Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by Mgr. Zuzana Štolcová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/63/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125301970
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6125301970.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Lucie Prčovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D. D., t.č. bytom ako matka, v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov – matky:
E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX D., zastúpená právnou zástupkyňou

JUDr. Petrou Kolesárovou Oravcovou, advokátkou, so sídlom Maróthyho 6, 811 06 Bratislava a otca:
E. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D. D., zastúpeného zástupcom Lion Law
Partners s.r.o., so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 32P/72/2025-14 zo dňa 14. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov súdneho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. uložil matke povinnosť dočasne odovzdať maloletú
A. B., nar. XX.XX.XXXX do starostlivosti Krízového centra H. I., J. XX, I.. Výrokom II. upravil styk matky
s maloletou na každý párny týždeň v piatok od 15:00 hod. do 16:00 hod. v Detskom krízovom centre

H., K. XX, I. – J. za prítomnosti zamestnanca Detského krízového centra H., K. XX, I. – J.. Výrokom III.
upravil styk otca s maloletou na každý nepárny týždeň v piatok od 15:00 hod. do 16:00 hod. v Detskom
krízovom centre H., K. XX, I. – J. za prítomnosti zamestnanca Detského krízového centra H., K. XX, I. –
J.. Výrokom IV. určil, že toto neodkladné opatrenie bude trvať najdlhšie tri mesiace odo dňa umiestnenia
maloletej do tohto zariadenia.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd poukázal na návrh navrhovateľa (Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, ďalej aj ,,navrhovateľ“) na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým by súd dočasne odovzdal maloletú do starostlivosti Detského Krízového centra H.
a upravil styk rodičov s maloletou a jeho odôvodnenie, na e-mailové vyjadrenie matky, v ktorom vyjadrila
nesúhlas s pobytom maloletej v diagnostickom centre, najmä z dôvodu, že sa maloletá cíti pri matke
bezpečne, na skutočnosti zistené okresným súdom vlastnou činnosťou z obsahu spisov vedených pod

sp.zn. 32P/96/2023, sp.zn.32P/127/2023, sp.zn. 32Em1/2024 a sp. zn.32P/22/2024
a za aplikácie § 2 ods. 1, § 367 ods. 1, 2, 3, 4 CMP, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá CSP rozhodol
tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho uznesenia.

3. Okresný súd poukázal na účel neodkladného opatrenia, ktorým je rýchla, i keď dočasná úprava
právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu existujúceho exekučného

titulu. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku)
a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Pri nariaďovaní samotnéhoneodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení,
a preto z tohto dôvodu nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred
vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, musia však byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa

vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na dočasné opatrenie, pričom miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.

4. Zdôraznil, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočným a predstavuje krajné riešenie. V prípade
nariadenia neodkladného opatrenia v konaniach vo veci starostlivosti o maloleté deti je vždy prvoradý

záujem maloletého dieťaťa, ktorý podľa svojej povahy a závažnosti môže prevážiť nad záujmom rodiča.
Potreba bezodkladne upraviť pomery neodkladným opatrením musí byť teda naliehavá a nevyhnutná.
Neodkladné opatrenie je nevyhnutné vtedy, ak navrhovateľovi, alebo maloletému dieťaťu hrozí ujma
alebo iný nezvratný následok, dochádza k porušovaniu alebo zasahovaniu do ich práv a oprávnených
záujmov, prípadne sa ich právne postavenie zhorší alebo je bez vydania neodkladného opatrenia neisté.

5. Okresný súd mal v konaní osvedčené, že v rodinnom prostredí maloletej dlhodobo pretrváva
rodičovský konflikt, ktorý vyústil do prerušenia realizácie striedavej osobnej starostlivosti rodičov o
maloletú. Maloletá sa dlhodobo nachádza vo faktickej starostlivosti matky v rozpore so súdnym
rozhodnutím vydaným Krajským súdom v Žiline č.k. 12CoP/122/2023-412 zo dňa 15.12.2023, ktorým
bola dočasne zverená do osobnej starostlivosti otca, ktoré rozhodnutie matka maloletej nerešpektuje, v

dôsledku čoho bola maloletá vystavená aj nútenému výkonu rozhodnutia. Maloletá navyše nenavštevuje
školské zariadenie, ale matka jej poskytuje vzdelávanie v domácom prostredí, a to za situácie, kedy nie
súnaplnenézákonnomstanovenépodmienkynatakútoformuvzdelávania,vdôsledkučohosamaloletej
kumulujú vysoké počty neospravedlnených hodín a maloletá tak musí podstupovať komisionálne skúšky.
Okresný súd považoval za neprijateľné, aby bola maloletá vyňatá zo vzdelávacieho procesu bez

splnenia zákonných predpokladov a aby matka maloletej vzniknutú situáciu podporovala poskytovaním
vzdelávania v domácom prostredí, čím ju utvrdzuje v správnosti uvedeného postupu. Konštatoval,
že maloletá je vo veku, kedy si nemusí nevyhnutne uvedomovať dôležitosť vzdelávacieho procesu pre
jej ďalší rozvoj a napredovanie v spoločnosti a význam socializácie pre ďalšie formovanie jej osobnosti.
Okresný súd poukázal tiež na osvedčené skutočnosti, a to, že zo strany oboch rodičov sú iniciované

viaceré súdne konania, v dôsledku neschopnosti dospieť k vzájomnému konsenzu v otázkach výberu
školského zariadenia, resp. v súvislosti s formou vzdelávania a úpravy rodičovských práv a povinností,
pričom v rámci prebiehajúcich konaní obaja zabezpečujú správy od odborníkov ohľadom psychického
stavu maloletej, za účelom zabezpečenia podkladov, ktorými by potvrdili vlastný náhľad na jej psychický
stav. Maloletá je nesystematicky evidovaná u rôznych odborníkov v ambulanciách v rámci viacerých

miest Slovenska bez toho, aby sa ustálil poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, resp. iný subjekt, pod
ktorého dohľadom by bolo možné zabezpečiť nielen nepriamu anamnézu maloletej od toho-ktorého
prítomného rodiča, ale aj relevantne sledovať vývoj jej stavu a na podklade takto zabezpečených
informácií posúdiť vhodnosť ďalšej liečby a prípadných odporúčaní. Situácia, v ktorej sa maloletá ocitla
je, podľa okresného súdu, alarmujúca a plynutím času nedochádza k jej náprave.

6. Okresný súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný dôvodne.
Prostredie,vktoromsamaloletánachádza,predstavujezvýšenérizikospojenésohrozenímjejzdravého
psychického a sociálneho vývinu s ohľadom na nesystematický prístup k poskytovaniu zdravotnej
starostlivosti a vyňatie maloletej zo školského prostredia bez náležitého dôvodu, pričom na strane

rodičov dochádza k zlyhávaniu vo výchovnom vedení, majú rozdielny výchovný prístup vo vzťahu k
maloletej a predovšetkým vzájomne nespolupracujú. Za účelom stabilizácie situácie maloletej je preto
nevyhnutné objektívne diagnostikovať jej psychický stav, a to v rámci neutrálneho prostredia, v ktorom
budú zamedzené akékoľvek vplyvy rodičov maloletej, v ktorom bude mať maloletá možnosť formulovať
vlastné názory a prezentovať svoje potreby pod odborným dohľadom. V tejto súvislosti poukázal aj na

názor vyjadrený Krízovým centrom H., v zmysle ktorého je nevyhnutné nariadiť diagnostický pobyt
súdnym rozhodnutím, nakoľko existuje odôvodnená obava, že by rodičia maloletej do jeho priebehu
zasahovali a zmarili jeho výkon predčasne, prípadným odvolaním súhlasu s pobytom maloletej v centre,
pokiaľ by tam maloletá bola umiestnená na základe dohody rodičov.

7. Pokiaľ matka v e-mailovom podaní poukazovala na to, že maloletej mali byť diagnostikované viaceré
poruchy, bolo okresnému súdu známe, že toto je predmetom nezhôd medzi rodičmi. Tvrdenie matky
o tom, že v prebiehajúcich konaniach má byť nariadené znalecké dokazovanie, sa nezakladá na
pravde, keď v konaní o nahradenie súhlasu otca s prestupom maloletej do základnej školy okresnýsúd v zmysle zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Žiline ešte len pristúpi k realizácii pokynov
nadriadeného súdu. O nariadení znaleckého dokazovania nebolo rozhodnuté ani v konaní o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom B.. Okresný súd konštatoval, že predstavy a

návrhy matky maloletej prekračujú oprávnenia súdu, ktorý nemá možnosť „vymenovať tím odborníkov“,
a takto prezentovaný návrh nemá oporu v zákone. Nie je pravda, že Krízové centrum H. je bývalou
polepšovňou, ani že toto centrum malo spolu s Centrom Slniečko vyjadriť negatívny postoj k umiestneniu
maloletej. Za neprimeranú a nevykonateľnú okresný súd považoval požiadavku matky, aby súd určil
pedopsychiatra, ktorý si vezme maloletú do starostlivosti, pretože v konaní vo veciach starostlivosti o

maloletých nemôže ukladať povinnosti tretím osobám (poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti), ktorí
nie sú účastníkmi konania.

8. Okresný súd zdôraznil, že dbá a chráni najlepší záujem dieťaťa, pri posudzovaní ktorého zohľadňuje
okrem iného, úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, bezpečnosť a stabilitu prostredia, v
ktorom sa dieťa zdržiava, ochranu jeho dôstojnosti, duševného, telesného a citového vývinu, ohrozenie

jeho vývinu, mravnej výchovy a podobne. V prípade, kedy výchova maloletého v aktuálnom prostredí
zlyháva alebo je nad možnosti a schopnosti najbližšej osoby dieťaťa, ak spolupráca s podpornými
inštitúciami, či odborníkmi neviedla k zlepšeniu a dochádza k ohrozeniu psychického zdravia i
riadneho duševného vývinu dieťaťa, potom je autoritatívny a urgentný zásah súdu v podobe nariadenia
neodkladného opatrenia za účelom ochrany maloletého dieťaťa nevyhnutný. K poukazu matky v e-

mailovom podaní na históriu maloletej, okresný súd konštatoval, že mu je známa a považoval za
potrebné uviesť to, že ju za posledné dva roky v plnom rozsahu spôsobila sama svojím výchovným
prístupom k maloletej, s ktorým sa okresný súd nestotožnil (odlúčenie maloletej od kolektívu detí,
prežívanie bežných detských radostí, starostí maloletou, vysporiadavanie sa s novými situáciami). Podľa
okresného súdu, je matka vo vzťahu a prežívaniu maloletej neobjektívna, na maloletú prenáša svoje

pocity, strach a obavy. Okresný súd zároveň smeroval kritiku aj na výchovný prístup otca, ktorý počas
starostlivosti o maloletú v rámci konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn.
32P/149/2017 presadzoval výlučne svoje výchovné prístupy a každý výchovný vplyv a prístup matky
spochybňoval. Preto okresný súd po zohľadnení odborného stanoviska, z ktorého nevyplynulo, že
maloletá by odňatie z domáceho prostredia nezvládla a za zohľadnenia najlepšieho záujmu maloletej

v zmysle Čl. 5 Zákona o rodine nariadeniu neodkladného opatrenia vyhovel.

9. Vzhľadom na charakter nariadeného neodkladného opatrenia uskutočnil okresný súd posúdenie
primeranosti zásahu neodkladným opatrením do výkonu rodičovských práv a povinností, a s tým
súvisiaceho zásahu do práva na rodinný život a uviedol, že právo na rodinný život nie je právom

absolútnym a určitý zásah do neho v nevyhnutných prípadoch je prípustný, pokiaľ nevybočuje zo
zákonného rámca a sleduje legitímny cieľ. Okresný súd považoval uvedený zásah v danom prípade
za potrebný na účely zabezpečenia objektívnej diagnostiky a posúdenie psychického stavu maloletej
v odbornom a neutrálnom prostredí, čo vytvorí podklad pre rozhodovanie súdu o maloletej v súvislosti
s viacerými prebiehajúcimi súdnymi konaniami, a tak do budúcna zamedzí potrebe vystavovať

maloletú opakovaným vyšetreniam iniciovaným zo strany rodičov. Maloletá bude zároveň umiestnená
v neutrálnom a podpornom prostredí, mimo prebiehajúceho rodičovského konfliktu, ktorý zaťažuje jej
psychiku.

10. Za účelom zachovania požiadavky primeranosti okresný súd trvanie neodkladného opatrenia určil

najdlhšie na dobu troch mesiacov, ktorá neprekračuje zákonný rámec vymedzený § 367 ods. 2 CMP.
Zároveň uviedol, že priebeh pobytu maloletej v centre bude v spolupráci s opatrovníkom maloletej
pravidelne sledovať a v prípade naplnenia účelu sledovaného neodkladným opatrením pred uplynutím
určenej doby, a pokiaľ ďalší pobyt maloletej v centre nebude nevyhnutný, neodkladné opatrenie v zmysle
§ 367 ods. 7 CMP zruší.

11. Okresný súd v súlade s odporúčaním krízového centra upravil styk maloletej s rodičmi, aby si
maloletázachovalaosobnýkontaktsmatkouvnevyhnutnejmiereazároveň,abysotcomosobnýkontakt
obnovila.

12. Proti tomuto podala v zákonnej lehote odvolanie matka prostredníctvom právnej zástupkyne.
Namietala, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP), že nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci adospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP),
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Podľa matky nebola daná potreba bezodkladne

upraviť pomery v rodine, a to vzhľadom na doteraz prebiehajúce súvisiace súdne konania, a to o
zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vedené pod sp.zn. 32P/22/2024 od 09.02.2024,
v ktorom je súd od uskutočnenia informatívneho stretnutia rodičov dňa 21.03.2024, na ktorom sa dohodli
na potrebe znaleckého dokazovania, ktoré doteraz nebolo nariadené, nečinný takmer 14 mesiacov
a v súčasnosti považuje za potrebné a nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery v rodine radikálnym

a nedostatočne odôvodneným rozhodnutím vo forme neodkladného opatrenia o dočasnom odobratí
dieťaťa. Matka má za to, že okresný súd svoju nečinnosť v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských
právapovinnostíkmaloletejsp.zn.32P/22/2024,akoajvkonaníonahradeniesúhlasuotcasprestupom
maloletej do školského zariadenia sp.zn. 32P/127/2023 nahrádza neodkladným opatrením o odobratí
dieťaťa z jeho rodinného prostredia. Podľa matky inštitút neodkladného opatrenia nie je prostriedkom,
ktorý má v dlhotrvajúcich konaniach nahradiť aktívne konanie súdu smerujúce k nariadeniu znaleckého

dokazovania, zisteniu stavu a názoru dieťaťa a jeho vzťahu k obom rodičom, prípadne k osobám rodičov.
Súd prvej inštancie nesprávne použil inštitút neodkladného opatrenia ako rýchle riešenie dlhodobého
rodičovského konfliktu. Odobratie dieťaťa a jeho umiestnenie v krízovom centre na čas troch mesiacov
je krajným a posledným možným riešením, ktoré môže dieťa, jeho psychický stav a vývoj trvalo poškodiť.
Odobratie dieťaťa rodičom je podľa celospoločenského názoru a názoru každého odborníka rizikové

z pohľadu dopadu na dieťa. Preto je zo strany súdu unáhlené a nezodpovedné rozhodnúť o odobratí
dieťaťa rodičom bez vykonania odporúčaného a rodičmi navrhovaného znaleckého dokazovania. Podľa
matky nedochádza k vážnemu ohrozeniu alebo narušeniu života, zdravia, starostlivosti ani priaznivého
vývoja maloletej. Maloletej je poskytovaná a zabezpečená starostlivosť zo strany matky, maloletá
nie je ohrozená na živote a zdraví, a teda nie je vyvolaná potreba okamžitého a bezodkladného

zásahu súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Matka uviedla, že prvoinštančný súd pri
nariadení neodkladného opatrenia neprihliadol na skutočnosť, že matka, vzhľadom na stav maloletej,
navrhuje otcovi výber školského zariadenia s postupnou adaptáciou na dennú formu štúdia a rodičia
spolu komunikujú a navrhujú zvolanie prípadovej konferencie s účasťou odborníkov navrhovaných
matkou aj otcom za účelom hľadania spoločného riešenia a postupov v záujme maloletej a už predtým

sa v konaní zhodli na potrebe vykonania znaleckého dokazovania. Prvoinštančný súd zasiahol nad
rozsah nevyhnutnej potreby do rodičovských práv a povinností k maloletej a pred týmto nedôvodným
autoritatívnym rozhodnutím sa nedostatočne oboznámil so skutkovým a skutočným stavom veci a
tento nesprávne právne posúdil. Okresný súd sa nevysporiadal s dôležitou otázkou, prečo synovi L.
vyhovuje striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov a maloletej A. viac vyhovuje výlučná starostlivosť

matky. Pri svojich rozhodnutiach nedôvodne vychádza z predpokladu, že maloletú ovplyvňuje matka,
ale maloletého L. neovplyvňuje. Názor maloletej mohol byť zisťovaný znaleckým posúdením, ale aj
kolíznym opatrovníkom v rámci šetrenia v domácnosti matky, výsluchom maloletej súdom, zisťovaním
názoru maloletej prostredníctvom psychológa, ktorý poskytoval maloletej psychologické poradenstvo.
Podľa matky, prvoinštančný súd nesprávne zistil skutkový a skutočný stav veci, a to v otázkach

vplyvu rodičovského konfliktu na maloletú, že zo strany rodičov dochádza k iniciovaniu viacerých
súdnych konaní a zabezpečovaním podkladov k psychickému stavu maloletej, že maloletá bola vyňatá
zo vzdelávacieho procesu bez splnenia zákonných predpokladov a že matka maloletej vzniknutú
situáciu podporuje poskytovaním vzdelávania v domácom prostredí, čím maloletú utvrdzuje v správnosti
takéhoto postupu, zistenia, že prostredie, v ktorom sa maloletá nachádza, predstavuje zvýšené riziko

spojené s ohrozením jej zdravého psychického a sociálneho vývinu, že odobratie maloletej a jej pobyt
v krízovom centre maloletá zvládne, a taktiež nezistil názor maloletej s ohľadom aj na výkon rozhodnutia.
Matka uviedla, že maloletá nebola takmer rok vystavená konfliktu rodičov, nakoľko sa rodičia v priebehu
posledného roka zamerali na spor o zmenu školy maloletej, ktorý prebieha prostredníctvom právnych
zástupcov a rodičia nemajú medzi sebou otvorený konflikt a dlhodobý konflikt rodičov neprebieha

v prítomnosti maloletej. K predkladaniu podkladov k psychickému stavu maloletej zo strany oboch
rodičov uviedla, že predložila posledné psychologické posúdenie maloletej od Psychopulz Hlohovec
Fabianova v júli 2024. Od februára 2024 je maloletej poskytovaná psychologická pomoc v Centre
sociálnych služieb Krupina na podnet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bolo maloletej v malom
rozsahu poskytované psychologické poradenstvo v Centre Návrat Banskej Bystrici. Nie je teda pravdou,

že je maloletá nesystematicky evidovaná u rôznych odborníkov a ani, že rodičia zabezpečujú podklady
o psychickom stave maloletej v rámci prebiehajúcich konaní. Naopak, rodičia spoločne požiadali Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny o zvolanie prípadovej konferencie za účasti odborníkov navrhovaných
matkou aj otcom. Okresný súd mal nesprávne zistené, že matka podporuje maloletú v správnostirozhodnutia nenavštevovať školské zariadenie dennou formou, pretože zo súvisiaceho konania
o nahradenie súhlasu otca so zmenou školy vyplýva, že maloletá odmieta navštevovať školu U M.
na základe vlastného rozhodnutia. Z jej výsluchu je zistené, že matka ju v dennej dochádzke prezenčnou

formou podporuje. Matka poskytuje maloletej domáce vzdelávanie ako nevyhnutný následok prejavu
vôle maloletej a jej zdravotných obmedzení. Súd prvej inštancie sa pred nariadením neodkladného
opatrenia oboznámil s poslednými podaniami matky, označenými ako „Aktualizácia stavu“, z ktorých
vyplývala vôľa maloletej navštevovať inú školu ako školu U M. dennou formou. Z týchto je preukázaná
snaha matky hľadať a predkladať otcovi prostredníctvom súdu návrhy dohody o novej škole, ktorá by

zohľadňovala potreby maloletej. Otec všetky návrhy matky odmietal. Návrhy možného riešenia zo strany
matky súd prvej inštancie posúdil negatívne, ako zaťažovanie maloletej účasťou na prehliadkach
škôl. Radikálne odmietanie akéhokoľvek riešenia otcom okresný súd neposúdil v neprospech otca.
Zistenie, že prostredie, v ktorom sa maloletá nachádza, predstavuje zvýšené riziko spojené s ohrozením
jej zdravého psychického a sociálneho vývinu nevychádza podľa matky zo žiadneho priloženého
odborného posúdenia a je výlučne názorom súdu. Matka ďalej poukázala na fakt, že okresný súd

bol vo veci sp.zn. 32P/127/2023 viazaný názorom odvolacieho súdu a bol povinný zisťovať vplyv
matky a otca na zdravie maloletej odborným posúdením znalca. Okresný súd nepostupoval v zmysle
odporúčania odvolacieho súdu v uznesení 12CoP/128/2024-528 zo dňa 27.03.2025 vo veci sp. zn.
32P/127/2023,alesámbeznariadeniaznaleckéhodokazovaniavyhodnotil,ževkonaníužbolivykonané
všetky potrebné dôkazy, psychický stav maloletej, ako aj jeho príčiny bol objektívne zistený a maloletá

odobratie od matky zvládne. Prvoinštančný súd vlastným posúdením tiež zistil, že maloletú ovplyvňuje
matka a domácnosť matky má predstavovať zvýšené riziko spojené s ohrozením zdravého psychického
a sociálneho vývinu. Konštatovala, že okresný súd rozhodnutie odôvodnil správou Centra Návrat
v Banskej Bystrici, ktorá bola vypracovaná po dvoch osobných stretnutiach psychologičky centra
s maloletou. V tejto súvislosti priložila Konzultáciu k procesu výchovného opatrenia zo dňa 29.05.2025,

vypracovanú psychologičkou K. C. N. z Bratislavy na podnet matky, z ktorej okrem iného vyplýva,
že základný postup výkonu výchovného opatrenia v prípade maloletej A. nebol dodržaný, keď plán
vykonávaniaopatreníbolvypracovanýzároveňspriebežnousprávouzrealizácievýchovnéhoopatrenia,
čo podľa psychologičky postráda elementárnu logiku. Kontakt s rodičmi odborný tím popisuje ako dobrý,
rodičia sú motivovaní pre spoluprácu. Podľa psychologičky mala byť táto motivácia využitá na prácu

s rodičmi a na prechod do druhej fázy procesu výchovného opatrenia, ktorá sa vlastne s nikým
nerealizovala. V žiadnom dokumente nie je vysvetlené, aké dôvody viedli k predčasnému ukončeniu
spolupráce bez vyčerpania zazmluvnených hodín procesu výchovného opatrenia. Odporúčanie vyňatia
dieťaťa z rodiny z dôvodu absolvovania diagnostického pobytu, ktorá sa bežne v takýchto prípadoch
realizuje ambulantnou formou, je vzhľadom k psychickému stavu dieťaťa nielen porušením jeho

práv - práva na rodinu, ale nepochopiteľným odborný zlyhaním, nerešpektovaním vzťahových väzieb
dieťaťa, ktoré mu tvoria bazálnu životnú istotu. Podľa matky postupom prvoinštančného súdu došlo k
závažnémuporušeniujejpráv,právmaloletej,aleajostatnýchúčastníkovkonanianaspravodlivýproces,
konkrétne k porušeniu práva vyjadriť sa k dôkazom a navrhovať dôkazy, práva byť vypočutý, porušenia
princípu kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní, zákazu ľubovôle a prekvapivých rozhodnutí a

práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu. Podľa matky došlo k závažnému porušeniu práva
kontradiktórnosti konania z dôvodu nedoručenia viacerých dôkazov. Poukázala na viacero listín, ktoré
boli doručené do spisu v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 32P/22/2024,
ktoré matke ani otcovi neboli doručené a majú zásadný vplyv na rozhodnutie v danej veci. Okresný
súd nezvážil zisťovanie názoru maloletej, ktorá ho vo veku 12 rokov už dokáže dostatočne vyjadriť.

Podľa matky pred nariadením neodkladného opatrenia sa okresný súd nevysporiadal s posúdením
a určením najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Nezohľadnil, že úroveň osobnej starostlivosti matky
nebola doteraz spochybnená. Maloletá nie je ohrozená na zdraví a živote. Ak mal okresný súd za to,
že maloletá je pod vplyvom matky a prostredie domácnosti matky môže negatívne vplývať na jej vývoj,
mal postupovať podľa odporúčania odvolacieho súdu a nariadiť znalecké dokazovanie. Takýto postup

by bol v súlade so zachovaním stability prostredia, v ktorom sa maloletá zdržiava a ochrany duševného,
telesného a citového vývinu dieťaťa. Pred nariadením neodkladného opatrenia okresný súd nezvážil
zdravotný stav maloletej a vplyv odňatia maloletej a umiestnenie v Krízovom centre H. na jej vývin. Matka
ďalej popisovala udalosti, ktoré sa udiali v živote maloletej od roku 2018 do súčasnosti a ich dopad
na jej zdravotný stav a uviedla, že maloletá má problémy so spánkom, je často napätá, chvejú sa jej

ruky, je náladová, má depresívnu poruchu správania. Uviedla, že doma má psíka s ktorým rada chodí
na prechádzky a najradšej má ranč, na ktorý chodí jazdiť na koni a na ktorom má kamarátky, pričom
vzhľadom na dobré vzťahy s nimi má opäť chuť ísť do školy, ktorú si sama vyberie. Maloletá nerozumie,prečo musí ísť do centra do I., kde tri mesiace neuvidí svoje kamarátky a svojho psíka a nebude môcť
jazdiť. Navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

13. Postupom okresného súdu bolo odvolanie matky doručené právnemu zástupcovi otca maloletého
dieťaťaanavrhovateľovi-kolíznemuopatrovníkovimaloletéhodieťaťa,ktorýmožnosťvyjadriťsaknemu
nevyužili.

14. Do momentu rozhodnutia krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

15. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote matkou maloletého dieťaťa prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP napadnuté uznesenie okresného súdu
potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3: 0.

16. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý vyhovel návrhu navrhovateľa - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica
(ďalej aj ,,navrhovateľ“) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým matke nariadil povinnosť dočasne
odovzdať maloletú A. B. do starostlivosti Krízového centra H. I., upravil styk maloletého dieťaťa s matkou

a otcom striedavo v piatok, v trvaní jednej hodiny, v priestoroch krízového centra, za prítomnosti jeho
zamestnanca. Trvanie neodkladného opatrenia vymedzil najdlhšie na tri mesiace odo dňa umiestnenia
maloletej do zariadenia.

17. Na základe odvolacích dôvodov matky krajský súd predovšetkým konštatuje, že ako odvolací súd

nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním
zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné
návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Po oboznámení sa s obsahom
spisu a ďalšími rozhodnutiami, ktoré sú odvolaciemu súdu známe z jeho rozhodovacej (úradnej) činnosti,
dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi,

ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v napadnutom uznesení dostatočne
vyložil, z akých dôvodov návrhu otca vyhovel, s ktorým záverom sa stotožňuje za aplikácie § 387 ods.
2 CSP.

18. Za rešpektovania ust. § 387 ods. 3 CSP k odvolacím námietkam matky uvádza krajský súd

nasledovné závery.

19. Vo vzťahu k námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd tak, ako na to správne
poukázal aj okresný súd v odseku 14. odôvodnenia napadnutého uznesenia, upriamuje pozornosť na
cieľ a účel inštitútu neodkladného opatrenia (ust. § 325 ods. 1 a nasl. CSP subsidiárne aplikovateľné aj

v mimosporovom konaní podľa § 2 ods. 1 CMP), ktorým je poskytnutie dočasnej a hlavne rýchlej ochrany
práv a právom chráneným záujmom účastníka (strany), a preto na konanie a rozhodovanie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady, ktoré sú typické pre konanie
vo veci samej. Vzhľadom na tento účel je príslušný súd povinný o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote (v predmetnom prípade 7 dní). V konaní, ktoré

predchádza rozhodnutiu o neodkladnom opatrení zákon nevyžaduje doručovanie návrhu na jeho
nariadenie účastníkom konania, ktorí návrh nepodali (§ 331 ods. 1 CSP), ale výslovne stanovuje, že súd
návrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniadoručístranám(účastníkom)ažspolusuznesením,ktorým
bolo neodkladné opatrenie nariadené. Vzhľadom na zmysel a účel neodkladného opatrenia zákon ani
nepredpokladá, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení bude súd vykonávať dokazovanie a v §

329 ods. 1 CSP výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí, o návrhu môže súd rozhodnúť aj bez vyjadrení účastníkov
k návrhu, a rovnako súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku nie je
potrebné dôsledne dodržiavať formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní.

20. V súvislosti s premietnutím práva na spravodlivý súdny proces do konania o nariadení neodkladného
opatrenia, a to najmä práva na rovnosť zbraní, právna teória poukazuje najmä na povinnosť dôsledného
dodržania obsahových náležitostí uznesenia o neodkladnom opatrení (§ 236 CSP), jeho náležitého
odôvodnenia a na povinnosť súdu spolu s uznesením o nariadení neodkladného opatrenia doručiťúčastníkom, ktorí návrh na neodkladné opatrenie nepodali, aj návrh na jeho nariadenie (pozri Števček,
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1126). V tomto ohľade možno konštatovať, že

napadnuté uznesenie okresného súdu spĺňa obsahové náležitosti vyplývajúce z § 236 CSP a kritéria
pre odôvodňovanie vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP a § 2 ods. 1
CMP. Odôvodnenie uznesenia má zodpovedajúcu štruktúru, keď z neho vyplýva, čoho sa navrhovateľ
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, z akých osvedčených skutočností okresný
súd vychádzal, aké právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyložil a svoj záver riadne vyjadril,

pričom z odôvodnenia napadnutého uznesenia je dostatočne zrejmý myšlienkový postup okresného
súdu. Účel odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktorým je zvýrazniť práve tie osvedčené skutočnosti,
ktoré mali pre vec podstatný, rozhodujúci význam, bol v prípade preskúmavaného uznesenia okresného
súdu riadne naplnený. Odôvodnenie uznesenia okresného súdu je konzistentné a nevykazuje žiadne
vnútorné logické rozpory, obsahuje argumentáciu, v ktorej sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal
s otázkou, v čom videl naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa. Okresný

súd postupoval pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa plne v súlade s ustanoveniami § 329 ods. 1 a §
331 ods. 1 CSP, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s prílohami doručil účastníkom
konania, resp. ich zástupcom (s výnimkou navrhovateľa) až spolu s uznesením o jeho nariadení,
ktorí mali možnosť zaujať k nim stanovisko a vyjadriť sa ako k návrhu, tak aj uzneseniu o nariadení
neodkladného opatrenia v odvolaní. Preto postupom okresného súdu v konaní predchádzajúcom

rozhodnutiu o neodkladnom opatrení, ani samotným rozhodnutím nedošlo k porušeniu práva účastníkov
tým, že by neobsahovalo dostatočné, vyčerpávajúce a zrozumiteľné odôvodnenie, a preto námietka
matky nedostatočného zdôvodnenia nebola zhodnotená ako dôvodná.

21. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

23. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

24. S ohľadom na cieľ a účel inštitútu neodkladného opatrenia, a s tým spojenú zákonnú lehotu na jeho
vydanie je tiež potrebné konštatovať, že nie v každom konaní o nariadení neodkladného opatrenia je

nevyhnutne potrebné a možné zisťovať názor maloletého dieťaťa. Pri niektorých typoch neodkladných
opatrení, ktoré je potrebné vydať v krátkej zákonnej lehote, ako tomu je aj v predmetnom prípade,
prevláda požiadavka rýchlosti konania, vyplývajúca z potreby rýchlo a efektívne poskytnúť ochranu
života a zdravia a zdravého vývinu maloletého dieťaťa, nad procesnou možnosťou zisťovať názor
maloletého dieťaťa.

25. Pokiaľ matka namietala, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnych skutkových zistení
a nedostatočne zistil skutočný stav veci, krajský súd opätovne poukazuje na zákonnú úpravu inštitútu
neodkladného opatrenia, z ktorej vyplýva, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti,
ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na

osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov.
Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie
a v § 329 ods. 1 CSP ako už bolo vyššie uvedené, výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia
byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako, že súd
nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku potom nie je potrebné dôsledne

dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní. Po preskúmaní spisového
materiálu a uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci nemožno
súdu prvej inštancie vytknúť, že by pri rozhodnutí o neodkladnom opatrení nemal v dostatočnom
rozsahu osvedčené skutočnosti osvedčujúce existenciu právnych vzťahov medzi účastníkmi, ako aj
skutočnosti potrebné pre prijatie záveru o naliehavosti potreby nariadiť neodkladné opatrenie, ktoré

okresný súd (vzhľadom na rozsiahlosť priebehu doteraz vedených konaní týkajúcich sa maloletého
dieťaťa na Okresnom súde Banská Bystrica, Krajskom súde Banská Bystrica a Krajskom súde Žilina)
stručne, avšak úplne zhrnul v odsekoch 1. až 6. a 17. napadnutého uznesenia.26. K odvolaciemu dôvodu o nesprávnom závere o osvedčenosti zistení súdu prvej inštancie, a to
vplyvu rodičovského konfliktu na maloletú, že zo strany rodičov dochádza k iniciovaniu viacerých
súdnych konaní a zabezpečovaním podkladov k psychickému stavu maloletej, že maloletá bola vyňatá

zo vzdelávacieho procesu bez splnenia zákonných predpokladov, ako aj že matka maloletej vzniknutú
situáciu podporuje poskytovaním vzdelávania v domácom prostredí, čím maloletú utvrdzuje v správnosti
takéhoto postupu, krajský súd konštatuje, že okresný súd mal všetky uvedené skutočnosti osvedčené
nielen z návrhu navrhovateľa, ale aj z už právoplatne skončených a stále prebiehajúcich konaní na
Okresnom súde v Banskej Bystrici, najmä z konania vedeného pod sp.zn. 32P/127/2023 o nahradenie

súhlasu otca s prestupom maloletej do Súkromnej školy O. P. Q. C. a určenia, že maloletá sa bude
vzdelávať individuálnou formou, ako aj z konania o výkon rozhodnutia vedeného na Okresnom súde
Banská Bystrica pod sp.zn. 32Em/1/2024 (odseky 4. a 5. odôvodnenia napadnutého uznesenia).

27. S ohľadom na charakter predmetného konania ako konania beznávrhového, s určujúcim
vyšetrovacím princípom (Čl. 6 CMP, resp. § 63 CMP), z ktorého vyplýva oprávnenie a povinnosť súdu

postupovať z úradnej moci, teda aj v rámci odvolacieho konania prihliadať na účastníkmi predkladané
nové skutkové tvrdenia, resp. odvolacím súdom zistené skutočnosti, krajský súd na tomto mieste
uvádza, že je mu z jeho rozhodovacej (úradnej) činnosti, konkrétne uznesenia sp.zn. 13CoP/108/2023,
ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 32P/127/2023-113 zo
dňa 25.10.2023, ktorým bol zamietnutý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ďalej z

uznesenia č.k. 12CoP/122/2023-412, 12CoPno/5/2023 zo dňa 15.12.2023, ktorým bolo potvrdené
uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 32P/96/2023-64 zo dňa 17.07.2023 o zamietnutí
návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zverenia maloletej A. do
jej osobnej starostlivosti a úpravy styku maloletej s otcom, a ktorým krajský súd na základe návrhu
otca podaného v odvolacom konaní nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletú dočasne odovzdal

do osobnej starostlivosti otca a upravil jej styk s matkou, ako aj z uznesenia sp.zn. 12CoP/128/2024
zo dňa 27.03.2025, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 32P/127/2023-307
zo dňa 23.04.2024, ktorým súd zamietol návrh matky vo veci samej na nahradenie súhlasu otca
so vzdelávaním maloletej individuálnou formou a so zmenou základnej školy a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, známe, že sa maloletá minimálne od septembra 2023 vzdeláva

individuálnou formou prostredníctvom jej matky, pričom pre postup do vyššieho ročníka absolvuje
komisionálne skúšky. Vzdelávanie individuálnou formou jej nie je zo strany školy, v ktorej je maloletá
ako žiačka zapísaná, umožnené, nakoľko sa rodičia na forme jej vzdelávania touto formou nevedia
dohodnúť. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že matka a otec v priebehu týchto (vyššie
uvádzaných) konaní predložili aj správy z psychologických, psychiatrických a špeciálnopedagogických

vyšetrení maloletého dieťaťa, a to matka predložila správy K. K. zo dňa 02.04.2022, 11.06.2022
a 26.08.2022, Správu z diagnostického vyšetrenia Súkromného centra poradenstva a prevencie
v Leviciach (vystavená špeciálnou pedagogičkou E. R.) zo dňa 16.08.2023, Správu pedopsychiatričky
E. S. z roku 2022, Správu pedopsychiatričky E. C. zo dňa 08.12.2023 a 14.12.2023, Správy z vyšetrenia
maloletej v Psycho plus s.r.o., pracovisko klinickej psychológie – vypracované klinickou psychologičkou

E. J. M. zo dňa 24.06.2024, 12.07.2024 a 19.07.2024, Správu špeciálnej pedagogičky zo dňa
29.04.2024, Lekársku správu z ambulancie detskej psychológie a terapie ADEPT, s. r. o. zo dňa
23.09.2023. Otec predložil správu E. S. zo dňa 12.06.2023, potvrdenie pediatra maloletej E. F. zo dňa
25.08.2023, Psychologickú správu E. O. zo dňa 15.11.2022 a Správu z terapeutického vedenia maloletej
zo dňa 28.09.2023 a správu P. E. L., K.. Z rozhodnutí Krajského súdu v Žiline vo veciach vedených

pod sp.zn. 13CoP/108/2023, sp.zn.12CoP/122/2023 a sp.zn .12CoP/128/2024 boli odvolaciemu súdu
známe postupy matky pri výbere školy maloletého dieťaťa: Pôvodne sa matka domáhala prestupu
maloletej na základnú školu v C.. Následne sa domáhala prestupu maloletej na základnú školu
v A. alebo na základnú školu v E. B.. Dňa 02.08.2024 zmenila petit návrhu a tento rozšírila o ďalšiu
alternatívu, a to Základnú školu s materskou školou v N. D., pričom vo všetkých prípadoch by sa maloletá

na týchto školách mala, podľa návrhu matky, vzdelávať individuálnou formou. Podaním doručeným
odvolaciemu súdu 21.02.2025 uviedla, že našla pre maloletú školu C. Q. D. D., ktorá zohľadňuje
potreby detí so špeciálno-pedagogickými potrebami v menšom kolektíve. Dňa 06.03.2025 uviedla,
že sa dohodla s riaditeľkou Základnej školy T. M., D. D., v ktorej je maloletá zapísaná na vzdelávanie,
na výbere Základnej školy na O. N., v ktorej by maloletá mohla absolvovať osobitnú adaptáciu do nového

školského prostredia rodinného typu v menšom kolektíve s individuálnym prístupom. Z rozhodnutia
sp.zn. 12CoP/128/2024 bola odvolaciemu súdu známa skutočnosť, že v školskom roku 2023/2024 mala
maloletá vymeškaných 850 neospravedlnených hodín, ako aj, že výsledky komisionálnych skúšok boli
u maloletej prispôsobené jej vzdelávaniu, ale nie jej schopnostiam.28. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri rozhodnutí
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia správne považoval za osvedčené, že zo strany rodičov

dochádza k iniciovaniu viacerých súdnych konaní a zabezpečovaniu podkladov k psychickému stavu
maloletej a že maloletá bola vyňatá zo vzdelávacieho procesu bez splnenia zákonných predpokladov,
keďže tieto doteraz neboli preukázané, individuálna forma vzdelávania maloletej nebola povolená,
napriek čomu ju matka realizuje, a preto námietku matky týkajúcu sa nesprávnych skutkových zistení
okresného súdu v tomto smere považoval za nedôvodnú.

29. Za vecne správny považoval odvolací súd aj záver okresného súdu o osvedčení existencie
dlhodobého rodičovského konfliktu, ktorému je maloletá vystavená a prítomnosť, ktorého evidentne
vyplýva už zo samotného vedenia vyššie uvedených súdnych konaní. Pritom nie je možné opomenúť
to, že spory rodičov o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom B., konkrétne
aj k maloletej A., prebiehali už od roku 2017, odkedy sa až do októbra 2021 na Okresnom súde Banská

Bystrica pod sp.zn. 32P/149/2017 viedlo prvé konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom, výsledkom ktorého bolo zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov. Argumentácia matky, že sa rodičia v rámci ich rodičovského konfliktu v priebehu
posledného roka zamerali na spor o zmenu školy maloletej, ktorý prebieha prostredníctvom ich právnych
zástupcov, že rodičia medzi sebou otvorený konflikt nemajú a dlhodobý konflikt rodičov neprebieha v

prítomnosti maloletej, neobstojí. Je nepochybné, že od rozchodu rodičov je maloletá vystavená konfliktu
lojality, keďže sa rodičia o úprave povinností k maloletým deťom nedohodli a spory medzi rodičmi
týkajúce sa rôznych záležitostí maloletej boli a stále sú prítomné. V situácii, keď sa rodičia nevedia
dohodnúť, stáva sa dieťa nástrojom v ich spore. Môže ísť o priame aj nepriame ovplyvňovanie dieťaťa,
kedy sa od neho očakáva, že sa postaví na jednu stranu. Je pritom nespochybniteľné, že akýkoľvek

konflikt lojality, ktorému je maloleté dieťa vystavené, má negatívny dopad na jeho citové a psychické
prežívanie, pričom čím dlhšie konflikt pretrváva, tým sú dôsledky a dopad na dieťa vážnejšie. Odvolací
súd považuje túto námietku matky za prekvapujúcu, ak ona sama v priebehu posledných dvoch rokov
tvrdínepriaznivýzdravotnýstavmaloletejA.aznehovyplývajúcupotrebujejindividuálnehovzdelávania,
a existenciu tohto nepriaznivého zdravotného stavu odôvodňuje práve prebiehajúcim rodičovským

konfliktom (hoci za osobu zodpovednú za negatívny dopad tohto konfliktu na maloleté dieťa považuje
vylúčne otca maloletého dieťaťa).

30. Ak matka namietala nesprávne závery okresného súdu, a to, že prostredie, v ktorom sa maloletá
nachádza, predstavuje zvýšené riziko spojené s ohrozením jej zdravého psychického a sociálneho

vývinu, o bezodkladnosti potreby odobratia maloletej z faktickej starostlivosti matky a jej umiestnení
v Detskom krízovom centre H., I., ako aj, že maloletá odobratie z faktickej starostlivosti matky a jej pobyt
v krízovom centre zvládne, tak hoci tieto závery označila za skutkové zistenia, je zrejmé, že sa jedná
o právne vyhodnotenie zistených (osvedčených) skutočností okresným súdom, ktoré vyústilo do jeho
rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia.

31. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri
sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej
starostlivosti.

32. V zmysle Čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

33. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

34. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje najmä
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,

35. Odvolací súd zvýrazňuje účel neodkladného opatrenia v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o
maloleté deti, ktorým je zabezpečenie rýchlej a efektívnej úpravy rodinnoprávnych vzťahov, ak je daná
naliehavápotreba.Posúdenieexistencietejtopotrebyjeponechanénaúvahesúdu,ktorýmusízohľadniť
všetky relevantné okolnosti a dôsledky, ktoré by mohli nastať v prípade nariadenia, ale aj nenariadenia
neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach ochrany maloletého dieťaťa

prichádza do úvahy nielen v prípadoch, kedy už dochádza k porušeniu práv a záujmov maloletého
dieťaťa, ale aj v prípadoch, ak je záujem maloletého dieťaťa ohrozený s prihliadnutím na jeho priaznivý
vývoj, poprípade, ak si to vyžaduje ochrana jeho života alebo zdravia, teda v prípadoch, ak sa má
napraviť stav hroziacich zásahov do práv, či oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, a to s dôrazom
naliehavosti takejto úpravy z titulu zabezpečenia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa.

36. Po preskúmaní napadnutého uznesenia v kontexte všetkých osvedčených skutočností vyhodnotil
odvolací súd námietku matky spočívajúcu v nesplnení predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia, konkrétne nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ako nedôvodnú. Konštatuje, že
súd prvej inštancie dostatočne posúdil splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného
opatrenia a svoju úvahu v tomto smere podrobne odôvodnil v odsekoch 17. a 18. odôvodnenia

napadnutého uznesenia. Dopĺňa odvolací súd, že v prípade konaní vo veciach starostlivosti o maloleté
deti naliehavosť situácie vyplýva aj z existencie záujmu dieťaťa na dočasnej úprave pomerov. V zhode
so závermi okresného súdu aj podľa odvolacieho súdu situácia, v ktorej je maloletá A. vystavená
dlhodobému, niekoľko rokov trvajúcemu konfliktu lojality, ktorý vyústil do stavu, že sa s otcom
ani so žiadnym členom jeho rodiny skoro 2 roky nestretáva, že si maloletá dlhodobo skoro 2 roky

neplní povinnú školskú dochádzku riadnym spôsobom a je individuálne vzdelávaná matkou a do vyšších
ročníkov prechádza iba absolvovaním komisionálnych skúšok, a to bez toho, aby bolo jednoznačne
preukázané splnenie podmienok pre takúto formu vzdelávania maloletej, že maloletá sa nachádza v
starostlivosti matky v rozpore s existujúcimi súdnymi rozhodnutiami, ktorými bola zverená do striedavej
a neskôr dočasne neodkladným opatrením do výlučnej starostlivosti otca, že maloletá vo veku 12 rokov

je takmer výlučne v celodennej prítomnosti matky a nemá tak dostatočný sociálny kontakt s okolitým
svetom(ibasprostredím,ktoréjejvyberiematka,akonapríkladrančajazdeckýkrúžok),nezoznamujesa
v dostatočne širokom rozsahu s novými ľuďmi a nie je nútená prispôsobovať sa a začleňovať do širších
spoločenských vzťahov, do ktorých by sa v tomto veku už prirodzene začleňovať mala, predstavuje
možné ohrozenie riadneho psychického vývoja maloletého dieťaťa. Človek ako tvor spoločenský (zoon

politicon) potrebuje pre svoje riadne fungovanie byť v primeranom rozsahu včlenený a zapojený
do spoločnosti a potrebuje si od detstva vytvárať a rozvíjať sociálne vzťahy primárne s rodinnými
príslušníkmi zo strany oboch rodičov, s jeho rovesníkmi a ďalšou širšou spoločnosťou, kde primárnym
miestom pre vytváranie a rozvíjanie týchto vzťahov je práve školské zariadenie. Návšteva školského
zariadenia a pravidelná školská dochádzka nie je podstatná len pre náležité rozvíjanie sociálnych

vzťahov, ale je dôležitá tiež pre formovanie základných spoločenských a budúcich pracovných návykov,
a pre zachovanie pravidelného denného režimu maloletého dieťaťa, ktorý je taktiež veľmi dôležitý
pre jeho zdravý psychický vývoj. Narušenie takejto pravidelnosti, prípadne nedostatočné vybudovanie
návykov spojených s pravidelným plnením povinností, môže mať veľmi negatívne dôsledky v celom
budúcom dospelom živote dieťaťa a na jeho budúcu schopnosť samostatne sa o seba starať a vlastnou

prácou si zabezpečovať svoje živobytie.

37. Odvolací súd zdôrazňuje, že základnou úlohou rodičov je nielen zabezpečovanie starostlivosti
o dieťa, ale aj výchova dieťaťa, ktorá predpokladá vštepovanie mu správnych hodnôt a návykov
pre jeho riadne budúce fungovanie v spoločnosti. Považoval za potrebné stotožniť sa so súdom

prvej inštancie v tom, že ak maloletá minimálne od septembra 2023 základnú školu nenavštevuje,
tak je jej vývoj vážne ohrozený a je urýchlene potrebné zistiť, či sú skutočne pre takýto stav dané
reálne dôvody. Práve s ohľadom na okolnosť, že tento stav trvá dlhodobo a neexistuje predpoklad
jeho skorého zlepšenia, keďže aj z posledných písomných vyjadrení matky v odvolacom konaní
vedenom na Krajskom súde Žilina pod sp.zn. 12CoP/128/2024 (konanie vedené na Okresnom súde

Banská Bystrica pod sp.zn. 32P/127/2023) vyplýva, že zdravotný (psychický) stav maloletej naďalej
neumožňuje absolvovať školskú dochádzku dennou formou, ako aj na to, že maloletá dlhodobo odmieta
akýkoľvek kontakt s otcom, o čom s určitosťou možno konštatovať, že sa nejedná o stav prirodzený,
normálny a stav, ktorý je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, keďže doteraz nebolo zo stranyžiadneho účastníka konania ani tvrdené ani osvedčované, že by otec maloletej v minulosti fyzicky,
respektíve psychicky ubližoval, a príčiny postoja maloletej k otcovi sa napriek mnohým psychologickým
vyšetreniam doteraz nepodarilo zistiť, nemožno iné, než súhlasiť so záverom okresného súdu, že je

urýchlene potrebné uskutočniť hĺbkové preskúmanie psychického stavu maloletého dieťaťa v prostredí
oslobodenom od očakávaní a vzájomného konfliktu rodičov, v ktorom bude mať maloletá možnosť
slobodne formulovať vlastné názory a prezentovať svoje potreby pod odborným dohľadom. Potreba
realizovať diagnostický pobyt maloletej vyplynula aj z priebežnej správy Centra Návrat, Banská Bystrica
zo dňa 22.04.2025, z realizácie výchovného opatrenia vydaného Úradom práce sociálnych vecí a rodiny

Banská Bystrica. Odvolací súd k úplnosti dodáva, že vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúci nepriaznivý
psychický stav maloletého dieťaťa, existenciu ktorého matka v prebiehajúcich súdnych konaniach po
dobu minimálne dvoch rokov nepretržite tvrdí a preukazuje, vníma aj potrebu poskytnúť maloletej
psychologickú terapeutickú pomoc, najlepšie intenzívnou formou.

38. K odvolacím námietkam matky, že okresný súd nariadením neodkladného opatrenia neprimeraným

spôsobom zasiahol do rodičovských práv a stability výchovného prostredia maloletého dieťaťa,
keď na diagnostiku maloletej nevyužil ambulantné formy, resp. znalecké dokazovanie, ktoré mal podľa
zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline vykonať v konaní vedenom na Okresnom súde Banská
Bystrica sp.zn. 32P/127/2023 a nevyužil ani možnosť usporiadať prípadovú konferenciu za účasti oboch
rodičov „child friendly spôsobom“, ktoré odporučenie tiež vyplynulo z priebežnej správy Centra Návrat

v Banskej Bystrici z realizácie výchovného opatrenia, krajský súd uvádza, že vzhľadom na všetky vyššie
uvedenéskutočnostinemožnopotrebuuskutočniťhĺbkovúintenzívnudiagnostikumaloletejvneutrálnom
prostredí nahradiť znaleckým dokazovaním, ani usporiadaním prípadovej konferencie. Naopak, všetky
uvedené nástroje diagnostiky a pomoci môžu vo vzájomnej kooperácii a ich vzájomným doplnením
byť základom pre výber najlepšieho spôsobu pomoci maloletému dieťaťu. Uvedené však bude možné

iba za nevyhnutného predpokladu striktného (nie selektívneho) rešpektovania odporúčaní odborníkov,
ktoré vyplynú z diagnostického procesu, záverov znaleckého dokazovania, prípadne aj prípadovej
konferencie a sebareflektujúceho prístupu rodičov k vlastným postojom, o ktorý by mali obaja rodičia
vyvinúť čo najväčšiu snahu, práve v záujme maloletého dieťaťa.

39. Ani odvolaciu námietku matky, že okresný súd nevyhodnotil najlepší záujem maloletého dieťaťa,
respektíve tento vyhodnotil nedostatočne a nesprávne, odvolací súd nevzhliadol ako dôvodnú.
Skutočnosť, že okresný sú najlepší záujem maloletého dieťaťa skúmal, vyplýva z odôvodnenia
z uznesenia okresného súdu, ktorý sa tým výslovne zaoberal v odseku 18. odôvodnenia.

40. Odvolací súd zdôrazňuje, že najlepší záujem maloletého dieťaťa je prvoradým pri rozhodovaní vo
všetkých veciach, ktoré sa maloletého dieťaťa týkajú. Pri jeho posudzovaní sa zohľadňuje okrem iného
úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa
zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolností, ktoré
súvisia so zdravotným stavom dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa, podmienky na rozvoj schopností a vlôh

dieťaťa, možné vystavenie dieťaťa konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie
a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a inými blízkymi osobami a podobne
(Čl. 5 písm. a) až i) Zákona o rodine). Pre súd je prioritou vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy
medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom záujem dieťaťa môže prevážiť nad záujmom rodiča.
Záujemdieťaťaneumožňujerodičovivynútiťsitakéopatreniaapostupy,ktorébyohrozovalijehozdravie.

Najlepší záujem je potrebné vyhodnotiť nielen mechanicky a formálne, ale adresne s prihliadnutím na
konkrétne okolnosti posudzovanej veci (porovnaj Nález ÚS SR II.ÚS 101/2022 z 10. mája 2022).

41. V predmetnom prípade pre účely rozhodnutia o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia - dočasného umiestnenia maloletého dieťaťa v krízovom centre za účelom jeho odbornej

diagnostiky okresný súd správne vyhodnotil, že vzhľadom na dlhodobé pretrvávanie stavu, kedy je
matkou tvrdená potreba zo zdravotných dôvodov vzdelávať maloletú individuálne, kedy si maloletá
skoro 2 roky riadnym spôsobom neplní povinnú školskú dochádzku, na dlhodobé matkou tvrdené
odmietanie kontaktu maloletej s otcom a s ďalšími rodinnými príslušníkmi z otcovej strany, je v najlepšom
záujme maloletého dieťaťa zistiť, či je skutočne prítomná existencia matkou tvrdených zdravotných

problémovmaloletéhodieťaťaavprípadejejpotvrdenia,zistiťichpríčinyaurčiťnajefektívnejšiespôsoby
ich riešenia a eliminácie tak, aby sa maloletá mohla čo najskôr plnohodnotne zaradiť do bežného
života, vrátiť k plneniu školskej dochádzky riadnou formou, a aby čo najskôr došlo k obnoveniu jej
kontaktu s otcom a rodinnými príslušníkmi z otcovej strany. Preto okresný súd správne vyhodnotil,že je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa neodkladným opatrením nariadiť diagnostický pobyt
maloletej v zariadení, ktoré bolo za týmto účelom vybrané zo strany navrhovateľa a ktoré s prijatím
maloletého dieťaťa na diagnostický pobyt súhlasilo (č.l. 5 spisu). V prostredí okresným súdom určeného

zariadenia bude aj podľa odvolacieho súdu maloletému dieťaťu zabezpečené stabilné, bezpečné
a podporné prostredie a zároveň bude zabezpečená objektivita diagnostického procesu. V zhode
so súdom prvej inštancie má aj odvolací súd za to, že diagnostika maloletej uskutočnená súdom
zvoleným spôsobom (a poprípade, ako bolo vyššie uvedené, aj v spojení so znaleckým dokazovaním)
bude náležitým podkladom pre rozhodnutia súdu vo viacerých prebiehajúcich konaniach týkajúcich sa

maloletého dieťaťa, čím je dostatočne odôvodnená jeho potreba a existencia záujmu maloletého dieťaťa
na takomto opatrení.

42.Krajskýsúdnezistilrelevantnosťanijednéhozodvolacíchdôvodovmatkymaloletéhodieťaťa,apreto
uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP. Za
potrebné považuje primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1

Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu
prvej inštancie, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov
rozhodnutia súdu prvej inštancie a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

43. V súvislosti so svojím odôvodnením odvolací súd len dodáva, že súd nie je povinný odpovedať na

všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vecne významné
alebo ktoré objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, a to bez potreby reagovať na všetky detaily
uvádzané účastníkmi (porovnaj napr. uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
209/04 z 23. 6. 2004, IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003, II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009).

44. O trovách súdneho konania spojených s konaním o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol
krajský súd podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
ich náhradu, nakoľko neboli zistené dôvody pre iné rozhodnutie v zmysle § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (t.j. vykonateľné rozhodnutie),
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.