Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, March 4, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoCsp/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8823201076
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8823201076.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobcu: Silverside Financial services,
s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 - Bratislava mestská časť Ružinov, IČO: 51 79 172, právne
zastúpený VIVID LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Plynárenská 7/A, IČO: 36 807 915,
proti žalovanej: C. C., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX A., právne zastúpená JUDr.
Daniel Tarbaj, advokát, so sídlom Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, IČO: 53 450 345, o zaplatenie
2427,87,-Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.
3Csp/10/2023-114 zo dňa 06. marca 2024 v spojení s opravným uznesením č.k. 3Csp/10/2023-140 zo

dňa 27. augusta 2024, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Pripúšťa, aby do konania na miesto žalobcu spoločnosť UBC 2020, k.s., so sídlom Zelinárska 6,
Bratislava, IČO: 53 151 135, správca úpadcu Silverside, a.s. v konkurze, IČO: 50 052 560, so sídlom
Plynárenská 7/B, Bratislava vstúpil do konania ako žalobca Silverside Financial servies, s.r.o., so sídlom
Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 179 172.

II. Mení rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku III. tak, že určuje, že zmluvná podmienka

uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v článku IX.
Upozornenie na následky nesplácania, odsek 1., v znení: „Ak sa dlžník dostane do omeškania so
splácaním Pravidelných splátok alebo ich časti podľa tejto Zmluvy, Veriteľ má právo požadovať okrem
omeškaných splátok zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12% p.a. z dlžnej sumy od prvého dňa
omeškania.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. V časti konania o vzájomnej žalobe žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom
v spojení s opravným uznesením rozhodol (cit.):
„ I. Súd žalobu zamieta .
II. Súd určuje,, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je bezúročná
a bezodplatná.
III. Vo zvyšku súd vzájomnú žalobu zamieta .
IV. Žalobca je povinný čo do žaloby zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní

odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške nároku.
V. Žiadna zo strán čo do vzájomnej žaloby nemá nárok na náhradu trov konania.“2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 7 ods. 1 a ods. 2, § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 a ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), § 255 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny
vo výške 2 427,87 eur s príslušenstvom titulom úveru. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX
uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý

úver vo výške 5 000 eur. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splácať v 60. pravidelných mesačných
splátkach vo výške 129,80 eur so splatnosťou prvej splátky 25.11.2017 a každej ďalšej splátky k 25. dňu
v mesiaci. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na deň 25.10.2022. Celkovo tak žalovaná mala
zaplatiť čiastku 7 788 eur, pri úrokovej sadzbe 19,04 %, RPMN 20,24 %, priemernej RPMN 13,74 % a
odplate 19,04 %. Žalovaná sa dostala so splácaním úveru do omeškania, preto žalobca upomienkou
č. X zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej mesačnej splátky vo výške 135,92 eur.

Uvedenú výzvu žalovaná prevzala 05.11.2020. Veriteľ poslednou výzvou zo dňa 29.11.2020 vyzval
žalovanú na úhradu omeškaných splátok, a zároveň ju upozornil na možnosť zosplatnenia celého dlhu.
Uvedenú výzvu žalovaná prevzala dňa 04.12.2020. Dňa 29.09.2022 bolo v Obchodnom vestníku SR č.
187/2022 pod č. K 056351 zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 22.09.2022 sp.
zn. 31K/25/2022 v zmysle ktorého bol vyhlásený konkurz na spoločnosť Silverside, a.s. v konkurze a

za správcu bola ustanovená spoločnosť UBC 2020, k.s. Vzhľadom na uvedené, mal za to, že účinok
zosplatnenia nastal dňa 30.09.2022 ex lege.

4. Podaním zo dňa 07.08.2023 zobral žalobca žalobu späť v časti zaplatenia zmluvnej pokuty ako aj
v časti zaplatenia zmluvného úroku. V rovnaký deň súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz, voči

ktorému podala žalovaná odpor, v ktorom o. i. uviedla, že na predmetný úver uhradila sumu 5 026,03 eur.
Poukázala na to, že zmluva o úvere obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, a takisto že zmluva
neobsahovala zákonom požadované náležitosti, a to konkrétne náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm.
f), j) a k) ZoSÚ. Z daného dôvodu bolo potrebné považovať úver za bezúročný a bezpoplatkov podľa
ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ.

5. Vo veci bolo dňa 06.03.2024 nariadené pojednávanie a zástupca žalovanej v záverečnej reči okrem
iného uviedol, že nárok žalobcu nie je daný, zároveň žiadal aby súd rozhodol o vzájomnej žalobe. Keďže
žalobca vzal žalobu čo do zmluvnej pokuty späť, súd konal len vo zvyšku nároku bez rozhodnutia o
zastavení konania v tejto časti.

6. Súd prvej inštancie vychádzajúc z tvrdení strán a výsledkov vykonaného dokazovania mal
za preukázané, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorej žalobca vyvodzoval svoj nárok je
spotrebiteľskou zmluvou a zmluvné strany spĺňajú tak definíciu spotrebiteľa a veriteľa v zmysle ust.
§ 2 písm. a) a b) ZoSÚ. Predmetnú zmluvu považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa ust.

§ 2 písm. d) ZoSÚ, a preto je na ňu potrebné aplikovať aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že z platobnej disciplíny žalovanej mal za preukázané, že k Zmluve
o spotrebiteľskom úvere žalovaná zaplatila veriteľovi sumu vo výške 5 026,03 eur. Poukázal na to, že
medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzatvoreniu Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 5 000 eur, ale spornou

skutočnosťou stranami bolo to, či zmluva obsahuje podstatné náležitosti a či veriteľ konal pri uzatváraní
zmluvy s odbornou starostlivosťou. Pokiaľ ide o to, či zmluva obsahovala podstatné náležitosti, súd
zistil, že úroky dohodnuté v zmluve boli v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti uviedol, že
síce Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky možno pri
peňažnej pôžičke dojednať úroky, avšak uvedené nepredstavuje skutočnosť, že výška úrokov je závislá

len na dohode účastníkov Zmluvy o peňažnej pôžičke. Rovnako tomu je aj pri dohode o úrokoch pri
peňažnej pôžičke, keďže v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranou a
teda odporujúcou dobrým mravom je spravidla taká výška úrokov dojednaná zmysle ust. § 658 ods. 1
Občianskeho zákonníka. V danom prípade priemerné úrokové sadzby v rozhodnom období, t.j. 10/2017

sa u spotrebiteľských úverov poskytovaných v rozmedzí od 1 do 5 rokov pohybovali vo výške 7,27 %.
Z uvedeného bolo teda zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi sporu v danom
prípade viac ako dvojnásobne prevyšovala mieru úrokov poskytovaných bankami v rozhodnom období.
Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mierurizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru
bánk. Súd prvej inštancie s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 zo
dňa 05.11.2014 konštatoval, že úroky dohodnuté stranami sporu viac ako o 100 % prevyšovali priemernú

sadzbu úrokov pri úveroch poskytovaných v rovnakom období Súd preto dospel k záveru, že takáto
dohodnutá výška úrokov je v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej
súd posúdil námietku žalovanej týkajúcu sa absencie obligatórnych náležitostí v zmluve. Preskúmaním
predloženej Zmluvy dospel k záveru, že žalobca neprekročil prípustnú mieru odplaty ani priemernú
hodnotu RPMN. Čo sa týka doby trvania zmluvy, v čl. II. ods. 2 bolo jasne špecifikované, že zmluva sa

uzatvára síce na dobu určitú, avšak do 25.10.2022, a teda žalovaná mala dostatočnú predstavu o tom,
kedy dochádza k ukončeniu zmluvy. Súd teda neprihliadol na tvrdenia žalovanej o nesprávnosti údajov
uvedených v zmluve, nakoľko nesprávnosť údajov nemal preukázanú a tieto naopak korešpondovali s
údajmi požadovanými zákonom. Vo vzťahu k námietke žalovanej o absencii predpokladov pre výpočet
RPMN, súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/183/2020 zo dňa 24.02.2020
a uviedol, že v zmluve sú obsiahnuté všetky predpoklady potrebné pre jej výpočet.

7. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či žalobca postupoval pri uzatváraní zmluvy s
odbornou starostlivosťou, tak ako to vyžaduje ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Za týmto účelom žalobca predložil
súdu výplatné pásky žalovanej, potvrdenie od zamestnávateľa o výške príjmu ako aj správu z Registra
úverov. Súd prvej inštancie s poukazom na rozsudok Súdneho dvora vo veci LCL Le Crédit Lyonnais

uviedol, že dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený najmä na pomer medzi príjmami a
výdavkami spotrebiteľa a na poúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov
mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Z vykonaného dokazovania bolo
zistené, že zamestnávateľom žalovanej deklarovaný príjem vo výške 56 eur nevyplýval z predložených
výplatných pások za obdobie od apríla 2017 do júna 2017, z ktorého bolo zrejmé, že žalovaná v apríli

ani nepracovala z dôvodu PN. V máji dosahoval jej príjem výšku 518,73 eura a v júni 480,65 Eur. Z
uvedeného je teda zrejmé, že žalovaná nemala príjem vo výške, ktorý deklaroval jej zamestnávateľ, a
tedaztakéhopríjmunemoholvychádzaťanižalobca.Priemernýmesačnýpríjemžalovanejvrozhodnom
období bol vo výške 333,13 eur. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že žalobca vôbec neskúmal
výdavky na strane žalovanej, keď pri ich skúmaní vychádzal len z výšky životného minima. Bolo zrejmé,

že žalovaná musela mať výdavky súvisiace, o.i. s vedením domácnosti a podobne. Žalobca výdavky
žalovanej žiadnym spôsobom nepreveroval, ale spoliehal sa len na sumu životného minima, ktorá
na žalovanú pripadala v sume 199,48 eur a na jej maloleté dieťa v sume 91,06 eur. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti súd prvej inštancie konštatoval, že spôsob, akým žalobca pristupoval k overeniu
bonity žalovanej bolo potrebné vyhodnotiť ako hrubé porušenie povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ,

v dôsledku čoho bolo potrebné úver považovať za bezúročný a bezpoplatkov. Vzhľadom na záver o
bezúročnosti abezpoplatkovostimalžalobcanároklennazaplatenierozdielumedziposkytnutousumou
a vykonanými splátkami žalovanej. Vychádzajúc z platobnej disciplíny priloženej k zmluve o úvere bolo
zrejmé, že žalovanej bol dňa 06.10.2017 vyplatený úver vo výške 5 000 eur, pričom žalovaná zaplatila
na úver 5 026,03 eur, a bolo teda evidentné, že žalovaná zaplatila viac ako by mala, preto súd nárok

žalobcu zamietol ako nedôvodný.

8. Vo vzťahu k prijateľnosti alebo neprijateľnosti zmluvných podmienok súd nezistil žiadne neprijateľné
zmluvné podmienky, z ktorých by si žalobca uplatňoval voči žalovanej nárok. Uviedol, že žalobca v časti
zmluvnej pokuty zobral žalobu späť a túto si v konaní neuplatňoval. Žalovaná v konaní uvádzala len

všeobecné dôvody neprijateľnosti zmluvnej pokuty, a preto vzhľadom na uvedené súd vzájomnú žalobu
v časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok zamietol.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 CSP a úspešnej žalovanej priznal
IV. výrokom rozsudku plnú náhradu trov konania. Čo do trov vzájomnej žaloby, súd rozhodol podľa ust.

§ 255 ods. 2 CSP, pričom mal za to, že úspech strán sporu bol rovnaký, a preto žiadnej z nich náhradu
trov konania nepriznal.

10. Proti výroku III. a V. rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktoré
odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Nestotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie

o tom, že napadnutá zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty nie je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. V tejto súvislosti uviedla, že súd prvej inštancie správne uviedol, že táto podmienka bola v
iných súdnych konania posúdená ako neprijateľná, a preto malo byť pre posúdenie súdu rozhodujúce, že
vtomtosmereexistovalohociajlenjednosúdnerozhodnutie,ktorétútopodmienkuurčilozaneprijateľnú,a teda absolútne neplatnú. Vzájomná žaloba je podľa žalovanej o to dôvodnejšia, nakoľko súdu musí
byť z jeho činnosti známy postoj žalovanej spočívajúci v nerešpektovaní ust. § 53a Občianskeho
zákonníka. S poukazom na publikáciu komentovaného znenia Občianskeho zákonníka týkajúcu sa

výkladu k procesnej stránke dokazovania neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorej neprijateľnosť
už bola judikovaná uviedla, že súd nemôže priznať ochranu dodávateľovi, ak sa domáha plnenia v
rozpore so zákonom. Nie je žiaden dôvod na to, aby tento procesný princíp neplatil v prípadoch keď
vzájomnú žalobu podal spotrebiteľ. Súdna kontrola štandardných formulárových zmlúv je postavená
na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl. Podľa žalovanej je podstatné a rozhodujúce, že

napadnutá zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve bola objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.
Zároveň sa stotožnila s citáciou obsiahnutou v publikácii Števček, M. a spol., Občiansky zákonník I.
§ 1- 450, 2. vydanie, a teda ak žalobca nepredložil v konaní jediný dôkaz nepreukázanie vedenia
kontraktačného procesu s dlžníkom, potom konajúci súd nemohol po skutkovej ani po právnej stránke
dôjsť k záveru, ktorý prezentoval žalobca a v tejto časti rozhodnúť o zamietnutí vzájomnej žaloby.
Upozornila, že vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty sa domáha

aj z dôvodu, že táto zmluvná podmienky spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa, a spĺňa teda definíciu neprijateľnej zmluvnej podmienky obsiahnutej v
ust. § 53 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázala na otázku vedenia kontraktačného
procesu, ktorá patrí k podstatným skutočnostiam pri určovaní neprijateľnosti zmluvnej podmienky.
Mala za to, že v predmetnom prípade nielenže zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná, ale aj

neproporcionálna a poukázala na podanie zo dňa 03.01.2024. Vo vzťahu k ex offo povinnosti súdneho
prieskumu spotrebiteľskej zmluvy poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR Plz. ÚS 1/2022-9 zo
dňa 15.06.2022, a taktiež aj na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-488/17 zo dňa 02.09.2018,
C-807/19 zo dňa 26.11.2020 a pod. V zmysle spomínaných rozhodnutí nemôže súd prvej inštancie
opomenúť svoju povinnosť ex offo preskúmať a identifikovať nekalosť obchodných praktík, zmluvných

ustanovení a pod. Len takýmto spôsobom je možné dosiahnuť a naplniť ciele Smernice Rady 93/13/
EHS. S poukazom na čl. 169 ods. 1 ZFEÚ a čl. 38 Charty základných práv EÚ uviedla, že praktický
význam žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok vyplýva z únijného práva, a taktiež aj z
uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. III ÚS 245/2016, zo dňa 19.04.2016, ako aj rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 6Cdo/127/2017. Ďalej poukázala na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR,

sp. zn. III. ÚS 124/2020 zo dňa 15.04.2020, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7
Cdo/149/2020 zo dňa 24.08.2022. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku III. a V.
zmenil tak, že vzájomnej žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvnej pokuty vyhovie a rozhodne v tejto
časti aj o trovách konania. Alternatívne žiadala rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Žalobca k odvolaniu žalovanej navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku ako vecne
správny potvrdil a priznal žalobcovi voči žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%. Uviedol, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre uplatnenie vzájomnej žaloby, keďže
žalobca nemá vedomosť o tom, aby žalovaná disponovala akoukoľvek pohľadávkou, ktorú by si mohla

uplatniť voči žalobcovi. Pokiaľ žalovaná žiadala súd o vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
mala tak učiniť v samostatnom konaní, kde by uvedené uplatňovala v postavení žalobcu a nezneužívala
predmetnú žalobu o zaplatenie na vyslovenie vyhovujúcemu nároku skrz vzájomnej žaloby, na ktorú
ani nie sú splnené zákonné predpoklady. Žalobca má za to, že podané odvolanie žalovanej je účelové
a nedôvodné. Žalovaná v odvolaní prezentuje skutočnosti, ktoré nemajú žiaden vplyv na konečné

rozhodnutie.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom výroku III. a závislom výroku V., ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia

pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil
na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a
dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

13. Podľa ust. § 80 ods. 1 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod

alebo prechod práv, alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho
miesto, alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho bolo tieto práva, alebo povinnosti prevedené,
alebo na koho prešli.14. Podľa ust. 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania
došlo k prevodu alebo prechodu práva, alebo povinností a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

15. V priebehu odvolacieho konania, žalobca označený ako správca spoločnosti UBC 2020, k.s.,
so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, zapísanej v Zozname správcov vedenom Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, značka správcu 2009 ako správcu úpadcu spoločnosti Silverside,
a.s. v konkurze, so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 052

560, podaním zo dňa 26.08.2024 predložil návrh na zmenu žalobcu. Navrhol, aby v zmysle ust. § 80
CSP na jeho miesto do konania ako žalobca vstúpila spoločnosť Silverside Financial services, s.r.o
Návrh odôvodnil tým, že zmysle Zmlúv o postúpení pohľadávok tvoriacich prílohy tohto podania, došlo k
prevodepohľadávok,o.i.ajpohľadávkyvočižalovanej,naspoločnosťSilversideFinancialservices,s.r.o.
K uvedenému došlo v dôsledku uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok so spoločnosťou Silverside
Financial services, s.r.o. zo dňa 06.03.2024 (č.l. 144).

16. Žalobca priloženými Zmluvami o postúpení pohľadávok (č.l. 144-16) a súhlasom so vstupom do
konania podľa § 80 ods. 2 CSP, preukázal, že návrh na zmenu účastníkov na strane žalobcu podal
žalobca, ktorý zároveň preukázal, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája
prevod alebo prechod práva, alebo povinností, o ktorých sa koná, tiež preukázal, že subjekt, ktorý má

do konania vstúpiť, so svojim vstupom do konania vyjadril súhlas.

17. Vzhľadom na to, že po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie došlo v dôsledku uzavretia Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 06.03.2024 k prevodu pohľadávok žalobcu na spoločnosť Silverside
Financial services, s.r.o., pričom k týmto skutočnostiam došlo po vyhlásení rozsudku, avšak predtým

ako tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, odvolací súd vyhovel návrhu žalobcu a pripustil, aby do
konania na miesto neho ako žalobca vstúpila spoločnosť Silverside Financial services, s.r.o.

18. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený
a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

19. Predmetom odvolacieho konania vychádzajúc z obsahu odvolania je preskúmanie správnosti

postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, ktorou súd vo výroku III. vo zvyšku zamietol vzájomnú
žalobu a súvisiaci výrok V. o náhrade trov konania. Nakoľko ostatné výroky, ktorými súd žalobu zamietol,
určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bezpoplatkov a zaviazal žalobcu čo do žaloby
zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 % neboli napadnuté odvolaním, a preto neboli
tieto predmetom prieskumu odvolacieho súdu a nadobudli právoplatnosť.

20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym
právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti,
aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím

na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

21. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že

predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená
zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení
dodávateľa,pretožepriuzatváraníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetusvojejobchodnejalebo
inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací

súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre
spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.22. Odvolací súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen
európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné
zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany

predajcualebododávateľapodľaichvnútroštátnehopráva,nebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluva
bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ďalej len „Smernica“).

23. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa
XX.XX.XXXX uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej
poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 5 000 eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splácať v
60. pravidelných mesačných splátkach splatných vždy ku 25. kalendárnemu dňu v mesiaci po 129,80
eur. Rovnako bolo preukázané, že žalovaná, ako uviedol súd prvej inštancie, zaplatila veriteľovi sumu
5 026,03 Eur.

24. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

25. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo
ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný

vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.

28. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

29. S ohľadom na právnu úpravu ochrany spotrebiteľa, vo vzťahu k Smernici 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica 93/13“) vnútroštátna
právna úprava nesmie znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práva na riadnu ochranu pred

nekalými zmluvnými podmienkami, ktoré uvedená smernica priznáva spotrebiteľom. Z toho potom pre
vnútroštátne súdy vyplýva povinnosť podrobiť zmluvu ex offo prieskumu neprijateľných zmluvných
podmienok. (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 Cdo/187/2022 zo dňa 27.11.2023)

30. V tomto kontexte Súdny dvor už viackrát zdôraznil, že vnútroštátny súd má ex offo posúdiť nekalú

povahu zmluvnej podmienky patriacej do pôsobnosti smernice 93/13, a tým odstrániť nerovnováhu
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, hneď ako je oboznámený s právnymi a so
skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (rozsudky zo 14. marca 2013, Aziz, C-415/11,
EU:C:2013:164, bod 46 a citovaná judikatúra; z 21. decembra 2016, Gutiérrez Naranjo a i., C-154/15,
C-307/15 a C-308/15, EU:C:2016:980, bod 58, ako aj z 26. januára 2017, Banco Primus, C-421/14,

EU:C:2017:60, bod 43).

31. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti

nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadolpoužitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,

len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.“

32. V predmetnom prípade nie je sporné a súd prvej inštancie, a rovnako aj odvolací súd nemá
pochybnosti o tom, že predmetná vec sa týka sporu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona
č. 129/2010 Z.z. Rovnako nie je sporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 Občianskeho

zákonníka.

33. Sporným je v danom prípade, to či zmluva, uzatvorená medzi stranami sporu, je zložená z
individuálne vyjednaných zmluvných podmienok. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nebolo
možné sa stotožniť s vyhodnotením súdu prvej inštancie o tom, že zmluva neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky. Súd nepovažoval vzájomnú žalobu v časti určenia neprijateľnosti za akademický

spor. Uviedol, že žalovaná v konaní uvádzala len všeobecné dôvody neprijateľnosti zmluvnej podmienky
pričom nezohľadnila to, že žalobca si túto v konaní ani neuplatnil.

34. Odvolací súd považoval za potrebné oboznámiť sa s obsahom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a
podrobiť ju prieskumu za účelom zistenia, či táto z objektívneho hľadiska obsahuje neprijateľné zmluvné

podmienky, ktoré by spôsobovali nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

35. Predmetná úverová zmluva sa skladá z ôsmich článkov I. až X. Odvolací súd vzhľadom na charakter
úverovej zmluvy konštatuje, že existuje nezanedbateľné riziko nárastu dlhu a postihu dlžníka ako
spotrebiteľa, keďže, odhliadnuc od dojednania inštitútu straty výhody splátok, ako vyplýva z úverovej

zmluvyazčl.IX.ods. 1.,veriteľzakomponovalajprávonauplatneniesankcievpodobezmluvnejpokuty.

36. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na
skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky
sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten, cit.: ,„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či

zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované nato,
aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“

37. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen

podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa),
ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa
ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami

v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by
neodradzovalo nečestného dodávateľa od pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky,
keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (porovnaj
rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.11.2012
sp. zn. 18Co 109/2011).

38. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zakázané, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali
ustanovenia, ktoré môžu spôsobiť „značnú nerovnováhu“ v právach a povinnostiach strán v
neprospech spotrebiteľa. Pre tieto zmluvné klauzuly zákon používa výraz „neprijateľná podmienka”
a sú exemplifikatívne uvedené v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Základnou charakteristikou

neprijateľných podmienok je, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán. To znamená, že dodávateľovi priznávajú silnejšie právne postavenie ako spotrebiteľovi. Nekalosť
zmluvných dojednaní je v takomto prípade potrebné posúdiť s ohľadom na povahu plnenia (tovaru
alebo služieb) zo zmluvy, na všetky okolnosti v dobe uzavretia zmluvy a všetky ostatné podmienky
spotrebiteľskej zmluvy alebo iné zmluvy, od ktorých je spotrebiteľská zmluva závislá.

39. Odvolací súd je toho názoru, že Zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uvedená v časti čl. IX Upozornenie na následky nesplácania, odsek
1. je koncipovaná neurčito a spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech dlžníčky, spotrebiteľa.40. Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,

aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

41. Podľa § 3a ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z., ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných

prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy
zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov
ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za
rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

42. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 5Csp/99/2018 zo

dňa 10.10.2019, kde súd vo výrokovej časti rozhodol o neprijateľnosti obdobnej zmluvnej podmienky,
ktorú žalobca (v tamojšom konaní v postavení žalovaného) použil v Zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z
odôvodnenia spomínaného rozsudku vyplýva, že súd považoval zmluvnú pokutu vo výške 12% ročne
z dlžnej sumy podľa Článku IX., bod 1 zmluvy, ktorú zmluva umožňovala žiadať už od prvého dňa
omeškania ešte pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, ako aj podľa Článku IX., bod 4 zmluvy,

ktorú pokutu bolo možné žiadať zo zosplatnených záväzkov od prvého dňa omeškania za neprijateľnú
zmluvnú podmienku.

43. Pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa zmluvnej pokuty vo výške 12% ročne, z uvedených ustanovení
nie je zrejmé, najmä z bodu 1 citovaného článku, či možno aj opakovane žiadať túto sankciu, najmä

v prípade, keď dlžník vyrovná omeškaný dlh a veriteľ nepristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti,
alebo či sa jedná o jednorazovú sankciu. Najmä však nie je zrejmé akým spôsobom sa môžu zmluvné
pokuty uvedené v bode 1. ako aj v bode 4. tohto článku kumulovať. Zmluvná pokuta podľa bodu 4. sa
má platiť zo zosplatnených záväzkov, pričom nie je jednoznačne zadefinované o aké záväzky sa jedná,
nakoľko v predmetnom ustanovení sa používa pojem „dlžná suma“ napriek zadefinovaniu zosplatnenia

úveru v bode 3. Čl IX zmluvy Uvedené ustanovenie nie je dostatočne presné a umožňuje veriteľovi
požadovať zmluvnú pokutu z akejkoľvek dlžnej sumy po vyhlásení splatnosti (aj z úrokov z omeškania, aj
zozmluvnejpokutypodľabodu1.)Uvedenéustanoveniabodu1.a4.ČlánkuIXzmluvyniesúdostatočne
určité v súlade s § 544 Občianskeho zákonníka, pričom tak umožňujú kumulovanie zmluvných pokút z
oboch citovaných ustanovení.

44. Obdobne odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutia ostatých súdov, Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 5Co/468/2017 zo dňa 10.04.2018, ako aj Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/136/2018 zo dňa
15.11.2018, ktoré sa zaoberali povahou zmluvnej podmienky obsiahnutej v spotrebiteľských zmluvách,
a uzavreli, že takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa.

45. Aj v danom prípade je možné považovať zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú a v rozpore so
zákonom, s poukazom na ust. 3a ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z., ktoré ustanovuje, že zmluvná
pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmie prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery

nákladov naposledy zverejnených podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10
percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto
nariadenia vlády. Na účely nariadenia sa posudzuje súčet všetkých sankcií, v tomto prípade súčet výšky
úrokov z omeškania a výšky zmluvnej pokuty. Súčet týchto sankcií (12 % a 5%) prekračuje trojnásobok
úrokov z omeškania podľa nariadenia (15%), preto je uvedená zmluvná podmienka v rozpore so

zákonom.

46. Na základe toho odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil výrok III. napadnutého rozsudku
v spojení s opravným uznesením tak, že určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky tak, ako to vyplýva z
výroku II. tohto rozsudku.

47. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania v časti o vzájomnej žalobe rozhodol odvolací súd
podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v celom rozsahu úspešnej žalovanej priznal
voči neúspešnému žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).