Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/121/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812205860
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5812205860.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu-sudcovJUDr.MartinyMochnáčovej(sudkyňa–spravodajkyňa)aJUDr.RóbertaUrbana,vspore
žalobkyne: A. B. C., správca konkurznej podstaty úpadcu D. E., nar. XX. X. XXXX, bytom F., G. XX/
XX, podnikajúci pod obchodným názvom D. E. – AVANT PLUS, s miestom podnikania F., G. XX/XX,
IČO: 33 789 769, právne zastúpená JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom Dolný Kubín, Aleja
Slobody 1890/50, proti žalovaným: 1/ H. I. J., nar. XX. X. XXXX, bytom F., G. XX/XX, 2/ A. J., nar.
X. X. XXXX, bytom K. XXX, 3/ A. L., nar. XX. X. XXXX, bytom K. XXX, žalované 1/ až 3/ právne
zastúpené JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom Námestovo, Mieru 312/13, o určenie, že

pohľadávka neexistuje, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.
k. 19C/17/2023-825 zo dňa 29. 5. 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalované 1/, 2/ a 3/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (výrok
I.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že predmetom sporu je v aktuálnom štádiu určenie, či

pohľadávka pôvodného žalovaného 2/ (H. D. J.) voči žalovanej 1/ z titulu zmluvy o pôžičke z roku
2007 uvedenej v notárskej zápisnici č. N 66/2012 spísanej na Notárskom úrade D. C. M. existuje, resp.
neexistuje.
3. Vzhľadom na námietku žalovaných sa súd prvej inštancie primárne zaoberal existenciou naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Konštatoval, že danú žalobu je potrebné posudzovať podľa
§ 137 písm. c) CSP. Uviedol, že vznik pohľadávky titulom zmluvy o pôžičke za trvania manželstva
zakladá spoločný záväzok bývalých manželov a veriteľ je oprávnený na základe exekučného titulu

vydaného aj len proti jednému z nich domáhať sa uspokojenia tohto záväzku z majetku patriaceho
do bezpodielového spoluvlastníctva. V tomto konkrétnom prípade podal veriteľ aj návrh na vykonanie
exekúcie, ktorá bola vedená na okresnom súde pod sp. zn. 8Er/215/2012. Právne postavenie manžela
(úpadcu D. E.) je tak bez nevyhovenia žalobnému návrhu neistým, pretože môže nastať situácia, že
prípadnou exekúciou bude postihnutý jeho majetok, ktorý nadobudne v rámci konania o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva.
4. Ďalej okresný súd uviedol, že úpadca D. E. a žalovaná 1/ boli manželmi, pričom k ich rozvodu došlo

rozsudkom zo dňa XX. X. XXXX. Bolo nesporným, že žalovaná 1/ uznala dlh čo do dôvodu aj do výšky
voči H. D. J. (pôvodne žalovanému 2/) titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 20. 11. 2007 a jej dodatku
zo 16. 12. 2009, na základe ktorej mala byť žalovanej 1/ poskytnutá suma vo výške 4.000.000 Sk
(132.775,67 eur) s 8 % ročným úrokom. O tomto úkone bola na Notárskom úrade D. C. M. spísanánotárska zápisnica č. N 66/2012. Tiež nebolo sporné, že D. E. v období od roku 2006 vykupoval
pozemky pre výstavbu lyžiarskeho strediska v katastrálnom území N.. Sporným bolo, či žalovaná 1/
dňa 20. 11. 2007 (počas manželstva) uzatvorila zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej veriteľ (pôvodne

žalovaný 2/) poskytol uvádzanú sumu na kúpu pozemkov vo N. pod lyžiarsky areál.

5. Na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR súd prvej inštancie doplnil dokazovanie a opätovne
prehodnotil všetky vykonané dôkazy. Pôvodný žalobca svoju žalobu oprel o tvrdenie, že sporná zmluva
o pôžičke je fiktívna, pretože nikdy nedošlo k odovzdaniu predmetu pôžičky, finančné prostriedky nikdy

neprevzal a podpisy na tlačive Pelprint tlačiareň o ich prevzatí nie sú jeho podpismi. Uvedené podľa
pôvodného žalobcu preukazuje aj znalecký posudok č. 36/2018 z odboru písmoznalectvo, odvetvie
ručné písmo, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že podpisy na potvrdení o prevzatí peňazí z pôžičky
nie sú jeho podpismi. Argumentoval tiež, že v roku 2007 žili so žalovanou 1/ ako manželia v spoločnej
domácnosti, pričom spoločne rozhodovali o všetkých ekonomických a finančných otázkach, preto
by o pôžičke vedel. Poukazoval na motív žalovanej 1/, ktorým bolo zaťažiť ich spoločný majetok

a zabezpečiť exekučný titul na exekúciu majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov s cieľom
poškodiť jeho majetkové práva. Odkazoval na exekučné konanie vedené pod sp. zn. 8Er/215/2012 vo
veci oprávneného H. J. (pôvodného žalovaného 2/) proti povinnej H. I. E. (žalovanej 1/) o vymoženie
132.775,67 eur.
6. Ohľadom sporných podpisov o prevzatí finančných prostriedkov na tlačive Pelprint tlačiareň boli

vypracované ďalšie dva znalecké posudky z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo č. 10/2022
(posudok D. L.) a 69/2022 (posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline), z ktorých
vyplynulo, že sporné podpisy sú s vysokou pravdepodobnosťou pravými podpismi D. E.. Predmetné
posudky tak vyvracajú závery znaleckého posudku č. 36/2018, ktorým argumentoval pôvodný žalobca.
Okresný súd zároveň podotkol, že pri podpise je uvedený aj účel pôžičky, a to vyplatenie pozemkov N.,

ktorý korešponduje s účelom pôžičky zo dňa 20. 11. 2007 vo výške 132.775,67 eur spolu s 8 % ročným
úrokom.

7. Súd prvej inštancie zdôraznil, že dôkazné bremeno zaťažovalo žalobkyňu a bolo jej povinnosťou
preukázať súdu, resp. vyvrátiť tvrdenia žalovanej 1/ a pôvodného žalovaného 2/, ktoré potvrdila aj

svedkyňa H. B. I., že predmetná pôžička bola poskytnutá za účelom vyplatenia pozemkov vo N..
Žalobkyňa pritom nespochybňovala, že od roku 2006 vykupoval dané pozemky D. E., ktorý dokonca
súdu uviedol a aj vydokladoval celkovú „sumu pozemkov“ vo výške 10.268.618 Sk. Okresnému súdu
uviedol, že na výkup pozemkov použil peniaze požičané od C. a L. a svoje vlastné finančné prostriedky,
avšak preukázal iba pôžičku od L. v sume 3.500.000 Sk a 400.000 Sk, t. j. 3.900.000 Sk, čo odporuje

jeho vyjadreniam, že za pozemky vyplatil 10.268.618 Sk.
8. Na podklade nových dôkazov okresný súd prehodnotil výpovede žalovanej 1/, pôvodného žalovaného
2/ a svedkyne H. B. I., ktoré boli v spojení so závermi znaleckého posudku č. 36/2018 v predchádzajúcej
fáze sporu posúdené ako nepravdivé. Za relevantný považoval spomínaný znalecký posudok Ústavu
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity č. 69/2022. Pokiaľ ide o isté rozpory vo výpovediach, okresný

súd poukázal na odstup času, ktorý zjavne uplynul od udalosti, ku ktorej tieto osoby vypovedali, preto
je prijateľným vysvetlením, že sa nepamätali detailne na všetky okolnosti. Pokiaľ žalované predložili
kópiu pokladničného dokladu z 27. 11. 2007 vystaveného na sumu 4.000.000 Sk, ktorý bol nájdený
v pozostalosti po nebohom H. D. J., okresný súd tomuto nepripisoval väčší význam, keďže ho počas
celého sporu nespomenul ani pôvodný žalovaný 2/.

9. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/ až 3/ priznal
proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

10. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak,
že odvolací súd určí, že sporná pohľadávka neexistuje a že uznanie dlhu a súhlas dlžníka s exekúciou

vyjadrený v notárskej zápisnici č. N 66/2012 sú od počiatku neplatné.
11. Poukázala na výsledky dokazovania vykonaného na okresnom súde a uviedla, že skutočnosti
uvádzané v spornej notárskej zápisnici ako verejnej listine možno vyvrátiť len dôkazom opaku
skutočnostíprezumovanýchvnotárskejzápisniciatotojeprípustnévrámcizákladnéhokonania.Nepatrí
todoprávomociexekučnéhosúdu.Okresnýsúdodmietolvykonaťdôkazopakuznaleckýmdokazovaním

aj napriek tomu, že pôvodný žalobca D. E. potvrdil, že podpis nie je jeho, že bol sfalšovaný. Potvrdil,
že finančné prostriedky nikdy neprevzal. Keďže okresný súd bezdôvodne odmietol vykonať dôkaz
opaku, odvolateľka tento zabezpečila z iného konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp.
zn. 5Cbi/4/2015. Na základe uvedeného odvolateľka predložila znalecký posudok znalkyne O. J. č.36/2018. Podľa jej názoru sa okresný súd dopustil viacerých pochybení, čo má za následok nezákonné
rozhodnutie vo veci samej, pričom znalecký posudok ako prostriedok procesného útoku, ktorý nebol
doteraz uplatnený, má zásadný vplyv na ustálenie skutkových zistení. Výsledok znaleckého posudku

preukazuje nepravdivosť tvrdení žalovanej o poskytnutí peňazí z pôžičky tak, ako ich opisuje, pretože
potvrdenie o prevzatí peňazí je falošné a toto potvrdenie preukazuje marenie spravodlivosti zo strany
žalovanej 1/.
12. Podľa odvolateľky bolo v konaní preukázané, že k reálnemu odovzdaniu a prevzatiu peňazí z pôžičky
nedošlo. Účelom vyhotovenia notárskej zápisnice bolo vytunelovať cez exekučné konanie majetok

patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, ktorých bezpodielové spoluvlastníctvo
doterazniejevyporiadanéaexistenciafiktívnejpôžičkyumožňujenezákonnevyviesťmajetkovýsubstrát
z masy zaniknutého BSM.
13. Pozornosti okresného súdu ušla tiež skutočnosť, že veriteľom bol H. D. J., otec povinnej, ktorý zomrel
dňaX.X.XXXX,pričomžiadenzdedičovtútofiktívnupôžičkuneprihlásildodedičskéhokonaniaanebola
ani predmetom vyporiadania dedičstva. Na základe uvedeného mala odvolateľka za to, že pohľadávka,

ktorá je predmetom uznaného záväzku, neexistuje.

14. Žalované 1/ až 3/ navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť. V plnom rozsahu sa stotožnili s rozsudkom,
ktorý vychádzal z úplne a dostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj zo správneho právneho
posúdenia. Ak žalobkyňa pripojila k odvolaniu znalecký posudok č. 36/2018, tento dôkaz je nadbytočný,

pretože už bol vykonaný v štádiu pred okresným súdom na pojednávaní dňa 30. 4. 2024. Závery
tohto posudku boli pritom vyvrátené znaleckým posudkom č. 10/2022 vyhotoveným znalcom D. D.
L. a znaleckým posudkom č. 69/2022 vyhotoveným Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity
v Žiline. So všetkými dôkazmi, ako aj s posudkom č. 36/2018 znalkyne O. J., sa okresný súd vysporiadal
v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom s týmito sa žalované 1/ až 3/ stotožnili.

15. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal
rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP

ako vecne správne potvrdil.

16.Odvolacísúdpovažujezapotrebnépripomenúť,žeokresnýsúdrozhodolvoveciprvýkrátrozsudkom
č. k. 8C/124/2012-379 zo dňa 27. 6. 2019, ktorým určil, že pohľadávka pôvodného žalovaného 2/ H. D.
J. voči žalovanej 1/ vo výške 132.775,67 eur s príslušenstvom z titulu zmluvy o pôžičke z roku 2007

uvedená v notárskej zápisnici č. N 66/2012, NZ 19052/2012, NCRls 19461/2012 spísanej na Notárskom
úrade D. C. M. neexistuje a vo zvyšku žalobu zamietol (v časti určenia neplatnosti uznania dlhu a súhlasu
s exekúciou). Zároveň rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Uvedené
rozhodnutie potvrdil Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 6Co/30/2020-577 zo dňa 30. 11. 2021.
17. Na základe podaných dovolaní pôvodného žalobcu a žalovaných Najvyšší súd SR uznesením

č. k. 6Cdo/82/2022-780 zo dňa 31. 5. 2023 zrušil rozsudok krajského súdu v časti, v ktorej potvrdil
rozsudok Okresného súdu Námestovo vo vyhovujúcej časti vo veci samej a trov konania a v časti
trov odvolacieho konania, ako aj rozsudok Okresného súdu Námestovo vo vyhovujúcej časti vo veci
samej a trov konania a vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo zvyšku
dovolanie žalovaných odmietol a dovolanie žalobcu odmietol. Najvyšší súd uviedol, že dovolateľky

(žalované 1/ až 3/) opodstatnene namietali nedostatočné a nenáležité odôvodnenie rozhodnutia.
Odvolací súd totiž bez náležitého vysvetlenia prevzal záver súdu prvej inštancie, že zmluva o pôžičke,
ktorú mala uzavrieť žalovaná 1/ so žalovaným 2/, je fiktívna. Súdy mali zrejme na mysli (čo ale
v odôvodnení nevysvetlili), že posudzovaný právny úkon bol simulovaný/predstieraný a nebol urobený
vážne. Nevysvetlili, či ide o spoločnú simuláciu žalovanej 1/ a jej nebohého otca a tiež v odôvodnení

rozhodnutia absentuje posúdenie exekučného konania vedeného vo vzťahu k predmetnej pohľadávke
ako navonok prejavenej vôle účastníkov zmluvy. Podľa právnej teórie nie všetky prípady antedatovania
zmluvy je možné považovať za predstieraný právny úkon. Preto je potrebné, aby súd prvej inštancie
v ďalšom konaní znovu po doplnení dokazovania aj opomenutými dôkazmi ustálil a vysporiadal sa
isnotárskyosvedčenými–zmluvouopôžičkeadodatkomč.1kzmluvez29.5.2012.Záveryobsiahnuté

v odôvodnení rozsudkov sú predčasné. Dovolaciemu súdu tiež nebolo zrejmé, ako sa odvolací súd i
súd prvej inštancie vysporiadali s listinnými dôkazmi založenými v spise na č. l. 49 až 80, keďže ani
jeden z rozsudkov sa k nim v odôvodnení nevyjadruje, a preto možno dokonca hovoriť o opomenutých
dôkazoch.18. Následne, v rámci reakcie na argumentáciu žalobkyne formulovanú v predostretom riadnom
opravnom prostriedku krajský súd poukazuje na zodpovednosť odvolateľky za obsahové vymedzenie

odvolania, s čím je spojené oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať rozhodnutie len v rámci
vznesených odvolacích námietok (viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP).
19. Žalobkyňa totiž produkovala v odvolaní jedinú zásadnú odvolaciu námietku – nevykonanie dôkazu
opaku v reakcii na znalecké posudky podporujúce tvrdenia žalovaných; v súvislosti s uvedeným
predložila „nový dôkaz“ – znalecký posudok č. 36/2018 vypracovaný znalkyňou O. J..

20. Uvedený dôkaz bol však/pritom prezentovaný ešte na pojednávaní pred súdom prvej inštancie
dňa 21. 3. 2019. Nie je potom zrejmé, z akého dôvodu odvolateľka označuje po piatich rokoch
tento za nový, doteraz neuplatnený. Okresný súd pritom založil svoje závery na konfrontácii tohto
posudku s dvoma ďalšími, neskôr vypracovanými posudkami, z ktorých jeden vyhotovil Ústav súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity. Porovnanie, súvislosti či rozpory týchto posudkov nie sú predmetom
odvolacích námietok.

21. Súčasťou odvolania je aj citácia znenia § 365 ods. 1 CSP, k čomu následne odvolateľka len
zopakovala zákonné znenie dôvodov, ktorými možno podložiť odvolanie. Ďalšie vlastné dôvody, okrem
tých, s ktorými sa odvolací súd vysporiadal vyššie, ale neuvádza. Toto procesné zlyhanie žalobkyne pri
formulovaní odvolacích dôvodov znamenalo neprípustnosť vykonania odvolacieho prieskumu v danej

časti, keďže abstraktne koncipované odvolacie námietky (vyjadrené len znením zákonnej normy) krajský
súd nepreskúmava (nemôže pre ich neurčitosť preskúmavať).
22. Ak žalobkyňa ďalej uvádza, že okresný súd sa dopustil „viacerých pochybení“, rovnako nevysvetlila
konkrétne, o aké pochybenia išlo. Tvrdenia o cieli vytunelovať majetok patriaci do bezpodielového
spoluvlastníctva nemohli byť relevantné, pokiaľ neboli podporené dôkazmi. Samotné nezaradenie

spornej pohľadávky do sumáru aktív dedičstva po poručiteľovi H. D. J. nie je bez ďalšieho dôvodom pre
vyhovenie odvolacím námietkam. Nemožno totiž prehliadnuť nesporový charakter dedičského konania,
ktorého závery nie sú záväzné pre subjekty mimo dedičského konania.

23. Napokon treba uviesť, že odvolací návrh žalobkyne na určenie neplatnosti uznania dlhu a súhlasu

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice nereflektuje skutočnosť, že v tejto časti bolo konanie právoplatne
skončené (viď odseky 16 a 17 tohto rozsudku).

24. Na základe uvedeného, vychádzajúc z neopodstatnenosti odvolacích námietok, krajský súd potvrdil
napadnutý rozsudok v meritórnom výroku i vo výroku o trovách, vo vzťahu ku ktorému neboli v odvolaní

vznesené žiadne výhrady.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP, pričom vychádzal z plného úspechu žalovaných v odvolacom konaní. O výške trov konania
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie.

26. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.