PZ ZA:
– výsluch obvineného od 8:00 do 10:00 hod. (120 min.) (§ 14 ods. 1 písm. c/, § 12 ods. 3 písm. a/

vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase:
Spolu 2 hod...........................................................1 x. 57,95.................................57,95 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).....................1 x 7,21..................................7,21 €
- náhrada za stratu času – § 17 vyhlášky .................................3 x 12,02..............36,06 €
8/ Účasť na vyšetrovacích úkonoch dňa 1.8.2013 na OR PZ ZA:

– výsluch svedka E. U. od 13:00 do 14:00 hod. (60 min.) (§ 14 ods. 1 písm.c/, § 12 ods. 3 písm. a/
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase:
Spolu 1 hod............................................................1x. 57,95.................................57,95 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).....................1 x 7,21..................................7,21 €
- náhrada za stratu času – § 17 vyhlášky .................................3 x 12,02..............36,06 €

9/ Účasť na vyšetrovacích úkonoch dňa 5.8.2013 na OR PZ ZA:
– výsluch svedka S. E. od 13:00 do 14:00 hod. (60 min.) (§ 14 ods. 1 písm.c/, § 12 ods. 3 písm. a/
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase:
Spolu 1 hod............................................................1x. 57,95.................................57,95 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).....................1 x 7,21..................................7,21 €

- náhrada za stratu času – § 17 vyhlášky .................................3 x 12,02..............36,06 €
10/ Účasť na vyšetrovacích úkonoch dňa 7.8.2013 na OR PZ ZA:
– výsluch svedka A. G. C. a T. E. od 13:00 do 13:35 hod a od 13:45 do 14:15 hod. (2 hod.) (§ 14 ods. 1
písm.c/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase:
Spolu 2 hod.........................................................1 x. 57,95.................................57,95 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).....................1 x 7,21..................................7,21 €
- náhrada za stratu času – § 17 vyhlášky .................................3 x 12,02..............36,06 €
11/ Účasť na vyšetrovacích úkonoch dňa 9.8.2013 na OR PZ ZA:
– výsluch svedka E. F. od 13:00 do 13:55 hod. (55 min.) (§ 14 ods. 1 písm.c/, § 12 ods. 3 písm. a/
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase:

Spolu 55 min........................................................1 x. 57,95................................57,95 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).....................1 x 7,21..................................7,21 €
- náhrada za stratu času – § 17 vyhlášky .................................3 x 12,02..............36,06 €
12/ Účasť na vyšetrovacích úkonoch dňa 12.8.2013 na OR PZ ZA:
– výsluch svedka A. N. od 10:00 do 10:45 hod. (45 min.) (§ 14 ods. 1 písm.c/, § 12 ods. 3 písm. a/

vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase:
Spolu.45 min........................................................1 x. 60,11.................................57,95 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).....................1 x 7,21..................................7,21 €
- náhrada za stratu času – § 17 vyhlášky .................................3 x 12,02..............36,06 €13/ Účasť na vyšetrovacích úkonoch dňa 10.9.2013 vo väznici Mirov, ČR:
– výsluch svedka E. K. od 8:50 do 11:30 hod. (2 hod. 40 min.) (§ 14 ods. 1 písm.c/, § 12 ods. 3 písm.
a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase:

Spolu 2 hod.40 min.............................................2 x. 57,95.................................115,90 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).....................2 x 7,21..................................14,42 €
- náhrada za stratu času – § 17 vyhlášky ................................10 x 12,02...........120,20 €
14/ Oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania na OR PZ ZA dňa 23.10.2013 od 13:00 do 14:30 hod.
(1 hod. 30 min.) (§ 14 ods. 1 písm. c/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení

účinnom v rozhodnom čase:..........................................28,98 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).....................1 x 7,21..................................7,21 €
- náhrada za stratu času – § 17 vyhlášky .................................3 x 12,02..............36,06 €
15/ Písomné podanie na súd zo dňa 16.12.2013– odpor proti tr. Rozkazu (§ 14 ods. 1 písm. b/, § 12
ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase:
Spolu 1 hod.45 min.............................................1 .x. 57,95................................57,95 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).....................1 x 7,21..................................7,21 €
16/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 22.5.2015 od 9:00 do 11:19 hod. (§ 14 ods.
1 písm. c/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. ), 2 hod. 19
min..............................................................................2 x 61,75..........................123,50 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).........................2 x 8,39.............................16,78 €

- náhrada za stratu času – § 17 vyhlášky .................................3 x 13,98.................41,94 €
17/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 14.9.2015 od 13:00 do 14:03 hod. (§ 14 ods. 1 písm. c/, § 12
ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. )...................................................................................1
x 61,75............................61,75 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).........................1 x 8,39...............................8,39 €

- náhrada za stratu času – § 17 vyhlášky .................................3 x 13,98.................41,94 €
18/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 12.2.2016 od 9:00 do 10:46 hod. (§ 14 ods. 1 písm. c/, § 12
ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. )...................................................................................1
x 63,58............................63,58 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).........................1 x 8,58...............................8,58 €

- náhrada za stratu času – § 17 vyhlášky .................................3 x 14,30.................42,90 €
19/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 29.4.2016 od 9:00 do 10:53 hod. (§ 14 ods. 1 písm. c/, § 12
ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. )...................................................................................1
x 63,58............................63,58 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).........................1 x 8,58...............................8,58 €

- náhrada za stratu času – § 17 vyhlášky .................................3 x 14,30.................42,90 €
20/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 23.9.2016 od 9:00 do 10:03 hod. (§ 14 ods. 1 písm. c/, § 12
ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. )...................................................................................1
x 63,58............................63,58 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).........................1 x 8,58...............................8,58 €

- náhrada za stratu času – § 17 vyhlášky .................................3 x 14,30.................42,90 €
21/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 22.2.2017 od 9:00 do 10:46 hod. (§ 14 ods. 1 písm. c/, § 12
ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. )...................................................................................1
x 65,08............................65,08 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).........................1 x 8,84...............................8,58 €

- náhrada za stratu času – § 17 vyhlášky .................................3 x 14,73.................44,19 €
22/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 7.12.2018 od 9:00 do 9:50 hod. (§ 14
ods. 5 písm. b/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. ).....-
odročené......................................................................1/4 x 67,-...........................67,- €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).........................1 x 9,21...............................9,21 €

- náhrada za stratu času – § 17 vyhlášky .................................3 x 15,35.................46,05 €

23/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 8.3.2019 od 9:00 do 12:26 hod. (§ 14 ods. 1 písm. c/, § 12 ods.
3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. )...................................................................................2 x
69,91..........................139,82 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).........................1 x 9,80...............................9,80 €
- náhrada za stratu času – § 17 vyhlášky .................................3 x 16,33.................48,99 €24/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 18.9.2019 od 15:00 do 16:42 hod. (§ 14 ods. 1 písm. c/, § 12
ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. )...................................................................................1
x 71,50............................71,50 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).........................1 x 9,80...............................9,80 €
- náhrada za stratu času – § 17 vyhlášky .................................3 x 16,33.................48,99 €
25/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 22.11.2019 od 9:00 do 10:30 hod. (§ 14 ods. 1 písm. c/, § 12
ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. )...................................................................................1
x 71,50............................71,50 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).........................1 x 9,80...............................9,80 €
- náhrada za stratu času – § 17 vyhlášky .................................3 x 16,33.................48,99 €
26/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 27.11.2019 od 12:45 do 13:51 hod. (§
14 ods. 1 písm. c/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.
z. )...................................................................................1/4 x 71,50.........................17,87 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).........................1 x 9,80...............................9,80 €

- náhrada za stratu času – § 17 vyhlášky .................................3 x 16,33.................48,99 €
27/ Písomné podanie na súd zo dňa 12.3.2020–vyjadrenie k odvolaniu prokurátora (§ 14 ods. 1
písm. b/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom
čase:.................................................1 x. 73,66.................................73,66 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).....................1 x 10,62...............................10,62 €

Spolu.......................................................................................................................3.051,13 Eur
DPH 20 % ................................................................................................................610,23 Eur
Spolu s DPH............................................................................................................3.661,36 Eur
28/ Účasť na verejnom zasadnutí KS ZA dňa 28.09.2023 - od 9:00 do 9:32 hod. (§ 14 ods. 1 písm. c/,
§ 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. )...................88,50 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)..................................................................12,52 €
Spolu za všetky úkony právnej služby...................................................................3.762,38 Eur

43. Súd je v prípade posudzovania nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenú nezákonným

rozhodnutím povinný skúmať účelnosť vynaložených nákladov, ktoré si v konaní uplatnil.
V prejednávanej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody titulom trov právneho zastúpenia,
ktoré si vyúčtoval za 31 úkonov právnej služby. Súd uvádza, že po preštudovaní nároku žalobcu
a pripojeného trestného spisu Okresného súdu Žilina sp.zn. 35T193/2013, súd dospel k záveru, že
žalobca má nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím za 28 úkonov právnej

služby. Súd vôbec nepriznal nárok za tri úkony právnej služby, a to označené ako prevzatie a príprava
obhajobyzodňa19.4.2013,nakoľkoideoduplicitneuplatnenýprávnyúkon.Zaúkonprevzatiaaprípravy
obhajoby súd priznal žalobcovi nárok na odmenu pri úkone č. 1 vykonanom dňa 12.4.2011, pričom súd
nevzhliadol dôvodnosť priznania opätovného nároku za totožný právny úkon o dva roky neskôr. Tento
nárokvkonanížalobcanijakýmspôsobomneodôvodnil.Ďalejsúdnepriznalnároknaúkonoznačenýako

účasť na hlavnom pojednávaní dňa 7.6.2019 nakoľko z obsahu pripojeného trestného spisu vyplynulo,
že dňa 4.6.2019 bol o zrušený termín PZ obžalovaného zákonným sudcom a o tomto bol jeho obhajca
upovedomený telefonicky. Tretím nepriznaným úkonom je ďalšia porada s klientom dňa 6.12.2018m
nakoľko žalobca nepreukázal, že takáto porada bola reálne uskutočnená, t.j. zo žiadneho dôkazu
nevyplýva jej realizácia. Pokiaľ zástupca žalovaného namietal výšku uplatneného úkonu: podanie na

súd dňa 19.4.2013 - sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia a uvádzal, že v tomto prípade nemá
nárok na odmenu za celý úkon, súd túto argumentáciu nevyhodnotil ako dôvodnú. Súd priznal celú
odmenu vo výške hodnoty jedného úkonu 65,08 Eur a režijný paušál 7,81 Eur, nakoľko má za to, že ide
o úkon podľa § 14 ods. b) vyhlášky, nakoľko ide podľa názoru súdu o podanie vo veci samej, pretože
v tomto rozhodnutí sa rozhodovalo o ďalšom priebehu trestného konania voči žalobcovi. V ďalšom

zástupca žalovaného namietal výšku hodnoty vymeriavacieho základu. Túto námietku súd vyhodnotil
ako dôvodnú pri jednotlivých úkonoch za obdobie od novelizácie vyhlášky č. 655/2004 z.z. 1.7.2013 do
14.6.2019, kedy obhajcovi patrí nárok na vymeriavací základ spätne štyri roky pred vykonaním úkonu
a od 15.6.2019 mu patrí nárok na vymeriavací základ spätne tri roky pred vykonaním úkonu. V tomto
smere súd vychádzal z výpočtového základu tak, ako je uvedený v bode 41 odôvodnenia rozsudku

a vyplýva z prehľadu priznaných úkonov. K nároku za náhradu za stratu času – cestu z Čadce do Žiliny,
súd vychádzal pri každom úkone vykonanom v Žiline z troch polhodín vynásobených 1/100 výpočtového
základu pripadajúceho na konkrétne obdobie, v ktorom je úkon vykonaný. Nad rámec troch polhodín
náhrady za stratu času súd nárok žalobcovi nepriznal s výnimkou cesty do väznice Mirov v Českejrepublike, kde ako dôvodný vzhliadol nárok na 10 polhodín, pretože cesta z Čadce do Mirova trvá podľa
portálu google.maps 2 hodiny 15 minút, t.j. 5 hodín.

44. V závere súd zdôrazňuje, že žalobca preukázal nárok na náhradu škody aj vo vzťahu k preukázaniu
ujmy v jeho majetkovej sfére, a to tým, že skutočne uhradil svojmu obhajcovi v období od 12.4.2011 do
20.11.2023 titulom platieb a záloh celkovo sumu 4.336,78 Eur. Z faktúr a potvrdení o úhradách, výpisoch
z účtu (č.l. 13 a nasledovne) mal súd za preukázané, že žalobca uhradil zvolenému obhajcovi JUDr.
Milanovi Vysockému nasledovné platby: sumu 235,04 dňa 20.11.2023, umu 250,- eur dňa 3.10.2022,

sumu 112,25 eur dňa 11.3.2020, sumu 518,65 eur dňa 19.11.2019, sumu 452,48 eur dňa 6.3.2019, sumu
818,36 eur dňa 1.7.2016, sumu 450 eur dňa 27.11.2013, sumu 500,- Eur dňa 19.9.2013, sumu 500,- eur
dňa 22.4.2013 a sumu 500,- eur dňa 12.4.2011.

45. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalovaného zaviazal, aby žalobcovi zaplatil
sumu 3.762,38 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
teda podľa úspešnosti žalobcu v konaní. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 4.336,78 EUR. Súd
žalobcovi priznal sumu 3.762,38 EUR. Procesný úspech žalobcu je teda vo výške 86,76 % (3.762,38
EUR/ 4.336,78 EUR x 100%). Procesný úspech žalovaného je vo výške 574,40 EUR. Vzhľadom k

predmetu konania je to 13,24 % (574,40 EUR / 4336,78 EUR x 100%). Čistý procesný úspech žalobcu
s prihliadnutím na jeho procesný neúspech je vo výške 73,52 % (86,76 % - 13,24 %). Preto je žalovaný
povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 73,52 %. O výške náhrady trov rozhodne súdu po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.