Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 30, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 31K/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1324204311
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Filip Grznárik
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:1324204311.4

Uznesenie

3 31K/14/2024
Okresný súd Nitra, v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu: RUCOM-HOME s.r.o. v
konkurze, sídlo Svätovavrinecká 13920/10, 831 01 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 46 174
621, ktorého správcom je: INSOLVENCY SOLUTIONS, k. s., sídlo Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava,
IČO: 48 003 506, značka správcu S1765, o návrhu správcu na zrušenie konkurzu, takto

r o z h o d o l :

3 31K/14/2024
I. Súd zrušuje konkurz na majetok úpadcu: RUCOM-HOME s.r.o. v konkurze, sídlo Svätovavrinecká
13920/10, 831 01 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 46 174 621, pre nedostatok majetku.

II. Súd nepriznáva správcovi: INSOLVENCY SOLUTIONS, k. s., so sídlom kancelárie Mostná 72, 949
01 Nitra, IČO: 48 003 506, značka správcu S1765, odmenu ani náhradu výdavkov.

o d ô v o d n e n i e :

2 31K/14/2024
1. Súd uznesením č. k. 31K/14/2024 – 42 zo dňa 2. júla 2024 začal konkurzné konanie na majetok
dlžníka. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.07.2024. Uznesenie o začatí konkurzného konania
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 131/2024 z 09.07.2024 a konkurzné konanie tak bolo podľa
§ 14 ods. 3 ZKR (v spojení s § 199 ods. 9 ZKR) začaté ďalším dňom – t. j. 10.07.2024.

2. Súd uznesením č. k. 31K/14/2024 – 48 zo dňa 15. júla 2024 okrem iného vyhlásil konkurz na majetok
úpadcu a ustanovil správcu. Uznesenie nadobudlo v týchto výrokoch právoplatnosť dňa 20.07.2024.
Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 139/2024 z 19.07.2024
a konkurz tak bol podľa § 23 ods. 1 ZKR (v spojení s § 199 ods. 9 ZKR) začatý ďalším dňom – t. j.
20.07.2024.

3. Správca podaním doručeným súdu dňa 10.04.2025, podal návrh na zrušenie konkurzu pre nedostatok
majetku. Z návrhu správcu vyplýva, že úpadca predložil správcovi zoznam majetku, ktorý tvorí pokladňa
vo výške 32.943,- eur, pričom bývalý konateľ spoločnosti je občan Maďarskej republiky a do dňa podania
návrhu na zrušenie konkurzu na súd sa správcovi hotovosť na pokladni nepodarilo zabezpečiť. Zároveň
správcapoznamenal,žeideoúčtovnúhodnotuvyplývajúcuzúčtovnejzávierkyzostavenejk31.12.2019,

a je preto veľmi nepravdepodobné, že by sa túto hotovosť podarilo zabezpečiť. V konaní celkovo vznikli
pohľadávky proti podstate vo výške 1.212,- eur, ktoré tvorí paušálna náhrada výdavkov za vedenie
kancelárie. Správca uviedol, že neexistuje majetok úpadcu, ktorý by bolo možné speňažiť, a teda tento
nebude postačovať ani na úhradu pohľadávok proti podstate. Prípadné ďalšie vedenie konkurzného
konania by preto bolo neúčelné a nesmerovalo by k uspokojeniu veriteľov z majetku úpadcu.4. Z návrhu správcu v súlade s obsahom spisu vyplýva, že súpis všeobecnej podstaty majetku úpadcu v
Obchodnom vestníku zverejnený nebol, keďže podľa vyjadrenia správcu neexistuje majetok podliehajúci
konkurzu.

5. Podľa § 102 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (inak len „zákon o konkurze
a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), súd rozhodne aj bez návrhu o zrušení konkurzu pre nedostatok
majetku, ak zistí, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate; v uznesení
súd rozhodne aj o odmene a výdavkoch správcu, ktoré sa platia z majetku dlžníka, preddavku na úhradu

odmeny a výdavkov predbežného správcu alebo preddavku na úhradu nákladov konkurzu.

6. Podľa § 87 ods. 1 ZKR, pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a
pohľadávky proti oddelenej podstate.

7. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 102 upravuje dôvody zrušenia konkurzu, ktorým sa končí

konkurzné konanie, a ktorými sú (a/) zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku, (b/) nedostatok
predpokladov na konkurz a (c/) zrušenie konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku.

8. Čo sa týka dôvodu zrušenia konkurzu spočívajúcom v nedostatku majetku, tak tento je podľa § 102
ods. 1 ZKR naplnený, ak súd zistí, že majetok úpadcu nestačí na úhradu pohľadávok proti podstate,

upravených v § 87 ZKR. Súd rozhoduje o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku spravidla na návrh
správcu, ktorý zistí stav majetku (jeho rozsah a hodnotu) a má možnosť posúdiť, či tento majetok bude
postačovať na úhradu pohľadávok proti podstate, hoci tak súd môže rozhodnúť aj bez návrhu, ak zistí
uvedené skutočnosti iným spôsobom.

9. V prejednávanej veci súd zistil z návrhu správcu na zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku
a ostatného obsahu súdneho spisu, že v konaní celkovo vznikli pohľadávky proti podstate vo výške
1.212,- eur, ktoré tvorí paušálna náhrada výdavkov za vedenie kancelárie, a že neexistuje majetok
úpadcu, ktorý by bolo možné speňažiť, a teda tento nebude postačovať ani na úhradu pohľadávok proti
podstate.

10. V konkurze pritom správca nezistil žiadny majetok, ktorý by bolo možné speňažiť, pričom z ničoho
nevyplýva, že by bol predpoklad zistenia a zapísania majetku do súpisu majetku úpadcu.

11. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na v súčasnosti danú úplnú absenciu akéhokoľvek majetku,

ktorý by tvoril všeobecnú podstatu, pričom sa nevedú žiadne spory, ktorými môže byť majetok patriaci
do všeobecnej podstaty dotknutý, je vylúčené nielen čo i len čiastočné uspokojenie pohľadávok
nezabezpečených veriteľov, ktorí majú v konkurze prihlásené pohľadávky, ale aj čo i len čiastočné
uhradenie akejkoľvek pohľadávky proti všeobecnej podstate.

12. Súd zastáva názor, že za takej procesnej situácie, aká je opísaná v predchádzajúcom bode (teda keď
vzhľadomnaúplnúabsenciuakéhokoľvekmajetku,ktorýbytvorilvšeobecnúpodstatu,pričomsanevedú
žiadne spory, ktorými môže byť majetok patriaci do všeobecnej podstaty dotknutý, je vylúčené nielen čo
i len čiastočné uspokojenie pohľadávok nezabezpečených veriteľov, ktorí majú v konkurze prihlásené
pohľadávky, ale aj čo i len čiastočné uhradenie akejkoľvek pohľadávky proti všeobecnej podstate), je

nutné túto posúdiť tak, že táto napĺňa to, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok
proti podstate (keďže v prípade absencie akéhokoľvek majetku patriaceho do všeobecnej podstaty je
vylúčené akékoľvek uspokojovanie pohľadávok, či už proti podstate alebo ostatných nezabezpečených
pohľadávok prihlásených v konkurze), čo je skutočnosťou majúcou za následok povinnosť súdu podľa
§ 102 ods. 1 ZKR zrušiť konkurz pre nedostatok majetku.

13. Z uvedeného teda vyplýva, že súd zastáva názor o nutnosti rozširujúceho výkladu podmienky
zrušenia konkurzu podľa § 102 ods. 1 ZKR, ktorou je nedostatok majetku, tak, že táto pokrýva
nielen situáciu, keď majetok úpadcu je nižší než sú pohľadávky proti podstate (ako by k tomu bolo
možné dospieť aplikáciou doslovného jazykového výkladu predmetného ustanovenia), ale aj situáciu,

keď absentuje akýkoľvek majetok v podstate, čo vylučuje možnosť čo i len čiastočne uspokojiť
akékoľvek pohľadávky, či už proti podstate alebo ostatné prihlásené a zistené pohľadávky. K tomuto
výkladu je nutné dospieť sledujúc účel uvedeného ustanovenia § 102 ods. 1 ZKR, ktorým je zrušenie
konkurzu v prípade, ak majetok úpadcu nepostačuje ani na len čo i čiastočné uspokojenie prihlásenýcha zistených pohľadávok, ktoré sa uspokojujú až po pohľadávkach proti podstate (§ 94, § 95 ods.
1 ZKR). Tento účel predmetného ustanovenia je pritom naplnený len pri už uvedenom rozširujúcom
výklade, keďže v prípade už uvedeného doslovného jazykového výkladu § 102 ods. 1 ZKR by tento

smeroval k celkom zrejmým neprijateľným a nezmyselným následkom, ktorý je preto nutné odmietnuť
aj logickým výkladom použitím argumentu ad absurdum. Uvedený doslovný výklad § 102 ods. 1 ZKR
by totiž znamenal, že hoci by neexistoval žiadny majetok, z ktorého dôvodu by bolo vylúčené čo
i len čiastočné uspokojenie prihlásených a zistených pohľadávok, avšak súčasne by napr. neexistovala
žiadna neuhradená pohľadávka proti podstate, musel by správca zostavovať konečný rozvrh pre

nezabezpečených veriteľov, v ktorom by však nebol v dôsledku absencie majetku rozvrhnutý žiadny
výťažok zo speňaženia na čo i len čiastočné uspokojenie zistených pohľadávok, čo je v rozpore so
samotnou podstatou inštitútu konečného rozvrhu pre nezabezpečených veriteľov.

14. Súd, interpretujúc § 102 ods. 1 ZKR použitím aj teleologickej a logickej výkladovej metódy,
uplatnenie ktorých výkladových metód vedie k nutnosti o závere už uvedeného rozširujúceho výkladu

predmetného ustanovenia, dospel k záveru, že keďže v prejednávanej veci absentuje akýkoľvek majetok
patriaci do všeobecnej podstaty a tým je vylúčené akékoľvek uspokojovanie pohľadávok, či už proti
podstatealeboostatnýchnezabezpečenýchpohľadávokprihlásenýchvkonkurze,jesplnenápodmienka
nepostačovania majetku ani na úhradu pohľadávok proti podstate, s ktorej naplnením je spojená
povinnosť súdu podľa § 102 ods. 1 ZKR zrušiť konkurz na majetok úpadcu pre nedostatok majetku.

15. Keďže majetok úpadcu nestačí ani na úhradu pohľadávok proti podstate, nie je predpoklad
zistenia a zapísania ďalšieho majetku do súpisu a súčasne nie sú dôvody na iný postup správcu,
sú v prejednávanej veci splnené zákonné podmienky stanovené v § 102 ods. 1 ZKR na rozhodnutie
o zrušení konkurzu na majetok úpadcu pre nedostatok majetku.

16. Súd preto týmto uznesením v I. výroku podľa § 102 ods. 1 ZKR rozhodol, že zrušuje konkurz na
majetok úpadcu pre nedostatok majetku.

17. Ak súd rozhodne podľa § 102 ods. 1 ZKR o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, je jeho

povinnosťou podľa § 102 ods. 1 ZKR rozhodnúť aj o odmene a náhrade výdavkov správcu.

18. V prejednávanej veci správca v návrhu na zrušenie konkurzu navrhol, aby súd správcovi odmenu
z výťažku zo speňaženia majetku, a rovnako tak ani náhradu výdavkov nepriznal.

19. Súd preto II. výrokom tohto uznesenia podľa § 102 ods. 1 ZKR, vychádzajúc z jednoznačného,
určitého a zrozumiteľného prejavu vôle správcu obsiahnutom v návrhu správcu na zrušenie konkurzu
a doposiaľ uplatňovanej starej rímskej zásady iudex ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy
strán), nepriznal správcovi odmenu ani náhradu výdavkov.

Poučenie:

2 31K/14/2024
Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné (§ 198 ods. 1 v spojení s § 102 ods. 4 ZKR).

Odvolanie (§ 196 ZKR v spojení so štvrtou časťou prvou hlavou Civilného sporového poriadku) je
oprávnený podať správca a veriteľ, ktorého zistená pohľadávka nebola čo i len sčasti uspokojená (§ 102

ods. 4 ZKR), a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Nitra ako súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 Civilného sporového
poriadku uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Za deň doručenia tohto súdneho rozhodnutia sa považuje nasledujúci deň po jeho faktickom zverejnení
v Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR).U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v Obchodnom
vestníku, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu
spojený s dňom jeho doručenia formou zverejnenia v Obchodnom vestníka (§ 199 ods. 4, ods. 3, ods. 1

ZKR), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po faktickom zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku
(§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR).