Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/161/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315210245
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5315210245.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcov: 1a/ A. B., C. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E., 1b/ F. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX,
XXX XX E., 1c/ H. I., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX E., 1d/ J. B., C. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX E., 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX
E., všetci žalobcovia právne zastúpení: STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022
01 Čadca, IČO: 47 246 963, proti žalovaným: 1/ INTERDRUG s.r.o., so sídlom Cintorínska 22, 811
08 Bratislava, IČO: 36 650 722, 2/ Auctioneer s.r.o., so sídlom Špitálska 61, 811 08 Bratislava, IČO:

45 881 014, právne zastúpený: Mgr. Marian Hrbáň, advokát, so sídlom kancelárie Jelačičova 1, 821
08 Bratislava, IČO: 42 179 777, 3/ DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742,
917 01 Trnava, IČO: 46 713 930, právne zastúpený: advoconsulting s.r.o., so sídlom Tamaškovičova
17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 47 253 428, o neplatnosť kúpnej zmluvy, na odvolanie žalovaného v rade
3/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. CA-12C/2/2015-361 zo dňa 5. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výrokoch I. a III. potvrdzuje.

Vo výrokoch II. a IV. ponecháva rozsudok prvoinštančného súdu nedotknutý.

Žalobcom priznáva vo vzťahu k žalovanému 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

Inak žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd určil, že zmluva o prevode vlastníctva bytu zo
dňa 29.02.2012, vkladovaná pod V 567/2012 dňa 22.03.2012, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho
práva k bytu č. XX na X. poschodí bytového domu č. s. XXX v E. na ulici G., orientačné číslo
XX, postaveného na parcele KNC č. 3291/48 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach,
zariadeniach, príslušenstve a pozemku KNC č. 3291/48 – zastavané plochy o výmere 796 m2 v podiele
6899/314983, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. E. medzi predávajúcimi J. B., C. B., nar.

XX.XX.XXXX, G. XXX/XX, XXX XX E. a A. B., C. K., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX/XX, XXX XX E. ako
bezpodielovými spoluvlastníkmi a kupujúcim INTERDRUG, s. r. o., IČO: 36 650 722, Cintorínska 22, 811
08 Bratislava (pôvodné obchodné meno uvedené v zmluve o prevode vlastníctva bytu Mazár & Paučo, s.
r. o., IČO: 36 650 722, Horná 10, 974 01 Banská Bystrica), je neplatná (výrok I.). Žalobu voči žalovanémuv rade 2/ zamietol (výrok II.). Žalobcom v rade 1a/ - 2/ priznal voči žalovaným v rade 1/ a 3/ nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.). Žalovanému v rade 2/ priznal voči žalobcom v rade
1a/ - 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok IV).

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že v súdenom spore sa žalobcovia v rade 1a/ - 2/ domáhajú
určenia neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzatvorenej medzi pôvodným žalobcom v rade 1/
a žalobkyňou v rade 2/ ako predávajúcimi a žalovaným v rade 1/ ako kupujúcim dňa 29.02.2012, ktorej
vkladbolpovolenýpodV567/2012dňa22.03.2012.Žalovanívrade2/a3/savočitaktožalobcamivrade
1a/ - 2/ uplatnenému nároku bránili. Podanú žalobu považovali za procesne neprípustnú v nadväznosti

na § 137 písm. d/ CSP. Žalovaný v rade 3/ v rámci svojej obrany poukázal na to, že žalobcovia v rade
1a/ - 2/, hoc mali na to dostatok času a priestoru, naďalej zotrvávajú na určení právnej skutočnosti,
ktorá nevyplýva z osobitného predpisu, z ktorého dôvodu je žaloba podľa § 137 písm. d/ CSP procesne
neprípustná, § 470 ods. 2 CSP nevylučuje aplikáciu § 137 CSP, ustanovenie § 137 písm. d/ CSP
sa plne vzťahuje a je potrebné ho aplikovať aj na podanú žalobu. Súd sa s uvedeným právnym
názorom žalovaných v rade 2/ a 3/ o procesnej neprípustnosti žalobcami v rade 1a/ - 2/ podanej žaloby

uplatňujúcej nárok na určenie neplatnosti zmluvy zo dňa 29.02.2012 nestotožnil. Argumentoval tým, že
žaloba v danej právnej veci bola podľa podacej pečiatky súdu podaná dňa 26.11.2015 a uvedeným dňom
začalo aj súdne konanie. V čase začatia daného súdneho sporu bol platný a účinný Občiansky súdny
poriadok.Civilnýsporovýporiadoknadobudolúčinnosťdňom01.07.2016.Podľa§470ods.1CSPaknie
je ustanovené inak, platí tento zákon (Civilný sporový poriadok) aj na konania začaté predo dňom jeho

účinnosti. Civilný sporový poriadok v uvedenom zákonnom ustanovení upravuje princíp svojej okamžitej
aplikability aj na konania začaté pred dňom jeho účinnosti, ak nie je ustanovené inak. Takúto výnimku
z okamžitého uplatňovania Civilného sporového poriadku na konania začaté pred dňom jeho účinnosti
upravuje aj § 470 ods. 2 prvá veta CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V nadväznosti

na uvedenú úpravu obsiahnutú v § 470 ods. 2 CSP zachovávajúcu účinky úkonov, ktoré nastali pred
nadobudnutím jeho účinnosti, nie je potom možné posudzovať žalobcami v rade 1a/ - 2/ podanú žalobu,
jej procesnú prípustnosť, podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, ale je potrebné túto žalobu
vyhodnotiť z procesnoprávneho hľadiska podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného
v čase jej podania a nie je ani možné žalobcov v rade 1a/ - 2/ sankcionovať za to, ak nereflektovali

na úpravu Civilného sporového poriadku a žalobu podľa ustanovení Civilného sporového poriadku
neupravili. Občiansky súdny poriadok účinný v čase podanej žaloby úpravu obsiahnutú v súčasnosti
v § 137 písm. d/ CSP nepoznal. Občiansky súdny poriadok v § 80 OSP upravoval exemplifikatívny
výpočet možných návrhov na začatie konania. Návrhom v zmysle citovaného § 80 OSP bolo možné
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä: o osobnom stave (§ 80 písm. a/ OSP), o splnení povinnosti, ktorá

vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva (§ 80 písm. b/ OSP) a o určení, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/
OSP). S prihliadnutím k tomu, že žalobcovia v rade 1a/ - 2/ sa podanou žalobou domáhajú určenia
neplatnosti zmluvy zo dňa 29.02.2012, t. j. určenia, či tu právny vzťah je alebo nie je, je potom potrebné
žalobu žalobcov v rade 1a/ - 2/ vyhodnotiť ako určovaciu žalobu, pri ktorej podmienkou jej úspešnosti

zprocesnoprávnehohľadiskajepreukázanieexistencienaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanom
určení. V tomto smere súd poukázal aj na aplikačnú prax, napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 9Cdo/7/2021 zo dňa 14.04.2021, podľa ktorého podľa novej úpravy nie je možné
žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu, táto právna úprava nebola
v čase podania žaloby účinná, súd musí úkony strán sporu (§ 470 ods. 2 CSP) posudzovať podľa

účinkov a podmienok uvedených v OSP v znení účinnom v čase ich uskutočnenia, bolo potrebné
osvedčiť naliehavý právny záujem výlučne vo vzťahu k pôvodne predvídanému postupu v § 80 písm. c/
CSP, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 6Cdo/30/2018 zo dňa 18.12.2018, podľa
ktorého predmetom konania bola žaloba o určenie neplatnosti právnych úkonov, pričom žaloba bola
podaná na okresný súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a konajúce súdy preto správne

posudzovali podmienky procesnej prípustnosti takejto žaloby podľa Občianskeho súdneho poriadku (§
470 ods. 2 veta prvá CSP), uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/17/2019 zo
dňa 29.01.2020, podľa ktorého podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych
úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu, táto právna úprava však nebola v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie účinná a konajúce súdy tak musia úkony strán sporu (§ 470 ods. 2 CSP) posudzovať

podľa účinkov a podmienok uvedených v OSP v znení účinnom čase ich uskutočnenia. Súd v zmysle
čl. 2 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku nevidel dôvod sa od týchto záverov
odchýliť. Zo všetkých týchto dôvodov žalobcov v rade 1a/ - 2/ zaťažovalo v konaní dôkazné bremenopreukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na nimi požadovanom určení neplatnosti zmluvy
o prevode vlastníctva bytu zo dňa 29.02.2012, vkladovanej pod V 567/2012 dňa 22.03.2012.

Žalobcovia v rade 1a/ - 2/ naliehavý právny záujem na podanej žalobe, požadovanom určení neplatnosti
zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 29.02.2012, vkladovanej pod V 567/2012 dňa 22.03.2012,
odôvodňovalitým,žekpodpisuzmluvyoprevodevlastníctvabytudošlopodvodnýmspôsobom,súčasne
je nariadená dražba bytu. Výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. E. bolo preukázané, že titulom
uvedenej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, vkladovanej pod V 567/2012, ktorej platnosť žalobcovia

v rade 1a/ - 2/ v konaní sporujú, bolo v katastri nehnuteľností zapísané výlučné vlastnícke právo k bytu
č. XX, nachádzajúcemu sa v bytovom dome súp. č. XXX, vchod L., postavenému na parcele KNC č.
3291/48 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 796 m2 a podielu priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckemu podielu k pozemku KNC č.
3291/48 – zastavaná plocha o výmere 796 m2 v prospech žalovaného v rade 1/ a žalovaný v rade 1/
je aj ku dňu rozhodovania súdu naďalej vedený ako výlučný vlastník uvedeného bytu č. XX a podielu

priestorunaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomu,napríslušenstveaspoluvlastníckeho
podielu k pozemku KNC č. 3291/48 (ďalej len byt č. XX) titulom uvedenej zmluvy o prevode vlastníctva
bytu, vkladovanej pod V 567/2012. Zároveň predloženým písomným znením uvedenej zmluvy o prevode
vlastníctva bytu, vkladovanej pod V 567/2012 bolo preukázané, že jej zmluvnou stranou na strane
predávajúceho boli pôvodný žalobca v rade 1/ a žalobkyňa v rade 2/, z čoho plynie logický záver, že

poslednými v katastri nehnuteľností zapísanými vlastníkmi uvedeného bytu č. XX pred zavkladovaním
spornej zmluvy o prevode vlastníctva bytu V 567/2012 boli pôvodný žalobca v rade 1/ a žalobkyňa
v rade 2/.

Výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. E. mal súd preukázané, že titulom zmluvy o prevode
vlastníctvabytu,vkladovanejpodV567/2012jevedenývkatastrinehnuteľnostíakovýlučnývlastníkbytu
č. XX žalovaný v rade 1/. Predloženým písomným znením uvedenej zmluvy o prevode vlastníctva bytu,
vkladovanej pod V 567/2012 mal súd preukázané, že jej zmluvnými stranami sú pôvodný žalobca v rade
1/ a žalobkyňa v rade 2/ ako predávajúci a žalovaný v rade 1/, v tom čase označený obchodným menom

Mazár & Paučo, IČO: 36 650 722 so sídlom Horná 10, Banská Bystrica a zmluva bola uzatvorená dňa
29.02.2012. Uvedenou zmluvou o prevode vlastníctva bytu v spojení s uznesením, sp. zn. 11D/94/2021,
Dnot 207/2021 zo dňa 30.11.2021 po zomrelom pôvodnom žalobcovi v rade 1/ mal súd preukázané, že
v konaní vystupujú všetci účastníci spornej zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 29.02.2012, resp.
ichprávninástupcovia.Toutozmluvouoprevodevlastníctvabytuzodňa29.02.2012malsúdpreukázanú

pasívnu legitimáciu žalovaného v rade 1/ v danom spore. Napokon žalovaný v rade 1/ svoju pasívnu
legitimáciu v spore ani nenamietal. Nebola preto medzi stranami sporu pasívna legitimácia žalovaného
v rade 1/ sporná. Vykonaným dokazovaním mal súd ďalej preukázané, že zmluvou o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti, č. zmluvy ZZ 4 k ÚZ č. 038/4001/12SU zo dňa 15.05.2012 uzatvorenou pôvodným
žalovaným v rade 3/ M. N. D., a. s. ako záložným veriteľom a žalovaným v rade 1/ bolo zriadené

záložné právo k bytu č. XX, ku ktorému prevod vlastníctva bol predmetom spornej zmluvy o prevode
vlastníctva bytu zo dňa 29.02.2012 a toto záložné právo je zapísané aj v katastri nehnuteľností. Výmaz
záložného práva z katastra nehnuteľností k bytu č. XX žiadna zo strán sporu netvrdila, ani nepreukázala.
Súd preto vzal za medzi stranami sporu nesporné, že záložné právo zriadené zmluvou č. ZZ 4 k ÚZ
č. 038/4001/12SU zo dňa 15.05.2012 je naďalej v katastri nehnuteľností zapísané. V súčasnosti toto

záložné právo v súlade s § 151c ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záložné právo prechádza
pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky,
svedčí v prospech žalovaného v rade 3/, na ktorého pôvodný žalovaný v rade 3/ postúpil zmluvou
o postúpení pohľadávky zo dňa 06.12.2017 pohľadávku zabezpečenú záložným právom k uvedenému
bytu č. XX. V nadväznosti na uvedený zápis záložného práva k bytu č. XX v katastri nehnuteľností, sa

súd stotožnil s právnym názorom žalovaného v rade 3/, že je daná jeho pasívna legitimácia v spore,
keďže od platnosti spornej zmluvy o prevode vlastníctva bytu je závislá aj existencia záložného práva
svedčiaceho v jeho prospech a žalovaný v rade 3/ má právny záujem na výsledku sporu, má vzťah
k meritu veci. Rozhodnutie v danej právnej veci vplýva na právne postavenie žalovaného v rade 3/.
Svoju pasívnu legitimáciu v spore sporoval žalovaný v rade 2/, ktorý namietal, že nemá právny vzťah

k meritu veci, keďže nebol účastníkom namietanej zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nemá ani právny
vzťah k žalobcom v rade 1a/ - 2/ a žalovanému v rade 1/, bol iba organizátorom dražby. Súd túto
obranu žalovaného v rade 2/ o nedostatku jeho pasívnej legitimácie vyhodnotil ako dôvodnú. Podľa
zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 29.02.2012 žalovaný v rade 2/ nebol zmluvnou stranou tejtozmluvy, nie je označený v predloženej písomnej zmluve zo dňa 29.02.2012 ako jej zmluvná strana,
ani nebol tvrdený, ani preukázaný právny záujem žalovaného v rade 2/ na výsledku sporu, ktorý by sa
dotkol jeho právneho postavenia. Žalobcovia v rade 1a/ - 2/ v tomto smere bližšie skutkové tvrdenia

neuviedli. Napokon z výpovede žalovaného v rade 2/ vyplynulo, že žalovaný po vydaní neodkladného
opatrenia upustil od vykonávania dražby, ďalej už dražbu nevykonáva. Zo všetkých týchto dôvodov,
keďže nebol preukázaný právny vzťah žalovaného v rade 2/ k predmetu sporu, nebolo preukázané, že
právne postavenie žalovaného v rade 2/ by bolo rozhodnutím v danej právnej veci dotknuté, súd dospel
k záveru, že nie je daná jeho pasívna vecná legitimácia v spore, a preto žalobu žalobcov v rade 1a/ -

2/ voči žalovanému v rade 2/ zamietol.

K meritu veci uviedol, že zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 29.02.2012 je dvojstranným právnym
úkonom. Ak vzniknú pochybnosti o vážnosti vôle, je potrebné posúdiť konkrétne okolnosti konkrétneho
prípadu, osobitne si to vyžadujú prípady, kde predmetom sporu je nehnuteľnosť určená na bývanie.

VtomtosmeresúdpoukazujeajnazáveryÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,sp.zn.III.ÚS120/2020
zo dňa 19.08.2020, podľa ktorého špeciálnu pozornosť musí všeobecný súd venovať prípadom, keď
je predmetom sporu nehnuteľnosť slúžiaca pre potreby bývania, pretože v takom prípade je nepriamo
dotknuté nielen právo na súkromný a rodinný život podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 dohovoru, z ktorého
vyplývajú tiež určité procedurálne garancie (porovnaj nález II. ÚS 294/2018 z 11. októbra 2018, bod 12),

ale aj právo každého na zachovanie ľudskej dôstojnosti zaručené čl. 19 ods. 1 ústavy. Všeobecný súd
musí byť preto ostražitý v prípadoch, keď je žaloba podaná práve z dôvodu ochrany pred tvrdeným
nezákonným zásahom do vlastníckeho práva k bytu uspokojujúceho základnú potrebu bývania.

Dodal,žeibasamotnýpodpisnazmluveniejemožnépovažovaťzavážnemienenýprávnyúkon.Vtomto
smere súd opäť poukazuje na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky prijaté v náleze, sp. zn. III.
ÚS 120/2020 zo dňa 19.08.2020, podľa ktorého skutočnosť, že sťažovatelia zmluvu a dodatok k nej
riadne podpísali, nevypovedá nič o náležitostiach vôle ako materiálnej stránke právneho úkonu. Táto
skutočnosť môže svedčiť len o tom, že bola dodržaná forma právneho úkonu v zmysle § 40 Občianskeho

zákonníka.

Pochybnosti o vážnosti vôle pôvodného žalobcu v rade 1/ a žalobkyne v rade 2/ uzatvoriť zmluvu
o prevode vlastníctva bytu dňa 29.02.2012 a previesť vlastníctvo k bytu č. XX na žalovaného v rade 1/,

v priebehu sporu neboli vyvrátené a preukazujú ich aj jednotlivé okolnosti, ktoré predchádzali zmluve
o prevode vlastníctva bytu zo dňa 29.02.2012. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, pôvodný
žalobca v rade 1/ a žalobkyňa v rade 2/ mali už v roku 2007 finančné problémy a už v roku 2007,
konkrétnedňa20.05.2007,uzatvorilipríkaznúzmluvusoSLOVENSKÝMBYTOVÝMSERVISOM,s.r.o.,
zastúpeným konateľom J. O. P., ktorou sa SLOVENSKÝ BYTOVÝ SERVIS, s. r. o. zaviazal zabezpečiť

pre pôvodného žalobcu v rade 1/ a žalobkyňu v rade 2/, ktorí prehlásili, že majú dlh za nerealizované
platby za nájomné a služby spojené s užívaním bytu č. XX ku dňu 31.03.2007 vo výške 145 033,- Sk,
uzatvorenie zmluvy o úvere. Dňa 08.06.2007 bola medzi spoločnosťou HYPO Credit, a. s. ako veriteľom
a pôvodným žalobcom v rade 1/ a žalobkyňou v rade 2/ uzatvorená zmluva o úvere č. 10099, predmetom
ktorejboloposkytnutieúčelovéhoúveruvovýške259520,-Sk.Tohoistéhodňabolamedzispoločnosťou

HYPO Credit, a. s. a pôvodným žalobcom v rade 1/ a žalobkyňou v rade 2/ uzatvorená aj zmluva
ozriadenízáložnéhoprávač.1009, predmetomktorejbolozriadeniezáložnéhoprávakubytuč.XX.Dňa
29.02.2012 bola uzatvorená sporná zmluva o prevode vlastníctva k bytu, z ktorej vyplynulo, že pôvodný
žalobca v rade 1/ a žalobkyňa v rade 2/ sa zaviazali uhradiť z kúpnej ceny celkový dlh voči obchodnej
spoločnosti TOMA úverová a leasingová, a. s., ktorej konateľom je rovnako ako v prípade spoločnosti

Slovenský bytový servis, s. r. o. J. O. P.. Táto obchodná spoločnosť TOMA úverová a leasingová, a. s.
listom zo dňa 29.02.2012 označeným ako Potvrdenie o zaplatení dlhu – kvitancia obligačného dlžníka
potvrdila, že pôvodný žalobca v rade 1/ a žalobkyňa v rade 2/ na základe zmluvy o úvere č. 10099 čerpali
úver, na zabezpečenie ktorého bolo zriadené záložné právo podľa zmluvy o zriadení záložného práva č.
10099, ktorej vklad bol povolený pod V 1465/2007 dňa 20.06.2007. Uvedené číselné označenie úverovej

zmluvy, zmluvy o zriadení záložného práva uvedené v liste spoločnosti TOMA úverová a leasingová,
a. s. zo dňa 29.02.2012 je zhodné s číselným označením zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného
práva uzatvorených dňa 08.06.2007 medzi spoločnosťou HYPO Credit, a. s. a pôvodným žalobcom
v rade 1/ a 2/. Postúpenie pohľadávky zo spoločnosti HYPO Credit, a. s. na spoločnosť TOMA úverováa leasingová, a. s. zo zmluvy o úvere č. 10099 v konaní tvrdené, ani preukázané nebolo. Za toho stavu
to potom skôr svedčí o vzájomnej prepojenosti uvedených obchodných spoločností. Zároveň, hoc zo
zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 29.02.2012 vyplýva dojednanie o tom, že kúpna cena bude

vyplatená kupujúcim v hotovosti, čo potvrdzujú svojím podpisom na zmluve, pôvodný žalobca v rade 1/,
ako aj jeho právni nástupcovia a žalobkyňa v rade 2/ úhradu kúpnej ceny sporovali. Tvrdili, že kúpna
cena im uhradená nebola. Dôkazné bremeno v takomto prípade preukázať úhradu kúpnej ceny, ak bola
jej úhrada žalobcami sporovaná, zaťažovalo žalovaného v rade 1/ ako druhú zmluvnú stranu zmluvy
o prevode vlastníctva bytu zo dňa 29.02.2012. Žalovaný v rade 1/ zostal procesne nečinný. Nesporoval

toto tvrdenie žalobcov, že kúpna cena im v hotovosti zaplatená nebola. Zároveň ani z iných v konaní
vykonaných dôkazov zaplatenie kúpnej ceny nevyplynulo. V konaní vypočutý svedok J. C. Q., ktorý
bol konateľom žalovaného v rade 1/ v čase uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa
29.02.2012, sa k tomu, ako mala byť hradená kúpna cena vyjadriť nevedel. Rovnako svedkyňa H. L. E.,
ktorámalauzatvoreniezmluvyzodňa29.02.2012sprostredkovať,sipodľajejvyjadrenianičnepamätala.
Úhradu kúpnej ceny uvedenej v zmluve zo dňa 29.02.2012 spochybňuje aj to, že v ďalšej časti kúpnej

zmluvy je uvedené, že zmluvné strany si dojednali, že v deň podpisu zmluvy bude vyplatená prvá časť
kúpnej ceny. Už uvedená okolnosť a nepreukázanie úhrady kúpnej ceny spochybňuje vôľu smerovanú
k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Pochybnosti o vážnosti vôle pôvodného žalobcu v rade
1/ a žalobkyne v rade 2/ vyvoláva aj samotné správanie sa žalovaného v rade 1/, ktorý sa nesprával
ako vlastník. Nebolo tvrdené a preukazované, že o odovzdaní bytu si strany vyhotovili odovzdávací

protokol s uvedením stavu energií ku dňu odovzdania, hoc takéto dojednanie zo zmluvy vyplýva. Naopak
zvyjadreniaJ.C.Q.vyplynulo,žeprevádzanýbytfyzickynevidel.Nebolopreukázanéanito,žežalovaný
v rade 1/ ako nadobúdateľ bytu č. XX učinil vyhlásenie o pristúpení k zmluve o výkone správy. Naopak
zo žalobcami predložených vyúčtovaní zálohových platieb za roky po zavkladovaní zmluvy o prevode
vlastníctva bytu zo dňa 29.02.2012 vyplynulo, že boli naďalej adresované a doručované pôvodnému

žalovanému v rade 1/ (správne žalobcovi v rade 1/, poznatok odvolacieho súdu). Všetky uvedené
okolnosti, a to finančné problémy pôvodného žalobcu v rade 1/ a žalobkyne v rade 2/, nepreukázanie
úhrady kúpnej ceny uvedenej v zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 29.02.2012, nesprávanie
sa žalovaného v rade 1/ ako vlastníka k tomuto bytu vo vzájomných súvislostiach podľa názoru súdu
preukazujú tvrdenie pôvodného žalobcu v rade 1/ a žalobkyne v rade 2/, že ich vôľou bolo uzatvoriť

zmluvu o pôžičke, že pôvodný žalobca v rade 1/ a žalobkyňa v rade 2/ nedisponovali vážnou vôľou
uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ale touto zmluvou bol zastretý iný právny úkon, a to úkon
zabezpečenia pôžičky. Zmluva o prevode vlastníctva k bytu zo dňa 29.02.2012 je preto pre nedostatok
vážnosti vôle pôvodného žalobcu v rade 1/ a žalobkyne v rade 2/ podľa § 37 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatným právnym úkonom.

Ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko“ (simulovaným právnym úkonom) zastieraný
iný právny úkon (dissimilovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný pre nedostatok
skutočnej vôle konajúcich subjektov tento úkon urobiť. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon,

podmienkou je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a spĺňa náležitosti požadované
zákonom pre jeho platnosť. Ak by zastieraný právny úkon bol nedovolený (priečil by sa zákonu), bol
by tiež neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Takýto právny úkon, predmetom ktorého by bolo
zabezpečenie pôžičky prevedením vlastníckeho práva k bytu súd hodnotí ako rozporný s dobrými
mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka, a ako taký neplatný podľa 39 Občianskeho zákonníka. Súd

preto i v prípade, ak by spornú zmluvu zo dňa 29.02.2012 hodnotil ako zmluvu, ktorou bola zabezpečená
pôžička poskytnutá pôvodnému žalobcovi v rade 1/ a žalobkyni v rade 2/, vyhodnotil ako absolútne
neplatnúpodľa§ 39Občianskehozákonníkaprerozpors§3Občianskehozákonníka.Ztýchtodôvodov,
prektorésúdzmluvuoprevodevlastníctvabytuvyhodnotilakoabsolútneneplatnú,saužsúdnezaoberal
obranou žalovaného v rade 3/ o premlčaní uplatňovaného nároku.

Vo výroku o trovách konania medzi žalobcami v rade 1a/ - 2/ a žalovanými v rade 1/ a 3/ súd rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia v rade 1a/ - 2/ boli v konaní vo vzťahu k žalovaným v rade 1/ a 3/
úspešní, keďže súd nimi podanej žalobe voči žalovaným v rade 1/ a 3/ vyhovel. Prináleží im preto voči

žalovaným v rade 1/ a 3/ nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Z týchto dôvodov súd preto
v súlade s citovaným § 255 ods. 1 žalobcom v rade 1a/ - 2/ priznal voči žalovaným v rade 1/ a 3/ nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.Vo výroku o trovách konania žalobcov v rade 1a/ - 2/ a žalovaného v rade 2/ súd rozhodol podľa §
255 ods. 1 CSP. Žalovaný v rade 2/, voči ktorému súd žalobu pre nedostatok jeho pasívnej legitimácie

zamietol, bol v konaní voči žalobcom v rade 1a/ - 2/ úspešný. Prináleží mu preto voči žalobcom v rade
1a/ - 2/ plná náhrada trov konania. Preto v súlade s citovaným § 255 ods. 1 CSP súd žalovanému v rade
2/ priznal voči žalobcom v rade 1a/ - 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. Proti rozsudku prvoinštančného súdu doručil v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v rade 3/. Označil
rozsudok vo výrokoch I. a III. za nesprávny, a to najmä z procesného dôvodu, keďže súd vyhovel

procesne neprípustnej žalobe žalobcov (na určenie právnej skutočnosti, ktorá nevyplýva z osobitného
predpisu).

Vo vzťahu k uvedenému ustanoveniu § 137 CSP odkázal na názor odbornej verejnosti uvedený v
publikácii Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022 (ďalej len „Komentár CSP“),

ktorý k predmetnému ustanoveniu uvádza nasledovné: „Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia,
platnosťčineplatnosťsúprávnymiskutočnosťami(§2ods.1OZ).Určenieexistencieprávnejskutočnosti
(napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny
stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o
tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú

hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov
nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba
za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva).“
Kolektív autorov v tej istej publikácii uvádza, že „Význam ustanovenia § 137 nie je len deskriptívny
(vymenovanie niektorých druhov žalôb), ale predovšetkým normatívny. Jeho normatívny význam

spočíva v tom, že vymedzuje podmienky prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. Podmienkou prípustnosti
žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je, je naliehavý právny záujem žalobcu. (K otázke, či ide
o procesnú podmienku alebo podmienku dôvodnosti žaloby, pozri komentár v bode V. 4.) Prípustnosť
žaloby na určenie právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného predpisu (najmä z hmotného práva);
inak je takáto žaloba neprípustná.“

V ďalšom poukázal na Dôvodovú správu k CSP konkrétne k ust. § 137 CSP: „Záujmom zákonodarcu
bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a
iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej.“
Na podporu uvedených záverov odkázal aj na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, a to
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp. zn. 9Cdo/7/2021 zo dňa 14.04.2021, v

bode 18. jeho odôvodnenia, konštatoval nasledovné „U žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila
nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva
z osobitného predpisu. Podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov,
ak to nevyplýva z osobitného predpisu.“ Obdobne konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v
uznesení sp.zn. 4Cdo/17/2019 zo dňa 29.01.2020, keď v bode 17. jeho odôvodnenia uviedol, že „U

žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak
požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Podľa novej právnej úpravy nie
je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu.“
Žaloba žalobcov bola podaná na súd 26.11.2015, t. j. ešte v čase účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 470 ods. 1 CSP „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj

na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“. Vzhľadom na predmetné ustanovenie je
teda zrejmé, že po nadobudnutí účinnosti CSP mali žalobcovia svoju žalobu zmeniť tak, aby bola právne
súladná s požiadavkami tohto procesného predpisu, čo však žalobcovia neurobili.

Vyslovil presvedčenie, že pojem právne účinky úkonov zostávajú zachované sa má vykladať v tom

zmysle, že napr. podaním žaloby v rámci premlčacej doby dochádza k prerušeniu plynutia premlčacej
doby, hoci pre samotnú prípustnosť žaloby sa podľa novšej právnej úpravy vyžaduje iná kvalita
žalobného návrhu, ktorý má strana žalobcu možnosť zmenou žaloby korigovať a pod.
Tiež dal do pozornosti, že zo žiadneho ustanovenia CSP nemožno vyvodiť, že súdy sú v konaniach
o určenie platnosti/neplatnosti právneho úkonu (zmlúv), začatých pred účinnosťou CSP povinné

postupovať podľa ust. § 80 písm. c) OSP, t. j. sú naďalej oprávnené vydať rozhodnutie, ktorým sa
určuje platnosť/neplatnosť právneho úkonu. Na uvedenom závere nič nemení ani prvá veta § 470 ods.
2 CSP, pretože je potrebné rozlišovať na jednej strane skutočnosť, že právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali pred účinnosťou CSP zostávajú zachované, a na druhej strane to podľa akých právnychpredpisov a akým spôsobom sú súdy od účinnosti CSP oprávnené a povinné rozhodovať o úkonoch,
ktoré v konaní nastali pred účinnosťou CSP. Hoci právne účinky žaloby zostávajú zachované (najmä
z hľadiska vplyvu na dodržanie hmotnoprávnych lehôt na podanie určitého typu žaloby), súdy musia

rozhodnúť o žalobe len spôsobom, ktorý im umožňuje novší právny predpis, teda v tomto prípade CSP,
pričom ust. § 137 CSP neumožňuje vydať rozhodnutie, ktorým sa určí platnosť/neplatnosť právneho
úkonu (pokiaľ takáto možnosť nevyplýva z osobitného predpisu).
Žalovaný v 3. rade je preto presvedčený, že súd mal preto po nastúpení účinnosti ustanovení CSP
vyzvať žalobcov na úpravu žalobného petitu, tak aby súd mohol takýto rozsudok v zmysle ustanovení

CSP vydať. V tejto súvislosti je možné konštatovať, že tak konajúci súd aj urobil, keď dňa 21.06.2021
podal stranám v písomnej forme svoje predbežné právne posúdenie, práve vo svetle prípustnosti
podanej žaloby, na ktoré však žalobcovia žiadnym spôsobom nereagovali, a to napriek tomu, že podľa
opakovaných vlastných vyjadrení mali počas tohto konania poskytovanú odbornú právnu pomoc.
Zároveň poukazoval na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. K danému právnemu posúdeniu
veci a nesprávnemu hodnoteniu dôkazov dal do pozornosti, že žalovaný v 3/ rade má za to, že súd

v súvislosti s určením, že predmetná zmluva má byť absolútne neplatná nebral do úvahy zásadné
vyjadrenie pôvodného žalobcu v 1. rade, ktoré podstatným spôsobom popiera pravdivosť všetkých
doterajších tvrdení žalobcov o tom, že nevedeli, čo podpisujú a nevedeli, že previedli byt.
Na pojednávaní, ktoré sa v danej veci konalo dňa 15.06.2018 o 10:00 hod, na Okresnom súde Čadca, na
otázku právneho zástupcu žalovaného v 3/ rade, aby vzhľadom k vyjadreniu, že až do dražby nevedeli o

tom, že byt má byť predaný, ako reagovali, keď im bolo dňa 05.04.2012 doručené rozhodnutie o povolení
vkladu na spoločnosť A. a Q., pôvodný žalobca v 1/ rade uviedol nasledovné: „Takže to bolo asi takto,
že my splatíme pôžičku a oni nám prepíšu byt naspäť“ (dôkaz: zvukový záznam z pojednávania zo dňa
15.06.2018, čas 1:08:44).
Z predmetného vyjadrenia je zrejmé, že žalobcovia vedeli, že previedli svoj byt na danú spoločnosť a

z tohto vyjadrenia jasne vyplýva, že tento prevod vlastníctva mal slúžiť ako zabezpečovacie opatrenie
zmluvy o pôžičke.
Sme presvedčení, že predmetné vyjadrenie nepochybne preukazuje skutočnosť, že žalobcovia vedeli
akú zmluvu uzatvárajú a za akým účelom. Pre žalovaného v 3/ rade je teda nepochopiteľné prečo súd na
predmetné vyjadrenie neprihliadol, ako na podstatný dôkaz a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa týmto

vyjadrením nijakým spôsobom nezaoberal, a to napriek tomu, že má zásadný dopad na hodnotenie
pravdivosti tvrdení žalobcov počas tohto konania, ktorí dovtedy bez preukázania uvádzali, že nevedeli,
že uzatvárajú zmluvu o prevode ich bytu.

Z bodu 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež vyplýva, že súd vyvodzuje absenciu vôle žalobcov

uzavrieť napadnutú zmluvu o prevode bytu z toho, že údajne má byť dané prepojenie spoločností TOMA
úverová a leasingová, a.s. a pôvodného veriteľa žalobcov, spoločnosti HYPO Credit, a.s. (od začiatku
tohto konania „v likvidácii“). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nemožno zistiť na základe
akých (preukázaných) skutočnosti k takémuto záveru konajúci súd dospel, keď z verejných registrov
(výpisy z Obchodného registra) nevyplýva absolútne žiadne personálne ani majetkové prepojenie týchto

spoločnosti.
Máme za to, že len z dôvodu nepreukázania eventuálneho postúpenia pohľadávky, napr. z dôvodu
nedoručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalobcom, nemožno bez ďalšieho takúto omnoho
pravdepodobnejšiu skutočnosť vylúčiť. Za podstatnejšie v tejto súvislosti je však potrebné poukázať
na to, že i za predpokladu, že by tieto spoločnosti, teda pôvodný veriteľ a jeho nástupca majetkovo

prepojenými boli, takáto skutočnosť nemá absolútne žiaden vzťah k danosti vôle žalobcov uzavrieť
zmluvu o prevode vlastníctva bytu s úplne inou osobou (tu žalovaným v 1. rade), u ktorej taktiež
neexistuježiadneprepojeniesospoločnosťamiveriteľov(tedaTOMAúverováaleasingová,a.s.aHYPO
Credit, a.s. v likvidácii).

V tejto súvislosti len doplníme, že súd opomenul skutočnosť, že spoločnosť HYPO Credit, a.s. bola už
v čase podania žaloby v likvidácii, pričom práve z uvedených dôvodov mohlo dôjsť medzi pôvodným
veriteľom a novým veriteľom k prevodu pohľadávok, ktoré síce nebolo oznámené žalobcom, ako
dlžníkom, čo však nemá žiadne vplyv na platnosť takéhoto eventuálneho postúpenia.

Konajúci súd v bode 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku dochádza na základe nesprávnych
skutkových záverov a nesprávnemu právnemu posúdeniu vo vzťahu k údajnej absencii vôle žalobcov
previesť vlastníctvo ich bytu aj k inému čiastkovému nesprávnemu záveru, keď konštatuje, že absenciu
vôle údajne preukazuje aj domnelé nepreukázanie zaplatenia kúpnej ceny. Z vykonaného dokazovaniaje preukázané, že prinajmenšom v časti došlo k zaplateniu kúpnej ceny, keďže z potvrdenia o zaplatení
dlhu zo dňa 29.02.2012 od veriteľa žalobcov v celom rozsahu a následne došlo zániku záložného
práva pôvodného veriteľa pod označením V 1465/2007 zo dňa 20.06.2007, ktoré pôvodný dlh žalobcov

zabezpečovalo. Z uvedeného je tak potrebné mať za preukázané, že kúpna cena (aspoň v časti)
zaplatená bola.

Za podstatnejšie však považujeme to, že i v prípade nezaplatenia kúpnej ceny, ide o okolnosť, ktorá
nasleduje po prejavení vôle predávajúcich uzavrieť zmluvu (jej podpisom), a teda samotné (domnelé)

nezaplatenie kúpnej ceny nemôže mať vplyv na vôľu žalobcov ako predávajúcich zmluvu uzavrieť a
zároveň nezakladá dôvod neplatnosti zmluvy ako takej, keďže by prípadne mohlo zakladať len dôvod
na odstúpenie od zmluvy, ku ktorému však zo strany žalobcov nedošlo.
Žalobcovia najprv tvrdili, že o zmluve nevedeli, no z vykonaného dokazovania je zrejmé, že o nej
vedieť museli, alebo prinajmenšom mali objektívnu možnosť sa o nej dozvedieť, a to pri podpisovaní
na matričnom úrade, keďže nikdy neuviedli a už vôbec nepreukázali, že by im svedkyňa E., fyzicky

bránila do zmlúv nazrieť. Žalobcovia popreli, že by ich rozpoznávacie a rozhodovacie schopnosti boli v
danom čase (i potom) akokoľvek obmedzené, preto je nevyhnutné dospieť k záveru, že ak sa s obsahom
Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 29.02.2012 neoboznámili, urobili tak výlučne z vlastného
rozhodnutia a na vlastnú zodpovednosť, a to napriek objektívnej možnosti tak urobiť. Je zrejmé, že
žalobcovia postupovali v rozpore so všeobecnou prevenčnou povinnosťou uloženou všetkým osobám

ustanovením § 415 OZ, a je teda výlučne ich zodpovednosťou, že urobili právny úkon bez toho, aby sa
s jeho obsahom a z toho vyplývajúcimi následkami oboznámili.

Vo vzťahu k právnemu posúdeniu je strana žalovaného 3/ presvedčená, že v prípade predmetnej zmluvy
o prevode vlastníckeho práva sa nemôže jednať o absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

Žalovaný 3/ má za to, že žalobcovia vo svojich prednesoch, ako ani súd vo svojom odôvodnené neuviedli
také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že pri uzatvorení danej zmluvy chýbala niektorá z náležitostí
vôle. Žalobcovia nepreukázali a súd nikde presvedčivo neodôvodnil, že by žalobcovia pri podpise konali
pod nedovoleným nátlakom, že by pri podpise ich vôľa trpela vedomou vadou vážnosti vôle, a taktiež

nepreukázali, že by právny úkon ktorý urobili trpel poruchou určitosti a zrozumiteľnosti prejavu vôle. Len
samotné nepreukázané tvrdenie, že nechceli predať byť, nemôže samo o sebe postačovať na to, aby
súd rozhodol o absolútnej neplatnosti zmluvy z dôvodu nedostatku vôle. Takéto rozhodovanie súdov by
mohlo priniesť neudržateľnú a so zákonom rozpornú rozhodovaciu prax, kedy by zmluvnej strane, ktorá
už nechce byť viazaná svojim právnym úkonom, stačilo tvrdiť, že nemala vôľu urobiť predmetný právny

úkon bez bližšieho preukázania, že jej vôľa naozaj chýbala.

Zároveň poukázal na nesprávne vyhodnotenie dôkazov, výpovede svedka pána Q., rozpornosť
výpovede svedka a žalobcov, pričom pripomenul, že žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení o
tom, že nechceli previesť vlastnícke právo k svojmu bytu, resp. že nevedeli o tom, že previedli toto

vlastníctvo, nepredložili jediný dôkaz a ani nenavrhli vypočuť žiadnych svedkov, a to napriek tomu, že
prinajmenšom o svedkoch, ktorí priamo (p. E.) alebo sprostredkovane (p. Q.) na procese uzatvárania
daných zmlúv participovali, od počiatku vedeli, čo vyplýva z vlastných vyjadrení žalobcov. Žalobcovia
vediac o nepravdivosti ich tvrdení o údajnej absencii ich vôle uzavrieť namietanú kúpnu zmluvu týchto
svedkov, ktorí mohli priebeh kontraktácie objasniť (a v zásade aj objasnili – výpoveď svedka p. Q.), nikdy

v priebehu konania nenavrhli a toto dokazovanie bolo navrhované stranou žalovaných (žalovaného 3/).
Napriek absolútnej absencii plnenia dôkaznej povinnosti žalobcov vo vzťahu k svojim tvrdeniam, čo i
len v podobe návrhu na vykonanie dokazovania, súd odôvodnenie svojho rozsudku založil výslovne len
na tvrdeniach žalobcov, ktoré však nie sú ničím podložené, teda nepreukázané a navyše aj rozporné
s vlastnými vyjadreniami žalobcov v priebehu konania (napr. údajne nevedeli o aký úkon ide, no z

výpovede pôvodného žalobcu 1/ zo dňa 15.06.2018 je zrejmé, že vedeli).

Mal za to, že v priebehu konania došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, kontradiktórne
súdne konanie a absentuje riadne odôvodnenie napadnutého rozsudku. Zároveň zastával názor, že

žalovaný 3/ so žalovaným 1/ tvorí nerozlučné procesné spoločenstvo, a to vzhľadom na skutočnosť, že
pokiaľ by došlo k vysloveniu neplatnosti zmluvy o prevode bytu, následne by bola neplatná i záložná
zmluva ako zmluva nadväzujúca a nemohol by uspokojiť svoju pohľadávku voči žalovanému v rade
1/. Navrhoval odvolaciemu súdu, aby rozsudok prvoinštančného súdu zmenil, žalobu žalobcov v celomrozsahu zamietol a zároveň zmenil i výrok III. napadnutého rozsudku tak, že žalovanému v rade 3/
prizná voči žalobcom nárok na náhradu trov konania a odvolacieho konania, alternatívne aby rozsudok
prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 3/ sa v celom rozsahu pripojil k podanému odvolaniu.
Žiadal rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku I., III. zmeniť a žalobu zamietnuť, žalovanému v rade
3/ priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
5. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 3/ uviedli, že svojou povahou tendenčná a
formalistická argumentácia žalovaného 3/ vo vzťahu k prípustnosti žaloby podľa § 137 CSP popiera

praktickýdopad/účinokzvolenejžalobynaprávnepostaveniežalobcov,keďobnoveniepôvodnéhostavu
v katastri nehnuteľností (ako následok vyhovenia takejto žalobe) reálne odstraňuje stav právnej neistoty
(čo práve je naplnením požiadavky prípustnosti žaloby vo všeobecnosti) a súčasne nereflektuje ani
relevantné doktrinálne úvahy – viď napr. autorský komentár/výklad: Števček, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. C. H. Beck, 2016, str. 500 - v zmysle ktorých princíp preventívneho charakteru
určovacej žaloby nie je možné absolutizovať, za špecifických okolností, osobitne v prípade určovacích

žalôb, kde cieľom je dosiahnutie zhody zápisu vo verejnom registri (ako je tomu v konečnom dôsledku i
v súdenej veci, kde predostretá žaloba smeruje k obnoveniu vlastníckeho práva žalobcov) sa predmetný
princíp nemusí vždy uplatniť.
K ďalšej argumentácii žalovaného 3/ si žalobcovia dovoľujú uviesť, že z vlastníckeho práva vyplýva
povinnosť štátu rešpektovať slobodnú vôľu jednotlivca pri nadobúdaní či nakladaní so svojím majetkom.

Chránené je slobodné rozhodnutie jednotlivca predmet svojho vlastníckeho práva držať, užívať, požívať
jeho plody a úžitky a nakladať s ním spôsobom, ktorý uzná za vhodný. Avšak tam, kde slobodné
rozhodnutie pri nakladaní s predmetom vlastníctva chýba, a tiež tam, kde sa konkrétny právny
úkon dostane do rozporu s dobrými mravmi, je povinnosťou štátu poskytnúť jednotlivcovi ochranu
prostredníctvom orgánov na to určených. Kľúčom na posúdenie, či je v konkrétnom prípade na mieste

poskytnúť ochranu pred nezákonným zásahom do vlastníckeho práva, je skúmanie vôle jednotlivca pri
nakladaní s majetkom v tvrdených okolnostiach. Súdy musia venovať špeciálnu pozornosť prípadom,
keď je predmetom sporu nehnuteľnosť slúžiaca pre potreby bývania, pretože v takom prípade je
nepriamo dotknuté nielen právo na súkromný a rodinný život podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR a čl. 8
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplývajú tiež určité procedurálne

garancie,aleajprávokaždéhonazachovanieľudskejdôstojnostizaručenéčl.19ods.1ÚstavySR.Súdy
preto musia byť ostražité v prípadoch, keď je žaloba podaná práve z dôvodu ochrany pred tvrdeným
nezákonným zásahom do vlastníckeho práva k bytu uspokojujúceho základnú potrebu bývania žalobcov
(porovnaj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 120/2020 zo 19. augusta 2020)

Kúpna zmluva je konsenzuálnym kontraktom. To znamená, že na to, aby k jej vzniku došlo, musí sa
stretnúť vôľa kupujúceho a vôľa predávajúceho, pričom obe musia smerovať k rovnakému cieľu (t. j.
predať, resp. kúpiť predmet kúpy za dohodnutú cenu). Ako každý právny úkon, aj kúpna zmluva má
svoju materiálnu (vzťahujúcu sa na náležitosti vôle) aj formálnu stránku (vzťahujúcu sa na náležitosti
prejavu vôle, ktorým je v tomto prípade súkromná listina). Ak vznikne pochybnosť o platnosti právneho

úkonu, súd je povinný s ohľadom na povahu tvrdení sporových strán skúmať jeho formálnu aj materiálnu
stránku.

Tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie, skutočnosť, že pôvodný žalobca 1/ a žalobca 2/
podpísali spornú zmluvu, nevypovedá nič o náležitostiach vôle ako materiálnej stránke právneho úkonu.

Táto skutočnosť môže svedčiť len o tom, že bola dodržaná forma právneho úkonu v zmysle § 40
Občianskeho zákonníka.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pôvodný žalobca 1/ a žalobca 2/ boli vo finančnej tiesni a
bolo im prisľúbené vyriešenie ich finančných problémov. Pôvodný žalobca 1/ a žalobca 2/ od počiatku

tvrdili, že pri podpise spornej kúpnej zmluvy nemali v úmysle previesť ich vlastnícke právo k bytu
a že sa stali obeťou podvodu. To znamená, že vôľa pôvodného žalobcu 1/ a žalobcu 2/ nebola
zameraná na to, že výsledkom sledu systematicky na seba nadväzujúcich čiastkových právnych úkonov
(organizovaných sprostredkovateľkou) bude pre nich strata obydlia prakticky bez náhrady. Žalobcovia
od počiatku súčasne tvrdili, že im žiadna kúpna cena nebola vyplatená. Žalovaný 1/ toto tvrdenie

nerozporoval a ani z iných vykonaných dôkazov zaplatenie kúpnej ceny nevyplynulo. Z vykonaného
dokazovania ďalej vyplynulo, že nebol vyhotovený odovzdávajúci protokol s uvedením stavu energií a že
správcovi bytového domu OSBD Čadca ani nebola nahlásená zmena vlastníka bytu, nakoľko žalobcovia
naďalej uhrádzali zálohové úhrady a náklady za užívanie bytu. Teda samotné správanie žalovaného 1/,ktorý sa nesprával ako vlastník predmetného bytu, taktiež nasvedčuje tomu, že u pôvodného žalobcu 1/
a žalobcu 2/ absentovala vôľa uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva k bytu.
Navrhovali rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť a žalobcom priznať vo vzťahu

k žalovanému v rade 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

6. Na výzvu odvolacieho súdu podľa § 382 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného poriadku (ďalej len CSP)
žalovaný 3/ poukázal na ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., názor odbornej verejnosti formulovaný
napr. aj v publikácii FEČÍK, Marián, JAKUBÁČ, Róbert. Katastrálny zákon. 1. vydanie. Bratislava: C. H.

Beck, 2021, (ďalej len „Komentár KZ“), s. 575, marg. č. 83, § 36a ods. 2 písm. b), ods. 3 KZ, s tým,
že v prípade, ak na základe rozhodnutia súdu dôjde k zmene zápisu v katastri nehnuteľností, musí byť
záväzné pre všetky osoby, ktorých sa zmena týka, teda aj žalovaného v rade 3/ ako osoby oprávnenej
z vecného práva. Zastal názor, že v danom prípade je vecne pasívne legitimovanou osobou v spore.
Zároveň poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 375/2019 z 15.04.2020.
7. Žalovaný v rade 2/ vo vyjadrení na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že od platnosti kúpnej zmluvy

závisí platnosť záložnej zmluvy, teda existencia záložného práva žalovaného v rade 3/. Zastáva názor,
že žalovaný v rade 3/ je vecne pasívne legitimovanou osobou v spore.
8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
(§ 379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario rozsudok
prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch I. a III. ako správny potvrdil, vo výrokoch II.

a IV. ponechal rozsudok prvoinštančného súdu nedotknutý.
9. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil
správny právny záver a svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom v zmysle ust. § 220
ods. 2 CSP odôvodnil.

10. Prioritne odvolací súd považuje za potrebné vysporiadať sa s námietkou žalovaného v rade 3/
uvedenou v podanom odvolaní a v podstate prednášanou v priebehu celého konania o tom, že žalobcom
nesvedčí naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe, nakoľko novelizáciou procesného
práva vykonanou Civilným sporovým poriadkom zákonom č. 160/2015 s účinnosťou od 01.07.2016

v ust. § 137 písm. d) CSP zákonodarca podmienil prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti
na požiadavku vyplývajúcu z osobitného predpisu. Zastával názor, že súd mal po nastúpení účinnosti
ust. § 137 písm. d) CSP vyzvať žalobcov na úpravu žalobného petitu tak, aby ním vydaný rozsudok
korešpondoval právnej úprave vyplývajúcej z poukazovaných ustanovení CSP.

11. Je potrebné prisvedčiť, že oproti pôvodnej právnej úprave v OSP nová práva úprava CSP rozlišuje
žaloby na určenie práva (§ 137 písm. c) CSP) a žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm.
d) CSP). U žalôb na určenie práva nová právna úprava zotrvala na preukázaní naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení (s výnimkou, ak tento naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného
predpisu). U žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila nová právna úprava možnosť ich podania

vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Podľa novej právnej
úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu. Táto
právna úprava však nebola v čase podania žaloby účinná a konajúce súdy tak musia úkony strán sporu
(§470ods.2CSP)posudzovaťpodľaúčinkovapodmienokuvedenýchvOSPvzneníúčinnomvčaseich
uskutočnenia. Postup navrhovaný žalovaným v rade 3/, požadovaná aplikácia predpokladu naliehavého

právnehozáujmudanéhovýlučnezákonompreurčenieprávnejskutočnostipodľa§137písm.d)CSPby
bol ústavne nekonformným výkladom danej normy. Na podklade uvedeného bol postup prvoinštančného
súdu, pokiaľ osvedčil naliehavý právny záujem výlučne vo vzťahu k pôvodne predvídanému postupu
premietnutému v ust. § 80 písm. c) OSP, správny. Obdobne bol problém stretu starej a novej procesnej
úpravy určovacích žalôb riešený aj v uzneseniach NS SR sp. zn. 8Cdo 196/2019 z 18.09.2019, sp. zn.

7Cdo 139/2019 z 30.01.2020.
12. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkami žalovaného v rade 3/ poukazujúcimi na nesprávnosť
právneho posúdenia veci, nesprávnosť hodnotenia dôkazov. Naopak, odvolací súd sa plne stotožnil
s hodnotením dôkazov zo strany prvoinštančného súdu a ním vysloveným právnym záverom
o neplatnosti uzatvorenej zmluvy o prevode vlastníctva bytu vkladovanej pod č. V 567/2012 i s úvahami,

ktorými sa prvoinštančný súd pri rozhodovaní riadil a ktoré premietol do písomne vyhotoveného
odôvodnenia rozhodnutia.
13. K vnesenej námietke premlčania odvolací súd udáva, že prvoinštančný súd vyvodil absolútnu
neplatnosť uzatvorenej kúpnopredajnej zmluvy s poukazom na ust. § 39 pre rozpor s dobrými mravmipodľa ust. § 3 Občianskeho zákonníka, pričom zároveň i neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok
vážnostivôlepôvodnéhožalobcu1/ažalobkyne2/uskutočniťprevodbytunažalovaného.Vnadväznosti
na to námietka premlčania neobstojí, nakoľko vyslovenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu nie je

limitované žiadnou lehotou. Absolútna neplatnosť pôsobí priamo zo zákona (ex lege) a od počiatku (ex
tunc), a to bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolá. Z tohto dôvodu právne účinky absolútne
neplatného právneho úkonu ani nevzniknú – teda nedôjde k vzniku, zmene ani zániku práv a povinností,
ktoré s nimi zákon spája. V prípade, ak je na neplatný právny úkon viazaný akcesorický (vedľajší) právny
úkon, týka sa absolútna neplatnosť súčasne aj tohto úkonu (v nadväznosti na uvedené preto odvolací

súd akceptoval vecnú pasívnu legitimáciu i žalovaného 3/ a považoval ho i za osobu, oprávnenú na
podanie odvolania proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu o vyslovenie neplatnosti kúpno-predajnej
zmluvy o prevode bytu). Platná právna úprava neustanovuje žiadnu lehotu, v ktorej je potrebné prihliadať
na vadu právneho úkonu, a to z dôvodu, že takýmto úkonom nevznikne žiadne právo, a teda ani právo,
ktoré by sa mohlo premlčať.

14. Podľa § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd plne stotožnil s odôvodnením rozhodnutia zo strany
prvoinštančného súdu, ktorý nielen skutkovo a právne podrobne popísal skutočnosti významné pre
rozhodnutie, ale svoje rozhodnutie podporil i ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít, na ktorú v podrobnostiach poukázal.

15. Pokiaľ i žalovaný 3/ v podanom odvolaní poukazoval na výpoveď pôvodného žalobcu 1/, z ktorej
vyvodzoval,žeboluzrozumenýsprevodombytunažalovaného1/,keďuviedol,žeposplatenídlhudôjde
k prepisu bytu opäť na žalobcov, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z uvedeného vyjadrenia
pôvodného žalobcu 1/ jednoznačne vyplýva, že žalobcovia pri uzatváraní kúpnej zmluvy vychádzali
z predpokladu o tom, že nimi vykonaný právny úkon má smerovať k zabezpečeniu pohľadávky v podobe

zabezpečovacieho prevodu práva podľa § 553 a nasl. OZ, nakoľko žalobcovia konali v presvedčení, že
dôjde iba k dočasnému prevodu vlastníckeho práva a uspokojením zabezpečenej pohľadávky prejde
vlastnícke právo späť na toho, kto ho previedol, teda na nich. Už samotná táto skutočnosť podporuje
záver prvoinštančného súdu o tom, že tu absentovala vážnosť vôle žalobcov vykonať právny úkon
kúpno-predajnej zmluvy, ktorou by žalobcovia definitívne stratili vlastnícke právo k prevádzanému bytu,

naopak z ich výpovede jednoznačne vyplýva, že pri vykonaní právneho úkonu vychádzali z predpokladu
o tom, že po uspokojení zabezpečenej pohľadávky opäť prejde nimi prevádzané vlastnícke právo k bytu
späť na žalobcov.
16. Uvedenému napokon nasvedčuje nielen správanie žalobcov po vykonaní právneho úkonu, ale
i nadobúdateľa bytu, teda žalovaného 1/, ktorý sa ako vlastník nesprával. V priebehu sporu ani netvrdil

ani nepreukázal, že by bol učinil vyhlásenie o pristúpení k zmluve o výkone správy, že by si strany kúpno-
predajnej zmluvy vyhotovili odovzdávací protokol s uvedením stavu energií ku dňu odovzdávania a i po
zavkladovaní zmluvy o prevode vlastníctva bytu boli správcom bytu doručované predpisy o zálohových
platbách na žalobcu v rade 1/. Samotný žalovaný 1/ uviedol, že prevádzaný byt fyzicky ani nevidel, a teda
je možné jednoznačne podporiť záver prvoinštančného súdu, že spornou kúpno-predajnou zmluvou

bol zastretý iný právny úkon, a to právny úkon zabezpečovacieho prevodu práva. Zmluva o prevode
vlastníctva bytu zo dňa 29.2.2012 je preto neplatná, nielen pre nedostatok vážnosti vôle pôvodného
žalobcu 1/ a žalobkyne 2/ podľa § 37 Občianskeho zákonníka, ako i podľa § 39 v spojení s ust. § 3
Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, ktoré vzhliadol prvoinštančný súd predovšetkým
v skutočnosti, že pokiaľ i kúpno-predajná zmluva je odplatným právnym úkonom, žalobcom kúpna cena

uhradená nebola a i napriek straty vlastníctva k bytu, došlo iba k nahradeniu jedného dlhu žalobcov za
iný. Poukaz prvoinštančného súdu na nesplnenie si povinnosti žalovaného 1/ ako kupujúceho zaplatiť
žalobcom ako prevodcom bytu kúpnu cenu preto nesmerovali k vysloveniu neplatnosti právneho úkonu
pre nezaplatenie kúpnej ceny, ale smerovali k poukazu na nezmyselnosť vykonaného právneho úkonu,
keď v konečnom dôsledku žalobcovia i napriek strate vlastníctva k prevádzanému bytu sa stali dlžníkmi

nielen ohľadne dlhu za nezrealizované platby za nájomné a služby spojené s užívaním bytu vo výške
145,033 Sk, ale vďaka spoločnosti Slovenský bytový servis s.r.o. sa stali i dlžníkmi na podklade úverovej
zmluvy č. 10099 vo vzťahu k spoločnosti HYPO Credit a.s., vo výške 259.520,- Sk. Uvedené naznačuje,
že pokiaľ i podľa listu obchodnej spoločnosti TOMA úverová a leasingová a.s. zo dňa 29.2.2012
označeným ako potvrdenie o zaplatení dlhu – kvitancia obligačného dlžníka, potvrdzujúcim, že pôvodný

žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ na základe zmluvy o úvere č. 10099 čerpali úver na zabezpečenie ktorého
bolo zriadené záložné právo, k zaplateniu dlhu za nezrealizované platby za nájomné a služby, spojené
s užívaním bytu ku dňu 31.3.2007 vo výške 145.033,- Sk došlo finančnými prostriedkami získanými
z čerpaného úveru vo výške 259.520,- Sk a nie z úhrady kúpnej ceny za odpredaj bytu. Napokonani žalovaný 1/ nepreukázal, že by vôbec kúpnu cenu za nadobudnutie vlastníctva k bytu žalobcov
na podklade kúpnej zmluvy zo dňa 29.2.2012 zaplatil, prípadne plnil na záväzok žalobcov vo výške
145.033,- Sk za nezrealizované platby za nájomné a služby spojené s užívaním bytu ku dňu 31.3.2007.

17. V nadväznosti na uvedené v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia prvoinštančným
súdom, odvolací súd toto ako správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
18. Žalovaný v rade 3/ v odvolacom konaní úspešný nebol, v nadväznosti na čo odvolací súd žalobcom
priznal vo vzťahu k žalovanému 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

19. Inak žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému 3/
nepriznal. Pokiaľ doručoval vyjadrenia k odvolaniu žalovaného 3/ ižalovaný 2/, žaloba vo vzťahu k nemu
bola prvoinštančným súdom zamietnutá. Proti tomuto rozhodnutiu nepodali žalobcovia odvolanie, čím
sa spor vo vzťahu k žalovanému 2/ doručením rozsudku žalobcom a márnym uplynutím odvolacej
lehoty právoplatne skončil. Ním podané vyjadrenia preto nemali v žiadnom prípade dosah na výsledok
odvolacieho konania.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)