Rozsudok – Ostatné – Starostlivosť… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 8, 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15P/129/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223202696
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Evinová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2223202696.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka – B. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt: A. D. X/XXXX, E. a otec – C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: F. X/XXXX, A. B., o
návrhu navrhovateľov – starých rodičov maloletého dieťaťa: 1/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt:

F. X/XXXX, A. B. a 2/, G. A., H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: F. X/XXXX, A. B., obaja zastúpení
splnomocnencom: JUDr. Gergely Pšenák, advokát, IČO: 42 369 436, so sídlom: M. R. Štefánika 30,
Nové Zámky, na úpravu styku starých rodičov s maloletým dieťaťom takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

III. Štátu sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Starí rodičia maloletého dieťaťa (ďalej aj len „starí rodičia“ alebo „navrhovatelia“) doručili súdu dňa
31.08.2023 návrh, ktorým žiadali, aby súd upravil styk navrhovateľov s maloletým A., ktorý je ich vnukom
tak, že navrhovatelia budú oprávnení vziať si maloleté dieťa k sebe každý týždeň v piatok od 15:00 hod.
v mieste bydliska matky a budú povinní ho vrátiť matke v nedeľu o 15:00 hod. v mieste jej bydliska.
Spolu v návrhom vo veci samej podali navrhovatelia aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

na úpravu styku s ich vnukom na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V návrhu
popísali ich vzťah s matkou maloletého dieťaťa (ďalej aj len „matka“) a jej povahové vlastnosti, popísali
starostlivosť o dieťa zo strany rodičov matky. Uviedli, že ich syn, ktorý je otcom maloletého dieťaťa (ďalej
aj len „otec“) sa už mesiace nachádza vo výkone väzby. Matka maloletého dieťaťa si našla nového
partneraaodsťahovalisa.Matkanedovoľujestykmaloletéhosnavrhovateľmi–starýmirodičmizostrany
otca. Uviedli, že ku vnukovi majú silnú citovú väzbu. S poukazom na právo dieťaťa vyjadriť samostatne
a slobodne svoj názor navrhli zistiť názor maloletého dieťaťa na danú vec. Poukázali tiež na to, že

napĺňajú status blízkych osôb v zmysle Občianskeho zákonníka, nakoľko sú príbuznými priamom rade.
Majú za to, že je jednoznačne v záujme maloletého, aby bol upravený ich styk s maloletým, nakoľko
sa medzi nimi vytvoril pevný citový vzťah. Rovnako je daná aj podmienka, že to vyžadujú pomery
v rodine, nakoľko matka sa nie vždy vzorne správala k maloletému a jeho otec (syn navrhovateľov)
je vo väzbe. Keďže matka žiadnym spôsobom neumožňuje styk maloletého s navrhovateľmi a títo
si k nemu preukázateľne vytvorili pevný vzťah ako aj on k nim, žiadali, aby súd ich návrhu vyhovel,

vrátane ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko s matkou nie je podľa navrhovateľov
zmysluplná reč, odsťahovala sa a nenadväzuje s navrhovateľmi kontakt. K návrhu doložili kópiu rodného
listu dieťaťa.2. Uznesením č.k. 15P/129/2023-14 zo dňa 20.09.2023 súd návrh starých rodičov na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie,

najmä navrhovatelia neosvedčili naliehavosť predbežnej úpravy pomerov ani nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré by odôvodňovalo okamžitý zásah súdu formou nariadenia
neodkladného opatrenia.

3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 19.10.2023 podala (na výzvu súdu) matka vyjadrenie

k návrhu navrhovateľov. S predmetným návrhom vyslovila zásadný nesúhlas, tvrdenia navrhovateľov
označila za klamlivé a vyfabulované. Poukázala na to, že navrhovatelia ju od začiatku vzťahu s ich
synom neprijali, nesúhlasili s ňou ako s novou partnerkou ich syna a už vôbec ju neprijali ako
matku ich jediného vnuka. Nevedeli sa zmieriť s tým, že ich syn si našiel novú partnerku a ukončil
vzťah s predchádzajúcou partnerkou, ktorá s navrhovateľmi bývala v ich dome a mali ju radi. Podľa
obsahu vyjadrenia sa navrhovatelia netešili ani zo skutočnosti, keď navrhovateľka v decembri 2019

otehotnela. Poukázala ďalej na to, ako sa situácia v rodine vyvíjala po jej otehotnení a po pôrode,
ktorá situácia prebiehala v období covid pandémie. Poukázala na to, že od navrhovateľov neustále
počúvala len osočovanie, výčitky ako sa nestarala o svoje dieťa. Neustále od navrhovateľov počúvala
urážky a vulgárne nadávky a to aj pred maloletým. Z obsahu ich návrhu je podľa matky zrejmé, že
navrhovatelia voči jej osobe prechovávajú veľkú nenávisť, chcú maloletým manipulovať a ubližovať tým

matke, navrhovatelia nerešpektujú rozhodnutia matky, pričom matka je tá, ktorá nesie zodpovednosť
za zabezpečenie všetkého, čo maloletý potrebuje pre jeho zdravý vývoj, či už psychický, fyzický alebo
emočný, za situácie, kedy je jeho otec vo výkone väzby. Zdôraznila, že nech už sú vzťahy medzi ňou
a navrhovateľmi akékoľvek, je potrebné, aby sa zachovala slušnosť aj voči nej ako matke z ich strany,
čo navrhovatelia nerešpektujú. Celý návrh je podľa matky útočný a klamlivý. Zároveň odmietla, aby

maloletý, ktorý len nedávno dovŕšil 3 roky veku bol vypočutý pred súdom, nakoľko nechce a nebude
maloletého vystavovať stresom a skutočnostiam, ktorým ani nerozumie a vzhľadom k veku a rozumovej
vyspelosti ani rozumieť nemôže. Návrh navrhovateľov matka v plnej miere odmieta a odmieta aj naďalej
vystavovať maloletého správaniu navrhovateľov, ktoré má zlý vplyv na jeho výchovu a vývin a ktorý
vplyv matka roky pretrpela len kvôli tomu, aby nemali ešte väčšie hádky s otcom maloletého. Dodala,

že má za to, že navrhovatelia sa nevedia o maloletého riadne postarať, nerešpektujú záujmy dieťaťa
(jeho režim dňa, hygienu), nevedia pomôcť pri výchove dieťaťa, nakoľko majú celkom iné názory
na výchovu a starostlivosť o dieťa, nerešpektujú rozhodnutia matky ohľadom výchovy a starostlivosti
o dieťa a tým narúšajú stabilitu výchovného prostredia, duševný a citový vzťah maloletého, nevedia mu
zabezpečiť ani bezpečné výchovné prostredie. Od 19.07.2023 nie sú navrhovatelia v styku s maloletým,

nevytvorila sa medzi nimi a maloletým žiadna taká citová väzba, ktorej pretrhnutie by malo mať zlý
dopad na maloletého. Práve naopak, podľa matky, od kedy nie je maloletý v kontakte s navrhovateľmi,
ktorých vôbec nespomína, a odkedy navrhovatelia nezasahujú do jeho života, je maloletý podľa
matky oveľa kľudnejší, vyrovnanejší a šťastnejší. Podľa matky cieľom návrhu navrhovateľov je uškodiť
matke, navrhovatelia chcú navrhovanou úpravou styku každý týždeň od piatku do nedele striktne

a nadpriemerne zasahovať do výchovy maloletého a tým zasahovať do základných rodičovských práv.
Matka záverom žiadala, aby súd rozhodol tak, že maloletého zverí do jej osobnej starostlivosti a upraví
styk maloletého s navrhovateľmi každú tretiu sobotu v mesiaci od 10:00 hod. do 13:00 hod., v mieste
bydliska matky a za prítomnosti matky alebo dôverníka, ktorého matka určí. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia matka navrhla zamietnuť.

4. Uznesením č.k. 15P/129/2023-42 zo dňa 06.11.2023 bol návrh matky na úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu vylúčený na samostatné konanie. Vec bola zaevidovaná pod
sp.zn. 15P/181/2023.

5.1 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda (ďalej aj len „úrad“) na výzvu súdu vykonal
šetrenievýchovnéhoasociálnehoprostrediaumatkyakoajunavrhovateľov(výchovnéprostredieuotca
prešetrované nebolo, nakoľko bol vo výkone väzby). Zo správy zo dňa 15.11.2023 (č.l. 55) vyplýva,
že úrad uskutočnil sociálne zisťovanie rodinných a bytových pomerov maloletého dieťaťa. Matka s
maloletým býva v 4-izbovom rodinnom dome u svojich rodičov na adrese A. D. X, E.. Bývajú tam aj

rodičia matky a XX-XXXXX sestra matky. Rodinný dom je riadne a účelne zariadený. V čase neohlásenej
návštevy pracovníkov úradu bola v dome čistota a hygiena na veľmi dobrej úrovni. Matka s maloletým
majú vytvorené vhodné podmienky a zabezpečené všetky veci osobnej potreby a maloletý má vytvorené
vhodné podmienky na pokojný spánok. Matka do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa (10.09.2023) bola narodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok, t.č. je nezamestnaná v evidencii uchádzačov
o zamestnanie, z toho dôvodu rodičom na bývanie prispievať aktuálne nemusí. Podľa matky výdavky
na maloletého sú cca 400,- eur mesačne. Maloletý od septembra 2023 navštevuje Materskú školu v E..

Podľa udania matky otec maloletého je vo väzbe. Matka s otcom nie je v kontakte. V čase návštevy
pracovníkov úradu v domácnosti matky sa tam zdržiaval aj maloletý, ktorý bol upravený, čisto oblečený.
Ochotne im ukázal svoju izbu a svoje hračky. A. je veľmi aktívny, šikovný a šťastný malý chlapček.
Maloletý rozprával adekvátne svojmu veku (3 roky). Poukazujúc na vek maloletého pohovor s ním
vykonaný nebol.

5.2 Ďalej bolo zistené, že starí rodičia maloletého z otcovej strany bývajú v 3-izbovom rodinnom dome na
adrese F. XXXX/X, A. B.. V domácnosti so starými rodičmi býva aj ich ďalší syn. Rodinný dom je riadne
a účelne zariadený. V čase neohlásenej návštevy v dome bola čistota a hygiena v domácnosti na veľmi
dobrej úrovni. Starí rodičia uviedli, že rodičia maloletého spolu s maloletým bývali v ich domácnosti.
Ich syn - otec maloletého sa nachádza vo väzbe a matka s maloletým sa odsťahovala a oni nemajú
vôbec možnosť s maloletým, ktorého majú veľmi radi, sa stretávať, nakoľko matka im styk s maloletým

neumožňuje.
5.3 Úrad záverom skonštatoval, že šetrením bytových a sociálnych pomerov zistil, že maloleté dieťa má
vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie zdravého fyzického, sociálneho a psychického vývoja.

6.Knávrhunavrhovateľovsanavýzvusúdupísomnevyjadrilajotecatodvomipodaniami.Prvépodanie,

spísané v maďarskom jazyku, bolo doručené súdu dňa 27.11.2023. Súd zabezpečil úradný preklad
tohto podania do slovenského jazyka pribratím prekladateľa do konania uznesením zo dňa 30.11.2023
(úradný preklad je na č.l. 92 a nasl. v spise). V čase realizácie úradného prekladu tohto (prvého) podania
otca, doručil otec súdu dňa 05.12.2023 v poradí druhé jeho písomné vyjadrenie k návrhu, ktoré súd
rovnako nechal preložil do úradného jazyka, nakoľko bolo taktiež spísané v jazyku maďarskom (preklad

je v spise na č.l. 109 a nasl.). Z tohto druhého písomného podania otca súd zistil, že otec žiada byť na
nariadenom pojednávaní prítomný, uviedol, že sa chce pozrieť obom stranám do očí, a že je pre neho
najdôležitejšie šťastie a bezpečie jeho syna a matky. Preto žiadal, aby súd nebral do úvahy obsah jeho
predchádzajúceho vyjadrenia (t.j. prvého podania) a aby nebolo doručené ani jednej zo strán v konaní.
Poukázal na to, že matka maloletého dieťaťa je veľmi dobrá matka a dobrý človek. Podaním doručeným

súdudňa19.12.2023otecoznámil,žesúhlasísvyjadrenímjehodružkyamatkymaloletého,ktorépodala
k návrhu navrhovateľov. Na tomto postoji otec zotrval aj v priebehu konania, a to až do času po jeho
prepustení z výkonu väzby.

7. Z úradnej činnosti je súdu známe, že rozsudkom zo dňa 09.01.2024 tunajší súd vo veci návrhu matky

na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rozhodol tak, že schválil rodičovskú dohodu, v zmysle
ktorej maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke. Otec, ktorý bol v tom čase vo výkone väzby,
bol zaviazaný k povinnosti prispievať na jeho výživu tzv. minimálnym výživným a styk otca s maloletým
ostal neupravený.

8. Z obsahu spisu a tam založených lustrácií a potvrdení vyplýva, že otec maloletého dieťaťa bol v čase
podania návrhu (návrh bol doručený súdu da 31.08.2023) i v priebehu tohto konania, konkrétne od
24.04.2023 až do 19.09.2024 (č.l. 326) vo výkone väzby. Po prepustení otca z väzby navrhovatelia dňa
23.09.2024 požiadali tunajší súd o odročenie pojednávania (nariadeného na deň 24.09.2024) z dôvodu
možnej mimosúdnej úpravy predmetu konania s ohľadom na skutočnosť, že otec bol prepustený z väzby

a t.č. sa nachádza na slobode a rodičia i starí rodičia sa majú snažiť vzťahy a otázku úpravu styku
s maloletým upraviť vzájomnou komunikáciou. Podaním zo dňa 21.10.2024 navrhovatelia napokon
žiadali vo veci nariadiť pojednávanie, nakoľko k mimosúdnemu vyriešeniu predmetu tohto konania
neprišlo a matka má nedovoľovať, aby sa navrhovatelia stretali s vnukom, preto na podanom návrhu
trvali.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, výsluchom matky maloletého, otca
maloletého,kolíznehoopatrovníka,oboznámenímsasobsahomspisovéhomateriálu,najmäslistinnými
dôkazmi, ako aj s vyjadreniami/podaniami účastníkov konania, správami úradu práce o vykonanom
šetrení, súd vo veci realizoval aj informatívne stretnutie matky s navrhovateľmi za prítomnosti

psychologičky Krajského súdu v Trnave za účelom poskytnutia zúčastneným psychologickej intervencie
(22.07.2024)scieľompomôcťkuskonsolidovaniu vzájomnýchrodinnýchvzťahov.Ďalejtiežsúdvykonal
dokazovanie oboznámením správ zadovážených súdom ako aj s ostatným podstatným obsahom
spisového materiálu a oboznámil sa s obsahom pripojeného spisu sp.zn. 15P/181/2023 ako aj15P/205/2024. Súd vo veci vykonal pojednávania dňa 18.01.2024, 04.06.2024, 08.04.2025, pričom
vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutočný a právny stav veci:

10. Z obsahu pripojeného spisu tun. súdu sp.zn. 15P/181/2023 vyplýva, že maloletý bol zverený
do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný k plateniu výživného. Styk otca s maloletým
dieťaťom upravený nebol, nakoľko rodičia takúto úpravu nepožadovali aj s poukazom na to, že v čase
predmetného súdneho rozhodnutia bol otec vo výkone väzby. Súdneho pojednávania sa otec zúčastnil
formou telemostu a súd rodičovskú dohodu vyššie uvedeného znenia schválil. Podľa obsahu spisu v tu

prerokúvanej veci vyplýva, že vzťahy v rodine sú narušené, problematické sú vzťahy a komunikácia
jednak medzi navrhovateľmi a matkou maloletého a podľa obsahu spisu a vykonaného dokazovania
po prepustení otca z výkonu väzby i komunikácia medzi rodičmi navzájom. Po prepustení otca z väzby
rodičia maloletého neobnovili partnerské spolužitie. Podľa tvrdení navrhovateľov, títo si vytvorili za
obdobie od narodenia ich vnuka do času kým ich syn nebol vzatý do väzby s maloletým silné citové
puto a vzťah, po zadržaní ich syna a odsťahovaní sa matky táto im v styku s ich vnukom bráni. Matka

tieto tvrdenia od počiatku odmietala, poukazovala na nevhodné správanie sa navrhovateľov k jej osobe,
osočovanie z ich strany, na ich nevhodný vplyv na dieťa, čo si ako matka nepraje. Postoj otca maloletého
dieťaťa sa v priebehu konania menil, bol nekonzistentný. V čase, kým bol obmedzený na slobode,
pripájal sa k návrhu matky a podporoval jej postoj. Po prepustení otca z výkonu väzby, sa partnerský
vzťah otca a matky neobnovil, otec sa s matkou dohodli na istom režime stretávania sa otca s maloletým,

ktorý sa neskôr mal zmeniť a s ktorým rozsahom už otec ako s nedostatočným nesúhlasil, preto inicioval
konanie o úpravu styku s maloletým. Konanie je vedené pod sp.zn. 15P/205/2024.

11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj len „C.m.p.“)
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon

neustanovuje inak.

12. Podľa § 217 ods. 1/veta prvá/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „C.s.p.“)
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

13. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda na výzvu súdu vykonal šetrenie výchovného
a sociálneho prostredia u otca, vzhľadom na jeho prepustenie z výkonu väzby. Zo správy zo dňa
03.04.2025 (č.l. 394) vyplýva, že úrad prešetril výchovné prostredie u otca maloletého dieťaťa, pričom
zistil, že otec maloletého dieťaťa býva na adrese J. XX, A. B. v rodinnom dome. Počas šetrenia sa v
domácnostizdržiavalotecajehopartnerka.Otecpočasšetreniauviedol,žerodinnýdomjevovlastníctve

jeho brata. Rodinný dom bol riadne a účelne zariadený, hygiena a čistota v domácnosti bola na veľmi
dobrej úrovni. Maloleté dieťa má veľmi pekne a účelne zariadenú detskú izbu. Podľa udania otca,
mal maloletý u neho detskú posteľ, ktorú mal maloletý u neho, tú zobrala matka so sebou do svojej
domácnosti, s čím otec súhlasil. Maloleté dieťa má vytvorené u otca vhodné podmienky na prespanie,
avšak podľa udania otca maloleté dieťa ešte u neho neprespalo. Otec úradu uviedol, že keď maloleté

dieťa je u neho, tak sa zdržiavajú v otcovej domácnosti, ale navštevujú aj starých rodičov zo strany
otca. Okolie rodinného domu je pekne zariadené, v záhrade sa nachádza aj bazén. Otec uviedol, že
má 2 veľkých psov /plemeno bernardín/ a prakticky vyrastali spolu s dieťaťom, maloletý ich má rád. V
závere úrad skonštatoval, že maloletý má aktuálne v domácnosti otca vytvorené vhodné podmienky pre
naplnenie svojich potrieb na priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin.

14.1 Na pojednávaní dňa 08.04.2025 právny zástupca navrhovateľov poukázal na to, že vzhľadom na
preukázaný narušený vzťah medzi matkou a navrhovateľmi je dôvodné, aby súd návrhu navrhovateľov
vyhovel a upravil ich styk s maloletým tak, že navrhovatelia budú mať právo stýkať sa s maloletým
dieťaťom poslednú nedeľu v mesiaci od 09:00 hod. do 16:00 hod., s tým, že matka by maloleté dieťa

na tento styk tak po psychickej ako aj materiálnej stránke pripravila a odovzdala ho v mieste bydliska
dieťaťa navrhovateľom, a títo by po skončení styku maloletého odovzdali matke v mieste jeho bydliska.
Poukázal na to, že v súčasnej dobe navrhovatelia nemajú možnosť sa s maloletým stýkať, aj napriek
tomu, že dieťa je na nich citovo naviazané. Styk nielen navrhovateľov, ale aj otca s maloletým je veľmi
obmedzený, žiadnym spôsobom nie je upravený a teda neexistuje titul, ktorý by bol vo vzťahu k matke

vykonateľný. Zároveň poukázal na to, že je vážny nepomer medzi stykom maloletého dieťaťa so starými
rodičmi so strany matky, nakoľko títo s dieťaťom trávia čas dennodenne, na rozdiel od navrhovateľov.
Uviedol, že v skutočnosti sa s maloletým dieťaťom stretáva jedine navrhovateľka, a to spravidla v sobotu,
keď sa realizuje styk otca s dieťaťom, kedy navrhovateľka prichádza s otcom maloleté dieťa prevziať.14.2 Navrhovatelia sa na pojednávaniach v priebehu konania pridržiavali obsahu podaného návrhu
ako aj dôvodov, pre ktorý tento návrh podali. Poukazovali na to, že aktívne participovali na výchove
a starostlivosti o maloletého, tento s nimi trávil veľa času a vytvorila sa medzi nimi silná citová väzba.

Potvrdili narušený vzťah medzi nimi a matkou ako aj konfliktnú komunikáciu. Uviedli, že medzi starými
rodičmi a dieťaťom nikdy nebol žiaden problém a to ani počas stykov, ktoré sa realizovali v priebehu
súdneho konania. Navrhovatelia uvádzali, že primárne im ide o ich vzťah s vnúčaťom, pričom to, akým
spôsobom matka vychováva dieťa, ich nezaujíma. Na pojednávaní 08.04.2025 obaja navrhovatelia sa
pripojili k prednesu ich právneho zástupcu a žiadali, aby bol ich styk s maloletým upravený každú nedeľu

vmesiaciod09:00hod.do16:00hod. Zároveňnavrhovateľkapotvrdila,ževčasestykuotcasmaloletým
majú možnosť s maloletým sa stretnúť, naposledy tak tomu bolo v sobotu 05.04.2025, kedy spolu strávili
čas a boli aj v reštaurácii.
14.3 Na pojednávaní dňa 08.04.2025 matka vypovedala, že sa pridržiava jej písomného vyjadrenia
zaslaného do konania, v ktorom uvádzala, že návrh navrhuje zamietnuť, nakoľko sa stal bezpredmetným
a hoci s otcom maloletého dieťaťa po jeho prepustení z väzby nežijú spolu, otec sa s maloletým

stretáva. Vzhľadom k tomu, že počas výkonu väzby otca, otec nemal s maloletým osobný kontakt, len
telefonický, z týchto dôvodov od jeho prepustenia na slobodu prebieha s maloletým adaptačný proces
ich styku, s ktorým otec súhlasil. Na základe dohody rodičov tak počas styku otca s maloletým môže
otec disponovať s maloletým, môže si ho odniesť k sebe domov, aj k svojej rodine, pričom od začiatku
novembra 2024 otec spolu s maloletým pravidelne navštevuje navrhovateľov, vždy keď si maloletého

otec vyzdvihne, trávia celý čas u navrhovateľov, resp. s nimi. Poukázala na to, že hoci rozsah styku
a úprava styku otca s dieťaťom je predmetom iného súdneho konania, v skutočnosti je situácia taká,
že otec má umožnený styk s maloletým a momentálne sa styk otca s maloletým realizuje každú sobotu
a to od 10:00 hod. do 19:00 hod. Matka považuje za absurdné, že za situácie, kedy sa realizuje styk
otca s maloletým a sám aj sa kolíznemu opatrovníkovi vyjadril, že počas styku sa stretáva so synom

aj s navrhovateľmi, považuje matka za absurdné upravovať ešte aj styk starých rodičov s maloletým
súdnym rozhodnutím. Poukázala na to, že práve pred niekoľkými dňami, konkrétne v soboru 05.04.2025
otec, jeho družka, navrhovatelia a maloletý trávili spolu čas a boli spolu aj v reštaurácii. Nakoľko sa
navrhovatelia pravidelne zúčastňujú na styku a stretávajú sa s maloletým, trvá na tom, aby súd ich návrh
zamietol.

14.4Napojednávanídňa08.04.2025otecvypovedal,žečas,ktorýakorodičmôžetráviťsosvojimsynom
je z jeho pohľadu nedostatočný, pričom aj ostatní rodinní príslušníci z jeho strany by chceli maloletého
vidieť. S návrhom navrhovateľov preto v plnej miere súhlasí a podporuje ho. Navrhovatelia môžu tráviť
s maloletým len veľmi málo času. Navrhovatelia sa môžu s maloletým stretávať jedine v soboty, pričom
pôvodná dohoda rodičov ohľadom styku po prepustení otca z väzby zahŕňala aj styk v utorok, ktorý však

matka zrušila, preto otec nemá možnosť rozvíjať vzťah so synom. Preto návrh navrhovateľov podporuje
a žiada, aby mu súd vyhovel.
14.5 Na pojednávaní dňa 08.04.2025 kolízna opatrovníčka uviedla, že aktuálne maloleté dieťa má
v určitej miere zabezpečený styk s otcom v rámci ktorého styku sa maloleté dieťa môže stretávať
s navrhovateľmi, z ktorých dôvodov úrad považuje návrh starých rodičov za nedôvodný.

15.1 Právny zástupca navrhovateľov titulom záverečnej reči zhrnul, že návrh navrhovateľov považuje
za plne dôvodný, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že maloleté dieťa má silné citové
väzby na navrhovateľov a taktiež bolo preukázané a nebolo rozporované, že navrhovatelia pomáhali aj
pri výchove maloletého dieťaťa od jeho narodenia. Z týchto dôvodov žiadal návrhu vyhovieť.

15.2 Matka maloletého titulom záverečnej reči uviedla, že sa pridržiava svojho návrhu na zamietnutie
tohto návrhu navrhovateľov, nakoľko došlo k zmene pomerov a nič nebráni otcovi, aby organizoval styk
maloletého aj s navrhovateľmi, čo sa aj pravidelne deje.
15.3 Otec maloletého titulom záverečnej reči zotrval na tom, že aktuálne sa jeho styk s maloletým
realizuje v nedostatočnom rozsahu. Matka so svojim partnerom a s maloletým spolu trávia čas a dávajú

na sociálne siete fotky o tom, kam chodia, pričom on ako otec nemá priestor zobrať svojho syna
k navrhovateľom, a preto žiadal návrhu navrhovateľov vyhovieť.
15.4 Kolízna opatrovníčka titulom záverečnej reči, pridržiavajúc sa svojho vyjadrenia na pojednávaní
dňa 08.04.2025 navrhla, aby súd vo veci rozhodol.

16. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi,
správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.17. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach
prijatýchorgánmiverejnejmocialeialebosúkromnýmiinštitúciami,ktorésatýkajúdetí,samusiavprvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

18. V zmysle čl. 5 zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov

na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

19. Podľa ust. § 25 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej aj len „zákon o rodine“) rodičia sa
môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza
manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (1)

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
(2) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom
alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa
obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. (3) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a

zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2,
súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (4) Ak je to potrebné
v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s
blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane. (5)

20. Podľa § 30 ods. 1 zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia
majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

21. Podľa § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len „OZ“) blízkou osobou je príbuzný
v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú

za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako
vlastnú ujmu.

22. Vyššie citované ustanovenia § 25 ods. 1 až ods. 5 zákona o rodine umožňujú súdu upraviť styk
maloletého dieťaťa s blízkymi osobami za splnenia dvoch podmienok a to vtedy, ak je preukázané, že

takáto úprava bude v záujme dieťaťa a zároveň si to vyžadujú pomery v rodine.

23. Tunajší súd na tomto mieste konštatuje, že niet sporu o tom, že budovanie a upevňovanie vzťahov
medzi starými rodičmi a ich vnúčaťom by bolo v najlepšom záujme maloletého, keď starí rodičia navyše
majú eminentný záujem byť súčasťou jeho života. Uvedené však treba vykladať v širšom kontexte, a to

tak, že v konaní musí byť nepochybne preukázané, že medzi starými rodičmi a maloletým existovať také
pevné, trvalé a intenzívne väzby, ktorých pretrhnutie v podobe neupravenia styku bude v príkrom rozpore
s najlepším záujmom maloletého. Rovnako takýto zásah musí byť odôvodnený pomermi v rodine, keď
rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti dlhodobo neumožňuje styk s druhým rodičom,
v dôsledku čoho sťažuje styk starých rodičov s maloletým dieťaťom, ktorí sa úpravy styku domáhajú.

24. Možnosť úpravy styku maloletého dieťaťa aj s blízkymi osobami, zákonodarca zakotvil v súlade s čl.
3 Dohovoru o právach dieťaťa, v zmienenom ustanovení § 25 ods. 5 zákona o rodine. Blízkou osobou
podľa § 116 OZ je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo
obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá

dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

25. Pri rozhodovaní o tom, či a za akých podmienok možno uložiť rodičom povinnosť strpieť, aby sa ich
dieťa stýkalo s inou osobou, ktorá nežije s nimi v spoločnej domácnosti, ktorej dieťa nie je zverené dovýchovyaktoránemánastyksdieťaťomprávnynárok,trebavychádzaťajztoho,žetuideoobmedzenie
práv a povinností rodičov, ktoré môže súd obmedziť len z dôvodov uvedených v § 38 Zákona o rodine.
Právna úprava styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami plne rešpektuje ako prvoradé hľadisko

záujem dieťaťa, a akceptuje, že dieťa môže mať ku svojím starým rodičom alebo iným príbuzným silné
citové väzby, keď tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa je na nich citovo
naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný a
citový rozvoj. Súd zároveň musí vziať do úvahy okrem záujmu dieťaťa aj to, že podľa § 30 ods. 1 zákona
o rodine majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa rodičia, ktorí majú právo vychovávať deti v zhode

s vlastným presvedčením (náboženským, filozofickým). Záujem dieťaťa však pri úprave styku s blízkymi
osobami nie je jediným kritériom, keď druhou podstatnou podmienkou je, že tento styk vyžadujú pomery
v rodine (zdôrazňujúc, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku), pričom je potrebné
zohľadňovať individuálne okolnosti konkrétnej rodiny. Pokiaľ sa blízke osoby dieťaťa s rodičom, resp.
rodičmi dohodnú na stretávaní s dieťaťom, nepodlieha táto dohoda schváleniu súdu. Súd je oprávnený
o otázke stretávania sa dieťaťa s blízkymi osobami rozhodovať len vtedy, ak nie je možné upraviť túto

problematiku dohodou. Čas, ktorý súd vymedzí blízkym osobám na stretávanie sa s dieťaťom, nemá
zasahovať výlučne do času jedného z rodičov. Svojím rozhodnutím by mal súd rovnako odčleniť z času
starostlivosti každého rodiča tak, aby pre žiadneho z rodičov nepredstavovalo stretávanie dieťaťa s
blízkymi osobami zásadné obmedzenie jeho práv

26. Primárne je teda potrebné uviesť, že už len zo samotného pojmu „rodičovské práva“ je zrejmé, že
tieto práva patria výlučne rodičom maloletého dieťaťa, t.j. matke a otcovi. Starí rodičia, hoci títo sú v
zmysle § 116 OZ blízkymi osobami, nemajú právny nárok na styk s maloletým dieťaťom, s výnimkou
podmienok, a to, ak by úprava styku bola v záujme maloletého dieťaťa a vyžadujú to pomery v rodine. V
tejto súvislosti súd poukazuje na závery rozhodnutia R 63/1965, podľa ktorého pri rozhodovaní o tom či,

a za akých podmienok možno uložiť rodičom strpieť, aby sa ich dieťa stýkalo s inou osobou, ktorá nežije
s nimi v spoločnej domácnosti, ktorej dieťa nie je zverené do výchovy, a ktorá nemá na styk s dieťaťom
právny nárok treba vychádzať z toho, že tu ide o obmedzenie rodičovských práv, ktoré môže súd vysloviť
len z dôvodov uvedených v § 38 zákona o rodine. Je tomu tak preto, že sú to práve a výlučne rodičia,
ktorí majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa vo všetkých smeroch.

27.1 Podľa názoru súdu v záujme maloletého dieťaťa jednoznačne je, aby mohlo rozvíjať vzťahy aj so
širšourodinouabudovalositakajmedzigeneračnéväzby.Pribežnomnastaveníakonfiguráciirodinných
vzťahov je možné vychádzať zo všeobecnej premisy prospechu vytvárania a rozvíjania rodinných
vzťahov maloletého dieťaťa od jeho útleho veku aj v kontexte širšej rodiny, t.j. potreby vytvárania

a umožňovania podmienok, aby sa maloleté dieťa mohlo stýkať s blízkymi osobami, spoznávať ich,
postupne si k nim vytvárať vzájomný citový vzťah a následne tento vzťah aj rozvíjať. Nastavenie
uvedeného rodinného modelu vo všeobecnosti navodzuje pre maloleté dieťa stav, kedy je jeho rozvoj
úplný, najmä po stránke citovej a rozumovej. V posudzovanej veci zo skutočného stavu vyplývajúceho
z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzhľadom na nízky vek dieťaťa i nerealizáciu styku

navrhovateľov s maloletým v období po vzatí otca do väzby do januára 2024 a následne i od júna
2024 až do času po prepustení otca z väzby, nebola vykonaným dokazovaním preukázaná taká väzba
maloletého na navrhovateľov, ktorej podporovanie či nepokračovanie formou úpravy styku podľa návrhu
starých rodičov by mohlo byť na ujmu maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa v zmysle čl. 5
zákona o rodine preto podľa názoru súdu nevyžaduje úpravu styku navrhovateľov s maloletým súdnym

rozhodnutím.
27.2 Súd dospel vyhodnotením vykonaného dokazovania tiež k tomu záveru, že aktuálne pomery
v rodine taktiež nevyžadujú úpravu styku navrhovateľov s maloletým dieťaťom súdnym rozhodnutím
v pevných časových intervaloch práve aj z dôvodu neurovnaných vzťahov medzi navrhovateľmi ako
žiadateľmi o úpravu styku a matkou maloletého ako osobou povinnou maloleté dieťa na takýto styk

pripraviť.Súdvšakpovažujezapotrebnéuviesť,žezamietnutímnávrhunavrhovateľovnedošlokzákazu
styku navrhovateľov s ich vnukom.
27.3 V priebehu konania súd apeloval na matku ako aj na navrhovateľov, aby sa (aj vzhľadom na v tom
časeaktuálnurodinnúsituáciu)pokúsilisvojnarušenývzťahnapraviť,zatýmtoúčelombolouskutočnené
aj stretnutie navrhovateľov a matky s psychologičkou Krajského súdu v Trnave na pôde tunajšieho súdu,

a to s cieľom poskytnúť menovaným psychologickú intervenciu. V danom čase súd vychádzal z toho,
že v dôsledku dlhodobej neprítomnosti otca nemala pre nezhody s matkou rodina zo strany otca žiadne
možnosti realizácie styku s maloletým. Samotný pozitívny vzťah medzi starými rodičmi a vnukom však
nie je dôvodom na nariadenie úpravy styku medzi nimi.27.4 Okolnosť, či úpravu styku navrhovateľov s maloletým dieťaťom pomery v rodine vyžadujú, je
potrebné hodnotiť individuálne a v ohľadom na celkovú situáciu v rodine a tiež aj celkovú možnosť
navrhovateľov stretávať sa s maloletým dieťaťom. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že vykonaným

dokazovaním bolo zároveň preukázané i to, že aktuálne pomery v rodine, zistené a preukázané ku dňu
vyhlásenia tohto rozsudku/na pojednávaní dňa 08.04.2025/ nevyžadujú úpravu styku navrhovateľov s
maloletým dieťaťom súdnym rozhodnutím v pevných časových intervaloch, keď po zmene v rodinnej
situácii, konkrétne po prepustení otca z výkonu väzby, tento realizuje styk s maloletým synom
a umožňuje styk navrhovateľov (svojich rodičov) s maloletým. Matka v priebehu konania uviedla, že

rešpektuje, pokiaľ otec umožní styk jeho rodičov s maloletým, čo sa aj deje. Z výpovedí účastníkov
konania vyplynulo, že navrhovatelia sa so svojim vnukom po prepustení otca na slobodu stretávajú.
Práve prostredníctvom styku otca s maloletým dieťaťom môže byť zachovaný aj styk starých rodičov
s maloletým dieťaťom. Situácia po prepustení otca na slobodu vytvorila priestor na realizáciu styku
navrhovateľov s maloletým dieťaťom súčinnosťou otca (ktorý je synom navrhovateľov). Súd tak
uzavrel, že záujem maloletého dieťaťa v zmysle čl. 5 zákona o rodine nebude ohrozený tým, že styk

navrhovateľov nebude upravený súdnym rozhodnutím. Ako bolo už uvedené vyššie záujem dieťaťa
však nie je jediným kritériom pri úprave styku blízkych osôb s maloletým dieťaťom. Druhým podstatným
kritériom je to, že túto úpravu styku vyžadujú pomery v rodine, čo sa taktiež vykonaným dokazovaním,
poukazujúc na vyššie uvedené, v konaní nepreukázalo. Za týchto okolností súd vyhodnotením
vykonaného dokazovania v kontexte posúdenia záujmu maloletého a rodinných pomerov dospel k

záveru o nedôvodnosti úpravy styku maloletého s navrhovateľmi, a preto súd ich návrh ako nedôvodný
zamietol (výrok I.).

28. Záverom súd poznamenáva, že ďalšie argumenty účastníkov konania považoval pre rozhodnutie vo
veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry

súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania.

Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú
ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
Vykonanie ostatného navrhnutého dokazovania (vrátane navrhovaného zisťovania názoru maloletého
dieťaťa, ktoré podľa názoru súdu i kolízneho opatrovníka nie je s ohľadom na svoj vek dostatočne
rozumovo vyspelé), mimo toho, ktoré súd vykonal a ktoré aj rozobral v písomnom vyhotovení tohto

rozsudku,súdpovažovalzairelevantnéaprerozhodnutievovecisamejzhľadiskaposudzovaniaotázok,
ktoré sú predmetom konania, za nerozhodné.

29. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

30. Podľa § 58 ods. 1 C.m.p. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 155 ods. 1 C.s.p. každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v

jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S
prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.

32. Podľa § 155 ods. 2 C.s.p. trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku,
ktorému rozumie, znáša štát.

33. V konaní vznikli trovy štátu z dôvodu tlmočenia účastníkovi konania z jazyka slovenského do jazyka
maďarského a naopak na ústnych pojednávaniach ako aj z dôvodu potreby prekladu podaní otca
spísaných v maďarskom jazyku do jazyka slovenského. Vzhľadom na to, že ide o realizáciu práva
účastníka konania na konanie v materinskom jazyku, resp. v jazyku ktorému rozumie, tieto trovy konania

znáša štát. Trovy tlmočenia sú trovami štátu v konaní a keďže trovy s tým súvisiace znáša štát, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.) do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 C.s.p.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C.s.p.) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 C.m.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na výkon rozhodnutia pre inú ako peňažnú povinnosť podľa § 370 a nasl. C.m.p.