Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Svk/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200548
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vališ

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:7019200548.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa,

LL.M. (spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej
veci žalobcu (sťažovateľa): R.. U. L., W.. XX. Y. XXXX, F. U. X, V., E. W. H. I. XX, V., proti žalovanému:
Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, Košice, o preskúmanie
zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-KE-OOP-2019/036990 zo dňa 4. júla 2019, o kasačnej sťažnosti
žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-6S/124/2019-211 z 31. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k.
KE-6S/124/2019-211 z 31. októbra 2023 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie

konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. V preskúmavanom opatrení - stanovisku č. OU-KE-OOP-2019/036990 zo dňa 04.07.2019 (ďalej
aj ,,preskúmavané opatrenie žalovaného“) adresovanom žalobcovi žalovaný zaujal stanovisko k
podaniu žalobcu označenému ako „Odvolanie proti rozhodnutiu Okresného úradu Košice, pozemkového
a lesného odboru č. k. OU-KE-PLO-2019/000623-119 zo dňa 15.05.2019“ vyhodnotiac, že žalobca nie
je účastníkom reštitučného konania, ani zástupcom niektorého z účastníkov konania, preto v danom

prípade sa jedná o neprípustné odvolanie, ktoré žalovaný nie je oprávnený preskúmavať.

2. Žalobca svojim odvolaním napádal prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Košice,
pozemkového a lesného odboru, č. OU-KE-PLO-2019/000623-119 zo dňa 15.05.2019, ktorým
prvostupňový správny orgán vo veci reštitučnej žiadosti podanej dňa 27.02.1992 nebohou
navrhovateľkou E. Q., C.. F., zomrelou XX.XX.XXXX a nebohou navrhovateľkou Y. Q., C.. F., zomrelou
XX.XX.XXXX proti povinnej osobe Slovenskej republike - zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom

rozhodol v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku (ďalej aj „reštitučný zákon“) tak, že navrhovateľky spĺňali podmienky
uvedené v § 4 reštitučného zákona a mali status oprávnených osôb na uplatnenie reštitúcie, v dôsledku
čoho bol právnym nástupcom zomrelých oprávnených osôb priznaný reštitučný nárok na pozemok v
súčasnom stave zapísaný na LV č. XXXXX, pre k. ú. M., parcely tam špecifikované (medzi uvedenými i
parcela č. XXXX KN, druh pozemku záhrada o výmere 376 m2, na ktorej je postavená záhradná chatka
vo vlastníctve žalobcu).

3. Žalovaný v preskúmavanom opatrení zhrnul, že z predloženého spisového materiálu a rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu má za preukázané, že vlastníkom pozemkov, ktoré sú predmetom
prvostupňového rozhodnutia Okresného úradu Košice, pozemkový a lesný odbor č. OU-KE-PLO-2019/000623-119 zo dňa 15.05.2019 je Slovenská republika v správe Slovenského pozemkového
fondu a tiež, že za Základnú organizáciu Slovenského zväzu záhradkárov Košice - Terasa (ďalej aj ,,ZO
SZZ Košice - Terasa“) ako účastníka reštitučného konania koná jej predseda a tajomník.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

4. Proti preskúmavanému opatreniu žalovaného podal žalobca dňa 24.07.2019 správnu žalobu
adresovanú Krajskému súdu v Košiciach, domáhajúc sa jeho preskúmania a zrušenia a domáhal sa

i zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Košice, pozemkového a lesného odboru sp. zn. OU-KE-
PLO-2019/000623-119 zo dňa 15.05.2019 a vrátenia veci na nové prejednanie a rozhodnutie.

5. Žalobca v žalobe namietal predovšetkým:
- že je účastníkom správneho konania z dôvodu, že je užívateľom záhrady na pozemku v katastrálnom
území M., okres V. K., obec: V. - A., parcelné číslo XXXX KN, o výmere 376 m2, druh pozemku

záhrada, ktorý je vo vlastníctve Slovenského pozemkového fondu, na ktorom je legálne postavená
chatka zapísaná na liste vlastníctva XXXXX. Argumentoval, že naplnil definíciu účastníka konania
tak, ako je rozvedená v bodoch 1 a 3 nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.
ÚS 154/05. Argumentoval, že v podaní zo dňa 27.10.2018 (pričom žalobca označil elektronický
identifikátor predmetného podania, pozn. kasačného súdu), doručenom prvostupňovému správnemu

orgánu žalobca uviedol, že je účastníkom konania a správny orgán o tom, že účastníkom konania
nie je, právoplatne nerozhodol. Neudelil splnomocnenie Základnej organizácii Slovenského zväzu
záhradkárov a zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva oprávnenie Základnej
organizácií Slovenského zväzu záhradkárov v konaní pred súdom vystupovať v mene vlastníkov legálne
postavených záhradných chatiek. Vlastníci legálne postavených záhradných chatiek mali byť podľa jeho

názoru účastníkmi konania s právom vyjadrovať sa k podkladom na rozhodnutie.
- poukázal na § 11 ods. 1 písm. d/ reštitučného zákona, podľa ktorého pozemky alebo ich časti nemožno
vydať v prípade, že pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej
osoby zastavaný.
- tým, že žalovaný nerozhodol o jeho odvolaní, porušil § 53 a § 47 ods. 1 Správneho poriadku. Zároveň o

odvolaní konal neoprávnený orgán, keď odvolacím orgánom mal byť podľa názoru sťažovateľa príslušný
ústredný orgán štátnej správy.
- s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 22 Cdo 536/2000 a na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 114/04 sťažovateľ namietal, že vzhľadom na to,
že k 01.01.1992 mal rovnaké práva k nehnuteľnosti ako subjekt práva osobného užívania, zmenilo sa

toto jeho právo na právo vlastnícke, a preto nehnuteľnosti nemohli byť vydané. V danej veci záhradkári
legálne postavili na pozemkoch im pridelených záhradné chatky a teraz sú nútení niesť bremeno
zodpovednosti štátu, ktorý kedysi tieto nehnuteľnosti skonfiškoval.

6. Podaniami zo dňa 17.08.2019, 26.08.2019, 28.08.2019, 12.10.2020 a 16.06.2021 žalobca navrhol,

aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok s odôvodnením, že okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí žalobcovi závažná ujma.

7. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 6S/124/2019-59 zo dňa 12.03.2020 návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku všeobecnej správnej žalobe zamietol a následne Správny súd v Košiciach

(ďalej aj „správny súd“), na ktorý s účinnosťou od 01.06.2023 v súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona
č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach, napadnutým rozsudkom
č. k. KE-6S/124/2019-211 z 31.10.2023 správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa § 190
zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejaj„SSP“)zamietol.

V poradí druhým výrokom správny súd účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal a
tretím výrokom opakovaný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

8. Správny súd zdôraznil, že i keď žalobca svoje žalobné námietky smeroval do oblasti skutkového
i právneho preskúmania okolností, ktoré tvorili odôvodnenie rozhodnutia Okresného úradu Košice,

pozemkový a lesný odbor, súdny prieskum obmedzil len na preskúmanie záverov žalovaného o ne/
prípustnosti žalobcom podaného odvolania. Podotkol, že pokiaľ chcel žalobca namietať správnosť
záverov uvedených v rozhodnutí Okresného úradu Košice, pozemkový a lesný odbor, mal tak učiniťprostredníctvom správnej žaloby opomenutého účastníka (vzhľadom na skutočnosť, že Okresný úrad
Košice, pozemkový a lesný odbor s ním nekonal, pričom žalobca tvrdí, že s ním konať mal).

9. Posúdiac zákonnosť napadnutého opatrenia správny súd dospel k záveru, že žalobcom podaná
žaloba nie je dôvodná. Žalovaný konal o podanom odvolaní žalobcu tak, že vydal stanovisko, v ktorom
žalobcovi oznámil, že podľa predloženého spisového materiálu a rozhodnutia Okresného úradu Košice,
pozemkový a lesný odbor, žalobca nie je účastníkom reštitučného konania, ani zástupcom niektorého
z účastníkov konania, preto sa v danom prípade jedná o neprípustné odvolanie. Uvedenému záveru

nebolo podľa názoru správneho súdu čo vytknúť, nakoľko žalobca nepreukázal, že sa do reštitučného
konania prihlásil.

10. Správny súd mal za preukázané, že žalobca nebol účastníkom reštitučného konania, ani zástupcom
niektorého z účastníkov, nebolo mu teda ani doručené rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o reštitučnom
nároku. Členovia záhradkárskej organizácie vrátane žalobcu neboli oprávnení na podanie odvolania z

dôvodu,žeúčastníkompredmetnéhosprávnehokonaniabolaZOSZZ,lokalitaTerasa32-24vKošiciach,
za ktorú koná jej predseda a tajomník a nie jej jednotliví členovia. K námietke týkajúcej sa absentujúcej
právnej subjektivity ZO SZZ 32-24 Terasa správny súd uviedol, že túto jej nemožno odoprieť, keď z
odpovede Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií podľa
zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov

zo dňa 07.10.2020 vyplýva, že ZO SZZ 32-24 Terasa je organizačnou jednotkou občianskeho združenia
SZZ a bolo jej pridelené aj identifikačné číslo organizácie. Rovnako z oznámenia SZZ- Republikového
výboru Bratislava zo dňa 03.03.2015 vyplýva, že ZO SZZ Košice Terasa vznikla dňa 12.02.1967, je
zaregistrovaná v centrálnej evidencii
SZZ - Republikového výboru pod č. 32-24 a je samostatnou právnickou osobou s právnou subjektivitou.

11. K žalobnej námietke, že žalovaný nerozhodol o žalobcovom odvolaní správny súd poukázal na to,
že v prípade, že odvolanie podá osoba, ktorá na tento úkon nie je oprávnená, odvolací orgán vybaví
odvolanie len neformálnym spôsobom, keďže úkon osoby, ktorá nemá aktívnu vecnú legitimáciu na
podanie odvolania, nemôže vyvolať právne účinky spojené s konaním o odvolaní. Opačný postup by

mohol mať negatívny dopad na skutočných účastníkov konania, ktorí odvolanie nepodali a vychádzajú
z toho, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania, ako
tomu je v preskúmavanej veci.

12. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu, že o ,,odvolaní“ žalobcu rozhodoval

žalovaný ako nepríslušný správny orgán, keď Okresný úrad Košice, pozemkový a lesný odbor
rozhodoval v prvom stupni. Uzatvoril, že v prípade, že v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, t. j. nie
okresný úrad v sídle kraja, bol na prejednanie podania žalobcu príslušný žalovaný, a nie ústredný orgán
štátnej správy, ako tvrdí žalobca.

13. V súlade s § 160 ods. 2 SSP a vzhľadom na poučenie žalobcu vo výzve na predloženie repliky zo
dňa 13.01.2020 správny súd neprihliadal na ďalšie písomné podania žalobcu.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

14. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa §
440 ods. 1 písm. c), g), h) a f) SSP, navrhujúc napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu
na ďalšie konanie.

15. Rozsudok správneho súdu považuje sťažovateľ za arbitrárny a nepreskúmateľný, keď správny

súd ignoroval a nevysporiadal sa s námietkami žalobcu, ktorý sa v zmysle § 14 ods. 1 Správneho
poriadku označil za účastníka reštitučného konania, napriek tomu správny orgán rozhodnutie o tom, či
mu ne/patrí postavenie účastníka nevydal, a preto mal byť účastníkom konania a správny orgán s ním
ako s účastníkom konať mal. Správny súd sa nevysporiadal ani s konštantnou judikatúrou uvádzanou
žalobcom vzťahujúcou sa na znenie ust. § 14 ods. 1 Správneho poriadku - najmä s nálezom Ústavného

súdu SR sp. zn. II. ÚS 22/02 zo dňa 16.04.2003. Nevysporiadal sa ani so žalobcom tvrdenou nulitou
preskúmavaného opatrenia žalovaného z dôvodu, že správny orgán konal so Základnou organizáciou
32-24 Terasa v Košiciach ako s účastníkom konania i napriek tomu, že táto nie je zapísaná v zozname
občianskych združení medzi organizačnými jednotkami Slovenského zväzu záhradkárov, a preto nieje oprávnená konať vo svojom mene a nadobúdať práva a povinnosti. Nijako sa tiež správny súd
nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že správne orgány nemohli vydať pozemky z dôvodu, že zmenou
osobného užívania na vlastníctvo, ku ktorému mal žalobca ako oprávnený držiteľ práva osobného

užívania pozemku k 01.01.1992 rovnaké práva ako subjekt práva osobného užívania, a teda aj jeho
právo osobného užívania sa k tomuto dňu zmenilo podľa § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka na
právo vlastnícke. Nevysporiadal sa ani s tvrdením, že pozemky, ktoré sú predmetom konania, boli riadne
vyvlastnené štátom a na týchto boli legálne postavené záhradné chatky, a preto ich nemožno vydať.
Správny súd uvedeným postupom nenaplnil požiadavku na súdne rozhodnutie, keď riadne neodôvodnil

argumenty pre rozhodnutie podstatné.

16. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti opätovne zopakoval, že sa dovolával práva byť účastníkom
správneho konania, do obsahu ktorého patrí aj právo na rozhodnutie (hoci procesnej povahy) o tom, či
osoba domáhajúca sa tohto postavenia v konkrétnom procese je alebo nie je účastníkom. O tom, že
niekto, kto sa domáha účastníctva v konaní účastníkom nie je, je potrebné rozhodnúť v správnom konaní

formalizovaným rozhodnutím so všetkými náležitosťami podľa § 47 Správneho poriadku, proti tomuto
rozhodnutiu možno podať odvolanie a účastníkom správneho konania je táto osoba až do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o tom, že účastníctvo v konaní jej neprislúcha. Uvedené má konštatovať i
sťažovateľom uvádzaná judikatúra ústavného súdu.

17. Namietol, že preskúmavané opatrenie Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov
č. OU - Ke OOP-2019/036990 zo dňa 04.07.2019 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Košice,
pozemkového a lesného odboru č. k. OU-KE-PLO-2019/000623-119 - zo dňa 15.05.2019 sú ničotné
i z toho dôvodu, že správne orgány konali so Základnou organizáciou 32-24 Terasa v Košiciach
ako s účastníkom konania, napriek tomu, že nedisponovala procesnou subjektivitou a procesnou

spôsobilosťou.

18. Za arbitrárny považuje sťažovateľ právny názor súdu vyslovený v bode 32 napadnutého rozsudku,
podľa ktorého ak odvolanie podá osoba, ktorá na tento úkon nie je oprávnená, odvolací orgán vybaví
odvolanie len neformálnym spôsobom. V predmetnej veci bol žalobca účastníkom konania, nakoľko sa

za účastníka označil, a v predmetnom spore od začiatku absentuje rozhodnutie, v ktorom by správny
orgán jednoznačne rozhodol o ne/priznaní postavenia účastníka v správnom konaní.
19. Sťažovateľ zopakoval, že má za to, že o jeho odvolaní nekonal oprávnený orgán, keď odvolacím
orgánom v danej veci mal byť zásadne príslušný ústredný orgán štátnej správy a žalovaný tak konal
nad rámec zákona.

20. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti sťažovateľ opätovne namietol správnosť právnych záverov
správneho orgánu prvého stupňa rozhodujúceho o reštitučnom nároku a kasačné námietky smeroval
do oblasti skutkového a právneho posúdenia majúc za to, že pozemky, ktoré sú predmetom reštitúcie,
nemožno navrátiť.

21. V závere kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietol odňatie možnosti konať pred súdom, keď správny
súd žalobcu vopred napriek jeho žiadosti neupovedomil na ním uvádzanú e-mailovú adresu o termíne
vyhlásenia rozsudku vydaného vo veci.

22. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu, ktorá mu bola doručená dňa 03.01.2024, nevyjadril.

IV. Posúdenie kasačného súdu

23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) postupom

podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP najprv preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho
vyplývajúce dôvody jej odmietnutia. Po konštatovaní jej včasnosti, ako aj splnení ostatných podmienok
konania, preskúmal napadnutý rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-6S/124/2019-211 z
31.10.2023, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti
v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).
Vyhodnotiac rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdudospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná, čoho dôsledkom je výrok tohto
rozsudku.

24. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti
rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie

si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo opatrenia, či zistil vo veci
skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v
súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či
bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.

25. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu

správneho orgánu predchádzajúceho jeho vydaniu. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia.

26. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného a jemu predchádzajúce konanie z toho pohľadu, či sa
správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného
rozsahu či správne posúdil jeho zákonnosť a správnosť.

27. Predtým, než kasačný súd pristúpil k sťažnostným bodom týkajúcim sa právneho posúdenia
veci, považoval za potrebné v prvom rade posúdiť námietky sťažovateľa ohľadom porušenia jeho
procesných práv a to tým, že napadnutý rozsudok správneho súdu je nepreskúmateľný, najmä keď
sa správny súd mal nedostatočne vysporiadať s námietkou sťažovateľa, ktorý sa v zmysle § 14
ods. 1 Správneho poriadku v podaní zo dňa 27.10.2018 (uvedené podanie sťažovateľ v správnej

žalobe označil i elektronickým identifikátorom správy) označil za účastníka správneho - reštitučného
(administratívneho) konania. Sťažovateľ najmä tvrdil, že v situácii, keď správny orgán nevydal
rozhodnutie o tom, či mu postavenie účastníka administratívneho konania prislúcha, mal byť sťažovateľ
za účastníka konania považovaný až do momentu vydania rozhodnutia o jeho účastníctve a správny
orgán s ním ako s účastníkom mal konať. V správnej žalobe sťažovateľ argumentoval, že podaním

zo dňa 27.10.2018 oznámil správnemu orgánu prvého stupňa, že je účastníkom konania o vydanie
nehnuteľnosti oprávneným osobám. Sťažovateľ následne v kasačnej sťažnosti namieta, že na uvedený
dôkaz správny súd nijakým spôsobom nereagoval, žiadnym spôsobom sa s ním nevysporiadal a v
odôvodnení preskúmavaného rozsudku v bode 30 iba stroho uviedol, že sťažovateľ svoj vstup do
konania nepreukázal.

28. Kasačný súd preto považuje za nevyhnutné sa vysporiadať s otázkou, či uvedeným postupom
správneho súdu mohlo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý proces v zmysle § 440 ods.
1 písm. f) SSP. Kasačný súd pritom považuje za potrebné zdôrazniť, že nie každý nesprávny postup
správneho súdu musí nevyhnutne znamenať aj zásah do práva na spravodlivý proces. Pre vyvodenie

záveru, či je dôvodné uplatnenie sťažnostného bodu v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP, kasačný súd
pristúpil k vyhodnoteniu, či postup správneho súdu bol tak intenzívnym zásahom do práv sťažovateľa,
že je ho možné vyhodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces.

29. Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne právo na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny.
Nedostatočné vysporiadanie sa s podstatnými námietkami účastníka súdneho konania spôsobuje
nepreskúmateľnosťrozhodnutiasúdu.Ajkeďniejenevyhnutné,abysasúdvysporiadalsúplnevšetkými
námietkami, argumentácia, ktorá bola akceptovaná a mala rozhodujúci vplyv na výsledok konania, musí
byť zdôvodnená jasne a nepochybne, pričom zároveň musí súd zrozumiteľne ozrejmiť, z akého dôvodu

na určité návrhy účastníkov konania neprihliadal, resp. ich hodnotil protikladne s ich argumentáciou.

30. Sťažovateľ vo svojich podaniach i v rámci konania pred správnym súdom konzistentne a opakovane
namietal, že bol účastníkom administratívneho (reštitučného) konania, čo odvodzoval aj od svojhopodania zo dňa 27.10.2018 adresovaného prvostupňovému správnemu orgánu. V tomto podaní mal
sťažovateľ uviesť, že je účastníkom administratívneho konania a správny orgán o tom, že účastníkom
nie je, nerozhodol. Posúdenie otázky účastníctva sťažovateľa v administratívnom (reštitučnom) konaní

bola preto pre vec kľúčová. So statusom účastníka konania spája totiž právna úprava správneho
konania najväčší okruh práv ale i povinností, vrátane prípadného práva na podanie opravného
prostriedku. Vzhľadom na uvedené preto bolo nevyhnutné, aby správny súd zaujal a následne i
odôvodnil svoje stanovisko k podstatnej žalobnej námietke spočívajúcej v účastníctve sťažovateľa v
administratívnom konaní, vo vzťahu ku ktorej sťažovateľ v správnej žalobe i označil dôkaz o jeho

vstupe do administratívneho konania (oznámenie, že žalobca je účastníkom správneho konania o
vydanie nehnuteľnosti oprávneným osobám zo dňa 27.10.2018, ktorý označil žalobca identifikátorom
elektronického dokumentu - prvý odsek správnej žaloby sťažovateľa). Na tento sťažovateľom označený
dôkaz o jeho vstupe do konania však správny súd nijakým spôsobom nereagoval. Správny súd v
napadnutom rozsudku bez podrobnejšej argumentácie iba skonštatoval, že sťažovateľ svoje účastníctvo
vkonanínepreukázal.Kasačnýsúdpretozuvedenéhodôvodupovažujenapadnutýrozsudoksprávneho

súdu za nedostatočne odôvodnený, a teda i nepreskúmateľný.

31. Kasačný súd dodáva, že oznámenie, že sťažovateľ je účastníkom správneho konania o
vydanie nehnuteľnosti oprávneným osobám zo dňa 27.10.2018, v predložených ako i v priložených
administratívnych spisoch neidentifikoval. Sťažovateľ však (nad rámec označenia podania v správnej

žalobe) toto podanie doplnil ako prílohu ku kasačnej sťažnosti, a to vrátane kópie doručenky, z ktorej
sa dá identifikovať jeho doručenie prijímateľovi. Z obsahu kasačnej sťažnosti sťažovateľa taktiež
vyplýva, že o absencii jeho podania v administratívnych spisoch sťažovateľ vedomosť nemal. Vzhľadom
na označenie (§ 121 SSP) podania ako dôkazu v správnej žalobe sťažovateľom jeho dátumom a
identifikátorom elektronického dokumentu kasačný súd jeho následné doloženie kasačnému súdu

nevyhodnotil ako neprípustnú novotu v zmysle § 441 SSP. Ani skutočnosť, že podanie identifikované
sťažovateľom v správnej žalobe sa v administratívnych spisoch nenachádza, sama o sebe a bez
ďalšieho neodôvodňuje záver správneho súdu, že sťažovateľ svoje účastníctvo v konaní nepreukázal.

32. V zmysle vyššie uvedeného je tak možné uznať dôvodnosť sťažnostného bodu sťažovateľa

uplatnenéhovkasačnejsťažnostivzmysle§440ods.1písm.f)SSP.Kasačnýsúdpretopodľa§462ods.
1SSPnapadnutýrozsudoksprávnehosúduzrušilavecmuvrátilnaďalšiekonaniearozhodnutie.Akouž
kasačnýsúduviedol,úlohousprávnehosúdubudevecopätovneprejednaťvmedziachpodanejsprávnej
žaloby a vo svojom rozhodnutí sa náležite a presvedčivo vysporiadať i s účastníctvom sťažovateľa
v administratívnom konaní, najmä so žalobcom identifikovaným (a následne v kasačnom konaní i

predloženým) dôkazom o žalobcovom vstupe do správneho konania. Vzhľadom na absenciu podania
sťažovateľa v administratívnych spisoch bude potrebné verifikovať, či a ako bolo toto podanie doručené
a či má následne i vplyv na zákonnosť preskúmavaného opatrenia žalovaného.

33. Kasačný súd dodáva, že zaoberať sa kasačnými námietkami týkajúcimi sa tvrdeného odklonu od

ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, dôvodom kasačnej sťažnosti vymedzeným v § 440 ods.
1 písm. c) SSP ako i nesprávnym právnym posúdením veci správnym súdom bolo v tomto štádiu konania
predčasné, a to najmä s poukazom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku správneho súdu, ktorým
je jeho nepreskúmateľnosť.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov kasačného konania

34. Kasačný súd sa z popísaných dôvodov stotožnil s námietkami sťažovateľa voči napadnutému
rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Zároveň nepovažoval za dôvodné zaoberať
sa vecnou stránkou kasačnej sťažnosti, keď vzhliadol dôvodnosť sťažnostného bodu podľa § 440 ods. 1

písm. f) SSP. Preto napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Košiciach
na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako mu
naznačil kasačný súd v odôvodnení tohto rozsudku, pričom vyjadreným právnym názorom kasačného
súdu je správny súd viazaný (§ 469 SSP).

35. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467
ods. 3 SSP).36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom
hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.