Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, June 11, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6923010490
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Buceková, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6923010490.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Bucekovej,

PhD., LL.M. a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Andreja Matušovica v trestnej veci obžalovaného A. B.,
nar. XX. XX. XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
a iné o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn.: 11T/107/2023
zo dňa 21. 11. 2024 na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. 06. 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Okresného súdu
Rimavská Sobota, sp.zn.: 11T/107/2023 zo dňa 21. 11. 2024 v celom výroku o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodujúc sám obžalovaného A. B., nar. XX. XX. XXXX v C. B.

o d s u d z u j e

podľa§157ods.2Trestnéhozákonaspoužitím§36písm.l),§37písm.h),§38ods.2Trestnéhozákona

a § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
akéhokoľvek druhu na 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn.: 11T/107/2023 zo dňa 21.
11. 2024 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona v
súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že dňa 08.10.2022 asi okolo 05.00 h pod vplyvom alkoholických
nápojov, viedol osobné motorové vozidlo D.. E. XXXX, F. čísla C., keď mal následne dychovou skúškou
prístrojom Alcotest 7410, sériového čísla G., H. dychu zistené v čase o 05.15 h 0,63 mg/l alkoholu,

dychovou skúškou o 05.35 h mal v dychu 0,56 mg/l alkoholu a ďalšou dychovou skúškou o 06.08 h
mal v dychu 0,53 mg/l alkoholu, po štátnej I. J. v obci H. H. smere na mesto K., L. C. B., rýchlosťou
vyššou ako bola dovolená a z technického hľadiska bezpečná pre prejazd zákruty, a to v intervale
72,38 km/h - 79,80 km/h, kde na suchej zjazdnej vozovke pri vchádzaní do ľavotočivej zákruty predrodinným domom číslo XX, nevenoval sa plne vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke,
neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam
a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, dostal šmyk, prešiel do protismeru a následne do priekopy,

odkiaľ ho odrazilo späť do jeho jazdného pruhu, kde narazil do elektrického stĺpa, ktorý nepoškodil,
pričom spolujazdkyňa v osobnom motorovom vozidle A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom M. XXX/
XX, K., prechodne bytom N. XXX, K., okres C. B., ktorá sedela na zadnom sedadle, utrpela zranenia, a
to pomliaždenie ľavého predkolenia ľahkého stupňa, a nestabilnú zlomeninu tela 3. hrudného stavca s
posunom do miešneho kanála s následným zápalom – sekundárnym hojením operačnej rany s dobou

liečenia do 165 dní a s dobou práceneschopnosti do 120 dní, spolujazdec v osobnom motorovom
vozidle O. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom L. A. XXX/XX, O., L. C. B., ktorý sedel na zadnom
sedadle, utrpel zranenia, a to na ľavej ruke a odretie ľavej nohy, ktoré si nevyžiadali dobu liečenia, ani
práceneschopnosť, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), § 9 ods. 1, § 16 ods. 1, ods. 4 Zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien
a doplnkov.

Za toto konanie bol obžalovanému uložený podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na
ustanovenie § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného
zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného
zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného

zákona bol obžalovaný pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Podľa § 61 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, §
37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu
činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní troch rokov. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku boli
poškodení N. D. P. G. G. A. I. nar. XX. XX. XXXX s ich nárokmi na náhradu škody odkázaní na civilný

proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho
obhajcu, a to do výroku o treste. V podanom odvolaní poukázal na to, že sa nestotožňuje s uloženým
trestom z dôvodu, že trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia považuje vzhľadom na všetky okolnosti veci za neprimerane
prísny. Poukázal na okolnosť, že doposiaľ nebol súdne trestaný, žije riadnym spôsobom a pracuje.
Priestupkovo bol postihnutý len dvakrát a z toho len raz na úseku dopravy, čo je dôkazom toho,
že pri riadení motorových vozidiel sa snažiť dodržiavať predpisy cestnej premávky. Nesúhlasil s tým
tým, že na jeho prevýchovu je potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody. Mal za

to, že okresný súd mal vzhliadnuť aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. b) Trestného zákona,
že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život ako aj podľa § 36 písm. k) Trestného zákona,
že sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu, keďže predmetnú dopravnú nehodu
ako poistnú udalosť riadne oznámil poisťovni, u ktorej mal uzavreté povinné zmluvné poistenie na
motorové vozidlo a táto poisťovňa miesto neho nahradila spôsobenú škodu. Zdôraznil, že v súčasnosti

riadne pracuje, je živnostníkom podnikajúcim v oblasti stavebníctva, pracuje v zahraničí. Prípadný výkon
nepodmienečného trestu by mal za následok, že by musel ukončiť živnosť. Uloženie podmienečného
trestu by naopak malo za následok, že by mohol ďalej pokračovať v zárobkovej činnosti a získať tak
finančné prostriedky na náhradu škody, ktorú spôsobil a ktorú riadne spláca. Taktiež poukázal na závery
znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že nie je závislý od alkoholu alebo inej návykovej látky, od

alkoholu abstinuje, je kritický k problematike a schopný kolektívnej skúsenosti. Poukázal aj na závery
znaleckého posudku A. E., D. ktorého vyplýva, že v prípade, ak by poškodená A. I. bola riadne pripútaná
bezpečnostným pásom, tak by s veľkou pravdepodobnosťou neutrpela pri nehode ťažké zranenia, z
ktorého dôvodu jej poisťovňa krátila poistné plnenie na polovicu. Záverom navrhol, aby krajský súd
rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že mu uloží primeraný trest

odňatia slobody s podmienečným odkladom, čo aj na dlhšiu skúšobnú dobu.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota nevyjadril.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 12. 05. 2025.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa pridržiava podaného
odvolania predchádzajúceho obhajcu, na ktoré v podrobnostiach poukázal. Doplnil, že v prípade
uloženia nepodmienečného trestu vo výmere šesť mesiacov by obžalovaný nebol schopný počas tejtodoby splácať škodu. Zároveň poukázal aj na rodinné a sociálne väzby, starostlivosť o chorého otca a
zabezpečovanie finančných prostriedkov pre rodinu zo strany obžalovaného. Vzhľadom na uvedené dal
krajskému súdu na zváženie uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, pričom poukázal aj na

judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že napadnutý
rozsudok považuje za zákonný a správny, uložený trest za primeraný, preto navrhol odvolanie
obžalovaného zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že ľutuje svoje konanie, uvedomuje si aj
jeho následky. Každý deň žil s výčitkami, od začiatku prijal zodpovednosť, alkoholu sa odvtedy vyhýba
a stará sa o otca, ktorý potrebuje jeho pomoc, zároveň finančne zabezpečiť rodinu a z financií chce
nahradiť spôsobenú škodu. Požiadal o možnosť pokračovať vo svojej náprave na slobode.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania a absenciu
dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, a preto podľa § 317 ods. 1
Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom
zásadou, že na chyby ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je
dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská
Sobota podal dňa 09. 08. 2023 pod sp.zn.: 2Pv/368/22/6609 na Okresný súd Rimavská Sobota obžalobu

naobvinenéhoA.B.preprečinublíženianazdravípodľa§157ods.1,ods.2písm.a)Trestnéhozákonas
poukazomnaustanovenie§138písm.h)Trestnéhozákonavsúbehusprečinomohrozeniapodvplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, po tom ako bol poučený o možnosti urobiť vyhlásenie podľa §

257 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku a po poučení podľa § 275 ods. 5 až 8 Trestného poriadku
s tým, že ak urobí vyhlásenie o vine resp. nepoprie spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, bude toto
vyhlásenieneodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním,anidovolanímokremdovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, obžalovaný vyhlásil, že sa cíti byť vinným zo spáchania
žalovaných skutkov a na všetky položené otázky v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c/, d/,

f/, g/, h/ Trestného poriadku odpovedal „áno“. Okresný súd vyhlásenie obžalovaného prijal a zároveň
rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a vykoná
len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody.

Následne bolo okresným súdom na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie prečítaním listinných

dôkazov, a to aktuálneho odpisu registra trestov, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov, správy o
povesti, návrhu na náhradu škody poisťovne N. D. P., H. z evidenčnej karty vodiča a záverov znaleckého
posudku č. 12/2023.

Vzhľadom na správne zistený skutkový stav a plnú trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného

nepochybil okresný súd, keď konanie obžalovaného právne posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného
zákona v súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c)
Trestného zákona.

Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané iba do výroku o treste ako aj vzhľadom na vyhlásenie
obžalovaného o vine, krajský súd preskúmal len výrok o treste napadnutého rozsudku.

Preskúmaním napadnutého rozsudku a spisového materiálu krajský súd zistil, že napadnutým
rozsudkom bol obžalovanému uložený neprimeraný trest.

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov.Pre ukladanie trestov platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na

výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä
na jeho úsilie o náhradu škody, o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a na úsilie páchateľa o
dosiahnutie urovnania s poškodeným ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Trest
by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke
osoby.

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Ustanovenie § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona umožňuje uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov možno uložiť samostatne alebo
aj viac trestov popri sebe.

V odpise registra trestov nemá obžalovaný žiaden záznam. V Centrálnej evidencii správnych deliktov
a priestupkov má obžalovaný tri záznamy, a to prvý záznam pre rušenie nočného kľudu zo dňa 17.
04. 2021 vyriešený pokutou vo výške 20 eur, druhý záznam pre priestupok na úseku cestnej premávky
spočívajúci v predchádzaní viacerých vozidiel cez plnú čiaru zo dňa 26. 04. 2021 vyriešený pokutou vo

výške 150 eur a tretí záznam pre priestupok na úseku cestnej premávky spočívajúci v jazde na osobnom
motorovom vozidle v čase zadržania vodičského preukazu 19. 10. 2023 vyriešený pokutou vo výške
300 eur a zákazom činnosti.

Okresný súd pri ukladaní trestu prihliadol na ustanovenie § 34 Trestného zákona. U obžalovaného

správne vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť, a to priznanie a oľutovanie trestného činu v zmysle
ustanovenia § 36 písm. l) Trestného zákona aj jednu priťažujúcu okolnosť spáchanie dvoch trestných
činov zmysle ustanovenia § 37 písm. h) Trestného zákona. Zároveň okresný súd vzhliadol dôvody aj na
mimoriadne zníženie trestu podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona rešpektujúc
obmedzenieuvedenév §39ods.5Trestnéhozákona,pričomzohľadnilvyhlásenieobžalovanéhoovine,

oľutovanie skutku zo strany obžalovaného a jeho postoj k trestnej veci.

Napriek využitiu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu uložil okresný súd obžalovanému trest
nepodmienečný, čo bolo aj vzhľadom na osobu obžalovaného krajským súdom vyhodnotené ako
neprimerané. Trest odňatia slobody predstavuje univerzálny a zároveň najprísnejší druh trestu. Aj preto

sa v hierarchii sankcií chápe ako "ultima ratio", a to najmä v prípade menej závažných trestných činov.
Zákon preto predpokladá, že tento trest sa bude ukladať len v prípade, keď účel trestu nemožno
dosiahnuť miernejšími druhmi trestov, alebo v prípadoch, keď ide o typovo najzávažnejšie trestné
činy. Nie je možné sa stotožniť so záverom okresného súdu, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť
trestom odňatia slobody bez podmienečného odkladu jeho výkonu. Obžalovaný nemá v registri trestov

žiadny záznam; je pravdou, že sa dopustil troch priestupkov, z toho dvoch na úseku cestnej premávky,
ktoré nie sú malej závažnosti, napriek tomu tieto neodôvodňujú uloženie trestu odňatia slobody bez
podmienečného odkladu jeho výkonu obžalovanému.

Krajský súd preto zmiernil obžalovanému uložený trest, a to uložením trestu odňatia slobody s

podmienečným odkladom jeho výkonu, pričom rovnako ukladal trest úhrnný za dva trestné činy, podľa
zákonného ustanovenia za trestný čin z nich najprísnejšie trestný, ktorým je prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1 ods. 2 písm. a) Trestného zákona so stanovenou trestnou sadzbou dva roky až
päť rokov. Na rozdiel od okresného súdu uložený trest obžalovanému mimoriadne neznižoval, keďže
trest neukladal pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, avšak pri ukladaní trestu zobral

do úvahy vyhlásenie obžalovaného o vine, úprimné oľutovanie trestného činu a v neposlednom rade
aj spoluzavinenie poškodenej A. I., ktorá nebola pripútaná bezpečnostným pásom v čase nehody. Na
druhej strane musel krajský súd zobrať do úvahy aj skutočnosť, že obžalovaný spáchal dva trestné činy,
rovnako aj priestupkovú minulosť obžalovaného, a to najmä dva priestupky nemalej závažnosti na úsekucestnej premávky. U obžalovaného vzhliadol, rovnako ako okresný súd, jednu poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. l), priznanie a oľutovanie trestného činu a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. h) Trestného zákona, spáchanie dvoch trestných činov.

Vo vzťahu k námietkam obhajoby, že obžalovanému mali byť priznané ďalšie dve poľahčujúce okolnosti
je potrebné uviesť, že s týmto sa nemohol krajský súd stotožniť. Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm.
j) Trestného zákona nemohla byť obžalovanému priznaná vzhľadom na to, že v Centrálnej evidencii
správnych deliktov priestupkov má obžalovaný evidované tri záznamy, svedčiace o tom, že má problém

s dodržiavaním právnych noriem, a to prevažne na úseku cestnej premávky. Poľahčujúcu okolnosť
spočívajúcu v tom, že páchateľ pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, je možné priznať v
prípade, ak páchateľ dodržiaval právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si
svoje povinnosti voči štátu aj voči spoločnosti (voči zamestnávateľovi, rodine a pod.), nezneužíval svoje
práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku ani v zamestnaní, nedopúšťal
sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov. Samotná skutočnosť, že doposiaľ nebol k súdom

trestaný nepostačuje na záver o tom, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Vo vzťahu
k poľahčujúce okolnosti v zmysle ustanovenia § 36 písm. k) Trestného zákona krajský súd uvádza, že
samotná nahlásenie škodovej udalosti poisťovni nepostačuje pre priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti,
ktorá predpokladá jednak náhradu škody páchateľom a jednak odstránenie aj nemateriálnej škody,
t.j. iných škodlivých následkov trestného činu. Zákon pritom nevyžaduje, aby páchateľ odstránil tieto

následky úplne a aby to urobil osobne. Stačí, ak k tomu svojím aktívnym konaním prispeje. Pri náhrade
škody však musí ísť o úplnú náhradu.

Po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že trest odňatia slobody
vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 24 mesiacov spolu s trestom

zákazu činnosti je pre obžalovaného primeraný a zároveň je aj súladný so zásadami pre ukladanie
trestov a naplňujúci individuálnu ako aj generálnu prevenciu.

Krajský súd sa plne stotožnil so záverom okresného súdu ohľadom uloženia a výmery trestu zákazu
činnosti, avšak vzhľadom k tomu, že krajský súd zrušil celý výrok o treste musel opätovne rozhodnúť aj

o treste zákazu činnosti, pričom ho uložil v rovnakej výmere ako okresný súd, na tri roky.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok zrušil v celom výroku o treste a podľa § 322 ods.
3 Trestného poriadku rozhodol vo veci sám.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.