Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 25, 2025

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5C/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620206168
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2025:6620206168.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec pred sudcom JUDr. Luciou Šupenovou v spore žalobcu: A. B. C. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. F. XXXX/X, XXX XX G., štátna občianka SR, proti žalovanému: A. H.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: I. XXXX/X, XXX XX G., štátny občan SR, o zaplatenie 2.050,-Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu
100 % v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov
konania žalovaným.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Lučenec rozsudkom, č. k. 5C/42/2020-124 zo dňa 30.09.2022 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.050,-Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote
troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalobcu.

Súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že bol dostatočne preukázaný majetkový prospech žalovaného vo
výške 2.050,-Eur na úkor žalobcu a naopak nebol preukázaný žiadny právny dôvod na základe, ktorého
by tento prírastok v majetkovej sfére žalovaného bolo možné považovať za súladné s
právom žalovaného. Žalovanému právny predchodca žalobcu zaplatil kúpnu cenu za motorové vozidlo
a za prihlásenie vozidla, ktoré sa nikdy nedostalo do jeho vlastníckej sféry. Ako vyplynulo z vykonaného
dokazovania osobné motorové vozidlo bolo už aj nabúrané a nie vinou žalobcu, resp. jeho predchodcu,

ktorému za tie roky nebola kúpna cena vrátená. Súd posúdil vec ako bezdôvodné obohatenie a
žalobu považoval za dôvodnú. (č.l. 124-131 spisu)

2. Voči predmetnému rozsudku žalovaný podal odvolanie, ktorým sa domáhal preskúmania
napadnutého rozsudku v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP, a na tomto základe
jeho zmeny v zmysle ustanovenia § 388 CSP prípadne rozhodol podľa ustanovenia § 389
a § 391 CSP, a ktoré odôvodnil nasledovne: Súd sa pri svojom rozhodovaní nevysporiadal so všetkými

skutočnosťami dôležitými pre objektívne rozhodnutie. Jednoznačne vyhovel žalobcovi a jeho argumenty
nevzal pri vyhodnotení dôkazov do úvahy, teda uplatnil čisto svoj subjektívny názor. Vo všetkom sa
pridržiava žalovaný svojich vyjadrení, ktoré urobil pred súdom, či už písomne alebo ústne. Žalobca podal
na súd žalobu o zaplatenie 350,-Eur z titulu vrátenia dlžných finančných prostriedkov, vrátenia
motorového vozidla, až na výzvu súdu žalobca doplnil svoje podanie a žiadal zaplatenie dlžnej sumy
už vo výške 2.050,-Eur. Súd na strane 7 a 8 napadnutého rozsudku odôvodnil bezdôvodné obohatenie.

Na strane 9 uvedeného rozsudku, súd skonštatoval, že dospel k záveru, že sa jedná o dôvodnosť
uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný tvrdil, že súd rozhodol nad rámec
žaloby. Žalobca podľa jeho názoru neuniesol dôkazné bremeno. V celom rozsahu sa jedná o tvrdenieproti tvrdeniu. On v dobrej viere pristúpil na požiadavku právneho predchodcu žalobcu doviesť mu zo
zahraničia bez akejkoľvek záruky motorové vozidlo pre manželku ako dar. Právny predchodca žalobcu si
bol vedomý, nakoľko mal už skúsenosť, že pri takom dovezenom vozidle, nikto nič negarantuje. Vozidlo

sa nedá vrátiť a je to len vecou dohôd a teda požiadavky a jej splnenia. Nikde neexistuje
dôkaz, ktorý by objektívne súdu preukazoval, že žalobca požadoval servo pri danom vozidle. Za takú
cenu nebolo možné chcieť vybavenie nad bežný rámec vybavenia vozidla. Takúto vlastnosť vozidla si
žalobca absolútne nevymienil. V podstate jediným dôvodom tohto sporu je vybavenie servo uvedeného
vozidla. Zo strany žalobcu bola uplatnená požiadavka, ktorú splnil podľa ústnej dohody. Venoval tomu

svoj čas a peniaze, až následne došlo ku konfliktu, ktorý jednoznačne vyvolala manželka žalobcu, t.j.
žalobkyňa. Ona absolútne nemala vedomosť o ich dohode, nikdy nebola pri ich stretnutí prítomná a
či právny predchodca žalobcu uviedol všetko podľa pravdy sa už nedozvieme. Jeho nemôže zaujímať
konflikt medzi manželmi, ale dohoda medzi ním a právnym predchodcom žalobcu. Jednoznačne tvrdí,
že svoju časť dohody splnil, podľa požiadaviek právneho predchodcu žalobcu. Určite na jeho strane
nevzniklo bezdôvodné obohatenie. Vozidlo je k dispozícii žalobcovi a peniaze za jeho kúpu vyplatil, takže

nejde o bezdôvodné obohatenie. Vozidlo je žalobcovi stále k dispozícii od jeho dovozu a nie je jeho
vlastníctvom. Konal v dobrej viere, pomoc známemu a práve žalobca koná v rozpore s dobrými mravmi.
V prípade rozhodnutia súdu by bol práve on, kto je poškodený, pretože by musel vrátiť peniaze, na
čo nevidí dôvod.
Na základe vyššie uvedenej skutočnosti navrhol žalovaný, aby súd o odvolaní rozhodol

tak, aby žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. (predmetné je zo dňa 31.10.2022
č.l.136-138 spisu)

3. Z písomného vyjadrenia žalobcu k odvolaniu zo dňa 11.12.2022 má súd za preukázané, že žalobca
nesúhlasil s odvolaním žalovaného. Poukázal na list zo dňa 31.10.2022 doručený

na Okresný súd Lučenec, a zotrval na rozsudku Okresného súdu v Lučenci zo dňa 30.09.2022, č. k.
5C/42/2020-124 v plnom znení. (č.l. 147 spisu)
4. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.12.2022 žalovaný uviedol, že žalobkyňa
neuviedla žiadne skutočnosti týkajúce sa jeho odvolania. Z tohto dôvodu nemá čo uviesť, keďže nie je
k čomu sa vyjadrovať

5. Krajský súd Banská Bystrica uznesením, č. k. 15Co/2/2023-162 zo dňa
27.09.2023 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Predmetné posúdil krajský súd podľa § 727 Občianskeho zákonníka a § 728
Občianskeho zákonníka, kedy skonštatoval, že je zjavné, že pôvodný žalobca žalovanému poskytol
primeranéprostriedkynevyhnutnénasplneniepríkazunakúpuauta,tiežmuprávnypredchodcažalobcu

uhradil náklady. V takomto prípade ide o to, že výsledok sa nemusí dostaviť,
teda žalovaný sa mohol vrátiť bez auta. Príkazná zmluva upravuje vzťah medzi príkazcom mandantom,
ktorý dáva príkazníkovi mandatárovi určitý príkaz na vykonanie niečoho. Upravuje teda vnútorný vzťah
medzi oboma účastníkmi, t.j. ich vzájomné práva a povinnosti. Na úpravu tohto vnútorného vzťahu sa
nevyžaduje určitá forma zmluvy, hoci nie je vylúčené, že sa príkazná zmluva uzavrie v písomnej forme.

Príkazník však spravidla koná za príkazcu voči tretím osobám a na to, aby mohol konať za príkazcu
musí mať od príkazcu splnomocnenie vo forme plnomocenstva, ktoré musí zodpovedať podmienkam
ustanovený § 31. Podľa § 31 ods. 1 v plnomocenstve musí byť uvedený rozsah
zástupcovho oprávnenia. To znamená, že vnútorný vzťah medzi príkazcom a príkazníkom založený
príkaznou zmluvou je premietnutý do vonkajšieho vzťahu príkazníka k tretej osobe, prostredníctvom

plnomocenstva. Z doteraz vykonaného dokazovania nevyplynulo, že žalovaný konal navonok vo vzťahu
k predajcovi, ako príkazca. Žalovaný má právo na odmenu, aj v prípade, keď sa výsledok nedostavil.
Dosiahnutie určitého výsledku, nie je preto pojmovým znakom príkaznej zmluvy. Z dokazovania zatiaľ
nevyplynulo, či si strany dohodli nejakú odmenu. K pojmovým znakom príkaznej zmluvy, však nepatrí
jej odplatnosť, hoci zákon odplatnosť nevylučuje. Bude však pravidlom, že príkazník bude konať v mene

príkazcu, a vtedy vzniknú práva a povinnosti priamo príkazníkovi (§ 32 ods. 2). V záujme príkazcu
vykonávať činnosť aj vtedy, ak z plnomocenstva výslovne nevyplýva, že koná za
príkazcu (§ 30 ods. 1) a keď koná vo vlastnom mene.
Krajský súd poukázal zároveň na § 733 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvou o obstaraní
veci sa obstarávateľ zaväzuje objednávateľovi obstarať určitú vec. Obstarávateľ má právo vec obstarať,

aj prostredníctvom inej osoby. Objednávateľ je povinný obstarávateľovi za obstaranie veci poskytnúť
odmenu.
Zmluva o obstaraní veci je poddruhom príkaznej zmluvy, ide o špeciálnu zmluvu, ktorá je druhom
príkaznej zmluvy. Z toho vyplýva, aj vzťah úpravy tejto zmluvy, ako osobitnej úpravy, k úprave príkaznejzmluvy, ako všeobecnej úpravy. Pojmovým znakom tejto zmluvy je, že vždy je odplatná na rozdiel od
príkaznej zmluvy, ktorá je odplatná len vtedy, keď je odmena výslovne dohodnutá alebo keď je obvyklá.
Ako je vyššie uvedené doteraz nie je zrejmé, či bola dohodnutá odplata alebo nie. Nie je úplne logické,

prečo žalovaný bez nároku na odmenu vykonal pre žalobcu nejakú činnosť, teda mu išiel zaobstarať
auto, pričom sa takto vystavil riziku sporu.
Ak by žalovaný auto kúpil vo vlastnom mene a pre seba, je jeho vlastníkom, došlo by k jeho obohateniu
a malo by peniaze vrátiť žalobkyni. Ak však následne po jeho kúpe auto predal žalobcovi a tento
sa odovzdaní veci stal jeho vlastníkom registrácia, resp. evidencia je bezpredmetná, mohol odstúpiť

od kúpnej zmluvy pri dodržaní zákonných lehôt. Ak sa žalobca priamo stal vlastníkom motorové
vozidla na základe uzavretej príkaznej zmluvy, musel by od nej odstúpiť, čo však nemá vplyv
na to, že sa stal vlastníkom motorového vozidla. Súd musí zohľadniť a vyhodnotiť zánik príkaznej
zmluvy, napríklad splnením príkazu z príkaznej zmluvy (je najprirodzenejším spôsobom zániku príkaznej
zmluvy), odvolaním príkazu príkazcom (osobitné následky tohto spôsobu zániku sú upravené v § 732),
výpoveďou príkazníka - bližšie podmienky zákon neupravuje, ak to nie je upravené ani v zmluve. Otázka,

na aké plnenie vyplývajúce z príkaznej zmluvy má príkazník právo, treba posudzovať analogicky (§ 853
OZ) podľa § 732, ktorý sa vzťahuje na odvolanie príkazu smrťou príkazníka, ak je príkazníkom fyzická
osoba. V takomto prípade, však vlastníctvo vozidla zostáva príkazníkovi, teda žalobkyni a žalovaný
nemôže vydať bezdôvodné obohatenie, pretože sa nijako neobohatil, pretože auto patrí teoreticky
žalobkyni, i keď nebolo prejednané v dedičskom konaní a potom môže byť aj iný okruh účastníkov.

Na základe doteraz vykonaného dokazovania, keď bola uzavretá ústna zmluva medzi pôvodným
žalobcom a žalovaným, ktorú súd nevyhodnotil a nepodriadil pod príslušné zákonné
ustanovenie, nebolo nepochybne preukázané, že by obsahom zmluvy bola vymienená vlastnosť servo
riadenie. To, že autá v tomto období to mali a malo to byť samozrejmosťou, nepreukazuje, že to bolo
dohodnuté, naviac za situácie, ak sa tieto autá vyrábali bez servo riadenia a táto možnosť bola vo vyššej

výbave. Žalovaný nemal dôvod priviezť vozidlo bez danej špecifikácie, ak by o tejto požiadavke
vedel, resp. bola vymienená. Predmetom sporu, dá sa povedať bolo to, že žalobca chcel pre manželku
konkrétny typ auta, ktorý mu zabezpečil žalovaný a na čo mu finančné prostriedky poskytol žalobca,
resp. jeho právny predchodca. Až následne po tom, čo auto vyskúšala terajšia žalobkyňa došlo k výtke
o danom nedostatku riadenia s tým, že auto nechcú, hoci dobre žalobca vedel, že vrátenie nie je možné

do Nemecka a jeho predaj sa tiež nepodaril.

6. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu
obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.
7. Podľa § 725 Občianskeho zákonníka, príkazník je povinný konať pri plnení príkazu, podľa svojich

schopností a znalostí. Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to
nevyhnutné v záujme príkazcu, a ak nemožno včas dostať jeho súhlas, inak zodpovedá za škodu.
8. Podľa § 726 Občianskeho zákonníka, príkazník je povinný vykonať príkaz osobne. Ak zverí vykonanie
príkazu inému zodpovedá, akoby príkaz vykonával sám, ak však príkazca dovolil, aby si ustanovil
zástupcu alebo ak bol tento nevyhnutne potrebný zodpovedá príkazník iba za zavinenie pri voľbe

zástupcu.
9. Podľa § 728 Občianskeho zákonníka, príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo poskytnúť
príkazníkovi vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť
príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonaní príkazu, a to aj keď sa výsledok
nedostavil.

10. Podľa § 727 Občianskeho zákonníka, príkazník je povinný podať príkazcovi na jeho žiadosť všetky
správy o postupe plnenia príkazu a previesť na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu, po
vykonaní príkazu predloží príkazcovi vyúčtovanie.
11. Podľa § 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba
vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.

12.Podľa§730ods.2Občianskehozákonníka,príkazcajepovinnýposkytovaťodmenu,ajkeďvýsledok
nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený porušením povinnosti príkazníka.
13. Podľa § 731 Občianskeho zákonníka, pre zánik príkaznej zmluvy sa použijú primerané ustanovenia
o zániku plnomocenstva.
14. Podľa § 732 Občianskeho zákonníka, ak príkazná zmluva zanikla odvolaním je príkazca povinný

nahradiť príkazníkovi náklady vzniknuté do odvolania, utrpenú škodu, ak prislúcha príkazníkovi odmena,
aj jej časť zodpovedajúcu vykonanej práci. To platí aj vtedy, ak sa dokončenie príkazného konania
zmarilo náhodou, na ktorú nedal príkazník podnet.15. Podľa § 33 b) ods. 1 Občianskeho zákonníka, plnomocenstvo zanikne: a) vykonaním
úkonu, na ktorý bolo obmedzené, b) ak ho splnomocniteľ odvolal, c) ak ho vypovedal
splnomocnenec, d) ak splnomocnenec zomrie.

16. Právny predchodca žalobcu koncom roka v decembri 2018 požiadal žalovaného o zabezpečenie
a dodanie osobného motorového vozidla továrenskej značky J. D. zo zahraničia, s administratívnym
vybavením všetkých potrebných dokladov, kontrol a potvrdení, ktoré majú zabezpečiť riadne a zákonné
používanie osobného motorového vozidla na prepravu po pozemných komunikáciách. Žalovanému dňa
18.12.2018 odovzdal v hotovosti ako preddavok sumu 1.700,-Eur ešte pred cestou do Nemecka za

účelom kúpy osobného motorového vozidla. Žalovaný doviezol motorové vozidlo továrenskej značky J.
D. 1.2 čiernej farby, ktoré zaparkoval do garáže predchodcu žalobcu. Vozidlo bolo opatrené prepravnými
evidenčnými číslami po lehote na vybavenie. Následne si žalovaný vyžiadal od právneho predchodcu
žalobcu sumu vo výške 350,-Eur na vybavenie administratívnych formalít, ktoré boli nevyhnutné k
tomu, aby mohol automobil využívať na premávku na pozemných komunikáciách. Žiadne doklady
od vozidla ani doklad o prevzatí hotovosti v celkovej výške 2.050,-Eur mu žalovaný neposkytol.

Nakoľko žalovaným pristavené a zaparkované osobné motorové vozidlo nedisponovalo požadovanými
parametrami, čo do výbavy vo forme „servoriadenia“, ktoré bolo podľa názoru právneho predchodcu
žalobcubežnýmštandardomvovyrábanýchmotorovýchvozidláchvposledných15rokochapožiadalho
o výmenu vozidla za identické, ktoré by však tento prvok výbavy obsahovalo. V opačnom prípade vyzval
žalovaného, aby mu vrátil celkovú sumu 2.050,-Eur, ktorú mu vyplatil. Žalovaný si prišiel prevziať osobné

motorové vozidlo, ktoré priviezol právnemu predchodcovi žalobcu koncom roka, avšak preddavok na
kúpnu cenu, ani finančné prostriedky určené na administratívne vybavenie potrebných formalít mu do
dňa podania žaloby na súd, t. j. do 13.01.2020 nevrátil, a to ani po viacerých jeho žiadostiach o vrátenie
peňazí a po opakovaných urgenciách.
17. Žalovaný potvrdil, že právny predchodca žalobcu ho skutočne oslovil pred vianocami v roku 2018

s požiadavkou o dovoz a kúpu osobného motorového vozidla zo zahraničia, ktoré mal v úmysle
darovať svojejmanželke.Právnypredchodcažalobcumalzáujemoosobnémotorovévozidlokonkrétnej
továrenskej značky, a to J. D., pričom cena vozidla mala byť do 2.000,-Eur. Žalobca mu odovzdal
osobne celkovo sumu 2.000,-Eur, ale pripúšťa, že to mohlo byť aj 2.050,-Eur. Prvýkrát prevzal od
právneho predchodcu žalobcu sumu 1.700,-Eur a zvyšnú sumu mu žalobca odovzdal pri prevzatí vozidla

a celkovom vyúčtovaní. O prevzatí a odovzdaní peňazí nespisovali žiadne
potvrdenie, nakoľko sa poznajú už dlhšiu dobu. Už v predchádzajúcom období právnemu predchodcovi
žalobcu doviezol zo zahraničia jedno osobné motorové vozidlo, ktoré užíva do dnešnej doby žalobca.
Právny predchodca žalobcu vyslovene požadoval osobné motorové vozidlo továrenskej značky J. D.
X,X benzín v základnej výbave, farba šedá. Žiadne iné požiadavky pri ústnej dohode neuvádzal. Po

dovoze vozidla si právny predchodca žalobcu toto riadne prevzal, odparkoval u seba v garáži, pričom
k vozidlu obdržal aj ďalšiu sadu pneumatík (letné). Žalovaný týmto považoval ich dohodu za splnenú
z oboch strán, nakoľko právny predchodca žalobcu prejavil úplnú spokojnosť. Nechal pretlmočiť doklady
motorovéhovozidlazjazykanemeckéhodojazykaslovenského,zaktorýuhradilsumu30,-Eurzdôvodu,
že začal riešiť úkony potrebné na prihlásenie tohto motorového vozidla na OÚ Lučenec.

Z SMS komunikácie, ktorú predložil právny predchodca žalobcu podľa názoru žalovaného vyplýva, že
predmetné vozidlo nemá „servo“, keďže takáto požiadavka od právneho predchodcu žalobcu voči nemu
nebola. Pokiaľ právny predchodca žalobcu nepožadoval OMV v základnej výbave, malo by inú hodnotu,
teda kúpnu cenu nie do 2.000,-Eur. Z predmetnej SMS komunikácie vyplýva, že právny predchodca
žalobcu je s týmto uzrozumený a dňa 29.12.2018 mu napísal, že skúsi vozidlo predať. Keď sa predaj

nedaril, právny predchodca žalobcu požiadal o pomoc žalovaného s predajom, ktorý si bol u neho
prevziať osobné motorové vozidlo pred jeho bytovým domom. V tom čase pridal predmetné motorové
vozidlo do inzerátov na stránke Autobazár EU, ako aj na sociálne siete, kde na stránke Facebook
Marketplace je do dnešného dňa. Po určitom čase bol právny predchodca žalobcu ochotný spustiť z
predajnej ceny sumu 200,-Eur, o čom svedčí SMS komunikácia. Doposiaľ sa však vozidlo nepodarilo

predať. Zo žaloby právneho predchodcu žalobcu zo dňa 14.12.2020 vyplýva, že požaduje vrátenie
osobného motorového vozidla a sumy 350,-Eur. Následne v doplnení žaloby na výzvu súdu požadoval
právny predchodca žalobcu už zaplatiť 2.050,-Eur. Žalovaný bol presvedčený, že ústna dohoda medzi
ním a právnym predchodcom žalobcu bola z jeho strany dodržaná, pretože doviezol žalobcovi osobné
motorové vozidlo presne podľa jeho požiadaviek. Právny predchodca žalobcu si vozidlo riadne prevzal,

na základe čoho žalovaný je toho názoru, že problém vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalobcom – manželkou právneho predchodcu žalobcu, ktorý on nevie vyriešiť. Právny predchodca
žalobcu si bol vedomý toho, že vozidlo je stále odparkované v G. na K. A. pred budovou STK, a
môže si ho kedykoľvek prevziať spolu s dokladmi a kľúčmi. Je pravdou, že právny predchodca žalobcuskutočne podal trestné oznámenie v januári 2020 na žalovaného, v ktorom uviedol totožné skutočnosti.
Žalovaný ale nevidí dôvod, prečo by mal žalobcovi vrátiť 2.050,-Eur, keďže ústne uzavretá dohoda bola
v plnom rozsahu dodržaná obidvomi stranami. Nemá iné dôkazy na preukázanie svojich skutkových

tvrdení, odvoláva sa na SMS komunikáciu, ktorú právny predchodca žalobcu súdu predložil. Z nej je
zrejmé, že právny predchodca žalobcu mal vedomosť o tej skutočnosti, že predmetné osobné motorové
vozidlo nemá „servo“. Žalovaný bol ochotný pomôcť mu s predajom nad rámec ich dohody a taktiež
neignoroval právneho predchodcu žalobcu, dokonca inicioval stretnutie. Aj v trestnom konaní uviedol,
že je ochotný vrátiť žalobcovi sumu 320,-Eur, nakoľko uhradil 30,-Eur za preklad dokladov a žiadal

právneho predchodcu žalobcu o číslo účtu. Taktiež je ochotný kedykoľvek vydať osobné motorové
vozidlo žalobcovi, ako to uviedol aj na výsluchu na OO PZ Poltár.
18. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 18.12.2017 medzi žalovaným ako kupcom a spoločnosťou B. L.,
F. M. XX, XXXXX I. N. ako predávajúcim má súd za preukázané, že došlo ku kúpe OMV VW Fox
v sume 1350,-Eur bez garancie žalovaným, na ktorom boli nemecké ŠPZ. (č.l.
116 g – 116 h spisu)

19. Na pojednávaní konanom dňa 02.09.2022 vypovedal ako svedok syn žalobcu a právneho
predchodcu žalobcu, ktorý vo svojej výpovedi uviedol najprv, že nemá vedomosť, prečo právny
predchodca žalobcu trval práve na tejto továrenskej značke OMV, t.j. J. D., ktorý chcel zakúpiť žalobcovi
a darovať mu ho na vianoce ako darček. Mal vedomosť o tom, že žalovaný našiel
a bol pozrieť OMV tejto továrenskej značky aj v Poprade, no následne upovedomil právneho predchodcu

žalobcu, že lepšie OMV vie zakúpiť podľa ním stanovenej požiadavky pre právneho predchodcu žalobcu
v Nemecku. Jeho rodičia mu dôverovali, keďže to nebolo prvé OMV, ktoré zabezpečil pre ich rodinu.
Prvé OMV požadovanej továrenskej značky v Nemecku sa žalovanému nepáčilo, čo oznámil právnemu
predchodcovi žalobcu, druhé OMV, ktoré bol pozrieť už podľa jeho uvedenia malo všetko čo má mať
a priviezol ho na územie SR. Až po umytí a odstavení OMV v garáži právneho predchodcu žalobcu

mu žalovaný povedal, že nemá „servo“. Následne sa dohodli, že žalovaný OMV predá. Svedok ďalej
uviedol, že právny predchodca žalobcu vyplatil žalovanému ešte cca 360,-Eur na prepis OMV, skutočnú
výšku nevedel presne uviesť, ku ktorému neprišlo. Žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu prisľúbil,
že ho predá. Svedok opakovane upozorňoval právneho predchodcu žalobcu, že auto stojí na A. K. a je
na klasických nemeckých značkách, nie na prevozných. OMV bolo dokonca búrané, a následne umyté.

Následne spozoroval OMV, ale už s inou nemeckou značkou. Túto značku auta právny predchodca
žalobcu si vybral z toho dôvodu, že manželkina matka vlastnila takéto OMV a bola
s ním nadmieru spokojná. OMV svedok viackrát videl na rôznych značkách. Podľa názoru svedka, si
nevie predstaviť, že by právny predchodca žalobcu chcel pre žalobcu OMV bez „serva“ na každodenné
používanie. Svedok poukázal na to, že nezbadal žiadnu snahu zo strany žalovaného voči jeho rodičom.

Žalovaný opakovane pri výsluchu svedka zdôraznil na pojednávaní, že výbava „servo“
nebola vymienená právnym predchodcom žalobcu.

20. Na pojednávaní dňa 25.04.2025 žalobca nevedel uviesť, či výbava „servo“, bola vymienená právnym
predchodcom žalobcu, no zdôraznil, že právny predchodca žalobcu by nikdy nezakúpil OMV bez

„serva“, keďže ho kupoval pre ňu za účelom jeho užívania v meste. Žalobca poukázal na to, že
OMV nie je napísané ani na jedného z nich, nie je ani prepísané, hoci právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému za týmto účelom 350,-Eur. Zdôraznil, že OMV, ktoré žalovaný bol pozrieť „servom“
disponovalo. To, že z akého dôvodu nežiadal právny predchodca žalobcu od žalovaného finančné
prostriedky, ktoré mu poskytol na kúpu späť nevedel žalobca odpovedať. Dňa 24.12. si žalobca

s právnym predchodcom žalobcu prevzal OMV v garáži, keďže sa jednalo o jej darček k narodeninám.
Právny predchodca žalobcu v ňom predtým nesedel, keďže žalovaný bol s ním umyť OMV, ktorý do
garáže ho aj po umytí odparkoval. Až následne dňa 26.12., keď sa išli s právnym
predchodcom žalobcu previesť zistila, že absentuje výbava „servo“.
Žalovaný opakovane dementoval, že by „servo“ bolo vymienené právnym predchodcom žalobcu.

Vymienená bola len značka WV Fox a cena OMV. Momentálne je OMV odstavené na A. K. J. G. a na
nikoho nie je prepísané. Zdôraznil, že kým sa nešiel právny predchodca žalobcu previesť na OMV so
žalobcom nebol žiadny problém zo strany právneho predchodcu žalobcu. Ústna dohoda bola ale medzi
ním a právnym predchodcom žalobcu. O OMV nikto, okrem kolegyne žalobcu neprejavil záujem. Naďalej
sa OMV inzeruje, ale bez úspechu. Prepis mal žalovaný vybaviť až po vianočných sviatkoch, kedy

mu právny predchodca žalobcu uviedol, že nech OMV predá. V Poprade bol pozrieť OMV dokonca na
vlastnénáklady,ktoréaleneodporučilprávnemupredchodcovižalobcuzdôvodutechnickýchproblémov.
Žalovanýpoukázalnato,žepomáhalprávnemupredchodcovižalobcuvdobrejviereanezištne.Predtým
im zabezpečil OMV tov. zn. WV N., s ktorým boli a sú spokojní. Ústne sa dohodli s právnympredchodcom žalobcu len na cene a type OMV, „servo“ ním vymienené nebolo. Zároveň zdôraznil, že
bol časovo limitovaný, keďže sa jednalo o vianočný darček pre žalobcu zo strany jeho predchodcu.

21. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že koncom roka 2018 v decembri pred vianocami došlo
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným k ústnej dohode, na základe ktorej sa
právny predchodca žalobcu a žalovaný dohodli na zabezpečení kúpy motorového vozidla tov. značky
WV Fox (pozn. sudcu bez bližšej špecifikácie výbavy), na ktorú právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému sumu 1.700,-Eur a na ďalších následných úkonoch spojených s prepisom a prihlásením

motorového vozidla do evidencie motorových vozidiel v sume 350,-Eur.
Túto dohodu, ktorá bola uzatvorená ústne medzi stranami sporu, uzatvoril právny predchodca žalobcu
na jednej strane ako príkazca a žalovaný ako príkazník na druhej strane. Ďalej v konaní bolo
nesporne zistené, že za účelom zaplatenia kúpnej ceny za motorové vozidlo právny predchodca
žalobcu odovzdal žalovanému finančné prostriedky v hotovosti v sume 1.700,-Eur. Predmetnú ústnu
dohodu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným podľa jej obsahu možno podriadiť typovo

pod príkaznú zmluvu upravenú v § 724 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 724 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec
alebo vykoná inú činnosť. Príkazná zmluva je osobitným druhom záväzkovej zmluvy, ktorá je upravená
jednak všeobecne v § 724 až 732, jednak vo forme osobitných zmlúv, a to jednak vo forme zmluvy o
obstaraní veci (§ 733 až 736) a jednak vo forme zmluvy o obstaraní predaja veci (§ 737 až 741).

Nakoľko žalovaný sa zaviazal pre právneho predchodcu žalobcu obstarať kúpu motorového vozidla
konkrétnej tov. značky a prihlásenie do evidencie motorových vozidiel na území SR, túto
dohodu možno subsumovať špeciálne pod ustanovenie § 724 Občianskeho zákonníka, teda príkaznú
zmluvu. Jej platné uzavretie v ústnej forme nevylučuje žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka,
keďže Občiansky zákonník pre formu príkaznej zmluvy nepredpisuje žiadnu povinnú formu. Pripúšťa

jej uzavretie i v rámci ústnej formy. Príkazná zmluva upravuje vzťah medzi príkazcom, ktorý
dáva príkazníkovi určitý príkaz na vykonanie niečoho. Upravuje
teda vnútorný vzťah medzi obidvomi účastníkmi, t.j. ich vzájomné práva a povinnosti. Príkazník však
spravidla koná za príkazcu voči tretím osobám a na to, aby mohol konať za príkazcu, musí mať od
príkazcu splnomocnenie vo forme plnomocenstva, ktoré musí zodpovedať podmienkam ustanoveným v

§ 31 Občianskeho zákonníka. To znamená, že vnútorný vzťah medzi príkazcom a príkazníkom založený
príkaznou zmluvou je premietnutý do vonkajšieho vzťahu príkazníka k tretej osobe prostredníctvom
tohto plnomocenstva. Či treba plnomocenstvo udeliť v písomnej forme, závisí od toho, aký úkon má
príkazník za príkazcu urobiť. Toto ale v konaní nebolo sporné. Išlo o ústny pokyn, keď celý záväzkový
vzťah medzi sporovými stranami bol založený predmetnou zmluvou, bol uzavretý v ústnej forme včítane

splnomocnenia, čo zákon v tomto prípade nevylučuje. Súd ešte zdôrazňuje, že žalovaný zabezpečil
sprostredkovanie kúpy OMV, odovzdal kúpnu cenu predajcovi, ktorú mu odovzdal právny predchodca
žalobcu na tento účel, žalobca je vlastníkom OMV, preto nemá nárok na vrátenie kúpnej ceny za
OMV titulom bezdôvodného obohatenia, pretože v tomto smere žalovaný sa na úkor žalobcu neobohatil.
Žalobca má reálnu možnosť žiadať od žalovaného vybavenie prihlásenia a prepisu OMV, ktoré bolo už

právnym predchodcom žalobcu uhradené a disponovať týmto vozidlom.
Zo všetkých úkonov, ktoré žalovaný v súvislosti s predmetnou zmluvou v prospech právneho
predchodcu žalobcu vykonal nepochybne možno uzavrieť, že právny predchodca žalobcu v
súvislosti s príkazom pre žalovaného ho nevyhnutne splnomocnil na uzavretie kúpnej zmluvy ohľadne
motorového vozidla konkrétnej továrenskej značky, keď práve za týmto účelom žalovanému odovzdal

sumu 1.700,-Eur, ktorá mala slúžiť na zaplatenie kúpnej ceny za motorové vozidlo. V konaní nebolo
sporné ani to, že žalovaný túto sumu od právneho predchodcu žalobcu za týmto účelom prevzal, kúpnu
cenu za motorové vozidlo v Nemecku predajcovi vo výške 1350,-Eur uhradil. Žalovaný tak, ako vyplynulo
z vykonaného dokazovania, prostredníctvom internetových stránok si sám dohľadal ponuky na kúpu
tohto konkrétneho motorového vozidla tov. zn. WV Fox na území SR a aj v zahraničí, a to za kúpnu

cenu, ktorú predajcovia zverejnili a v rozsahu ceny, na ktorú mu poskytol právny predchodca žalobcu
finančnéprostriedky.Právnypredchodcažalobcupoverilžalovanéhonazabezpečeniekúpymotorového
vozidla vyššie uvedenej továrenskej značky bez špecifikácie výbavy, poveril ho na zaplatenie kúpnej
ceny. Žalovaný finančné prostriedky určené právnym predchodcom žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny
za motorové vozidlo predajcovi v zahraničí vyplatil, keď od tohto predajcu prevzal motorové vozidlo a

následne hodoviezolnaúzemieSR.Žalovanýsazaviazalpreprávnehopredchodcužalobcuzabezpečiť
i prihlásenie motorového vozidla do evidencie motorových vozidiel, na čo mu poskytol právny
predchodca žalobcu ešte sumu 350,-Eur po návrate na územie SR a po odstavení OMV v jeho garáži,
túto skutočnosť žalovaný nepoprel. Súd doplňuje, že suma 2050,-Eur inkorporuje 1350,-Eur na kúpuOMV, 350,-Eur za náklady na vycestovanie žalovaného do zahraničia pre OMV, 30,-Eur za preklad
príslušných dokladov OMV z nemčiny do slovenčiny a 320,-Eur za prihlásenie OMV na území SR.
Žalovaný naplnil pokyny právneho predchodcu žalobcu, zabezpečil kúpu motorového vozidla vyššie

uvedenej tov. značky pre právneho predchodcu žalobcu, zaplatil za OMV kúpnu cenu z finančných
prostriedkov poskytnutých právnym predchodcom žalobcu, ktoré mu odovzdal na tento účel právny
predchodca žalobcu, žalovaný doviezol toto motorového vozidlo na územie SR, opätovne podľa príkazu
právneho predchodcu žalobcu. Pri odovzdaní OMV žalovaný oznámil právnemu predchodcovi žalobcu,
že formality spojené s prihlásením OMV vybaví po vianočných sviatkoch, kedy si žalovaný vyžiadal

od právneho predchodcu žalobcu za týmto účelom ešte sumu vo výške 350,-Eur, ktoré mu poskytol.
Súd doplňuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že OMV dovezené žalovaným malo disponovať
„servom“, t.j. že toto bolo vymienené právnym predchodcom žalobcu a bolo so žalovaným dohodnuté.
Žalovaný by nemal dôvod, pokiaľ by si právny predchodca žalobcu vymienil výbavu OMV „servo“
doviesť mu OMV bez tejto výbavy. Právny predchodca žalobcu napriek absencii „serva“ si prevzal toto
OMV a až po odskúšaní OMV jeho manželkou – žalobcom namietal jeho absenciu. V deň dovezenia

a odparkovania OMV v garáži právneho predchodcu žalobcu dokonca, aj napriek vyššie uvedenému
poskytol žalovanému sumu 350,-Eur na vybavenie prihlásenia OMV. Keďže žalovaný nezakúpil OMV
pre seba a ani zo svojich finančných prostriedkov, ale pre právneho predchodcu žalobcu, t.j. pre žalobcu
a z jeho finančných prostriedkov vlastníkom OMV je jednoznačne samotný žalobca. Žalovaný počas
celej doby bol ochotný OMV dať do dispozície právneho predchodcu žalobcu, inzeroval a inzeruje

naďalej OMV z dôvodu predaja na pokyn právneho predchodcu žalobcu, no bezvýsledne. Žalobca si
môže kedykoľvek OMV prevziať, keďže žalovaný si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z príkaznej
zmluvy.

22. Z dôvodu, že žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, súd mu priznal právo na náhradu

trov konania od žalobcu v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti
vo veci samej samostatným uznesením.

23. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,
súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným

uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka
zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto
náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie
ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6Cdo
222/2016).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd Banská
Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,

nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré

subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak
od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak
určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá

ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť

napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo

späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. 233/1995 Z.z.).Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá
povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,

b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,

g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.