Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/79/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123208681
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123208681.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň:

JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Monika Vozárová, v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a.s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, proti žalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. C. XXXX/X, E., o zaplatenie 351,58 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 27C/93/2023-38 zo dňa 8. apríla
2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 353,73 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom žalobcovi priznal nárok voči
žalovanému na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 9 ods. 7 písm. b), § 22 ods. 2 písm. a) zákona č.
580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 580/2004 Z. z.“); § 79a ods. 1 písm. d) bod

1 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch,
stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu
úrazu.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca je zdravotnou poisťovňou, žalovaný
je jeho poistencom. Žalovaný dňa 06.11.2022 spadol na ulici, utrpel úraz hlavy. Pred úrazom žalovaný
pil alkohol, pripustil 6-7 pív, nepamätal si koľko. Po úraze mu bola zistená v nemocnici hladina alkoholu

2,58 promile. Po úraze bol v bezvedomí minimálne 10 minút, prebral sa pred príchodom sanitky.
Nebolo sporné, že po páde dozadu narazil záhlavím do betónového vyvýšeného obrubníka, čím si
spôsobil otras mozgu. Bol vyšetrený RZP, pričom lekár konštatoval v zázname, že bol zle vyšetriteľný
pre alkohol. Následne mu bola poskytnutá ústavná starostlivosť do druhého dňa a dňa 7.11.2022
bol z nemocnice prepustený. V rovnaký deň poskytovateľ vyplnil oznámenie o poskytnutí zdravotnej
starostlivosti žalovanému po úraze v dôsledku užitia alkoholu so zistenou hladinou 2,58 promile. Žalobca
uhradil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za ošetrenie žalovaného sumu 351,58 eur. Žalobca

vyzval žalovaného listami zo dňa 20.03.2023 a 13.06.2023 na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť v sume 351,58 eur. Odoslanie a doručenie výziev žalobca nepreukázal. Žalovaný dlžnú
sumu neuhradil. Uvedené skutočnosti boli v konaní nesporné, teda že v čase úrazu bol žalovaný
pod vplyvom alkoholu, zároveň vyplynuli aj z predložených listinných dôkazov a svedeckej výpovedesvedkyne. Sporným v konaní bola príčinná súvislosť medzi užitím alkoholu žalovaným a poskytnutím
zdravotnej starostlivosti. Žalovaný namietal, že išlo o nešťastnú náhodu, ktorej sa nedalo zabrániť ani
v prípade, ak by nebol pod vplyvom alkoholu. Tvrdil, že pri pristupovaní k autu prekročil plytký jarok,

čo potvrdila aj svedkyňa, že bol plytký, ale pri nastupovaní do auta ukročil vzad do jarku a spadol na
chrbát. Žalobca uvedené tvrdenia poprel s tým, že sa jedná o účelové a nepravdivé tvrdenia a príčinou
pádu bola ťažká opitosť žalovaného. Žalovaný v prvom rade všeobecne uviedol, že každý znáša alkohol
inak, nie podľa tabuliek. Pričom nenavrhol žiadny dôkaz na preukázanie, že 2,58 promile alkoholu
nemalo nepriaznivý vplyv na jeho koordináciu pohybov, stabilitu a vyhodnotenie rizika pri nastupovaní

do auta v mieste úrazu. Je síce pravdou, že užitie alkoholu sa prejavuje u každého individuálne,
odborná literatúra ustálila len najčastejšie príznaky jednotlivých stupňov opitosti. Žalovanému bola
nameraná hladina alkoholu 2,58 promile, jedná sa o ťažký stupeň opitosti, ktorý má značný vplyv aj na
pohyb a stabilitu osoby. Takýto stupeň opitosti nemožno bagatelizovať a tvrdiť, že nemal žiadny vplyv
na správanie žalovaného. Zo záznamu o zhodnotení zdravotného stavu posádkou RZP vyplýva, že
žalovaný sa pre alkohol nedal dobre neurologicky vyšetriť. Z toho vyplýva, že ako osoby dostatočne

odborne spôsobilé posúdili, že požitie alkoholu bráni jeho obvyklému neurologickému vyšetreniu. S
prihliadnutím na všeobecne známe prejavy akútnej intoxikácie alkoholom - postihnutie motorických
funkcií, súd prvej inštancie považoval za dostatočne preukázané, že k pádu žalovaného došlo práve v
príčinnej súvislosti s jeho stavom, ktorý si žalovaný spôsobil užitím alkoholu.

4. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že žalovaný a svedkyňa sa rozchádzajú v popise priebehu pádu
žalovaného. Žalovaný zdôvodnil svoj pád tým, že ukročil vzad do plytkého jarku pri nastupovaní do auta,
pretože mu svedkyňa otvárala zvnútra dvere na zadné sedadlo. Svedkyňa uviedla, že z auta vystúpila
a žalovaný sám nastupoval na predné sedadlo spolujazdca. Svedkyňa uviedla, že sa pri nastupovaní
pošmykolahodilohodozaduaudrelsihlavu.Pokiaľbysažalovanýprinastupovanídovozidlapošmykol,

pričom za ním bol plytký jarok, padal by dopredu a nie dozadu na chrbát. Preto bol okresný súd toho
názoru, že k pádu žalovaného prišlo tak, ako uviedol žalovaný a to pri ukročení vzad, kedy vkročil do
jarku, ktorý tesne predtým prekročil pri pristupovaní k autu. Nešlo o náhlu a ani prekvapivú prekážku.
Ak by nebol pod vplyvom alkoholu, po prekročení plytkého jarku by počítal s tým, že vzápätí nemôže
urobiť krok vzad bez toho, aby nestúpil do plytkého jarku a neriskoval pád. Prvoinštančný súd bol

toho názoru, že motorika žalovaného a jeho odhad možného rizika spojeného s ustúpením vzad do
plytkého jarku, bola ovplyvnená požitým alkoholom. Žalovaný svoje tvrdenie, že za rovnakých okolností
by spadol aj v prípade, ak by nebol pod vplyvom alkoholu, teda že chýba príčinná súvislosť, žiadnym
spôsobom nepreukázal. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že príčinou pádu žalovaného
bolo užitie alkoholu. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, t. j. Fakultná nemocnica Trnava zistila, že

žalovanému bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v dôsledku užitia alkoholu a toto oznámila žalobcovi
na predpísanom tlačive (Oznámenie).

5. Nárok žalobcu posúdil okresný súd ako nárok zdravotnej poisťovne na úhradu nákladov za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči žalovanému ako jej poistencovi, ktorú mu poskytovateľ

zdravotnej starostlivosti poskytol v dôsledku užitia alkoholu a žalobca uvedené zaplatil poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti a to v zmysle § 9 ods. 7 písm. b) a § 22 ods. 2 písm. a) zák. č. 580/2004 Z. z.,
ktoré ustanovenie konštituuje nárok zdravotnej poisťovne voči svojmu poistencovi na úhradu nákladov
jemu poskytnutej zdravotnej starostlivosti a podmienky vzniku tohto nároku. Predpokladmi vzniku tohto
nároku tak sú: 1. poskytnutie zdravotnej starostlivosti poistencovi zdravotnej poisťovne, 2. úhrada

nákladov tejto zdravotnej starostlivosti zdravotnou poisťovňou, 3. požitie alkoholu alebo inej návykovej
látky poistencom a 4. príčinná súvislosť medzi poskytnutím zdravotnej starostlivosti poistencovi a
užitím alkoholu alebo inej návykovej látky poistencom. Všetky uvedené predpoklady vzniku uvedeného
nároku zdravotnej poisťovne musia byť naplnené kumulatívne (súčasne), v opačnom prípade tento
nárok zdravotnej poisťovni nevznikne. V konaní bolo nesporné, že žalovaný je poistencom žalobcu, že

žalovaný dňa 06.11.2022 spadol na schodoch, utrpel úraz hlavy, že žalovaný bol pod vplyvom alkoholu,
bola mu poskytnutá zdravotná starostlivosť. Žalobca uhradil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za
ošetrenie žalovaného sumu 351,58 eur. Splnené tak boli prvé tri podmienky. Sporným zostala štvrtá
podmienka a to príčinná súvislosť medzi poskytnutím zdravotnej starostlivosti žalovanému a užitím
alkoholu.

6. K posudzovaniu príčinnej súvislosti medzi poskytnutím zdravotnej starostlivosti a užitím alkoholu
okresný súd poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/128/2021, v ktorom je uvedené
„Vzťah príčiny (požitie alkoholu) a následku (poskytnutie zdravotnej starostlivosti) musí byť priamyneprerušený, čo však nevylučuje, že samotnú príčinu príčiny možno považovať tiež za príčinu vzniku
následku; inak v kontexte danej sporovej veci povedané, že požitie alkoholu žalovaným bolo príčinou
poskytnutia zdravotnej starostlivosti, keďže bolo príčinou pádu žalovaného v dôsledku ktorého bola

žalovanému poskytnutá zdravotná starostlivosť. Pre úspech žalobcu v spore tak bolo potrebné, aby
žalobca preukázal príčinnú súvislosť (kauzalitu) medzi užitím alkoholu žalovaným a jeho pádom, v
dôsledku ktorého bola žalovanému poskytnutá zdravotná starostlivosť.“ Z takéhoto právneho posúdenia
príčinnej súvislosti vychádzali aj Krajský súd v Trnave v rozsudkoch sp. zn. 10Co/122/2021 a sp. zn.
10Co/55/2020.

7. Z vykonaného dokazovania považoval súd prvej inštancie za preukázané, že príčinou pádu
žalovaného bolo užitie alkoholu. Žalovanému pre úraz spôsobený pádom bola poskytnutá zdravotná
starostlivosť. Žalobca teda preukázal príčinnú súvislosť (kauzalitu) medzi užitím alkoholu žalovaným,
jehoúrazomaposkytnutímzdravotnejstarostlivosti.Vkontextehľadaniapríčinnejsúvislostimedziužitím
alkoholu žalovaným a poskytnutím zdravotnej starostlivosti žalovanému poukázal okresný súd na to, že

v danom prípade by nebolo možné konštatovať príčinnú súvislosť vtedy, ak by za normálneho priebehu
okolností došlo k pádu žalovaného aj v prípade, že by alkohol neužil. Žalovaný však také skutočnosti
nepreukázal. Žalovaný si spôsobil úraz v dôsledku užitia alkoholu, z dôvodu čoho mu bola poskytnutá
zdravotná starostlivosť, preto je žalobca oprávnený požadovať náhradu nákladov, ktoré mu vznikli v
súvislosti s ošetrením žalovaného a ktoré vyčíslil sumou 351,58 eur. Súd prvej inštancie preto žalobe

vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

8. V časti o trovách konania rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 CSP, vecne plným úspechom
žalobcu vo veci samej s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným

uznesením po právoplatnosti rozsudku.

9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Uviedol,
že súd prvej inštancie vychádzal predovšetkým z argumentácie, že zistená hladina alkoholu bola

2,58 promile u žalovaného a okresný súd bol toho názoru, že motorika žalovaného a jeho odhad
možného rizika spojeného s ustúpením vzad do plytkého jarku, bola ovplyvnená požitým alkoholom
a že žalovaný svoje tvrdenie, že za rovnakých okolností by spadol aj v prípade, ak by nebol pod
vplyvom alkoholu, teda že chýba príčinná súvislosť, žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný má za
to, že táto formalistická argumentácia okresného súdu neobstojí, keď prvej inštancie nebral do úvahy

individuálne danosti žalovaného (vek, váhu, výšku a pod.) vo vzťahu k vplyvu alkoholu na schopnosti
koordinovať pohyby, udržiavať rovnováhu a odhadnúť riziko na strane žalovaného. Predmetný úraz
vznikol tak, že žalovaný pri nastupovaní do vozidla na zadné sedadlo pri otváraní dverí urobil krok
dozadu a stratil rovnováhu šliapnutím do jarku, išlo o nešťastnú náhodu a takémuto sledu udalosti by sa
nedalo zabrániť ani v triezvom stave. V konaní primárne žalobca neuniesol dôkazné bremeno o príčinnej

súvislosti medzi užitím alkoholu a vznikom úrazu (nemôže obstáť iba poukaz žalobcu na stav ťažkej
opitosti). Dôkazné bremeno aj z hľadiska dikcie § 9 ods. 7 písm. b) zák. č. 580/2004 Z.z. (výslovne
uvedené ,,preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu“) zaťažuje žalobou. Žalobca nenavrhol v tomto
ohľade žiadne relevantné dôkazné prostriedky ako je odborné vyjadrenie ani znalecké dokazovanie
na preukázanie vplyvu alkoholu na žalovaného cez jeho individuálne danosti. Je nutné brať do úvahy,

že alkohol má vždy špecifický vplyv na osobu, čo je dané jej fyzickými predpokladmi a nie je možné
mechanicky vyhodnocovať taký vplyv iba z hodnoty koncentrácie alkoholu v krvi. Súd prvej inštancie
nekriticky a mechanicky prevzal argumentáciu žalobcu a dokonca neposkytol v odôvodnení čo i len
všeobecnéúvahyovplyvestupňaopitostinačloveka.Vychádzalibazdomnienkyoindividuálnomvplyve
alkoholu na žalovaného v rozhodnom čase, napriek tomu, že táto otázka si vyžadovala odborné až

vedecké posúdenie konkrétnej situácie. Prvoinštančný súd nesprávne preniesol dôkazné bremeno zo
žalobcu na žalovaného (primárne mal žalobca navrhnúť dôkazy o vplyve alkoholu na vznik úrazu).

10. Podľa žalovaného okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a uvedené spôsobuje
aj nepreskúmateľnosť rozsudku, keď súd neposkytol presvedčivé odôvodnenie pre svoje úvahy, na

ktorých by mohli byť založené odvolaním napadnuté výroky rozsudku. Rozsudok bol v tomto ohľade aj
predčasný, keď skutkový stav (rozsah vplyvu alkoholu na žalovaného a príčinná súvislosť medzi užitím
alkoholu a vznikom úrazu) nebol spoľahlivo ustálený. Zároveň okresný súd vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci pri aplikácii § 9 ods. 7 písm. b) zák. č. 580/2004 Z .z., pretože v danomprípade nebolo preukázané, že by žalovanému bola preukázateľne poskytnutá zdravotná starostlivosť
v dôsledku užitia alkoholu. Prvoinštančný súd dospel k nepresvedčivému formalistickému záveru a
bez dostatočného vysvetlenia úvah súdu, ktoré by vytvárali dostatočný podklad k výrokom rozsudku.

Rozsudok je formalistický a nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok presvedčivých
dôvodov, čo spôsobilo porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Žalovaný citoval z
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 106/2010, v zmysle ktorého to, že právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu,
jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý

argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.
12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c, Grécko z 29.
mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Vzhľadom na uvedené je podľa žalovaného
rozsudok aj vecne nesprávny.

11. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu
potvrdiť. V celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom, s jeho skutkovými a vecnými dôvodmi.
Žalovaný v konaní nepopieral, že mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v súvislosti s úrazom -
pádom,nepopieralanipožitiealkoholu,naopak,konzumáciualkoholupriznal.Popieralpríčinnúsúvislosť

medzi požitím alkoholu a poskytnutím zdravotnej starostlivosti. Žalobca sa stotožňuje so závermi súdu
prvej inštancie o preukázaní aj tejto zásadnej skutočnosti, súd vychádzal z dôkazov predložených
žalobcom. Okresný súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo v konaní vyšlo najavo. Pri uvedenom
závere súd prvej inštancie nepochybne vychádzal z Oznámenia zdravotnej poisťovne o poskytnutí

zdravotnej starostlivosti zo dňa 07.11.2022, v ktorom bol ako dôvod poskytnutia zdravotnej starostlivosti
uvedený: užitie alkoholu. V časti iné údaje je uvedená hladina alkoholu 2,58 g/1. Tomu zodpovedá aj
záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby vyhotovený zdravotníkmi Rýchlej zdravotnej pomoci
Trnava, ktorá realizovala výjazd k žalovanému. V predmetnom zázname poskytovateľ uviedol: Pacient
sa pri príchode posádky ZZS nachádza na ulici, leží na zemi, vedomie zastreté, spolupracuje prítomná

osoba udáva, že našli pacienta ležať na zemi vedľa obrubníka. Prítomné 2 tržné rany v záhlaví o
veľkosti cca 3 cm, hematom. Na úraz si nepamätá. Spočiatku svedok udáva, že pacient slabo reagoval.
V citovanom zázname sa tiež uvádza: Neurologicky nevyšetriteľný pre alkohol, v časti Diagnóza je
uvedené (podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb) : Dg1:S00.98 - povrchové poranenie hlavy, Dg2:
W19.9 – bližšie neurčený pád.

12. Žalobca v tomto kontexte poukázal na ust. § 79a ods. 1 písm. d) bod 1 zákona č. 578/2004 Z. z., v
zmysle ktorého je každý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný oznamovať príslušnej zdravotnej
poisťovni každé poskytnutie zdravotnej starostlivosti osobe v dôsledku porušenie liečebného režimu
užitia alkoholu alebo inej návykovej látky. Preto je nelogické, že by poskytovateľ zdravotnej starostlivosti,

v tomto prípade Fakultná nemocnica Trnava a RZP Trnava, oznamoval zdravotnej poisťovni, že v
danom prípade poskytoval zdravotnú starostlivosť v dôsledku požitia alkoholu, ak by nedospel k záveru,
že žalovanému poskytol zdravotnú starostlivosť práve v dôsledku požitia alkoholu. V danom prípade
oznámenie obsahuje takýto odborný záver a podklad pre konštatovanie, že zdravotná starostlivosť
žalovanému bola poskytnutá v dôsledku požitia alkoholu, nakoľko záznamy vyhotovovali odborní

zdravotnícki pracovníci, ktorí zdravotnú starostlivosť priamo poskytovali. Súd prvej inštancie dospel
k správnemu názoru, že žalovaný bol v čase pádu, ktorý bol bezprostrednou príčinou jeho úrazu
a následného poskytnutia zdravotnej starostlivosti v stave akútnej intoxikácie. Preto je dôvodné tvrdenie
žalobcu aj s prihliadnutím na všeobecne známe a v odbornej literatúre uvádzané prejavy ťažkej opitosti:
postihnutie motorických funkcií, neschopnosť samostatnej chôdze, psychomotorika výrazne narušená,

blábolivá reč, výraznejšie poruchy správania a pod. Na dôkaz týchto tvrdení žalobca poukázal aj na
odborné vyjadrenie č. 15/2004 MUDr. Lívie Jančiovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne
lekárstvo vo veci posudzovania vplyvu alkoholu na správanie osoby, ktoré vypracovala v identickom
prípade, pričom vyslovila odborný záver, že koncentrácia alkoholu v krvi nad 2 promile zodpovedá
ťažkému stupňu opitosti. Vo všeobecnosti pri takomto ovplyvnení dominuje tlmivý účinok alkoholu na

centrálny nervový systém s výrazným postihnutím psychických, senzorických a motorických funkcií s
celkovým ťažkým útlmom senzorickej percepcie s predĺžením reakčného času na zrakové a sluchové
podnety so zhoršením priestorového videnia a adaptácie na svetlo a tmu, rozbitím miestnej a časovej
orientácie. Telesné úkony na mozgové podnety sú výrazne spomalené, spomalené sú aj reakcie navonkajšie podnety, pozornosť je výrazne znížená, výrazne je narušená koordinácia pohybov, časté
sú pády, príp. neschopnosť samostatnej chôdze. Žalobca sa stotožnil aj s vyhodnotením svedeckej
výpovede okresným súdom, keď poukázal na rozdiely v popise priebehu úrazu zo strany svedkyne a

zo strany žalovaného a napriek účelovej výpovedi svedkyne dospel k správnemu záveru, že motorika
žalovaného bola ovplyvnená požitým alkoholom a mal za preukázané, že príčinou pádu žalovaného
bolo užitie alkoholu.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§

380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP)
a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je

vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 353,73 eur do
15 dní od právoplatnosti rozsudku.

15. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože v podstatnom
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na

dostatočné, správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

16. Žalovaný v odvolaní namietal, že v konaní primárne žalobca neuniesol dôkazné bremeno o príčinnej
súvislosti medzi užitím alkoholu a vznikom úrazu, nemôže obstáť iba poukaz žalobcu na stav ťažkej
opitosti. Dôkazné bremeno aj z hľadiska dikcie § 9 ods. 7 písm. b) zák. č. 580/2004 Z.z. (výslovne
uvedené ,, preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu") zaťažuje žalobou. Žalobca nenavrhol v tomto
ohľade žiadne relevantné dôkazné prostriedky ako je odborné vyjadrenie ani znalecké dokazovanie

na preukázanie vplyvu alkoholu na žalovaného cez jeho individuálne danosti. Je nutné brať do úvahy,
že alkohol má vždy špecifický vplyv na osobu, čo je dané jej fyzickými predpokladmi a nie je možné
mechanicky vyhodnocovať taký vplyv iba z hodnoty koncentrácie alkoholu v krvi. Súd nekriticky a
mechanicky prevzal argumentáciu žalobcu. Okresný súd vychádzal iba z domnienky o individuálnom
vplyvealkoholunažalovanéhovrozhodnomčase,napriektomu,žetátootázkasivyžadovalaodbornéaž

vedecké posúdenie konkrétnej situácie. Nesprávne okresný súd preniesol dôkazné bremeno zo žalobcu
na žalovaného, primárne mal žalobca navrhnúť dôkazy o vplyve alkoholu na vznik úrazu. Predmetný
úraz vznikol tak, že žalovaný pri nastupovaní do vozidla na zadné sedadlo pri otváraní dverí urobil krok
dozadu a stratil rovnováhu šliapnutím do jarku, išlo o nešťastnú náhodu a takémuto sledu udalosti by
sa nedalo zabrániť ani v triezvom stave. Súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozsudok bol

v tomto ohľade predčasný, keď skutkový stav nebol spoľahlivo ustálený.

17. Podľa § 149 CSP Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

18. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.19. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujúzanesporné(1).Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (2).

20. Podľa § 267 ods. 1 CSP odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie
§ 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce
skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa
odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom

rozkaze poučený.

21. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy
na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani

povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o
veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného
práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť
preukázaná vôbec).

22. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované

právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

23. Ustanovenie § 9 ods. 7 písm. b) zák. č. 580/2004 Z. z. konštituuje nárok poisťovne voči

svojmu poistencovi na úhradu nákladov jemu poskytnutej zdravotnej starostlivosti ak sa mu poskytla
preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky.

24. V konaní boli nesporné skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe (§ 151 ods. 1 CSP) a tieto
nepopieral žalovaný ani v odvolaní, že žalovanému ako poistencovi žalobcu (zdravotnej poisťovne)

bola poskytnutá zdravotná starostlivosť a že za túto poskytnutú zdravotnú starostlivosť žalobca uhradil
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti náklady v celkovej žalovanej sume 353,73 eur. Rovnako nebola
medzi stranami sporná skutočnosť a tú potvrdil žalovaný aj v podanom odvolaní, že v čase pádu,
v dôsledku ktorého bola žalovanému poskytnutá zdravotná starostlivosť, sa žalovaný nachádzal v stave
po užití alkoholu. Sporným medzi stranami sporu bolo to, že medzi užitím alkoholu žalovaným

a poskytnutím zdravotnej starostlivosti bola v danom prípade preukázateľná príčinná súvislosť.

25. Vzťah príčiny (požitie alkoholu) a následku (poskytnutie zdravotnej starostlivosti) musí byť priamy
neprerušený, čo však nevylučuje, že samotnú príčinu príčiny možno považovať tiež za príčinu vzniku
následku; inak v kontexte danej sporovej veci povedané, že požitie alkoholu žalovaným bolo príčinou

poskytnutia zdravotnej starostlivosti, keďže bolo príčinou pádu žalovaného v dôsledku ktorého bola
žalovanému poskytnutá zdravotná starostlivosť. Pre úspech žalobcu v spore tak bolo potrebné, aby
žalobca preukázal príčinná súvislosť (kauzalitu) medzi užitím alkoholu žalovaným a jeho pádom,
v dôsledku ktorého bola žalovanému poskytnutá zdravotná starostlivosť (rozsudok Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 6Co/128/2021). Žalovaný uvedenú príčinnú súvislosť namietal.

26. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o preukázaní spornej
kauzality. Vychádzal pri tom z dôkazov predložených žalobcom, pričom odvolací súd sa so skutkovými
závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje. Okresný súd vychádzal z Oznámenia o
poskytnutí zdravotnej starostlivosti v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia alkoholu alebo

inej návykovej látky zo dňa 07.11.2022, v ktorom bol ako dôvod poskytnutia zdravotnej starostlivosti
uvedený užitie alkoholu, ako iný dôležitý údaj je uvedené S-etanol 2,58 g/l. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na ust. § 79a ods. 1 písm. d) bod 1 zákona č. 578/2004 Z. z., v zmysle ktorého
je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný oznamovať príslušnej zdravotnej poisťovni každéposkytnutie zdravotnej starostlivosti osobe v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia alkoholu
alebo inej návykovej látky. Preto je nelogické, že by poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (Fakultná
nemocnica v Trnave) oznamoval žalobcovi (zdravotnej poisťovni), že v danom prípade poskytol

zdravotnú starostlivosť v dôsledku užitia alkoholu, ak by nedospel k záveru, že žalovanému zdravotnú
starostlivosť poskytol práve v dôsledku užitia alkoholu. V danom prípade toto oznámenie obsahuje
taký odborný záver, ktorý je podkladom pre konštatovanie, že zdravotná starostlivosť bola žalovanému
v danom prípade poskytnutá v dôsledku užitia alkoholu. Tomuto rovnako nasvedčuje aj obsah Záznamu
o zhodnotení zdravotného stavu Rýchlej zdravotnej pomoci Trnava (ďalej len „RZP“) zo dňa 06.11.2022

vyhotovený F. G., F., podľa ktorého žalovaný bol na mieste úrazu ošetrený, pri príchode záchranárov
ležal na zemi, po bližšie neurčenom páde, bol neurologicky zle vyšetriteľný pre alkohol. Odvolací súd
zdôrazňuje, že osoby tvoriace posádku RZP, ako osoby odborne spôsobilé, ktoré majú zdravotnícke
vzdelanie, s určitosťou u žalovaného identifikovali také príznaky opitosti, pre ktoré ho nebolo možné
ani riadne neurologicky vyšetriť. Žalovaný pritom netvrdil, že by trpel takými zdravotnými problémami,
ktoré majú pre bežného pozorovateľa rovnaké príznaky ako opitosť. Naviac žalovaný sám priznal

konzumáciu alkoholu a to 6-7 pív a zároveň nebolo sporným, že u žalovaného bola zistená hladina
alkoholu 2,58 promile, ktorá je v odbornej literatúre označovaná za stav ťažkej opitosti. V nadväznosti
na uvedené odvolací súd má za to, žalovaný bol v čase pádu, ktorý bol bezprostrednou príčinou jeho
úrazu a následného poskytnutia zdravotnej starostlivosti, pod vplyvom alkoholu.

27. Správanie žalovaného tak bolo v danom mieste a čase (jeho pádu) nepochybne ovplyvnené užitím
alkoholu. V kontexte hľadania príčinnej súvislosti medzi užitím alkoholu žalovaným a poskytnutím
zdravotnej starostlivosti žalovanému je potrebné poukázať na to, že v danom prípade by nebolo možné
konštatovať príčinnú súvislosť vtedy, ak by za normálneho priebehu okolností došlo k pádu žalovaného
aj v prípade, že by alkohol neužil.

28. V posudzovanej veci žalovaný síce poprel, že príčinou pádu bolo užitie alkoholu a tvrdil, že úraz
vznikol za takých okolností, že by sa mu nedalo zabrániť ani keby nebol pod vplyvom alkoholu, lebo
pri otváraní dverí do auta urobil krok vzad a šliapnutím do jarku stratil rovnováhu a spadol, avšak svoje
tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal.

29. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že žalovaný o jarku vedel, lebo ho prekračoval keď pristupoval
k autu, jarok bol plytký, čo bolo nesporné, preto aj podľa odvolacieho súdu strata rovnováhy mohla byť
len dôsledkom vplyvu alkoholu. Pri ťažkom stupni opitosti by žalovaný musel jednoznačne preukázať,
že príčinou pádu bola taká skutočnosť, ktorá s alkoholom vôbec nesúvisela a že k pádu a úrazu by došlo

aj bez užitia alkoholu. Dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností bolo na ňom a nie
na žalobcovi, ako nesprávne žalovaný namieta v odvolaní. Žalovaný nepreukázal, že v jeho prípade
hladina alkoholu 2,58 neovplyvňovala motorické funkcie a že sa jednalo len o nešťastnú náhodu. Bolo
teda možné mať dôvodne (aj s prihliadnutím na všeobecne známe prejavy akútnej intoxikácie alkoholom
- postihnutie motorických funkcií) za to, že k pádu žalovaného došlo práve v príčinnej súvislosti s jeho

stavom, ktorý si žalovaný spôsobil užitím alkoholu. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdenej
skutočnosti, že k úrazu by došlo aj bez užitia alkoholu. Súd prvej inštancie preto správne považoval za
preukázané, že príčinou pádu žalovaného bolo užitie alkoholu.

30. Žalovaný tiež v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nebral do úvahy individuálne danosti

žalovaného (vek, váhu, výšku a pod.) vo vzťahu k vplyvu alkoholu na schopnosti koordinovať pohyby,
udržiavať rovnováhu a odhadnúť riziko na strane žalovaného.

31. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie k vplyvu alkoholu
na človeka uviedol len to, že každý človek alkohol znáša inak, nie podľa tabuliek. K tomuto všeobecnému

konštatovaniu žalovaný neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenie týkajúce sa vplyvu alkoholu
na jeho osobu a v tejto súvislosti nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz. Pokiaľ žalovaný neuviedol
žiadne konkrétne údaje o svojom veku, výške, váhe, ani iných svojich individuálnych danostiach,
okresný súd nemal aké údaje vziať do úvahy a námietka žalovaného je tak nedôvodná. V sporovom
konaní je základnou povinnosťou strany sporu tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a nie je povinnosťou súdu

tieto od strany žiadať, pretože to by popieralo zákonom definovaný charakter sporového konania a
predovšetkým by priamo odporovalo ústavnej zásade rovnosti strán sporu. Žalovaný v posudzovanom
prípade neuviedol absolútne žiadne konkrétne podstatné a rozhodujúce skutočnosti ohľadne jehoindividuálnych daností, preto len všeobecné poukázanie na individuálne danosti nemohli spochybniť
závery súdu prvej inštancie.

32. Žalovaný tiež v odvolaní argumentoval, že je nutné brať do úvahy, že alkohol má vždy špecifický
vplyv na osobu, čo je dané jej fyzickými predpokladmi a nie je možné mechanicky vyhodnocovať taký
vplyv iba z hodnoty koncentrácie alkoholu v krvi.

33. K námietke žalovaného uvedenej v odseku 32 odvolací súd uvádza, že je pravdou, že každý

znáša alkohol trochu inak, avšak rozpätia stupňov opitosti boli vypracované podľa najčastejších
príznakov vyskytujúcich sa pri jednotlivých stupňoch opitosti, z ktorých je potrebné vychádzať, pokiaľ
sa nepreukáže opak. Zároveň v danom stupni nemusia byť prítomné všetky príznaky. Už pri strednej
opitosti (1,50–1,99 ‰) je psychomotorika výraznejšie narušená, sú prítomné poruchy koordinácie a
spomalenia telesných pohybov, znížená pozornosť. V štádiu ťažkej opitosti (2,00–2,99 ‰) sú príznakmi
blábolivá reč, neschopnosť samostatnej chôdze, psychické poruchy, výraznejšie poruchy správania

(opilecká suicidia, agresivita), vracanie (H.). Tomu, že žalovaný sa nachádzal v štádiu ťažkej opitosti
nasvedčuje aj opis jeho správania zachytený záchranármi v Zázname RZP o zhodnotení zdravotného
stavu, podľa ktorej bol žalovaný dezorientovaný, úraz si nepamätal, slabo reagoval a pre alkohol sa
nedal dobre neurologicky vyšetriť. Žalovaný v konaní opak nepreukázal, teda že v jeho prípade pri
hladine alkoholu 2,58 promile nebol jedným z príznakov aj všeobecne známy prejav opitosti a to

postihnutie motorických funkcií. Hladinu alkoholu 2,58 promile zodpovedajúcu stavu ťažkej opitosti aj
podľa odvolacieho súdu nie je možné bagatelizovať a príznaky stanovené odbornou literatúrou pre tento
stav spochybňovať len všeobecným tvrdením, že alkohol má vždy špecifický vplyv na osobu.

34. Žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, a to Záznamom o zhodnotení zdravotného stavu zo

dňa 06.11.2022 vyhotoveným posádkou RZP, bolo preukázané vykonanie výjazdu k žalovanému dňa
06.11.2022, ktorý bol na mieste úrazu ošetrený, pri príchode ležal na zemi, po bližšie neurčenom
páde, bol neurologicky zle vyšetriteľný pre alkohol. Ďalším listinným dôkazom, Oznámením Fakultnej
nemocnice s poliklinikou v Trnave o poskytnutí zdravotnej starostlivosti v dôsledku porušenia liečebného
režimu alebo užitia alkoholu alebo inej návykovej látky zo dňa 07.11.2022 bolo preukázané, že

žalovanému bola 06.11.2022 poskytnutá ústavná starostlivosť oddelením úrazovej chirurgie FN Trnava
s diagnózou úraz mozgu, dôvod poskytnutia zdravotnej starostlivosti užitie alkoholu, ako iný dôležitý
údaj je uvedené S-etanol 2,58 g/l.

35. Súd prvej inštancie preto správne, v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania,

v ktorom je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ohľadom ktorých nesie každá zo strán
dôkazné bremeno, vyhodnotil unesenie dôkazného bremena každej zo strán tak, že žalobca (na rozdiel
odžalovaného)dôkaznébremenosvojichtvrdeníuniesol,keďlistinnýmidôkazmioposkytnutízdravotnej
starostlivosti žalovanému v súvislosti s užitím alkoholu (Záznamom o zhodnotení zdravotného stavu
zo dňa 06.11.2022 a Oznámením Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Trnave o poskytnutí zdravotnej

starostlivosti v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia alkoholu alebo inej návykovej látky
zo dňa 07.11.2022), preukázal príčinnú súvislosť medzi vynaložením nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť žalovanému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a užitím alkoholu.

36. Súd prvej inštancie v odseku 17 zároveň uviedol, že ťažký stupeň opitosti má značný vplyv aj

na pohyb a stabilitu osoby, postihuje motorické funkcie, preto neobstojí ani námietka žalovaného, že
okresný súd neposkytol v odôvodnení čo i len všeobecné úvahy o vplyve stupňa opitosti na človeka.
Súd prvej inštancie síce neopísal všetky príznaky ťažkého stupňa opitosti, ale uviedol len ten, ktorý bol
dôležitý pre tu prejednávanú vec.

37. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci pri
aplikácii § 9 ods. 7 písm. b) zák. č. 580/2004 Z.z., pretože v danom prípade nebolo preukázané, že by
žalovanému bola preukázateľne poskytnutá zdravotná starostlivosť v dôsledku užitia alkoholu.

38. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu

príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná.
Nesprávne právne posúdenie veci, ktoré je dôvodom odvolania, môže spočívať v tom, že súd vec posúdil
podľa nesprávneho právneho predpisu alebo, že správne použitý právny predpis nesprávne vyložil,prípadne ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

39. Podľa § 9 ods. 7 písm. b) zák. č. 580/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj
nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi, ak sa mu poskytla
preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky; to neplatí, ak ide o maloletého
poistenca, ktorý je umiestnený v resocializačnom stredisku pre drogovo závislých a inak závislých na
základe rozhodnutia súdu.

40. Podľa § 22 ods. 2 písm. a) zák. č. 580/2004 Z. z. poistenec je povinný uhradiť náklady za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť podľa § 9 ods. 7.

41. Ustanovenie § 9 ods. 7 písm. b) zák. č. 580/2004 Z. z. konštituuje nárok zdravotnej poisťovne
voči svojmu poistencovi na úhradu nákladov jemu poskytnutej zdravotnej starostlivosti a podmienky

vzniku tohto nároku. Predpokladmi vzniku tohto nároku tak sú: 1. poskytnutie zdravotnej starostlivosti
poistencovi zdravotnej poisťovne, 2. úhrada nákladov tejto zdravotnej starostlivosti zdravotnou
poisťovňou, 3. požitie alkoholu alebo inej návykovej látky poistencom a 4. príčinná súvislosť
medzi poskytnutím zdravotnej starostlivosti poistencovi a užitím alkoholu alebo inej návykovej látky
poistencom. Všetky uvedené predpoklady vzniku uvedeného nároku zdravotnej poisťovne musia byť

naplnené kumulatívne (súčasne), v opačnom prípade tento nárok zdravotnej poisťovni nevznikne.

42. Splnenie prvých troch podmienok bolo v konaní nesporné, spornou bola príčinná súvislosť medzi
poskytnutím zdravotnej starostlivosti a užitím alkoholu. Okresný súd dospel k záveru, že žalovaný
svoje tvrdenie, že za rovnakých okolností by spadol aj v prípade, ak by nebol pod vplyvom alkoholu,

teda že chýba príčinná súvislosť, žiadnym spôsobom nepreukázal, preto považoval za preukázané, že
príčinou pádu žalovaného bolo užitie alkoholu a teda splnený bol aj posledný predpoklad vzniku žalobou
uplatneného nároku.

43. Pokiaľ súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu ako nárok zdravotnej poisťovne na úhradu nákladov

za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči žalovanému ako jej poistencovi, ktorú mu poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti poskytol v dôsledku užitia alkoholu a žalobca uvedené zaplatil poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti a to v zmysle § 9 ods. 7 písm. b) a § 22 ods. 2 písm. a) zák. č. 580/2004 Z. z.,
aplikoval tak na zistený skutkový stav správnu právnu normu, preto námietka žalovaného o nesprávnom
právnom posúdená nebola dôvodná.

44. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a
právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku,
preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za
opodstatnené. V odvolaní neprodukoval žiadne relevantné tvrdenia, s ktorými by sa nevysporiadal už

súd prvej inštancie. Všetky relevantné skutkové zistenia, vyplývajúce z obsahu spisu boli riadne uvedené
v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý sa s podstatnými otázkami v odôvodnení svojho
rozhodnutia náležite vysporiadal.

45. Z obsahu odvolania vyplýva, že odvolateľ namietal aj to, že súd prvej inštancie dospel k

nepresvedčivému formalistickému záveru a bez dostatočného vysvetlenia úvah súdu, ktoré by vytvárali
dostatočný podklad k výrokom rozsudku. Rozsudok je preto formalistický a nepreskúmateľný pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok presvedčivých dôvodov, čo spôsobilo porušenie práva žalovaného na
spravodlivý súdny proces.

46. Ani tento argument žalovaného neobstojí. Rozsudok súdu prvej inštancie je podľa odvolacieho súdu
preskúmateľný, pretože obsahuje dôvody, resp. argumentáciu, pre ktoré súd prvej inštancie dospel k
svojim záverom o dôvodnosti žaloby (aj v časti príčinnej súvislosti užitia alkoholu, pádu a poskytnutia
zdravotnej starostlivosti) a obsahuje ustanovenia právnych prepisov, ktoré aplikoval na zistený skutkový
stav veci.

47. Odvolací súd nezistil, že by prvoinštančný súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 191 CSP v
súvislosti s hodnotením dôkazov, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané
a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričomsvoje skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikovaný právny predpis a daný právny vzťah
správne právne posúdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil,
odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti
takému uplatneniu, a je presvedčivé (§ 220 ods. 2 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne, jasne
objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo strany na spravodlivý proces.

48. Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi
závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Do práva na
spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania
(strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS

50/04).

49. Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej
inštancie preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (vrátane konkrétnymi odvolacími dôvodmi
nespochybneného výroku o náhrade trov prvoinštančného konania) podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

50. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

53. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol plne úspešný v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 v spojení s

§ 255 ods. 1 CSP, mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol
tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keď
nevidel v predmetnom spore dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. §
257 CSP. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

54. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).