Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoCsp/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123201532
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:4123201532.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Československá obchodná
banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Žižkova 11, IČO: 36 854 140, proti žalovaným: 1/ A. B.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom A., C. XX/XX, 2/ D. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom A., C. XX/XX,
zastúpeným Mgr. Ondrejom Barnom, advokátom, so sídlom v E., B. XXX/XX, o zaplatenie 28.379,52
€ s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa
16.decembra 2024 sp. zn. 7Csp/61/2023

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 16.decembra 2024 č.k.

7Csp/61/2023-244 okrem výroku II., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

Žalobca má proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa
16.decembra 2024 č.k. 7Csp/61/2023-244 rozhodol nasledovne:
I. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.030,28 € s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne
- zo sumy 145,02 € od 17.10.2023 až do zaplatenia,

- zo sumy 145,02 € od 17.11.2023 až do zaplatenia,
- zo sumy 145,02 € od 17.12.2023 až do zaplatenia,
- zo sumy 145,02 € od 17.01.2024 až do zaplatenia,
- zo sumy 145,02 € od 17.02.2024 až do zaplatenia,
- zo sumy 145,02 € od 17.03.2024 až do zaplatenia,
- zo sumy 145,02 € od 17.04.2024 až do zaplatenia,
- zo sumy 145,02 € od 17.05.2024 až do zaplatenia,

- zo sumy 145,02 € od 17.06.2024 až do zaplatenia,
- zo sumy 145,02 € od 17.07.2024 až do zaplatenia,
- zo sumy 145,02 € od 17.08.2024 až do zaplatenia,
- zo sumy 145,02 € od 17.09.2024 až do zaplatenia,
- zo sumy 145,02 € od 17.10.2024 až do zaplatenia,
- zo sumy 145,02 € od 17.11.2024 až do zaplatenia,
to všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Priznáva žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 38,66 %, o
ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.2. Rozhodol tak (druhýkrát) o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 28.379,52 € s príslušenstvom a nahradiť trovy konania
na tom skutkovom základe, že žalobca a žalovaní uzatvorili dňa 21.02.2011 zmluvu o mimoriadnom

medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovaným
poskytnutý mimoriadny medziúver vo výške 34.000 € s úrokovou sadzbou 4,99 % ročne v zmysle čl. 3
úverovej zmluvy bod 1 písm. a/. Nakoľko si žalovaní neplnili riadne a včas zmluvne stanovené mesačné
úverové splátky, dňa 30.04.2020 žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť spotrebiteľského úveru a zostatok
z úverovej zmluvy ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 28.379,52 €, ktorá pozostáva z istiny vo

výške 27.362,87 €, 4,99 % ročného úroku vyčísleného do 30.04.2020 vo výške 1.001,96 €, 5% úroku
z omeškania vyčísleného do 30.4.2020 vo výške 14,69 €.

3. Súd vo veci rozhodol (prvýkrát) rozsudkom sp. zn. 7Csp/61/2023-71 zo dňa 19.09.2023, ktorým uložil
žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 6.675,77 € s príslušnými 5%-
tnými úrokmi z omeškania z jednotlivých súm za príslušné dlžné obdobia. V prevyšujúcej časti súd

žalobu zamietol. Žalovaným priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 52,96 %. Proti
tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca aj žalovaní. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
6CoCsp/1/2024-146 zo dňa 20.02.2024 bol rozsudok súdu prvej inštancie čo do výroku I. potvrdený,
odvolanie žalobcu proti výroku I. bolo odmietnuté. Rozsudok vo výroku II. a v súvisiacom výroku III.
bol zrušený a v zrušenom rozsahu bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

4.1 Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že medzi ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s., ako
(pôvodným) veriteľom, a žalovanou 1/ - stavebným sporiteľom, ako dlžníkom, a žalovaným 2/, ako
spoludlžníkom, bola uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/

XXXXXXXXX zo dňa 21.02.2011, na základe ktorej bol poskytnutý t.z. mimoriadny medziúver vo
výške 34.000 €, a to do dňa pridelenia cieľovej sumy vyššie uvedenej zmluvy o stavebnom sporení.
Žalovaná 1/ požiadala žalobcu písomne prostredníctvom bankovej pobočky v Košiciach o poukázanie
finančných prostriedkov z mimoriadneho medziúveru na čísla bankových účtov, ktoré boli uvedené v
žiadostiach. Jednalo sa o splatenie existujúcich peňažných záväzkov žalovaných, pričom tieto boli vo

dvoch finančných inštitúciách, Slovenská sporiteľňa a Poštová banka a.s.. Z mimoriadneho medziúveru
vo výške 34.000 € bola prevedená na samostatný účet suma 3.502,57 € na zaplatenie pohľadávky, ktorá
bola splatená ku dňu 28.02.2011. Zostatok úveru vo výške 30.160,83 € bolo dohodnuté čerpať na
účet v E. E., F., ktorý patril žalovanej 1/. Suma 336,60 € bola poplatkom za spracovanie a schválenie
úverového prípadu v zmysle čl. VII. bod 1 predmetnej úverovej zmluvy. Na základe uvedeného mal súd

preukázané, že žalovaným 1/ a 2/ bol poskytnutý tzv. mimoriadny medziúver vo výške 33.663,40 €, po
odpočítaní poplatku za spracovanie úveru, ktorý im bol prevodom na jednotlivé účty vyplatený.
4.2 V zmysle čl. IV. bodu 2.1. bolo medzi žalobcom, ako veriteľom, a žalovanými ako dlžníkom a
spoludlžníkom dohodnuté, že od mesiaca nasledujúceho po prvom čerpaní mimoriadneho medziúveru
do pridelenia cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje splácať úroky z mimoriadneho medziúveru v pravidelných

mesačných splátkach vo výške 145,02 € vždy od 1. do 16. dňa príslušného mesiaca na účet stavebného
sporenia, pričom úverová splátka pozostáva z úroku z cieľovej sumy vo výške 143,35 € a poplatku
za správu úverového účtu vo výške 1,67 €. V zmysle čl. IV. bod 1.1. od mesiaca nasledujúceho po
uzatvorení zmluvy do nasporenia 50 % z cieľovej sumy sa dlžník zaviazal v súlade s VOP pravidelne
mesačne poukazovať vklady v minimálnej sume 360 € na účet stavebného sporenia, a to v počte vkladov

51 až do pridelenia cieľovej sumy.
4.3 Dňa 03.03.2020 žalobca vyzval žalovaných 1/ a 2/ na úhradu dlhu po lehote splatnosti ku dňu
03.03.2020 vo výške 584,93 €, a to najneskôr do 31.03.2020, kde boli žalovaní poučení, že vyrovnaním
uvedeného záväzku nezaniká ich povinnosť v termíne do 16.03.2020 uhradiť mesačnú splátku úveru vo
výške 145,02 €. Z uvedeného možno dedukovať matematickým výpočtom, že žalobca pristúpil k výzve

na úhradu dlhu po nezaplatení najmenej troch splátok, a teda prvá splátka by mala byť neuhradená v
decembri 2019 (145,02 € x 3, t. j. 435,06 €).
4.4 Dňa 04.05.2020 vyhlásil žalobca okamžitú splatnosť celého zostatku úveru, a to ku dňu 30.04.2020,
pričom však nešpecifikoval, od ktorej neuhradenej splátky pristupuje k zosplatneniu celého úveru.
Žalobca túto skutočnosť neoznámil ani na výzvu súdu, ani na pojednávaní dňa 21.08.2023, kedy právny

zástupca žalobcu len všeobecne skonštatoval, že postup žalobcu bol zákonný, v súlade s ustanovením
§ 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka.
4.5 Z dôkazných listín predložených žalobcom súd ďalej vzal za preukázané, že vyhlásenie okamžitej
splatnosti úveru, tak aj písomná výzva pred vyhlásením okamžitej splatnosti bola doručená žalovaným1/, 2/, ktorí podľa žalobcom predložených poštových doručeniek tieto písomnosti osobne prevzali.
Ku dňu dátumu vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru bola celková suma pohľadávky vyčíslená na
28.379,52 €, čo predstavuje žalovanú sumu, ktorá pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 27.362,87 €,

nezaplateného úroku 1.001,96 € a neuhradeného úroku z omeškania vo výške 14,69 €.
4.6 Z histórie splácania úveru a výpisu z konta medziúveru č. XXXXXXXX za obdobie rokov 2011
až november 2024, ako aj z výpisu konta stavebného sporenia č. XXXXXXXXX za obdobie rokov
2011 až 2020 súd zistil, že žalovaní od podania žaloby (a samozrejme aj pred podaním žaloby s
poukazom na výzvu pred vyhlásením okamžitej splatnosti úveru zo dňa 03.03.2020) neuhradili ani jednu

z nasledujúcich splátok.

5. Právne vec posúdil podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 3 písm. b/ zákona č. 129/2010
Z.z. účinného ku dňu 21.02.2011, § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 37 ods. 1,2, § 53 ods.
1,2,9,10, § 54 ods. 1,2, § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), čl. VIII ods. 1,2,3 písm. f/ zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 17.02.2011.

6.1 Súd konštatoval nespornosť uzavretia Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere dňa
21.02.2011, kedy bol žalovaným poskytnutý mimoriadny medziúver vo výške 34.000 €, a to do dňa
pridelenia cieľovej sumy podľa Zmluvy o stavebnom úvere; ani to, že na účty žalovaných bol poskytnutý
medziúver vo výške 33.663,40 € vyplatený, a to po odpočítaní poplatku za spracovanie úveru.

6.2 Súd predmetnú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 OZ, a to bez ohľadu na to, že
je inak zmluva o úvere ako absolútny obchod upravená v Obchodnom zákonníku. Poskytnutý úver nie
je spotrebiteľským úverom podľa zákona č. 129/2010 Z.z. vzhľadom na ust. § 1 ods. 3 písm. b/ daného
zákona. Predmetnú spotrebiteľskú zmluvu tak posudzoval podľa § 53 ods. 1, 2, 5 a 9 Občianskeho
zákonníka, § 54 ods. 1, 2 a § 565 Občianskeho zákonníka a v zmysle citovaných článkov predmetnej

zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere.

7.1 Súd prioritne skúmal splnenie podmienok pre platné mimoriadne zosplatnenie úveru. Dospel k
záveru, že pokiaľ by súd vychádzal z predpokladu, že z obsahu výzvy pred vyhlásením okamžitej
splatnosti úveru zo dňa 03.03.2020 po zohľadnení vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru zo dňa

04.05.2020 by malo byť zrejmé, že veriteľ tak urobil pre omeškanie s úhradou splátky splatnej k
16.01.2020, v danom prípade by došlo k naplneniu lehôt vyplývajúcich z § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ tak,
ako je uvedené v bude 50. odôvodnenia zrušujúceho rozsudku súdu druhej inštancie.
7.2 Pri konečnom posudzovaní predmetného mimoriadneho zosplatnenia úveru súd dospel k
opačnému záveru, pri ktorom sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, podľa ktorého v čase

rozhodovania veci súdom druhej inštancie (20.02.2024) bolo už právoplatné uznesenie NS SR sp. zn.
5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024, na ktoré súd musí v tomto konaní prihliadať a ktorým je viazaný
ako vyššou súdnou autoritou. K uvedenému súd citoval bod 14.2: „14.2. Dovolací súd uvádza, že
pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva (§ 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods.
9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať
splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od
omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote

nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565
Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto
práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie
neúčinné. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o
jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej

splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky
(§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za
predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia
je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre
ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.

8. Súd pri rešpektovaní najvyšších súdnych autorít v tejto veci odchylne v porovnaní so stanoviskom
súdu druhej inštancie (bod 43. odôvodnenia rozsudku sp. zn. 6CoCsp/1/2024-146) konštatoval, že
právny úkon mimoriadne zosplatnenie úveru bolo nezákonné, nakoľko výzva pred vyhlásením okamžitejsplatnosti úveru zo dňa 03.03.2020 nekonkretizuje a presne nešpecifikuje konkrétnu splátku, pre ktorú
jednorazovo a predčasne sa zosplatní celý dlh, čo má za následok absolútnu neplatnosť tohto právneho
úkonu a následne absolútnu neplatnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru.

9.1 K vyššie uvedenému právnemu posúdeniu súd uviedol, že uvedené vyvodil z nesporných skutkových
zistení, a to listu zo dňa 03.03.2020 označeného ako „Výzva pred vyhlásením okamžitej splatnosti
úveru“ adresovaným obom žalovaným, ktorým žalobca upozornil žalovaných na omeškanie vkladov na
účte mimoriadneho medziúveru vrátane splátky v termíne do 16.03.2020 vo výške 145,02 €. Vyzval

žalovaných k úhrade dlhu po lehote splatnosti ku dňu 03.03.2020 vo výške 584,93 € a to najneskôr do
31.03.2020 a upozornil ich na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého úveru. Uvedená výzva
bola podľa doručeniek doručené žalovaným dňa 06.03.2020.
9.2 Uvedená „Výzva pred vyhlásením okamžitej splatnosti úveru“ neobsahuje presné označenie splátky
resp. splátok, s ktorou sa mali žalovaní dostať do omeškania. Z textu uvedenej výzvy nie je tak možné
zistiť, vo vzťahu ku ktorým omeškaným splátkam žalobca uplatnil svoje právo a či teda z jeho strany

bola dodržaná aj tá požiadavka zákona, že sa malo jednať o splátku resp. splátky, s úhradou ktorých boli
žalovaní v omeškaní viac ako tri mesiace. Vzhľadom na uvedené, rešpektujúc stanoviská najvyšších
súdnych autorít s poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/2/2023, mal súd za to, že sa jedná o
neurčitý právny úkon a preto je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný. Vzhľadom na túto
jeho neplatnosť tak žalobca ako veriteľ si nesplnil riadne svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené vyvodil záver, že k zosplatneniu úveru nedošlo
riadne a v súlade so zákonom.
9.3 Na základe vyššie uvedených skutočností má žalobca v tomto konaní nárok len na zaplatenie dlhu
vo výške 2.030,28 € (pri splátke 145,02 € x 14 mesiacov), čo predstavuje súčasť neuhradených splátok,
ktoré žalovaní mali uhrádzať od 17.10.2023 (rozsudkom súdu prvej inštancie boli priznané splátky za

obdobie do 17.09.2023) do 17.11.2024, teda do poslednej neuhradenej splátky pred vyhlásením tohto
rozsudku zo dňa 16.12.2024.

10.1 Po citácii ust. § 517 ods. 1 OZ a § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. súd priznal žalobcovi aj nárok
na príslušné úroky z omeškania z jednotlivých súm, ktoré však nemôžu byť vyššie ako úrok, ktorého

sa žalobca domáha v žalobe, teda 5% z jednotlivých súm a od návrhu požadovaného dátumu, teda od
01.05.2020.
10.2 Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, a to najskôr odo dňa ním uplatneného v žalobe t.j. odo dňa 01.05.2020 zo
splátok splatných k uvedenému dňu a následne odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých

splátok, ktoré boli splatné k 16. dňu v mesiaci. V čase omeškania žalovaných bola úroková sadzba
hlavných refinančných obchodov stanovená Európskou centrálnou bankou vo výške 0,00% p.a.., do
26.07.2022. Od 27.07.2022 do 01.01.2023 sa úrokové sadzby za jednotlivé obdobia navyšovali od
0,05 do 2,56 %. Nakoľko však žalobca v žalobe požaduje úroky z omeškania len vo výške 5 %, súd
nemohol priznať žalobcovi vyššie úroky nad rámec jeho návrhu, v zmysle citovaného nariadenia vlády.

Pri započítaní 5 percentuálnych bodov predstavujú súdom priznané ročné úroky z omeškania tak, ako
sú uvedené vo výroku rozsudku.

11. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2, § 262 ods. 1,2 CSP a nakoľko po druhom
rozhodnutí súd žalobe vyhovel čo do sumy 8.760,05 € (rozsudkom zo dňa 20.02.2024 bola právoplatne

priznaná suma vo výške 6.675,77 € s prísl. a rozsudkom zo dňa 16.12.2024 suma 2.030,28 € s prísl.),
konštatoval, že žalobca mal úspech v rozsahu 30,67 % (8.760,05 €) a neúspešný bol v rozsahu 69,33
% (19.619,47 €) z celkovo uplatnenej sumy 28.379,52 €. Rozdiel úspechu a neúspechu je vo výške
38,66 %. Žalovaným preto priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 38,66 %,
pričom nevzhliadol dôvodnosť aplikácie ust. § 257 CSP.

12.1 Proti tomuto rozsudku voči výroku I. a súvisiacemu výroku o trovách konania podali v zákonom
stanovenejlehoteodvolaniežalovanízdôvodunesprávnychskutkovýchzisteníazdôvodunesprávneho
právneho posúdenia súdom prvej inštancie. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. rozsudok zmenil

a žalobu zamietol.
12.2 Žalovaní uviedli, že súd prvej inštancie vydal rozsudok v rozpore so zachovaním lehoty na
prípravu pojednávania, pretože nemali procesný priestor na adekvátnu prípravu. Právnemu zástupcovi
nebolo predvolanie na pojednávanie doručené tak, aby mali dostatočný časový priestor na prípravuna pojednávanie. Ide teda o prejednanie veci v rozpore so základnými princípmi. Uviedli, že žalobca
až do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania tvrdil, že uplatňuje žalobným návrhom údajný
nárok na základe zosplatnenia úveru, pričom v tomto smere konkretizoval aj svoje tvrdenia a predložil

relevantné dôkazy. Dokonca na opakované výzvy súdu ku špecifikácii svojich tvrdení uviedol, že tieto
sú podľa jeho názoru špecifikované dostatočne. Nemenil a nedoplnil svoje tvrdenia ani po vyslovení
predbežného právneho posúdenia veci, kedy súd jasne vyslovil, že považuje úkony žalobcu za neurčité
a z toho dôvodu za neplatné. Z ich pohľadu teda nebolo možné tušiť, že súd sa domnieva, že by mal
mať žalobca akýkoľvek, hoci aj čiastočný, úspech v tomto konaní. Právny zástupca preto nepovažoval

za potrebné produkovať ďalšie tvrdenia a vykonať ďalšie dokazovanie alebo inak relevantne využiť
prostriedky procesnej obrany. Z uvedeného dôvodu rozsudok v napadnutej časti považujú za prekvapivé
rozhodnutie.
12.3 Žalobca nikdy netvrdil, a to až do rozhodnutia súdu, že by svoje tvrdené právo požadoval inak ako
tak, že ho žiada titulom zosplatneného úveru. Bremeno tvrdenia, že žalobcovi patrí iná suma za iných
okolností zaťažuje žalobcu, keďže žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, neupravil žalobu ani do takej

podoby, ako to poňal súd vo výroku I., súd prekročil žalobný návrh a fakticky rozhodol ultra petitum, čo
znamená porušenie zásady ne ultra petitum (ako odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm.
a/ CSP). Zároveň tým nahradil aktivitu strany konania, navyše dodávateľa, spotrebiteľskej právnej veci
vlastným konaním a bez tvrdenia žalobcu priznal takú sumu, ktorú žalobca ani alternatívne priznať
nenavrhol. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019 sp.zn. I. ÚS

246/2019. K potrebe vyhodnocovať takéto žalobné návrhy žalobcu za nedôvodné v celom rozsahu
zároveň poukázali na rozsudok Krajského súdu Žilina sp.zn. 10CoCsp/12/2022 zo dňa 28.02.2022.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že žalovaní nesprávnym spôsobom označujú
rozhodnutie, voči ktorému podávajú odvolanie, keď uvádzajú, že odvolanie podávajú proti rozsudku zo

dňa 19.09.2023, ktorý im bol doručený 07.10.2023. Podľa žalobcu týmto nie je naplnená podmienka
v zmysle ust. § 363 CSP, v zmysle ktorej sa v odvolaní musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie žalovaných je datované ku dňu 17.02.2025, avšak z elektronického súdneho spisu vyplýva,
že podanie označené ako „Odvolanie“ bolo v súdnom spise zaevidované až dňa 18.02.2025. Táto
skutočnosť, je dôležitou najmä z ohľadu posúdenia včasnosti podania odvolania. Zákonná lehota na

podanie odvolania žalovaným uplynula 17.02.2025 vzhľadom na to, že posledný deň lehoty pripadol
na víkend. Podľa názoru žalobcu bolo teda odvolanie podané oneskorene. Napriek tomu, že žalovaní
uvádzajú, že im nebola poskytnutá dostatočná lehota na prípravu pred pojednávaním, žalobca má
za to, že sa nejednalo o prvé pojednávanie vo veci a sami žalovaní v odvolaní uviedli, že žalobca
svoje tvrdenia nezmenil a nedoplnil. Zastáva názor, že žalovaní sa nemôžu dovolávať dlhšej lehoty

na prípravu pojednávania, obzvlášť s ohľadom na skutočnosť, že im predvolanie bolo odoslané ešte
28.11.2024. Skutočnosť, pre ktorú si predvolanie na pojednávanie prevzali až dňa 14.12.2024, teda
dva dni pred pojednávaním, nie je žalobcovi známa. K námietke žalovaných ohľadom predbežného
právneho posúdenia veci sa žalobca nevyjadril, nakoľko to patrí do kompetencie súdu. Dodal však, že
súd už v roku 2023 raz vo veci rozhodol, pričom toto rozhodnutie bolo vo vyhovujúcej časti potvrdené

odvolacím súdom, a preto bolo, resp. malo byť podľa jeho názoru predbežné právne posúdenie veci
žalovaným zrejmé. Navrhol preto, aby odvolací súd odvolanie odmietol ako nedôvodné, prípadne, aby
rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.

14. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaných bolo žalovaným prostredníctvom právneho zástupcu

doručené dňa 23.03.2025. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané
včas (17.02.2025) oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadeniaodvolaciehopojednávaniavzmysleust.§385ods.1CSPacontrariovrozsahuvyplývajúcom

z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, f/, h/
CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných nie je možné vyhovieť.

16. Odvolaním nebol napadnutý rozsudok vo výroku II., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol,
preto rozsudok v uvedenom rozsahu nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

17. Rozsudok je vo výroku I. a v súvisiacom výroku III. vecne správny, preto ho odvolací súd podľa §
387 ods. 1 CSP v tomto rozsahu potvrdil.18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.05.2025 o 9.00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 207, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 20.05.2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.

1, 3 CSP.

19. Žalovaní v odvolaní uplatnili odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP, t.j. súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/). Podľa obsahu odvolania

odvolací súd mal za to, že boli uplatnené aj odvolacie dôvody, že neboli splnené procesné podmienky
(a/) a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/).

20. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci uplatnené odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
písm. a/, f/, h/) neboli naplnené.

21. Podstatou odvolacích námietok žalovaných bolo tvrdenie, že i/ súd žalobe čiastočne vyhovel napriek
tomu, že žalobca nikdy netvrdil, že svoj nárok žiada inak, než titulom zosplatneného úveru. Čiastočný
úspech žalobcu je prekvapivým rozhodnutím, nakoľko mu súd priznal nárok bez toho, aby žalobca svoj
nárok upravil, čím súd prekročil žalobný návrh a rozhodol ultra petitum; ii/ rovnako namietali porušenie

procesných práv, keď súd vydal rozsudok na pojednávaní v rozpore so zachovaním lehoty na prípravu
pojednávania.

22.Odvolacísúddospelkzáveru,žeprváodvolacianámietka(i/)niejedôvodná adruhá(ii/)ječiastočne
dôvodná.

23. Pokiaľ súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe a priznal žalobcovi nárok vo výške 2.030,28
€ s príslušenstvom, podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo zo strany súdu k prekročeniu žalobného
návrhu, nakoľko sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 28.379,52 €.

24. K uvedenej odvolacej námietke sa odvolací súd vyjadril už v prvom rozhodnutí odvolacieho súdu (z
20.02.2024), nakoľko žalovaní v odvolaní aj proti prvému rozsudku súdu prvej inštancie vzniesli totožnú
odvolaciu námietku. Odvolací súd zotrváva na vyslovenom právnom názore, že súd prvej inštancie
je síce viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 CSP), avšak nie je viazaný právnym posúdením
nároku. Ak súd dospel k názoru, že nedošlo k platnému mimoriadnemu zosplatneniu úveru, vychádzajúc

z dikcie, že súd pozná právo, priznal žalobcovi nárok titulom neuhradených splátok ku dňu vyhlásenia
rozsudku. Žalovaní v priebehu sporu nenamietali, že uvedené splátky sú uhradené, naopak namietali,
že žalobca nepreukázal, aká výška sumy bola žalovanými uhradená, čím neopodstatnene preniesli
bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na žalobcu.

25. Pokiaľ žalovaní v rozhodnutí súdu videli prekročenie žalobného návrhu a s tým spojené naplnenie
odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP, odvolací súd k odvolaciemu dôvodu v zmysle
ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP uvádza, že procesné podmienky definuje CSP ako podmienky, za ktorých
môže súd konať a rozhodnúť. Teória civilného práva procesného rozoznáva vecné procesné podmienky
(kvalifikovaný spôsob začatia konania, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu

(právomoc,príslušnosť,zákonnéobsadeniesúdu),procesnépodmienkynastraneúčastníkov(procesná
subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom
a riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania,
prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou
súdu počas celého priebehu konania. V prípade zistenia nedostatku neodstrániteľných procesných

podmienok, tieto bránia súdu v konaní a rozhodnutí. Po zistení nedostatku odstrániteľných procesných
podmienok, súd sa pokúsi tento nedostatok odstrániť. V prípade neodstránenia odstrániteľného
nedostatku súd konanie zastaví.

26. V prejednávanej veci preto nebol naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP

namietaný žalovanými.

27. Pokiaľ žalovaní namietali porušenie procesných práv, keď súd vydal rozsudok na pojednávaní
v rozpore so zachovaním lehoty na prípravu pojednávania, odvolací súd konštatuje, že uvedenáodvolacia námietka je síce dôvodná, avšak nedosahuje intenzitu takého rozsahu, v dôsledku ktorej by
rozhodnutie vo veci samej nebolo vecne správne.

28.1 Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že po vrátení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie
vykonalprocesnéúkonyspočívajúcevdoručenírozhodnutiaodvolaciehosúdu,vovýzvenaprednesenie
ďalších návrhov v konaní, nariadil pojednávanie na deň 16.09.2024 (čl. 190), ktorého sa zúčastnil právny
zástupca žalovaných. Pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu potreby doplnenia listinných
dôkazov zo strany žalobcu. Po doručení listinných dôkazov a vyjadrenia žalobcu tieto listiny boli spolu

s predvolaním na pojednávanie doručované zo strany súdu dňa 28.11.2024, pričom termín pojednávania
bol vytýčený na deň 16.12.2024.
28.2 Zároveň odvolací súd zistil, že predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalovaných
doručené 14.12.2024 uplynutím úložnej lehoty rozhodnutia do vlastných rúk s fikciou doručenia (čl.
237). Dňa 16.12.2024 právny zástupca žalovaných z dôvodu, že z v tento deň doručenej zásielky zistil
termín pojednávania, požiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu nesplnenia zákonnej lehoty

na prípravu pojednávania. Napriek tomu, že nebola zachovaná lehota na prípravu pojednávania vo
vzťahu k právnemu zástupcovi žalovaných, súd pojednávanie dňa 16.12.2024 uskutočnil a vo veci samej
rozhodol.
28.3 Z uvedeného dôvodu možno konštatovať porušenie procesných práv žalovaných (§ 178 CSP) keď
predvolanie nebolo zástupcovi strany sporu doručené tak, aby mal dostatok času na prípravu, spravidla

najmenej päť dní predo dňom, keď sa malo pojednávanie konať.
28.4 Uvedený procesný nedostatok však nemal vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu, a nemožno
tiež uviesť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo prekvapivým rozhodnutím, keďže súd vo veci samej
už raz rozhodol, jednalo sa o pokračovanie v konaní, keď odvolací súd na základe odvolaní obidvoch
strán sporu rozsudok súdu prvej inštancie v časti potvrdil a v prevyšujúcom rozsahu rozsudok zrušil

a vec vrátil na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom vo veci.
28.5 Žalovaným tak muselo byť známe právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, všetky listiny
tvoriace obsah súdneho spisu im boli doručené a navyše aj napriek vyslovenému právnemu názoru
odvolacieho súdu súd prvej inštancie v konečnom dôsledku rozhodol v prospech žalovaných.

29. K právnemu posúdeniu spornej veci, keď súd prvej inštancie pri opätovnom rozhodnutí neaplikoval
právny názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcej časti (prvého) rozhodnutia odvolacieho súdu
odvolací súd poznamenáva nasledovné:

30. Súd prvej inštancie konštatoval, že pri rozhodnutí odvolacieho súdu bolo už právoplatné uznesenie

NS SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024, na ktoré musel prioritne prihliadať a ktoré odvolací súd
nezachytil pri svojom rozhodnutí.

31.1 Odvolací súd vo veci rozhodoval dňa 20.02.2024, pričom rozhodnutie dovolacieho súdu
z 25.01.2024 nebolo ešte publikované, a preto nemohol mať vedomosť o uvedenom rozhodnutí. Navyše

jedno rozhodnutie dovolacieho súdu nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu (R
71/2018).
31.2 Odvolací súd však zdôrazňuje, že vychádzajúc z obsahu daného rozhodnutia, je tam riešená iná
otázka, keď dovolací súd uviedol, že pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné,
aby v tomto zosplatnení (nie vo výzve pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti – poznámka odvolacieho

súdu) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorázovo a predčasne zosplatnil celý dlh.

32. Odvolací súd preto zotrváva na už vyslovenom právnom názore, že zo žiadneho právneho predpisu
nevyplývapovinnosťveriteľauviesťvovýzve predvyhlásenímokamžitejsplatnostiúveruanivoznámení
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru konkrétne, pre ktorú omeškanú splátku je dlžník v omeškaní,

prípadne, ktorá splátka mimoriadnu splatnosť vyvolala. Uvedené je možno vyvodiť podľa § 565 OZ v
spojení s § 53 ods. 9 OZ. Zároveň však odvolací súd dodáva, že táto otázka (uvedenie konkrétnej
omeškanej splátky vo výzve pred zosplatnením) sa postupne vyvíjala a bola už ustálená rozhodovacou
praxou dovolacieho súdu.

33.1 Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 bola vyriešená
otázka, či vo výzve veriteľa dlžníkovi pred zosplatnením podľa § 53 ods. 9 OZ je veriteľ povinný uvádzať
aj konkrétnu splátku, s ktorou je dlžník v omeškaní, a to tak, že pre platný úkon zosplatnenia je zo
strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15dní na uplatnenie tohto práva - odkaz na § 53 ods. 9 OZ) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre
ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Najvyšší súd uviedol, že identifikácia splátky
je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti

dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je to podstatná informácia najmä
v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť
aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ
oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ
pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.

33.2 S vyššie uvedeným záverom sa stotožnil Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/188/2023
zo dňa 31.07.2024 a sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25.09.2024, keď uviedol, že neuvedenie konkrétnej
splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, malo za následok neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Občianskeho
zákonníka.

34. Vychádzajúc z citovaných rozhodnutí dovolacieho súdu, nakoľko vo výzve pred vyhlásením
okamžitej splatnosti úveru zo dňa 03.03.2020 nebola špecifikovaná splátka, s ktorou sa žalovaní dostali
do omeškania, vecne správne rozhodol súd prvej inštancie, ak dospel k záveru o absolútnej neplatnosti
právneho úkonu – vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru.

35. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v odvolaním napadnutom rozsahu ako vecne
správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli žalovaní neúspešní, nemajú preto

nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla im povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania
úspešnému žalobcovi. Odvolací súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
proti žalovaným v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

37.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2poslednej
vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).