Uznesenie Judgement was issued on Friday, April 25, 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625201749
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:7625201749.1

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/
XX, XXX XX E., právne zastúpený JUDr. Mariánom Rušinom, PhD., advokátom so sídlom Štúrova 27,
040 01 Košice, proti žalovanému: F. G. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. X, XXX XX E. - I., v konaní
o vypratanie nehnuteľností o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

Súd ukladá žalovanému povinnosť nevstupovať na nehnuteľnosti a povinnosť zdržať sa užívania
nehnuteľností a to konkrétne:
i) rodinný dom, súp. č. 313, nachádzajúci sa na pozemku, parc. č. 1621,
ii) pozemok, parc. č. 1621, parc. reg. „C“ – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 422 m2,
iii) pozemok, parc. č. 1622, parc. reg. „C“ – záhrada o výmere 183 m2,

ktoré sú vedené Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č.
XXX, pre katastrálne územie J. I., obec I., K. I. L. J..

II. V prevyšujúcom rozsahu súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

III. Toto neodkladné opatrenie súd nariaďuje do právoplatného skončenia konania vo veci samej
o vypratanie predmetných nehnuteľností.

IV. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v rámci výroku o trovách
celého konania v rozhodnutí vo veci samej alebo v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 24.4.2025 žalobu o vypratanie nehnuteľností a v rámci nej návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa
užívania označených nehnuteľností, a aby mu uložil oprávnenie vstúpiť na tieto nehnuteľnosti iba so
súhlasom žalobcu za účelom vypratania týchto nehnuteľností.
2. Vo svojej žalobe a návrhu žalobca uviedol, že žalobkyňa a žalovaný sú bývalými partermi. Žalobkyňa
je od roku 2019 výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, vo veľkosti 1/1 k celku, ktoré nadobudla darom od
svojej matky, a to:

a) rodinného domu, súp. č. 313, na par. č 1621, par. r. „C“,
b) pozemku, par. č 1621, par. r. „C“ – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 422 m2,
c) pozemku, par. č 1622, par. r. „C“ – záhrada o výmere 183 m2,
ktoré nehnuteľnosti sú vedené Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom, na liste
vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie J. I., obec I., K. I. L. J. (ďalej v texte len ako „Predmetné
nehnuteľnosti“).

3. Začiatkom roka 2022 sa žalobkyňa a žalovaný spoločne nasťahovali do Predmetných nehnuteľností,
atoajsich2maloletýmideťmi.Pocca2ročnomspolužitísažalobkyňaažalovanýpartnerskyrozišli,čímzaniklo žalovanému právo užívať Predmetné nehnuteľnosti. Žalovaný však odmietol opustiť Predmetné
nehnuteľnosti, ku ktorým nemá žalovaný žiaden právny vzťah (žalovaný má svoje vlastné obydlie v
Košiciach – pozn.). Navyše, žalovaný na Nehnuteľnostiach bez vedomia žalobkyne vykonal aj stavebné

úpravy a to tak, že žalovaný fakticky zamedzil vchod žalobkyne do rodinného domu a neoprávnene
začal užívať prízemie rodinného domu, ktorý patrí žalobkyni. Prechody „cez“ terasu do rodinného domu,
nemožnosť užívať celý rodinný dom a záhradu, eskaluje napätie medzi stranami sporu, a to až tak, že
žalovaný sa voči žalobkyni začal správať agresívne, a niekoľkokrát ju verbálne a fyzicky napadol
4. Útoky na žalobkyňu a konanie žalovaného rieši dokonca polícia, avšak tá nevykonala žiadne kroky,

aby žalobkyňu ochránila. Celá situácia vyvrcholila až tak, že dňa 22.4.2025 bola žalobkyňa nútená podať
trestné oznámenie na žalovaného za nebezpečné vyhrážanie, neoprávnený zásah do práva k domu,
bytu alebo nebytovému priestoru a porušovanie domovej slobody. Žalobkyňa však nemôže čakať, či
polícia, ktorá už niekoľkokrát žalobkyňu neochránila, bude konať v tejto veci urýchlene. Ku dňu podania
návrhu napriek trestnému oznámeniu polícia nevykonala ani len previerku.
5. Podľa žalobkyne je pritom zrejmé, že žalovaný nemá v Predmetných nehnuteľnostiach čo robiť, nemá

knimžiadneužívacieprávo,aužvôbecnemôžerobiťtakézásahydoNehnuteľností,abybránilžalobkyni
aj jej deťom v užívaní týchto nehnuteľností. Nehovoriac o verbálnych a fyzických atakoch, ktorými je
vystavovaná žalobkyňa zo strany žalovaného.
6. Podľa názoru žalobkyne je preto v tomto prípade daná neodkladná potreba upraviť pomery, pretože
bez tejto úpravy vzťahov súdom by žalobkyni hrozila ťažko napraviteľná ujma.

7. Nakoľko vo veci nie je možné vydať zabezpečovacie opatrenie, žalobkyňa navrhuje súdu, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa užívania Predmetných nehnuteľnosti podľa § 325 ods. 2 písm.
d) CSP, a to až do skončenia konania o vypratanie Predmetných nehnuteľností.
8. Zároveň, nakoľko je konaním žalovaného ohrozovaná telesná a psychická integrita žalobkyne a
nakoľko v časti Predmetných nehnuteľností žije stále žalobkyňa a jej maloleté deti, žalobkyňa navrhuje,

aby súd výslovne obmedzil vstup žalovaného do Predmetných nehnuteľností podľa § 325 ods. 2 písm. f)
CSP, a to tak, že súd umožní žalovanému vstúpiť do Predmetných nehnuteľností len za vopred daného
súhlasu žalobkyne a zároveň za účelom vypratania Predmetných nehnuteľnosti (ak by tie chcel žalovaný
vypratať dobrovoľne).
9. Záverom žalobkyňa uvádza, že pokiaľ jej súd neposkytne ochranu, žalobkyňa sa obáva, že celá vec

skončí pre žalobkyňu tragicky.

10. K svojmu návrhu žalobca pripojil aj listinné dôkazy a to:
a) Výpis z listu vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie J. I., obec I., K. I. L. J.,
b) Fotodokumentáciu Predmetných nehnuteľností,

c) Čestné vyhlásenie matky žalobkyne, A. B. a Čestné vyhlásenie brata žalobkyne, B. B.,
d) Potvrdenie OO PZ Krompachy zo dňa 22.4.2025 o podaní trestného oznámenia.

11. Podľa čl. 2 ods. 1 základných princípov CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

12. Podľa čl. 3 ods. 1 základných princípov CSP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom

na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje.16. Podľa § 325 ods. 2 písmena d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

17. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

20. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

21. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

22. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

23. Podľa § 335 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej
inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje.

24. Súd po preštudovaní návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia má za to, že tento návrh

je v celom rozsahu dôvodný, nakoľko tvrdeniami uvádzanými v návrhu žalobca dostatočne opísal
rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovaným
a dostatočne opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia.

25. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J. I., obec I., K. I. L. J. má súd za
preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom Predmetných nehnuteľností a to na základe darovacej
zmluvy. Žalovaný nemá v katastri evidované žiadne vecné bremeno alebo iné užívacie právo.

26. Z predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že sa v realite jedná o dvojpodlažný rodinný dom

so záhradou, do ktorého je vstup z prízemia cez hlavný vchod a cez terasu nachádzajúcu sa na
prvom nadzemnom podlaží, keďže táto lícuje so svahom, do ktorého je tento dom postavený. Taktiež
z tejto fotodokumentácie vyplýva, že schodisko medzi týmito dvoma podlažiami je zatarasené priečnymi
drevotrieskovými doskami, teda je znemožnené toto schodisko využívať na prechod medzi podlažiami.

27. Z predložených čestných vyhlásení brata a matky žalobcu je zrejmé, že medzi sporovými
stranami dochádza k verbálnym a fyzickým sporom ohľadom užívania Predmetných nehnuteľností. Túto
skutočnosť potvrdzuje aj potvrdenie Obvodného oddelenia PZ Krompachy zo dňa 22.4.2025 o podaní
trestného oznámenia žalobcom pre podozrenie zo spáchania prečinu neoprávneného zásahu do práva
k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 TZ v súbehu s prečinom porušovania

domovej slobody podľa § 194 ods. 1 TZ a v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1 TZ. Je potrebné ale poznamenať, že, aj keď z kontextu vyplýva, že sa toto trestné oznámenie týka
predmetu konania, tak z jeho obsahu nie je zrejmé, že bolo podané voči žalovanému ako páchateľovi
ale iba vo veci.

28. V prvom rade je potrebné poukázať na právo žalobcu na nedotknuteľnosť jeho osoby a jeho
súkromia, ktoré mu zaručuje článok 16 ods. 1 Ústavy SR. Tomuto právu žalobcu musí v tomto prípade
ustúpiť proporcionálne „slabšie“ právo žalovaného na slobodu pohybu a pobytu, ktorý mu zaručuječlánok 23 ods. 1 Ústavy SR. Táto sloboda pohybu a pobytu podľa názoru súdu musí byť obmedzená
právom inej osoby na svoju telesnú integritu a vlastné súkromie a to obzvlášť v prípade, keď sa medzi
danými osobami vyskytuje čo i len potenciál fyzického či psychického násilia. Na situácii nič nemení

fakt, že sporové strany sú bývalý druh a družka, ktorí majú spoločné deti, pretože násilie, verbálne alebo
fyzické, je spoločensky nežiaduci jav o to viac v rodinnom živote, pričom súd musí dbať na ochranu
slabšej strany, ktorou je zväčša žena a tiež prípadne maloleté deti. V danom prípade sa síce už podľa
vyjadrenížalobcunejednáorodinnéspolužitie,keďžesožalovanýmukončilsvojpartnerskývzťah,avšak
z návrhu vyplýva, že v domácnosti bývajú aj ich dve spoločné maloleté deti, na ktorých ochranu súd

musí vziať obzvlášť dôraz pri rozhodovaní o obdobnom druhu neodkladného opatrenia.

29. Z predložených písomných dôkazov sa javí, že žalovaný sa skutočne dopúšťa psychického
a fyzického násilia, či vyvolávania konfliktov, ktoré by mohlo ohrozovať integritu žalobcu ako aj
maloletých detí, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti. Zistiť konkrétnu intenzitu a okolnosti tohto
násilia je prinajmenšom v takto skrátenom konaní veľmi náročné, avšak súd má za to, že v spolužití je

akákoľvek forma násilia neprípustná a súd má povinnosť ochrániť slabšiu stranu a to aj prostredníctvom
obmedzenia slobody pohybu hoci aj potencionálneho násilníka.

30. Postoj žalovaného súd v tomto štádiu konania nepovažuje za právne relevantný, nakoľko je potrebné
vziať na zreteľ aj právo žalobcu na vlastníctvo majetku v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, ktoré samé

osebe musí požívať zákonnú a reálne dosiahnuteľnú ochranu. Z výpisu z listu vlastníctva je zrejmé,
že žalovaný nie je ani podielovým vlastníkom Predmetných nehnuteľností, a keďže došlo k ukončeniu
partnerského vzťahu medzi sporovými stranami, tak celkom zrejme došlo aj k ukončeniu oprávneného
dočasného užívania Predmetných nehnuteľností žalovaným s povolením ich vlastníka - žalobcu. V tomto
štádiu konania nebol preukázaný žiadny zákonný alebo zmluvný dôvod, na základe ktorého by žalovaný

mohol naďalej oprávnene užívať Predmetné nehnuteľnosti aj napriek nevôli a nesúhlasu ich výlučného
vlastníka. Práve naopak, súdu sa javí, že žalovaný tieto nehnuteľnosti užíva v tomto štádiu celkom
zrejme neoprávnene a vlastník - žalobca sa žalobou a neodkladným opatrením domáha súdnej ochrany
pred týmto neoprávneným zásahom do jeho vlastníckeho práva.

31. Je potrebné poukázať na fakt, že iba samotná skutočnosť, že žalovaný je otcom spoločných
maloletých detí so žalobcom, ho neoprávňuje bez súhlasu vlastníka - matky detí neoprávnene užívať jej
patriace nehnuteľnosti, v ktorých tieto deti s matkou spoločne bývajú. V prípade nezhôd ohľadom styku
jedného z rodičov s maloletými deťmi je potrebné túto otázku riešiť súdnou cestou a na základe súdneho
rozhodnutia bude následne vyriešená otázka zverenia detí do osobnej starostlivosti a ich styku s druhým

rodičom. Prednosť má v tomto smere dohoda rodičov, ku ktorej ak nedôjde, tak je potrebné autoritatívne
rozhodnutie súdu. Toto rozhodnutie však nie je možné nahradiť svojvôľou jedného z rodičov a tobôž nie
aj so zásahom do vlastníckeho práva druhého rodiča.

32. Ďalšou skutočnosť, ktorú súd bral do úvahy pri nariadení neodkladného opatrenia bola podmienka,

že žalovaný týmto neodkladným opatrením celkom zrejme nebude vážnym spôsobom obmedzený na
svojich základných právach a slobodách a ani mu nevznikne žiadna závažná ujma alebo finančne
vyjadriteľná škoda. V danom konkrétnom prípade poskytnutie ochrany žalobcovi a jeho právu na
nedotknuteľnosť osoby a súkromia a poskytnutie ochrany jeho vlastníckemu právu sa súdu javí ako
nanajvýš proporcionálne vo vzťahu k obmedzeniu práva žalovaného na slobodu pohybu a slobodu

stýkania sa s jeho maloletými deťmi. Žalovaný má hlásený trvalý pobyt na odlišnej adrese, než na adrese
Predmetných nehnuteľností, ku ktorým nemá v súčasnosti osvedčené žiadne užívacie právo, preto
poskytnutím ochrany žalobcovým právam nevznikne na právach žalovaného žiadna ujma, či materiálne
vyčísliteľná škoda. Čo sa týka styku s maloletými deťmi, tak s týmito je žalovaný oprávnený, po dohode
s druhým rodičom, stýkať sa aj na inom mieste, než sú Predmetné nehnuteľnosti. V prípade, že k takejto

dohode nedôjde, ako už bolo vyššie povedané, je potrebné sa obrátiť na súd.

33. Vzhľadom teda na všetky vyššie uvedené skutkové okolnosti a predložené dôkazy a právne úvahy
súd vyhovel návrhu žalobcu a nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. f) a d) CSP, teda
žalovanémuuložilpovinnosťjednaknevstupovaťnaPredmetnénehnuteľnostiajednakpovinnosťzdržať

sa užívania Predmetných nehnuteľností.

34. Súd na základe všetkých vyššie uvedených argumentov vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia, avšak nie v úplne celom rozsahu. Žalobca sa domáhal výrokom č. II svojhonávrhu, aby súd určil, že: „Žalovaný je s účinnosťou odo dňa doručenia tohto uznesenia až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej, oprávnený vstúpiť do nehnuteľnosti uvedených v bode I. tohto
uznesenia len za vopred daného súhlasu žalobkyne, a to za účelom vypratania jeho hnuteľných vecí

z nehnuteľností.“ Takto koncipovaný pozitívny výrok nie je možné zahrnúť pod inštitút neodkladného
opatrenia v tomto prípade, nakoľko oprávnený vstup na akúkoľvek nehnuteľnosť obdobného druhu je
vždy možný len so súhlasom jej vlastníka, pretože to vyplýva z jeho vlastníckeho práva ako takého a jeho
zákonného vymedzenia. Nie je potrebné ale ani možné toto zákonné oprávnenie vlastníka a povinnosť
tretej osoby judikovať do súdneho rozhodnutia. Vo vzťahu k hnuteľným veciam žalovaného, ktoré sa

nachádzajú na nehnuteľnosti žalobcu je na druhej strane žalobca povinný ich vydať žalovaného, keď
o to žalovaný požiada a za takýmto účelom je po súhlase vlastníka aj oprávnený vstúpiť na Predmetné
nehnuteľnosti. V prípade, že by tak vlastník - žalobca neučinil, tak vlastník týchto hnuteľných vecí
- žalovaný je oprávnený sa ich vydania domáhať samostatnou žalobou. Vzhľadom na uvedené súd
v prevyšujúcom rozsahu návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

35. Z časového hľadiska súd nariadené neodkladné opatrenie časovo ohraničil v zmysle § 330 ods. 1
C.s.p. do právoplatného skončenia konania vo veci samej, v ktorom bude súd rozhodovať o vyprataní
Predmetných nehnuteľností.

36. Z právno-technického dôvodu súd do výroku nezahrnul časový začiatok trvania neodkladného

opatrenia, resp. jeho právoplatnosť a vykonateľnosť, ako to chcel žalobca vo svojom návrhu, nakoľko
tieto vyplývajú priamo zo zákona, konkrétne z § 238 C.s.p..

37. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd v tomto štádiu nerozhodoval, nakoľko
tieto trovy sú súčasťou trov konania ako celku, keďže spolu s týmto konania prebieha paralelne aj
konanie vo veci samej. V rozhodnutí vo veci samej, prípadne v rozhodnutí, ktorý sa konanie končí, bude
rozhodnuté aj o celkovom nároku konkrétnej sporovej strany na náhradu trov celého konania, ktoré budú

zahŕňať aj trovy neodkladného opatrenia. Následne súd samozrejme rozhodne aj ich výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.
vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.