Uznesenie – Starostlivosť o maloletých… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, March 28, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/148/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118208570
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1118208570.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manžela (otca): A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXX/XX, D., zastúpeného: JUDr. Pavel Torňoš, advokát, so sídlom
Tomášikova 50D, Bratislava, proti manželke (matke): E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom G. XX.
XXXXXXX XXXX/XX, D., zastúpenej: E. E. H., bytom H. X, D., o rozvod manželstva a o úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: E. B., nar. XX.XX.XXXX a I. B., nar. XX.XX.XXXX, na
čas po rozvode, obaja v konaní zastúpení kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava I, so
sídlom Kvetná 13, Bratislava, o odvolaní manželky (matky) proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava
II zo dňa 18. 07. 2024, č. k. 3P/63/2018 - 2035, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie manželky proti výroku I. sa odmieta.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výrokoch II. a III. zrušuje a v rozsahu zrušenia sa vracia na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žiadosť manželky (matky) na vrátenie
preddavku na trovy spojené s vypracovaním znaleckého posudku, výrokom II. uložil manželovi (otcovi)

povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 317,92 eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia
a výrokom III. uložil manželke (matke) povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 317,92 eur v lehote troch
dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 49 ods. 2, § 55, § 58 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“) konštatujúc, že znalecké dokazovanie vykonané v konaní bolo

v záujme oboch účastníkov konania, keďže bolo nariadené za účelom zistenia vzťahu maloletých detí
k obom rodičom, pričom výška preddavku bola určená po konzultácii so znalcom. V uznesení č.k.
3P/63/2018-414 z 01.04.2020, ktorým súd nariadil znalecké dokazovanie, boli obaja rodičia poučení
o možnosti oznámenia námietok voči znalcovi, pričom žiaden z rodičov námietky nepodal. Manželka
nenamietala ani výšku priznanej odmeny znalcovi. K dôvodom manželky na vrátenie preddavku
(nesúhlassozávermiznaleckéhoposudku, neodbornosť,hodnovernosťavoľbumetódznalca)súdprvej

inštancie konštatoval, že i keď bol znalec za vypracovanie posudku postihnutý pokutou, súd podľa § 139
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „ „C.s.p.“) nie je viazaný rozhodnutím správneho
orgánu. Súd prvej inštancie považoval návrh manželky na vrátenie preddavku za nedôvodný, keď
relevantne nespochybnila odborné závery znalca, o preskúmateľnosti ktorých nemal súd prvej inštancie
žiadnepochybnosti.Onárokunanáhradutrovštátuvovýške635,84eurrozhodoltak,žezaviazal oboch
rodičov na ich úhradu rovným dielom.3.Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie manželka konštatujúc, že súd prvej inštancie
ignoroval jej podania, ktorými žiadala o vrátenie preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 800
eur (podania z 17.08.2020, 08.10.2020, 06.02.2021, 19.07.2023, 11.10.2023), nesprávne rozdelil

preddavok na znalecké dokazovanie rovným dielom pre každého z rodičov bez ohľadu na ich príjem
(otcov príjem bol vyšší cca o 60% ) a jeho rozhodnutie bolo v rozpore s § 55 C.m.p., podľa
ktorého súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu
spravodlivé. Uviedla, že znalecký posudok podaný v konaní je chybný, proti znalcovi podala podnet
na začatie správneho konania vo veci podozrenia zo spáchania iného správneho deliktu, v ktorom

bol znalec sankcionovaný. Znalec nesprávne vyčíslil sumu za znalecký posudok, čo vyplýva aj zo
šetrenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré rozhodnutím č. 08833/2023/153 zo
dňa 19.04.2023 rozhodlo o vine znalca za spáchanie disciplinárneho deliktu a bola mu uložená
sankcia. Znalcovi bola vytknutá nedostatočná preskúmateľnosť metodiky pri posudzovaní škály
depresivity pre deti, absencia komplexného vyhodnotenia výsledkov psychodiagnostiky maloletého, ako
aj nehospodárnosť konania, keď priemerné časy na vyhodnotenie testov sú niekoľkonásobne nižšie

ako uviedol znalec. Súd prvej inštancie sa s týmto nevysporiadal, aj keď v čase vydania odvolaním
napadnutého uznesenia s týmto rozhodnutím disponoval. Manželka ďalej poukázala na skutočnosť, že
konania o maloletých deťoch sú oslobodené od súdnych poplatkov, pričom sudca účelne a systematicky
ignoroval jej podania (aj v predmetnej veci poplatkov za znalca), nakoľko o zisteniach Ministerstva
spravodlivosti SR v čase vytvorenia uznesenia vedel. Manželka žiadala, aby jej nebola uložená

povinnosť zaplatiť trovy štátu majúc za to, že chybným postupom, vinným konaním znalca trovy štátu
spôsobil znalec a nesystematické konanie súdu v danej veci, pričom nie je možné a ani spravodlivé,
aby náklady niesli rodičia . Zdôraznila, že ak bola suma vypýtaná nesprávne a posudok bol neskôr
uznaný za chybný, nie je dôvodným, aby jej súd nevyhovel. V odvolaní napokon navrhla, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že rozhodne o odpustení trov konania štátu, ktoré určil znášať

rodičom, eventuálne, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

4. Ostatní účastníci sa k riadne doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a nie je viazaný odvolacími

dôvodmi (§ 65, § 66 C. m. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 2 ods. 1 C. m. p., §
378 ods. 1 C.s.p. a dospel k nasledujúcim záverom .

6. Predmetom odvolacieho prieskumu sú (vychádzajúc z obsahu odvolania podaného manželkou)
všetky výroky rozhodnutia, v ktorých v ktorých súd prvej inštancie zamietol žiadosť manželky na vrátenie

preddavku na trovy spojené s vypracovaním znaleckého posudku (výrok I.) a vo vzájomne závislých
výrokoch II. a III. uložil manželovi a manželke povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume po 317,92 eur,
v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

7. Podľa § 2 ods.1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

9. Podľa § 357 C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo
zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní
a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,

h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť
rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva
duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n)
prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o
návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

10. Podľa § 59 ods.1 C.m.p. odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa
rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia
podľa § 304 písm. f/.11. Podľa § 60 C.m.p. odvolanie nie je prípustné, ak proti uzneseniu nemožno podať sťažnosť.

12. Podľa § 386 písm. c/ C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania a ním napadnutého rozhodnutia,
zisťoval, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu (resp. výrokom rozhodnutia), proti ktorým je odvolanie

prípustné. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že odvolanie podané proti uzneseniu vo svojej podstate
prípustné nie je a pripúšťa sa len v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vypočítané v ust. § 357 C.s.p.
pri splnení podmienky, že takéto uznesenie bolo vydané sudcom . V civilnom mimosporovom konaní
ust. § 59 a § 60 C.m.p. modifikuje prípustný predmet rozšírením okruhu rozhodnutí, proti ktorým je
odvolanie prípustné a možnú konkurenciu opravného prostriedku (odvolania) a prostriedku procesnej
nápravy (sťažnosti). Vychádzajúc z uvedenej koncepcie prípustnosti odvolania voči taxatívne uvedeným

uzneseniam súdu prvej inštancie, za situácie, ak v napadnutom výroku I. uznesenia nebolo rozhodnuté
o veci samej (§ 59 ods.1 C.m.p.) a ak proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti manželky na vrátenie
preddavku na trovy spojené s vypracovaním znaleckého posudku nie je možné podať sťažnosť (§ 60
C.m.p.),odvolacísúdmanželkou napadnutývýrokI.rozhodnutia posúdilako rozhodnutie,protiktorému
procesnýpredpis odvolanienepripúšťa.NazákladeuvedenéhovýrokomI.svojhorozhodnutiaodvolanie

manželky podané proti výroku I. rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 2 ods.1 C.m.p., § 386 písm. c/
C.s.p. odmietol ako neprípustné bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou uznesenia v tejto časti.

14. Pokiaľ ide o vzájomne závislé výroky II. a III. rozhodnutia , v ktorých súd prvej inštancie rozhodol
o náhrade trov štátu, odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že Okresný súd Bratislava I uznesením

zo dňa 10.04.2020, č.k. 3P/63/2018-414 nariadil znalecké dokazovanie, na vypracovanie znaleckého
posudku ustanovil znalca Mgr. Martina Belka, znalca z oboru Klinická psychológia detí a klinická
psychológia dospelých , obom rodičom uložil povinnosť poskytnúť znalcovi potrebnú súčinnosť pri
vypracovaní znaleckého posudku a povinnosť zložiť preddavok vo výške po 800 eur. Predmetný
znalecký posudok bol doručený súdu prvej inštancie dňa 23.06.2020, spoločne s vyúčtovaním

odmeny a hotových výdavkov znalca. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 13.07.2020, č.k.
3P/63/2018-594 priznal znalcovi odmenu za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 2 235,84
eur a nariadil učtárni súdu jej vyplatenie znalcovi, a to zo súm preddavkov zložených rodičmi (2 x 800
eur) a sumy 635,84 eur zo štátnych finančných prostriedkov. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym
úradníkomspoučením,žeprotirozhodnutiuje prípustnásťažnosť vlehote15dníododňadoručenia, po

úprave vyššieho súdneho úradníka bolo uznesenie doručované výlučne znalcovi a po vrátení doručenky
od znalca bola na prvopise rozhodnutia vyznačená jeho právoplatnosť (10.08.2020). Mestský súd
Bratislava II po právoplatnom skončení konania vo veci samej, uznesením zo dňa 18.07.2024, č.k.
B1-3P/63/2018-2035 výrokmi II. a III. uložil manželovi a manželke povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume
po 317,92 eur, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie o povinnosti oboch

rodičov uhradiť trovy vzniknuté štátu rovným dielom odôvodnil výlučne tým, že práve manželka
dňa 04.01.2019 navrhla vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré bolo v záujme oboch účastníkov a
nenamietala ani výšku priznanej odmeny znalcovi . Ostatný obsah odôvodnenia rozhodnutia (body 6, 7)
sa vzťahoval k posúdeniu žiadosti manželky na vrátenie preddavku zloženého na nariadené znalecké
dokazovanie.

15. Podľa § 49 ods. 1 až 3 C.m.p. účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi,
ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky
na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý
nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. Spoločné trovy platia účastníci podľa

pomeru účastníctva na veci a na konaní.

16. Podľa § 55 C. m. p. súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

17. Podľa § 58 ods.2 C. m.p. o nároku štátu na náhradu trov konania a o výške náhrady trov konania
štátu môže súd rozhodnúť samostatným uznesením aj po vydaní rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.18. Ako zásadnú skutočnosť odvolací súd zdôrazňuje, že v konaniach podľa Civilného mimosporového
poriadku , kam patrí aj konanie o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na
čas po rozvode, sa pri platení trov konania vychádza z tzv. záujmovej zásady, čo znamená, že priebežne

počas celého konania si každý účastník sám zo svojho platí všetky trovy konania, ktoré vznikajú osobne
jemu alebo jeho zástupcovi. Trovy, ktoré sa spájajú s vykonaním toho-ktorého dôkazného prostriedku,
platí v súlade s § 49 ods.1 C.m.p. ten, komu v konaní vznikajú. Môžu však nastať aj situácie, kedy
trovy konania, napríklad aj spojené s vykonaním nejakého dôkazu, neplatí účastník konania, ale ich
platí štát. V takýchto prípadoch potom môžu z hľadiska náhrady takto štátom platených trov konania

nastať dve situácie. V zákone stanovených prípadoch štát, ktorý trovy konania platil, nemá právo na ich
náhradu (trovy na odmenu a hotové výdavky notára v dodatočnom konaní o dedičstve , trovy dôkazov
v konaní o spôsobilosti na právne úkony). V ostatných prípadoch má ale štát, ktorý platil trovy konania
právo na ich náhradu voči účastníkovi konania. Predtým ako dôjde k vykonaniu dôkazného prostriedku,
môže súd uložiť účastníkovi, aby zložil preddavok na trovy dôkazu. V mimosporových konaniach je súd
viazaný vyšetrovacím princípom a zabezpečiť vykonanie dôkazu, bez ohľadu na to, či bol naň zo strany

účastníka zložený preddavok, resp. či vôbec bolo niektorému z účastníkov zloženie preddavku zo strany
súd uložené.

19. V otázke náhrady trov konania platených štátom v civilnom mimosporovom konaní je potrebné pri
rozhodovaní aplikovať § 55 C.m.p. ktorý stanovuje, že súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy,

ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé? uvedené ustanovenie predstavuje materiálny
korektív ku všeobecnému princípu vyjadrenému v § 52 C.m.p. (podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak). Je treba uviesť, že ustanovenie
§ 55 C.m.p. patrí medzi právne normy s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. ktorých hypotéza nie je
stanovená priamo právnym predpisom, ale ponecháva súdu, aby podľa vlastného uváženia v každom

jednotlivomprípadevymedzilhypotézuprávnejnormysám,zoširokého,vopredneobmedzenéhookruhu
okolností. Úvaha súdu, že sú tu isté okolnosti prípadu, ktoré v záujme spravodlivosti vyžadujú, aby sa
účastníkovi alebo štátu dostala náhrada trov konania, ktoré platil, musí vychádzať z posúdenia všetkých
okolností konkrétnej veci. Konajúci súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu môže prihliadnuť
k tomu, či sa vo veci nejednalo o šikanózny návrh na začatie konania, aký bol postoj účastníkov k veci

v porovnaní s výsledkom konania, kto zavinil, že konanie muselo prebehnúť, kto navrhol vykonanie
dôkazu, a podobne. V zásade by ako spravodlivé ale neobstálo, aby sa na nákladoch súdneho konania
nepodieľali účastníci, ale namiesto nich daňoví poplatníci, ak len neexistujú na strane účastníka konania
také osobné, majetkové a zárobkové pomery, ktoré by pri uložení povinnosti nahradiť štátu trovy konania
znamenali napríklad vystavenie účastníka hmotnej núdzi a podobne.

20. Odvolací súd je po odvolacom prieskume vzájomne závislých výrokov II. a III. a k nim sa
vzťahujúcemu odôvodneniu nútený v danej veci konštatovať, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní
o trovách štátu síce vychádzal z ust.§ 55 C.m.p. (ktoré v rozhodnutí aj citoval), v rozhodnutí sa
však v kontexte konkrétnych okolností danej veci riadne nezaoberal a dostatočne nevysvetlil dôvody,

výsledkom ktorých bola prijatá úvaha o uložení povinnosti oboch manželov platiť trovy štátu rovným
dielom? za dostatočné vysvetlenie nie je možné posúdiť (bez ďalšieho) stručnú konštatáciu, že
práve manželka navrhla vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré bolo v záujme oboch účastníkov a
nenamietala ani výšku priznanej odmeny znalcovi. Aj keď rozhodnutie o nároku štátu na náhradu trov
konania a jej výške nie je rozhodnutím vo veci samej a jeho formálne náležitosti je nutné posudzovať

v intenciách ust. § 236 C.s.p. (jedná sa o jednoduchšiu formu procesného rozhodovania súdu,
obsahujúcu zjednodušené formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia), táto skutočnosť nezbavuje
súd povinnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia poskytnúť korektné, dostatočné a zrozumiteľné
odpovede na otázky majúce podstatný význam pre rozhodnutie, t.j. na základe ktorých súd dospel
k názoru, že v danej veci existujú okolnosti, ktoré v záujme spravodlivosti vyžadujú, aby sa štátu dostala

náhrada trov konania, a aby bola rozdelená zvoleným spôsobom medzi účastníkmi. O to viac v danom
prípade, kedy manželka v priebehu konania opakovane poukazovala na výrazný rozdiel v jej príjmoch,
opakovane signalizovala vady znaleckého posudku, ktoré boli napokon rozhodnutím Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 19.04.2023, č. 08833/2023/153 identifikované (o.i.) aj vo
vzťahu k nehospodárnosti konania znalca (priemerné časy na vyhodnotenie testov sú niekoľkonásobne

nižšie ako uviedol znalec).

21. Súdu prvej inštancie dáva v súvislosti s konštatáciou, že „manželka nenamietala ani výšku
priznanej odmeny znalcovi“ do pozornosti jeho závažné procesné pochybenie, ktoré môže mať vplyvna rozhodovanie o nároku štátu na náhradu trov konania. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd
Bratislava I uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom zo dňa 13.07.2020, č.k. 3P/63/2018-594
priznal znalcovi odmenu za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 2 235,84 eur a nariadil učtárni

súdu jej vyplatenie znalcovi (zo súm preddavkov zložených rodičmi 2 x 800 eur a sumy 635,84 eur
zo štátnych finančných prostriedkov). Označené uznesenie bolo po úprave vyššieho súdneho úradníka
doručované výlučne znalcovi a po vrátení doručenky od znalca bola na prvopise rozhodnutia vyznačená
jeho právoplatnosť (10.08.2020).

22. V tejto súvislosti nemohol odvolací súd pominúť, že proti procesným uzneseniam, ktoré vydá
v civilnom konaní súdny úradník z poverenia sudcu alebo na základe zákonného zmocnenia, je vždy
prípustný opravný prostriedok – sťažnosť (§ 239 ods.1 C.s.p.), o ktorom rozhoduje sudca , proti ktorého
rozhodnutiu už nie je prípustné odvolanie (§ 357 C.s.p. a contrario). Je tomu tak preto, že zverenie
výkonu súdnej moci iným osobám než sudcom musí mať v zmysle ústavy minimálne také obmedzenie,
pri ktorom účastníkovi súdneho konania ostane zachovaná možnosť domáhať sa prejednania jeho veci

nestranným a nezávislým sudcom uplatnením opravného prostriedku (a to bez ohľadu na to, či túto
možnosť účastník skutočne využije). V danej veci, kedy uznesenie o priznaní odmeny znalcovi za
vypracovanie znaleckého posudku vo výške 2 235,84 eur vydané vyšším súdnym úradníkom nebolo
doručované všetkým účastníkom konania (len znalcovi), došlo nesprávnym postupom súdu k situácii,
kedy bolo účastníkom konania znemožnené uskutočňovať im patriace procesné práva v miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Identifikovaná vada v postupe konajúceho súdu, môže
mať totiž vplyv aj na nadväzujúce následné rozhodovanie o nároku štátu na náhradu trov konania.

23. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo vzájomne závislých
výrokoch II. a III. podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec

vrátil súdu prvej inštancie v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude
odstrániť identifikovanú vadu v doterajšom procesnom postupe súdu , opätovne rozhodnúť o nároku
štátu na náhradu trov konania a rozhodnutie odôvodniť spôsobom, ktorý poskytne korektné, dostatočné
a zrozumiteľné odpovede na otázky majúce podstatný význam pre rozhodnutie, t.j. či v danej veci
existujú okolnosti, ktoré v záujme spravodlivosti vyžadujú, aby sa štátu dostala náhrada trov konania,

a v kladnom prípade aj dôvody, vedúce súd k rozhodnutiu , ktorým zaviaže k náhrade trov konania
štátu účastníkov zvoleným spôsobom (jedného rodiča, resp. ich rozdelením medzi rodičov).

24. Súd prvej inštancie je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný (§ 391 ods.2 C.s.p.).

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).