Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoR/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122418097
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6122418097.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra

Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcov:
1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXX, XXX XX D. E. F. a 2/ G. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. XX, XXX XX J., obaja v konaní zastúpení: kaduc & partneri s.r.o., so sídlom Trojičné
námestie 142/4, 917 01 Trnava, IČO: 50 290 762, proti žalovanému: RD PROFI s.r.o., so sídlom J.
G. Tajovského 5634/13, 917 08 Trnava, IČO: 44 406 479, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária
KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská

Bystrica č. k. 60Cr/9/2022-182 zo dňa 04. septembra 2024 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku o zamietnutí žaloby potvrdzuje.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku o nároku žalovaného na náhradu trov prvoinštančného
konania proti žalobcom 1/ a 2/ m e n í tak, že žalobcovia 1/ a 2/ sp o v i n n í spoločne a nerozdielne
nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov prvoinštančného konania.

III. Žalobcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy odvolacieho
konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov 1/ a 2/ (ďalej
aj „žalobcovia“) podanú dňa 20.09.2022, ktorou sa domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku sp.
zn. R 108/2022 zo dňa 13.07.2022 vydaného rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M., so sídlom
Jilemnického 30, 036 01 Martin.

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovné:

3. Z rozhodcovských pravidiel uplatňovaných v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom JUDr. Milanom
Vojtekom, LL.M. zverejnených na webovej stránke www.arbitraz.sk (ďalej aj „rozhodcovské pravidlá“)
vyplýva, že dokument obsahuje zapracované všetky časové verzie. Z úvodných ustanovení čl. 1 bod
2 rozhodcovských pravidiel vyplýva ustanovenie rozhodcu, z čl. 6 vyplývajú podmienky doručovania

písomností, pričom v bode 4 sú upravené možnosti doručovania písomností, v bode 5 podmienky pre
aplikovanie fikcie doručenia (ak sa nepodarí doručiť písomnosť adresátovi, ktorý je podnikateľským
subjektom alebo právnickou osobou na adresu uvedenú v príslušnom registri a fyzickej osobe
nepodnikateľovi na miesto jeho bydliska či obvyklého pobytu, písomnosti sa považujú za doručené aksú zaslané do posledného známeho sídla podľa príslušného registra pri podnikateľských subjektoch
a právnických osobách; do posledného známeho miesta bydliska či obvyklého pobytu pri fyzických
osobáchnepodnikateľoch;doporučenouzásielkoualeboinýmobvyklýmspôsobom.Zadátumdoručenia

písomnosti v prípade uplatnenia fikcie doručenia podľa tohto bodu sa považuje deň prevzatia vrátenej
zásielky rozhodcom. Za vynaloženia primeraného úsilia pri zisťovaní doručovacej adresy účastníka sa
považuje overenie cez príslušné registre a databázy elektronicky verejne dostupné prostredníctvom
internetu (napr. Obchodný register, Živnostenský register a pod.). Rozhodca nie je povinný zisťovať
doručovaciu adresu účastníka postupom upraveným v druhej vete ods. 1 § 25 ZoRK, resp. § 106 ods.

1 písm. a) a b), § 111 ods. 3 CSP). V čl. 6 bod 9 je stanovená úložná lehota na uloženie zásielok
určených do vlastných rúk 5 dní. Z čl. 10 bod 5 vyplýva lehota na doručenie žalobnej odpovede (7 dní
od doručenia uznesenia o začatí rozhodcovského uznesenia) a rozsah skutočností, ktoré môže žalobná
odpoveď obsahovať, medzi ktoré patrí aj namietanie neexistencie rozhodcovskej zmluvy (doložky),
právomoci rozhodcu alebo zaujatosti rozhodcu rozhodovať v rozhodcovskom konaní. Z čl. 14 bod 1
vyplýva procesný postup rozhodcu v prípade nepodania žalobnej odpovede a námietok.

4.Rozhodcovskýmuznesenímsp.zn.R108/2022zodňa27.06.2022bolozačatérozhodcovskékonanie
a o.i. v ňom konštatované, že spolu s týmto rozhodcovským uznesením je žalovanému 1/ a 2/ (žalobcovi
1/ a 2/ v tomto súdnom konaní) doručená aj žaloba s prílohami. Z poučenia obsiahnutého v predmetnom
rozhodcovskom uznesení o. i. vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ (žalobca 1/ a 2/ v tomto súdnom konaní)

sa k podanej žalobe môžu vyjadriť podaním žalobnej odpovede v lehote siedmich dní od obdŕžania
žaloby. V žalobnej odpovedi mali možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v
žalobe, mohli namietať existenciu rozhodcovskej zmluvy (doložky), právomoc rozhodcu alebo zaujatosť
rozhodcu, mohli uviesť dôvod námietky a doložiť dôkazy, ktorými by námietky preukazovali. Zároveň boli
poučení, že ak rozhodcovi v lehote nedoručia žalobnú odpoveď, rozhodca bude pokračovať v konaní

bez toho, aby považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu (žalovaného v tomto konaní).

5. Z pripojeného rozhodcovského spisu vedeného pod sp. zn. R 108/2022 rozhodcom JUDr. Milanom
Vojtekom, LL.M., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin súd prvej inštancie ďalej zistil, že rozhodca
zisťoval trvalý pobyt žalobcu 1/ - B. C. prostredníctvom Registra obyvateľov SR, na obecnom úrade D.

E. F. a v Ústrednej evidencii väzňov GR ZVJS. Z lustrácií bola potvrdená adresa trvalého pobytu žalobcu
1/ na adrese č. XXX, D. E. F., kam boli zasielané zásielky rozhodcu v rámci rozhodcovského konania.

6. Rozhodcovské uznesenie sp. zn. R 108/2022 zo dňa 27.06.2022 spolu so žalobou a prílohami bolo
takto žalobcovi 1/ doručené fikciou dňa 11.07.2022 (t.j. dňom prevzatia vrátenej zásielky rozhodcom

v súlade s čl. 6 bod 5 rozhodcovských pravidiel v spojení s § 18 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní v platnom znení (ďalej aj „ZoRK“)) a žalobcovi 2/ dňa 29.06.2022 (poštou do
vlastných rúk), čo vyplýva z doručeniek založených v rozhodcovskom spise.

7. Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. R 108/2022 zo dňa 13.07.2022 bol priznaný žalovanému nárok

vo výške 25 000,- eur s príslušenstvom v celom rozsahu z titulu uplatnenej náhrady škody voči bývalým
konateľom spoločnosti K. D., D. (E. K. D. L.). Rozhodca svoju právomoc odvodil z rozhodcovskej
doložky nachádzajúcej sa v písomnej komunikácii strán - predžalobnej výzve na náhradu škody, ktorá
vychádzala z rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. VII bod 4 Všeobecných obchodných podmienok
„M.“ uvedených na webovej stránke N., aplikáciu ktorých žalovaný od 01.04.2020 zaviedol v rámci

vzťahov obchodného styku, tieto boli prístupné na jeho webovej stránke. Rozhodca považoval takto
uzatvorenú rozhodcovskú doložku za prijatú a platne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby,
nakoľko žalobcovia jej existenciu v rámci rozhodcovského konania nenamietali (§ 4 ods. 7 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení). Zákonnosť takéhoto postupu podložil
judikatúrou všeobecných súdov a aj Ústavného súdu Slovenskej republiky.

8. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcom doručený fikciou doručenia dňom 25.07.2022 (t.j. dňom
prevzatia vrátenej zásielky rozhodcom v súlade s čl. 6 bod 5 rozhodcovských pravidiel v spojení s §
25 ZoRK).

9. Prípisom označeným ako zmeškanie lehoty - oznámenie zo dňa 21.07.2022 rozhodca oznámil
žalobcom,ženaichnámietkuprávomociažalobnúodpoveďzodňa20.07.2022niejemožnéprihliadnuť,
nakoľko došlo k zmeškaniu procesnej lehoty. Uznesenie o začatí rozhodcovského konania spolu so
žalobou a dôkazmi bolo doručené žalobcovi 1/ fikciou doručenia dňa 11.07.2022 a žalovanému 2/poštou dňa 29.06.2022. Lehota na uplatnenie procesnej obrany formou žalobnej odpovede uplynula dňa
06.07.2022. Zároveň rozhodca uviedol, že vec bola už v čase podania námietky rozhodnutá meritórne
rozhodcovským rozsudkom dňa 13.07.2022, ktorý bol vyexpedovaný na poštovú prepravu v rovnaký

deň.

10. Z údajov centrálneho registra exekúcií zo dňa 01.12.2021 vyplynulo, že voči spoločnosti K. D., D.
boli vedené 2 exekúcie.

11. Na základe takto vykonaného dokazovania s poukazom na ust. § 4 ods. 1, 2 a 7, § 18 ods. 4, §
21 ods. 1 a 2, § 25 ods. 1, § 40 ods. 1 písm. a) a b), ods. 4 a § 41 ZoRK súd prvej inštancie dospel
k nasledovným právnym záverom:

12. Na úvod svojich úvah súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované
v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 56/2020, ktorého právna veta znie: „Konanie

pred všeobecným súdom o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu podľa zákona č. 244/2002 Z.z.
na rozhodcovské konanie nenadväzuje a nie je možné ho považovať za ďalšie opravné konanie.
Predmetom takého konania všeobecného súdu nie je vecná správnosť rozhodnutia rozhodcovského
súdu vo veci samej. Zisťovanie priebehu konania rozhodcovského súdu a ním vydaného rozsudku je
v súdnom konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku predmetom dokazovania všeobecného súdu

a tým otázkou skutkovou a následne právnou, avšak výlučne z hľadiska úvah o procesnom postupe
rozhodcovského súdu v rámci posudzovaných dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa
zákona č. 244/2002 Z.z.“

13. Nadväzujúc na uvedené rozhodnutie mal súd prvej inštancie za to, že zrušenie rozhodcovského

rozsudku by malo byť v praxi riešenia sporov rozhodcovským spôsobom tým najkrajnejším prostriedkom
a nemalo by sa po ňom siahať v každom prípade, keď niektorá zo strán nie je spokojná s výsledkom
konania. Rozhodcovské konanie by malo byť stranami akceptované ako rovnocenný prostriedok
riešenia sporov, rovnako ako klasické súdne konanie. Nemalo by byť bežnou praxou, že strany sa v
konečnom dôsledku spoliehajú na možnosť zrušiť rozsudok rozhodcu, resp. stáleho rozhodcovského

súdu všeobecným súdom.

14. Za nesporné skutočnosti považoval súd prvej inštancie, že rozhodca prejednal a rozhodol vec, ktorá
nie je vylúčená z rozhodcovského konania a že je daná aktívna a pasívna vecná legitimácia strán sporu
v tomto (civilnom sporovom) konaní.

15. Súd prvej inštancie ďalej ustálil, že žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná
v zákonnej 60-dňovej lehote od doručenia rozhodcovského rozsudku (rozsudok doručený fikciou
doručenia obom žalobcom dňa 25.07.2022, žaloba podaná na všeobecný súd dňa 20.09.2022).

16. Argumentáciu žalobcov, že žalobnú odpoveď, ktorej súčasťou bola aj námietka nedostatku
právomoci rozhodcu vec prejednať a rozhodnúť uplatnili v rozhodcovskom konaní včas, opierajúcu
sa o tvrdenie, že rozhodcovské uznesenie zo dňa 27.06.2022 sa dostalo do ich dispozície dňa
13.07.2022 a žalobnú odpoveď podali dňa 20.07.2022, t.j. v stanovenej 7-dňovej lehote od doručenia
rozhodcovského uznesenia vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú, resp. nepreukázanú.

Poukázal na výsledky dokazovania – z doručeniek vyplýva, že rozhodcovské uznesenie sp. zn. R
108/2022 zo dňa 27.06.2022 bolo doručené žalobcovi 1/ fikciou doručenia dňa 11.07.2022 a žalobcovi
2/ jej prevzatím dňa 29.06.2022. Obe zásielky boli doručované doporučene so službou do vlastných rúk.
Platí, že údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak, nakoľko doručenka je
verejnou listinou. Bolo teda povinnosťou žalobcov preukázať ich skutkové tvrdenie o doručení (prijatí do

dispozície) zásielky dňa 13.07.2022. K uvedenému tvrdeniu však v konaní žalobcovia nekonkretizovali,
nezdôvodnili ako aj nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali pravdivosť ich tvrdení. Súd prvej
inštancie mal (za situácie, keď údaje o inom dátume doručenia zásielok ako tvrdenom žalobcami
vyplývajú z doručeniek, ktoré sa nachádzajú v rozhodcovskom spise), za preukázané, že žalobcovia
nepodali námietky nedostatku právomoci rozhodcu a žalobnú odpoveď včas, nakoľko 7-dňová lehota

uplynula žalobcovi 1/ dňa 18.07.2022 (v pondelok) a žalobcovi 2/ dňa 06.07.2022 (v stredu), pričom
žalobcovia podali námietku nedostatku právomoci rozhodcu a žalobnú odpoveď až dňa 20.07.2022,
teda oneskorene.17. V tejto súvislosti súd prvej inštancie dodal, že nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcov
navrhnutým ich právnym zástupcom, pretože tento neuviedol, ku akým skutkovým tvrdeniam by sa
žalobcovia mali vyjadrovať. Po doplnení skutočností na pojednávaní vyplynulo, že sa jedná o informácie

k doručovaniu rozhodcovského uznesenia a rozhodcovského rozsudku, ktoré však nekonkretizoval. Súd
považoval vykonanie tohto dôkazu za nehospodárne, nakoľko táto skutočnosť vyplýva z doručeniek
nachádzajúcichsavrozhodcovskomspise,údajektorýchneboližalobcamipopretéazároveňžalobcovia
neboli prítomní na pojednávaní, čo by malo za následok odročenie pojednávania.

18. Nadväzujúc na záver o oneskorenom podaní žalobnej odpovede ako prvého úkonu vo veci samej
obsahujúcej námietku nedostatku právomoci rozhodcu prejednať a rozhodnúť vec prijal súd prvej
inštancie záver o preklúzii práva namietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu v zmysle § 21
ZoRK. Poukázal na to, že o práve a lehote na uplatnenie námietky nedostatku právomoci rozhodcu boli
žalobcovia riadne poučení v rozhodcovskom uznesení. Zároveň nepožiadali rozhodcu v rozhodcovskom
konaní o pripustenie (zrejme odpustenie – poznámka odvolacieho súdu) omeškania lehoty pri uplatnení

tejto námietky a ani v konaní pred všeobecným súdom neuviedli dôvody, pre ktoré došlo k omeškaniu
s podaním námietky. Argument žalobcov, že sa zásielky dostali do ich dispozičnej sféry až dňa
13.07.2022, a teda lehotu na ich podanie stihli, nepovažoval súd prvej inštancie za dostatočný dôvod pre
prípadnú aplikáciu § 21 ods. 3 ZoRK a v dôsledku nej dôvod, pre ktorý by bolo možné pripustiť naplnenie
niektorej zo skutkových podstát, na základe ktorej by mohlo dôjsť k zrušeniu vydaného rozhodcovského

rozsudku.

19. S poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 3M Obdo/5/2013 zo dňa 29.05.2014 dospel súd
prvej inštancie k záveru, že pokiaľ účastník rozhodcovského konania námietku nedostatku právomoci
rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pri prvom úkone vo

veci samej v rozhodcovskom konaní neuplatní, zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu námietky
nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnosť alebo neexistenciu rozhodcovskej zmluvy
na príslušnom všeobecnom súde s odkazom na ust. § 40 ods. 1 písm. a) ZoRK už úspešne uplatňovať
nemôže.

20. Súd prvej inštancie sa výslovne nevyjadril k obrane žalobcov, že k uzatvoreniu rozhodcovskej
zmluvy nemohlo dôjsť vzájomnou komunikáciou so žalovaným pre podaním žaloby na rozhodcovský
súd, ani s poukazom na Všeobecné obchodné podmienky „M.“ žalovaného zverejnené na internetovej
stránke N.. Mal totiž za to, že ZoRK v ust. § 4 ods. 7 pripúšťa aj tzv. tacitné uzavretie rozhodcovskej
zmluvy. Podľa predmetného ustanovenia sa totiž rozhodcovská zmluva považuje za písomne uzavretú

v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej
odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne, pričom zo ZoRK vyplýva možnosť
namietať existenciu rozhodcovskej zmluvy v lehote tam stanovenej. Následkom zmeškania tejto lehoty
je fikcia uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ žalobcovia poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 381/2019, v ktorom sa ústavný súd vyjadril ku skutočnostiam nemožnosti tacitného

uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy pri pasivite žalovaného v rozhodcovskom konaní, súd prvej inštancie
bol názoru, že dané rozhodnutie bolo založené na iných okolnostiach prípadu, nakoľko žalobcovia
boli aktívni a navyše uvedený záver ústavného súdu považoval za ojedinelý, v rozpore s rozsiahlou
judikatúrou najvyšších súdnych autorít, ako aj samotným zákonom o rozhodcovskom konaní, ktorý
v prípade splnenia podmienok pre tacitné uzavretie rozhodcovskej zmluvy/doložky takýto spôsob

založenia právomoci rozhodcovského súdu umožňuje.

21. K hmotnoprávnym námietkam spochybňujúcim nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom súd prvej
inštancie opätovne uviedol, že všeobecný súd neposudzuje spor, ktorý prebiehal na rozhodcovskom
súde z hľadiska hmotného práva, nerozhoduje vo veci samej. Súd sa v konaní o zrušenie

rozhodcovského rozsudku zameriava len na preskúmanie dodržania procesného postupu rozhodcu v
rozhodcovskom konaní, teda posudzuje iba priebeh rozhodcovského konania, ktoré musí byť vedené v
súlade so ZoRK tak, aby zostali zachované práva účastníkov.

22. Súd prvej inštancie nezistil ani dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedené v § 40 ods.

1 písm. b) ZoRK v spojení s § 50 ods. 2 ZoRK, t.j. dôvody pre ktoré by bolo odopreté uznanie a výkon
cudzieho rozhodcovského rozsudku, ktorých existenciu skúmal ex offo (aj bez návrhu) v zmysle § 40
ods. 2 ZoRK. Nezistil okolnosti, v ktorých by bolo možné vidieť rozpor uznania a výkonu rozhodcovského
rozsudku s verejným poriadkom. S poukazom na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn.4CoR/8/2022 zo dňa 22.02.2024 podal definíciu pojmu rozpor s verejným poriadkom ako porušenie
základných zásad, na ktorých je postavený právny poriadok, pričom nie každé porušenie kogentných
noriem je možné považovať za rozpor s verejným poriadkom. Medzi okolnosti, ktoré by mali spadať

pod definíciu rozporu s verejným poriadkom, možno zaradiť prípady, keď rozhodcovia alebo účastníci
porušili ustanovenia trestného práva, ďalej rozhodnutia, ktoré priznávajú náhradu škody nad výšku,
ktorá kompenzuje poškodenú stranu, rozhodnutia vydané v rozpore so zásadou res iudicata, prípadne
rozhodnutia, ktoré boli výsledkom konania, v ktorom boli porušené základné procesné práva, napr.
právo byť vypočutý. Súd prvej inštancie konštatoval, že takéto okolnosti v tomto konaní ku dňu vydania

rozhodnutia neboli zistené a preukázané.

23. Súd prvej inštancie s odkazom na čl. 8 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. v platnom
znení (ďalej aj „CSP“) a § 149 CSP poukázal na dôkaznú povinnosť strán sporu, povinnosť označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a na právne následky nesplnenia tejto povinnosti, resp.
neunesenia dôkazného bremena (nepreukázania) ohľadne stranou tvrdených skutočností ako procesnej

zodpovednosti za (pre ňu nepriaznivý) výsledok konania.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol, nakoľko
nezistil žiaden z dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) a b) ZoRK.

25. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že nerozhodoval o zrušení odkladu vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku, pretože tento bol nariadený do právoplatného rozhodnutia vo veci samej,
proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie a nebolo preukázané odpadnutie dôvodov
pre odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

26. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 CSP, nakoľko
žalovaný mal plný úspech vo veci. Dodal, že o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

27. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie označili za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), e)
a h) CSP, t.j. z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

28. Žalobcovia považovali napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, arbitrárne. Súd prvej inštancie
sa podľa nich v napadnutom rozhodnutí nijako nevysporiadal s opakovanými zmenami, resp.
doplneniami argumentácie žalovaného ohľadne vzniku rozhodcovskej zmluvy/doložky, resp. založenia
právomoci rozhodcu. Spočiatku žalovaný odvodzoval založenie právomoci rozhodcu od rozhodcovskej

doložky obsiahnutej v predžalobnej výzve zo dňa 12.05.2022, v ktorej uviedol, že sa bude domáhať
svojich nárokov v rámci rozhodcovského konania podľa ustanovení ZoRK pred rozhodcom, podľa
slovenského právneho poriadku a podľa rozhodcovských pravidiel uverejnených na internetovej stránke
www.arbitraz.sk. V rozhodcovskej žalobe zo dňa 23.06.2022 uviedol, že právomoc a príslušnosť
rozhodcu JUDr. Milana Vojteka, LL.M. Martin bola založená rozhodcovskou doložkou uvedenou vo

výzve žalobcu zo dňa 12.05.2022 podľa ustanovenia § 4 ods. 3 písm. a) ZoRK (písomná forma
rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej
písomnej komunikácii strán).

29. Po vydaní rozhodcovského rozsudku žalovaný svoju argumentáciu zmenil bez akéhokoľvek

náležitého odôvodnenia, keď sa v bode 35 odôvodnenia rozhodcovského rozsudku uvádza: „Právomoc
konať a rozhodovať tento spor pred Rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M. bola založená
rozhodcovskou doložkou uvedenou v písomnej komunikácii strán – konkrétne v predžalobnej výzve
na náhradu škody zo dňa 12.5.2022 doručenej žalovanému v rade 1) dňa 5.4.2022 a žalovanému v
rade 2) dňa 22.4.2022 fikciou, a teda tvrdenej žalobcom v žalobnom návrhu (§ 4 ods. 3 písm. a/),

ako aj rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. VII. bod 4 Všeobecných obchodných podmienok „M.“
uvedených na webovej stránke N., na ktoré sa odkazuje žalobca na svojom webe O. : „Právne vzťahy v
rámci obchodného styku založené medzi spoločnosťou G. F. D., P. J. XXXX/XX, XXX XX J., IČO: XX XXX
XXX ako poskytovateľom a objednávateľom, s výnimkou fyzickej osoby, ktorá je spotrebiteľom, sa od01. apríla 2020 riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami uverejnenými na N..“ Uvedené osvedčil
Rozhodca postupom upraveným v čl. 13 bod 3 posledná veta RP.“

30. Súd prvej inštancie vôbec neposudzoval, z akého dôvodu žalovaný odvodzoval vznik rozhodcovskej
zmluvy/doložky a založenie právomoci rozhodcu z predžalobnej výzvy zo dňa 12.05.2022 ako
akejsi písomnej komunikácie strán sporu a v konaní pred súdom prvej inštancie od uverejnenia
rozhodcovskej doložky na webovom sídle žalovaného. Súd prvej inštancie sa taktiež nevysporiadal
s tým, z akého dôvodu vôbec rozhodca preveroval webové sídlo žalovaného, nakoľko žalovaný v rámci

rozhodcovského konania (v procesnom postavení žalobcu) na svoje webové sídlo neodkazoval. Podľa
článku 13 bod 3 posledná veta rozhodcovských pravidiel za okolností, ktoré môžu výrazným spôsobom
prispieť k objektívnemu a spravodlivému rozhodnutiu môže rozhodca vykonať dôkaz, ktorý považuje za
vhodný aj bez návrhu účastníka. Žalobcovia považovali preto za zarážajúce, že rozhodca si preveroval
webové sídlo žalovaného, hoci tento v rozhodcovskom konaní naň vôbec neodkazoval, ale na druhej
stranedôslednépreskúmanieinformatívnehovýpisuzObchodnéhoregistraOkresnéhosúduTrnavaako

súčasť príloh rozhodcovskej žaloby opomenul (v súvislosti uvedenej nižšie). Nakoľko súd prvej inštancie
sa s vyššie uvedenými skutočnosťami nevysporiadal, žalobcovia ani nemajú vedomosť, ktorý okamih
považuje žalovaný, resp. súd prvej inštancie za okamih údajného vzniku rozhodcovskej doložky, resp.
zmluvy a založenia právomoci rozhodcu. Žalobcovia naďalej zotrvali na tom, že ku vzniku rozhodcovskej
doložky, resp. zmluvy vrátane založenia právomoci rozhodcu nedošlo.

31. Žalobcovia poukázali na to, že nahliadnutím do verejného zdroja web.archive.org zistili, že
od 22.08.2012 do dňa podania odvolania bolo webové sídlo žalovaného archivované 70-krát.
Rozhodcovská doložka, na ktorú sa odkazuje v bode 35 odôvodnenia rozhodcovského rozsudku bola
zverejnená na webovom sídle žalovaného v období medzi 21.05.2022 a 30.09.2022. Verzia webového

sídla žalovaného aktuálna ku dňu 21.05.2022 rozhodcovskú doložku neobsahovala, avšak archivovaná
verzia webového sídla žalovaného aktuálna k 30.09.2022 už rozhodcovskú doložku obsahovala. Pritom
faktúra, ktorá bola podkladom rozhodcovskej žaloby bola vystavená dňa 08.04.2020 a splatná dňa
22.04.2020, t.j. viac ako 2 roky predtým, ako boli na webové sídlo žalovaného doplnené informácie o
tom, že sa právne vzťahy v rámci obchodného styku medzi žalovaným a objednávateľmi budú riadiť

všeobecnými obchodnými podmienkami uverejnené na webovom sídle N.. Žalovaný teda účinnosť
rozhodcovskej doložky deklaruje spätne, t.j. k 01.04.2020, hoci jej pridanie na webové sídlo sa
uskutočnilo až v roku 2022.

32. Žalobcom nie je zrejmé, prečo tieto skutočnosti súd nevyhodnotil a nevyjadril sa k nim. Súd prvej

inštancie tak porušil ich právo na spravodlivý proces, nakoľko sa nevysporiadal so všetkými relevantnými
skutočnosťami v konaní.

33. Porušenie práva na spravodlivý proces videli žalobcovia aj v tom, že im bolo podľa nich
odopreté právo byť vypočutí v konaní a to napriek tomu, že ich výsluch bol navrhovaný od začiatku

konania (poukázali na bod 23 žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku). Na jednej strane súd
prvej inštancie považoval výsluch žalobcov za nehospodárny, na druhej strane konštatoval, že bolo
povinnosťou žalobcov preukázať ich skutkové tvrdenia týkajúce sa doručenia zásielky dňa 13.07.2022,
pričom žalobcovia (údajne) nekonkretizovali, nezdôvodnili a nepredložili žiadne dôkazy preukazujúce
pravdivosť ich tvrdení (bod 31 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Žalobcovia uviedli, že ich zámerom

bolo dôkazy na preukázanie ich tvrdení predložiť, navrhovali uskutočniť ich výsluch ako svedkov, avšak
tento dôkaz nebol zo strany súdu prvej inštancie pripustený. Zároveň tým došlo k naplneniu odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP - súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností.

34. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 psím. h) CSP – rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci odôvodnili žalobcovia nasledovne:

35. Žalobcovia nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že nezistil rozpor výkonu rozhodcovského
rozsudku s verejným poriadkom. Podľa nich sa javí rozpor s verejným poriadkom viac ako zrejmý a

preto majú dôvodné pochybnosti o postupe súdu. Konanie žalovaného, ako aj rozhodcu vykazuje v
občianskoprávnej rovine znaky priečenia sa dobrým mravom a zároveň sa žalobcovia nazdávajú, že
je prítomné aj podozrenie zo spáchania trestnej činnosti. Tieto skutočnosti mal súd prvej inštancie
skúmať z úradnej povinnosti. Podľa názoru žalobcov vzhľadom na to, že súd prvej inštancie opomenulvyhodnotiť konanie rozhodcu, ako aj konanie žalovaného v rozhodcovskom konaní ako rozporné s
verejným poriadkom, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

36.Súdprvejinštanciepodľanázoružalobcovprijalajnesprávnyprávnyzáveropreklúziiprávanamietať
nedostatok právomoci rozhodcovského súdu zo strany žalobcov. Žalobcovia trvali na tom, že námietku
nedostatku právomoci rozhodcu vrátane neexistencie rozhodcovskej doložky uskutočnili pri prvom
úkone vo veci samej v rozhodcovskom konaní, v dôsledku čoho právomoc rozhodcu nebola založená.
Trvali tiež na to, že ich postup bol včasný, t.j. v stanovenej lehote doručovali rozhodcovi dokument –

námietka nedostatku právomoci rozhodcu a žalobná odpoveď zo dňa 20.07.2022. Preto nevidia dôvod,
prečo mali rozhodcu v rozhodcovskom konaní žiadať o pripustenie (odpustenie) zmeškania lehoty
na podanie žalobnej odpovede. Podporne (pokiaľ by pripustili zmeškanie lehoty na podanie žalobnej
odpovede a námietky nedostatku právomoci rozhodcu v rozhodcovskom konaní, čo však nepripúšťajú)
z procesného hľadiska by žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty bola procesne bezvýznamná
a nehospodárna, nakoľko z oznámenia rozhodcu zo dňa 21.07.2022 vyplýva, že v rozhodcovskom

konaní bolo už v tom čase meritórne rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom, čo by zakladalo prekážku
rozhodnutej veci (res iudicata). Preto závery súdu prvej inštancie obsiahnuté v bode 32 odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia považovali za vnútorne rozporné, nelogické a aj z tohto dôvodu napadnuté
rozhodnutie za nepreskúmateľné.

37. Podľa názoru žalobcov súd prvej inštancie v bode 33 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
reštriktívne zúžil podstatu sporu na to, že základnou otázkou bolo, či v prípade, ak účastník
rozhodcovského konania nepodá námietku neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v
rozhodcovskom konaní, môže sa na všeobecnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku.
Žalobcovia totiž považujú otázku týkajúcu sa včasnosti podania námietky neexistencie rozhodcovskej

zmluvy vrátane námietky nedostatku právomoci rozhodcu za ustálenú, opätovne trvali na tom, že
námietky podali včas a riadne pri prvom úkone - bezodkladne v rámci rozhodcovského konania
vedeného pod sp. zn. R 108/2022 (v stanovenej 7-dňovej lehote odo dňa, kedy sa dokumentácia o
rozhodcovskom konaní dostala do ich dispozičnej sféry). Preto odkaz súdu prvej inštancie na právny
názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v rozhodnutí sp. zn. 3 M Obdo/5/2013 nie je

podľa nich na mieste. Navyše z predmetného rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že v danom konaní
nebola sporná skutočnosť, že navrhovatelia 1/ a 2/ námietku nedostatku právomoci rozhodcovského
súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní neuplatnili pri
prvom úkone vo veci samej a ani ju neuplatnili vôbec. Naproti tomu v tomto prípade žalobcovia túto
námietku rozhodcovi podali. Preto je skutkový stav, ktorého sa týkalo konanie vedené na Najvyššom

súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 M Obdo/5/2013 rozdielny.

38. Žalobcovia nesúhlasili ani s názorom súdu prvej inštancie, že došlo k tzv. tacitnému uzatvoreniu
rozhodcovskej zmluvy s odkazom na ustanovenie § 4 ods. 7 ZoRK. Nesúhlasili s tvrdením súdu prvej
inštancie, že v rozhodnutí, na ktoré odkázali - rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

I. ÚS 381/2019 boli žalobcovia aktívni a z toho dôvodu je toto rozhodnutie na tento spor neaplikovateľné.
V uvedenom rozhodnutí ústavného súdu sa totiž uvádza: „Sťažovateľ ďalej poukazuje na to, že obaja
žalovaní si prevzali oznámenie o začatí rozhodcovského konania, v ustanovenej lehote podľa § 18
ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní nepodali žalobnú odpoveď, nepodali námietku právomoci
rozhodcovského súdu podľa § 21 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa sťažovateľa došlo

„medzi žalobcom a žalovanými k tacitnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 ods. 2 v
spojení s § 4 ods. 7 zákona č. 244/2002 Z. z.“. Návrh na zastavenie exekúcie podal iba povinný v 1. rade.
Aj napriek chýbajúcemu návrhu exekučný súd zastavil exekúciu aj proti povinnému v 2. rade. Ani jeden
z povinných nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku kauzálne príslušnému Okresnému
súdu Bratislava V podľa § 28 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších

predpisov v spojení s § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní.“ Podľa žalobcov ani ojedinelosť,
resp. odklon ústavného súdu od aktuálnej rozhodovacej činnosti automaticky nezakladá nesprávnosť,
či rozpor s právnou úpravou.

39. Žalobcovia nesúhlasili ani s názorom súdu prvej inštancie, že hmotnoprávne námietky žalobcov

nie sú predmetom posúdenia všeobecného súdu konajúceho o žalobe o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, ktorý posudzuje výlučne procesnú stránku rozhodcovského konania. Podľa názoru žalobcov
hmotnoprávna stránka veci je neoddeliteľne spätá s nedostatkami priebehu (procesu) samotného
rozhodcovského konania. Žalobcovia v odvolaní opätovne vzniesli hmotnoprávne námietky proti nárokupriznanému rozhodcovským rozsudkom. Mali za to, že ako fyzické osoby boli v rámci rozhodcovského
konania vedeného pod sp. zn. R 108/2022 v procesnom postavení žalovaných v rozpore s právnou
úpravou Slovenskej republiky. Ust. § 135a ods. 1, 2 a 5 Obchodného zákonníka, ktoré žalovaný v

rozhodcovskomkonaníaplikovalnauplatňovaniesvojichnárokov,súaplikovateľnévprípade,akbymala
byť vymáhaná náhrada škody spôsobená spoločnosti konateľov, t.j. v predmetnom prípade spoločnosti
K. D., L. Q. D. (D.) od konateľov. To však nezodpovedalo skutkovým okolnostiam veci riešenej v
rozhodcovskom konaní. Rozhodca vôbec nezohľadnil, že spoločnosť K. D., L. Q. D. (D.) zanikla s
právnym nástupcom, čo vyplýva z dôkazu predloženého samotným žalovaným v rozhodcovskom konaní

(v procesnom postavení žalobcu) – z informatívneho výpisu z Obchodného registra Okresného súdu
Trnava zo dňa 24.06.2022, kde sa uvádza "prevzatie imania spoločnosti spoločníkom K. D. F. R. odo dňa
12.11.2021." Postup rozhodcu sa preto podľa žalobcov prieči ustanoveniu § 6a ZoRK, nakoľko nekonal s
odbornou starostlivosťou tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
účastníkov konania.

40. Žalobcovia zastávali názor, že v čase vydania rozhodcovského rozsudku boli naplnené dôvody na
jeho zrušenie v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. a), resp. písm. b) ZoRK. Aj keď si uvedomujú, že konanie o
zrušenie rozhodcovského rozsudku by malo byť najkrajnejším prostriedkom riešenia situácie, na súd sa
neobrátili so žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku kvôli subjektívnej nespokojnosti s výsledkom
rozhodcovského konania, ale z dôvodov, že rozhodcovské konanie vedené pod sp. zn. R 108/2022 ani

nemalo prebehnúť, neprebehlo v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky, konanie rozhodcu sa
prieči dobrým mravom a tiež nie je v súlade s ustanovením § 6a ZoRK a napokon rozhodcovská zmluva/
doložka nebola uzatvorená v súlade s právnym poriadkom, nebola uzatvorená vôbec.

41. Žalobcovia preto navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil a rozhodcovský rozsudok zrušil. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania.

42. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdiť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania. Podľa žalovaného je

bezpredmetné, či podkladom na začatie rozhodcovského konania bola rozhodcovská doložka uvedená
vo vzájomnej komunikácii alebo s odkazom na "AVOP", nakoľko k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky
došlo tacitne. Na to stačí tvrdenie žalobcu v rozhodcovskej žalobe a súčasne nepopretie tohto
tvrdenia žalovaným pri svojom prvom procesnom úkone. Podľa žalovaného je nesporné, že žalobcovi
1/ bolo uznesenie o začatí rozhodcovského konania doručené fikciou doručenia dňa 11.07.2022,

žalobca 2/ si toto prevzal dňa 29.06.2022 a rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 13.07.2022.
Žalobcovia teda nenamietali existenciu rozhodcovskej doložky alebo právomoc rozhodcu pri svojom
prvomprocesnomúkonevrozhodcovskomkonaní,keďnámietkyvzniesliaždňa20.07.2022.Predmetné
námietky nemohli predstavovať prvý procesný úkon v konaní, keďže toto už bolo skončené. Preto
došlo k tacitnému uzatvoreniu rozhodcovskej doložky a strate možnosti žalobcov domáhať sa zrušenia

rozhodcovského rozsudku z dôvodu neexistencie rozhodcovskej zmluvy/doložky. Vzhľadom na uvedené
nebolo hospodárne, aby súd prvej inštancie skúmal žalobcami uvádzané skutočnosti vo vzťahu k
neexistencii rozhodcovskej doložky alebo nedostatku právomoci rozhodcu vo veci konať. Rovnako
tak nebol dôvod skúmať, prečo žalovaný až v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku
poukázalajnaexistenciurozhodcovskejdoložkynawebežalovaného,resp.vodkazena"M.",keďžetáto

skutočnosť nezaložila právomoc rozhodcu, táto bola založená tacitne na podklade tvrdenia žalovaného
ako žalobcu v rozhodcovskom konaní. Skutočnosť, že rozhodca v rozhodcovskom rozsudku poukazuje
na tento spôsob uzavretia rozhodcovskej doložky, ktorý zistil vlastným šetrením podľa § 13 ods. 3
rozhodcovských pravidiel, je tak bez právneho významu.

43. K námietke žalobcov, že súd prvej inštancie nevykonal nimi navrhnuté dôkazy - výsluch žalobcu
1/ a žalobcu 2/ ohľadne okolností, ako a kedy sa do ich dispozičnej sféry dostalo uznesenie o začatí
rozhodcovského konania spolu s prílohami žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie správne tieto dôkazy
nevykonal a zdôvodnil, že okolnosti, ku ktorým návrh na ich vypočutie smeroval, vyplývali z listinných
dôkazov (u žalobcu 1/ z vrátenej zásielky a u žalobcu 2/ z doručenky), teda bolo zrejmé, kedy sa

uznesenie o začatí rozhodcovského konania dostalo do ich dispozície. Preto nebolo potrebné v tomto
smere doplňovať dokazovanie aj s poukazom na zásadu hospodárnosti konania. Na to, aby sa listiny
dostali do dispozície žalobcov stačí, aby mali reálnu možnosť sa s nimi oboznámiť, nie je podmienkou,aby k oboznámeniu sa s doručovaním listín aj skutočne došlo. Pri žalobcovi 2/ je pritom nesporné, že
sa s nimi aj oboznámil.

44. Žalovaný v ostatnom odkázal na svoje doterajšie vyjadrenia v konaní.

45. Žalobcovia v odvolacej replike nesúhlasili s vyjadrením žalovaného k ich odvolaniu. Zotrvali na
názore, že k písomnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy/doložky nedošlo pri vzájomnej komunikácií
strán sporu ani s odkazom na webové sídlo žalovaného a že súd prvej inštancie sa mal s týmito

okolnosťami v napadnutom rozhodnutí vysporiadať. Trvali tiež na tom, že nemohlo dôjsť ani k tacitnému
uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy/doložky, nakoľko námietku nedostatku právomoci rozhodcu vrátane
popretia existencie rozhodcovskej doložky uskutočnili pri prvom procesnom úkone v rozhodcovskom
konaní a včas.

46. Podporne žalobcovia opätovne poukázali na bod 24 odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 381/2019 zo dňa 17.09.2019: „...K možnosti aplikovať § 4 ods.
7 zákona o rozhodcovskom konaní, t. j. „považovať rozhodcovskú zmluvu za písomne uzavretú aj
vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému
súdu jej existenciu nenamietne“ súd uvádza, že podmienky § 4 ods. 7 ZoRK splnené neboli, keď
žalobná odpoveď povinného nebola rozhodcovskému súdu doručená. Pokiaľ niet žalobnej odpovede,

nie je možné považovať podmienky uvedené v § 4 ods. 7 ZoRK za splnené. Zo žiadneho ustanovenia
ZoRK nemožno vyvodiť, že by pasivita a nečinnosť žalovaného v rozhodcovskom konaní mala za
následok podrobenie sa právomoci rozhodcu. Pri otázke právneho významu nečinnosti, resp. mlčania,
savychádzazozásady,ženečinnosťalebomlčaniesaméosebeniejemožnénikdypovažovaťzaprejav
vôle: neplatí zásada, že kto mlčí, ten prisvedčuje, resp. súhlasí.“ Z uvedeného žalobcovia vyvodili záver,

že ak by teda aj v rozhodcovskom konaní zmeškali lehotu na podanie žalobnej odpovede, v zmysle
právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky platí, že právomoc rozhodcu nemohla byť daná
uzavretím rozhodcovskej zmluvy v zmysle ustanovenia § 4 ods. 7 ZoRK.

47. Žalobcovia trvali aj na rozpore výkonu rozhodcovského rozsudku s verejným poriadkom a poukázali

na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení k ich odvolaniu nezaujal k tejto námietke stanovisko.

48. Žalobcovia trvali tiež na to, že im bolo odopreté právo na výsluch (právo byť vypočutý) v konaní, čím
došlo k zásahu do ich práva na spravodlivý proces. V ostatnom zopakovali odvolacie námietky, resp.
poukázali na svoje odvolanie.

49. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

50. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ preskúmal vec len v
rozsahu odvolania podľa § 379 CSP, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP

a mimo nich podľa § 380 ods. 2 CSP v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady
nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP z dôvodu, že pre rozhodnutie
odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom
prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem.
Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, I. výrok

rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej je vecne správny a je potrebné ho podľa § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdiť. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie vzťahujúcim sa na predmetný výrok (s výnimkou názoru, že následkom zmeškania lehoty na
podanie žalobnej odpovede obsahujúcej námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, resp.
rozhodcu vec prejednať a rozhodnúť pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy/doložky

je v zmysle § 4 ods. 7 zákona o rozhodcovskom konaní fikcia uzavretia rozhodcovskej zmluvy), na ktoré
v podrobnostiach poukazuje. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti I. výroku napadnutého
rozsudku, reagujúc na odvolacie dôvody žalobcov uvádza nasledovné:

51. Odvolací súd má zhodne so žalovaným za to, že nebolo potrebné sa zo strany súdu prvej inštancie

vysporadúvať s námietkami žalobcov, že k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy/doložky nemohlo dôjsť
pri vzájomnej písomnej komunikácii strán sporu alebo s odkazom na všeobecné obchodné podmienky
žalovaného uverejnené na jeho webovom sídle. Odvolací súd je dokonca názoru, že súd prvej inštancie
sa nemusel (a ani nemal) vysporadúvať ani s tým, či došlo k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy/doložkypodľa § 4 ods. 7 ZoRK, t.j. tacitne, t.j. nemusel (a nemal) sa vysporadúvať s námietkou nedostatku
právomoci rozhodcu vec prejednať a rozhodnúť založenou na neexistencii rozhodcovskej zmluvy/
doložky pri prijatí záveru, že žalobcovia neuplatnili túto námietku (včas) v rozhodcovskom konaní. Tento

názor vychádza z rozhodnutia najvyššej súdnej autority, na ktoré poukázal už súd prvej inštancie –
rozsudku NS SR sp. zn. 3M Obdo/5/2013 zo dňa 29.05.2014 pojednávajúceho o preklúzii práva strany
sporu(účastníkakonania,žalobcu)namietaťnedostatokprávomocirozhodcovskéhosúduvecprejednať
a rozhodnúť v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ak túto námietku neuplatnil (právne účinným
spôsobom, t.j. aj včas) v rozhodcovskom konaní.

52. Tento záver súdu prvej inštancii v súčasnosti zodpovedá aj ust. § 40 ods. 4 ZoRK účinnému od
01.01.2015, podľa ktorého na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm.
a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to
ustanovenej, inak (t. j. ak lehota nie je ustanovená – poznámka odvolacieho súdu) bez zbytočného
odkladu. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným

súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi
rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,

2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru
o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo

veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto

zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

53. Z hľadiska neprihliadania súdu na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1
písm. a) ZoRK je podľa právnej úpravy účinnej od 01.01.2015 bez právneho významu rozlišovanie, či
žalobca podávajúci žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku nepodal žalobnú odpoveď ako prvý

úkon vo veci samej obsahujúcu námietku nedostatku právomoci rozhodcu v rozhodcovskom konaní
vôbec, alebo ju podal po stanovenej lehote. Na namietané dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku
podľa§40ods.1písm.a)ZoRKneprihliadnevobochprípadoch.Pretojebezprávnehovýznamupoukaz
žalobcov na odlišnosti skutkového stavu v tomto prípade oproti prípadu, v ktorom bol vydaný rozsudok
NS SR sp. zn. 3M Obdo/5/2013 zo dňa 29.05.2014.

54. Ak zodpovedanie určitej otázky nielenže nie je podstatné (rozhodujúce) pre rozhodnutie sporu, ale
súd sa ňou podľa platnej právnej úpravy ani zaoberať nemal a nemohol, nie je porušením práva strany
na spravodlivý proces, že sa súd touto otázkou nezaoberal.

55. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou žalobcov, že došlo k porušeniu ich práva
na spravodlivý proces tým, že im bolo upreté právo byť v konaní pred súdom prvej inštancie
vypočutí. Pod právom byť vypočutý sa nemyslí vyhovenie návrhu strany sporu na vykonanie dôkazu
- návrhu na výsluch strany sporu, ale skutočnosť, že strane sporu je v konaní daný priestor vyjadriť
sa, a to aj k argumentácii protistrany, uplatňovať jej procesné oprávnenia spočívajúce v uvádzaní

skutkových tvrdení, popieraní skutkových tvrdení protistrany, navrhovaní dôkazov, resp. protidôkazov,
v právnej argumentácii, v práve vyjadriť sa argumentácii protistrany, k vykonanému dokazovaniu
a pod. K porušeniu práva na spravodlivý proces by zo strany súdu došlo v tom prípade, ak by
svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení.
Žalobcom bol priestor na realizáciu ich procesných práv v konaní pred súdom prvej inštancie daný,

nakoľko právny zástupca žalobcov podal žalobu, v ktorej uviedol skutkový stav a jeho právne posúdenie
veci, vyjadril sa k argumentácii protistrany (žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu), či už písomne
(napr. viď písomné vyjadrenie na č. l. 101 – 103 spisu) alebo na súdnom pojednávaní konanom dňa
04.09.2024. Keďže žalobcovia ho splnomocnili na zastupovanie v danom konaní, podľa § 92 ods.2 CSP platí, že splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť; zástupca, ktorému bolo také
splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana. V zmysle
uvedeného, sa úkony právneho zástupcu považujú za úkony strany, ktorú zastupuje, nakoľko koná v

jej mene.

56. Pod právo na spravodlivý proces nepatrí v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít právo na vyhovenie návrhu strany na vykonanie dôkazu. V rámci práva na spravodlivý proces sa
súd musí len v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať, z akého dôvodu dôkaz navrhovaný stranou

sporu nevykonal. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Cdo/218/2010 zo dňa 23.11.2010, kde sa uvádza: „Do práva na spravodlivý súdny proces
nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03)“.

57. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku, pre ktoré nebol daný
dôvod na výsluch žalobcov v konaní pred súdom prvej inštancie. Je síce pravdou, že daný výsluch
navrhoval právny zástupca žalobcov už v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v bode 23 žaloby
uviedol, že navrhuje vykonanie dôkazu žalobcov formou výsluchu svedkov za účelom preukázania

skutkových okolností veci, nekonkretizoval však, ohľadne akých skutkových okolností veci uvedených
v žalobe. Tento návrh teda nebol dostatočne určitý, nebolo z neho jednoznačne zrejmé, k akým
okolnostiam majú byť žalobcovia vypočutý. V zmysle ust. § 195 ods. 1 CSP na návrh môže súd nariadiť
výsluch strany o tvrdených skutočnostiach. Odvolací súd tiež súhlasí s názorom súdu prvej inštancie,
že ak chcel právny zástupca žalobcov vypočuť a až na pojednávaní konkretizoval, k akým okolnostiam

majú byť vypočutí, mal zabezpečiť ich účasť (obdobne ako pri výsluchu svedka) na danom pojednávaní
a ak tak neurobil, súd prvej inštancie nemusel tento dôkaz v zmysle § 153 CSP pripustiť, nakoľko by
za tým účelom musel odročiť pojednávanie ohľadne vykonania dôkazu, ktorý mohol byť zabezpečený
a vykonaný už skôr, ak by bol právny zástupca žalobcov konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. Právny zástupca žalobcov nevysvetlil, z akého dôvodu právne perfektným

spôsobom neuplatnil tento prostriedok procesného útoku - návrh na vykonanie dôkazu výsluchom
žalobcov skôr a ich účasť na pojednávaní nezabezpečil. Navyše dátumy a okolnosti, za ktorých bolo
žalobcom doručované uznesenie o začatí rozhodcovského konania s prílohami, resp. za akých sa s nimi
oboznámili mohol uplatniť ako skutkové tvrdenia žalobcov už priamo v žalobe, resp. replike a na ich
preukázanie navrhnúť (objektívne) dôkazy. Len pre úplnosť odvolací súd podotýka, že strana sporu sa

v konaní nevypočúva ako svedok, ale zostáva v procesnom postavení strany sporu (§ 195 CSP).

58. Navyše nie je právne významné, a teda bolo by zbytočné vykonávať výsluch žalobcov za účelom
zistenia, kedy sa reálne oboznámili s uznesením o začatí rozhodcovského konania a jeho prílohami,
resp. z akého dôvodu sa s ním neoboznámili skôr. Právne významným je preukázanie, kedy písomnosť

došla do dispozičnej sféry adresáta, kedy sa s ňou mohol oboznámiť, a nie či sa s ňou aj reálne
oboznámil.

59. Podľa názoru odvolacieho súdu samotný výsluch žalobcov by nebol spôsobilý vyvrátiť skutočnosti
vyplývajúce z doručeniek obsiahnutých v rozhodcovskom spise, ktoré sú verejnými listinami, t.j. údaje

v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Aj keď zákon pripúšťa vyvrátiť
skutočnosti (údaje), ktoré z doručeniek ako verejných listín vyplývajú, podľa názoru odvolacieho súdu
na to nepostačuje len samotné tvrdenie strany, ktorej bola písomnosť doručovaná, že jej bola doručená,
resp. sa s ňou oboznámila v iný deň a to ani formou výsluchu danej strany. Danú skutočnosť by bolo
možné vyvrátiť na základe objektívnych okolností, ktoré by boli v konaní preukázané dôkazmi majúcimi

objektívnu povahu, t.j. nezaloženými na subjektívnom vnímaní okolností a ktoré by odporovali tomu,
vyvracali by, že písomnosť bola strane sporu doručená v deň uvedený na doručenke, resp. fikciou
doručenia (napr. chyba poštového doručovateľa pri vyznačovaní dátumu na doručenke (ktorého by
bolo nutné za tým účelom vypočuť) a pod). Ani pri prípadnom spochybňovaní podpisu žalobcu 2/ nadoručenke by na vyvrátenie pravosti podpisu nepostačoval jeho výsluch, ale bolo by potrebné navrhnúť
a vykonať objektívny dôkaz – odborné vyjadrenie osoby odborne spôsobilej, resp. znalecký posudok
znalca z odboru písmoznalectvo. V zmysle ust. § 195 ods. 1 CSP na návrh môže súd nariadiť výsluch

strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak.

60. Vzhľadom na uvedené považuje odvolací súd za jednoznačne preukázané, že uznesenie o začatí
rozhodcovského konania (obsahujúce okrem iného poučenie o práve namietať právomoc rozhodcu vec
prejednať a rozhodnúť v lehote tam stanovenej) spolu s jeho prílohami bolo žalobcovi 1/ doručené

fikciou doručenia, t.j. prevzatím nedoručenej zásielky rozhodcom dňa 11.07.2022 a žalobcovi 2/
bolo doručené prevzatím písomností dňa 29.06.2022. Lehota na podanie žalobnej odpovede vrátane
námietky právomoci rozhodcov vec prejednať a rozhodnúť založenej na neexistencii rozhodcovskej
zmluvy/doložky tak žalobcovi 1/ uplynula v pondelok dňa 18.07.2022 a žalobcovi 2/ v stredu 06.07.2022.
Keďže žalobnú odpoveď obsahujúcu uvedenú námietku podali rozhodcovi až 20.07.2022, uplatnili ju
oneskorene.

61. Ako súd prvej inštancie správne zdôraznil, v takom prípade základnou otázkou pre posúdenie
dôvodnosti žalobného návrhu v prejednávanej veci bolo, či v prípade, ak účastník rozhodcovského
konania nepodá námietku neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom
konaní v zmysle § 21 ods. 2 ZoRK, môže sa na všeobecnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského

rozsudku z dôvodu, že popiera platnosť, resp. existenciu rozhodcovskej zmluvy.

62. Ako už bolo uvedené vyššie podľa § 40 ods. 4 ZoRK na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku
podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským
súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

63. Pre posúdenie tohto sporu preto nie je rozhodujúce, či k tzv. tacitnému uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy/doložky môže dôjsť len vtedy, ak žalobná odpoveď (včas podaná) obsahuje len vyjadrenie
k meritu veci bez námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu/rozhodcu vec prejednať
a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní pre neexistenciu, resp. neplatnosť rozhodcovskej zmluvy/doložky,

alebo k nemu môže dôjsť aj vtedy, ak žiadna žalobná odpoveď v rozhodcovskom konaní nebola podaná,
resp. bola podaná oneskorene, po stanovenej lehote na jej podanie. Nie je teda ani rozhodujúci výklad
ust. § 4 ods. 7 ZoRK podaný v uznesení Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 381/2019-30 zo dňa 17.09.2019.

64. Pokiaľ ide o žalobcami namietaný rozpor výkonu rozhodcovského rozsudku s verejným poriadkom,

tento pojem sa vykladá reštritívne (zužujúco), nie extenzívne (rozširujúco). Nie každé porušenie,
resp. nesprávna aplikácia ustanovení obsiahnutých v právnom poriadku SR zakladá rozpor výkonu
rozhodcovského rozsudku s verejným poriadkom. Ako správne poznamenal súd prvej inštancie aj
s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí
súdov SR pod č. R 56/2020, ktorého závery boli potvrdené aj neskorším rozhodnutím NS SR

publikovaným v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 8/2023 vecný prieskum
rozhodcovského rozsudku v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je prípustný,
preto neobstoja hmotnoprávne námietky žalobcu, v ktorých napáda nesprávnu aplikáciu ustanovení
Obchodného zákonníka rozhodcom v rozhodcovskom rozsudku. Ak by bolo možné za rozpor s verejným
poriadkom považovať každú nesprávnu aplikáciu právneho predpisu obsiahnutého v právnom poriadku

Slovenskej republiky, v takom prípade by dochádzalo k hmotnoprávnemu prieskumu rozhodcovských
rozsudkov všeobecnými súdmi v každom konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, čo nebolo
úmyslom zákonodarcu. Podľa názoru odvolacieho súdu obstojí výklad pojmu „rozpor s verejným
poriadkom“ uvedený súdom prvej inštancie v bode 37 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia s
poukazom na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4CoR/8/2022 zo dňa 22.02.2024. Pojem

verejného poriadku (aj keď v súvislosti s cudzími rozhodnutiami) sa uvádza aj v ust. § 36 zákona č.
97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v platnom znení, podľa ktorého právny
predpis cudzieho štátu nemožno použiť, pokiaľ by sa účinky tohto použitia priečili takým zásadám
spoločenskéhoaštátnehozriadeniaSlovenskejrepublikyajejprávnehoporiadku,naktorýchjepotrebné
bez výhrady trvať. Skutočnosť, či je výkon rozhodnutia v rozpore s verejným poriadkom závisí teda od

toho, či sa jeho výkon prieči takým zásadám spoločenského a štátneho zriadenia Slovenskej republiky
a jej právneho poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrady trvať, nestačí teda, že rozhodnutie je
prípadne v rozpore s akýmkoľvek ustanovením právneho poriadku SR. Ako príklady rozporu s verejnýmporiadkom možno uviesť uznanie alebo výkon rozhodcovského rozsudku zaväzujúceho účastníka napr.
na úhradu odmeny za spáchanie trestného činu alebo uzatvorenie kartelovej dohody.

65. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní hovoria o podozrení, že žalobca a rozhodca konali v rozpore s
dobrými mravmi, resp. sa dopustili trestnej činnosti, odvolací súd poznamenáva, že posúdenie, či
bol nárok judikovaný rozhodcovským rozsudkom priznaný v rozpore s dobrými mravmi by spadal do
vecného prieskumu rozhodcovského rozsudku, ktorý nie je v tomto konaní prípustný. Keďže súd nie
je v tomto spore vzhľadom na uvedené vyššie oprávnený skúmať ani právomoc rozhodcu, neprináleží

mu ani vyhodnocovať, či ju ustálil správne alebo nesprávne a konal pritom v rozpore s dobrými
mravmi. Z uvedeného dôvodu taktiež skutočnosť, či sa všeobecné obchodné podmienky obsahujúce
rozhodcovskú doložku, na základe ktorých založil rozhodca právomoc konať a rozhodnúť vo veci v
rozhodcovskom konaní vzťahujú na ním prejednanú vec, resp. či boli zverejnené a účinné v čase
vzniku záväzkového vzťahu, či vzniku sporu riešeného v rozhodcovskom konaní, nie je okolnosťou
zakladajúcou rozpor výkon rozhodcovského rozsudku s verejným poriadkom. V zmysle ust. § 193 CSP

je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo
iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal. Podľa § 194 ods.
1 CSP len otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193,
môže súd posúdiť sám. Preto súdu v tomto konaní neprináleží ani prejudiciálne posudzovať otázku, či
bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, uvedené môže byť vyslovené len právoplatným rozhodnutím

trestného súdu a až v takom prípade by bolo možné hovoriť o rozpore výkonu rozhodcovského rozsudku,
ktorý bol vydaný v súvislosti s trestným činom rozhodcu s verejným poriadkom. Navyše žalobcovia ani
bližšie nekonkretizovali, z akého trestného činu rozhodcu podozrievajú.

66. Napokon zo systematického a logického výkladu ust. § 40 ZoRK vyplýva, že okolnosťami

zakladajúcimi rozpor výkonu rozhodcovského rozsudku s verejným poriadkom sú iné okolnosti, ako
okolnosti uvedené v § 40 ods. 1 písm. a) ZoRK, nakoľko okolnosti uvedené v § 40 ods. 1 písm. a)
ZoRK môže súd skúmať len na námietku strany sporu a len ak ich namietala už v rozhodcovskom
konaní (§ 40 ods. 4 ZoRK), kým okolnosti, dôvody, pre ktoré by bolo odopreté uznanie a výkon cudzieho
rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 ZoRK (pre rozpor s verejným

poriadkom), skúma súd aj bez námietky (§ 40 ods. 1 písm. b) v spojení s § 40 ods. 2 ZoRK).

67. Pre úplnosť odvolací súd k veci samej dodáva, že neuniklo jeho pozornosti, že lehota na
podanie žalobnej odpovede uplynula žalobcovi 1/ až v pondelok 18.07.2022, pričom rozhodca vydal
rozhodcovský rozsudok už 13.07.2022, t.j. nevyčkal na uplynutie ním stanovenej 7-dňovej lehoty od

doručenia uznesenia o začatí rozhodcovského konania žalobcovi 1/ (11.07.2022) na podanie žalobnej
odpovede. Ani z tohto dôvodu však súd nemohol rozhodcovský rozsudok zrušiť (ani v prípade, že
by ho žalobcovia v žalobe namietali, čo neurobili), nakoľko (ako už bolo uvedené vyššie) žalobcovia
nenamietali nedostatok právomoci rozhodcu prejednať a rozhodnúť vec v rozhodcovskom konaní v
stanovenej 7-dňovej lehote, ani v tejto lehote nevzniesli inú námietku uvedenú v § 40 ods. 1 písm.

a) ZoRK spočívajúcu v predčasnom vydaní rozhodcovského rozsudku a tým prípadnom neumožnení
účastníkovi zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní, pričom uvedená vada nie je dôvodom pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku aj bez námietky uvedeným v § 40 ods. 1 písm. b) ZoRK, nedosahuje intenzitu
rozporu výkonu rozhodcovského rozsudku s verejným poriadkom vzhľadom na vyššie podaný výklad,
ale je uvedená v § 40 ods. 1 písm. a) bod 2. ZoRK, ktorý dôvod skúma súd len na námietku za súčasného

splnenia podmienky podľa § 40 ods. 4 ZoRK. Navyše teoreticky možno konštatovať zhojenie tohto
pochybenia, tejto vady rozhodcovského konania, nakoľko rozhodca mohol vydal rozhodcovský rozsudok
už v deň nasledujúci po márnom uplynutí 7-dňovej lehoty, t.j. v utorok 19.07.2022, pričom žalobná
odpoveď bola podaná až dňa 20.07.2022.

68. Odvolací súd preskúmal aj od I. výroku závislý II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku
na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku o nároku žalovaného na náhradu
trov konania síce podľa pomeru jeho úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP)
avšak nevykonateľným výrokom, v ktorom neuložil žalobcom povinnosť nahradiť žalovanému trovy
konania, ani neuviedol, v akej lehote má byť náhrada trov konania zaplatená (porovnaj napríklad

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn.
6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016
zo dňa 04.04.2017). Taktiež neuviedol vzťah žalobcov ako dlžníkov vo vzťahu k ich povinnosti nahradiť
žalovanému ako veriteľovi trovy konania. V zmysle § 511 OZ sú neúspešní žalobcovia čo do povinnostina náhradu trov konania žalovaného solidárnymi dlžníkmi žalovaného, jedná sa o spoločný dlh
žalobcov voči žalovanému. Zmena výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania teda spočíva v doplnení, že žalobcovia 1/ a 2/ majú povinnosť spoločne

a nerozdielne nahradiť trovy prvoinštančného konania žalovanému (teda v rozsahu, v akom trovy
konania nahradí ktorýkoľvek zo žalobcov žalovanému, zanikne aj dlh druhého zo žalobcov vo vzťahu
k žalovanému) a v stanovení lehoty na plnenie. Zmena rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku
o trovách konania teda súvisí len s nesprávne formulovaným výrokom, v ktorom absentovali tieto údaje.
V II. výroku bol preto rozsudok súdu prvej inštancie formálne zmenený podľa § 388 CSP. Obsahovo ide

o totožné rozhodnutie opierajúce sa o ustanovenie § 255 CSP.

69. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že uložil žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania z rovnakých dôvodov, ako

uviedol pri trovách prvoinštančného konania, pretože aj odvolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je dôvodné, plný
úspech v odvolacom konaní mal žalovaný.

70. O výške a prijímateľovi náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne v zmysle
§ 262 ods. 2 C. s. p súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty
na plnenie podľa § 232 ods. 2 CSP od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania.

71. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výškyminimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania
lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11
ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriekvýzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436
ods. 1 CSP).