Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 20, 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4P/201/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624205216
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Juričko

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:7624205216.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudcom JUDr. Miroslavom Juričkom, v právnej veci maloletého dieťaťa:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny C. D. E., dieťa rodičov: matka F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. H. XXX/XX, I. a otec
F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, I., v konaní o návrhu na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Zvyšuje sa výživné zo strany otca na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 30 % sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z.
o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov mesačne na sumu 100,- Eur mesačne,
ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom

XX.XX.XXXX opakovane do budúcna.

II. Dlh na výživnom zo strany otca za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX na mal. A. vo výške
431,04 Eur je otec povinný uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16P/507/2010-27 zo dňa
XX.XX.XXXX vo výroku o výške výživného na mal. A..

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka ako navrhovateľka sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX domáhala, aby súd
zvýšil výživné zo strany otca na maloletú A. B. zo sumy 30 % sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa na sumu 100 Eur mesačne.

2. Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že tunajší súd naposledy rozhodol rozsudkom sp. zn.
16P/507/2010 tak, že otca zaviazal úhradou výživného na maloleté dieťa vo výške minimálneho

zákonného výživného, čo v tom čase predstavovalo sumu približne 27 Eur, ktorá bola neskôr zvýšená na
37 Eur. Za uvedený čas sa výdavky matky zvýšili, maloletá A. navštevuje 8. ročník Základnej školy v I..
S tým súvisia aj výdavky matky na maloleté dieťa, a to školské potreby vo výške 40 Eur, prezuvky a úbor
na telesnú výchovu za 40 Eur, ZRPŠ 10 Eur, oblečenie 150 Eur, dobíjanie kreditu na mobilný telefón 10
Eur mesačne. Strava a hygiena sú ďalšími nevyhnutnými výdavkami matky. Lieky predstavujú taktiež
výdavok matky v prípade, ak maloletá ochorie. V októbri bola maloletá hospitalizovaná v nemocnici
so zápalom pľúc, pričom všetky náklady s hospitalizáciou hradila len matka. Otec sa na výdavkoch

nepodieľa. Matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok na jej
maloletého syna Lea. Príjem matky však v súčasnosti nepostačuje na pokrytie všetkých výdavkov na
maloleté dieťa, preto sa matka týmto návrhom domáha zvýšenia výživného.3. K návrhu matka pripojila rodný list maloletého dieťaťa, A. B., nar. XX.XX.XXXX.

4. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 4P/201/2024-6 zo dňa XX.XX.XXXX bol

ustanovený kolízny opatrovník – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny C. D. E., na zastupovanie
maloletého dieťaťa v tomto konaní.

5. Dňa XX.XX.XXXX bola tunajšiemu súdu doručená správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C.
D. E. (ďalej aj ako „Úrad“), z obsahu ktorej vyplynulo, že matka maloletého dieťaťa je v súčasnosti

poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 345,20 Eur mesačne a prídavku na tri maloleté deti
vo výške 180 Eur mesačne a zároveň cestou Úradu je jej vyplácané náhradné výživné vo výške 37,53
Eur mesačne. Matka žije v družobnom vzťahu s J. K., nar. XX.XX.XXXX a z ich vzťahu pochádzajú dve
maloleté deti – J. a I.. Maloletá J. je žiačkou 2. ročníka Základnej školy Spišské Tomášovce, maloletý
I. sa nachádza v celodennej starostlivosti matky. Matka na pohovore uviedla, že na podanom návrhu
trvá, nakoľko si otec neplní vyživovaciu povinnosť a matka si nespomína, kedy otec naposledy dcéru

osobne navštívil. Matka žije so svojím partnerom a deťmi v rodinnom dome v C. L. so svojimi starými
rodičmi. Jej partner je zamestnaný, pracuje v spoločnosti M. ako operátor výroby betónových dielcov. Na
domácnosť prispievajú jeho rodičom vo výške 250 Eur mesačne. Matka so svojím partnerom spoločne
hospodária, majú pôžičku a ďalšie bežné výdavky. Maloletá A. má k dispozícii svoju vlastnú izbu, je
zdravá, naposledy prekonala zápal pľúc. Maloleté dieťa je momentálne v 8. ročníku na Základnej škole

v I., pričom v škole sa jej darí veľmi dobre. Nezúčastňuje sa žiadnych krúžkov, stravuje sa v škole. Otec
maloletého dieťaťa sa zdržiava na neznámom mieste a bližšie informácie im nie sú známe.

6. Dňa XX.XX.XXXX doručil Úrad tunajšiemu súdu správu, podľa ktorej matka maloletého dieťaťa nebola
vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bola vyradená z evidencie dňa 22.07.2022

z dôvodu narodenia dieťaťa. Ďalej nebola poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi a príspevkov, nebola
v okruhu spoločne posudzovaných osôb pre účely nároku na pomoc v hmotnej núdzi a príspevkov,
je poberateľkou štátnych sociálnych dávok, prídavku na maloleté deti vo výške 180 Eur mesačne
a rodičovského príspevku vo výške 345,20 Eur. Súčasne matka poberá náhradné výživné v sume 37,53
Eur. Pokiaľ ide o otca maloletého dieťaťa, ten nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie,

naposledy bol vyradený z evidencie dňa 26.09.2012 z dôvodu nedostavenia sa na Úrad, nebol
poberateľom pomoci v hmotnej núdzi a nebol v okruhu spoločne posudzovaných osôb pre účely nároku
na pomoc v hmotnej núdzi a príspevkov, a súčasne nebol poberateľom žiadnych štátnych sociálnych
dávok, príspevku na starostlivosť o dieťa ani príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa.

7. Dňa XX.XX.XXXX bola súdu doručená správa Sociálnej poisťovne C. D. E., z ktorej vyplynulo,
že matka od 01.01.2024 nepoberá dávky v nezamestnanosti, nemocenské dávky ani žiaden druh
dôchodku. Otec maloletého dieťaťa taktiež od 01.01.2024 nepoberá dávky v nezamestnanosti,
nemocenské dávky ani žiaden druh dôchodku.

8. Dňa XX.XX.XXXX bola tunajšiemu súdu doručená správa Cirkevnej základnej školy F. C., z ktorej
vyplynulo, že maloletá A. má v školskom roku 2024/2025 uhradené všetky platby a finančné pohľadávky
voči škole.

9. Dňa XX.XX.XXXX sa uskutočnilo súdom nariadené pojednávanie, na ktorom bola prítomná matka

a zástupca kolízneho opatrovníka. Otec sa predmetného pojednávania nezúčastnil, súd nemal riadne
vykázané doručenie u otca, a preto pojednávanie odročil na nový termín dňa XX.XX.XXXX.

10. Dňa XX.XX.XXXX Úrad doručil tunajšiemu súdu správu, podľa ktorej si matka dňa 14.01.2025
podala žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V období od 01.01.2024 nebola

poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi a príspevkov, nebola v okruhu spoločne posudzovaných osôb
pre účely nároku na pomoc v hmotnej núdzi a príspevkov, je poberateľkou štátnych sociálnych dávok,
a to prídavku na dieťa vo výške 180,- Eur a rodičovského príspevku vo výške 345,20,- Eur. Súčasne je
matka poberateľkou náhradného výživného v sume 37,53,- Eur. Pokiaľ ide o otca maloletého dieťaťa,
ten v období od 01.01.2024 nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nebol poberateľom

pomoci v hmotnej núdzi a príspevkov, nebol v okruhu spoločne posudzovaných osôb pre účely nároku
na pomoc v hmotnej núdzi a príspevkov a zároveň nebol poberateľom žiadnych štátnych sociálnych
dávok, príspevku na starostlivosť o dieťa, ani príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa.11. Dňa 11.03.2025 sa uskutočnilo súdom nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnila matka
a zástupca kolízneho opatrovníka. Otec sa pojednávania nezúčastnil, pričom súd opätovne nemal riadne
vykázané doručenie predvolania u otca, a z tohto dôvodu bolo pojednávanie odročené na 04.04.2025.

12. Dňa 14.03.2025 bola tunajšiemu súdu doručená odpoveď Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Poprad, predmetom ktorej bol prehľad voľných pracovných miest zamestnávateľov v okrese K.
s požadovaným základným vzdelaním. Z uvedeného vyplynulo, že voľných pracovných miest je viacero,
pričom mzda za ponúkané pracovné pozície sa pohybuje v rozsahu od 800 do 1500 Eur.

13. Dňa 04.04.2025 sa uskutočnilo ďalšie súdom nariadené pojednávanie, ktoré súd odročil na
20.05.2025 z dôvodu nevykázaného doručenia predvolania u otca.

14. Ďalšie súdom nariadené pojednávanie sa uskutočnilo dňa 20.05.2025 a svoju prítomnosť preukázala
matka a zástupca kolízneho opatrovníka. Otec sa na pojednávanie nedostavil. Na tomto pojednávaní

súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, ktorá k predmetnej veci uviedla, že má ďalšie dve maloleté
deti, býva so svojím druhom u svokrovcov, ktorým prispievajú na chod domácnosti v sume 200,- Eur.
Príjem navrhovateľky podľa jej slov predstavuje výšku 930,- Eur. Matka má ukončenú základnú školu
a doposiaľ nikde nepracovala. So svojím druhom majú dve deti vo veku 8 a 2 roky. Maloletá A. má 14
rokov a býva u svojej babky, cez týždeň je u nej a cez víkend si ju matka berie k sebe. Matka uhrádza

všetky výdavky spojené s maloletým dieťaťom, pomáha jej pritom matka. Maloletá nie je v žiadnom
kontakte s otcom. Otec už asi desať rokov neplní svoju vyživovaciu povinnosť. V minulosti bol vo výkone
trestu pravdepodobne za krádež. Matka má vedomosť o tom, že otec pracoval na čierno v N. a vykonával
stavebné alebo výkopové práce. S otcom ani s jeho rodinou nie je v kontakte. Maloletá A. navštevuje 8.
ročník Základnej školy v I.. Výdavky na školu matka neuhrádza, nakoľko maloletá chodí do školy pešo,

nenavštevuje žiadne krúžky, je zdravá. Matka jej dáva 10,- Eur mesačne. Maloletá chodí na preventívne
prehliadkykzubárovi,naposledyuhrádzalamatkauzubára20,-Eur.Maloletámámobilnýtelefónakredit
jumesačnestojí10,-Eur.Výdavkyspojenésostravoupredstavujúsumu300,-EurapremaloletúMartinu
100,- Eur, oblečenie a obuv tvoria výdavok vo výške 200,- Eur mesačne.

15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 149/2024 Z.z. za životné minimum
fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje
počnúc od 1.7.2024 suma alebo úhrn súm 125,11 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

19. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo

sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.7.2024 predstavuje čiastku 37,53 Eur
na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

20.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie ajďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2
písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

23. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

24. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za
odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení
výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu
poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého

dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

27. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

28. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

30. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

31. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak
je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje
dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom
konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom

základe s ostatnými účastníkmi konania.

32. Podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“) , v konaní
vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje aj o výžive maloletého.

33. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

34. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, najmä

s prihliadnutím na podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, s ohľadom na jeho
odôvodnené potreby, možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča.35. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností na strane účastníkov konania
k tomu, aby súd rozhodoval o zmene pôvodného rozhodnutia, ktorým bolo určené výživné zo strany
povinného rodiča na maloleté dieťa. Aj súčasne platné a účinné znenie Civilného mimosporového

poriadku v § 157 CMP uvádza, že rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo
zrušiť, ak sa zmenia pomery. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo
zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu
nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a ani
prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (nestačila by

len úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného, prípadne úvaha, že výživné bolo priznané
nad rámec odôvodnených potrieb dieťaťa, prípadne nad rámec schopnosti a možnosti povinného rodiča,
pokiaľ tento voči samotnému rozhodnutiu nevyužil príslušné opravné prostriedky) a už vonkoncom súdu
neprináleží preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí zaoberať otázkou, či sa podstatne
zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie opakujúcich sa dávok výživného. V
zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom

pre zmenu výživného.

36. Súd k určeniu vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa zo strany povinného rodiča vo všeobecnosti
uvádza, že vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov.
Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečiť pre svojich členov

uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, t.j. deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa,
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé

sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z
nich. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, ale tiež
čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie
vecných plnení, napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného
ako bežného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní

vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia,
zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa
osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej
povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne životnú úroveň dieťaťa

pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná
rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča, a to súhrne alebo
jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možnosti a
majetkových pomerov. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho
z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je

porovnateľne nižšia, než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti.

37. Súd pri svojom rozhodovaní preskúmal existenciu zmeny pomerov ako na strane maloletého dieťaťa,

tak aj na strane rodičov, pričom dospel k záveru, že v danom prípade bádať zmenu pomerov na strane
účastníkov konania. V prípade maloletej A. došlo od poslednej úpravy výživného k nástupu na druhý
stupeň základnej školy, kým v čase predchádzajúcej úpravy maloletá A. bola vo veku, kedy ešte ani
nenavštevovala materskú školu. Je nespochybniteľné, že s nástupom do materskej školy a následne na
základnú školu, dokonca na druhý stupeň vzdelávania u maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené

zvýšené náklady na takéto dieťa. Maloleté dieťa sa dostáva na ďalší stupeň vývoja, a to ako z hľadiska
biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom
dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo
so sebou prináša zvýšené náklady, ktoré doposiaľ spravidla neexistovali. Náklady na maloleté dieťa
tak podľa zistenia súdu objektívne vzrástli, a to jednak pokiaľ ide o výdavky na školu, jednak aj pokiaľ

ide o náklady na jeho bežné oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie a v neposlednom rade aj hygienické
potreby, berúc tiež na zreteľ jeho vek. Súd však vo vzťahu k zvýšeniu výživného u maloletej musel
prihliadať aj v zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorej
súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa je povinný vždy prihliadať aj navývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo dieťaťu priznané výživné zo
strany povinného rodiča. Životné náklady oproti obdobiu, v ktorom sa rozhodovalo o poslednej úprave
výživného (rok 2011) pre maloletú A. stúpli, a preto súd musel brať túto okolnosť tiež na zreteľ, nejedná

sa o spornú skutočnosť, naopak súdu všeobecne známu. Od roku 2011 došlo k markantnému navýšeniu
životných nákladov, náklady na bežný každodenný život výrazne vzrástli, stúpli ceny energií, ošatenia,
obuviahlavnepotravín.AkotoajvyplývazwebovéhosídlaštatistickéhoúraduSlovenskejrepubliky,kým
primerané ročné náklady na jedného člena domácnosti v roku 2011 boli na stravu 793 Eur a na bývanie
792 Eur, v roku 2023 boli už náklady na stravu 1.317 Eur a na bývanie 1.197 Eur. Pri zohľadnení inflácie

pre rok 2024, kedy priemerná inflácia za celý rok 2024 dosiahla úroveň 2,8 % tak táto suma predstavuje
sumu nákladov na stravu 1.353,88 Eur pre rok 2024 (čo predstavuje 112,82 Eur mesačne) a na bývanie
1.230,52 pre rok 2024 (čo predstavuje 102,54 Eur mesačne), čo predstavuje markantný nárast nákladov.
U otca nastala zmena pomerov vo vzťahu k maloletej A. v tom smere, že otec sa s maloletým dieťaťom
prestal stretávať, styk otca sa nerealizuje a súčasne otec neuhrádza súdom určené výživné na maloleté
dieťa.Príjemotcavsúčasnostiniejesúduznámy,nakoľkosaotecnedostavilnapojednávania,nevyjadril

sa k návrhu a nebolo možné sa s ním skontaktovať. S najväčšou pravdepodobnosťou pracuje načierno.
Nie je evidovaný v evidencií uchádzačov o zamestnanie, nie je poberateľom dávok, príspevkov ani
dôchodku. U matky nastala podstatná zmena pomerov v tom, že má ďalšie dve maloleté deti, ktorým
musí zabezpečovať potrebnú starostlivosť, býva so svojím druhom u svokrovcoch, ktorým prispieva na
chod domácnosti. Momentálne je matka poberateľkou príspevkov na dieťa a rodičovského príspevku,

pričom jej príjem predstavuje spolu výšku 525,- Eur mesačne. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje,
že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že podaný návrh vo svojom základe je z dôvodu zmeny
pomerov dôvodný.

38. Pokiaľ ide o výživné zo strany otca, hľadiskami určujúcimi rozsah vyživovacej povinnosti sú

odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, posudzované u každého dieťaťa individuálne, ako aj
schopnosti a možnosti povinného. Je potrebné zdôrazniť, že výživné má zabezpečiť približne také
materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v
harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Primeraná hranica výživného je daná pritom samou
spotrebnou povahou výživného, v ktorej je potrebné uspokojovať aj rozumné ďalšie potreby dieťaťa

nad hranicu základných potrieb, pokiaľ ich uspokojovanie dovoľujú možnosti a schopnosti povinného
rodiča. Pri ustálení výšky výživného je nutné vziať do úvahy aj priamu starostlivosť o dieťa, ktorá sa
jeho vekom mení, ako aj na rozsah stretávania sa povinného rodiča s dieťaťom. Tu však nie je možné
opomenúť, že na výchove a výžive dieťaťa sa majú podieľať obidvaja rodičia. V danom prípade však
možno konštatovať, že starostlivosť o maloletú A. je výlučne na matke, čo musí byť zohľadnené pri

určovaní výšky výživného. Otec sa s dcérou dlhodobo nestretáva ani sa o ňu nezaujíma.

39. V tejto súvislosti súd taktiež poukazuje na to, že rodič, ktorý je platobným miestom pre výživné
musí zabezpečiť, že v čase, keď nastane aktuálna potreba takýto náklad uplatniť, bude mať dostatok
prostriedkov na jeho úhradu, naakumulovaných, či už z vlastných príjmov, ale predovšetkým z

mesačných prostriedkov druhého rodiča, tzn., že aj prípadný zvýšený jednorazový výdavok matky
nemôžebyťargumentomnaneúmernévýživné,pretožetátopoložkamábyťsprávnerozrátanánadlhšie
obdobie spravidla jedného roka. Na druhej strane súd nemôže tieto výdavky odignorovať, ale na ne
prihliadať z hľadiska ich prípadného rozrátavania na dlhšie časové obdobie. Rovnako tak nemôže slúžiť
ako argument pri určovaní výšky výživného poukazovanie na okolnosti, ktoré nastanú v budúcnosti (§

217 C.s.p.).

40. Matka maloletého dieťaťa v súčasnej dobe nemá žiadny pracovný pomer a súčasne zabezpečuje
komplexnú starostlivosť maloletej A., ako aj svojím ďalším dvom maloletým deťom. Jej celkový príjem
pozostáva z prídavkov na deti a rodičovského príspevku vo výške 525,- Eur mesačne.

41. Matka býva so svojim druhom a maloletými deťmi v rodinnom dome u svokrovcov, mesačne uhrádza
poplatky spojené s chodom domácnosti vo výške 200,- Eur. Ostatné potrebné výdavky ju stoja okolo
620,- Eur.

42. Maloletá A. je žiačkou 8. ročníka Základnej školy v Letanovciach. Matka náklady na starostlivosť o
maloleté dieťa explicitne nevyčíslila, nevedela sa k tomu podrobne vyjadriť, uviedla len školské potreby
vo výške 40,- Eur, prezuvky a úbor na telesnú výchovu za 40,- Eur, ZRPŠ 10,- Eur, oblečenie 150,-
Eur, dobíjanie kreditu na mobilný telefón 10,- Eur mesačne, strava vo výške 100,- Eur a vreckové vovýške 10,- Eur. Dieťa je zdravé, nenosí dioptrické okuliare, absolvuje pravidelné preventívne prehliadky
u zubára.

43. Príjem, zamestnanie a iné pomery otca nie sú súdu známe, nakoľko sa otec nedostavil na súdne
pojednávanie, nevyjadril sa k návrhu a samotný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sa s ním nedokázal
skontaktovať.

44. Výživné na maloleté dieťa otec neuhrádza, nepodieľa sa na žiadnej starostlivosti o maloleté dieťa a

neuhrádza žiadne jeho potreby nad rámec výživného.

45. Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa,
z mesačného príjmu matky, zohľadnil jej mesačné výdavky v súvislosti s bývaním, stravovaním,
hygienickými potrebami a nákladmi na lieky, ako aj v súvislosti so starostlivosťou o ďalšie dve maloleté
deti. Súd však pri určení výšky výživného zo strany otca na jednej strane zohľadnil tú skutočnosť,

že matka zabezpečuje celkovú a úplnú starostlivosť o maloletú sama, vrátane nákupu ošatenia,
zabezpečovania bývania a stravy a prihliadal na rozsah a dôvody nestretávania sa otca s maloletou,
kde k stretávaniu otca s dcérou nedochádza dlhší čas. Pri príjme otca súd poukazuje a vychádza z
ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého má pri posudzovaní možnosti a schopností povinného
rodiča brať na zreteľ aj skutočnosť, že takýto rodič berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré

zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne
možnosť poskytovania výživného. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Žiadny
účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp.
povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne
povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý

povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, a tiež situáciu na trhu
práce. Súd má zato, že u otca je objektívne možné dosahovať príjem z pracovného pomeru v rozsahu
doložených pracovných ponúk evidovaných Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v okrese Poprad.

46. Súd teda pri príjme otca bol nútený vychádzať z ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine, má zato, že
otec musí zaujať zodpovedný postoj k plneniu svojej vyživovacej povinnosti, nie prenášať plnenie svojej
zákonnej vyživovacej povinnosť na matku maloletého dieťaťa, ktorá vykonáva absolútnu starostlivosť o
maloleté dieťa po stránke osobnej, ale hlavne materiálnej. Pokiaľ otec odignoroval svoju súdom uloženú
povinnosť, súd naopak vyzdvihuje snahu matky, že dokázala aj za súčasného príjmu zabezpečiť všetky

nevyhnutné potreby maloletého dieťaťa, a bola schopná mu dopriať ďalšie potreby, ktoré by sa mu inak
z dôvodu prístupu otca nedostávalo. Za daných okolností teda je nutné prijať záver, že suma výživného
100 Eur bude v schopnostiach a možnostiach otca, osobitne ak si tento upraví svoje pomery. Chce to
len zo strany otca vystúpiť z komfortnej zóny a zaujať prístup rodičovskej zodpovednosti, tak ako to je
v plnej miere zabezpečovane matkou.

47.Vtomtosmeresúdupriamujepozornosťotcanato,ževychádzajúczMetodikyprevýpočetvýživného
rodičov k deťom, v tomto konkrétnom prípade pri jednej vyživovacej povinnosti, dieťaťa druhého stupňa
základnej školy (8. ročník) vo výške 22% mzdy, čo je v tomto konkrétnom prípade v rozsahu 176 -
330 Eur, pri otcovi určenom výživnom 100 Eur v rozsahu tohto metodického usmernenia. Pri určovaní

mzdy otca súd vychádzal z pracovných ponúk dostupných v okrese Poprad v rozsahu 800-1.500 Eur.
Súd vzhliadol tiež na podstatnú okolnosť, a to, že styk otca s dcérou sa dlhodobo nerealizuje, preto
bolo potrebné sa prikloniť k primeranému určeniu výšky vyživovacej povinnosti, na druhej strane súd
vychádzal aj z výšky odôvodených potrieb maloletého dieťaťa.

48. Vo vzťahu k výdavkom otca súd taktiež uvádza, že v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine,
má plnenie vyživovacej povinnosti prednosť pred uspokojením jeho vlastných potrieb, čo znamená, že
až potom, ako zabezpečí výživu svojich detí, má právo využiť svoje zostatkové finančné prostriedky na
uspokojovanie vlastných potrieb. Primárne totiž súd skúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery
povinného rodiča.

49. Pokiaľ súd priznal zvýšené výživné počnúc dňom 04.11.2024 (t.j. od kedy bol návrh na súd doručený
prvý krát), bolo to z dôvodu, že zmena pomerov už existovala v čase doručenia návrhu na súd. Týmtovznikolotcovidodňarozhodovaniaotomtonárokunedoplatoknavýživnomzaobdobieod04.11.2024do
31.05.2025 na maloletú A. vo výške 431,04 Eur. Nedoplatok súd vyčíslil za dané obdobie tak ako rozdiel
sumy novourčeného zvýšeného výživného 100 Eur a doposiaľ judikovaného, zročného výživného v

sume 37,53 Eur mesačne, teda nedoplatok za dané obdobie predstavuje sumu nedoplatku na výživnom
po 62,47 Eur za mesiace december 2024 - máj 2025, spolu 6 mesiacov po 62,47 Eur a pomernej
časti novourčeného výživného za mesiac jún 2025 zodpovedajúcej 15 dňom uvedeného mesiaca (t.j.
za obdobie od 04.11.2024 do 30.11.2024, čo predstavovalo čiastku 2,08 Eur na deň (t.j. 62,47 Eur / 30
dní x 27 dni).

50. Súd zároveň s poukazom na § 232 CSP neurčil otcovi splácať dlžné výživné v mesačných splátkach
spolu s bežným výživným, otec výslovne splácať dlh na výživnom hradiť v splátkach nežiadal, musel si
byť vedomý okolnosti, že k zvýšeniu výživného z objektívnych dôvodov dôjde, mal preto pristupovať k
tejto skutočnosti zodpovedne a preto ho súd zaviazal uhradiť dlžné výživné do 3 dní, ktorá doba sa javí
súdu ako odôvodnená v súlade so záujmom maloletého, nakoľko otec dlhodobo neuspokojoval potreby

svojho dieťaťa ani len v minimálnej miere.

51. Týmto rozhodnutím súd súčasne zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.
16P/507/2010-27 zo dňa XX.XX.XXXX vo výroku o určení výživného zo strany otca na maloletú A..

52. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

53. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

54. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

55. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

56. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil.
Z uvedeného vyplýva, že účastníci si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (napr. súdny poplatok,

trovy právneho zastúpenia a pod.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.