Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/60/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5322200562
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5322200562.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie

Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci
žalobcu INPROTECH, spol. s r. o., so sídlom Remeselnícka 21, 071 01 Michalovce, IČO: 31 671 217,
právne zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Szárszoi, s. r. o., so sídlom Štefánikova 8, 071
01 Michalovce, IČO: 47 236 183 proti žalovanému TERNOTECH SK, s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika
2556/38, 022 01 Čadca, IČO: 48 004 821, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Belka,
LL.M., advokát, so sídlom F. Kráľa 1504, 022 01 Čadca, IČO: 42 213 487, o určenie neexistencie práva
na zaplatenie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 7C/18/2022 zo dňa

18. mája 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Čadca sp. zn. 7C/18/2022 zo dňa 18. mája 2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím určil, že žalovaný nemá voči žalobcovi právo na zaplatenie
pohľadávky vo výške 11.406,32 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 22.713,00
Eur od 23.09.2008 do 23.11.2009, zo sumy 11.406,32 Eur od 24.11.2009 do zaplatenia, na základe
Rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 20.09.2010, pod sp. zn. 22Cb/47/2009, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 16.05.2011, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.04.2011.
O trovách konania okresný súd rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2.Okresnýsúdvodôvodneníuviedol,žežalobuodôvodnilžalobcatým,ženaExekútorskomúradeJUDr.
Marta Kužmová, je vedené exekučné konanie EX 367/2011, a to na základe vykonateľného exekučného
titulu Rozsudku Okresného súdu v Michalovciach zo dňa 20.09.2010, sp. zn. 22Cb/47/2009, ktorým bolo

uloženéžalobcoviakodlžníkovizaplatiťistinu11.406,32Eursprísl.,veriteľoviTERNOTECH,spol.sr.o.,
so sídlom: 1843 Krásno nad Kysucou 023 02, IČO: 36 397 741. V danom exekučnom konaní vymáhaná
pohľadávka pôvodne oprávneného TERNOTECH, spol. s r. o., bola Zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 13.08.2015 postúpená spoločnosť TERNOTECH SK s.r.o., Krásno nad Kysucou, IČO: 48 004 821.
Predmetná pohľadávka vymáhaná v uvedenom exekučnom konaní vznikla na základe Zmluvy o dielo
EVO 01/2008, uzavretej dňa 27.03.2008 medzi INPROTECH, spol. s r. o. a TERNOTECH, spol. s r. o..

3. Žalobca uviedol, že zmluva o dielo EVO 01/2008 uzavretá medzi INPROTECH, spol. s r. o.
a TERNOTECH, spol. s r.o., uvádza v bode 13.1, čl. XIII, že vzájomné vzťahy zmluvných strán,
pokiaľ nie sú upravené v zmluve o dielo sa riadia Obchodnými a technickými podmienkami plnenia
v SE, a. s. (OTPP), ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa čl. 2 bod. 2.6 Obchodných atechnických podmienok plnenia v SE, a. s.: „Zhotoviteľ sa zaväzuje, že bez preukázateľného písomného
súhlasu podpísaného oprávnenou osobou objednávateľa nepostúpi pohľadávky vzniknuté zo ZoD
tretej osobe.“ Spoločnosť TERNOTECH spol. s r.o., ako pôvodný oprávnený teda napriek svojmu

záväzku nepostúpiť pohľadávku vzniknutú zo zmluvy o dielo bez preukázateľného písomného súhlasu
podpísanéhožalobcomtútopostúpilanapostupníka(žalovaného)atoZmluvouopostúpenípohľadávky,
čo odporuje Zmluve o dielo.

4. Žalobca uviedol, že Okresný súd Michalovce Uznesením zo dňa 10.04.2018, sp. zn. 22Er/334/2011

pripustil zmenu účastníkov konania, tak, že namiesto pôvodného oprávneného vstupuje do konania ako
oprávnený žalovaný. Na základe Uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 5CbR/147/2016 - 92 zo dňa
21.05.2017, ktorým bola obchodná spoločnosť TERNOTECH, spol. s r. o. zrušená bez likvidácie, je
obchodná spoločnosť s obchodným menom TERNOTECH, spol. s r. o., so sídlom 023 02 Krásno nad
Kysucou 1843, IČO 36 397 741 v zmysle § 68, ods. 9 Obchodného registra Okresného súdu Žilina
dňom 05. 08. 2017 vymazaná a predmetná pohľadávka postúpená na postupníka: TERNOTECH SK, s.

r. o., IČO: 48 004 821, Krásno nad Kysucou 1843. Žalobca v danej veci žiadal o zastavenie exekúcie
z dôvodu, že zmluva o postúpení pohľadávky medzi pôvodným oprávneným TERNOTECH, spol. s r. o. a
novým oprávneným TERNOTECH SK, s. r. o. je neplatná, pričom poukázal na znenie § 39 Občianskeho
zákonníka. Okresný súd Michalovce zamietol návrh žalobcu ako povinného na zastavenie exekúcie
svojím uznesením sp. zn. 22Er/334/2011 zo dňa 03.12.2018, ktoré odôvodnil nasledovne: „Súd po

preskúmaní obsahu návrhu povinného ako aj vyjadrenia oprávneného zistil, že povinný svoje tvrdenie,
že zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi pôvodným oprávneným a novým oprávneným
zo dňa 13.08.2015 je absolútne neplatná, nepodložil žiadnymi dôkazmi. Súdu nebolo preukázané, že
predmetná zmluva o postúpení pohľadávky by mala byť neplatná, nakoľko na vyslovenie neplatnosti
takejto zmluvy je potrebné právoplatné rozhodnutie súdu. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie

iba vyslovuje neplatnosť tejto zmluvy, avšak tento právny stav nepotvrdil nijakými listinnými dôkazmi,
dokonca sa nezmienil ani o prípadnom začatom konaní, ktorého výsledkom by malo byť vyslovenie
neplatnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky vyššie citovanej. Vzhľadom na to, že povinný
v návrhu na zastavenie neuviedol žiadne iné dôvody a súd o zmene účastníka konania na strane
oprávneného rozhodol na základe predložených dôkazov, ktoré neboli nijako spochybnené, rozhodol

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a jeho návrh zamietol.“

5. Žalobca uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené predstavuje postúpenie pohľadávky, ktoré bolo v
rozpore so zákonom, absolútne neplatný právny úkon, preto žalovaný nemá voči žalobcovi právo na
zaplatenie pohľadávky vo výške 11.406,32 Eur spolu s príslušenstvom, ktorá bola priznaná spoločnosti

TERNOTECH, spol. s r.o. na základe Rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 20.09.2010, pod
sp. zn. 22Cb/47/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2011.

6.Knaliehavémuprávnemuzáujmužalobcauviedol,žebezžalobynaurčenie,čituprávožalovanéhona
zaplateniepredmetnejpohľadávkyjealebonieje,bynebolomožné,abysasúdvysporiadalsabsolútnou

neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.08.2015 medzi pôvodným oprávneným:
TERNOTECH, spol. s r. o., a postupníkom - žalovanou spoločnosťou TERNOTECH SK, s. r. o. Uvedené
je v danom prípade potrebné na ochranu práv žalobcu, čo bolo konštatované aj v samotnom Uznesení
Okresného súdu Michalovce sp. zn. 22Er/334/2011 zo dňa 03.12.2018, ktorý uviedol, že „Súdu nebolo
preukázané,žepredmetnázmluvaopostúpenípohľadávkybymalabyťneplatná, nakoľkona

vyslovenie neplatnosti takejto zmluvy je potrebné právoplatné rozhodnutie súdu.“ Z uvedeného dôvodu
satedažalobcadomáhavzmysle§137,písm.c)Zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku
(ďalej len CSP) určenia toho, či tu právo žalovaného na zaplatenie predmetnej pohľadávky
vymáhanej voči žalobcovi v exekučnom konaní je, alebo nie je. Naliehavý záujem je v danom prípade
daný tým, že rozhodnutie o určení, či napriek tomu, že došlo k postúpeniu pohľadávky, ktoré

predstavuje absolútne neplatný právny úkon, má žalovaný právo na uhradenie predmetnej pohľadávky
voči žalobcovi, je nevyhnutným a jediným možným prostriedkom k tomu, aby sa vyriešila
žalobcova právna neistota ohľadom toho, či žalovaný je skutočne jeho veriteľom, a aby sa žalobca mohol
brániť v prebiehajúcom exekučnom konaní.

7. Žalobca vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného poukázal na to, že samotná pohľadávka, ktorá bola
na základe predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky postúpená, má svoj právny základ v zmluve
o dielo a teda v žiadnom prípade sa nemožno stotožniť s tým, že táto zmluva už zanikla a postúpená
pohľadávka vznikla po zániku zmluvy. Poukázal na § 324, ods. 1 Obchodného zákonníka s tým, že akby sa z daného záväzkového vzťahu vzniknutého zo zmluvy o dielo plnilo riadne a včas, nebol by ani
dôvod na vydanie rozhodnutia, ktorý bola spoločnosť INPROTECH, spol. s r. o. zaviazaná na plnenie
rozhodnutím OS Michalovce zo dňa 20.09.2010, sp. zn. 22Cb/47/2009. Ak by aj došlo k zániku zmluvy

o dielo tak ako to žalovaný uvádza, tak z predmetnej zmluvy o dielo a z Obchodných a technických
podmienok plnenia je zrejmé, že ustanovenia o tom, že nedôjde k postúpeniu pohľadávok vzniknutých
zoZmluvyodielobezpísomnéhosúhlasu,majúpodľaprejavenejvôlestránavzhľadomnasvojupovahu
trvať aj po ukončení zmluvy.

8. Okresný súd uviedol, že žalovaný v rámci procesnej obrany namietal, že pohľadávka žalovaného
vznikla titulom Rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 22Cb/47/2009 zo dňa 20.09.2010, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2011 a vykonateľnosť 20.05.2011. Titul nadobudnutia pohľadávky
je uvedený aj v zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 13.08.2015. Zmluva o dielo uzavretá medzi
INPROTECH, spol. s. r. o. a TERNOTECH spol. s. r. o. dňa 27.03.2008 zanikla odovzdaním a prevzatím
diela objednávateľovi zhotoviteľom. Táto nesporná skutočnosť bola konštatovaná aj v súdnom konaní

vedenom pred Okresným súdom Michalovce v konaní sp.zn. 22Cb/47/2009. Medzi
zmluvnými stranami INPROTECH, spol. s. r. o. Michalovce a TERNOTECH, spol. s.
r. o. Krásno nad Kysucou podľa Zmluvy o dielo zo dňa 27.03.2008 už zmluvný vzťah neexistuje. Je
preto právne bezvýznamné, aby žalobca poukazoval na nesplnenie podmienok uvedených v OTPP,
ktoré tvorili prílohu Zmluvy o dielo zo dňa 27.03.2008. V čase keď bola uzatváraná zmluva o postúpení

pohľadávky, ktorú žalobca v žalobe napáda, už zmluva o dielo zo dňa 27.03.2008 neexistovala - zanikla
plnením. Zo žalobného návrhu žalobcu v žiadnom prípade nevyplýva žiadne ohrozenie konkrétneho
práva spoločnosti INPROTECH, spol. s. r.o. a ani také právne postavenie tejto spoločnosti, ktoré by
vyžadovalopreventívnuochranusúdomapretoneexistujedôvod,žežalovanýnemáprávonazaplatenie
pohľadávky voči žalobcovi.

9. Okresný súd uviedol, že žalovaný na pojednávaní doplnil procesnú obranu a tvrdil, že Zmluva
o postúpení pohľadávky je platná, pretože v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp.
zn. 4Cb/5/2019 krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol žalobu o určenie,
že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná. Z toho možno podľa neho vyvodiť, že táto zmluva

platná je. Okrem toho tvrdil, že žalobca zavádza v žalobe, keď uvádza, že pohľadávka vymáhaná
v exekučnom konaní vznikla na základe zmluvy o dielo. Pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní
vznikla na základe Rozsudku Okresného súdu Michalovce vo veci 22Cb/47/2009 zo dňa 20. 09. 2010,
právoplatného 16.05.2011 a toto potvrdzuje aj exekučné konanie vedené u súdnej exekútorky JUDr.
Lucie Ďuricovej pod sp. zn. EX 367/2011. S poukazom na § 525, ods. 2 Občianskeho zákonníka

mal žalovaný za to, že zmluva o postúpení pohľadávky neodporuje zákonu, ani dohode s dlžníkom,
lebo pohľadávka vznikla rozsudkom Okresného súdu Michalovce a právna neistota je práve na strane
žalovaného, ktorý nemá pohľadávku zaplatenú od roku 2011. Ďalej tvrdil, že nie je daný naliehavý právny
záujem na podaní takejto žaloby, lebo právna neistota žalobcu bola vyriešená práve rozsudkom OS CA
vo veci 4Cb/5/2019 a žalobca sa dodnes vyhýba splneniu si svojej povinnosti, keďže dodnes nebola

pohľadávka z jeho strany zaplatená.

10. Okresný súd vo vzťahu k existencii naliehavého právneho záujmu dospel k záveru, že žalobca
má naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný nemá voči žalobcovi právo na zaplatenie
pohľadávky vymedzenej v Rozsudku Okresného súdu Michalovce (sp. zn. 22Cb/47/2009). Okresný

súd uviedol, že v súčasnosti je právne postavenie žalobcu neisté, nakoľko voči nemu ako povinnému
prebieha exekučné konanie, v ktorom je vymáhaná predmetná pohľadávka v prospech žalovaného ako
oprávneného. Iný prostriedok právnej ochrany žalobca nemá, nakoľko exekučný súd návrh žalobcu na
zastavenie exekúcie zamietol s odôvodnením, že nebolo preukázané, že predmetná zmluva o postúpení
pohľadávky by mala byť neplatná, nakoľko na vyslovenie neplatnosti takejto zmluvy je potrebné

právoplatné rozhodnutie súdu a následne žalobcom podaná žaloba o určenie neplatnosti Zmluvy
o postúpení pohľadávky v konaní 4Cb/5/2019 je podľa záverov súdov neprípustná podľa § 137, písm.
d) CSP. Rozhodnutie o určení, či žalovaný má, alebo nemá právo na uhradenie predmetnej pohľadávky
voči žalobcovi, je nevyhnutným a jediným možným prostriedkom k tomu, aby sa vyriešila žalobcova
právna neistota ohľadom toho, či žalovaný je skutočne jeho veriteľom (o to viac, keď pôvodný veriteľ

zanikol výmazom z Obchodného registra) a či exekučné konanie vedené v prospech žalovaného ako
oprávneného voči žalobcovi ako povinnému prebieha dôvodne.11. Okresný súd poukázal na to, že existenciu naliehavého právneho záujmu v obdobnej veci vyslovil
aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009, ktorého
závery, hoci išlo o žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, možno aplikovať aj

na prejednávaný prípad. Najvyšší súd vyslovil, že pokiaľ dohodou podľa § 525, ods. 2 Občianskeho
zákonníka veriteľ s dlžníkom obmedzili, príp. vylúčili možnosť postúpenia pohľadávky, nemožno
pri skúmaní naliehavého záujmu navrhovateľa, ktorý je dlžníkom, vystačiť len s takou úvahou, že
postúpením nie je dlžník vo svojom právnom postavení dotknutý a že námietky, ktoré mal v čase
postúpenia proti pohľadávke, zachovávajú sa mu aj po postúpení. Porušením dohody uzatvorenej podľa

§ 525, ods. 2 OZ je totiž nepochybne zneistené právne postavenie navrhovateľa ako dlžníka – účastníka
záväzkového právneho vzťahu, ktorého pendant (proťajšok) je konkrétny veriteľ (§ 488 OZ) a toho má
uvedená dohoda fixovať – vylúčiť, resp. obmedziť možnosť zmeny v osobe veriteľa. Hoci z vecného
posúdenia návrhu vyplynie, kto je veriteľom, určovací návrh okamžite sledujúci odstránenie neistoty
navrhovateľa nie je vymedzený iba zreteľom na samotnú otázku adresáta a tak aj možnosti plnenia
(porovnaj dôsledky omeškania veriteľa, resp. neomeškania dlžníka - § 522, § 520 Obč. zák.), ale aj

okolnosťami konkrétneho záväzkového vzťahu viažucimi sa k dohode podľa § 525, ods. 2 Občianskeho
zákonníka a jej porušeniu.

12. Okresný súd uviedol, že pre posúdenie, či žalovaný má, alebo nemá právo na zaplatenie
tejto pohľadávky, priznanej (judikovanej) súdnym rozhodnutím spoločnosti TERNOTECH, s. r. o. je

nevyhnutné prejudiciálne ustáliť, či Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 13.08.2015 medzi
spoločnosťouTERNOTECH,spol.s.r.o.akopostupcomažalovanýmakopostupníkom,bolapostúpená
celá pohľadávka a či Zmluva o postúpení pohľadávky je alebo nie je platný právny úkon.

13. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o postúpení

pohľadávky. Zdôraznil, že k platnému postúpeniu pohľadávky v zásade nie je potrebný súhlas dlžníka
(§ 524, ods. 1 OZ), avšak pohľadávku postúpiť nemožno, ak by postúpenie odporovalo dohode veriteľa
s dlžníkom. Podľa § 525, ods. 2 OZ, možno postúpenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi tretej osobe
(postupníkovi) vylúčiť osobitnou dohodou medzi dlžníkom a veriteľom. Na základe tejto dohody možno
dohodnúť zákaz postúpenia pohľadávky vôbec alebo na určitú dobu, alebo v prospech určitej osoby,

alebo i takým spôsobom, že veriteľ bez súhlasu dlžníka svoju pohľadávku nepostúpi inému. Takéto
dojednanie sa môže týkať akejkoľvek pohľadávky. Zákaz postúpenia pohľadávky možno dohodnúť i tak,
že postúpenie nebude mať právne účinky voči tretím osobám, ak na to nedá dlžník súhlas.

14. Okresný súd z vykonaného dokazovania zistil, že zákaz postúpenia pohľadávky bol dojednaný

aj medzi žalovaným a spoločnosťou TERNOTECH, spol. s. r. o. v článku II, bode 2.6 Obchodných
a technických podmienok plnenia v SE, a. s., ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o dielo a sú
podpísané oboma zmluvnými stranami, a to tak, že zhotoviteľ sa zaviazal, že bez preukázateľného
písomného súhlasu podpísaného oprávnenou osobou objednávateľa nepostúpi pohľadávky vzniknuté
zo Zmluvy o dielo tretej osobe. Napriek tomuto zmluvnému zákazu postúpenia pohľadávky zhotoviteľ

TERNOTECH, spol. s. r. o. postúpil pohľadávku vzniknutú zo Zmluvy o dielo, a to pohľadávku na
doplatenie ceny diela v sume 11.406,32 Eur spolu s úrokmi z omeškania v sume 1.188,64 Eur, tretej
osobe – žalovanému.

15.Okresnýsúdpripomenul,žejudikatúrasúdovvsúvislostisdohodouozákazepostúpeniapohľadávky

vyvodila, že existencia dohody veriteľa s dlžníkom o tom, že (pohľadávka nemôže byť) postúpená
inej osobe, spôsobuje neplatnosť následne uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky. Postupník,
ktorémuveriteľpostúpilsvojupohľadávkuajnapriekzákazudohodnutéhosdlžníkom,niejechránenýani
v prípade, že konal v dobrej viere a o tomto zákaze nevedel. Zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená
v rozpore s ustanovením § 525, ods. 2 OZ je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka

(napr. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa 28.01.2009,
Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Odo 882/2005 zo dňa 27.02.2006).

16. Okresný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že nakoľko spoločnosť TERNOTECH, spol.
s. r. o. postúpila pohľadávku vzniknutú zo Zmluvy o dielo, tretej osobe - žalovanému - napriek svojmu

záväzku nepostúpiť pohľadávky vzniknuté zo Zmluvy o dielo tretej osobe bez súhlasu žalobcu, pričom
takýto súhlas žalobca neudelil (žiadna zo strán to netvrdila), postúpenie pohľadávky bolo v rozpore
s dohodou o zákaze postúpenia pohľadávky v zmysle § 525, ods. 2 OZ, čo má za následok, že Zmluva
opostúpenípohľadávky zodňa13.08.2015jevtejtočasti(ohľadompostúpeniapohľadávkyuvedenej v Prílohe č. 1 Zmluvy pod č. 4 voči spoločnosti INPROTECH, spol. s r. o. – žalobcovi v celkovej
výške 12.594,96 Eur, z toho istina 11.406,32 Eur a úroky z omeškania 1.188,64 Eur) absolútne neplatný
právny úkon v zmysle § 39 OZ pre rozpor so zákonom – ustanovením § 525 ods. 2 OZ.

17. Okresný súd k procesnej obrane žalovaného uviedol, že obrana spočívajúca v tom, že zmluva
o dielo zanikla odovzdaním a prevzatím diela dňa 27.03.2008 a tým zanikol zmluvný vzťah, zmluva
zanikla plnením a v čase postúpenia pohľadávky už zmluva o dielo neexistovala, bola nedôvodná.
Upozornil, že je potrebné rozlišovať medzi zánikom záväzku a zánikom dlhu, keď splnením dlhu

jednou zo zmluvných strán dochádza síce k zániku povinnosti jednej zmluvnej strany, nie však k zániku
záväzkového vzťahu ako celku. V danom prípade zhotoviteľ splnil svoju povinnosť zhotoviť a odovzdať
dielo, avšak objednávateľ si svoju zmluvnú povinnosť nesplnil, keďže nezaplatil cenu diela v plnej
výške riadne a včas. Preto možno konštatovať, že nedošlo k zániku záväzku splnením a ani k zániku
záväzkového vzťahu zo Zmluvy o dielo.

18. Okresný súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného, že pohľadávka vymáhaná v exekučnom
konaní nevznikla zo zmluvy o dielo, ale vznikla na základe Rozsudku Okresného súdu Michalovce vo
veci 22Cb/47/2009 zo dňa 20.09.2010, preto zmluva o postúpení pohľadávky neodporuje zákonu, ani
dohode s dlžníkom. Okresný súd vysvetlil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp.
zn. 22Cb/47/2009 si zhotoviteľ - spoločnosť TERNOTECH, spol. s. r. o. uplatňoval voči objednávateľovi

– žalobcovi právo na zaplatenie doplatku ceny diela. Išlo o typický príklad žaloby na plnenie v zmysle
§ 137, písm. a) CSP. Právo uplatňované žalobou na plnenie je právo už existujúce (žalobca jeho
existenciu tvrdil). Žalobca teda žalobou na plnenie žiadal o vydanie rozsudku s deklaratórnymi
účinkami. Rozsudok vydaný v predmetnom konaní, ktorým bol dlžník (žalobca) zaviazaný na plnenie je
deklaratórnymrozhodnutím.Ideorozhodnutie,ktorélendeklarujeužexistujúcistav,atedanekonštituuje

(nevytvára) nový právny stav. Inak povedané, ide o rozhodnutie, ktorým sa len následne spravidla
z dôvodu právnej istoty potvrdí určitá skutočnosť, ktorá už reálne existovala, a to spätne odo dňa
jej vzniku (ex tunc). Opakom deklaratórneho rozhodnutia je rozhodnutie konštitutívne, ktoré odo dňa
rozhodnutia (resp. právoplatnosti rozhodnutia, t. j. ex nunc) vytvára medzi účastníkmi nový právny
stav, ukladá nové povinnosti, priznáva práva, a teda týmto rozhodnutím vznikajú, zanikajú alebo sa

menia práva a povinnosti. Predmetným rozhodnutím Okresného súdu Michalovce vo veci 22Cb/47/2009
zo dňa 20. 09. 2010 nevznikol medzi účastníkmi nový právny stav, ale bola len deklarovaná pohľadávka
spoločnosti TERNOTECH, spol. s. r. o. voči žalobcovi, ktorá vznikla zo zmluvy o dielo nesplnením
záväzku objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi celú cenu diela riadne a včas. Nie je pritom významným, že
v Zmluve o postúpení pohľadávky, v Prílohe č. 1, bol ako titul uvedený Rozsudok OS Michalovce a nie

zmluva o dielo. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že pohľadávka vznikla rozsudkom Okresného
súdu Michalovce, keďže táto vznikla na základe nesplnenia zmluvnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy
o dielo a týmto súdnym rozhodnutím bola len deklarovaná. Súdnym rozhodnutím, ktoré nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť sa deklarovaná (už predtým existujúca) pohľadávka voči žalobcovi stala
vymáhateľnou.

19. Okresný súd označil za zavádzajúce tvrdenie žalovaného, že zmluva o postúpení pohľadávky je
platná, pretože v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 4Cb/5/2019 krajský súd potvrdil
rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol žalobu o určenie, že zmluva o postúpení pohľadávky
je neplatná. Pripomenul, že žaloba o určenie, že zmluva o postúpení pohľadávky bola v konaní

sp. zn. 4Cb/5/2019 zamietnutá z procesných dôvodov, pre jej neprípustnosť podľa § 137, písm. d)
CSP. V predmetnom rozhodnutí sa krajský súd vôbec nezaoberal platnosťou či neplatnosťou zmluvy
o postúpení pohľadávky a z rozhodnutia vyplýva, že sa touto otázkou nezaoberal ani okresný súd. Súdy
oboch inštancií posudzovali len procesnú prípustnosť/neprípustnosť takéhoto typu žaloby. Keďže žaloba
bola zamietnutá z procesných dôvodov pre jej neprípustnosť, nemožno vysloviť záver, že zmluva je

platná.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255, ods. 1 CSP, teda podľa
zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Žalobca bol úspešnou stranou sporu, preto mu súd priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

21. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
f) a h) CSP. Žalovaný namietol nesprávne právne posúdenie okresného súdu, keď podľa jeho názoru
okresný súd nesprávne vyhodnotil pohľadávku, ktorá bola postúpená dňa 13.08.2015 ako pohľadávkazo zmluvy o dielo. Podľa žalovaného sa jednalo o judikovanú pohľadávku vzniknutú podľa rozsudku
Okresného súdu Michalovce sp. zn. 22Cb/47/2009. K postúpeniu pohľadávky došlo až následne, keď
už proti žalobcovi bolo vedené exekučné konanie.

22. Žalovaný v odvolaní zotrval na tom, že zmluvný vzťah medzi INPROTECH, spol. s r.o. a
TERNOTECH SK s. r. o. podľa zmluvy o dielo zo dňa 27.03.2008 zanikol ukončením a odovzdaním
diela. OTPP, ktoré boli súčasťou zmluvy o dielo prestali platiť, a to spolu s ukončením a odovzdaním
diela v mesiaci august 2008. Žalovaný označil za právne neudržateľné, aby sa žalobca odvolával na

OTPP a malo sa na ne prihliadať v roku 2015 pri postúpení pohľadávky. Podľa žalovaného v čase
uzatvárania zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 13.08.2015 už zmluva o dielo neexistovala, pohľadávka
bola postupovaná ako judikovaná na základe súdneho rozhodnutia.

23. Žalovaný v odvolaní namietol nesprávne právne posúdenie danej veci v súvislosti s označením
OTPP ako dohody s dlžníkom. Zdôraznil, že žalobca sa stal dlžníkom veriteľa TERNOTECH SK s. r. o.

až vtedy, keď odmietal plniť podľa súdneho rozhodnutia, t.j. v roku 2011, pričom s uvedeným konaním
zmluva o dielo ani OTPP, ktoré tvorili jej súčasť nepočítali. V roku 2008, keď bola uzavretá zmluva o
dielo medzi INPROTECH, spol. s r.o. a TERNOTECH SK s. r. o. a boli spísané OTPP, nebol žalobca
dlžníkom TERNOTECH SK s. r. o., nie je možná aplikácia ust. § 525 ods. 2 OZ, pretože nie je možné
považovať OTPP za dohodu s dlžníkom.

24. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že pohľadávku nadobudol ako judikovanú pohľadávku, ktorá
vznikla na základe súdneho rozhodnutia, a ktorú nadobudol dobromyseľne zmluvou o postúpení
pohľadávky dňa 13.08.2015.

25. Žalovaný v odvolaní poukázal na ďalší vývoj právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným a
pripomenul, že žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
bola na základe rozhodnutia Okresného súdu v Čadci, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 4Cb/5/2019,
zamietnutá. Žalovaný označil rozsudok okresného súdu za nezákonný, porušujúci jeho ústavné práva.
Súd prvej inštancie v súvislosti s princípom právnej istoty svojím rozhodnutím poprel požiadavku

žalovaného na ochranu ním dobromyseľne nadobudnutých práv.

26. Žalovaný v odvolaní tiež namietol, že okresný súd nesprávne vyhodnotil naliehavý právny záujem
žalobcu na určení neexistencie práva. Uviedol, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na danom
určení, lebo z textu žaloby nevyplýva žiadne ohrozenie konkrétneho práva spoločnosti žalobcu, a ani

také právne postavenie tejto spoločnosti, ktoré by vyžadovalo preventívnu ochranu súdom. Nebol dôvod
určiť, že žalovaný nemá voči žalobcovi právo na zaplatenie pohľadávky. Právny záujem vyplýva z
porušenia alebo ohrozenia práva, ak je záujem na jeho ochrane, pričom podľa CSP musí byť právny
záujem kvalifikovaný ako naliehavý.

27.Žalovanýnamietolrozhodnutieokresnéhosúdu,ajčodovýrokuonáhradetrovkonania,zdôvodu,že
súd prvej inštancie rozhodol o trovách bez podrobnejšieho zisťovania majetkových pomerov žalovaného
a bez zistenia, či v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov žalobcovi,
na ktoré dôvody je povinný súd prihliadať.

28. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu tak,
že žalobu zamietne.

29. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril, že s jeho argumentáciou nemôže súhlasiť v žiadnom
smere. K dobromyseľnosti nadobudnutých práv, ktorej sa domáhal žalovaný, žalobca uviedol, že k

dátumu podpísania zmluvy o postúpení pohľadávky došlo dňa 13.08.2015, kedy mali postupca aj
postupník toho istého konateľa aj spoločníka A. B., pričom obidve spoločnosti sídlili na tom istom sídle.
Žalobca uviedol, že pôvodný oprávnený z pohľadávky bol účelovo zrušený, aby sa vyhol splneniu
reklamácií vyplývajúcich zo zmluvy o dielo medzi ním a žalovaným, teda aby sa vyhol pasívam
spoločnosti. Uvedené označil za typický príklad porušenia § 39 OZ. Poukázal na rozhodnutie R46/2009,

z ktorého vyplýva, že postupník na ktorého postupca previedol svoju pohľadávku nie je chránený ani
v prípade, že o zákaze postúpenia vôbec nevedel (konal v dobrej viere). Vo vzťahu k naliehavému
právnemu záujmu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/76/2007 a zotrval na
tom, že naliehavý právny záujem na určení neexistencie práva daný bol.30. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania žalobca uviedol, že pri rozhodovaní o trovách konania
sa uplatňuje sporovosť konania a je na strane sporu, aby uplatnila všetky prostriedky procesného

útoku a procesnej obrany včas. Ak bol predpoklad skúmania dôvodov hodného osobitného zreteľa,
tak to žalovaný mal prezentovať v súdnom konaní. Zároveň upozornil na to, že žalobca v roku 2022
zvýšil svoj zisk o 183 % a tržby mu narástli na 261.850,- Eur, teda majetkové pomery žalovaného
neodôvodňujú aplikáciu ustanovenia CSP o dôvodoch hodných osobitného zreteľa na nepriznanie
náhrady trov súdneho konania.

31. Na základe uvedeného žalobca sa stotožnil s rozsudkom okresného súdu a navrhol, aby odvolací
súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

32. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia

§ 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods.
1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej
tabuli krajského súdu.

33. Odvolací súd bol v zmysle ust. § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie:

34.RozsudkomOkresnéhosúduMichalovceč.k.22Cb/47/2009–334 zodňa20.09.2010bolažalobcovi
- spoločnosti INTROTECH, spol. s r. o. (v predmetnom konaní vystupujúcej na strane žalovaného)

uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti TERNOTECH, spol. s. r. o., IČO: 36 397 741 (v predmetnom
konaní vystupujúcej na strane žalobcu), sumu 11.406,32 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,025 %
denne zo sumy 22.713,- Eur od 23.09.2008 do 23.11.2009 zo sumy 11.406,32 Eur od 24.11.2009 do
zaplatenia, v prevyšujúcej sume súd žalobu zamietol, a zároveň zamietol vzájomný protinávrh v sume
15.496,66 Eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 21.04.2011 dňom 16.05.2011 a stal sa vykonateľným 20.05.2011. Z odôvodnenia rozhodnutia
vyplýva, že medzi účastníkmi konania vznikol a bol realizovaný obchodno-právny vzťah na základe
Zmluvy o dielo zo dňa 27.03.2008. Spoločnosť TERNOTECH, spol. s. r. o. ako zhotoviteľ vykonala
dodávku – výrobu a montáž oceľovej konštrukcie „deliacej steny medzi K2 a K3“. Žalobca jej časť ceny
dielauhradil,zvyšok,ktorýmubolvyúčtovanýfaktúrou,aktorejzaplateniasadanáspoločnosťdomáhala

v predmetnom konaní, odmietol uhradiť z dôvodov nesplnenia si povinnosti zo zmluvy o dielo, a to
vykonať dielo riadne a včas. Súd podľa § 548, ods. 1 v spojení s § 554, ods. 1, a § 555 Obchodného
zákonníka mal za to, že spoločnosti TERNOTECH, spol. s. r. o. vznikol nárok na zaplatenie zvyšku ceny
diela. Vzájomný nárok považoval za dôvodný iba čo do sumy 11.306,68 Eur, a to titulom bezdôvodného
obohatenia, zmluvných pokút a náhrady škody, ktoré pohľadávky boli spôsobilé na započítanie, ich zánik

započítaním nastal dňom 23.11.2009. V závere súd uviedol, že nárok spoločnosť TERNOTECH, spol.
s. r. o. bol dôvodný do sumy 22.713,- Eur, vzájomný nárok žalobcu na započítanie bol dôvodný čo do
sumy 11.306,68 Eur, preto súd zaviazal žalobcu na sumu 11.406,32 Eur a v prevyšujúcej časti vzájomný
nárok zamietol.

35. Z Upovedomenia o začatí exekúcie EX 367/2011, Uznesenia Okresného súdu Michalovce č. k.
22Er/334/2011 – 26 zo dňa 10. 04. 2018 a Uznesenia Okresného súdu Michalovce č. k. 22Er/334/2011
– 58 zo dňa 03. 12. 2018 mal okresný súd preukázané, že na základe Rozsudku Okresného súdu
Michalovce č. k. 22Cb/47/2009 – 334 zo dňa 20.09.2010, je vedené exekučné konanie, v ktorom na
strane povinného vystupuje spoločnosť INPROTECH, spol. s r. o. – žalobca a pôvodným oprávneným

bola spoločnosť TERNOTECH, s. r. o. Okresný súd Michalovce pripustil zmenu účastníkov konania
tak, že na miesto pôvodného oprávneného spoločnosti TERNOTECH, s. r. o. vstúpil ako oprávnený
spoločnosť TERNOTECH SK, s. r. o. – žalovaný, na základe návrhu súdneho exekútora na zmenu
účastníka na strane oprávneného, z dôvodu, že vymáhaná pohľadávka pôvodne oprávneného bola
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.08.2015 postúpená na spoločnosť TERNOTECH SK,

s. r. o. V exekučnom konaní podal žalobca ako povinný návrh na zastavenie exekúcie, ktorý
bol zamietnutý. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že rozhodnutie o pripustení zmeny účastníka
konania na strane oprávneného sa stalo právoplatným dňa 01.06.2018. Súd v odôvodnení rozhodnutia
konštatoval, že povinný svoje tvrdenie, že Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi pôvodnýmoprávneným a novým oprávneným zo dňa 13.08.2015 je absolútne neplatná, nepodložil žiadnymi
dôkazmi. Exekučnému súdu nebolo preukázané, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávky by mala
byť neplatná, nakoľko na vyslovenie neplatnosti takejto zmluvy je potrebné právoplatné rozhodnutie

súdu. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie iba vyslovuje neplatnosť tejto zmluvy, avšak tento právny
stav nepotvrdil nijakými listinnými dôkazmi, dokonca sa nezmienil ani o prípadnom začatom konaní,
ktorého výsledkom by malo byť vyslovenie neplatnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky.
Vzhľadom na to, že povinný v návrhu na zastavenie neuviedol žiadne iné dôvody a súd o zmene
účastníka konania na strane oprávneného rozhodol na základe predložených dôkazov, ktoré neboli

nijako spochybnené, rozhodol tak, že jeho návrh zamietol.

36. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že spoločnosť TERNOTECH, spol. s r. o., IČO: 36 397 741
(poznámka súdu – žalobca v konaní 22Cb/47/2009 a pôvodný oprávnený v exekučnom konaní
22Er/334/2011) bola ex offo vymazaná z Obchodného registra dňom 05.08.2017.

37. Dňa 27.03.2008 uzavrela spoločnosť INPROTECH, spol. s r. o. – žalobca ako objednávateľ
a spoločnosť TERNOTECH, spol. s r. o. ako zhotoviteľ Zmluvu o dielo č. EVO 01/2008, ktorej predmetom
bola realizácia a uvedenie do prevádzky IPR EVO 06013 „Deliaca stena medzi K2 a K3“. V článku
XIII s názvom „Záverečné ustanovenia, bod 13.1 je zakotvené „Vzájomné vzťahy zmluvných strán,
pokiaľ nie sú upravené v tejto zmluve o dielo, sa riadia obchodnými a technickými podmienkami plnenia

v SE, a. s., (OTPP), ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy ako jej Príloha č. 1 a v prípade,
že OTPP neobsahujú príslušnú úpravu, tieto sa riadia príslušnými ustanoveniami Zák. č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov a ustanoveniami ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov a STN platných na území SR. Ustanovenia zmluvy majú prednosť pred
ustanoveniami OTPP (§ 273, ods. 2 Obch. zák.).“ V článku II, bode 2.6 Obchodných a technických

podmienok plnenia v SE, a. s. sa zhotoviteľ zaviazal, že bez preukázateľného písomného súhlasu
podpísaného oprávnenou osobou objednávateľa nepostúpi pohľadávky vzniknuté zo zmluvy o dielo
tretej osobe. Predmetné podmienky sú podpísané obidvoma zmluvnými stranami.

38. Dňa 13.08.2015 uzatvorila spoločnosť TERNOTECH, spol. s. r. o. ako postupca so spoločnosťou

TERNOTECH SK, s. r. o. (žalovaný) ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávky, podľa
ktorej postupca postúpil postupníkovi pohľadávky v celkovej výške 163.928,68 Eur. Sumárny zoznam
pohľadávok, na ktoré sa táto zmluva vzťahuje, je uvedený v Prílohe č. 1 tejto zmluvy. Podľa Prílohy č.
1 zmluvy bola predmetom postúpenia okrem iných aj pohľadávka voči spoločnosti INPROTECH, spol.
s r. o. v celkovej výške 12.594,96 Eur, z toho istina 11.406,32 Eur a úroky z omeškania 1.188,64 Eur

s dátumom splatnosti 23.05.2011, pričom ako titul je uvedený Rozsudok OS Michalovce 22Cb/47/2009
a ako konanie je uvedená sp. zn. 22Cb/47/2009 (pod č. 4).

39. Z pripojeného spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 4Cb/5/2019 okresný súd zistil, že
žalobca sa domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa

13.08.2015. Okresný súd Čadca Rozsudkom č. k. 4Cb/5/2019 – 256 zo dňa 01.10.2020 žalobu zamietol
a Krajský súd v Žiline Rozsudkom č. k. 13Cob/24/2021 zo dňa 26. 05. 2021 rozsudok okresného súdu
potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Žiline vyplýva, že okresný súd zamietol žalobu
pretože bolo na žalobcovi, aby v záujme dosiahnutia úspechu upravil žalobu tak, aby zodpovedala
požiadavkám stanoveným v § 137, písm. c), resp. písm. d) CSP). Hoci žalobca žalobu zmenil tak,

že žiadal, aby súd rozhodol rovnako, ako žiada v tomto súdnom konaní, okresný súd zmenu žaloby
nepripustil, predmetom sporu tak zostala pôvodná žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky, ktorá však nebola prípustná, preto súd žalobu zamietol.

40. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobou

možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

41. Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1963 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

42. Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.43. Žalobca v odvolaní namietol nesprávne právne posúdenie okresným súdom, pokiaľ tento vyhodnotil
pohľadávku, ktorá bola postúpená dňa 13.08.2015 ako pohľadávku zo zmluvy o dielo. Žalovaný zotrval
na tom, že išlo o judikovanú pohľadávku, ktorá už nevznikla zo zmluvy o dielo, ale vznikla z rozsudku

Okresného súdu Michalovce sp. zn. 22Cb/47/2009.

44. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd sa s touto námietkou žalovaného v odôvodnení rozhodnutia
správne a podrobne vysporiadal, keď poukázal na deklaratórny charakter rozhodnutia Okresného súdu
Michalovce sp. zn. 22Cb/47/2009. Žalovanému ako dlžníkovi zo zmluvy o dielo vznikla povinnosť

zaplatiť cenu diela z právneho titulu uzavretia zmluvy o dielo. Skutočnosť, že uvedené bolo deklarované
v právoplatnom rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 22Cb/47/2009 nemá za následok, že
by pôvodný záväzok zo zmluvy o dielo zanikol, prestal existovať a bol nahradený novým záväzkom
z právoplatného rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 22Cb/47/2009. Dôvodom, pre ktorý
mohla začať exekúcia voči žalovanému ako dlžníkovi zo zmluvy o dielo na základe exekučného titulu,
ktorým bol rozsudok Okresného súdu Michalovce, bola skutočnosť, že nezaplatil cenu diela. Nie je

preto možné konštatovať, že záväzok žalovaného zaplatiť cenu diela sa právoplatnosťou rozhodnutia
Okresného súdu Michalovce transformoval zo záväzku vzniknutého zo zmluvy o dielo na záväzok
vzniknutý z exekučného titulu bez akejkoľvek súvislosti so zmluvou o dielo. Skutočnosť, že zmluva
o postúpení pohľadávky medzi postupcom a postupníkom definovala charakter záväzku vo vzťahu k
exekučnému titulu rovnako nemení charakter postupovanej pohľadávky. V prípade, ak by pohľadávka

nebola postúpená, žalovaný by bol naďalej zaviazaný zaplatiť v zmysle právoplatného exekučného titulu
cenu diela svojmu pôvodnému veriteľovi, teda žalobcovi, ktorý uspel v konaní vedenom na Okresnom
súde Michalovce sp. zn. 22Cb/47/2009.

45. Žalovaný následne v odvolaní namietol, že zmluvný vzťah medzi pôvodným veriteľom TERNOTECH

SK s. r. o. a žalobcom INPROTECH, spol. s r.o. zanikol ukončením a odovzdaním diela. OTPP, ktoré
boli súčasťou zmluvy o dielo tak následne podľa žalovaného prestali platiť, takže pôvodnému veriteľovi
TERNOTECH SK s. r. o. nič nebránilo zmluvou o postúpení pohľadávky postúpiť svoju pohľadávku
na zaplatenie ceny diela. Odvolací súd aj v tejto súvislosti odkazuje na odôvodnenie okresného
súdu, ktorý správne pripomenul, že záväzok žalobcu zo zmluvy o dielo doposiaľ nezanikol, keďže v

konaní ani nebolo sporné, že cena diela zaplatená nebola. Správne upozornil okresný súd aj na to,
že je nutné rozlišovať medzi zánikom konkrétnej povinnosti zo zmluvného vzťahu a zánikom celého
zmluvného vzťahu ako celku. Zmluvou o dielo si zhotoviteľ a objednávateľ vymedzili vzájomné práva
a povinnosti, pričom súčasťou zmluvy o dielo učinili aj OTPP, v ktorých sa zhotoviteľ výslovne zaviazal,
že bez preukázateľného písomného súhlasu podpísaného oprávnenou osobou objednávateľa nepostúpi

pohľadávky vzniknuté zo zmluvy o dielo tretej osobe. Na základe tohto záväzku, ktorý na seba zhotoviteľ
prevzal dobrovoľne, bol zhotoviteľ povinný rešpektovať, že kým má voči objednávateľovi akúkoľvek
pohľadávku zo zmluvy o dielo (vrátane pohľadávky na zaplatenie ceny diela právoplatne judikovanej
súdom a vymáhanej v exekučnom konaní) túto pohľadávku nemôže postúpiť na tretiu osobu bez toho,
aby mal k takémuto postúpeniu písomný súhlas podpísaný oprávnenou osobou objednávateľa. Uvedené

platí do úplného splatenia ceny diela, ku ktorému doposiaľ nedošlo, čo v konaní ani nebolo sporné a čo
je dôvodom, prečo je naďalej vedené exekučné konanie voči žalobcovi ako pôvodnému objednávateľovi.

46. Následne potom nie je relevantná ani námietka žalovaného, že OTPP, ktoré boli súčasťou diela,
prestali platiť spolu s ukončením a odovzdaním diela v mesiaci august 2008. Pokiaľ strany pri

uzavretí zmluvy o dielo vyjadrili vôľu, aby OTPP boli súčasťou diela, ako tomu strany učinili v čl. XIII
s názvom Záverečné ustanovenia bod 13.1, tak tieto obchodno-technické podmienky sú súčasťou
zmluvného vzťahu, pokiaľ zo zmluvného vzťahu naďalej existuje akýkoľvek druh záväzku. Keďže
záväzok objednávateľa zaplatiť cenu diela doposiaľ splnený nebol, OTPP sú naďalej aplikovateľné v
rozsahu posúdenia tejto povinnosti. Následne sú aplikovateľné aj na posúdenie toho, či zhotoviteľ môže,

alebo nemôže postúpiť svoju pohľadávku voči súčasnému žalobcovi tretej osobe.

47. Žalovaný za nesprávne právne posúdenie danej veci označil aj vyhodnotenie OTPP ako dohodu
s dlžníkom. Poukázal na skutočnosť, že okresný súd prejudiciálne posúdil zmluvu o postúpení
pohľadávky ako neplatnú v dôsledku toho, že ust. § 525 ods. 2 OZ neumožňuje postúpiť pohľadávku

veriteľa voči dlžníkovi v prípadoch, kedy postúpenie odporuje dohode s dlžníkom. Podľa žalovaného sa
ale žalobca stal dlžníkom jeho právneho predchodcu (TERNOTECH SK s. r. o.) až vtedy, keď odmietal
plniť podľa súdneho rozhodnutia, t.j. v roku 2011 s uvedeným konaním zmluva o dielo a ani OTPP, ktoré
tvorili jej súčasť nepočítali. Uvedenú odvolaciu námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú, a to vsúvislosti s vyššie uvedeným konštatovaním, že záväzok žalobcu vznikol zo zmluvy o dielo, čo exekučný
titulvydanýOkresnýmsúdomMichalovceibadeklaroval.Žalobcasanestaldlžníkompôvodnéhoveriteľa
TERNOTECH SK s. r. o. až vtedy, keď odmietal plniť podľa súdneho rozhodnutia, ale vtedy, keď mal

podľa zmluvy zaplatiť cenu diela.

48. Žalovaný uviedol, že v roku 2008, keď bola uzavretá zmluva o dielo, nebol žalobca dlžníkom
pôvodného veriteľa TERNOTECH SK s. r. o., a preto nie je možná aplikácia ust. §525 ods. 2 OZ, z
dôvodu, že nie je možné považovať OTPP za dohodu s dlžníkom. Konštatovanie, že nie je možné

považovať OTPP za dohodu s dlžníkom je pritom v rozpore s tým, že dlžník (súčasne žalobca) ako
objednávateľ uzavrel zmluvu o dielo s pôvodným veriteľom ako zhotoviteľom a bol to práve dlžník
a pôvodný veriteľ, teda zmluvné strany zmluvy o dielo, ktoré učinili OTPP súčasťou zmluvy o dielo.
Inak povedané, OTPP sú rovnako dohodou s dlžníkom ako text samotnej zmluvy. Je možné prisvedčiť
odvolateľovi, že táto zmluva bola uzavretá v roku 2008, kedy ešte nebol žalobca dlžníkom veriteľa z
jednoduchého dôvodu, že v čase uzavretia zmluvy mu ešte nevznikla povinnosť zaplatiť cenu diela, tá

vzniká (v závislosti od textu zmluvy o dielo) v zásade dodaním diela. Zmluvné dojednanie, v zmysle
ktorého ak zhotoviteľovi voči objednávateľovi vznikne akákoľvek pohľadávka, túto nebude môcť bez
súhlasu objednávateľa postúpiť, však bolo dojednané už pri uzavretí zmluvy a zhotoviteľa zaväzovalo
vrátane OTPP, a preto práve aplikácia § 525 ods. 2 OZ je namieste. Dohoda, že zhotoviteľ nebude
môcť postúpiť svoje pohľadávky voči objednávateľovi bez jeho súhlasu sa netýka iba tých pohľadávok,

ktoré má v momente uzavretia kúpnej zmluvy v roku 2008, ale všetkých, ktoré mu zo zmluvy o dielo
výhľadovo vzniknú. Týka sa preto aj nároku na zaplatenie ceny diela, ktorý vznikol pôvodnému veriteľovi
(ako zhotoviteľovi) voči súčasnému žalobcovi a na základe ktorého bol žalobca exekučným titulom
zaviazaný cenu diela pôvodnému veriteľovi zaplatiť. Pôvodný veriteľ však nebol oprávnený bez súhlasu
objednávateľa (súčasného žalobcu) pristúpiť k postúpeniu pohľadávky.

49. Žalovaný v odvolaní uviedol, že pohľadávku nadobudol dobromyseľne, pričom nadobudol judikovanú
pohľadávkunazákladesúdnehorozhodnutia,takakobolavymedzenávzmluveopostúpenípohľadávky
zo dňa 13.08.2015. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal aj na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/76/2007 (publikovaného ako R46/2009) v zmysle ktorého

postupník, na ktorého je postúpená pohľadávka, nie je chránený ani v prípade, že konal v dobrej
viere a o zákaze postúpenia pohľadávky nevedel. Preto samotná skutočnosť, či bol alebo nebol
žalovaný dobromyseľný pri nadobudnutí pohľadávky, je pre rozhodnutie vo veci irelevantná. Nad rámec
uvedeného odvolací súd poukazuje na argumentáciu žalobcu, ktorý pripomenul, že zmluvu o postúpení
pohľadávky medzi postupcom a postupníkom uzatváral spoločný štatutárny orgán obidvoch spoločností

A. B., preto nie je možné konštatovať, že by nadobúdateľ pohľadávky nemal o pohľadávke tie informácie,
ktoré mal postupca pohľadávky.

50. Žalovaný v odvolaní poukázal na argumentáciu, ktorú použil pred súdom prvej inštancie a síce, že
žalobca podal na Okresnom súde v Čadci žalobu o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá

bola právoplatne zamietnutá. Súčasné rozhodnutie okresného súdu je podľa žalovaného v rozpore s
princípom právnej istoty a popiera požiadavku žalovaného na ochranu dobromyseľne nadobudnutých
práv. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu,
ktorý správne uviedol, že zamietnutie žaloby v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.
4Cb/5/2019 bolo z procesných dôvodov, a to pre neprípustnosť žaloby podľa § 137 písm. d) CSP. Súd

v tomto konaní (4Cb/5/2019) nerozhodoval o tom, či zmluva je alebo nie je platná, ale žalobu zamietol
preto, že podľa súčasného znenia Civilného sporového poriadku nebolo prípustné domáhať sa v konaní
určenianeplatnostizmluvy.Civilnýsporovýporiadokpreferujepodaniežalobyourčenie,čitupreprávoje
alebo nie je. Na základe uvedeného potom postupoval aj žalobca, keď podal v prejednávanej veci žalobu
o určenie neexistencie práva žalovaného na zaplatenie pohľadávky voči žalobcovi. Princíp právnej

istoty žalovaného tak v tomto prípade nebol porušený, pretože výsledkom prvého súdneho konania
(4Cb/5/2019) nebol záver o platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, výsledkom prvého súdneho
konania bolo konštatovanie, že súd o žalobe rozhodnúť nemôže. Preto pokiaľ výsledkom druhého
súdneho konania bolo rozhodnutie, ktoré vychádzalo z prejudiciálneho posúdenia zmluvy o postúpení
pohľadávky ako zmluvy neplatnej, toto rozhodnutie nie je v rozpore s inými rozhodnutiami súdov.

51. Žalovaný v odvolaní namietol, že žalobca nemal v konaní daný naliehavý právny záujem, lebo z
textu žaloby nevyplýva žiadne ohrozenie konkrétneho práva žalobcu a nevyplýva z neho ani právne
postavenie žalobcu, ktoré by vyžadovalo preventívnu ochranu súdom.52. Z uvedeným tvrdením sa odvolací súd nestotožnil a opäť poukazuje na odôvodnenie okresného
súdu, ktorý sa vysporiadal s otázkou naliehavosti právneho záujmu žalobcu na určení, či žalovaný je

alebo nie je jeho veriteľom. Ako zdôraznil okresný súd, žalobca v súčasnej dobe nemá iný prostriedok
právnej ochrany, na základe ktorého by mohol zistiť či subjekt tvrdiaci, že je jeho veriteľom, toto
postavenie v skutočnosti má. V konaní nie je sporné, že právoplatným exekučným titulom bol žalovaný
zaviazaný na cenu diela, čo znamená, že žalovaný si musí byť vedomý svojej povinnosti platiť cenu
diela pôvodnému veriteľovi. Po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu však došlo k údajnej

zmene subjektu na strane veriteľa a táto zmena subjektu prebehla za okolností, ktoré sú sporné a
ktoré vo vzťahu k žalovanému spôsobujú neistotu jeho právneho postavenia v tom, či osoba, ktorá
tvrdí, že nadobudla práva z exekučného titulu, ich v skutočnosti aj nadobudla. Táto neistota žalobcu z
pohľadutoho,čiplnenímcenydielažalovanémusazbavísvojhozáväzkudeklarovanéhovprávoplatnom
exekučnom titule alebo nezbaví, mohla byť odstránená iba určovacou žalobou. Rozhodnutie Okresného
súdu Čadca v prejednávanej veci smeruje k rozhodnutiu, že napriek právoplatnému exekučnému

titulu subjekt, ktorý si z neho uplatňuje práva nie je tým, ktorý mohol platne nadobudnúť postúpením
pohľadávky práva voči žalobcovi. Naliehavosť právneho záujmu na určení, či žalovaný je alebo nie
je žalobcovým veriteľom tak na strane žalobcu daná bola. Žalobca uvedené uviedol v žalobe, preto
konštatovanie odvolateľa, že z textu žaloby nevyplýva žiadne konkrétne ohrozenie práva žalobcu, je v
rozpore s časťou IV Žaloby, v ktorej žalobca odôvodňuje existenciu naliehavého právneho záujmu.

53. Žalovaný podal odvolanie aj čo do výroku o náhrade trov konania, kedy konštatoval, že okresný
súd nezisťoval, či v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby nepriznal trovy
konaniažalobcovi.Odvolacísúdvtejtosúvislostipripomína,ženiejepovinnosťousúduexoffovkaždom
prejednávanom prípade zisťovať, či na strane sporových strán sú, alebo nie sú dané okolnosti hodné

osobitného zreteľa pred tým, ako rozhodne o nároku na náhradu trov konania. V prípade, ak takéto
okolnosti dané sú, tieto okolnosti musí tvrdiť a preukázať sporová strana. V prejednávanej veci žalovaný
žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa okresnému súdu nepreukázal, preto ich okresný súd nemal
prečo skúmať a nemohol ani o nich rozhodnúť. Uvedené platí aj pre odvolacie konanie, kedy žalovaný
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemal byť žalobcovi priznaný nárok na náhradu

trov konania neuviedol a neosvedčoval.

54. Odvolací súd je v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný, preto rozhodnutie
okresného súdu preskúmal iba v intenciách podaného odvolania.

55. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
v napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

56. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní

úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie.

57. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).