Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 48Csp/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124404861
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:6124404861.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Hvizdošom, v právnej veci žalobcu:

BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne
zastúpený spol. KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 36 648 892, proti žalovanej: F. F., narodená X. I. XXXX, trvale bytom Y., t. č. na neznámom
mieste, o zaplatenie 286,83 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 286,83 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 59,28 eura od 19. februára 2022 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 45,37 eura od 19. marca
2022 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 59,28 eura od 20. apríla 2022 do zaplatenia, 5 % ročne zo

sumy 43,39 eura od 19. mája 2022 do zaplatenia a 5 % ročne zo sumy 19,51 eura od 21. júna 2022 do
zaplatenia; to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica 23. októbra 2024, následne 10. januára 2025
postúpenou tunajšiemu súdu, sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia istiny 286,83 eura a
prislúchajúcich zákonných úrokov z omeškania. Zároveň si žalobca uplatnil voči žalovanej náhradu
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.05.2024 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej

zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb (ďalej len ako „Zmluva“) zo spoločnosti Slovak Telekom,
a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zapísaná v OR OS Bratislava I,
oddiel: Sa, vložka č.: 2081/B (ďalej len „Slovak Telekom“) na žalobcu. V prílohe k Zmluve o postúpení
pohľadávok je žalovaný uvedený pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Uvedenú skutočnosť zároveň
Slovak Telekom oznámil v súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka žalovanému. Dôkaz: Zmluva o
postúpení pohľadávok zo dňa 14.05.2024 s prílohou Medzi Slovak Telekom a žalovaným bola uzavretá
Zmluva v znení Dodatku (v prípade ak bol uzavretý). Na základe tejto Zmluvy bol žalovanému aktivovaný

program služieb. Uzavretím Zmluvy sa žalovaný zaviazal, že bude riadne a včas platiť cenu služieb
podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou, Všeobecnými
podmienkami, platným Cenníkom a dodatkami. Slovak Telekom podľa uzavretej Zmluvy poskytoval
žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami: Faktúra zo dňa 01.02.2022 uvedená pod
VS XXXXXXXXXX vo výške 59,28 Eur s lehotou splatnosti 18.02.2022 Faktúra zo dňa 01.03.2022
uvedená pod VS 8301042789 vo výške 45,37 Eur s lehotou splatnosti 18.03.2022 Faktúra zo dňa
01.04.2022 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 59,28 Eur s lehotou splatnosti 19.04.2022

Faktúra zo dňa 01.05.2022 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 43,39 Eur s lehotou splatnosti
18.05.2022 Faktúra zo dňa 01.06.2022 uvedená pod VS 8306613712 vo výške 19,51 Eur s lehotou
splatnosti 20.06.2022 Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovak
Telekom vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchtodlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr
pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. Žalovaný je s
úhradou faktúr v omeškaní. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a

to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Žalobca si preto uplatňuje zákonný
úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. V
zmysle ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, „Ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je
podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z

omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“ V zmysle ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, „Výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“ V prípade, ak si žalobca uplatňuje
zmluvnú pokutu, tak je vypočítaná nasledovne: Zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých
z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP) Uplatňovaný nárok na úhradu zmluvnej

pokuty je dohodnutý v súlade s § 544 Občianskeho zákonníka písomnej forme, jasne a zrozumiteľne,
pri splnení všetkých formálnych podmienok vyžadujúcich zákonom, je dohodnutý spôsob, akým bude
určená jej výška v prípade, ak by došlo k porušeniu zmluvy. Zároveň je potrebné uviesť, že sa
nejedná o zakázané zabezpečenie záväzku. Vo vzťahu k spotrebiteľovi nejestvuje žiadna povinnosť
predajcu, či poskytovateľa služieb zdržať sa používania zabezpečenia záväzku zmluvnou pokutou pre

prípad porušenia povinnosti. Sankcia nie je neprimerane vysoká vo vzťahu k nárokom zo záväzku,
ktoré splnenie ním bolo zabezpečené. Maximálna výška dohodnutej zmluvnej pokuty zodpovedá
zľave na poskytnuté služby resp. poskytnuté elektronické zariadenie. Rozsah sankcie zmluvnej pokuty
bol dohodnutý pomerným denným znižovaním zmluvnej pokuty s poukazom na rozsah nesplnených
záväzkov a povinností v prípade nedodržania záväzku, riadnych úhrad cien a nedodržania záväzku

zotrvania v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Zmluvná pokuta zodpovedala výhode poskytnutej
zľavy, a preto nemožno konštatovať, že sa jedná o neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4
písm. k) resp. písm. s) Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, nárok žalobcu v konaní nespochybnila.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil skutkový stav
korešpondujúci so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v žalobe (bod 1.).

4. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon

č. 351/2011 Z. z.“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné
podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy.

5. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú

službu.

6. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry.

7. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

8. Podľa § 517 ods. ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

9. Podľa § 3ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.10. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že predchodca žalobcu na základe
zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytol žalovanej dohodnuté služby, žalovaná však za
ne fakturované sumy v celkovej výške 286,83 eura v lehote splatnosti nezaplatila. Následne bola

pohľadávka predchodcu žalobcu platne postúpená na žalobcu. Súd preto žalobcovi vyhovel a žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť mu žalovanú sumu. Keďže žalovaná dlžnú sumu doposiaľ neuhradila (čím sa
zároveň dostala do omeškania), súd jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške
o päť percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania, t. j. vo výške 5 % ročne (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O. z. v spojení s § 3

nariadenia č. 87/1995 Z. z.) zo súm z nezaplatených faktúr, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
jednotlivých faktúr.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

13. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP

a žalobcovi priznal náhradu trov konania vzhľadom na plný úspech vo veci. Po právoplatnosti tohto
rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.