Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Ivica Hanusková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624202972
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6624202972.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej
a sudcov JUDr. Dušana Kucbela a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcov 1/ A. B. C., narodeného
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E. a 2/ B. C., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX,
E., obaja žalobcovia právne zastúpení JUDr. Michalom Matalom, advokátom so sídlom v T. G. Masaryka
8, Lučenec proti žalovanému F. G., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E., v konaní

o uloženie povinnosti zdržať sa rušenia hlukom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec č. k. 12C/37/2024 - 139 zo dňa 11.02.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému napadnutým rozhodnutím povinnosť zdržať sa nad mieru
primeranú pomerom šírenia hluku pochádzajúceho z chovu exotických vtákov, ktorý preniká z pozemkov

parcely registra "C" parcelné č. XXX/X, XXX/X, XXX B. XXX evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. E., obec
E., na rodinný dom so súp. č. XXX a na pozemky parcely registra "C" s parcelnými č. XXX/X, XXX/X,
XXX, XXX, evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. E., obec E., v lehote do 14 dní od právoplatnosti rozsudku.
V druhom výroku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy
konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
rodinného domu so súp. č. XXX a pozemkov parcely registra „C“ s parcelnými č. XXX/X, XXX/X,
XXX, XXX evidovaný na LV č. XXXX pre k. ú. E.. Žalovaný je jedným z bezpodielových spoluvlastníkov
susedných nehnuteľností, a to rodinného domu so súp. č. XXXX, nachádzajúceho sa na pozemku
parcely registra „C“ s parcelným č. XXX/X, evidovaný na LV č. XXXX pre k. ú. E., a je výlučným
vlastníkom susedných parciel s č. XXX/X, XXX/X, XXX B. XXX evidovaných na LV č. XXXX pre k. ú. E..

Predmetom sporu je nárok žalobcov na ochranu ich vlastníckeho práva pred imisiami pochádzajúcimi
z nehnuteľností žalovaného spočívajúcimi v nadmernom hluku z chovu exotických vtákov. Súd prvej
inštancie na základe protokolu akreditovaného skúšobného laboratória pre meranie hluku, vibrácií a
intenzity č. A 138 2023 z júla 2023 mal za preukázané, že namerané hodnoty hluku z chovu exotického
vtáctva – papagájov, počas referenčných časových intervalov - deň, večer a noc vo vnútornom prostredí
aj vo vonkajšom prostredí v rekreačnom zázemí rodinného domu, sú prekročené. Z úradného záznamu

vydaného Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Lučenec zo dňa 17.12.2021 mal tiež za
preukázané, že žalovaný v danom čase choval 25 exotických vtákov v pivničných priestoroch. Ohliadkou
vonkajších priestorov bolo zistené, že okolo rodinného domu žalovaného sú postavené klietky na
vtáky, kde sa vykonáva odchov exotických vtákov v letných mesiacoch a žalovaný je registrovaným
chovateľom. Hlasný škrekot vtákov z priestoru patriaceho žalovanému potvrdila aj Mestská polícia
Fiľakovo v správe zo dňa 04.09.2024, ktorá vykonala miestne vyšetrenie, pričom hlasný škrekot vtákov

bolo počuť na viacerých miestach ulice Družstevnej aj Ružovej v čase o 18.21 hod., s tým že viaceréosoby uvedené v správe potvrdili, že škrekot vtákov ich vyrušuje. Hlasný škrekot exotických vtákov tiež
potvrdili vypočutí svedkovia súdom prvej inštancie, a to svedok G. B. B., H., B. G., A. I. C., F. C., J. K.

3. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie subsumoval pod ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníkaspoukazomna§27ods.1zákonačíslo355/2007Z.z.oochranepodporyarozvojaverejného
zdravia ( ďalej len „zákon č. 355/2007 Z.z.“ ). Žalobcovia preukázali, že zo strany žalovaného dochádza
k ich obťažovaniu nad mieru primeranú pomerom hlukom, ktorý pochádza z chovu vtáctva. Svoj právny
záver vyvodil z dôkazov produkovaných žalobcami, najmä o protokol akreditovaného skúšobného

laboratória pre meranie hluku, vibrácií a intenzity podľa požiadaviek normy ISO/IEC 17025 A 138 2023
z júla 2023. Zo skutkových zistení tiež vyplynulo, že pri obťažovaní hlukom zo strany žalovaného nejde
o jednorazové, ale opakujúce sa rušenie v mesiacoch od apríla do novembra. Podľa názoru súdu
prvej inštancie nejde o imisie obyčajného normálneho užívania pozemku, ktorý záver potvrdili vypočutí
svedkovia, ktorí sami počuli, respektíve počujú hluk pochádzajúci z chovu vtáctva žalovaným. Súd prvej
inštancie uzavrel, že obťažovanie zo strany žalovaného hlukom prekračuje medze stanovené právnym

opatrením, a tým presahuje aj mieru primeranú pomerom. Na úseku ochrany pred hlukom je takýmto
právnym predpisom zákon č. 355/2007 Z. z. v spojení s vykonávacím predpisom, vyhláškou č. 549/2007
Z. z. Uvedené právne normy súd prvej inštancii aplikoval v zmysle širšieho výkladu, nakoľko z ust. §-
u 27 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. vyplýva, že na úseku ochrany zdravia pred hlukom ukladá zákon
povinnosti len fyzickým osobám - podnikateľom a právnickým osobám. Hoci z uvedeného ustanovenia

explicitne nevyplýva, že by sa malo aplikovať aj na právne vzťahy medzi fyzickými osobami, v prípade
neexistencie inej právnej úpravy je potrebné citovanú vyhlášku aplikovať pre všetky prípady týkajúce
sa hluku súvisiaceho s aktivitou ľudí. Na záver preto súd prvej inštancie akcentoval, že o neoprávnený
zásah ide vždy, keď tieto imisie prekročia záväzné hygienické limity upravené zákonom č. 355/2007 Z.
z. av spojení s vyhl. Č. 549/2007 Z. z..

4. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav veci, súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Vo vzťahu
k spôsobu odstránenia konštatovaného závadného stavu uviedol, že žalovaný ako rušiteľ má právo
si sám zvoliť akým spôsobom tento závadný stav spočívajúci vo vzniku a šírení sa imisií, odstráni.
Či zvolený postup alebo prijaté opatrenia budú zo strany žalovaného dostačujúce, bude možné, podľa

súdu prvej inštancie, preskúmať až v rámci prípadného exekučného konania, ktorým by sa žalobcovia
domáhali výkonu rozhodnutia.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) podľa pomeru úspechu vo veci. Keďže žalobcovia boli úspešní v

celom rozsahu, priznal im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Žalovaný podal v zákonnej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, v
ktorom namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a má aj inú vadu konania. Poukázal na to, že samosudkyňa bola vo veci zaujatá, „pozerela iba na

jednu stranu“, a to nie je v súlade so zákonom. Požiadal súd, aby bol oslobodený od povinnosti zaplatiť
trovy konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalobcovia začali súdny spor. Na neformálnom stretnutí na
Mestskom úrade vo Fiľakove dňa 12.08.2021 mu bolo ponúknuté, aby premiestnil svoj chov do Minizoo
vo Fiľakove, čo mu však nevyhovuje, pretože tam nie sú vhodné podmienky na chov. Poukázal na to, že
exotické papagáje chová od detstva, na tomto pozemku bývala jeho mama aj prastarí rodičia, a napriek

tomu žalobcovia vedľajšiu nehnuteľnosť kúpili, preto ak je to také neznesiteľné, mohli už odísť a kúpiť
nehnuteľnosť mimo obytnej zóny. Poprel, že by mal na dvore voliéry, chov má za domom v záhrade.
Chov nerozširuje, má 29 kusov. Naopak namietal, že on na svojom pozemku nemá vlastné súkromie,
pretože ho (pravdepodobne žalobca – pozn. súdu) pozoruje a robí video a zvukové záznamy, čím
zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Doplnil, že v letných mesiacoch hlučnejších 6 kusov vypúšťa iba

po deviatej hodine a zatvára ich každý večer a tie menšie druhy sú vonku. V zimných mesiacoch 6 kusov
výpustí na pár hodín, menšie nie. Cez noc vtáky spia a inak sú hlučnejšie len keď sú vyrušené. Hlukovú
štúdiu vypracovanú na základe objednávky žalobcu 1/ neuznáva, pretože bola vypracovaná bez jeho
súhlasu. Môže byť podľa neho zmanipulovaná. Navrhol, aby súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie.

7. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali
podmienky pre zmenu rozsudku. Žalovaný po rokovaní na Mestskom úrade Fiľakovo odmietol
premiestniť vtáctvo z doterajšieho chovu na iné miesto. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj vo
vzťahu k nároku na náhradu trov konania. Preukázali dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa máposkytnúť ochrana predloženými dôkazmi,a z protokolu o meraní hluku vyplynulo, že hluk vo vnútornom
aj vonkajšom prostredí počas všetkých referenčných časových intervalov deň, večer a noc v troch
rôznych meracích bodoch prekračuje prípustné hodnoty hluku. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal im nárok na náhradu trov konania.

8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcov nevyjadril.

9. Krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, prejednal odvolanie žalovaného v medziach daných

ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1
CSP á contrario rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 písm. a/ CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

10. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a ten správne subsumoval pod ustanovenie § 127
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k zisteniu, či imisie prenikajúce na nehnuteľnosti žalobcov

z chovu exotických vtákov žalovaným prekračujú mieru primeranú pomerom, správne aplikoval § 27
ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. per analogiam, a ustálil, že v prípade hluku je zásah neoprávnený vždy,
keď imisie prekračujú závažné hygienické limity stanovené v uvedenom ustanovení zákona a vyhlášky
č. 549/2007 Z. z..

11. K aplikácii § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka odvolací súd dopĺňa, že je vylúčené dosiahnuť
úplné oddelenie, úplnú izoláciu výkonu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak, aby jeden výkon
vlastníckeho práva nezasahoval do druhého. Materiálne rozhraničenie, napríklad plotom, vrátane
vzdušného priestoru nad pozemkom a priestoru v zemi čisto mechanickom, geometrickom chápaní,
nemôže stačiť z hľadiska súvislosti prostredia. Vlastník môže pri užívaní svojej nehnuteľnosti presiahnuť

určitú mieru svojho správania, a tým zasiahnuť do pokojného užívania susednej nehnuteľnosti. Vtedy
dochádza z jeho strany k takzvaným imisiám, t. j. k zásahu do vlastníckeho práva iného vlastníka.
Neoprávnenosť zásahu je podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyjadrená generálnou klauzulou,
podľa ktorej vlastník veci sa musí zdržať obťažovania iného nad mieru primeranú pomerom alebo, aby
vážne ohrozoval výkon jeho práv.

12. Primeranosť zásahu do vlastníckeho práva práve podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí
byť hodnotená so zreteľom na všetky okolnosti prípadu z objektívnych hľadísk. Pokiaľ ide o pojmy
miera primeraná pomerom, súdy sa neuspokojujú so subjektívnym stanoviskom žalobcov a vykonávajú
zistenia, ktoré môžu byť podkladom pre objektívny výklad uvedených pojmov (R 3/1988). Objektívne

hľadisko je potrebné vždy skúmať porovnaním k podobným pomerom v danej oblasti. Pri posudzovaní, či
súdanépodmienkypreposkytnutieochranypodľa§127ods.1Občianskehozákonníkatrebapojemnad
mieru primeranú pomerom vykladať tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho
stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru), a to nielen vo vzťahu
ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiaducim pomerom (viď

aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/117/1993 zo dňa 30. 11. 1993). Súd
musí konkrétne uviesť, kedy je miera obťažovania primeraná pomerom a aká je v konkrétnom prípade
(pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22Cdo/1421/2003 zo dňa 27. 05. 2004).

13. Rušenie hlukom môže byť predmetom vážnych nezhôd medzi susedmi. Pri posudzovaní miery

primeranej pomerom treba v týchto prípadoch vziať do úvahy, popri miestnych pomeroch aj intenzitu
hluku, ako aj to, či ide o rušenie jednorazové, opakované, úmyselné (Rc Cpj 67/84). Ochrana proti
obťažovaniu hlukom podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka bude poskytnutá v prípade, ak v konaní
bude bezpečne preukázané, aká je v danej oblasti povolená najvyššia prípustná hladina hluku a aká
bola hladina hluku nameraná (R 37/1980).

14. Súd prvej inštancie v konaní na základe vykonaného dokazovania v rozsudku uviedol, že
podľa protokolu akreditovaného skúšobného laboratória pre meranie hluku, vibrácií a intenzity podľa
požiadaviek normy ISO/IEC 17025 číslo A 38/2023 z júla 2023, ktorý predložili žalobcovia, boli
prekročené hodnoty hluku v príčinnej súvislosti s chovom exotického vtáctva žalovaným. Žalovaný

uvedený dôkaz ničím nevyvrátil, nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by uvedené skutkové závery
spochybnil. Tvrdenie žalobcov, že zo strany žalovaného dochádza k ich obťažovaniu nad mieru
primeranú pomerom hlukom, ktorý pochádza z chovu vtáctva, tak bolo v konaní pred súdom prvej
inštancie preukázané.15. Odvolací súd však zdôrazňuje, že napriek správnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej
inštancie o tom, že zo strany žalovaného dochádza k obťažovaniu žalobcov nad mieru primeranú

pomerom hlukom, ktorý pochádza z chovu vtáctva, z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva, aká
konkrétna miera hluku v danom prostredí je podľa všeobecne záväzných právnych predpisov prípustná
a aká bola hodnota nameraná na nehnuteľnostiach žalobcov. Bez ustálenia týchto hodnôt, v
prípade exekúcie, nebude možné overiť, či žalovaný prijal dostatočné a ním vybrané opatrenia, aby
neobťažoval žalobcov hlukom z chovu exotického vtáctva na svojich nehnuteľnostiach. Bez splnenia

tohto predpokladu rozsudok súdu prvej inštancie nemá praktický význam. Žalobný petit prevzatý do
výroku rozsudku súdu prvej inštancie ukladajúci povinnosť zdržať sa obťažovania žalobcov hlukom
pochádzajúcim z exotického vtáctva nad mieru primeranú pomerom, nie je z tohoto dôvodu materiálne
vykonateľný (k tomu porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Hradci Králové pod sp. zn. 14Co/90/95
publikované v časopise Právní rozhledy 10/1996).

16. Materiálna vykonateľnosť rozhodnutia upravená v § 232 ods. 1 CSP však súvisí priamo s formuláciou
žalobnéhonávrhu(petitu)vpodanejžalobe,pretožesúdjepodľa§216CSPžalobnýmnávrhomviazaný.
Žalobný petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný, inak je potrebné zo strany súdu zachovať postup
podľa § 129 CSP a odstraňovať vady žaloby. Je to nutné, pretože súd musí presne vedieť o čom
má konať a rozhodnúť. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t. j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich

povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu
do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že rozhodnutie by bolo nevykonateľné. Uvedené
požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda preto, aby mohli nastať
účinky žalobcom zamýšľané. V prípade žaloby na nepeňažné plnenie podľa § 137 CSP je primárnym
predpokladom vykonateľnosti žalobného petitu jeho určitosť tak, aby v prípade, že návrhu súd

vyhovie bolo možné k jeho prípadnému nútenému vymáhaniu pristúpiť. V danom prípade z rozhodnutia
nevyplýva, aká miera hluku je únosná a nemá byť žalovaným prekročená.

17. Ak vlastník veci nerešpektuje uvedené obmedzenia jeho vlastníckeho práva, ten, kto je ohrozený
jehoneoprávnenýmizásahmi,samôžedomáhaťsúdnejochranyvsporovomkonaní.Zprvejvetyodseku

1 §-u 127 Občianskeho zákonníka vyplýva, že žalobným návrhom sa možno voči vlastníkovi, ktorý
nerešpektuje tzv. susedské práva, domáhať len toho, aby sa zdržal presne opísaného a vymedzeného
rušenia, ktorým žalovaný obťažuje svojho suseda alebo ktorým vážne ohrozuje výkon jeho práv. Takisto
výrok súdneho rozhodnutia musí obsahovať presný opis toho, čoho sa má vlastník zdržať, aby tento
výrok bol materiálne vykonateľný výkonom rozhodnutia alebo v exekučnom konaní.

18. Odvolací súd uznáva, že prostredníctvom rozhodnutia vydaného v režime § 127 Občianskeho
zákonníka nemožno ukladať žalovanému konkrétny spôsob jeho konania a zmyslom rozhodnutia súdu
je zabrániť vzniku závadného stavu, ktorý by predstavoval obťažovanie nad mieru primeranú pomerom.
Je na žalovanom, akým konkrétnym spôsobom splní povinnosť zdržať sa obťažovania žalobcu a aké

konkrétne opatrenia zvolí ( viď aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30. októbra 2013, sp. zn. 22
Cdo 2746/2012), avšak aby bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie v prípade aplikácie § 127 ods. 1
Občianskeho zákonníka pri imisiách pochádzajúcich z hluku materiálne vykonateľné, vyžaduje sa, aby
bolo vo výroku súdneho rozhodnutia definované, z akej činnosti hluk pochádza a aké hodnoty stanovené
všeobecne záväznými právnymi predpismi nemá presahovať. Takto determinovaný výrok rozsudku však

musí vychádzať z obsahu žaloby. Pokiaľ žalobný návrh nemá náležitosti podľa § 232 ods. 1 CSP, je
neurčitý a nevykonateľný. Tým nie sú splnené procesné podmienky, aby súd žalobu vecne prejednal a
meritórne o nej rozhodol.

19. I keď uvedené v odvolaní nenamietal žalovaný, odvolací súd prihladol ex offo podľa § 380 ods.

2 CSP na to, že i keď Civilný sporový poriadok nestanovuje presnú štruktúru žalobného návrhu
(petitu), podľa všeobecne uznávaného výkladu by mal byť petit určitý, zrozumiteľný a tým aj vykonateľný
(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 192/2015). Pri posudzovaní určitosti, úplnosti
a zrozumiteľnosti petitu by mal súd prvej inštancie prihliadať aj k druhu žaloby, ako aj k typu konania, k
povahe práva a právneho odvetvia, ktoré sa veci týkajú a k odbornej terminológii (uznesenie NS SR sp.

zn. 5Cdo/171/2021). Požiadavky na formu petitu žaloby stanovujú procesné predpisy a s nimi súvisiaca
judikatúra súdov. Rozsah povinnosti uloženej vo výroku rozhodnutia musí byť určitý a nemožno ho
dodatočne vykladať.20. Po vrátení veci súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súsu opätovne posúdi,
či žaloba spĺňa náležitosti podľa § 132 ods. 1 CSP v spojení s § 232 ods. 1 CSP, nakoľko vykonateľnosť
rozhodnutia je jeho vlastnosťou, ktorá umožňuje identifikovať rozsah judikovanej povinnosti.

21. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu žalovaného týkajúceho sa námietky zaujatosti zákonnej sudkyne
súdu prvej inštancie, odvolací súd dodáva, že táto námietka nemá náležitosti podľa § 52 ods. 2 CSP a
smeruje voči procesnému postupu sudcu podľa § 53 ods. 3 CSP, v dôsledku čoho sa na takto vznesenú
námietku neprihliada, a tento odvolací dôvod nepovažoval odvolací súd za daný.

22. Odvolací súd zrušuje aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v druhom výroku o nároku na náhradu trov
konania z dôvodu, nakoľko ide o výrok závislý.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.