Rozsudok – Obchodné spoločnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123378040
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123378040.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.

Júliusa Tótha a JUDr. Lucie Baňackej, PhD., v spore žalobcu: KÖNIGFRANKSTAHL s. r. o., so sídlom
Poľná 4, 903 01 Senec, IČO: 35 815 809, právne zastúpeného: WISE3 s.r.o., so sídlom Kalinčiakova
33A, 831 04 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 36 868 604, proti žalovanému: SOFER s. r.
o., so sídlom Továrenská 1465/7, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 44 372 078, o zaplatenie 18.270,09 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 40Cb/88/2023-84
z 29. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 40Cb/88/2023-84 z 29. januára 2024 v napadnutom

výroku I. a výroku III.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 13.260,69 Eur s príslušenstvom, náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,00 Eur (výrok I.), v prevyšujúcej časti konanie zastavil (výrok II.) a zaviazal
žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia voči žalovanému sumy 18.270,09 Eur
s príslušenstvom. Nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 08.07.2016 Rámcovú kúpnu
zmluvu a na základe jednotlivých objednávok dodal žalovanému tovar - hutnícky materiál rôzneho druhu.
Dodávky tovaru vyfakturoval žalobca žalovanému faktúrami číslo 52302379, 52303567, 52303568,
52303569, 52303570, 52303793, 52303794 a 52303905 v celkovej výške 18.770,09 Eur. K dnešnému
dňu došlo k úhrade istiny vo výške 500,- Eur, pričom zvyšná časť záväzku zostala neuhradená.
Žalobca v konaní predložil dohodu medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 23.05.2023, na základe

ktorej žalovaný uznal svoj záväzok a zaviazal sa ho zaplatiť v zmysle uzatvoreného splátkového
kalendára. K skutočnostiam uvedeným žalovaným v priebehu konania žalobca uviedol, že k úhrade
časti uplatneného nároku došlo až po podaní žaloby a preto bola táto v čase podania v celom rozsahu
dôvodná.

3. V dôsledku zaplatenia istiny vo výške 5.009,40 Eur zobral žalobca žalobu späť v uvedenom rozsahu
a navrhol konanie zastaviť. K prostriedkom procesnej obrany žalovaného uviedol, že žalovanému

dodal a doručil všetky potrebné atesty na riadne užívanie objednaného a dodaného tovaru a tieto boli
žalovanému zasielané priamo zo systému žalobcu a to formou prílohy mailu. Žalobca si preto splnil
riadne všetky svoje zákonné ako aj zmluvné povinnosti. Ďalej uviedol, že ak by aj predmetné atesty
žalovanému nedodal (čo sa nestalo), táto skutočnosť sama o sebe nemá za následok právo žalovanéhona nezaplatenie kúpnej ceny za tovar. Argumentáciu žalovaného považoval za účelovú v snahe oddialiť
svoje povinnosti voči žalobcovi.

4. Vo veci bol upomínacím súdom vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor.
V odpore uviedol, že časť istiny vo výške 5.009,40 Eur zaplatil dňa 17.08.2023. Vo vzťahu k ostatným
neuhradeným faktúram poukázal na skutočnosť, že dodávka tovaru nebola riadne splnená zo strany
žalobcu, pretože k dodávke nebol priložený atest na tovar, čo bolo podmienkou použitia materiálu.
Z uvedeného dôvodu podľa názoru žalovaného žalobca ako predávajúci nesplnil svoje povinnosti

vyplývajúce z § 411 a § 417 Obchodného zákonníka a tovar dodnes riadne nedodal.

5. Súd prvej inštancie zo skutkového stavu veci zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 08.07.2016
Rámcovú kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa žalobca ako predávajúci zaviazal dodávať žalovanému
ako kupujúcemu tovar - hutnícky materiál rôzneho druhu a kupujúci sa zaviazal za dodaný tovar zaplatiť
dohodnutú kúpnu cenu. Dodávky sa realizovali na základe objednávok kupujúceho.

Za dodaný tovar vyfakturoval žalobca žalovanému celkovú sumu vo výške 18.770,09 Eur a to
nasledujúcimi faktúrami:- číslo 52302379 vo výške 5.020,98 Eur so splatnosťou dňa 30.03.2023, - číslo
52303567 vo výške 488,42 Eur so splatnosťou dňa 29.04.2023, - číslo 52303568 vo výške 365,65 Eur
so splatnosťou dňa 29.04.2023, - číslo 52303569 vo výške 1.159,21 Eur so splatnosťou dňa 29.04.2023,
- číslo 52303570 vo výške 6.218,65 Eur so splatnosťou dňa 29.04.2023, - číslo 52303793 vo výške

1.103,51 Eur so splatnosťou dňa 06.05.2023, - číslo 52303794 vo výške 2.366,06 Eur so splatnosťou
dňa 06.05.2023 a číslo 52303905 vo výške 2.047,61 Eur so splatnosťou dňa 12.05.2023. Žalovaný v
lehote splatnosti uhradil iba časť pohľadávky vo výške 500,- Eur na faktúru číslo 52302379. Po podaní
žaloby dňa 17.08.2023 vykonal žalovaný platby vo výške 4.520,98 Eur a 488,42 Eur.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil s poukazom na ustanovenie Obchodného zákonníka § 1 ods.
1 vymedzujúceho predmet úpravy Obchodného zákonníka, § 261 ods.
1 upravujúci pôsobnosť Obchodného zákonníka, § 323 ods. 1 upravujúceho uznanie záväzku, § 409
ods. 1, § 411, § 417 upravujúcich kúpnu zmluvu, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, 2 upravujúcich omeškanie
dlžníka, § 369c ods. 1 upravujúceho právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky, ustanovení § 1 ods. 1 a 2, § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. vykonávajúcich niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka a ustanovení Civilného sporového poriadku (CSP) § 144, § 145
ods. 2, § 146 ods. 1 upravujúcich späťvzatie návrhu, § 183 ods. 1, 2 a 3 CSP upravujúceho odročenie
pojednávania.

7.Súdprvejinštanciemalzanesporné,žemedzistranamisporudošlokplatnémuuzatvoreniuRámcovej
kúpnej zmluvy. Predmetnú zmluvu uzatvorili žalobca a žalovaný ako podnikateľské subjekty pri výkone
svojej podnikateľskej činnosti, preto súd tento vzťah posudzoval ako obchodnoprávny a aplikoval na
neho ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd uzatvorenú zmluvu právne posúdil ako kúpnu zmluvu
podľa § 409 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Rovnako nebolo sporným, že žalobca na základe

čiastkových objednávok dodal žalovanému hutnícky materiál, za ktorý vystavil faktúry v celkovej hodnote
18.770,09 Eur a že došlo k čiastočnej úhrade týchto faktúr. Žalovaný v priebehu konania nespochybnil
dodanie hutníckeho materiálu a kúpnu cenu, prostriedkami procesnej obrany len namietal skutočnosť,
že mu žalobca nedodal spolu s tovarom aj takzvané atesty.

8. K argumentácii žalovaného, že dodávka tovaru nebola riadne splnená v dôsledku absencie atestu na
tovar súd uviedol, že žalobca v konaní predložil dôkazy o tom, že žalovanému boli predmetné doklady
poskytnuté a preto súd považoval túto námietku žalovaného v plnom rozsahu za nedôvodnú. Navyše,
takáto námietka zo strany žalovaného sa súdu javí ako účelová a to s poukazom na to, že žalobca
obratomsúdupreukázal,žepožadovanéatestyžalovanémuzaslalatonapriekskutočnosti,žeichnemal

objednané a žalovaný si ich pri objednávke nežiadal. Súd rovnako poukazoval na skutočnosť, že zo
žiadneho ustanovenia uzatvorenej rámcovej kúpnej zmluvy nevyplýva, že by súčasťou dodania tovaru
mali byť aj atesty. Napriek uvedenému žalobca žalovanému požadované atesty preukázateľne dodal a
preto súd považuje argumentáciu žalovaného za neopodstatnenú.

9. Súd prvej inštancie poukázal na listinný dôkaz zo dňa 23.05.2023, ktorým žalovaný výslovne uznal
svoj záväzok zaplatiť vyfakturované sumy od spoločnosti KONIGFRANKSTAHL s.r.o. a uviedol, že
tento svoj záväzok nepopiera a ako dôvod neplnenia svojich záväzkov uviedol prechodný nedostatok
finančných prostriedkov a zaviazal sa uhradiť ho v splátkach v zmysle splátkového kalendára na č.l.16 spisu. Predmetná listina podľa názoru súdu spĺňa podmienky uznania záväzku vymedzené v § 323
Obchodného zákonníka a týmto právnym úkonom žalovaný písomne uznal svoj záväzok voči žalobcovi,
čím nastal zákonný predpoklad, že v uznanom rozsahu tento záväzok v čase uznania trval. Preto súd

považoval nárok žalobcu v zmysle jeho čiastočného späťvzatia za dôvodný a zaviazal žalovaného na
úhradu sumy 13.263,69 Eur s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti konanie zastavil. Zároveň priznal
žalobcovi príslušný úrok z omeškania spolu s uplatnenou paušálnou náhradou nákladov v zákonnej
výške 40,00 Eur.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca bol v spore v celom
rozsahu úspešný, pretože mu súd priznal sumu 13.260,69 Eur s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti
konanie zastavil, pretože žalobca zobral podaný návrh späť pre správanie žalovaného. Žalovaný tak
v časti procesne zavinil zastavenie konania a preto súd priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov
konania voči neúspešnému žalovanému, keďže nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý
možno použiť len výnimočne.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Odvolanie podal voči výroku I. a III.
napadnutého rozsudku. Podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f)
a h) CSP. Mal zato, že atest na dodaný tovar nebol priložený súčasne s dodávkou a z toho dôvodu
nebola dodávka tovaru vykonaná riadne a žalobcovi nevzniklo právo fakturovať. Súd prvej inštancie

podľa jeho názoru vec nesprávne právne posúdil. Žaloba je nedôvodná, žalobca nepreukázal, že riadne
plnil a neuniesol dôkazné bremeno.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu
náhradu trov odvolacieho konania.

12.Žalobcavovyjadreníkodvolaniunesúhlasilstvrdenímžalovaného,ženedodanieatestužalovanému
súčasne s tovarom malo za následok, že dodávka tovaru nebola vykonaná riadne a žalovaný nie je
povinný uhradiť žalobcovi kúpnu cenu. Poukazoval na znenie § 411, § 417 a § 263 ods. 1 Obchodného
zákonníka ako aj čl. IX. ods. 7 Rámcovej zmluvy.

13. Ďalej uviedol, že vznik povinnosti žalobcu dodať/odovzdať atesty žalovanému si s ohľadom na
dispozitívnu povahu ustanovení § 411 a § 417 Obchodného zákonníka dojednali žalobca so žalovaným
špeciálny režim, a to prostredníctvom odkazu na VOP v Rámcovej kúpnej zmluve, pričom, ako
skonštatoval aj súd prvej inštancie v bode 30. rozsudku, zo žiadneho ustanovenia uzatvorenej Rámcovej
kúpnej zmluvy (vrátane VOP) bez ďalšieho nevyplýva, že by súčasťou dodania tovaru mali byť aj atesty.

Z článku III. bodu 3 VOP, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou Rámcovej kúpnej zmluvy, vyplýva, že žalobca
je povinný dodať/odovzdať žalovanému atesty k tovaru iba v prípade, že o ne žalovaný požiada pri
objednávke tovaru.
Atesty, o ktoré žalovaný požiadal pri objednávke tovaru, žalobca dodal žalovanému súčasne s dodávkou
tovaru a teda v súvislosti s nimi nemôže byť reč o rozpore s povinnosťou riadneho a včasného plnenia.

O ostatné atesty žalovaný nepožiadal pri objednávke tovaru, ale až v čase, keď bol žalovanému
dodaný všetok tovar a preto žalobcovi nielenže nemohla vzniknúť povinnosť dodať/odovzdať tieto atesty
žalovanému súčasne s tovarom, keďže plnenie spätne do minulosti je plnením objektívne nemožným,
ale vzhľadom na článok III. bod 3 VOP žalobcovi nevznikla povinnosť tieto atesty žalovanému ani len
dodať/odovzdať. Tvrdenie žalovaného, že nedodaním týchto atestov súčasne s tovarom žalobca porušil

svoju povinnosť riadne dodať tovar žalovanému, je teda absolútne nepravdivé a v rozpore s logikou.
Okrem toho, ak by aj žalobca bol povinný dodať/odovzdať žalovanému tieto atesty spolu s tovarom (čo
však v žiadnom prípade povinný nebol), v súlade s výkladom ustanovení § 411 a § 417 Obchodného
zákonníka by sa nesplnenie tejto povinnosti považovalo za omeškanie s plnením záväzku v zmysle §
365 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ak by bol žalobca v omeškaní s dodaním/odovzdaním týchto atestov

(čo však v žiadnom prípade nebol a nie je), žalovaný by mal podľa § 366 a nasl. Obchodného zákonníka
nárok: (i) trvať na riadnom plnení záväzku, (ii) na odstúpenie od zmluvy prípadoch, ktoré ustanovuje
zákon alebo zmluva, (iii) na náhradu škody podľa § 373 a nasl., ak by táto škoda nebola krytá paušálnou
náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, (iv) na náhradu škody na samotných atestoch,
ku ktorej došlo v čase, keď bol žalobca v omeškaní (ak by táto škoda nebola krytá paušálnou náhradou

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky), ibaže by túto škodu spôsobil žalovaný alebo vlastník
atestov alebo by k nej bolo došlo aj pri splnení povinnosti žalobcu a (v) na paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia.Tedaaniprípadnéomeškaniežalobcusdodaním/odovzdanímtýchtoatestovžalovanémubyžalovaného
samé o sebe nezbavovalo povinnosti uhradiť kúpnu cenu. Žalobca však v omeškaní s dodaním/
odovzdaním týchto a ani žiadnych iných atestov žalovanému v žiadnom prípade nie je a nebol. Napriek

tomu, že tie atesty, o ktoré žalovaný nepožiadal pri objednávke tovaru, žalobca nebol povinný dodať/
odovzdať žalovanému, žalobca na dodatočnú žiadosť žalovaného všetky žalovanému dodal, čo bolo
pred súdom prvej inštancie riadne preukázané (viď. bod 30. rozsudku).
Ďalej žalobca poukázal nato, že pred súdom prvej inštancie bolo riadne preukázané, že dňa 23.05.2023
žalovaný výslovne uznal svoj záväzok voči žalobcovi zaplatiť vyfakturované sumy v celom rozsahu a

zaviazal sa uhradiť ho formou dohodnutých splátok, ktoré však nerealizoval. Súd v bode 31. rozsudku
skonštatoval, že predmetná listina spĺňa podmienky uznania záväzku vymedzené v § 323 Obchodného
zákonníka a týmto právnym úkonom žalovaný písomne uznal svoj záväzok voči žalobcovi, čím nastal
zákonný predpoklad, že v uznanom rozsahu tento záväzok v čase uznania trval. S poukazom na
ustanovenia § 323 ods. 1, 2 a § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka mal zato, že nie je pochybnosť
o existencii záväzku žalovaného voči žalobcovi. Žalovaný jednak písomne uznal svoj záväzok v celom

rozsahu žalovanej sumy a jednak realizoval viacero čiastočných úhrad, bez akýchkoľvek výhrad alebo
námietok.

14. Žalobca trval na nároku a mal zato, že jeho nárok je riadne preukázaný. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutých výrokoch potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

15. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému na vyjadrenie dňa 10.05.2024. Žalovaný odvolaciu
repliku nepodal.

16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovaného,

ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie
ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

17. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

18. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

19. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom

na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne
posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany

sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,
ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis,
ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán

sporu). Použitie správneho ustanovenia, ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne
priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke
treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

21. Aj keď základom rozhodnutia odvolacieho súdu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, keďže sa

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto na jeho skutkové a právne závery odkazuje,
považuje za potrebné na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom
žalovaného uviesť nasledovné:22. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu medzi sebou uzatvorili dňa 08.07.2016
Rámcovú kúpnu zmluvu a žalobca na základe jednotlivých objednávok dodal žalovanému tovar -
hutnícky materiál rôzneho druhu. Dodávky tovaru vyfakturoval žalobca žalovanému faktúrami číslo

52302379, 52303567, 52303568, 52303569, 52303570, 52303793, 52303794 a 52303905 v celkovej
výške 18.770,09 Eur, z ktorej žalovaný uhradil sumu vo výške 500,- Eur.

23. Žalovaný namietal v podanom odvolaní aj tú skutočnosť, že ešte pred podaním žaloby zaplatil
žalobcovi sumu 5.009,40 Eur.

24. Žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu na upomínacom súde dňa 09.08.2023 (pozri
bližšie Potvrdenie o prijatí návrhu na začatie konania). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný pred
podaním žaloby uhradil žalobcovi časť pohľadávky vo výške 500,- Eur na faktúru číslo 52302379. Z toho
dôvodu sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 18.270,09 Eur. Po podaní žaloby vykonal
žalovaný dňa 17.08.2023 platby z A. B. vo výške 4.520,98 Eur a vo výške 488,42 Eur (História transakcií

č.l. 25 spisu). Z potvrdení o úhrade týchto súm predložených žalovaným vyplýva, že žalovaný realizoval
tieto dve platby dňa 17.08.2023. Teda žalovaný uskutočnil platby spolu vo výške 5.009,40 Eur až po
podaní žaloby. Žalobca v dôsledku správania sa žalovaného zobral žalobu v tejto časti späť, čo sa
premietlo do výroku II. napadnutého rozsudku. Keďže žalovaný uskutočnil platbu vo výške 5.009,40 Eur
až po podaní žaloby je odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že žalovaný zavinil

zastavenie konania v tejto časti.

25.Podľa§323ods.1Obchodnéhozákonníka,akniektopísomneuznásvojurčitýzáväzok,predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

26. Pokiaľ sa týka samotného odvolania žalovaného, odvolací súd dáva do pozornosti, že súd prvej
inštancie priznal žalobcovi žalobou uplatnený nárok z dôvodu splnenia podmienok v zmysle § 323
Obchodného zákonníka. Žalovaný uznal záväzok žalobcu uplatnený v zmysle vyššie uvedených faktúr
v celkovej výške 18.770,09 Eur uznávacím prejavom zo dňa 23.05.2023 (č.l. 16 spisu). Žalovaný

v tomto uznávacom prejave jednoznačne uviedol, že svoj záväzok voči žalobcovi nepopiera a ako dôvod
neplnenia svojich záväzkov uviedol prechodný nedostatok finančných prostriedkov.

27. Žalovaný v podanom odvolaní ani v konaní na súde prvej inštancie nijako nespochybnil tento
uznávací prejav zo dňa 23.05.2023 a preto odvolací súd považuje tento listinný dôkaz za nesporný (§

151 ods. 1 CSP).

28. Uznanie záväzku sa od iných zabezpečovacích inštitútov odlišuje predovšetkým mierou, ako
zabezpečuje hlavný záväzok. Zatiaľ čo iné právne inštitúty okrem zabezpečovacej funkcie plnia aj
funkciu uhradzovaciu, u uznania záväzku táto vlastnosť absentuje. Hlavná funkcia uznania záväzku

spočíva v uľahčení postavenia veriteľa pri vymáhaní nesplneného dlhu, nakoľko zakladá právnu
domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania. Uznanie záväzku teda zakladá vyvrátiteľnú právnu
domnienku, podľa ktorej sa má za to, že záväzok v dobe uznania trval. V konaní o priznanie uznaného
záväzku tak dôkazné bremeno preukázania existencie uplatnenej pohľadávky nezaťažuje veriteľa, ale
dlžníka, ktorý musí preukázať, že záväzok v čase jeho uznania neexistoval.

29. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaný v priebehu konania nespochybnil dodanie
hutníckeho materiálu ani kúpnu cenu, iba namietal skutočnosť, že mu žalobca nedodal spolu s tovarom
aj takzvané atesty. Keďže žalovaný nespochybnil uznávací prejav vyplývajúci z listiny zo dňa 23.05.2023
má odvolací súd zato, že záväzok žalovaného voči žalobcovi v čase uznania trval a preto súd prvej

inštancierozhodolsprávneakzaviazalžalovanéhonazaplateniezostávajúcejsumy13.260,69Eurspolu
s príslušenstvom.

30. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že žalovaný namietal nedodanie atestov zo strany žalobcu,
avšak neuviedol, z ktorého konkrétneho ustanovenia vyplývala žalobcovi táto povinnosť. Odvolací súd

sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zo žiadneho ustanovenia Rámcovej kúpnej zmluvy
nevyplývala žalobcovi povinnosť dodať spolu s tovarom aj atesty. Navyše žalobca v konaní preukázal, že
žalovanému tieto atesty dodal, aj keď ich žalovaný nemal objednané a pri objednávke ich ani nežiadal.31. Odvolací súd uvádza, že žalovaný odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu
nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke
ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie uvádza, že ak žalovaný v podanom

odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči
výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo
204/2009, v zmysle ktorého „... dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania

najavo (§ 191 ods. 1 CSP)“.

32. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade
spožiadavkamiaprávnyminázormistránsporu(I.ÚS50/04).Doobsahutohtozákladnéhoprávanepatrí
aniprávoúčastníkakonaniavyjadrovaťsakspôsobuhodnotenianímnavrhnutýchdôkazovsúdomalebo

dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

33. Odvolací súd z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nezistil rozpor skutkových okolností a
právnych argumentov s pravidlami formálnej logiky. Napadnutý rozsudok dáva jasné a zrozumiteľné
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z

odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Zároveň sa rozhodnutie súdu prvej
inštancie opiera o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom
konaní.

34. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav,
vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 13.260,69 Eur spolu s príslušenstvom ako aj náklady súvisiace s uplatnením pohľadávky z dôvodu
nezaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Taktiež potvrdil závislý výrok rozsudku súdu prvej inštancie

o trovách konania ako vecne správny.

35. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný

žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

36. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).