Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 20, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 5C/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124202073
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Laura Vojtášová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124202073.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Laurou Vojtášovou v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX. XX.
XXXX, bytom: 023 57 Podvysoká 322, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.
r. o., so sídlom: Ul. 17. novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovaným: 1/ E. A. F., C.
F., nar. XX. XX. XXXX, bytom: G. H. XXXX/X, XXX XX I., 2/ J. F., C. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom: XXX
XX J. XXX, žalovaní v rade 1/ a 2/ zastúpení: JUDr. Ladislav Ščury, advokát, so sídlom: Mierová 1725,

022 01 Čadca, IČO: 33 916 071, 3a/ K. D., C. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom: XXX XX M. XXX, 3b/ N.
D., C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom: XXX XX M. I. XXX, 3c/ K. A., C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom:
XXX XX M. I. XXX, XX/ O. P., C. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom: XXX XX M. XXX, 3e/ P. P., C. P., nar.
XX. XX. XXXX, bytom: 913 31 M. Q. R. I. XXX, zastúpená žalovanou v rade 3d/: O. P., C. P., nar. XX.
XX. XXXX, bytom: XXX XX M. XXX, 4/ L. H., C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom: M. XXX, XXX XX S., 5/
K. D., C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom: XXX XX T. J. I. XXX, 6/ K. D., C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom:
R. P. XXX, XXX XX S., o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že nehnuteľnosť vedená Okresným úradom Čadca, Kat.
odbor, nachádzajúca sa v okrese Čadca, obec Podvysoká, kat. územie J., zapísaná na LV č. XXXX,
a to novovzniknutá parcela CKN 2005/2 – orná pôda o výmere 202 m2, na základe
Geometrického plánu vyhotoviteľa: Geodézia Čadca, s. r. o., vyhotovený E. K. F. dňa 06. 06. 2023, č.
plánu: 22/2023, patrí do dedičstva po neb. J. D., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy
bytom: Podvysoká 82.

2. Žalobkyňa tvrdila, že po jej otcovi J. D. bolo vedené dedičské konanie pred Okresným súdom Čadca,
sp. zn. D 1572/00, Dnot 301/00. Po jej otcovi boli zákonní dedičia: jeho neb. manželka (jej matka) U. D.,
žalobkyňa a žalovaní v rade 3/ až 6/. Žalovaná 4a/ je právna nástupkyňa po neb. J. D., zomr. XX. XX.
XXXX, ktorý bol jej brat, a zároveň, syn neb. J. D., zomr. XX. XX. XXXX. Žalovaní 1/ a 2/ sú podielovými
spoluvlastníkmi parcely B. XXXX – orná pôda o výmere 566 m2, zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie
J., každý vo veľkosti 1/2 k celku nehnuteľnosti. Počas života jej otec J. D. uzavrel s J. P., nar. XX.

XX. XXXX, bytom: J. XX, dohodu v nasledovnom znení: „Dohoda uzavretá dňa 17. 04. 2000 medzi J.
P., nar. XX. XX. XXXX, bytom: J. XX a J. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom: Podvysoká 82,
na Obecnom úrade Podvysoká. J. J. D. dáva z parcele PKN č. 3963 202 m2, p. J. P. dáva z parcele
PKN 2005 202 m2. Obecný úrad v Podvysokej potvrdzuje, že táto dohoda bola podpísaná účastníkmi na
OcÚ dňa 17. 04. 2000.“. Dohodu potvrdili svojimi podpismi. V zmysle uvedenej dohody mali jej účastníci
vôľu zameniť medzi sebou nehnuteľnosti, ktoré boli jej predmetom. Jej otec sa však nikdy

nestal oficiálnym vlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej mal nadobudnúť vlastnícke právo, a to parcely
PKN č. 2005 o výmere 202 m2. Daná nehnuteľnosť sa nachádza v blízkosti rodinného domu,
v ktorom je jej bydlisko a ktorý darovala svojej dcére A. G. P.. O nehnuteľnosť sa náležitým spôsobomstarajú a obhospodarujú ju vo výmere 202 m2 tak, ako ju mal nadobudnúť jej otec. Oficiálne nie sú
vlastníkmi nehnuteľnosti a nehnuteľnosť nebola ani predmetom dedičského konania po jej neb. otcovi,
hoci mala patriť do dedičstva. Z Geometrického plánu č. 22/2023 vyplýva, že parcela CKN 2005 – orná

pôda o výmere 566 m2 sa rozdelila na dva časti, a to novovzniknutú parcelu CKN č. 2005/1
– orná pôda o výmere 364 m2 a novovzniknutú parcelu CKN 2005/2 – orná pôda o výmere 202 m2.

3. Žalovaní v rade 1/ a 2/ navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Pozemok CKN 2005 zdedili po ich
matke A. F., C. P., Uznesením OS Čadca 4D/8/2021, Dnot 37/2021. Predmetný pozemok CKN

2005 vlastnila a užívala ich matka až do svojej smrti a po jej smrti ho užívajú oni ako právni nástupcovia.
Nemajú vedomosť o tom, že by ich strýko J. P. niekedy zamenil pozemok s J. D.. Dohoda zo dňa
17. 04. 2000 uzatvorená medzi J. P. a J. D. je neplatná z dôvodu absencie zákonom predpísaných
náležitostí ustanovených v § 42, ods. 1 až 4 Katastrálneho zákona, pretože neobsahuje rodné čísla
účastníkov dohody a takáto dohoda je v zmysle zákona o katastri nehnuteľností nezapísateľná do
katastra nehnuteľností. Pokiaľ by prejavy vôle obaja účastníci mysleli vážne, podali by návrh na zápis

vlastníckeho práva na Okresný úrad Čadca, Kat. odbor, čo sa však nestalo, v opačnom prípade by došlo
k zápisu J. D. do katastra nehnuteľností ako vlastníka pozemku. V dohode nie je riadne vymedzené
katastrálne územie, v dohode je uvedené len PKN č. 3963 – 202 m2 a PKN 2005 – 202 m2, nie je
v nej uvedený druh pozemku, spoluvlastnícky podiel vyjadrený zlomkom k celku, výmera pozemku sa
taktiež nezhoduje s výmerou uvedenou na LV č. XXXX, na ktorom je uvedená výmera 566 m2. Nie

je teda zrejmé, či sa jedná o totožnú parcelu uvedenú na LV č. XXXX, ktorej sú vlastníkmi. V dohode
nie je riadne špecifikovaný predmet prevodu vlastníctva. Dohoda nie je úradne osvedčená. Z dohody
nie je zrejmé, komu sa dáva predmetná parcela o výmere 202 m2. Každý len dáva pozemok, ale nie
je uvedené, komu ho dáva, v kúpnej zmluve ako aj v zámennej zmluve je potrebné uviesť, kto, čo,
komu, koľko a za akých podmienok prevádza. V predmetnej dohode nie sú určené spomínané otázky

prevodu vlastníckeho práva a považujú ju za neurčitú a nejasnú a v katastrálnom konaní nezapísateľnú.
Je zvláštne, že žalobkyňa sa začala zaujímať o predmetný pozemok až po smrti ich matky A. F., keď
jej otec zomrel ešte v roku 2000, teda, po 24 rokoch, počas ktorých predmetný pozemok
užívala ich matka tak, že na ňom sadila zemiaky a zeleninu. Ich matka A. F. sporný pozemok
reálne užívala v celosti od roku 1989, čo je potvrdené aj ROEP-om. Žiadosť bola podaná dňa 15. 06.

2004 a Rozhodnutie č. j. C-835/2005 bolo vydané dňa 24. 03. 2006. Pred ich matkou vlastnila pozemok
ich stará matka G. P., ktorá pozemok nadobudla od C. V., C. N., v roku 1960. Ak
žalobkyňa tvrdí, že vlastní pozemok od roku 2000, vyvstáva otázka, prečo nenamietala Rozhodnutie
ROEP zo dňa 24. 03. 2006, keď tvrdí, že sa o vlastníctvo zaujímala. Z právneho hľadiska ich strýko
nemohol previesť predmetný pozemok, pretože nebol vlastníkom pozemku. Vlastníčkou bola jeho matka

G. P., resp. pozemok už v celosti užívala ich matka A. F., C. P.. Na základe
uvedenej chronológie vlastníkov, predmetný pozemok ich strýko J. P. nikdy nemohol previesť na tretiu
osobu, nakoľko nebol jej vlastníkom.

4. Žalobkyňa v písomných vyjadreniach uvádzala k obrane žalovaných v rade 1/ a 2/, že nehnuteľnosť,

ktorá tvorí predmet žaloby, je v jej osobnom užívaní od nepamäti a rovnako bola v užívaní jej otca.
V súčasnosti sa nachádza vedľa rodinného domu. Jej otec nadobudol nehnuteľnosť nielen na základe
písomnej dohody ale aj pre splnenie podmienok vydržania vlastníckeho práva. Jej otec bol vlastníkom
nehnuteľnosti, v ktorej susedstve sa nachádzala táto parcela, a to rodinného domu č. s. 82. J. P. oslovil
jej rodičov a dohodli sa na zámene nehnuteľností. J. P. chcel nehnuteľnosť, ktorú vlastnil jej otec na

podnikateľské účely a tým sa dohodli na zámene nehnuteľností v zmysle dohody. A. F. je sestra J. P.. J.
P. si túto nehnuteľnosť dal zapísať na list vlastníctva do katastra nehnuteľností. Jej otec krátko po spísaní
dohody zomrel, ešte v roku 2000. V súčasnosti ona užíva parcelu, kosí ju, má tam záhradu, ovocné
stromy. Nehnuteľnosť je ohradená z ich strany, a teda, nie je pravdivé tvrdenie žalovaných v rade 1/ a 2/,
že sa o túto nehnuteľnosť starajú. Nehnuteľnosť užívala v dobrej viere po dobu vyše 20 rokov, odkedy

bola dohoda spísaná. Nehnuteľnosť bola ohradená hneď po tom, ako došlo k spísaniu dohody a boli
vytýčené hranice v prírode. Nie je pravdivé tvrdenie, že predmetný pozemok bol zo strany žalovaných
v rade 1/ a 2/ užívaný. Aj z klasickej orto-foto-mapy je zreteľné, že predmetný pozemok je oplotený.
Oplotenie budovali a stavali oni, pričom popri oplotení sa nachádza aj vysoká tujová alej, ktoré
tuje sú v súčasnosti už vysoké a je nesporné, že už v súčasnosti majú vyše 20 rokov. Aj

výsadba týchto tují, ktorú realizovali, svedčí o tom, že Dohoda v roku 2000 bola uskutočnená. Keďže
pozemok je oplotený, žalovaní by sa k nemu nevedeli dostať. Vždy rešpektovali Dohodu, ktorá bola
uzatvorená s J. P. v roku 2000 a túto dohodu rešpektovali aj všetci právni nástupcovia a ostatní účastníci,
pretože do ich užívania sa nikto netlačil a nikto ich užívanie predmetného pozemku ani nerozporoval.Matka žalovaných v rade 1/ a 2/ užívala zvyšok parcely CKN 2005, avšak len o výmere 354
m2 (po odpočítaní 202 m2, ktoré boli predmetom dohody a ktoré mali v tomto čase už ohradené). Nie je
pravdivé tvrdenie žalovaných 1/ a 2/, že sa o nehnuteľnosť nezaujímala viac ako 20 rokov, opakovane

ich oslovovala s požiadavkou o odkúpenie nehnuteľnosti, pričom bola ochotná zaplatiť kúpnu cenu za
túto parcelu. Pozemok sa nachádza vedľa jej rodinného domu a ona sa súčasne oň stará, pretože má
za to, že na strane jej otca boli splnené všetky predpoklady aj pre vydržanie vlastníckeho práva. Tento
pozemok berie ako ich vlastníctvo, a preto poskytuje náležitú starostlivosť, aby bol pozemok riadne
udržiavaný a aby aj po vizuálnej stránke bol prijateľný pre okolie. Má za to, že na strane jej otca boli

splnené zákonom stanovené predpoklady pre vydržanie, rovnako bola spísaná aj uvedená
dohoda a jej otec mal byť vlastníkom ku dňu jeho smrti.

5. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že tituly nadobudnutia vlastníckeho práva
k predmetnej nehnuteľnosti J. D. (dohoda a vydržanie) sú žalobkyňou uvádzané alternatívne. Uviedli
všetky podstatné skutkové okolnosti k danej veci a pokiaľ súd posúdi dohodu ako neplatnú, tak J. D.

vstúpil do držby predmetnej nehnuteľnosti dobromyseľne, túto užíval ako svoju vlastnú, pričom mal za
to, že J. P. parcela patrí a túto nadobudol vydržaním. Následne na tom istom pojednávaní, po
oboznámení predbežného právneho posúdenia zo strany súdu (§ 181, ods. 2 Zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), v rámci ktorého súd okrem
iného uviedol, že je potrebné, aby žalobkyňa doplnila skutkové tvrdenia vo vzťahu k splneniu všetkých

zákonných predpokladov na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním J. D., najmä ohľadom jeho
oprávnenej držby, dobromyseľnosti ako aj plynutia zákonnej 10-ročnej vydržacej doby, najmä, kedy
začala plynúť a kedy uplynula, právny zástupca žalobkyne čiastočne upravil a doplnil skutkové tvrdenia
k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Tvrdil, že už dlho pred tým, ako bola uzavretá Dohoda
dňa 17. 04. 2000, užíval J. D. sporný pozemok ako vlastný a touto dohodou len došlo k sformalizovaniu

vzťahov. Vydržacia doba uplynula už dňa 17. 04. 2000 a v čase podpísania dohody už bol J. D.
vlastníkom predmetnej parcely o výmere 202 m2, pretože táto parcela bola oplotená, obhospodarovaná
a p. F. ako právna predchodkyňa žalovaných v rade 1/ a 2/ si do tejto parcely nerobila nikdy nároky.
Došlo k rozdeleniu parcely v prírode na základe dohody všetkých vtedy vlastníkov a do užívania sa
J. D. ani jeho právnym nástupcom nikto netlačil a žalovaní v rade 1/ a 2/ si nikdy nerobili nároky. Zo

strany J. D. došlo k vydržaniu vlastníckeho práva reálnym rozdelením pôvodnej parcely a každý užíval
rozdielne časti ako svoje vlastné a pre svoje potreby a takto je to rozdelené až doposiaľ. Aj samotné
obhospodarovanie týchto parciel svedčí o tom, že takáto dohoda bola. Ak by došlo k neoprávnenému
záberu vyše 200 m2, je nesporné, že právni predchodcovia žalovaných v rade 1/ a 2/, aj samotní
žalovaní v rade 1/ a 2/, by voči takémuto záberu zakročili. J. D. počas takmer celého svojho života

predmetnú parcelu užíval a túto nadobudol vydržaním.

6. Žalobkyňa predložila nasledujúce listinné dôkazy: Osvedčenie o dedičstve D
1572/00, Dnot 301/00, Potvrdenie Okresného súdu Žilina, pracovisko Čadca, sp. zn.
CA-8D/142/2021, Výpis z Listu vlastníctva č. XXXX, kat. územie J., Dohoda zo dňa

17. 04. 2000, Žiadosti o mimosúdne riešenie veci zo dňa 18. 09. 2023, doručenky, Geometrický plán
na oddelenie pozemku p. č. 2005/2 č. 22/2023 a fotografie. Žalobkyňa navrhla vykonať dokazovanie
výsluchom žalobkyne, žalovaných a výsluchom svedkov J. P., G. P., O. P., P. B. a W. T.. Následne, na
pojednávaní oznámila, že netrvá na výsluchu žalovaných v rade 1/ a 2/ ani na výsluchu svedka Karola
Chytila.

7. Žalovaní v rade 1/ a 2/ predložili nasledovné listinné dôkazy: Uznesenie Okresného súdu v Čadci č.
k. 4D/8/2021 – 55, Dnot 37/2021, vydané v dedičskej veci po poručiteľke A. F., zomr. XX. XX. XXXX,
Rozhodnutie Správy katastra Čadca č. j. C-835/2005 zo dňa 24. 03. 2006, Výpis
z Listu vlastníctva č. XXXX, kat. územie J..

8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové tvrdenia strán sporu možno konštatovať, že
medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalovaní v rade 1/ a 2/ sú zapísaní na Liste vlastníctva č. XXXX,
kat. územie J. ako podieloví spoluvlastníci parcely CKN č. 2005 – orná pôda o výmere 566 m2, každý
v podiele 1, ktorá skutočnosť vyplýva i z Výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. J.. Medzi stranami

bolo tiež nesporné, že medzi otcom žalobkyne J. D. a strýkom žalovaných v rade 1/ a 2/ J. P. došlo
dňa 17. 04. 2000 k uzatvoreniu písomnej Dohody na Obecnom úrade v Podvysokej. Medzi
stranami bolo nesporné i to, že sporná parcela CKN 2005/2 je vytvorená z časti parcely CKN 2005
Geometrickým plánom č. 22/2023.9. Sporné medzi stranami bolo či J. D. bol ku dňu svojej smrti vlastníkom spornej parcely CKN 2005/2,
a to titulom Dohody zo dňa 17. 04. 2000, prípadne titulom vydržania. Sporné bolo i to, či je Dohoda zo

dňa 17. 04. 2000 platný právny úkon a či na strane J. D. boli splnené všetky zákonné predpoklady na
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, najmä oprávnená držba po celú vydržaciu dobu 10 rokov.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaných v rade 3a/, 3b/, 5/ a výsluchom svedkov
J. P., G. P., O. P. a W. T. a listinnými dôkazmi, ktoré strany v spore predložili, vrátane fotografií. Na

základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

11. Dňa 17. 04. 2000 bola na Obecnom úrade Podvysoká uzatvorená Dohoda medzi
J. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom: J. XX a J. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom: J. XX.
V Dohode je uvedené, že pán J. D. dáva z parcele PKN č. 3963 202 m2, pán J. P. dáva z parcele PKN
2005 202 m2. Obecný úrad v Podvysokej potvrdzuje, že táto dohoda bola podpísaná účastníkmi na OcÚ

dňa 17. 04. 2000. Dohodu obaja potvrdili svojimi podpismi.

12. Z fotografií vyplýva, že sporná nehnuteľnosť je oplotená ako súčasť záhrady pri
rodinnom dome a sú na nej vyrastené vysoké tuje.

13. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že jej otec dal pozemok J. P. s tým, že si pozemky vymenia. J. P.
potom prišiel k nim, vymeral pozemok, vzal kolík a povedal: „Toto je vaše.“. Samozrejme, bolo to po
dohode s jeho mamou. J. P. žil v dome so svojou mamou, takže ona o tom musela vedieť. Nikdy od nich
nebolo počuť, že sa oni o to starajú, že tam majú tuje. Oni nikomu nič nezobrali, bolo im to dané. Sporný
pozemok užívali aj pred rokom 2000, ako bola uzavretá dohoda a na otázku, ako dlho pred rokom 2000

jej otec s rodinou predmetný pozemok užívali, uviedla, že to bolo asi rok – dva, už si to presne nepamätá.
J. P. neprišiel za jej otcom len tak, musel sa predtým s mamou dohodnúť a potom prišiel za jej otcom,
aby urobili takúto dohodu. Potom išli na úrad, tam to spísali a myslí si, že keď sa niečo spíše na úrade,
tak je to platné. Druhá parcela, ktorá mala byť zamenená, teda, parcela 3963, je vedľa domu J. P..

14. Žalovaná v rade 3a/, ktorá je švagrinou žalobkyne, pri výsluchu uviedla, že jej manžel staval dom
žalobkyne a ona bola presvedčená o tom, že to majú v poriadku, keďže záhradu užívali,
obhospodarovali a majú tam zasadené tuje. Na otázku, ako dlho spornú parcelu užívali, uviedla, že si
to nepamätá, nevie, ako dlho, môže to byť približne 40 rokov. Spornú parcelu obhospodarovali rodičia
žalobkyne J. D. a U. D.. Až teraz sa dozvedela o tom, že to nemajú vysporiadané.

15. Žalovaný v rade 3b/, ktorý je vnukom J. D., pri výsluchu uviedol, že si pamätá, že keď bol asi ako 15-
ročný chlapec, tak celú danú parcelu oral, pretože tam sadili zemiaky. Oral celú parcelu popred chalupu
žalobkyne, teda, aj druhú časť pre p. F., preto vie, že parcelu museli užívať skôr, ako bola v roku 2000
uzatvorená Dohoda a dlhšie, ako uvádzala žalobkyňa pri výsluchu. Jeho otec, keď ešte žil, mu

hovoril, že jeho dedo riešil zámenu s J. P., jeho otec bol najstarší zo súrodencov, staral sa o pozemky,
ktoré patrili ich rodine a on mu pri tom pomáhal. Chodil orať nielen na tento pozemok ale
aj na ďalšie pozemky. Jeho dedo hovoril, že to má s p. P. dohodnuté, takže bol v tom, že J. P. to má so
svojou mamou poriešené. Predmetný pozemok orával pre deda a babku, potom aj pre
tetu. Pre p. F. ho neorával, p. F. mala na danom pozemku zasadené ešte pred tým, ako naň chodieval

orať, čiže, bolo to pred viac ako 40 rokmi. Chodieval tam orať od 5. triedy ZŠ. Od svojich starých rodičov
vie, že pôvodnou vlastníčkou parcely bola G. P. a potom sa dohodli s J. P. na zámene. Nevedel uviesť,
prečo v roku 2000 neuzavrel J. D. L. s G. P., jeho otec mu povedal, že jeho otec J. D. vybavil zámenu
s p. P. a mysleli si, že je to v poriadku.

16. Žalovaný v rade 5/ pri výsluchu uviedol, že ich starí rodičia a prarodičia uzatvorili dohodu a tá platila.
On potom navrhol jeho otcovi, aby s J. P. uzavrel niečo písomne, aby to mal aj na papieri, preto dohodu
aj spísali. Potom otec zomrel. Prioritný záujem o druhý pozemok mal J. P. rodina pozemok pred rokom
2000, uviedol, že žalobkyňa, keď stavala rodinný dom v 80-tych rokoch a oni jej pritom pomáhali, už
vtedy po pozemku chodili a G. P. s tým súhlasila, aj, ktorý chcel na tomto druhom, teda, predtým ich

pozemku, podnikať, chcel ho využívať, a preto dohodu uzatvoril. To, že sa to v ROEP-e nevysporiadalo
a že J. P. bol šikovnejší, bola ich chyba. Keď sa niečo dohodlo, tak by to malo platiť. Na otázku, ako
dlho užívala jeho jej mama p. D.. Ďalej pozemok užívali, sadili tam, kosili ho, starali sa oň, sadili na ňom
zeleninu. Pozemok oplotili asi v roku 2010. Dohoda, ktorá bola uzatvorená v roku 2000, bola uzatvorenás J. P. a jeho mama o tom vedela. On sám videl dohodu možno na druhý alebo tretí deň, otec si dohodu
schoval. Bola to jednoduchá klasická dohoda, že si vymieňajú pozemky medzi sebou, ten pozemok
za ten a ten pozemok za ten. G. P. splnomocnila J. P. na uzatvorenie tejto dohody, pretože on druhý

pozemok potreboval pre svoje podnikanie, preto nebola uzatvorená dohoda s G. P. písomne a keď sa
starí ľudia na niečom dohodli, tak to aj platilo. Na otázku, prečo žalobkyňa to rieši až po 24 rokoch,
uviedol, že keď žila A. F., neboli žiadne problémy, vedeli, čo je čie, až teraz si to F. začali privlastňovať.

17. Svedkyňa G. P., dcéra žalobkyne, pri výsluchu uviedla, že pri samotnej

dohode nebola, avšak od deda J. D. vie, že si vymenil pozemok s p. P.. Bolo to obojstranne
výhodné, pretože vymenený pozemok bol v blízkosti ich domu. Ona sa potom vydala a v roku 2001 sa
vrátila na Kysuce a na základe tejto vedomosti o výmene začali pozemok opravovať. S p. P. mali veľmi
dobré susedské vzťahy, vzájomne si pomáhali. Po tom, ako oplotili pozemok, sa ich nejedenkrát pýtala,
či si môže o ich plot môže oprieť nejaké veci a keď na pozemku sadili stromy, ešte im radila, ktoré stromy
si tam majú zasadiť. Na otázku, odkedy sa pozemok udržiava zo strany jej rodiny, uviedla, že je to od

roku 2001, keď tam prišla. Predtým tam bola orná pôda. Oni tam urobili trávnik, vysadili tuje, aby to bola
záhrada. V tom čase p. F. žila, chodievala tam, oni s ňou často komunikovali, tiež aj s jej manželom.
Hranice pozemku boli určené J. P.. Na otázku, kedy bola uzatvorená dohoda, uviedla, že
to presne nevie, ale možno to bolo v roku 2000, možno v roku 1999, ona vtedy študovala.
Po skončení štúdia sa vrátila v roku 2001. Predpokladala, že vlastníkom pozemku

v čase uzatvárania dohody bol ten, kto prišiel pozemok vymerať. Keď niekto prišiel a žiadal
výmenu, tak samozrejme vedel, čo robí, sám asi len tak neprišiel, že „poďme si to vymeniť“.
Takže vlastníkom bol buď ten alebo niekto z jeho rodiny.

18. Svedok O. P., ktorý je zaťom žalobkyne, pri výsluchu uviedol, že prvýkrát bol u manželky na

Podvysokej v roku 1999 a začali tam žiť v roku 2001. Od roku 2001 sa o pozemok staral on, on zasadil
tam tuje, mal tam svoje náradie a keďže tam vtedy žili, tak sa o to starali. Vie, že prišla svokra a povedala,
že bola spravená dohoda, že p. P., ktorý mal pílu, má pozemok a že môžu rozšíriť ich plot o vymeraný
kúsok. Plot postavil on. Následne vysadili tuje a stromčeky, ktoré za tie roky vyrástli. J. F. ani p. F. na to
nič nepovedali, čiže, takto sa to dlho rešpektovalo.

19. Svedok W. T., ktorý je susedom žalobkyne, pri výsluchu uviedol, že býva hneď vedľa žalobkyne
od roku 1962. Teraz má 75 rokov a keď mal 50 rokov, videl, že p. J. P. behal s pásmom pri chalupe
žalobkyne. Potom sa žalobkyne pýtal, čo tam robili P. a ona mu povedala, že ona bude mať vymeraný
kúsok a náhradu zase bude mať J. P. inde, že urobili zámenu. Vtedy, keď p. P. videl vymeriavať, bol tam

sám so žalobkyňou. Odvtedy, ako videl vymeriavať pozemok p. P., keď mal 50 rokov, tak sa
ovymeranýpozemokstaralažalobkyňatak,ženajskôrhokosili,potomnasadilituje, ktorésútam
dodnes. Nemá vedomosť o tom, že by rodičia žalovaných F. namietali prihradenie a užívanie pozemku.
Jednu tú vymeranú časť pozemku obhospodarovala žalobkyňa a druhú zvyšnú časť obhospodarovali
F.. Počul, že otec žalobkyne sa mal dohodnúť s p. P. na výmene tohto pozemku. Na otázku, či má

vedomosť o tom, kto bol vlastníkom tohto pozemku v roku 2000, uviedol, že vlastníkom bola žalobkyňa,
a to vlastníkom pozemku, ktorý sa jej vymeral.

20. Svedok J. P., po poučení o jeho procesných právach, odoprel výpoveď s odôvodnením, že by mohol
spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania sebe aj blízkym osobám. Uviedol len toľko, že nezapiera,

že dohodu podpísal, ale po 25 rokoch nevie, čo sa s tým udialo ďalej.

21. Z Rozhodnutia Správy katastra Čadca č. j. C-835/2005 zo dňa 24. 03. 2006 vyplýva, že Správa
katastra Čadca prerokovala Žiadosť A. F., C. P., o nadobudnutie vlastníctva k parcele CKN 2005 – orná
pôda o výmere 566 m2, ktorá je identická s parcelou PKN č. 3601 s PKN vl. č. 351 podľa identifikácie,

kat. územie J. a po preukázaní splnenia podmienok uvedených v § 11, ods. 4 zákona v spojení s §
134 OZ potvrdzuje, že navrhovateľ A. F., C. P., nadobudla podľa § 11, ods. 1 a 2 zákona vlastníctvo
k nehnuteľnostiam v kat. území J., a to parcela CKN 2005 – orná pôda o výmere 566 m2, ktorá je
identická s parcelou PKN č. 3601 s PKN vl. č. 351 podľa identifikácie, v celosti vydržaním
rokom 1989. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľka si podala dňa 15. 06. 2004

Návrh na komisiu ROEP pri Obecnom úrade Podvysoká na vydanie rozhodnutia o vlastníctve podľa
§ 11, ods. 1, 2 zákona. Listinami – výpisom PKN vložka č. XXX, identifikáciou, čestným vyhlásením
svedkov, čestným vyhlásením navrhovateľa, potvrdením obecného úradu Podvysoká, stanoviskom
komisie ROEP v kat. území J. – preukázal, že uvedenú parcelu užíva od roku 1989. Navrhovateľprehlásil, že uvedené nehnuteľnosti nadobudol reálnou deľbou a ústnou darovacou zmluvou od matky
G. P., ktorá nadobudla pozemok od C. V., C. N., v roku 1960, ktorá je vedená vo vl. č. XXX pod B/16 ako
spoluvlastník. Uvedené nehnuteľnosti navrhovateľ užíva dobromyseľne, pokojne a nerušene a nikto si

do nich nerobí vlastnícke nároky, čo bolo preukázané aj listinnými dôkazmi.

22. Základným predpokladom určovacej žaloby (žaloby o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva
po poručiteľovi) je preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení v zmysle § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný tam, kde pomocou takejto žaloby
možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nie je
možné dospieť inak a tam, kde určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah
a povahu právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu príslušný právny
rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov. Ak sa má určovacou žalobou, resp. určovacím
výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností,

bude naliehavý právny záujem na požadovanom určení daný vždy.

23. V danom prípade je daný naliehavý právny záujem na určení, že parcela CKN 2005/2
patrí do dedičstva po neb. J. D. v zmysle § 137 písm. c/ CSP, nakoľko je rozpor medzi žalobkyňou
tvrdeným hmotnoprávnym stavom vlastníctva k tejto nehnuteľnosti, ktoré má podľa žalobkyne svedčať

v prospech právneho predchodcu žalobkyne neb. J. D. a formálnym stavom vykazovaným na liste
vlastníctva č. XXXX, k. ú. J., ktoré svedčí v prospech žalovaných v rade 1/
a 2/. Žalobkyňou navrhovaný spôsob rozhodnutia súdu (petit) je zároveň vykonateľný, pretože zo Správy
Okresného úradu Čadca, Katastrálny odbor zo dňa 21. 08. 2024 vyplýva, že na základe vyjadrenia
Technického oddelenia je Geometrický plán č. 22/2023 ku dňu 21. 08. 2024 zapísateľný a na základe

vyjadrenia Právneho oddelenia je petit ku dňu 21. 08. 2024 zapísateľný.

24. Ďalším z predpokladov úspechu žaloby o určenie, že nehnuteľnosť patrí do
dedičstva, je správne vymedzenie okruhu subjektov v spore.

25. V konaní o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi musia vystupovať všetci
dedičia poručiteľa, buď na stane žalobcov alebo na strane žalovaných. Z Osvedčenia o dedičstve sp.
zn. D 1572/00, Dnot 31/00 zo dňa 04. 04. 2002 vyplýva, že dedičmi po poručiteľovi
J. D., zomr. XX. XX. XXXX, boli žalobkyňa a žalovaní v rade 5/ a 6/, pôvodný žalovaný v rade 3/, N. D.
a neb. J. D., nar. XX. XX. XXXX. Pôvodný žalovaný v rade 3/ - N. D. – zomrel v priebehu konania, preto

Okresný súd Žilina Uzneseniami č. k. 5C/15/2024 – 79 zo dňa 22. 10. 2024 a č. k. 5C/15/2024 – 104
zo dňa 13. 11. 2024 rozhodol, že v konaní bude pokračovať na strane žalovaných s dedičmi pôvodne
žalovaného v rade 3/, ktorými sú žalovaní v rade 3a/ až 3e/. Podľa Potvrdenia Okresného súdu Žilina,
pracovisko Čadca zo dňa 02. 02. 2024, J. D., nar. XX. XX. XXXX, zomrel XX. XX. XXXX a dodatočné
dedičské konanie sa viedlo pod sp. zn. CA-8D/142/2021, bolo skončené vydaním Uznesenia zo dňa 11.

01. 2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 02. 2022, vykonateľnosť 17.
01. 2022, a podľa ktorého dedičkou v I. dedičskej skupine je dcéra poručiteľa L. H. – žalovaná v rade
4/. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní vystupujú všetci dedičia po neb. J. D., ktorými sú žalobkyňa
a žalovaní v rade 3a/ až 6/.

26. Porovnaním spoluvlastníkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, k.
ú. J., so stranami sporu súd zistil, že v spore vystupujú obaja spoluvlastníci zapísaní na predmetnom
liste vlastníctva ako žalovaní v rade 1/ a 2/.

27. Nakoľko v spore vystupujú všetci dedičia po neb. J. D. a zároveň a aj všetci

spoluvlastnícizapísanínalistevlastníctva,másúdzato,žežalobkyňadostatočnýmspôsobomvymedzila
okruh subjektov v spore, a preto naplnila podmienku vecnej legitimácie podľa § 78 CSP.

28. Vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením,
rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom (§ 132 ods. 1

Občianskeho zákonníka). Nadobudnutie vlastníckeho práva na základe iných skutočností ustanovených
zákonom je i nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.29. Žalobkyňa uvádzala ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva k parcele CKN 2005/2
J. D. L. zo dňa 17. 04. 2000. Žalovaní v rade 1/ a 2/ namietali, že predmetná dohoda je neplatná pre jej
nejasnosť a neurčitosť a tiež tvrdili, že J. P. nebol vlastníkom parcely CKN 2005, preto nebol oprávnený

dohodu podpísať, vlastníčkou pozemku v čase podpisu dohody bola jeho matka G. P..

30. Dohoda zo dňa 17. 04. 2000 má byť podľa žalobkyne zámenná zmluva. Žalovaní v rade 1/ a 2/
namietali, že z Dohody nie je zrejmé komu kto dáva 202 m2 v parcelách. Keďže Dohoda
bola uzatvorená len medzi J. D. a J. P., tak je logické, že J. P. dával J. D. a J. D. dával J. P.. Súd preto

predmetnú Dohodu právne posúdil ako zámennú zmluvu, v ktorej J. D. a J. P. prejavili vôľu dať tomu
druhémuzparcielvýmeru202m2,tedaprejavilivôľunavzájomsizameniťčastiparcielovýmere202m2.

31. Zámenná zmluva je upravená v § 611 Občianskeho zákonníka. Ide o dvojstranný právny úkon,
ktorým si zmluvné strany vymieňajú vec za vec. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na procesnú obranu

žalovanejzaoberalsasúdvprvomradetýmčiideoplatnýprávnyúkonvzmysle§37ods.1Občianskeho
zákonníka. Už na prvý pohľad je Dohoda nejasný a neurčitý právny úkon, pretože v Dohode nie je riadne
špecifikovanýpredmetprevodu.VDohodeabsentujeúdajokatastrálnomúzemí,vktoromsaobeparcely
nachádzajú. Parcely sú označené ako PKN č. 3963 a PKN č. 2005, teda v pozemno-knižnom stave,
hoci v roku 2000 už pozemková kniha nebola a parcely boli v katastri nehnuteľností evidované buď

v registri C alebo v registri E. Z Dohody nie je ani zrejmé, ktoré časti parciel PKN č. 3963 a PKN č. 2005
boli jej predmetom, keďže predmetom zámeny mala byť len výmera 202 m2 a nie celé parcely. Takáto
Dohoda, v ktorej nie sú riadne, určito a jednoznačne špecifikované pozemky, ktoré mali byť predmetom
zámeny, tak aby neboli zameniteľné s inými pozemkami, je nejasná a neurčitá. Ide o právny úkon, ktorý
nebol urobený určite a zrozumiteľne, preto je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný.

Dohoda by z dôvodu jej nejasnosti a neurčitosti nebola ani zapísateľná do katastra nehnuteľností. Na
základe takejto neplatnej Dohody nemohol J. D. nadobudnúť vlastnícke právo k parcele CKN 2005/2,
ktorá je predmetom konania.

32. Nakoľko Dohoda zo dňa 17. 04. 2000 je absolútne neplatný právny úkon, bolo nadbytočné, by sa

súd zaoberal tým či bol J. P. vlastníkom parcely PKN č. 2005 v čase uzatvorenia Dohody a teda či vôbec
bol oprávnenou osobou na uzatvorenie tejto Dohody ako zámennej zmluvy.

33. Žalobkyňa uvádzala ako ďalší, alternatívny, spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej
nehnuteľnosti J. D. vydržanie.

34. Vydržanie (§ 134 Občianskeho zákonníka) je jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia práva,
pri ktorom sa na základe splnenia zákonom stanovených podmienok priznávajú právne účinky aj len
domnelému právu vyplývajúcemu z domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými subjektmi, ak toto
právo bolo vykonané po stanovenú dobu nerušene a nepretržite v dobrej viere, že nejde o právo len

domnelé. Účelom inštitútu vydržania je práve uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s
právnym stavom. Ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka ustanovuje podmienky vydržania, ktoré
musia byť splnené po celý čas plynutia vydržacej doby nasledovne: 1/ spôsobilý predmet vydržania,
2/ spôsobilý subjekt vydržania, 3/ oprávnená držba a 4/ vydržacia doba 10 rokov. Podmienky vydržania
sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne, to znamená, ak nie je splnená čo i len

jedna z nich, nedochádza k vydržaniu. Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, to je ten,
kto s vecou nakladá ako so svojou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí.
Detencia, teda len samotné užívanie nehnuteľnosti, sama o sebe na vydržanie nestačí.

35. Medzi podmienky vydržania patrí oprávnená držba po celú vydržaciu dobu 10

rokov. Tvrdenia samotnej žalobkyne ohľadom začiatku plynutia vydržacej doby, ktorá
začína plynúť od momentu začiatku oprávnenej držby nehnuteľnosti, prezentované v priebehu konania
boli rozporné a nekonzistentné.

36. Žalobkyňa v písomných vyjadreniach spísaných jej právnym zástupcom (pred

pojednávaním) tvrdila, že: „...nehnuteľnosť užívala v dobrej viere po dobu vyše 20 rokov, odkedy bola
dohoda spísaná...., nehnuteľnosť bola ohradená hneď po tom, ako došlo k spísaniu dohody a boli
vytýčené hranice v prírode; popri oplotení vysadili tuje, ktoré sú v súčasnosti už vysoké a majú vyše 20
rokov... aj výsadba týchto tují, ktorú realizovali, svedčí o tom, že Dohoda v roku 2000bola uskutočnená... vždy rešpektovali Dohodu, ktorá bola uzatvorená s J. P. v roku 2000 a túto dohodu
rešpektovali aj všetci právni nástupcovia a ostatní účastníci...“ Z týchto vyjadrení žalobkyne vyplýva, že
k užívaniu a teda aj k držbe spornej nehnuteľnosti došlo zo strany žalobkyne a jej rodiny, potom ako

bola spísaná Dohoda dňa 17. 04. 2000.

37. Následne na pojednávaní právny zástupca žalobkyne po oboznámení predbežného právneho
posúdenia zo strany súdu začal tvrdiť, že „.. už dlho pred tým, ako bola uzavretá Dohoda dňa 17. 04.
2000, užíval J. D. sporný pozemok ako vlastný a touto dohodou len došlo k sformalizovaniu vzťahov...

Vydržacia doba uplynula už dňa 17. 04. 2000 a v čase podpísania dohody už bol J. D. vlastníkom
predmetnej parcely o výmere 202 m2, pretože táto parcela bola oplotená, obhospodarovaná...“. Z tohto
vyjadrenia vyplýva, že J. D. mal užívať spornú nehnuteľnosť už dlho predtým ako bola spísaná Dohoda
zo dňa 17. 04. 2000, avšak toto tvrdenie zostalo len vo všeobecnej rovine. Právny zástupca žalobkyne
neuviedol kedy mal J. D. začať užívať spornú nehnuteľnosť uvedením minimálne roku, v ktorom k tomu
malo dôjsť a zároveň neuviedol ani, na základe akej skutočnosti, na základe

akého právneho titulu, mal začať užívať J. D. spornú nehnuteľnosť už dlho predtým ako bola spísaná
Dohoda. Uvedenie doby začiatku užívania spornej nehnuteľnosti je významné z dôvodu zistenia či bola
naplnenápodmienka10-ročnejvydržacejdoby.Uvedenietitulu,nazákladektoréhomalodôjsťkužívaniu
nehnuteľnosti je významné z dôvodu posúdenia dobromyseľnosti užívateľa a tým aj oprávnenej držby.

38. Pri výsluchu žalobkyňa uviedla, že „.. Sporný pozemok užívali aj pred rokom 2000, ako bola uzavretá
dohodaabolotoasirok–dva,užsitopresnenepamätá...“.Jejvyjadreniejepretovrozporesvyjadrením
jej právneho zástupcu, že pozemok užívali už dlho pred tým, ako bola Dohoda uzatvorená.
Jej vyjadrenie čo sa týka doby začiatku užívania spornej nehnuteľnosti Pavlom Hnitkom a rodinou
žalobkyne je v rozpore aj s vyjadreniami žalovaných v rade 3a/, 3b/ a 5/, ktorí sú rovnako ako žalobkyňa

právnymi nástupcami po J. D.. Žalovaná v rade 3a/ uviedla, že spornú nehnuteľnosť užívali približne
40 rokov. Žalovaný v rade 3b/ uviedol, že spornú parcelu chodieval orať od 5. triedy ZŠ, teda pred viac
ako 40 rokmi. Žalovaný v rade 5/ uviedol, že pozemok užívali už v 80-tych rokoch, keď
žalobkyňa stavala rodinný dom a užívali ho aj naďalej. Z uvedeného je zrejmý rozpor medzi vyjadrením
žalobkyne a vyjadreniami žalovaných v rade 3a/, 3b/ a 5/, ohľadom doby začiatku užívania spornej

nehnuteľnosti a rozdiel medzi nimi uvádzanými rokmi (1 – 2 roky a viac ako 40 rokov)
je podstatne výrazný, nejde o nepatrný rozdiel.

39. Tvrdenia právneho zástupcu žalobkyne, že spornú nehnuteľnosť užívali dlho predtým ako bola
spísaná Dohoda v roku 2000, ktoré tvrdenie pri svojom výsluchu nepotvrdila ani samotná žalobkyňa,

nepotvrdili ani svedkovia. Práve naopak, z ich výsluchu vyplynulo, že rodina žalobkyne začal
spornú nehnuteľnosť užívať až potom ako bola spísaná Dohoda v roku 2000. Svedkyňa G. P., ktorá je
dcérou žalobkyne uviedla, že pozemok sa zo strany jej rodiny udržiava od roku 2001 a jej manžel O. P.
sa tiež vyjadroval k užívaniu sporného pozemku ním a rodinou žalobkyne až po roku 2001. Svedok W.
T., ktorý je susedom žalobkyne a ako jediný z vypočutých osôb nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu

k stranám sporu, uviedol, že má 75 rokov a keď mal 50 rokov, to znamená že pred 25 rokmi – teda
v roku 2000, videl J. P. vymeriavať pozemok pri dome žalobkyne a potom mu
žalobkyňapovedala,žeurobilizámenu,žeonabudemaťvymeranýkúsokaJ.P.budemaťnáhraduinde.
Odvtedy sa o vymeraný pozemok starala žalobkyňa. Predmetné výpovede svedkov potvrdzujú pôvodné
tvrdenia žalobkyne prezentované v písomných vyjadreniach, že spornú nehnuteľnosť začala jej rodina

užívať až potom ako bola uzatvorená Dohoda v roku 2000. Žiaden zo svedkov nepotvrdil
tvrdenia právneho zástupcu žalobkyne a žalovaných v rade 3a/, 3b/ a 5/, že spornú nehnuteľnosť užívali
už dlho predtým ako bola Dohoda uzatvorená, viac ako 40 rokov. Tieto tvrdenia neboli preukázané ani
žiadny iným dôkazom.

40. Tvrdenia právneho zástupcu žalobkyne prezentované na pojednávaní, že J. D. užíval spornú
nehnuteľnosť dlho pred uzatvorením Dohody zostali len v rovine všeobecných tvrdení, keďže neuviedol
kedy pred rokom 2000 a na základe akého titulu mal J. D. začať užívať spornú nehnuteľnosť a napokon
tieto tvrdenia neboli preukázané žiadnym dôkazom. Výsluchy žalovaných v rade 3a/, 3b/ a 5/ nie sú
spôsobilé samé osobe tieto tvrdenia preukázať, pretože nie sú podporené žiadnym iným dôkazom a

sú v rozpore s vyjadrením samotnej žalobkyne uvedeným pri jej výsluchu i s vyjadreniami všetkých
vypočutých svedkov. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že J. D., žalobkyňa a jej rodina, začali
užívať spornú nehnuteľnosť až potom ako bola dňa 17. 04. 2000 uzatvorená Dohoda. Až na základe tejto
Dohody zo dňa 17. 04. 2000 vstúpili do držby a užívania spornej nehnuteľnosti. Spornú nehnuteľnosťnásledne oplotili, vysadili tam tuje (preukázané fotografiami) a užívajú ju ako záhradu rodinného domu
žalobkyne až doposiaľ.

41. Jednou z podmienok na vydržanie je oprávnená držba nehnuteľnosti po dobu (najmenej) 10 rokov.
Podmienka oprávnenej držby spornej nehnuteľnosti po dobu 10 rokov musí byť splnená na strane
otca žalobkyne J. D., keďže žalobkyňa sa žalobou domáha určenia, že sporná nehnuteľnosť patrí do
dedičstva po jej otcovi. Splnenie tejto podmienky na strane žalobkyne je v tomto konaní
irelevantné, pretože žalobkyňa netvrdí, že spornú nehnuteľnosť vydržala ona. Vydržacia doba plynie

od začiatku oprávnenej držby nehnuteľnosti Pavlom Hnitkom. Oprávnená držba spornej nehnuteľnosti
J. D. začala dňom uzatvorenia Dohody 17. 04. 2000. Vydržacia doba 10 rokov tak začala plynúť
dňom 17. 04. 2000 a uplynula dňom 17. 04. 2010 (§ 122, ods. 2 Občianskeho zákonníka). J. D. však
zomrel ešte pred uplynutím 10-ročnej vydržacej doby, dňa 23. 10. 2000. Zákonná 10-ročná vydržacia
doba preto u neho neuplynula. J. D. nemal spornú nehnuteľnosť v oprávnenej držbe po dobu 10 rokov.
Preto nie je splnená jedna zo základných podmienok pre vydržanie, a to 10-ročná vydržacia

doba.

42. Nakoľko J. D. nemal v oprávnenej držbe spornú nehnuteľnosť 10 rokov, neuplynula zákonná
vydržacia doba, a preto J. D. nenadobudol vlastnícke právo k spornej parcele vydržaním.

43. Zhrnúc uvedené závery súdu, v konaní nebolo preukázané, že by J. D. nadobudol výlučné vlastnícke
právo k spornej nehnuteľnosti na základe Dohody zo dňa 17. 04. 2000 (z dôvodu
jej absolútnej neplatnosti) ani na základe vydržania (z dôvodu neuplynutia 10-ročnej vydržacej doby).
Preto nebolo možné vyhovieť návrhu žalobkyne a určiť, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po
J. D. a súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

44. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255, ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP. Žalovaní mali
v spore úspech v plnom rozsahu, keďže súd žalobu zamietol, preto majú voči žalobkyni nárok
na náhradu trov konania. Súd v danom prípade videl dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257
CSP vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v rade 3a/ až 6/, ktorých účastníctvo v spore na strane

žalovaných bolo len formálne, nakoľko rovnako ako žalobkyňa, sú dedičmi po neb. J. D.. Preto súd týmto
žalovaným voči žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Okrem toho si títo žalovaní ani náhradu trov
konania voči žalobkyni neuplatnili. Uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa však
nie sú naplnené na strane žalobkyne vo vzťahu k žalovaným v rade 1/ a 2/, preto súd
žalovaným v rade 1/ a 2/, ktorí mali v spore plný úspech, priznal voči žalobkyni náhradu trov konania

v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová
značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie
musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365, ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie
o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.