Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/182/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123329414
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123329414.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam

Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Zuzany Konárikovej, v právnej
veci žalobcu AVLIIS, s.r.o. so sídlom Malé Ostratice 236, 956 34 Ostratice, IČO 46 351 728, zastúpený
1/ A. B., advokát, Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO 52 940 624, 2/
JUDr. Anna Žedényiová, advokát, Palackého 85/5, 911 01 Trenčín, IČO 42 024 552, proti žalovanému
SENOR s.r.o. so sídlom 972 26 Kostolná Ves 219, IČO 46 259 023, zastúpený IVANOVIČ LEGAL s.r.o.,
Štúrova 11, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO 54 434 556, o zaplatenie 57 828,- Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/108/2023-427

zo dňa 17. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I.RozsudokOkresnéhosúduTrenčín,č.k.36Cb/108/2023-427zodňa17.apríla2024 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom I. výrokovou vetou žalobu v celom rozsahu zamietol,
II. výrokovou vetou žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Okresný súd vec právne posúdil podľa Obchodného zákonníka § 642, § 644, § 647 ods. 1, § 369

ods. 1, 2, § 369c ods. 1. V rozhodnutí vo veci samej okresný súd tiež poukázal na ustanovenia Civilného
sporového poriadku a to § 150 ods. 1, 2, § 153 ods. 1, 2, § 167 ods. 1, 2, 3, 4, § 168 ods. 1, 2, § 171
ods. 1, 2.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v žalobe proti žalovanému
domáhal zaplatenia odplaty fakturovanej faktúrami č. FV2019/015 zo dňa 14.05.2019, splatná
28.05.2019 v sume 9 595,80 Eur; č. FV2019/019 zo dňa 14.06.2019, splatná 28.06.2019 v sume

9 823,80 Eur; č. FV2019/023 zo dňa 10.07.2019, splatná 24.07.2019 v sume 9 973,20 Eur; č.
FV 2019/027 zo dňa 14.08.2019, splatná 28.08.2019 v sume 9 954,- Eur; č. FV2019/033 zo dňa
13.09.2019, splatná dňa 27.09.2019 v sume 8 878,80 Eur; č. FV2019/037 zo dňa 14.10.2019, splatná
28.10.2019 v sume 9 602,40 Eur, t.j. spolu v sume 57 828,- Eur s príslušenstvom.. Podľa čl. II
bodu 2.3 žaloby zo dňa 26.05.2023 (sp. zn. 36Cb/108/2023), spôsob vyúčtovania odplaty mal byť
medzi stranami sporu dohodnutý tak, že konateľ žalobcu priniesol konateľovi žalovaného konkrétny
diel, na ktorom mala byť žalovaným vykonaná práca pre tretí subjekt; konateľ žalovaného stanovil

výšku odplaty, za ktorú túto prácu vykoná pre žalobcu, konateľ žalobcu dohodol s tretím subjektom
sumu, za ktorú sa mala práca na konkrétnom diely vykonať pre tretí subjekt; žalovaný vykonal pre
tretí subjekt objednanú prácu a vystavil pre tretí subjekt faktúru ; od fakturovanej sumy si žalobca
vyrátal na základe pomocných dokumentov svoju odplatu, ktorú žalovaný zaplatil žalobcovi. Z obsahužalovaných faktúr (predmetu fakturovaného plnenia) je zrejmé, že žalobca nimi vyfakturoval žalovanému
„odguličkovávanie: ZSB Balghalter, ZSB Konsole, ZSB Halter, ZSB Schwinge, ZSB Lagerbock a ZSB
Halter Li-RE“. Medzi stranami nebolo sporné, že fakturácia len (samostatne) ceny takejto práce, ktorá

je síce súčasťou pieskovania (zmluvne dohodnutej povrchovej úpravy - viď zmluva o sprostredkovaní
zo dňa 01.01.2016), nebola predmetom žalovaných faktúr. Žalobca pre žalovaného žiadne práce, ktoré
by spočívali v odguličkovávaní nevykonal. Vzhľadom k tomu okresný súd v spore nemal preukázaný
predmet fakturácie uvedený v žalovaných faktúrach (odguličkovávanie). Aj podľa žaloby a vyjadrenia
právneho zástupcu žalobcu, predmetom fakturácie žalovaných faktúr bola odplata (provízia) vo výške

presahujúcej písomne dohodnutú výšku provízie 20% z hodnoty sprostredkovaného obchodu, a to na
základe pôvodnej ústnej dohody strán z roku 2015. V predmete fakturácie žalovaných faktúr sú, okrem
odguličkovávania, označené aj určité komponenty (výrobky), ktorých sa mala príslušná faktúra týkať.
Jednotlivé žalované faktúry obsahujú označenie 6 komponentov (výrobkov), ktoré sú (vždy všetky)
uvedené v každej z nich, a to s rovnakou cenou za jednotlivý druh komponentu (ZSB Balghalter 0,45
Eur, ZSB Konsole 0,45 Eur, ZSB Halter 0,95 Eur, ZSB Schwinge 0,95 Eur, ZSB Lagerbock 0,45 Eur

a ZSB Halter Li-RE 0,45 Eur). Predmet fakturácie sa odlišuje len v počte fakturovaných komponentov
z jednotlivého druhu a v dôsledku toho fakturovanej celkovej cene. Okrem žalovaných faktúr vystavil
žalobca žalovanému ďalšie faktúry, ktoré v predmete fakturácie obsahujú rovnaké komponenty (ZSB
Balghalter 0,45 Eur, ZSB Konsole 0,45 Eur, ZSB Halter 0,95 Eur, ZSB Schwinge 0,95 Eur, ZSB
Lagerbock 0,45 Eur a ZSB Halter Li-RE 0,45 Eur), a to napr. faktúry č. 2016013 zo dňa 15.11.2016, č.

2016018 zo dňa 30.12.2016, č. 2016019 zo dňa 30.12.2016, č. 2017004 zo dňa 15.02.2017, č. 2017009
zo dňa 14.03.2017, č. 2017013 zo dňa 07.04.2017, č. 2017016 zo dňa 09.05.2017, č. 2017020 zo dňa
12.06.2017, č. 2017023 zo dňa 07.07.2017, 2017026 zo dňa 10.08.2017, č. 2017029 zo dňa 11.09.2017,
č. 2017034 zo dňa 09.10.2017, č. 2017038 zo dňa 10.11.2017, č. 2017044 zo dňa 15.12.2017, č.
2017048 zo dňa 29.12.2017, č. FV2018/004 zo dňa 14.02.2018, č. FV2018/008 zo dňa 15.03.2018,

č. FV2018/012 zo dňa 09.04.2018. V žiadnej z označených faktúr však nie je predmet fakturácie
(jednotlivé komponenty) označený takým spôsobom, aby bol nezameniteľný, a aby bolo možné overiť, či
už nebol fakturovaný inou faktúrou. Pri jednotlivých fakturovaných komponentoch nie je zrejmé, ktorou
konkrétnou objednávkou boli u žalovaného objednané, či a kedy boli žalovaným vyhotovené, príp.
vyfakturované ich objednávateľovi žalovaným. Údaje, na základe ktorých by bolo možné fakturované

komponenty v jednotlivých faktúrach nezameniteľným spôsobom identifikovať nebolo možné v konaní
zistiť ani z tabuliek (súpisov výrobkov), napr. s označením DL 58-98, Dl 99-136, nakoľko žalované
faktúry neodkazujú na príslušnú, konkrétnu objednávku, dodací list, alebo tabuľku, na základe ktorej
boli vyhotovené. Z uvedených dôvodov zo žalovaných faktúr nebolo možné zistiť a overiť obchody
(uzatvorené zmluvy, objednávky, príp. inú činnosť, ktorú mal žalobca pre žalovaného vykonať), za

ktorých sprostredkovanie mala byť nimi fakturovaná odplata.

4. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia tiež uviedol, že žalobca v konaní neuviedol skutkové tvrdenia,
ktorými by nezameniteľným spôsobom identifikoval (vymedzil) konkrétnu činnosť (sprostredkované
obchody), ktorú mal vykonávať pre žalovaného a na základe ktorej vyfakturoval žalovanú odplatu.

Túto označil v žalobe len všeobecne ako „činnosť smerujúcu k tomu, aby mal žalovaný pričinením
žalobcu príležitosť vstúpiť do zmluvných vzťahov a spolupráce s tretími subjektmi“, pričom predmetom
práce žalovaného mala byť povrchová úprava kovov. Z písomnej zmluvy o sprostredkovaní zo dňa
01.01.2016, ako aj z vyjadrenia strán sporu, pritom vyplýva, že percentuálna sadzba odplaty (provízie)
žalobcu sa mala odvíjať od hodnoty sprostredkovaného obchodu. Zo žalovaných faktúr taktiež nebolo

možné identifikovať konkrétne obchody, ktoré mal žalobca sprostredkovať pre žalovaného. Vzhľadom
k tomu, v dôsledku chýbajúcich skutkových tvrdení, ktorých predmetom by bola identifikácia obchodov,
za sprostredkovanie ktorých si žalobca uplatnil odplatu fakturovanú žalovanými faktúrami, mal okresný
súd zato, že žalobca si v konaní nesplnil tzv. povinnosť tvrdenia podľa § 150 ods. 1 CSP. V dôsledku
neunesenia uvedeného bremena tvrdenia následne žalobca v spore neuniesol ani dôkazné bremeno,

keď v zmysle § 647 ods. 1 Obch. zák. nepreukázal, že pre žalovaného sprostredkoval obchody, za
ktoré fakturoval odplatu žalovanými faktúrami. Okresný súd mal zato, že v konaní nebolo preukázané,
či žalovaný reálne uzavrel obchody, za ktoré žalobca fakturoval odplatu žalovanými faktúrami, t.j. či
žalovaný vykonal povrchovú úpravu na komponentoch uvedených v žalovaných faktúrach, a či boli tieto
obchody sprostredkované žalobcom. Vzhľadom k tomu okresný súd žalobu o zaplatenie sumy 57 828,-

Eur (§ 647 ods. 1 Obch. zák.) s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 9 595,80 Eur od 29.05.2019
do zaplatenia, zo sumy 9 823,80 Eur od 29.06.2019 do zaplatenia, zo sumy 9 973,20 Eur od 25.07.2019
do zaplatenia, zo sumy 9 954,- Eur od 29.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 8 878,80 od 28.09.2019 do
zaplatenia, zo sumy 9 602,40 Eur od 29.10.2019 do zaplatenia (§ 369 ods. 1, 2 Obch. zák.) a paušálnejnáhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 240,- Eur (§ 369c ods. 1 Obch. zák.) v
celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. V konaní nebolo tiež preukázané omeškanie žalovaného so
zaplatením žalovanej odplaty v sume 57 828,- Eur.

5. V konaní absentovali viaceré skutkové tvrdenia od oboch strán sporu, najmä čo sa týka právneho
základu (napr. dohody strán) vzniku práva na žalovanú odplatu, ale tiež jej výšky, a to aj s prihliadnutím
na neurčitosť predmetu fakturácie v žalovaných faktúrach. Vzhľadom k tomu okresný súd za účelom
vyjasnenia predmetu sporu a vydiskutovania si procesných možností, vrátane možnosti ukončiť spor

zmierlivým spôsobom nariadil, v zmysle § 168 ods. 1 CSP, v spore predbežné prejednanie sporu. Na
predbežnom prejednaní sporu dňa 17.04.2024 sa spor nepodarilo vyriešiť zmierom. V zmysle § 171
ods. 1 CSP okresný súd preto určil, ktoré skutkové tvrdenia boli medzi stranami sporné, ktoré skutkové
tvrdenia považoval za nesporné, a tiež ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Zároveň, v
zmysle § 150 ods. 2 CSP, vyzval strany sporu na doplnenie chýbajúcich skutkových tvrdení. Okresný
súd, okrem iného, konštatoval, že medzi stranami sú sporné žalované faktúry. Podľa žalovaného sú

fiktívne. Predbežne sa okresnému súdu javil ako sporný výpočet provízie fakturovanej žalovanými
faktúrami. Okresnému súdu predbežne absentovali skutkové tvrdenia o spôsobe výpočtu žalovanej
provízie. Nebolo zrejmé, či v predmete faktúry išlo o označenie výrobkov, ich počet alebo či provízia
vychádzala z ceny, aké percento predstavuje alebo akým iným spôsobom bola vypočítaná. Okresný
súd predbežne konštatoval, že pokiaľ mala byť žalovanými faktúrami vyfakturovaná provízia, ktorá

mala predstavovať časť ceny výrobku, tak potom by bolo potrebné pri každej z faktúr konkretizovať:
počet, typ, cenu výrobkov, z ktorých provízia v danej faktúre vychádzala, a tiež obdobie, v ktorom
boli vyrobené a prípadne doložiť faktúry od Mann. Okresný súd predbežne považoval žalované
faktúry za nepreskúmateľné, a preto otázky smeroval k doplneniu skutkových tvrdení, aby bolo možné
preskúmaťexistenciufakturovanéhoplnenia,keďžepodľažalovanéhofakturovanéplnenieneexistovalo.

Predbežne mal okresný súd zato, že nebolo zrejmé, akým spôsobom bola vypočítaná fakturovaná
provízia, z akých výrobkov a v ktorom období mali byť vyrobené. Žalobca však napriek tomu, ani na
predbežnom prejednaní sporu dňa 17.04.2024, skutkové tvrdenia ohľadom identifikácie obchodov, za
ktorých sprostredkovanie mala byť vyfakturovaná žalovaná provízia, neuviedol. Uviedol, že v prvom
rade bolo potrebné preukázať existenciu samotnej dohody o výške provízie, kde v rámci výpovede

štatutárneho zástupcu žalobcu by sa žalobca vyjadril jednak k samotnej existencii dohody o výške
provízie a jednak aj k samotnému výpočtu. Poukazoval na to, že aj v iných konaniach o obdobných
faktúrach žalobcu mali súdy zato, že predtým, ako sa zaoberali výpočtom provízie, resp. spôsobom
určenia výšky fakturovanej sumy v jednotlivých faktúrach, bolo potrebné v prvom rade preukázať
existenciu dohody o výške provízie nad rámec písomnej dohody, a to sa, podľa názoru žalobcu, bez

výpovede svedkov a predložených listinných dôkazov nedá. Žalobca mal zato, že v rámci predbežného
prejednania sporu sa ustáli rozsah sporných a nesporných skutočností a adekvátne sa potom k tomu
strany zariadia a navrhnú dokazovanie.

6. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie ďalej poukázal na § 150 ods. 1 CSP, podľa ktorého

strany majú povinnosť úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Predmetom sporu bolo zaplatenie provízie za obchody, ktoré mal žalobca sprostredkovať pre
žalovaného. Určenie obchodov, za ktorých si žalobca uplatnil (a aj fakturoval) žalovanú províziu je
teda základnou a rozhodujúcou skutočnosťou pre rozhodnutie vo veci samej v tomto spore, od ktorej
závisí aj rozsah dokazovania vykonaného súdom. Vzhľadom k tomu, že žalobca riadne neidentifikoval

nezameniteľným spôsobom v konaní obchody, za ktorých sprostredkovanie si uplatnil žalovanú províziu,
nebolo možné za účelom ich preukázania vykonať dokazovanie. Ak nie je možné na základe skutkových
tvrdení strán sporu ustáliť obchody, za ktoré si žalobca uplatnil žalovanú províziu, nie je potom možné
posúdiť či je účelné vykonať stranami navrhnuté dokazovanie na ich preukázanie. Podľa § 132 ods. 2
CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

7. Podľa § 153 ods. 1 prvej vety CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany, teda aj uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa
veci samej, včas. Žalobca mal v spore možnosť uviesť a riadne vymedziť obchody, za ktoré si v konaní
uplatnil províziu už v žalobe, alebo aj v písomnom vyjadrení k odporu, alebo v po ňom nasledujúcom,

ďalšom písomnom vyjadrení žalobcu. Žalovaný už v odpore namietal neprehľadnosť a chaotickosť
uplatnenej provízie; rôzny popis fakturovaného plnenia vo faktúrach a neexistujúce nároky žalobcu,
pričomvýslovnepoukázalajnato,že„žalobcaneuviedol,akokfakturovanýmsumámdospelaneuviedol
ani len to, v akej výške mala byť teda provízia v zmysle „následnej ústnej dohody“ medzi žalobcom ažalovaným a ako sa vyčísľovala. Žalobca len odkázal na faktúry, ktoré priložil k návrhu.“. Žalovaný tiež
v odpore poukázal na rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 14Cb/19/2022 zo dňa 18.11.2022,
v ktorom, podľa neho, v rámci odôvodnenia súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by vykonával

akúkoľvek činnosť, za ktorú by mu v konaní vznikol nárok na zaplatenie odplaty, ktorú si uplatnil na
základe faktúr za odguličkovanie. Napriek uvedenému žalobca v tzv. písomnej časti tohto konania, a
ani na predbežnom prejednaní sporu dňa 17.04.2024 obchody, za ktorých sprostredkovanie si uplatnil
žalovanú províziu, neuviedol takým spôsobom, by ich bolo možné overiť a preukázať. Vzhľadom k
tomu okresný súd, v zmysle § 171 ods. 2 CSP, mal zato, že na predbežnom prejednaní sporu dňa

17.04.2024 bolo možné a účelné rozhodnúť vo veci samej a za týmto účelom otvoril pojednávanie.
Okresný súd zdôraznil, že žalobca je v spore právne zastúpený. O odročenie pojednávania nežiadal.
Okresný súd mal zato, že nie je účelné, ani hospodárne nariaďovať pojednávanie na iný termín, nakoľko
vdôsledkuabsencieskutkovýchtvrdeníohľadomobchodov,zaktorésižalobcavsporeuplatnilžalovanú
províziu, nebolo potrebné vykonať dokazovanie inými dôkazmi, ako boli v spise už predložené listinné
dôkazy. Okresný súd mal tiež zato, že i keby žalobca po predbežnom prejednaní sporu ešte dodatočne

doplnil uvedené skutkové tvrdenia, tieto by už ako prostriedky procesného útoku v zmysle § 153 ods. 1
CSP neboli uplatnené včas, keďže žalobca ich mohol uviesť už v tzv. písomnej časti konania alebo na
predbežnom prejednaní sporu, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania,
keďže išlo o základnú podmienku pre uplatnenie žalovaných provízií, ktorú mal žalobca uviesť a vedieť
odôvodniť už pri podaní žaloby, a teda nešlo o žiadnu novú skutkovú okolnosť, ktorá by vyplynula až

z predbežného prejednania sporu. Aj s prihliadnutím na konanie pod sp. zn. 14Cb/19/2022, v ktorom
bola žalobcom uplatnená provízia obdobným spôsobom, vymedzenie obchodov, za ktoré si žalobca
uplatnil províziu, nezameniteľným spôsobom, teda nepredstavovala takú spornú skutkovú okolnosť, o
ktorej by žalobca nevedel ešte ani na predbežnom prejednaní sporu dňa 17.04.2024, alebo ktorú by
nemohol v konaní predvídať alebo ktorá by vyšla najavo až po tom, ako mal žalobca povinnosť označiť

a predložiť skutočnosti a dôkazy. Okresný súd mal tiež zato, že preukázanie dohody, na základe ktorej
bola uplatnená žalovaná provízia, nie je podmienkou pre identifikáciu obchodov, za ktoré si ju žalobca
uplatnil, v spore.

8. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom štatutárnych zástupcov strán sporu a svedkov

C. D. A., E. F. a pani G., nakoľko tieto výsluchy ako dôkazné prostriedky posúdil ako neúčelné,
keďže žalobca nešpecifikoval jednotlivé obchody takým spôsobom, aby bolo možné určiť, z akého
konkrétneho obchodu, ktorý mal sprostredkovať, si uplatnil žalovanú províziu, v dôsledku čoho nebolo
zrejmé, aké konkrétne obchody majú byť uvedenými dôkazmi v spore preukázané. Okresný súd tiež
nevykonal dokazovanie emailom žalovaného odoslaným prijímateľovi chy-koroz, ktorého predmetom

bola Faktúra č. 150101745 (listina založená v spise bola vytlačená 14.07.2015), ako ani k nemu
pripojenou fotodokumentáciou (v spise sp. zn. 36Cb/108/2023 na č.l. 292-313), nakoľko v spore nebolo,
v zmysle § 187 ods. 1 CSP, preukázané, že tieto listiny získal žalobca zákonným spôsobom, keďže nebol
účastníkom tejto komunikácie, a tiež s ohľadom na absenciu skutkových tvrdení o sprostredkovaných
obchodoch mal okresný súd zato, že vo vzťahu k výsledku konania (s ohľadom na neidentifikované a

následkom toho aj nepreukázané sprostredkované obchody) sú právne irelevantné.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa zásady pomeru úspechu
v konaní tak, že žalovanému, ako úspešnej strane sporu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V podanom odvolaní
žalobca uvádza, že na deň 17.04.2024 okresný súd nariadil termín predbežného prejednania sporu,
ktorého účelom bolo vyjasnenie si sporných a nesporných skutočností, doplnenie skutkových tvrdení
a stanovenie rozsahu dokazovania. V rámci predbežného prejednania sporu žalobca navrhol vykonať

na preukázanie svojich skutkových tvrdení, ktoré okresný súd považoval za sporné dôkazy, ktoré
žalobca riadne označil. Navrhnutým dokazovaním žalobca mienil preukázať skutočnosti, z ktorých
odvodzuje svoj uplatnený nárok. Navrhol výsluch žalobcu, pretože právny zástupca sa k niektorým
skutkovým tvrdeniam nevedel vyjadriť. Výsluch konateľa žalobcu bol riadne navrhnutý a označený
ešte vo vyjadrení žalobcu k odporu zo dňa 03.04.2024. Súd prvej inštancie napriek riadne a včas

označenému dôkazu odmietol výsluch konateľa žalobcu vykonať. Dôkazy navrhované žalobcom boli
riadne a včas označené a bola zdôvodnená potreba ich vykonania, a to už vo vyjadrení k odporu,
tak ak v samostatnom podaní pred konaním predbežného prejednania sporu. Opakovane aj v rámci
predbežného prejednania sporu. Žalobca si riadne splnil svoju zákonnú povinnosť, riadne a včas označildôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, a to označením listinných dôkazov a svedkov, ktorí
by svojou svedeckou výpoveďou bližšie ozrejmili skutočnosti uvádzané v listinných dôkazoch. Žalobca
navrhol výsluch, a to konateľa žalobcu za účelom ozrejmenia spolupráce na základe ústnej dohody

o sprostredkovaní, dôvody uzavretia písomnej zmluvy o sprostredkovaní, existenciu ústnej dohody
o provízií, jej výške a spôsobu jej výpočtu. Navrhol výsluch ekonómky H. a A. za účelom ozrejmenia
existencie ústnej dohody o provízií, výške provízie a spôsobu jej výpočtu a dôvodov, prečo nebolo možné
fakturovať províziu za sprostredkovanie 20 %, pričom účtovníčky sa mohli vyjadriť aj ku skutočnostiam
ohľadne tabuliek, z ktorých sa pri fakturácii vychádzalo. Žalobca zároveň navrhol výsluch konateľa

žalovaného za účelom ozrejmenia spolupráce na základe ústnej dohody o sprostredkovaní, dôvodov
uzatvorenia písomnej zmluvy o sprostredkovaní, existencie ústnej dohody o provízií, jej výške a spôsobu
jej výpočtu, výšky cien za práce a služby po ukončení dohody o sprostredkovaní. Na predbežnom
prejednaní sporu okresný súd nenariadil pojednávanie na iný termín, ale pojednávanie otvoril bez toho,
abybolisplnenéprocesnépodmienkynavykonaniepojednávania.Žalobcanamietanesprávnyprocesný
postup súdu prvej inštancie, keď žalobcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože okresný

súd na predbežnom prejednaní sporu otvoril vo veci pojednávanie, pričom žalobcovi odňal možnosť
na pojednávanie sa pripraviť, ako aj možnosť účasti konateľa žalobcu na pojednávaní. Okresný súd
vo veci meritórne rozhodol len na základe listinných dôkazov a bez toho, aby zistil skutočný obsah
a kvalitu iných žalobcom označených dôkazov, najmä nerealizoval výpoveď označených svedkov, kde
bez ich svedeckej výpovede vykonanie listinných dôkazov nemá žiadnu bližšiu výpovednú hodnotu,

pretože existuje úzke prepojenie medzi listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami. Nevykonaním
navrhnutých dôkazov došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Pokiaľ bol súd
prvej inštancie v rámci predbežného prejednania sporu toho názoru, že žalobca v žalobe neuviedol
ani len také skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť, aký je predmet konania, teda čoho
sa žalobca žalobou domáha, mal po predchádzajúcom rešpektovaní práv žalobcu žalobu podľa §

129 CSP odmietnuť. V podanom odvolaní žalobca namieta, že okresný súd nepostupoval v súlade
s ustanoveniami Civilného sporového poriadku a teda v dôsledku nesprávneho procesného postupu
okresného súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom, čím došlo k porušeniu práva žalobcu
na spravodlivý súdny proces. Z uvedených dôvodov žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že prioritným dôvodom zamietnutia žaloby bolo,
že žalobca nebol schopný uviesť skutkové tvrdenia. Predbežné prejednanie sporu trvalo nepochybne
viac ako jednu hodinu, počas ktorej sa súd snažil od žalobcu zistiť, čo bolo obsahom dohody, za
čo konkrétne boli faktúry vystavené a hlavne, ako žalobca dospel k výške žalovanej sumy, teda ako

dospel k sumám uvádzaným na jednotlivých faktúrach. Žalobca uvedené neobjasnil. Súd prvej inštancie
žiadnym spôsobom nezasiahol do práv žalobcu, ale uplatnil legitímny postup predpokladaný Civilným
sporovým poriadkom. Okresný súd konštatoval neunesenie bremena tvrdenia a žalobu zamietol bez
vykonania navrhovaných dôkazov, pretože žalobca ani na predbežnom prejednaní sporu nevedel
vymedziť obsah dohôd a výšku fakturovaných súm, ktoré si žalobou uplatnil. Žalobca voči žalovanému

inicioval približne 14 sporov, pričom ani v jednej z podaných žalôb neuviedol, ako vyčíslil výšku
fakturovaných súm. Žalobca neuviedol konkrétny obsah dohody, na ktorú sa odvoláva, aká mala byť
výška odplaty, ktorá mu mala patriť. Súd prvej inštancie nemohol svojím postupom a rozsudkom naplniť
odvolacie dôvody uvádzané žalobcom, pretože okresný súd legitímne požadoval od žalobcu, aby na
predbežnom prejednaní sporu konkretizoval obsah dohody a zároveň, aby žalobca vysvetlil, ako dospel

k sumám uvedeným na faktúrach, ktoré boli prílohami žaloby. Žalobca uvedené nebol schopný objasniť.
Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí správne uviedol, že žalobca mal skutkové tvrdenia uviesť
už v rámci písomných podaní. Neznalosť právneho zástupcu žalobcu o rozhodujúcich skutkových
tvrdeniach rozhodne nemôže byť dôvodom na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie. Právny zástupca
žalobcu na predbežnom prejednaní sporu ani po troch písomných podaniach nevedel opísať skutkové

okolnosti a zodpovedať otázky súdu prvej inštancie smerujúce k úplnému základu uplatňovaného
nároku. Podstata odvolacej argumentácie žalobcu smeruje k nevykonaniu ním navrhnutých dôkazov,
avšak žalobca nezohľadňuje, že dôkaznému bremenu predchádza bremeno tvrdenia. Žalobca opomína,
že dokazovať je možné až na základe najprv uvádzaných skutkových tvrdení, ktoré žalobca uviesť
riadne nevedel. Žalobcovi bol jednoznačne poskytnutý časový priestor na to, aby úplne a pravdivo

opísal rozhodujúce skutočnosti. Žalobca podal žalobu, ako aj ďalšie písomné vyjadrenie, v rámci ktorých
mal uviesť obsah dohody aj spôsob výpočtu. K argumentácii žalobcu, že súd prvej inštancie otvoril
pojednávanie bez toho, aby vôbec skúmal, či má splnené podmienky na jeho vykonanie, žalovaný
poukázal na to, že strany boli riadne predvolané na predbežné prejednanie sporu, pričom ustanovenie§ 171 ods. 2 CSP počíta s rozhodnutím vo veci priamo na predbežnom prejednaní sporu, ak je to
možné a účelné. Uvedené podmienky v tomto prípade jednoznačne boli splnené, a to aj s poukazom
na zásadu koncentrácie a hospodárnosti konania. Pokiaľ ide o argumentáciu, že na pojednávanie by sa

dostavil konateľ žalobcu, žalovaný uviedol, že na predbežnom prejednaní sporu bol žalobca zastúpený
advokátom. Je vecou strany, či si zvolí právneho zástupcu, ktorého právneho zástupcu si zvolí a tiež, či
sa bude s právnym zástupcom zúčastňovať úkonov aj strana. Pokiaľ je prítomný právny zástupca strany,
mátotakýistývýznam,akokebybolaprítomnásamotnástrana.Skutočnosť,žeprávnyzástupcažalobcu
nevedel odpovedať na otázky súdu smerujúce k obsahu žalobcom tvrdenej dohody a výške žalovanej

sumy, predsa nemôže byť na neprospech žalovaného a nemôže napĺňať žiadny odvolací dôvod.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie,
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími
dôvodmiazistenýmskutkovýmstavomsúdomprvejinštancie(§379,§380ods.1,§383CSP),prejednal

odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie
považuje vo výroku za vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku
potvrdil.

13. Podľa § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že

bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou
osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

14. Podľa § 644 Obchodného zákonníka, sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá
zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.

15. Podľa § 647 ods. 1 Obchodného zákonníka, sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu,
inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní.
Sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho
súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa

uzavrela sprostredkúvaná zmluva.
16. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

17. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov

podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

18. Podľa § 150 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať

podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

19. Podľa § 153 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, strany sú povinné uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnejobranyniesúuplatnenévčas,akichstranamohlapredložiťužskôr,akbykonalastarostlivoso
zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

20. Podľa § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo
nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.

21. Podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku, spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve,
aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná,

uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a
označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.22. Podľa § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu
neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do
vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a

označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy
súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

23. Podľa § 167 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí
vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril

v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na
neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o
následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

24. Podľa § 171 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je to možné a účelné, súd môže na predbežnom
prejednaní rozhodnúť vo veci samej.

25. V podanom odvolaní žalobca namieta nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, keď
žalobcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože okresný súd na predbežnom prejednaní
sporu otvoril vo veci pojednávanie, pričom žalobcovi odňal možnosť sa na pojednávanie pripraviť, ako
aj možnosť účasti konateľa žalobcu na pojednávaní. Žalobca tiež namieta, že okresný súd vo veci

meritórne rozhodol len na základe listinných dôkazov a bez toho, aby zistil skutočný obsah a kvalitu
iných žalobcom označených dôkazov, najmä nerealizoval výpoveď označených svedkov a štatutárov
strán sporu, kde bez ich svedeckej výpovede a výpovede strán sporu vykonanie listinných dôkazov
nemá žiadnu bližšiu výpovednú hodnotu, pretože existuje úzke prepojenie medzi listinnými dôkazmi
a svedeckými výpoveďami.

26. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného
súdu a s obsahom predloženého súdneho spisu sumarizuje skutkový stav zistený v konaní pred
súdom prvej inštancie a to, že z obsahu označených, žalovaných faktúr (predmetu fakturovaného
plnenia) je zrejmé, že žalobca nimi vyfakturoval žalovanému „odguličkovávanie: ZSB Balghalter, ZSB

Konsole, ZSB Halter, ZSB Schwinge, ZSB Lagerbock a ZSB Halter Li-RE“. Medzi stranami nebolo
v konaní pred súdom prvej inštancie sporné, že fakturácia len ceny takejto práce, ktorá je síce
súčasťou pieskovania (zmluvne dohodnutej povrchovej úpravy - viď zmluva o sprostredkovaní zo dňa
01.01.2016), nebola predmetom žalovaných faktúr. Žalobca pre žalovaného žiadne práce, ktoré by
spočívali v odguličkovávaní nevykonal. Vzhľadom k tomu okresný súd v spore nemal preukázaný

predmet fakturácie uvedený v žalovaných faktúrach (odguličkovávanie). Aj podľa žaloby a vyjadrenia
právneho zástupcu žalobcu, predmetom fakturácie žalovaných faktúr bola odplata (provízia) vo výške
presahujúcej písomne dohodnutú výšku provízie 20% z hodnoty sprostredkovaného obchodu, a to na
základe pôvodnej ústnej dohody strán sporu z roku 2015. V predmete fakturácie žalovaných faktúr sú,
okrem odguličkovávania, označené aj komponenty (výrobky), ktorých sa mala príslušná faktúra týkať.

Jednotlivé žalované faktúry obsahujú označenie 6 komponentov (výrobkov), ktoré sú uvedené v každej
z nich, a to s rovnakou cenou za jednotlivý druh komponentu (ZSB Balghalter 0,45€, ZSB Konsole 0,45
€, ZSB Halter 0,95 €, ZSB Schwinge 0,95 €, ZSB Lagerbock 0,45 € a ZSB Halter Li-RE 0,45 €). Predmet
fakturácie sa odlišuje len v počte fakturovaných komponentov z jednotlivého druhu a v dôsledku toho
fakturovanej celkovej ceny. V žiadnej z označených faktúr však nie je predmet fakturácie (jednotlivé

komponenty) označený takým spôsobom, aby bol nezameniteľný, a aby bolo možné overiť, či už nebol
fakturovanýinoufaktúrou.Prijednotlivýchfakturovanýchkomponentochniejezrejmé,ktoroukonkrétnou
objednávkou boli u žalovaného objednané, či a kedy boli žalovaným vyhotovené, príp. vyfakturované
ich objednávateľovi žalovaným. Údaje, na základe ktorých by bolo možné fakturované komponenty v
jednotlivých faktúrach nezameniteľným spôsobom identifikovať, nebolo možné v konaní pred súdom

prvej inštancie zistiť ani z tabuliek (súpisov výrobkov), napr. s označením DL 58-98, Dl 99-136, nakoľko
žalované faktúry neodkazujú na konkrétnu objednávku, dodací list, alebo tabuľku, na základe ktorej
boli vyhotovené. Z uvedených dôvodov zo žalovaných faktúr nebolo možné v konaní pred súdom prvej
inštancie zistiť a overiť obchody (uzatvorené zmluvy, objednávky, príp. inú činnosť, ktorú mal žalobca
pre žalovaného vykonať), za ktorých sprostredkovanie mala byť nimi fakturovaná odplata.

27. Odvolací súd dáva do pozornosti, že súd prvej inštancie žalobu zamietol prioritne z dôvodu, že
žalobca v konaní neuviedol skutkové tvrdenia, ktorými by nezameniteľným spôsobom identifikoval
(vymedzil) konkrétnu činnosť (sprostredkované obchody), ktorú mal vykonávať pre žalobcu a na základektorej vyfakturoval žalovanú odplatu. Túto označil v žalobe len všeobecne ako „činnosť smerujúcu k
tomu, aby mal žalovaný pričinením žalobcu príležitosť vstúpiť do zmluvných vzťahov a spolupráce
s tretími subjektmi“, pričom predmetom práce žalovaného mala byť povrchová úprava kovov. Z

písomnej zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 01.01.2016, ako aj z vyjadrení strán sporu pritom vyplýva,
že percentuálna sadzba odplaty (provízie) žalobcu sa mala odvíjať od hodnoty sprostredkovaného
obchodu. Zo žalovaných faktúr nebolo možné identifikovať konkrétne obchody, ktoré mal žalobca
sprostredkovať pre žalovaného. V dôsledku chýbajúcich skutkových tvrdení, ktorých predmetom by bola
identifikácia obchodov, za sprostredkovanie ktorých si žalobca uplatnil odplatu fakturovanú žalovanými

faktúrami, mal okresný súd správne zato, že žalobca si v konaní nesplnil tzv. povinnosť tvrdenia podľa
§ 150 ods. 1 CSP. Keďže žalobca v konaní neuniesol bremeno tvrdenia, následne v spore nemohol
uniesť ani dôkazné bremeno, keď v zmysle § 647 ods. 1 Obchodného zákonníka nepreukázal, že
pre žalovaného sprostredkoval obchody, za ktoré fakturoval odplatu žalovanými faktúrami. V konaní
pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, či žalovaný reálne uzavrel obchody, za ktoré žalobca
fakturoval odplatu žalovanými faktúrami, teda či žalovaný vykonal povrchovú úpravu na komponentoch

uvedených v žalovaných faktúrach, a či boli tieto obchody sprostredkované žalobcom.

28. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie ustanovenia § 150 CSP, ktoré zakotvuje jednu zo
základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany uniesť bremeno
tvrdeniaspolusdôkaznýmbremenomjepredpokladompreúspechvspore.Nesplneniepovinnostitvrdiť,

to je uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce, má pre stranu sporu
procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu a prejaví sa v meritórnom rozhodnutí
veci. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov
civilného procesu. V sporovom konaní je totiž súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, keďže
sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Rozsudok v sporovom konaní v zásade zodpovedá

tomu, čo strany sporu zhodne tvrdili a v zásade nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila.
Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé
privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku,
alebo zánik jeho povinnosti. Z hľadiska pravidiel o koncentrácii konania je želateľné, aby všetky skutkové
tvrdenia boli obsiahnuté, ak ide o žalobcu, tak v žalobe a vo vyjadrení žalobcu podľa § 167 ods. 3

písm. b) CSP, ak ide o žalovaného, tak vo vyjadrení žalovaného k žalobe podľa § 167 ods. 2 CSP a
vo vyjadrení žalovaného podľa § 167 ods. 4 CSP. Skutkové tvrdenia predložené neskôr, napríklad vo
forme ústnych prednesov na pojednávaní, je potrebné ospravedlniť tým, že ich strana sporu nemohla
predložiť už skôr ( napr. keď novým skutkovým tvrdením sa reaguje na skutočnosť, ktorá vyšla najavo
až z dôkazu vykonaného na pojednávaní ), inak na ne konajúci súd nemusí prihliadnuť ( § 153 CSP ).

29.Odvolacísúdvzhodesnázoromvyslovenýmokresnýmsúdomvrozhodnutívovecisamejuvádza,že
žalobca mal v spore riadne identifikovať obchody, za ktoré si v konaní uplatnil províziu už v žalobe, alebo
aj v písomnom vyjadrení k odporu, prípadne v nasledujúcich svojich písomných vyjadreniach. Žalovaný
totiž už v odpore proti vydanému platobnému rozkazu namietal neprehľadnosť a chaotickosť uplatnenej

provízie,rôznypopisfakturovanéhoplneniavofaktúrachaneexistujúcenárokyžalobcu,pričomvýslovne
poukázal aj na to, že žalobca neuviedol, ako k fakturovaným sumám dospel a neuviedol ani to, v akej
výške mala byť provízia v zmysle ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným vyčíslená. Žalobca však
ani na predbežnom prejednaní sporu dňa 17.04.2024 obchody, za ktorých sprostredkovanie si uplatnil
žalovanú províziu, nevymedzil takým spôsobom, aby ich bolo možné riadne identifikovať a následne aj

preukázať.

30. Vzhľadom na konštatované skutočnosti okresný súd na predbežnom prejednaní sporu správne
vyhodnotil, že nebolo účelné, ani hospodárne nariaďovať pojednávanie na iný termín, nakoľko v
dôsledku absencie skutkových tvrdení žalobcu ohľadom obchodov, za ktoré si v spore uplatnil žalovanú

províziu, nebolo potrebné vykonať dokazovanie inými dôkazmi, ako boli v spise už predložené listinné
dôkazy a za týmto účelom súd prvej inštancie otvoril pojednávanie. Odvolací súd konštatuje, že takýmto
postupom okresného súdu nedošlo k namietanému porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny
proces. Z obsahu zápisnice o predbežnom prejednaní sporu totiž vyplýva, že okresný súd predbežne
uviedol, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré považuje za nesporné, upozornil

žalobcu, že predložené faktúry, ktorými žalobca preukazuje svoj nárok v konaní, sú nepreskúmateľné
a poskytol právnemu zástupcovi žalobcu priestor na doplnenie skutkových tvrdení žalobcu. Pretože
právny zástupca žalobcu skutkové tvrdenia nedoplnil v takom rozsahu, aby bolo možné určiť z akého
konkrétneho obchodu, ktorý mal sprostredkovať žalobca, si žalobca uplatnil žalovaný nárok, okresnýsúd s poukazom na rýchlosť a hospodárnosť konania, realizujúc zásadu koncentrácie konania, pristúpil
k prejednaniu veci a k meritórnemu rozhodnutiu bez nariadenia ďalšieho termínu pojednávania. Súd
prvej inštancie procesným postupom, ktorý zvolil, predišiel zbytočným prieťahom v súdnom konaní

a postupoval tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná. Procesný postup okresného súdu bol plne
súladný s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý v § 171 ods. 2 predpokladá možnosť spor
rozhodnúť aj na predbežnom prejednaní sporu.

31. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namieta nevykonanie ním navrhnutých dôkazov v konaní

pred súdom prvej inštancie, odvolací súd opätovne konštatuje, že pokiaľ si žalobca prioritne nesplnil
povinnosť tvrdenia a z jeho skutkových tvrdení nebolo zrejmé akým spôsobom dospel k žalovanému
nároku, nebolo čo dokazovať. Dokazovanie totiž slúži na preukázanie, prípadne vyvrátenie skutkových
tvrdení strán sporu. Dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany tvrdili a nie zisťovať
to, čo strany netvrdili. Dokazovanie nemá slúžiť strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila,
či náhodou existujú skutočnosti v jej prospech. Odvolací súd poukazuje na snahu okresného súdu

v priebehu predbežného prejednania sporu vytvoriť podmienky preto, aby žalobca mohol v prípade,
ak doplní skutkové tvrdenia požadované okresným súdom, vykonať aj navrhované dôkazy. Z obsahu
zápisnice o predbežnom prejednaní sporu je zrejmé, že okresný súd dal právnemu zástupcovi žalobcu
príležitosť na vymedzenie a doplnenie skutkových tvrdení, kde ešte stále mal žalobca možnosť bližšie
špecifikovať žalobou uplatnený nárok. K uvedenému však nedošlo. Civilný sporový poriadok kladie

mimoriadny dôraz na procesnú iniciatívu sporových strán a pokiaľ žalobca v priebehu tohto konania
relevantné skutkové tvrdenia nepredložil, čo správne konštatoval aj okresný súd v rozhodnutí vo veci
samej, malo to za následok jeho neúspech v súdnom spore.

32. Po preskúmaní napadnutého rozsudku sa odvolací súd plne stotožňuje so skutkovým, dôkazným

a právnym posúdením veci uvedeným súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
a konštatuje ich správnosť. Okresný súd v odôvodnení rozsudku jasne a výstižne vysvetlil, ako
posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil.

33. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní,
preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalovanými
v podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré
preskúmava odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd v konaní
nezistil.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd o odvolaní žalobcu rozhodol tak, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

35. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a 262

ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom
konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie.

36. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).