Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoCsp/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120244967
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6120244967.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpený
Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava- mestská časť Ružinov, IČO: 53 255
739, proti žalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 2 272,51 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20Csp/10/2021-136
zo dňa 24. 05. 2021, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne :

,,I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobca nemá právo na náhradu trov
konania.

2. Výrok odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému
súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu voči žalovanému domáhal zaplatenia 2 272,51 eur
s príslušenstvom. Žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tým, že jeho právna
predchodkyňa D. D., E. ako veriteľka a žalovaný ako dlžník dňa 02. 02. 2016 uzatvorili Zmluvu
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o splátkovom úvere“), ktorou sa veriteľka
zaviazala poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 2 000,- eur. Dlžník nesplácal splátky úveru riadne a včas,

v dôsledku čoho veriteľka výzvou zo dňa 06. 03. 2019 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu
04. 03. 2019 a vyzvala dlžníka na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia tejto
výzvy. D. D., E. ako postupca a žalobca ako postupník dňa 24. 06. 2019 uzatvorili zmluvu o postúpení
pohľadávok, ktorou postupca postúpil na postupníka pohľadávku voči žalovanému. Podľa prílohy k
zmluve o postúpení pohľadávok ku dňu postúpenia bola pohľadávka D. D., a. s. voči žalovanému vo
výške 2 272,51 eur a pozostávala z istiny vo výške 1 725,30 eur, úroku vo výške 495,10 eur, úroku
z omeškania vo výške 46,34 eur a poplatkov vo výške 5,77 eura. Keďže žalovaný svoj dlh žalobcovi

riadne a včas neuhradil, žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáha voči žalovanému
aj úroku z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“) počnúc dňom 25. 06. 2019, t. j. dňom nasledujúcim pod dni účinnosti postúpenia pohľadávky.Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd platobným rozkazom, sp. zn. 27Up/380/2020 zo dňa
06. 08. 2020 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2 197,82 eur a úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1 725,30 eur od 25. 06. 2019 do zaplatenia. Zároveň zaviazal žalovaného

nahradiťžalobcovitrovykonaniavovýške429,42eur.Platobnýrozkazsanepodarilodoručiťžalovanému
do vlastných rúk.
Po postúpení veci vychádzal súd prvej inštancie pri rozhodovaní zo zistenia, že právna predchodkyňa
žalobcu D. D., E., ako veriteľka, a žalovaný ako dlžník dňa 02. 02. 2016 uzatvorili zmluvu o splátkovom
úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2 000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal

splácať v 84 pravidelných mesačných splátkach po 44,49 eur do 10. dňa v kalendárnom mesiaci. Táto
zmluva obsahovala RPMN vo výške 21,82 %, ročnú úrokovú sadzbu 18,40% a priemernú hodnotu
RPMN 15,55 %, celkovú čiastku, ktorú mal dlžník zaplatiť vo výške 3 735,10 eur a konečnú splatnosť
úveru 10. 02. 2023. Právna predchodkyňa žalobcu výzvou zo dňa 01. 02. 2019 vyzvala žalovaného
na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 584,16 eura do 15 dní od doručenia a upozornila
ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru a listom zo dňa 06. 03. 2019 vyhlásila mimoriadnu

splatnosť úveru. Zásielka obsahujúca list zo dňa 06. 03. 2019 sa vrátila odosielateľke ako neprevzatá
v odbernej lehote. Právna predchodkyňa žalobcu výzvou zo dňa 26. 03. 2019 vyzvala žalovaného na
úhradu 2 169, 34 eur a upozornila ho, že v prípade, ak dlžnú sumu neuhradí, banka bude oprávnená
postúpiť pohľadávku tretej osobe. Podľa podacieho lístka bol tento list žalovanému odoslaný dňa 28.
03.2019. Podľa odpovede žalobcu na výzvu súdu, príjem deklarovaný žalovaným bol overený dopytom

do D. F. a predstavoval 387,- eur, náklady žalovaného na domácnosť predstavovali sumu 198 ,09 eur a
existujúce záväzky žalovaného predstavovali 0,- eur. K tejto odpovedi žalobca pripojil printscreen dopytu
do úverového registra
V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že v zmysle ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.
z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“) pre postúpenie pohľadávky musia byť splnené dve podmienky,
a to postúpenie pohľadávky na oprávnenú osobu a ukončenie úverového vzťahu. Žalobca si uplatňuje
právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto je nutné vyhodnotiť, či pri uzatváraní
zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava
zameraná na ochranu spotrebiteľa, t. j. ust. § 52 a nasl. OZ, ZoSÚ a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby

preukázal, že jeho právna predchodkyňa bonitu žalovaného náležite skúmala, že si splnila povinnosť
vyplývajúcu jej z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Žalobca bol súdom vyzvaný na predloženie dôkazov o skúmaní
bonity žalovaného.
Súd prvej inštancie konštatoval, že podľa predloženého vyjadrenia mal žalovaný deklarovať príjem vo
výške 387,- eur, ktorý mal byť overený dopytom do D. F.. Žalobca jednak nepreukázal, aby žalovaný

deklaroval príjem v takej výške, ale ani nepreukázal, aby tento príjem overoval právny predchodca
žalobcu. Pokiaľ ide o výdavky tak žalobca uviedol, že náklady na domácnosť predstavovali sumu
198, 09 eur. Opäť k uvedenému nepredložil žalobca žiaden doklad. Nie je zrejmé z čoho mali tieto
výdavky pozostávať a ani či výška zodpovedala skutočnosti. Žalobca zároveň nepreukázal, či si právny
predchodca žalobcu (aj keby ich žalovaný takto deklaroval, čo nebolo preukázané) tieto výdavky

overoval. Žalobca. jediné čo predložil, bol printscreen dopytu do úverového registra. Z uvedeného
dokladu však nie je možné zistiť, či žalovaný v čase poskytnutia úveru nemal aj iné záväzky.
Žalobca teda súdu prvej inštancie nepreukázal, aby právny predchodca skúmal príjmy a výdavky
žalovaného. Z predložených listinných dôkazov takéto zisťovanie nevyplýva. Je povinnosť subjektu,
ktorý poskytuje finančné plnenie vo forme úverov, tieto okolnosti objektívne zistiť. Za týchto okolnosti

právny predchodca žalobcu zjavne nekonal s odbornou starostlivosťou podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, ale
naopak, tieto svoje povinnosti porušil, čím sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa ust. §
11 ods. 2 zákona prvá veta, t. j. že nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru.
Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Keďže

podľazmluvymalanastaťkonečnásplatnosťúverudňa10.03.2023akvyhláseniupredčasnejsplatnosti
nedošlo,D.D.,E.nemohlapostúpiťžalobcovitzv.„živýúver“.PokiaľD.D.,E.postúpilasvojupohľadávku
na žalobcu, konala v rozpore s ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ, a s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoB“), v dôsledku čoho je zmluva o
postúpení pohľadávky neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 39 OZ (pre rozpor tohto právneho

úkonu so zákonom).

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) a s ohľadom na skutočnosť, že úspešný žalovaný si náhradutrov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývali, nepriznal žalovanému nárok na náhradu
trov konania a rozhodol, že žalobca ako neúspešná strana nemá právo na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie tvrdil, že pokiaľ
by jeho právna predchodkyňa neskúmala bonitu žalovaného ani jedným zo spôsobov podľa ust. § 7
ods. 1 ZoSÚ (t. j. na základe údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave alebo prihliadnutím na
údaje z príslušnej databázy alebo registra), spotrebiteľský úver by bolo možné považovať za bezúročný
a bez poplatkov. Ak však jeho právna predchodkyňa posudzovala bonitu žalovaného (aspoň) jedným

zo spôsobov uvedených v ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, potom nemohlo dôjsť k hrubému porušeniu povinnosti
(resp. nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu povinnosti jeho právnej predchodkyne posudzovať bonitu
spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou) podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, nakoľko zákonodarca v právnej
norme uviedol slovo „alebo“, ktorá predstavuje výrokovú spojku (disjunkciu), ktorá v právnej logike
predstavuje vylučovací vzťah dvoch hypotéz.

Namietané nesprávne skutkové zistenia žalobca vzhliadol v tom, že z prebiehajúceho konania je
zrejmé, že žalovaný nepoprel ani len jedno z jeho tvrdení ohľadom skúmania bonity, napriek tomu,
že pasívnym v konaní nebol. Keďže žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval ním uvedené tvrdenia
ohľadne bonity v písomných podaniach, je nutné jeho skutkové tvrdenia považovať za nesporné. Navyše
skutočnosť, že jeho právna predchodkyňa bonitu žalovaného riadne skúmala podľa neho vyplýva aj

z Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery D. D., E., podľa článku
2. bod 2.1, ktorých banka pred poskytnutím úveru skúma bonitu a podľa článku 2. bod 2.3 písm.
a), ktorých podmienky pre poskytnutie úveru sú: dlžník predložil doklady požadované bankou, najmä
doklady o bonite (napr. potvrdenie zamestnávateľa o výške príjmu, daňové priznanie, výkaz o majetku
a záväzkoch) a doklady, ktoré preukazujú existenciu a hodnotu predmetu zabezpečenia. Pravdivosť

vyššie uvedených postupov banky riadne preukázal tým, že súdu doručil výstup z bankového systému
ohľadneskúmaniabonity(vyjadreniez12.04.2021),pričomnazákladepriloženéhodôkazu(printscreen
- bonita) je zrejmé, že žalovaný bol v čase podpisu zmluvy o splátkovom úvere preverovaný v bankovej
databáze s výsledkom: príjem deklarovaný klientom overený dopytom do sociálnej poisťovne 387,- eur,
nákladynadomácnosť198,09eur,existujúcezáväzky0eur,ukazovateľschopnostisplácať(disponibilný

zostatok) 189,- eur. Tým, že splátka poskytnutého úveru je nižšia ako disponibilný zostatok, bola splnená
podmienkaprimárnejnávratnostizdisponibilnýchpríjmovklienta,nakoľkovýsledkomdanéhoposúdenia
schopnosti žalovaného splácať úver bol jednoznačný záver o jeho platobnej spôsobilosti/schopnosti
splácať daný úver. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazoval na
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, v zmysle ktorých ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ sa má vykladať tak,

že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov, ako aj jeho lustráciou cez
príslušné databázy, pričom nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej
starostlivosti, má za to, že nie je sporným, že preverovanie v úverovom registri prebehlo. V dôsledku
toho považuje za nesporne preukázané, že jeho právna predchodkyňa skúmala bonitu oboma spôsobmi
(t. j. nad rámec litery zákona a rozhodovacej praxe nadriadeného súdu).

K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces konštatoval, že zamietnutie žaloby pre
nepreukázanie platného postúpenia pohľadávky pre žalovaného znamená, že síce nie je nútený
podrobiť sa prípadnému nútenému výkonu súdneho rozhodnutia, avšak prakticky sa dostáva do stavu
právnej neistoty vo vzťahu k tomu, kto je jeho veriteľom a komu teda má svoj dlh vlastne splniť, aby
dosiahol napr. výmaz z úverového registra. Aj keby napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť, on

zostane veriteľom žalovaného, nakoľko táto pohľadávka na neho bola postúpená zmluvou o postúpení
pohľadávok, ktorá nebola nikdy výrokom súdneho rozhodnutia určená ako absolútne neplatná, a teda
nie je dôvod na vrátenie pohľadávky postupcovi. Naopak, síce je veriteľom spotrebiteľa, avšak nemal
by od neho titulom dlhu prijať žiadne ďalšie plnenia, nakoľko by sa vystavil riziku súdneho konania a
posúdenia, že koná v rozpore s odbornou starostlivosťou, pokiaľ má vedomosť o zamietnutí žaloby pre

nedostatok aktívnej vecnej legitimácie a napriek tomu prijal plnenia titulom pohľadávky, ktorej postúpenie
je sporné. Preto ak by mal žalovaný záujem dobrovoľne splniť svoj dlh, tak dôsledkom rozhodnutia
súdu sa dostáva do situácie absolútnej právnej neistoty, nakoľko v reálnej praxi nevie komu má plniť,
keďže obaja domnelí veritelia sa z pochopiteľných vyššie uvedených dôvodov zdráhajú takto poskytnutéplnenietitulomdlhuprijať,abysanevystavilirizikuprijatiabezdôvodnéhoobohateniaakonaniavrozpore
s odbornou starostlivosťou.
Ďalej žalobca zdôraznil, že žalovaný v podaní zo dňa 26. 02. 2021 adresovanom súdu fakticky

uznal pohľadávku uplatňovanú žalobou a navrhol povoliť splácanie pohľadávky formou pravidelných
mesačných splátok vo výške 10,- eur, čo žalovaný potvrdil aj na pojednávaní konanom dňa 24. 05.
2021. V priebehu konania navrhol, aby súd rozhodol o uplatnenom nároku rozsudkom pre uznanie, čím
došlo k naplneniu všetkých procesných podmienok, ktoré vyžaduje Civilný sporový poriadok na to, aby
bol súd povinný rozhodnúť o uplatnenom nároku rozsudkom pre uznanie. Preto sa nemôže stotožniť

s rozhodnutím súdu, ktorý nevydanie rozsudku pre uznanie odôvodnil preskúmavaním hmotnoprávnej
stránky nároku (preskúmavaním platnosti postúpenia pohľadávky). Postup súdu prvej inštancie vo veci
bol v hrubom rozpore s ust. § 282 CSP, ktoré súd svojím výkladom prakticky „novelizoval“, nakoľko na
základe posúdenia hmotnoprávnej stránky nároku nerozhodol o veci rozsudkom pre uznanie napriek
splneniu všetkých procesných podmienok na jeho vydanie.
Vo vzťahu k namietanej inej vady konania tvrdil, že z odôvodnenia rozsudku nie je vôbec zrejmé, z

akého dôvodu súd vzhliadol nedodržanie postupu podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách. V nadväznosti na to podotkol, že doručenie výziev pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti
podľa ust. § 53 ods. 9 OZ a postúpením pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2201 Z.
z. o bankách preukázal podacími hárkami doloženými vo vyjadrení zo dňa 12. 04. 2021. Okrem toho
preukázal doručenie vyhlásenia mimoriadnej splatnosti doručenkou, čo je do obsahu taktiež výzvou na

úhradu dlžnej sumy, nakoľko žiaden právny predpis nevylučuje spísať aj dva právne úkony do jednej
listiny.
Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že vyhovie žalobe v plnom rozsahu, resp. ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň vyčíslil trovy odvolacieho konania vo výške 338,44 eur,

ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 136,- eur a z trov právneho
zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 122,59 eur s DPH.

5. O podanom odvolaní rozhodol tunajší odvolací súd rozsudkom č.k. 11CoCsp/16/2021-165 zo dňa 25.
11. 2021 a to tak, že prvým výrokom potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a druhým výrokom nepriznal

sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Na základe podaného dovolania žalobcu Najvyššieho súdu SR (ďalej len ,,dovolací súd“) uznesením
č.k. 1Cdo/75/2022 - 199 zo dňa 26. 06. 2024 zrušil rozsudok odvolaciemu súdu č.k. 11CoCsp/16/2021
- 165 zo dňa 25. 11. 2021 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení

svojho rozhodnutia dovolací súd poukázal na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý sa hlavne obmedzil na citáciu zákonných ustanovení, teda jeho rozhodnutie sa javí
ako nepresvedčivé. Súdy sa dostatočne v konaní nezaoberali námietkami žalobcu. Dovolací súd
poukázal na námietky dovolateľa uvedené dovolaní týkajúcich sa nesprávneho právneho postupu súdov
oboch stupňov. Odvolací súd sa vôbec nezaoberal tvrdením súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej

legitimácie žalobcu a mal takúto možnosť hneď doplniť alebo zopakovať dokazovanie. To isté sa dotýka
i postupu v zmysle ust. § 282 CSP a nevyhodnotenie uznávacieho prejavu žalovaného. Za daného
stavu sa preto rozhodnutie dovolacieho súdu javí predčasné a teda nesprávne. Napriek akceptácii
odvolacieho súdu (bod 22) pokiaľ ide o pochybenie súdu prvej inštancie túto nemožno považovať za
správnu. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že konanie na odvolacom súde je postihnuté

vadou zmätočnosti spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Tento nedostatok
spočíva predovšetkým v tom, že odvolací súd svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo neodôvodnil
a rozsudok odvolacieho súdu nespĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle ust. § 393 ods.
2 CSP v spojení s ust. § 220 ods. 2 CSP. S poukazom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že
dovolanie žalobcu pokiaľ namietal vadu zmätočnosti podľa ust. § 420 písm. f/ CSP je právne, prípustné

a zároveň dôvodné, preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), po vrátení veci dovolacím súdom, opätovne preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455
CSP), v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSPa contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke
odvolacieho súdu a dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania žalobcu.

8. V zmysle ust. § 455 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.
Pri kasačnom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR neexistuje pre súd nižšej inštancie priestor na právnych
dialóg alebo úvahy o tom, či je záväzný právny názor správny, fundovaný alebo úplný. Povinnosť súdov
nižšej inštancie bezvýhradne sa podriadiť právnemu názoru súdu vyššej inštancie vyplýva z nutnosti

definitívne ukončiť konkrétny spor a predísť nekonečnému súdnemu presúvaniu spisu medzi súdmi,
čo by neúmerne predlžovalo konanie a tým porušovalo ústavné práva účastníkov na skončenie veci
v primeranej dobe a na spravodlivý proces. Najvyšší súd SR považuje nerešpektovanie záväzného
právneho názoru (v prípade kasačného rozhodnutia) za závažné pochybenie súdu nižšej inštancie, ktoré
zakladá porušenie práva strany na spravodlivý proces.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným porušením práva na spravodlivý proces, existenciou inej vady, ktorá by mohla za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením,
to,čisúdprvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,
či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia

nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (rozhodnutie ÚS SR sp.zn. II.ÚS 78/05).

10. Podľa ust. § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd
na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

11. Podľa ust. § 299 ods. 1 a 2 ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento
rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa. Ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo
spotrebiteľskej zmluvy a žalovaným je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak spotrebiteľská zmluva
aleboinézmluvnédokumentysúvisiacesospotrebiteľskouzmluvouobsahujúzmluvnúpodmienku,ktorá

je neprijateľná.

12. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že v danom prípade boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre
uznanie nároku, odvolací súd nespochybňuje, že žalobca v priebehu konania navrhol vydanie rozsudku
pre uznanie nároku a žalovaný v podaní zo dňa 26. 02. 2021 ( č.l. 108 spisu), ako aj na pojednávaní

dňa 24. 05. 2021 (rub č.l. 153 spisu) prejavil vôľu poskytnutý úver žalobcovi splácať.

13. Z ust. § 282 CSP nie je možné jednoznačne vyvodiť, že spotrebiteľské spory v určitých prípadoch
nemožno rozhodnúť rozsudkom pre uznanie, vychádzajúc však z ust. § 299 ods. 1 a 2 CSP má odvolací
súdzato,žetakýmtopostupomnemožnorozhodnúťspory,vktorýchsižalobcauplatňujeprávavrozpore

s právnou úpravou zameranou na ochranu spotrebiteľa.

14. Odvolací súd uvádza, že podanie žalovaného zo dňa 26. 02. 2021, nemožno považovať za taký
prejav jeho vôle, ktorý by vyvolával právne účinky predpokladané v ust. § 282 CSP. Žalovaný v
predmetnom podaní uviedol, že žiada splátkový kalendár z dôvodu nedostatku financií na jednorazové

splatenie celej sumy, keďže je nezamestnaný a poberá len dávku v hmotnej núdzi. Úkon žalovaného
je potrebné posudzovať s ohľadom na celý jeho obsah. Z podania žalovaného teda vyplýva, že si je
vedomý existencie dlhu, no žiada možnosť jeho postupného splatenia.

15. Odvolací súd poukazuje na to, že Zmluvu o splátkovom úvere č. 587052 dňa 02. 02. 2016, z ktorej

žalobca odvodzuje svoj nárok uplatnený žalobou, má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolací súd zástava názor, že v prípade spotrebiteľských sporov nie je
uznanie dlhu žalovaným - spotrebiteľom pred súdom skutočnosťou, ktorá by pozbavovala súd povinnosti
preskúmať spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je právnym základom uplatneného nároku z toho hľadiska, či
neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky alebo či veriteľ pred poskytnutím úveru si splnil povinnosť

vyplývajúcu z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ.

16. Priečilo by sa zásade spravodlivosti, ak by v konaní pasívni spotrebitelia boli zvýhodňovaní voči
spotrebiteľom, ktorí dlh pred súdom uznajú, a to častokrát len z obavy, že v opačnom prípade imnebude umožnené uhradiť dlh v splátkach, z dôvodu neinformovanosti, neznalosti svojich práv, pocitu
bezmocnosti voči dodávateľovi, ktorý je v konaní právne zastúpený a pod. Aj v tomto prípade všetky
okolnosti nasvedčujú tomu, že žalovaný existenciu dlhu nespochybňoval a svoje písomné vyjadrenie

zo dňa 26. 02. 2021 formuloval pod tlakom okolností - prebiehajúce súdne konanie, jeho nepriaznivá
finančná situácia (je nezamestnaný a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 66,- eur), snaha o
docielenie možnosti úhrady dlhu v splátkach po 10,- eur.

17. Nebolo zistené také porušenie procesných práv patriacich žalobcovi, ktoré by odôvodňovali záver o

porušení jeho práva na spravodlivý proces a to ani pokiaľ ide o nevyhovenie návrhu na vydanie rozsudku
pre uznanie. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na právnu vetu publikovanú pod R 25/2022,
podľa ktorej možno relevantný prejav spotrebiteľa, že uznáva nárok dodávateľa (§ 282 CSP) považovať
iba jednoznačný, pochybnosti nevyvolávajúci prejav spotrebiteľa, ku ktorému pristúpil až po osobitnom
poučení súdom v zmysle ust. § 292 písm. b/ CSP. Bez takéhoto poučenia súdom samo vyjadrenie
spotrebiteľa, že „si je vedomý dlhu“ a „chce dlžnú sumu zaplatiť“ nemožno považovať za uznanie nároku

(rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/179/2020 zo dňa 30. 11. 2021).

18. Odvolací súd pripomína rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-168/05 Mostaza Claro cit.:
„Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o

úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. 06. 2000, Océano Grupo
Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25). Táto možnosť priznaná súdu
bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s
ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo

má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 26, ako aj Cofidis,
bod 33).

19. K námietke nesprávneho právneho posúdenia ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. rozhodnutie NS SR, sp.
zn. 7Cdo/7/2010).

20. Podľa ust. § 7 ods. 1, 2 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne

aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

21. Podľa ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa ust. § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia

na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

22. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie o zamietnutí žaloby pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu z dôvodu

nesplnenia zákonných podmienok pre platne postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle
ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ (platné zosplatnenie spotrebiteľského úveru).23. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že právna predchodkyňa žalobcu, D. D.,
E., dňa 02. 02. 2016 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorého
predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 2 000,- eur (ďalej len ,,Zmluva o úvere“) (č.l. 17 spisu).

24. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o
tom, že predmetný zmluvný vzťah medzi právnou predchodkyňou žalobcu a žalovaným je vzťahom
spotrebiteľským, pretože uzatvorená úverová zmluva zo dňa 02.02.2016 je štandardnou formulárovou
spotrebiteľskou zmluvou, kde právna predchodkyňa žalobcu vystupovala v postavení dodávateľa,

pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na základe uvedeného
preto súd prvej inštancie správne predmetný právny vzťah charakterizoval ako vzťah spotrebiteľský (§
52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Úverová zmluva bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka a keďže ide o spotrebiteľský úver, aj podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,ZoSÚ“).

25. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa ust. § 524 a nasl. zákona č. 40/1964
Zb. OZ zo dňa 24. 06. 2019 medzi postupcom D. D., E., a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu
pohľadávku voči žalovanému.

26. Postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti upravuje Občiansky zákonník v ust. § 524 a nasl. Aktívnou
vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi
ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
súdneho konania (porov. rozsudok NS SR zo dňa 29. 06. 2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009).

27. Podľa ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu postúpenia práva vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak

prechádzaalebosapostupujepohľadávkasovšetkýmiprávamisňouspojenýmiaa)ideoprechodalebo
postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného
predpisu na veriteľa podľa ust. § 20 ods. 1 písm. a/, banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej
banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského
úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru.

28. Podľa citovaného ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ zásadne práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere nemôže veriteľ previesť na tretiu osobu. Z toto zákazu sú dané výnimky v prípade naplnenia
ďalších tam uvedených predpokladov, ktorými sú, že dochádza k postúpeniu z veriteľa oprávneného

poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa, ktorý má
oprávnenie na poskytovanie úverov vydané Národnou bankou Slovenska, resp. na banku, zahraničnú
banku alebo pobočku zahraničnej banky a zároveň pohľadávka, ktorá sa postupuje musí byť po
konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, alebo musí byť splatná pred termínom konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru

29. V súdenom spore súd prvej inštancie dospel záveru o neplatnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru zo dňa 06. 03. 2019 (č.l. 23 spisu) podľa ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ v dôsledku porušenia povinnosti
právnej predchodkyne žalobu posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľsky úver podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ.

30. Cieľom ust § 7 ods. 1 v spoj. s ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ
existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe
informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri
posúdení úverovej schopnosti sa pritom kladie na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na

posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká
bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa
vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovaní do budúcna. Nejde však pritom o získanie
stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou vylúčiť, žespotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé,
že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje
záväzkyriadnesplácať.ZtextuZoSÚvyplýva,žeinformácieprerozhodnutiedodávateľaotom,čizmluvu

uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantnýchinformáciízaúčelomposúdeniaúverovejschopnostispotrebiteľatakveriteľvychádzaakoz
informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť
ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa

považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny
obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje.

31. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od
spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné

informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania
zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol
bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ
musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak

stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy
zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo
nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

32. Vzhľadom na nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v
tejto oblasti (C-377/14, C-449/13, C-679/18, C-755/22) s poukazom na ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, odvolací
súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní
preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a

podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j.
ust. § 52 a nasl. OZ, ZoSÚ a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovaného jeho
právna predchodkyňa náležite skúmala, že si splnila povinnosť vyplývajúcu jej z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ.

33. Z vykonaného dokazovania vyplýva, súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca v konaní predložil

písomnú dokumentáciu k preverovaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver v zmysle ust.
§ 7 ods. 1 ZoSÚ, ktorá zahrňovala len printscreen dopytu do úverového registra právneho predchodcu
žalobcu (č.l. 126 spisu) Žiadne iné dôkazy o skúmaní bonity žalovaného žalobca nepreložil. V odpovedi
zo dňa 12. 04. 2021 na výzvu súdu prvej inštancie, aby žalobca preukázal ako bola skúmaná bonita
žalovaného, žalobca uviedol, že príjem deklarovaný klientom bol overený dopytom do D. F.: 387,- eur,

náklady na domácnosť : 198,09 eur, existujúce záväzky: 0,- eur a Ukazovateľ schopnosti splácať je
189,- eur. Podľa žalobcu bola splnená podmienka primárnej návratnosti z disponibilných príjmov klienta,
keďže splátka poskytnutého úveru je nižšia ako disponibilný zostatok.

34.Odvolacísúdsastotožňujesosúdomprvejinštancie,žežalobcavkonaninepreukázalsvojetvrdenie,

že si jeho právna predchodkyňa pred poskytnutím úveru overila príjem žalovaného vo výške 387,- eur
dopytom do D. F..

35. Zároveň povinnosťou veriteľa bolo nielen zisťovať nielen príjem, ale aj výdavky žalovaného a
v tomto smere uniesť dôkazné bremeno. Z dopytu do úverového registra právnej predchodkyne

žalobcu nevyplýva zrozumiteľne, či tento výpis zahŕňa údaje od všetkých slovenských bánk a pobočiek
zahraničných bánk pôsobiacich na Slovensku. Zároveň tento dopyt neobsahuje žiadne údaje pri
položkách v pravej časti dokumentu (celkový počet kontraktov, počet finančných inštitúcii, v ktorých
má klient kontrakty, počet žiadosti, počet zamietnutých, existujúce (kontrakty), ukončené (kontrakty),
celková suma – všetky kontrakty atď..) Taktiež žalobca ničím nepodložil svoje tvrdenie o nákladoch

žalovaného na domácnosť vo výške 198,09 eura a existujúce záväzky: 0 eur. Pokiaľ veriteľ nepozná
celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať
požadovaný úver. Nemožno teda konštatovať, že zo strany právnej predchodkyne žalobcu sa jednalo
o konanie s odbornou starostlivosťou.36. Takéto nazeranie na povinnosť veriteľa podporuje aj názor Súdneho dvora EÚ na výklad článku
8 ods. 1 Smernice č. 2008/48 (rozsudok zo dňa 18. 12. 2014, CA Consumer Finance SA, C-449/13,

EU:C:2014:2464), ale aj odôvodnenie uvedenej smernice, podľa ktorej by veritelia mali byť zodpovední
za „individuálne“ kontroly úverovej bonity spotrebiteľa.

37. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v
konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ , na základe

čoho vyvodil správny záver o naplnení predpokladov hmotnoprávnej fikcie podľa ust. § 11 ods. 2 prvá
veta, teda že právna predchodkyňa nebola oprávnená vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru.

38. V súvislosti s aplikáciou ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ a výkladom spojky „alebo“ v tomto zákonnom
ustanovení odvolací súd konštatuje, že táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Tretia veta ust. §

11 ods. 2 ZoSÚ (Za hrubé porušenie povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.), v ktorej je táto spojka obsiahnutá, definuje hrubé
porušenie povinností podľa ust. § 7 ods. 1, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Súd

prvejinštancievbode36odôvodneniarozsudkunevyvodilztohotomuprislúchajúcizáverobezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru. Dôvod zamietnutia žaloby nespočíva v závere o hrubom porušení povinnosti
podľa ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ, ale „len“ v porušení povinnosti podľa prvej vety ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ,
čo spôsobuje nemožnosť predčasného zosplatnenia úveru. Takže skutočnosť, či pôvodný veriteľ popri
porušení povinnosti podľa prvej vety aj hrubo porušil povinnosť podľa tretej vety ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ

ako aj charakter spojky „alebo“ je v tomto prípade bezpredmetná.

39. Postup súdu prvej inštancie pri skúmaní bonity je v súlade s ustanovením § 295 CSP, podľa ktorého
súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz a zásadami, na ktorých spočíva konanie

s tzv. slabšou stranou. Súd je totiž vždy povinný ex offo poskytnúť ochranu spotrebiteľovi ako slabšej
zmluvnej strane, a to aj v prípade, že sa spotrebiteľ svojich práv v konaní nedovoláva. K posudzovaniu
bonity odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C – 679/18, podľa ktorého
články 8 a 23 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES zo dňa 23. 04. 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere, a o zrušení Smernice Rady č. 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že

vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej
v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve,
pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.

40. V súlade s ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ právna predchodkyňa žalobcu mohla písomnou zmluvou postúpiť
len pohľadávku proti žalovanému po konečnom termíne splatnosti úveru alebo pohľadávku, ktorá sa
stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru. V danom prípade v zmysle ust. § 11 ods.
2 prvá veta ZoSÚ pre porušenie ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ došlo na strane veriteľa k strate oprávnenia
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Z uvedených dôvodov sa

odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nedošlo k zosplatneniu úveru ku dňu 06.
03. 2019 zákonným spôsobom, nebola splnená podmienka podľa ust. § 17 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, a to
že pohľadávka sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru (10. 03. 2023), čo znamená
neplatné postúpenie pohľadávky a nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu, a v konečnom
dôsledku zamietnutie žaloby.

41. Odvolací súd akceptuje tvrdenie žalobcu, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé,
z akého dôvodu súd vzhliadol nedodržanie postupu podľa ust. § 92 ods. 8 ZoB, keďže v bode 36
odôvodnenia len stroho uviedol, že pokiaľ D. D., E. postúpila svoju pohľadávku na žalobcu konala
v rozpore s ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ, ale aj s ust. § 92 ods. 8 ZoB, a preto je zmluva o postúpení

pohľadávky neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ (pre rozpor tohto právneho úkonu so zákonom).
Avšak podľa názoru odvolacieho súdu nemožno toto pochybenie súdu prvej inštancie považovať za
také, ktoré by mohlo spôsobiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, a to z toho dôvodu, že súd
sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal s tým, prečo žalobu zamietol (nedostatokaktívnej vecnej legitimácie pre postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru v rozpore s ust. §
17 ods. 1 ZoSÚ). Aj keby sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku bol zaoberal
dodržaním, resp. nedodržaním postupu podľa ust. § 92 ods. 8 ZoB a následne by dospel k nejakému

záveru, tým, že pohľadávka bola na žalobcu postúpená v rozpore s ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ, bolo
nevyhnutné žalobu zamietnuť.

42. Odvolací súd dodáva, že aj v prípade aplikácie ust. § 92 ods. 8 ZoB, by bolo potrebné zamietnuť
žalobu. V tomto prípade došlo k postúpeniu bankovej pohľadávky, pričom spôsobilým predmetom

postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná.
Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, v dôsledku, že žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti
uloženej mu ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, došlo k strate práva veriteľa úver predčasne zosplatniť, a teda
neplatnosti vyhlásenia predčasnej zosplatnenia úveru ku dňu 04. 03. 2019. Teda v čase postúpenia (24.
06. 2019), pohľadávka nebola splatná. Postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to
s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s ust. § 92 Ods. 8 ZoB.

43. Čo sa týka konštatovania žalobcu o porušení práva na spravodlivý proces spočívajúcom v tom, že
zamietnutím žaloby sa žalovaný prakticky dostáva do stavu právnej neistoty vo vzťahu k tomu, kto je
jeho veriteľom a komu teda má svoj dlh vlastne splniť, aby dosiahol napr. výmaz z úverového registra,
odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo sa žalobca zaoberá týmto aspektom, ktorý je z pohľadu, aký

načrtol, významný len pre žalovaného. Napriek tomu odvolací súd podotýka, že ani zamietnutím žaloby,
ani žiadnym iným postupom súdu prvej inštancie nebolo porušené právo strán sporu na spravodlivý
proces.

44.Niejemožnékonštatovať,žebyrozhodovacímprocesomdošlokodňatiumožnostižalovanéhokonať

pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom
a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie
neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. Odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá
kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v ust. § 220 ods. 2 CSP.

45. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle
ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

46. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný,

no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli, k odvolaniu žalobcu sa
nevyjadril a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nevznikol.Odvolacísúdvychádzazčl.17základnýchprincípovCSPzakotvujúcehoprocesnúekonómiu.
Rozhodovanie postupom najskôr podľa ust. § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní
nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania

za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale
i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

47. S poukazom na zrušujúce uznesenie dovolacieho sudu odvolací súd rozhodoval i o trovách
dovolacieho konania sporových strán, pričom rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov dovolacieho

konania nepriznáva, a to s poukazom na ust. § 453 ods. 3 CSP, § 255 ods. 1 CSP a § 257 ods. 1
CSP, nakoľko i keď dovolací súd na základe žalobcom podaného dovolania zrušil rozsudok odvolacieho
súdu zo dňa 25. 11. 2021 (z procesného dôvodu pre zmätočnosť odôvodenia rozsudku), a žalobca
bol tak v dovolacom konaní úspešný, odvolací súd prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa
spočívajúce v tom, že v konečnom dôsledku bol žalobca v tomto sporovom konaní neúspešný, pretože

i po opätovnom prejednaní odvolania žalobcu odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie
o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatnosti postúpenia pohľadávky zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že bonitu
žalovaného jeho právna predchodkyňa náležite skúmala, že si splnila povinnosť vyplývajúcu jej z ust.
§ 7 ods. 1 ZoSÚ. Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na porušenie povinnosti skúmať bonitu zo

strany veriteľa pred poskytnutím úveru žalovanému a dôvody, pre ktoré dovolací súd zrušil rozsudok
odvolacieho súdu zo dňa 25. 11. 2021, neboli splnené podmienky na to, aby žalobcovi bola priznaná
náhrada trov dovolacieho konania a aby trovy dovolacieho konania znášal žalovaný.48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).