Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 22, 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 14T/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323010306
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Štanglovičová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2323010306.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Simonou Štanglovičovou, v trestnej veci obžalovaného

P. T., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom v Galante dňa 22.07.2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný P. T., O. XX.XX.XXXX X. T., Z. V. Š. XXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

dňa 17.01.2022 v čase o 18.20 hod. v meste T., U. N. pri spoločnosti Jasplastik-SK v smere na obec U.,

vykonával jazdu ako vodič osobného motorového vozidla značky Volkswagen Passat evidenčného čísla
B., kde sa dostatočne nevenoval riadeniu vozidla a situácii v premávke a neskoro reagoval na v tom
čase z jeho pohľadu z ľavej strany na pravú stranu cesty mimo vyznačeného priechodu prechádzajúceho
chodca I. G. a prednou pravou časťou vozidla do neho narazil, čím obžalovaný porušil ustanovenie §
4 odsek 1 písmeno c) zákona číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, následkom čoho chodec I. G., O.. XX.XX.XXXX, O. V. U. XXX spadol na zem a utrpel ťažké
zranenia, a to polytraumu s poúrazovou chudokrvnosťou, pohmoždenie v oblasti ľavého bedrového

zhybu v oblasti veľkého chochola kde sa nachádza odierka veľkosti 16 x 70 cm, pohmoždenie s
podliatinou v driekovej oblasti s prechodom podliatiny na ľavé stehno, zlomeninu priečnych výbežkov
tiel Stavcov L4 a L5 vľavo, viacpočetnú dislokovanú zlomeninu horného konca pravej ramennej kosti,
zlomeninu panvy, a to horného a dolného ramienka lonovej kosti obojstranne s posunom lomných
plôch, zlomeniny bočnej masy krížovej kosti obojstranne a zlomeninu bedrových kostí obojstranne,
s dobou liečenia až do smrti poškodeného dňa 09.03.2022 (ktorá však nebola v bezprostrednej
súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou), teda viac ako 42 dní, počas ktorých bol v dôsledku
predmetných zranení poškodený závažným spôsobom obmedzený na obvyklom spôsobe života tým, že

jeho poranenia si vyžiadali urgentnú hospitalizáciu od 17.01.2022 do 26.01.2022, bol hemodynamicky
nestabilizovaný, jeho stav si vyžadoval horizontálny režim až do jeho skonu, počas celého liečebného
procesu bol odkázaný na pomoc druhej osoby a intenzívnu ošetrovateľskú starostlivosť, bol bezvládny,
pripútaný na lôžko, bez možnosti samostatného pohybu,

t e d a :

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l :

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody
vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek

druhu vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti: Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom P.O. Hviezdoslava 26, Žilina, IČO: 35 937 874, škodu vo výške
1.840,54 eur.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodená D. Č.Á., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. U. XXX, s
nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č. 3 Pv 203/22/2202 podanej na
tunajší súd dňa 14.03.2023, súd na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú vec obžalovaného P. T., O.

XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“).

Dňa 06.04.2023 súd vydal trestný rozkaz, ktorým obžalovaného uznal za vinného z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu uložil podmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 6 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov,

za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 2 roky.
Proti trestnému rozkazu obžalovaný podal odpor.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne
poškodenej D. Č. a svedka G. Č., výsluchom znalca Ing. Jozefa Veverku, prečítaním výpovede svedkyne

poškodenej JUDr. Anny Ščurovej, listinných dôkazov a prečítaním znaleckého posudku MUDr. Zdena
Moresa.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Ku skutku uviedol, že táto osoba sa mu
hodila pod auto, teda z jeho pohľadu išlo o samovraha. Nešiel rýchlo, ani sa nehral s telefónom. Nikto sa

nezaoberal zdravotným stavom poškodeného, ani tým, že bol zbavený svojprávnosti, počul, že nemal
ani občiansky preukaz. Priebeh spáchania skutku videla aj pani Č., ktorá v prvotnej fáze nebola ani
vypočutá, na jej výsluchu trval. Išiel predpísanou rýchlosťou do 50 km/h, nikam sa neponáhľal, išiel
pre syna na tréning, predtým si dal kávu, mal dosť času, ešte by na neho aj čakal pred akadémiou.
Bolo zlé počasie, pršalo, je pravda, že cesta je osvetlená, avšak zo svetla do tmy vidno nie je. Čo sa

týka osvetlenia na mieste, toto sa vypína a zapína, nevie však uviesť, či aj v tom čase k tomuto došlo.
Svetlá na aute mal zapnuté. Chodec mu vbehol do auta ako divá zver, oproti išli autá, bol oslepený aj
týmito. Chodec išiel po ľavej starne z mosta a prebehoval napravo, vybehol z tmy, teda vyslovene bežal,
nepozrel sa doľava ani doprava a vbehol do vozovky. Na pravej strane vozovky stáli a mávali dvaja
ľudia, upriamil na nich pohľad a vtedy mu z druhej strany vybehol človek. Následne sa s autom otočil

a išiel mu poskytovať prvú pomoc, poskytol mu aj deku a snažil sa mu poskytovať prvú pomoc až do
príchodu sanitky. Nestihol zareagovať, nebrzdil, on sa mu tam zrazu zjavil a po náraze mu preletel cez
kapotu. Zbadal ho až v jeho jazdnom pruhu, teda v pravom, kedy do neho narazil a to prednou pravou
časťou vozidla. Chodec ostal následne ležať pri krajnici, zvrtol sa s autom, potom vystúpil a utekal k
nemu. Zastavil oproti pickup-u, pri ktorom stáli už spomínané dve mávajúce osoby. Chodca zbadal teda

až na kapote, na ceste ho nevidel, pozeral sa na tých mávajúcich ľudí a on ako bol v behu, tak mu
zrazu preletel cez kapotu. Chodec bol celý v čiernom, nemal žiadne reflexné prvky, nemali ich ani tie dve
mávajúce osoby, avšak tieto videl, lebo boli osvetlené ich autom, asi Pickup Peugeot. Išiel na vozidle
Volkswagen Passat. Oproti idúce vozidlá boli v počte 4 až 5, pričom tieto boli vzdialené od neho 30
až 40 m a oslepovali ho. V čase nehody už nejaké autá prešli, za nimi ešte autá išli, chodec prebehol

pomedzi ne a došlo k nárazu. Nevie, či tieto autá brzdili. Pred ním vozidlo nešlo, posledné pred nímidúce vozidlo mohlo byť vzdialené asi 100 m. Chodec sa mu vyslovene zjavil, nevie preto uviesť, či išiel
cez vozovku kolmo alebo šikmo.
Svedkyňa poškodená D. Č. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je sestrou nebohého pána G.,

bývali spolu v jednej domácnosti, dňa 17.01.2022 im volal lekár z centrálneho príjmu, že brata ošetrili,
išli preňho autom, bol ošetrený v súvislosti s vývodom, v iných prípadoch ho poslali domov sanitkou. Keď
prišli na centrálny príjem, brat sa už tam nenachádzal, odišiel z neho pešo, nevie prečo ho pustili, videli
ho hore na U. ceste ako kráča, hovorila manželovi, preto aby sa zastavil a manžel potom zastavil tam,
kde bolo najväčšie osvetlenie a vystúpil z vozidla. Brat ho asi uvidel a spoznal auto, začal utekať cez

cestu, manžel na neho kričal, aby nešiel, že idú autá, aby počkal, cestou z U. do T. išlo viacero áut, tie
ho nezrazili, ale zrazilo ho auto, ktoré išlo z T. do U.. Keď zastavili, manžel vystúpil, a išiel pre brata, ona
ostala sedieť v aute kvôli zlému počasiu, po chvíli sa manžel vrátil a povedal jej, že jej brata zrazilo auto
a aby vystúpila. Keď vystúpila z auta, uvidela brata ako leží na ceste, obidve topánky mal odhodené. Bol
pri vedomí, zavolali záchranku, potom táto brata odviezla, potom prišli policajti, s ktorými komunikoval
jej manžel, ona sedela v aute, pretože pršalo, dážď so snehom, dopravný policajt im povedal, že nevidí

žiadnu brzdovú dráhu, vinu však dáva aj bratovi, nemal na cestu vstúpiť. Keď vodič, ktorý ho zrazil,
zaparkoval oproti ich autu, vystúpil z neho, bol šokovaný, ale aj nápomocný, doniesol z auta nejaké
oblečenie a pomohol im brata s ním zakryť. Zrážku nevidela, videl ju jej manžel. Keď išli autom, zbadala
brata na U. ceste na moste, išli smerom z T. od nemocnice, brat išiel na tej strane, kde je Jasplastik,
manžel ho nevidel, ona ho zbadala hore na moste a okamžite zastavili tam, kde je Biolife. Keď brata

zbadala, bol blízko, nevie však uviesť, aká to mohla byť vzdialenosť. Čo sa týka počasia, pršalo, zdá
sa jej že dážď aj so snehom. Stierače išli naplno, bola slabšia viditeľnosť. Napriek slabšej viditeľnosti
brata zbadala, videla ho dobre tam, kde je Jasplastik. Osvetlenie bolo na tomto mieste na obidvoch
stranách vozovky, brat bol oblečený v tmavom oblečení, všetko mal čierne a mal tmavomodré tepláky
a sivomodré topánky, na hlave mal aj tmavú čiapku. Zrážku videl jej manžel, keď vystúpila, videla brata

ako leží na kraji chodníka resp. asi pol kroka od chodníka, teda blízko chodníka. Vodič bol v šoku, ale
pomáhal im. Čo sa týka zranení, brat mal zlomené rameno alebo obe ramená a tiež panvu, túto mu
odporúčali operovať v Bratislave na Kramároch, ale tam ho neprijali pretože mal veľa diagnóz. Najprv
ležal na ARE, potom bol 10 dní na traumatológii a následne v domove dôchodcov v Dolných Salibách,
kde XX.XX. aj zomrel, pretože mu primár neodporúčal ísť domov. Auto manžel zastavil oproti predajni

Biolife, asi 3-4 m od miesta zrážky, auto bolo bližšie k ceste ako k predajni Biolife, ale nebolo otočené na
cestu, teda ona na cestu nevidela, videla smerom na Biolife. Neotáčala sa, čakala v aute, že brat nastúpi
a pôjdu ďalej. Na otázky obhajkyne svedkyňa uviedla, že sa nehoda stala asi okolo 6 hodiny večer,
bolo to v januári, takže bola už úplná tma. Prechod pre chodcov sa na mieste nehody nenachádzal,
poškodený nemal žiadne reflexné prvky, keď uvidel ich auto, začal bežať z jednej strany na druhú,

manžel na neho kričal aby nešiel, toto všetko však vie len od manžela, sama to nevidela. Povedal jej, že
bežal z jednej strany na druhú, teda z tej strany ako je Jasplastik na stranu kde je Biolife. Nevie uviesť,
či miesto, z ktorého sa poškodený rozbehol, bolo osvetlené, ale asi nebolo, myslí, že osvetlenie bolo
len na strane kde je Biolife. Na otázku, či miesto odkiaľ poškodený sa vydal smerom k jej manželovi, je
miestom, kde ho uvidela na tom moste odpovedala, že áno, ale kým zaparkovali, mohol ešte 2-3 kroky

urobiť, nebolo to teda úplne presné miesto, ale približne áno. V mieste, kde ho uvidela, bola slabšia
viditeľnosť. K rozporom vo výpovediach ohľadom viditeľnosti uviedla, že je pravda, že bola na strane,
z ktorej sa brat vydal horšia viditeľnosť ako na strane kde je Biolife, bola tam teda viditeľnosť slabšia,
ale asi dostatočná, keďže poškodeného ona sama zbadala. K rozporom ohľadom skutočností, ktoré jej
mal obžalovaný povedať, keď vystúpil z auta uviedla, že je pravda to, čo vypovedala dňa 25.01.2023 a

teda že jej obžalovaný povedal, že sa ponáhľal pre svojho syna do U.. Na doplňujúcu otázku obhajkyne
uviedla, že brata zbadala približne v strede mosta, ale nie úplne v strede, už to bolo trochu ďalej od
stredu a keď ho zbadala na ceste pri kraji chodníku na strane Biolife, to už bolo dole mostom.
K výpovedi svedkyne D. Č. sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že svedkyňa ho mohla vidieť preto, lebo
svetlá sú do polky mosta na ľavej strane a mohol byť teda pod lampou, potom sú už v druhej polovici

mosta lampy len na pravej strane.

Svedok G. Č. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si vzhľadom na odstup času už na to presne
nespomína, ale pamätá si, že poškodený sa poobede sťažoval na problémy s močením a Rýchla
zdravotná pomoc ho preto zobrala do nemocnice, mal upchatý vývod, a keď ho ošetrili im zavolali, že

mu sanitku nedajú, a že si majú prísť pre neho. Keď prišli do nemocnice tak na urgentnom príjme už
nebol, niekto ho pustil alebo odišiel, hľadali ho tam, potom išli domov. Cestou manželka poškodeného
zbadala na moste a povedala mu to, otočil sa a zbadal ho tiež, išli dolu z mostu a zastavili pod svetlom
tam, kde je bývalý Medos. Keď ho poškodený zbadal, začal utekať, kričal na neho, aby nešiel, lebo idúautá, bál sa, že ho zrazia autá ktoré išli smerom do T. a v tom ho zrazilo auto, ktoré išlo z T. do U.. Toto
auto ani nevidel, videl náraz a to ako vyletel poškodený do vzduchu a spadol. Išiel to povedať manželke,
zavolali Rýchlu zdravotnú pomoc, ktorá ho zobrala do nemocnice do T. a potom prišli policajti. Na otázky

prokurátorky svedok uviedol, že keď poškodeného zbadal, nachádzal sa po jeho ľavej ruke na opačnej
strane vozovky, mohol byť asi 10 m od neho krížom cez cestu. Išiel dole z mosta, zastavil tam, kde bolo
svetlo, poškodený ho zbadal a začal utekať, mohol byť asi 50 m od neho. Zbadal ho, keď vstúpil na
cestu, videl ho dobre, bola tma, ale boli tam svetlá, sú tam lampy, ktoré svietia na cestu. Svetlo svieti
aj na druhú stranu. Autá, ktoré išli cestou z U. ho nezrazili, boli dve alebo tri, ale on bol asi rýchlejší

ako tieto autá. Zrazilo ho auto, ktoré išlo z T.. Toto auto nevidel. K zrážke došlo pri chodníku, videl,
že poškodeného vyhodilo do vzduchu a spadol. Auto išlo ďalej, nezastavilo a potom sa hneď otočilo.
Vodič vybehol hneď z auta, utekal k poškodenému, začal im pomáhať. Nevie či brzdil, počul len náraz.
Poškodenému odletela topánka k smerom Biolife-u. Nevie ako rýchlo išlo auto, ktoré ho zrazilo, nevidel
ho, išlo dole z mosta. Z vlastných skúseností vie, že ak by nebrzdil, išiel by dole mostom stále rýchlejšie.
Vodič, ktorý poškodeného zrazil, vytiahol deku a prikryli zraneného. Tento vodič mu povedal, že sa mu to

už raz stalo, že skoro niekoho zrazil. Toto auto zaregistroval až keď poškodeného zrazilo, nepočul zvuk
brzdenia, len zvuk samotného nárazu do poškodeného. Poškodený bol v dôsledku nehody polámaný,
mal zlomenú panvu, mali ho operovať v Bratislave, ale tam povedali že sa už operovať nedá, ostal
teda ležiaci. Manželka sa ho pýtala, či vie čo sa stalo a povedal, že áno, že ho zrazilo auto. Na otázky
obhajkyne svedok uviedol, že bolo niečo po 6 hodine večer, bola tma a zlé počasie. Keď išli do T., pršalo,

v čase nehody mohla už sadať hmla. Poškodený mal tmavý kabát a tepláky, nemal reflexné prvky, na
mieste nehody prechod pre chodcov sa nenachádza. Keď zastavil auto, manželka čakala v aute, on
vystúpil,poškodenýišielrýchlouchôdzou,zaregistroval,žeužidenacestu.Manželkavystúpilaažkeďjej
povedal, že ho zrazilo auto, zrážku nevidela. Vozidlo obžalovaného zbadal až keď poškodeného zrazil.
Nepozeral hore na most, bál sa, aby ho nezrazili autá idúce do T.. Od času, kedy manželka poškodeného

zbadala na moste, mohli prejsť asi 10 až 20 m. K rozporom vo výpovediach ohľadom brzdenia svedok
uviedol, že preto uviedol, že auto nebrzdilo, pretože brzdy nepočul, keby brzdilo, tak by to počul. K
rozporom vo výpovediach ohľadom skutočností, ktoré mu uviedol obžalovaný po zrážke uviedol, že je
pravda, že mu obžalovaný po nehode povedal, že sa ponáhľal do U. pre syna do Akadémie Tomiho
Kidda. K rozporom vo výpovediach ohľadom vzdialenosti poškodeného I. G. svedok uviedol, že odkedy

zbadala švagra manželka a povedala mu to, mohol prejsť 10 až 20 m, keď ho vtedy zbadal, bol asi vtedy
v strede mosta, on išiel dole z mosta a zastavil až dole pod mostom pod svetlom. Od stredu mosta, kým
zastavil vozidlo, mohlo byť asi 150 m, zastavil hneď ako končí kopec.
Znalec Ing. Josef Veverka pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že zotrváva na záveroch
prezentovaných v odbornom vyjadrení č. A 35/2022 a predniesol jeho závery v zhode s jeho písomným

vyhotovením. Zo záverov odborného vyjadrenia č. A 35/2022 vyplýva, že j dopravnej nehode došlo
na úseku vozovky, kde vo výhľade vodičovi v smere jazdy na celú plochu vozovky a ani chodcovi
z ľavého okraja vozovky doprava do protismeru jazdy vozidla nič nebránilo. Vozidlo zn. Volkswagen
Passat jazdilo predpokladanou konštantnou rýchlosťou 45 až 49 km/hod., v čase pred nárazom do
chodca sa vozidlo jazdiace predpokladanou konštantnou rýchlosťou nachádzalo v pravom jazdnom

pruhu na železničnom nadjazde vo vzdialenosti 151.2 až 167.2 m/159.2 m +-5%/ pred miestom stretu -
pri daných rozhľadových pomeroch /verejné osvetlenie umiestnené iba na pravom okraji vozovky/ vodič
nemal možnosť vidieť chodca, ktorý vstúpil z ľavého chodníka na vozovku/do pripájacieho pruhu. V čase
8.7 až 9.7 s 9.2 s +- 5% pred nárazom do chodca sa vozidlo jazdiace predpokladanou konštantnou
rýchlosťou nachádzalo v pravom jazdnom pruhu vo vzdialenosti 114.0 až 126.0 m/120.0 m +- 5%/

pred miestom stretu - pri daných rozhľadových pomeroch vodič nemal možnosť vidieť chodca, ktorý
sa nachádzal v úrovni čiary deliacej pripájací a ľavý jazdný pruh. V čase /3.8 až 4.2/ s /4.0 s +-5%
pred nárazom do chodca sa vozidlo jazdiace predpokladanou konštantnou rýchlosťou nachádzalo v
pravom jazdnom pruhu vo vzdialenosti 49.6 až 54.8/m 52.2 m +-5%/ pred miestom stretu - vodič v tomto
okamihu mal možnosť vidieť chodca, ktorý sa nachádzal v úrovni stredovej deliacej čiary a pokračujúcim

pohybom pre vozidlo predstavoval bezprostredné nebezpečenstvo, na prítomnosť chodca na vozovke
mal možnosť reagovať, skutočnosť, že na chodca nereagoval technicky nie je vysvetliteľná, príčina je
iného ako technického rázu. Pri pôvodnej rýchlosti a polohe vozidla v strede pravého jazdného pruhu,
pozdĺžne prednou časťou v úrovni svedkom popísaného miesta stretu došlo k nárazu vozidla pravou
prednou časťou do zadnej časti pravého bohu tela chodca pohybujúceho sa z ľavej strany cez vozovku,

nárazom sa smer ani rýchlosť jazdy vozidla podstatne nezmenili. Vodič vozidla - podľa svojho vyjadrenia
- reagoval na náraz - nakoľko mal možnosť vidieť chodca počas celého pohybu chodca od stredu
vozovky po miesto stretu príčina jeho reakcie až na náraz technicky nie je vysvetliteľná, je iného než
technického rázu. V predĺženom reakčnom čase 1.5s prešlo doposiaľ nebrzdené vozidlo pôvodnourýchlosťou a smerom dráhu /18.3 až 20.3/m /19.3 m +-5%. Vodič reagoval brzdením a súčasným
vybočením doprava. V čase nábehu brzdového účinku 0.2 s sa vozidlo na dráhe /2.4 až 2.6 m/2.5 m
+-5% zbrzdilo na rýchlosť jazdy 42 až 47 hm/h /44.4 km/h +-5%. Z tejto rýchlosti brzdilo vozidlo pri

súčasnom vybočení doprava a následnom otočení sa do protismeru pôvodnej jazdy, kedy zastavilo v
konečnej zameranej polohe na ploche odbočky doprava pretočené šikmo do protismeru pôvodnej jazdy.
Chodec pri vstupe z ľavej strany na vozovku do pripájacieho pruhu v čase /11.6 až 12.8 / s /12.2 s
+-5%/ pred nárazom vozidla v svedkom popísanom mieste, cez vozovku sa pohyboval šikmo vľavo
v smere jazdy vozidla rýchlosťou „normálnej“ chôdze 4.3 km/h. +-5% - v tomto okamihu pri pohľade

doprava mal možnosť vidieť a podľa svojho vyjadrenia i videl osvetlené vozidlo prichádzajúce sprava
zo železničného nadjazdu, na toto vozidlo mal možnosť reagovať, príčina jeho šikmého pohybu cez
vozovku nie je technicky vysvetliteľná, je iného ako technického rázu. V čase /2.9 až 3.2/ s /3.0 s +-5%
po vstupe z ľavej strany na vozovku, resp. /8.7 až 9.7/s/9.2 s+-5%/ pred nárazom vozidla, chodec
predpokladanou konštantnou rýchlosťou prešiel šikmo vľavo dráhu /3.4 až 3.8/m/3.6+-5%/, nachádzal
sa v úrovni čiary deliacej pripájací a ľavý protismerný jazdný pruh/ zo smeru jazdy vozidla zn. VW

Passat- pri pohľade doprava šikmo dozadu mal možnosť vidieť osvetlené vozidlo zn. VW Passat, na toto
vozidlo mal možnosť reagovať. V čase /7.8 až 8.6/s/8.2s +-5%/ po vstupe z ľavej strany na vozovku,
resp. /3.8 až 4.2/s/4.0s +-5%/ pred nárazom vozidla, chodec predpokladanou konštantnou rýchlosťou
prešiel šikmo vľavo dráhu /9.3 až 10.3/m/9.8m +-%/, nachádzal sa v úrovni stredovej deliacej čiary
- pri pohľade doprava šikmo dozadu mal možnosť vidieť osvetlené vozidlo zn. VW Passat, ktoré pri

jeho pokračujúcom pohybe pre neho predstavovalo bezprostredné nebezpečenstvo, skutočnosť, že naň
nereagoval nie je technicky vysvetliteľná, príčina je iného ako technického rázu. Chodec pokračoval v
šikmom pohybe krížom cez pravý jazdný pravý jazdný pruh/zo smeru jazdy vozidla zn. VW Passat. V
čase /11.6 až 12.8/s/12.2+-5% po vstupe z ľavej strany na vozovku chodec predpokladanou konštantnou
rýchlosťou prešiel šikmo vľavo dráhu/13.9 až 15.3/m/14.6 m +-5%/3.8 až 4.2/s/4.0s +-5%/ po prechode

úrovňou stredovej deliacej čiary chodec predpokladanou konštantnou rýchlosťou prešiel dráhu/4.6 až
5.0/m/4.8m +-5%, kedy pri jeho polohe v svedkom popísanom mieste nárazu vozidla /20.5m id ZBM,
2.3 m vľavo od čiary pravej krajnice vo vzdialenosti 10.6m vpravo od ľavého okraja vozovky došlo
k nárazu vozidla pravou prednou časťou do zadnej strany pravého boku jeho tela. Nárazom došlo k
rotácii tela pri jeho súčasnom pohybe vedľa pravého boku vozidla s dopadom tela na vozovku v úrovni

zadnej časti pravého boku vozidla v čase /0.3 až 0.5/s/0.4s +-5% po náraze. Do popísanej konečnej
polohy /23.7m od ZBM, v úrovni čiary pravej krajnice sa telo dostalo šmýkaním sa rotáciou po vozovke
v čase /1.5 až 1.7/s/1.6s +-5% po náraze vozidla. Minimálne v čase 4.0s +-5% pred nárazom do chodca
vodič mal možnosť vidieť chodca nachádzajúceho sa v úrovni stredovej deliacej čiary a pohybujúceho
sa z ľavej strany cez vozovku. Mal preto i možnosť odpovedajúcim spôsobom konať, t.j. spomaliť a

nechať chodca prejsť, alebo chodcovi sa vyhnúť smerom vľavo - prejsť za chodcom. Skutočnosť, že
voči na chodca nereagoval - podľa svojho vyjadrenia ho nevidel - technicky nie je vysvetliteľná. V čase
vstupu z ľavej strany na vozovku 12.2s+-5% pred nárazom vozidla chodec pri pohľade doprava mal
možnosť vidieť sprava prichádzajúce osvetlené vozidlo, mal preto možnosť odpovedajúcim spôsobom
konať,t.j.zrýchlenýmpohybom/rýchlouchôdzou/resp.kolmýmsmerompohybucezvozovkuprejsťpred

vozidlom, alebo zastaviť sa v úrovni stredovej deliacej čiary a vstúpiť do pravého jazdného pruhu potom,
akobyvozidlozn.VWPassatprešlo,základnýmpredpokladomprezabráneniestretuchodcombolajeho
reakcia na sprava prichádzajúce osvetlené vozidlo. Pri kolmom pohybe chodca cez vozovku by chodec
- za predpokladu jeho chôdze konštantnou rýchlosťou, bez spomalenia alebo zastavenia sa v koridore
pohybu vozidla: prešiel priečne úrovňou miesta stretu o 3.2s +-5% skôr ako by do úrovne koridoru

jeho kolmého pohybu vošlo vozidlo zn. V2 Passat, v čase prejazdu vozidla zn. VW Passat úrovňou
koridoru jeho kolmého pohybu by sa nachádzal v úrovni pravého okraja vozovky, v čase prejazdu vozidla
úrovňou miesta stretu počas nehodového deja by sa nachádzal na chodníku vpravo od vozovky, pohyb
chodca cez vozovku po vyznačenom priechode pre chodcov nie je riešený, nakoľko v bezprostrednej
blízkosti miesta dopravnej nehody sa žiadny nenachádza. Stanovenie príčiny vzniku dopravnej nehody

je otázkou právneho posúdenia. Technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo konanie vodiča
vozidla, ktorý nereagoval na chodca prechádzajúceho z ľavej strany cez vozovku napriek tomu, že tohto
chodca minimálne v čase 4.0 s +-5% pred stretom pri polohe chodca v úrovni stredovej deliacej čiary
mal možnosť vidieť a odpovedajúcim spôsobom reagovať. V priamej príčinnej súvislosti so vznikom
dopravnej nehody bolo konanie chodca, ktorý nereagoval na sprava prichádzajúce osvetlené vozidlo

napriek tomu, že v čase vstupu z ľavej strany na vozovku pred stretom i po celý čas pohybu od ľavého
okraja vozovky po miesto stretu toto vozidlo mal možnosť vidieť, vozovku prechádzal šikmo vľavo v
smerejazdyvozidla,pričomprikolmomsmerejehopohybucezvozovkubyvozovkouprešielskôr,akoby
pozdĺžne do úrovne jeho kolmého pohybu došlo vozidlo zn. VW Passat. V danom priebehu nehodovéhodeja vodič vozidla minimálne pri polohe chodca v úrovni stredovej deliacej čiary mal možnosť chodca
vidieť, reagovať a vzniku nehodového deja zabrániť - chodec preto pohybom z ľavého okraja vozovky
nevytvoril vodičovi vozidla zn. VW Passat prekážku z technického hľadiska náhlu. Chodec v čase vstupu

z ľavej strany na vozovku i po celý čas pohybu od ľavého okraja vozovky po miesto stretu mal možnosť
vidieť sprava prichádzajúce osvetlené vozidlo, mal možnosť naň reagovať a vzniku nehodového deja
zabrániť, pri kolmom pohybe v smere cez vozovku by prešiel úrovňou koridoru pohybu vozidla skôr ako
by tam došlo vozidlo, vozidlo preto nevytvorilo chodcovi prekážku z technického hľadiska náhlu.
Na otázku, či by sa zmenila situácia resp. závery vyjadrenia ak by poveternostné podmienky boli

ovplyvnené napr. hmlou znalec uviedol, že áno ak by bola hmla, rozhľadové pomery by boli iné, avšak
podľa zápisnice o ohliadke dopravnej nehody bola viditeľnosť neznížená vplyvom poveternostných
podmienok. Na otázku, či by mohla mať vplyv na závery resp. rozhľadové podmienky tá skutočnosť,
že prichádzali oproti idúce vozidlá, ktoré osvetľovali aj vodiča a aj tá skutočnosť, že v čase dopravnej
nehody bola tma a dážď znalec uviedol, že chodec prechádzal zľava doprava vozovky, teda ak by
prichádzali oproti idúce vozidlá, tieto by išli po ľavej strane vozovky a chodca by osvetľovali. Na otázku,

či by boli závery odborného vyjadrenia iné, ak by chodec nešiel chôdzou 4,3 km/h, ale ak by bežal
znalec uviedol, že rýchlosť chodca vyplynula jednak z výpovedí svedkov a jednak aj z uvedeného miesta
nárazu vozidla do chodca a jeho konečnej polohy, teda konečnej polohy chodca. Ak by bola rýchlosť
chodca iná, bola by iná aj konečná poloha tela resp. ak by chodec bežal, telo by sa nachádzalo viac k
pravému okraju vozovky. Je však potrebné uviesť, že iná rýchlosť chodca by ovplyvnila výpočty, ale nie

jednu podstatnú vec, ktorou je viditeľnosť chodca. Chodec minimálne od stredu vozovky predstavoval
nebezpečenstvo, na ktoré by mal vodič reagovať. Na otázku, či by malo uvedené vplyv aj na časový
úsek, v ktorom mal vodič možnosť na chodca reagovať, plus-mínus 4 sekúnd pred nárazom znalec
uviedol, že tento čas by sa skrátil, čo však neovplyvní povinnosť vodiča reagovať v čase, keď pre neho
chodec začal predstavovať bezprostredné nebezpečenstvo, teda v tomto prípade v strede vozovky, keď

vstupoval z ľavej časti vozovky do pravej. Na otázkuiete všeobecne aká je vzdialenosť, v ktorej možno
zbadať osobu odetú v tmavom oblečení bez reflexných prvkov znalec uviedol, že každá situácia je
odlišná, avšak všeobecne je vzdialenosť do svitu svetlometov 40-75 m. V danom prípade bola vozovka
osvetlená okrem svetlometov vozidla aj pouličným osvetlením, t.j. vodič na vzdialenosť 52 m chodca
mal možnosť vidieť. Na otáruku, či mohla mať vplyv na rozhľadové podmienky vodiča skutočnosť, že

z pravej strany vozovky na chodca mávali iné osoby, ktoré pozornosť resp. pohľad vodiča odpútali
znalec uviedol, že vozidlo nachádzajúce sa na pravej strane vozovky nezakrývalo výhľad na chodca, z
hľadiska rozhodových podmienok nemá vplyv teda na priebeh dopravnej nehody. Osoby nachádzajúce
sa pri tomto vozidle by mali pre vodiča signalizovať nebezpečenstvo a mal by preto zvýšiť pozornosť. 4
sekundy je dostatočný čas na to, aby vodič minimálne chodca registroval pred nárazom, teda osoby nie

sú technickou závadou z technického hľadiska, ktoré by bránili vodičovi v reakcii na chodca. Na otázku,
pri čase 4 sekundy pred nehodou ak by vodič venoval riadnu pozornosť vedeniu motorového vozidla,
akým spôsobom mohol nehode zabrániť znalec uviedol, že sú 2 základné alternatívy, vodič mohol pred
chodcom spomaliť, pretože chodca zachytil iba pravou časťou vozidla pri priemernom reakčnom čase
1 sekunda zostávajú 3 sekundy na brzdenie, teda vodič mohol spomaliť, alebo vyhnúť sa chodcovi

smerom vľavo, ale základným predpokladom pre zabránenie stretu je reakcia vodiča na chodca. Na
otázku, či reagoval vodič brzdením znalec uviedol že vodič podľa jeho vyjadrenia reagoval až na náraz,
teda najskôr bol náraz, reakčný čas, nábeh brzdového účinku a brzdenie po zastavení, ešte tam bolo
nejaké otočenie auta do konečnej polohy, čo však nie je podstatné. Na otázku obžalovaného, či mal dať
oproti idúcim autám „čelovicu“, teda čelnú zrážku znalec uviedol, že hovoril o možnosti vyhnúť sa stretu

s chodcom vľavo, nie že by malo vozidlo prejsť do protismeru. To znamená, pri náraze vozidla pravou
prednou časťou vodič minimálnym vyhýbacim manévrom vľavo mal možnosť prejsť za chodcom, ale
tento manéver predstavuje predpoklad reakcie vodiča na chodca a to je hlavný problém priebehu tejto
nehody, teda reakcia vodiča až na náraz.
Obžalovaný k výsluchu znalca uviedol, že znalec vychádzal z toho, že bolo sucho a nikto nešiel oproti,

bol to samovrah, skočil do cesty, je predsa zrejmé, že pri daždi a autách idúcich oproti uvedené vždy
znehodnotí výhľad vodiča. Chodec utekal, pričom znalec vychádzal z toho, že išiel krokom.

Obhajkyňa k výsluchu znalca uviedla, že so závermi odborného vyjadrenia nesúhlasí, nakoľko má
za to, že znalec vychádzal z nesprávnych faktorov týkajúcich sa najmä viditeľnosti a rýchlosti

chôdze poškodeného. Vzhľadom na skutočnosť, že na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní priami
svedkovia potvrdili, že viditeľnosť bola znížená, resp. už mohla sadať hmla a vzhľadom na skutočnosť,
že obaja svedkovia - pán Č.W. a pani Č. uviedli, že chodec bežal, navrhuje doplniť odborné vyjadrenieo zodpovedanie resp. preskúmanie týchto skutočností, prípadne o vypracovaného nového odborného
vyjadrenia alebo znaleckého posudku.

Za súhlasu procesných strán bola prečítaná výpoveď svedkyne poškodenej JUDr. Anny Ščurovej z
prípravného konania zo dňa 25.01.2023 č.l. 42, z ktorej vyplynulo, že je zamestnankyňou Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, a.s.. Na základe poskytnutých informácií bolo zistené, že obžalovaný spôsobil
dopravnú nehodu dňa 17.01.2022 v meste T., U. N., pri spoločnosti Jasplastik- SK, v smere na obec U.,
pri ktorej ich poistenec I. G., O.. XX.XX.XXXX utrpel zranenia, ktoré si vyžiadali poskytnutie zdravotnej

starostlivosti, náklady ktoré hradila Všeobecná zdravotná poisťovňa. Poistencovi I.M. G. bola poskytnutá
v súvislosti s uvedeným zdravotná starostlivosť vo výške 1.840,54 eur.

Zo správy Slovenského hydrometeorologického ústavu č.l. 119 ohľadom poveternostných podmienok
dňa 17.01.2022 v čase o 18:20 hod. v meste T. na úseku U. N. pri spoločnosti Jasplastik - SK v smere na
obec U. vyplynulo, že dňa 17.01.2022 cez našu oblasť od severozápadu ďalej na juhovýchod postupoval

studenýfrontspojenýshlbokoutlakovounížousostredomnadPobaltímaBieloruskom.Dňa17.01.2022
v čase o 18:20 hod. bolo v meste T. zamračené (10/10 pokrytia oblohy oblačnosťou! Bez výskytu
atmosférických zrážok. Teplota vzduchu sa pohybovala v intervale 2,0°C až 3,0°C, fúkal v priemere
mierny až čerstvý, prevažne severo - severovýchodný vietor s rýchlosťou do 30 km/hod. s maximálnou
okamžitou rýchlosťou (nárazmi) až do 40 km/hod. Relatívna vlhkosť vzduchu sa pohybovala okolo

hodnoty 80%, povrch pôdy bol mokrý, v oblasti nebol pozorovaný výskyt hmly ani dymna, vodorovná
dohľadnosť dosahovala do 40km. Viditeľnosť, t.j. rozpoznateľnosť objektu na horizonte ani stav cestných
komunikácií meteorologické stanice nepozorujú.

Z lekárskej správy č.l. 166 vyplynulo, že poškodený I. G. utrpel pri autonehode zranenia zlomenú panvu,

zlomený stavec L5 a zlomené rameno vpravo, v priebehu liečenia predmetných zranení môžu nastať
komplikácie, zranenie môže zanechať trvalé alebo prechodné následky, poškodený bol v čase poranenie
PN pre iné poranenia, jedná sa o ťažký úraz.

Z lekárskej správy č.l. 167-168 vyplynulo, že poškodený bol privezený posádkou RLP, prepustený dňa

17.01.2022 z chirurgického urgentného príjmu s diagnózou masívnej inguinálnej hernie, pacient nečakal
na rodinu podľa dohody lekára s rodinnou a svojvoľne odišiel z urgentného príjmu, následne privezený
RLP, údajne do neho narazilo z pravého boku auta a padol na cestu na ľavý bok, odoslaný na celotelové
CT, kde zistené 1. fractura panvy AO B2, 2. fr. Proc. Transverzus L5, L4 1.sin, 3. fractura omi 1. dx. Neer
IV., 4. retroperitoneálne tekutina . v.s. hemoragická komplikácia pri fr. Panvy šíri sa z obl. Panvy vľavo

pozdĺž, prekrvácanie a presiaknutie intraabdomin. Tuku ventrolat. Vľavo od vyprázdneného MM.

Zo záznamu z dopravnej nehody č.l. 169-171 vyplynul opis udalosti - dopravnej nehody, ku ktorej došlo
dňa 17.01.2022 v čase okolo 18:20 hod. tak, že vodič P. T. viedol osobné motorové vozidlo zn. VW
Passat, EČ: B. v meste T., U. cesta pri spoločnosti Jasplastik-SK v smere na obec U., pričom sa

dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a neskoro reagoval na v tom čase prechádzajúceho chodca I.
G., ktorý v danom čase prechádzal mimo priechodu pre chodcov a ľavej strany v smere jazdy vodiča,
čím došlo ku zrážke, a to pravou prednou časťou vozidla do chodca a následnému pádu na cestu. Ako
príčina č. 1 nehody j e uvedené porušenie povinnosti vodiča, nevenovanie sa plne vedeniu vozidla a
nesledovanie situácie v cestnej premávke.

Zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody č.l. 172-187 vyplýva popis situácie na mieste dňa
17.01.2022 o 18:36 hod. v T., U. N. pri spoločnosti Jasplastik-SK, obhliadnuté dňa 17.01.2022 od 19:00
hod. do 17.01.2022 20:00 hod. k obhliadke bol pribratý obžalovaný, kedy sa jednalo o priamy úsek,
kvalita povrchu vozovky bola dobrá, s mokrým povrchom, dobrý stav krajnice, výrazne viditeľný vodiaci

pruh (biela čiara, dlaždice a pod.), komunikácia bez závad, dvojpruhová, dopravná nehoda situovaná
na jazdnom pruhu, v blízkosti priechodu pre chodcov (do vzdialenosti 20m), rýchlostný limit 50 km/hod.
Poveternostnásituácia-počasie-dážď,viditeľnosť-vnocisverejnýmosvetlením,viditeľnosťneznížená
vplyvom poveternostných podmienok, rozhľadové podmienky dobré. Stav účastníka dopravnej nehody
obžalovaného nepozornosť, roztržitosť, alkohol v dychu nezistený. Fotodokumentácia zobrazuje osobné

motorové vozidlo VW Passat EČ B., miesto dopravnej nehody a zaistené stopy.

Zo zápisu o dychovej skúške č.l. 188 vyplynulo, že u obžalovaného ani u poškodeného nebola dňa
17.01.2022 po dopravnej nehode nameraná žiadna hodnota alkoholu v dychu.Z evidenčnej karty vodiča č.l. 189-202 vyplynulo, že obžalovaný má v časti blokové pokuty evidovaných
spolu 47 záznamov.

Z evidenčnej karty vozidla č.l. 203 vyplynulo, že vlastníkom aj držiteľom osobného motorového vozidla
Volkswagen Passat, EČ: B. je obžalovaný.

Zo správy z obce X..l. 212 vyplynulo, že obžalovaný je ženatý, má dve maloleté deti, jeho správanie
nebolo riešené komisiou ochrany verejného poriadku.

Uznesením povereného príslušníka Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Galante, Okresný
dopravnýinšpektorátboldokonaniapribratýzaúčelomvypracovaniaznaleckéhoposudkuMUDr.Zdeno
Mores, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia.

Z uplatnenia nároku Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. z č.l. 49-50 vyplynulo, že poškodená

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si vyčíslila náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri
poškodení zdravia poškodeného I. G., O.. XX.XX.XXXX, zavineného treťou osobou vo výške 1.840,54
eur.

Z aktuálneho odpisu Registra trestov vyplynulo, že obžalovaný má evidované štyri záznamy, v prvom

prípade rozhodnutie Okresnej prokuratúry Galanta zo dňa 11.01.2002 o podmienečnom zastavení
trestnéhostíhania,vktoréhoskúšobnejdobesaobžalovanýosvedčil,vovzťahukuvšetkýmodsúdeniam
sa na neho hľadí, akoby odsúdený nebol.

Z výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ

postihnutý za 13 priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za čo mu boli ukladané
pokuty od 10 do 140,- eur.

K prečítaným listinným dôkazom sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že z listinných dôkazov vyplýva,
že nepršalo, svedkovia uvádzajú, že pršalo, očitá svedkyňa bola vypočutá po pol roku.

Postupom podľa § 256 odsek 2 Trestného poriadku bol prečítaný návrh poškodenej Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, a.s. z prípravného konania zaznamenaný na č.l. 47, kedy si poškodená uplatnila
nárok na náhradu škody vo výške 1.840,54 eur titulom poskytnutia zdravotnej starostlivosti poistencovi
I. G., O.. XX.XX.XXXX.

Postupom podľa § 256 odsek 2 Trestného poriadku bol prečítaný návrh poškodenej D. Č. z prípravného
konania, zaznamenaný na č.l. 35 a 41, kedy si poškodená uplatnila nárok na náhradu škody za pohrebné
trovy od páchateľa vo výške 600,- eur.

So súhlasom procesných strán bol prečítaný znalecký posudok č. XX/XXXX MUDr. Zdena Moresa,
znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, z ktorého záverov vyplynulo, že
poškodený I. G., O.. XX.XX.XXXX pri dopravnej nehode dňa 17.01.2022 utrpel polytraumu s poúrazovou
chudokrvnosťou, pohmoždenie v oblasti ľavého bedrového zhybu v oblasti veľkého chochola kde sa
nachádza odierka o veľkosti 16x70 cm, pohmoždenie s podliatinou v driekovej oblasti s prechodom

podliatiny na ľavé stehno, zlomeninu priečnych výbežkov tiel stavcov L4 aL5 vľavo, viacpočetná
dislokovaná zlomenina horného konca pravej ramennej kosti, zlomeninu panvy horného a dolného
ramienka lonovej kosti obojstranne s posunom lomných plôch, zlomeniny bočnej masy krížovej kosti
obojstranne, zlomeninu bedrových kostí obojstranne. K mechanizmu zranení znalec uvádza, že išlo o
postavenie čelne - bočné, to znamená že osobné motorové vozidlo VW Passat narazil svojou prednou

časťou do poškodeného, ktorý bol v tom čase v postavení bokom k prichádzajúcemu automobilu.
Pri tomto náraze sa nemôžu dolné končatiny ohýbať v kolene, rovnako pohyb v bedrových kĺboch
je veľmi obmedzený. Telo preto začína rotovať okolo predozadnej osi prechádzajúcej dolnou častou
trupu. Znalec predpokladá, že následne došlo k nahodeniu chodca na kapotu pravou stranou jeho tela,
počas prehnutia trupu ku zlomenine priečnych výbežkov uvedených tiel stavcov, nárazom na hranu

kapoty, prípadne vlastnú kapotou došlo ku zlomenine lonových kostí a pri kontakte s kapotou tiež
u zlomenine horného konca pravej ramennej kosti. Dopadom na zem potom k dolomeniu ostatných
súčastí panvy ako sú uvedené vyššie a šmýkaním po vozovke k pohmoždeniu ľavého bedrového
zhybu s plošnou odierkou značnej veľkosti. Presnejšie by mohol analýzou pohybu obidvoch účastníkovnehodovéhodejaodpovedaťznaleczodporucestnejdopravynapr.pomocousimulačnéhoprogramuPC
Crash 12.0 verzia. Doba liečenia od 17.01.2022 do 09.03.2022, kedy došlo k letálnemu koncu pacienta
poškodeného, doba dočasnej PN nebola vystavená, pretože poškodený v tom čas nebol pracujúci

dôchodca.Smrťpoškodenéhoniejevbezprostrednejsúvislostispredmetnoudopravnounehodou, ales
rozvojom komplikácií v liečbe /dekubitov, pravdepodobne následne sepsy/, ktoré však s týmto úrazovým
dejom a následným manažmentom liečebného procesu nevyhnutne súvisia. U poškodeného si jeho
poranenia vyžiadali urgentnú hospitalizáciu, bol síce pri vedomí, ale hemodynamicky nestabilizovaný,
mal početné zlomeniny kostného aparátu, bolo rozhodnuté v obidvoch prípadoch /rameno, panva/ o

neoperačnom konzervatívnom režime liečby, tým pádom stav poškodeného si vyžadoval horizontálny
režim až do jeho skonu. Počas celého liečebného procesu si vo všetkých činnostiach vyžadoval pomoc
druhej osoby a intenzívnu ošetrovateľskú starostlivosť. Počas celej doby liečby bol teda závažným
spôsobom obmedzený na bežnom obvyklom spôsobe života, bol bezvládny, pripútaný na lôžko, bez
možnosti samostatného pohybu. Odškodnenie za bolesť predstavuje spolu 450 bodov. V teoretickej
medicíne neexistuje žiadne delenie alebo klasifikácia úrazov na zranenie ľahké a ťažké, zaužívalo sa

posudzovanie závažnosti ublíženia na zdraví prevzaté z Trestného zákona. Bez toho, že by znalec
mienil hodnotiť zistené zdravotné skutočnosti alebo riešiť právne otázky uvádza, že v medicínskej a
súdnoznaleckej praxi zranenie, ktoré považuje znalec za preukázané u poškodeného napĺňa svojou
podstatou znaky ťažkej ujmy na zdrav. Vážnosť poranenia vzhľadom na hodnotu AIS zaradil pod bod č.
5, kedy sa jedná o kritické poranenia, s neistým prežitím.

Po takto vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od
toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Z vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že skutok sa stal a že obžalovaný konaním uvedeným v skutkovej

vete spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona, nakoľko naplnil všetky
obligatórne znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu tak po stránke subjektívnej ako aj po stránke
objektívnej.

Vyššie uvedený záver umožnili súdu spoľahlivo prijať výsledky vykonaného dokazovania, vyplývajúce z

celého radu ako priamych tak i nepriamych dôkazov, vrátane vyhodnotenia obrany obžalovaného, ktorú
súd považoval za nešťastnú a predovšetkým, za právne bezvýznamnú. V tomto smere súd poukazuje na
vykonané dokazovanie, predovšetkým odborné vyjadrenie Ing. Josefa Veverku a jeho výsluch, z ktorých
jednoznačne vyplynulo, že jednou z príčin dopravnej nehody bolo konanie vodiča a teda obžalovaného,
ktorý nereagoval na chodca - poškodeného prechádzajúceho z ľavej strany cez vozovku napriek tomu,

že poškodeného v úrovni stredovej deliacej čiary mal možnosť vidieť a odpovedajúcim spôsobom
reagovať a vzniku nehodového deja zabrániť. Znalec zároveň vylúčil, že by poškodený I. G. pohybom
z ľavého okraja vozovky vytvoril pre obžalovaného náhlu prekážku. Čo sa týka viny obžalovaného, je
potrebné poukázať aj na výpovede svedkyne D. Č. a svedka G. Č., ktorí svedkovia zhodne uviedli, že
poškodenéhoI.G.vrozhodnomčasenaprieknepriaznivémupočasiu,akoajnapriektmavémuoblečeniu

a absencie reflexných prvkov videli. Tieto výpovede súd vyhodnotil ako vierohodné, nakoľko svedkyňa
poškodenáakoajsvedokvypovedalikonzistentne,ichvýpovedesavzájomnedopĺňali,prípadnérozpory
boli zákonným postupom na hlavnom pojednávaní odstránené. Neobstojí teda argument obžalovaného,
že poškodeného nevidel a preto na neho nereagoval, keďže uvedené bolo vyvrátené vyššie uvedenými
dôkazmi, predovšetkým odborným vyjadrením v kontexte s vyššie uvedenými svedeckými výpoveďami.

Vyššie uvedené dôkazy podporne dokresľujú aj prečítané listinné dôkazy, najmä lekárske správy,
záznam z dopravnej nehody, zápisnica obhliadke miesta dopravnej nehody a v neposlednom rade aj
znalecký posudok MUDr. Zdena Moresa ohľadom spôsobených zranení poškodeného I. G..

Takto zistený skutkový stav veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu trestného činu, i konkrétne

následné spáchanie, boli na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázané vyššie uvedenými dôkazmi.
Na základe vykonania a zhodnotenia dôkazov týkajúcich sa skutkových zistení dospel súd k záveru,
že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku, sa stal, že ho spáchal obžalovaný a svojím
konaním tak naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek
1 Trestného zákona.

Obžalovaný nad následkom, ktorý v dôsledku ním spáchaného trestného činu nastal vyjadril ľútosť,
avšak zotrvával v presvedčení, že zaň nemôže, na svoju obranu uvádzal skutočnosti, ktoré on sám
považoval za rozhodujúce pre posúdenie zavinenia. Konkrétne obžalovaný založil svoju obhajobu natom, že v čase, ktorý predchádzal zrážke jeho vozidla s poškodeným chodcom, tohto vôbec nevidel
a odôvodnil to skutočnosťou, že chodec vybehol na cestu a preto nemal šancu zastaviť. Okrem
uvedeného poukazoval obžalovaný tiež na skutočnosť, že poškodený bol oblečený v tmavom oblečení

bez reflexných prvkov, čo zapríčinilo to, že ho nevidel.

Takto zvolená obrana podľa názoru súdu nielenže vôbec nebola spôsobilá vyviniť obžalovaného
spod obvinenia, ktorému v zmysle podanej obžaloby čelil, ale v podstate nemala ani vôbec žiadne
iné opodstatnenie a zostala tak iba na úrovni právne neakceptovateľného pokusu o zbavenie sa

zodpovednosti za spôsobený následok. V súvislosti so stavom poškodeného poukazuje súd na záznam
o dychovej skúške, z ktorého vyplýva, že poškodený nebol pod vplyvom alkoholu. Chybný úsudok
obžalovaného tvoriaci základ jeho obrany spočíval v tom, že v predmetnej trestnej veci nebolo
rozhodujúce, čo mal poškodený oblečené, pretože z odborného vyjadrenia č. 35/2022 ako aj výsluchu
znalca celkom jasne vyplýva, že obžalovaný mal možnosť poškodeného vidieť a reagovať naň niektorým
z popísaných spôsobov a napriek tomu, že bola vonku tma, obaja účastníci nehody sa mohli včas

vidieť, aby mohli bezpečne zabrániť vzniku dopravnej nehody. Rovnako tak svedkyňa poškodená D. Č.
a svedkov G. Č.M. ako už bolo uvedené zhodne potvrdili, že napriek tme a nepriaznivému počasiu bola
na mieste dostatočná viditeľnosť ako aj to, že poškodeného videli.

Ďalšia chyba v obrannom postoji obžalovaného spočívala v tom, že tento celkom neopodstatnene

tvrdil, že poškodený mu pod auto vbehol a preto nemal možnosť na uvedené reagovať. Pokiaľ ide o
obžalovaným namietanú rýchlosť chodca poškodeného súd uvádza, že je pravda, že svedok G. Č., ktorý
bol jediným priamym svedkom dopravnej nehody uviedol, že poškodený začal utekať, resp. v priebehu
svojho výsluchu ďalej uviedol, že poškodený išiel rýchlou chôdzou. V tomto smere preto súd poukazuje
na výpoveď znalca Ing. Josefa Veverku, ktorý sa jednoznačne vyjadril, že rýchlosť chodca vyplynula

jednak z výpovedí svedkov a jednak aj z uvedeného miesta nárazu vozidla do chodca a jeho konečnej
polohy, teda konečnej polohy chodca, ak by bola rýchlosť chodca iná, bola by iná aj konečná poloha tela,
resp. ak by chodec bežal, telo by sa nachádzalo viac k pravému okraju vozovky. Iná rýchlosť chodca
by ovplyvnila výpočty, ale nie jednu podstatnú vec, ktorou je viditeľnosť chodca. Chodec minimálne od
streduvozovkypredstavovalnebezpečenstvo,naktorébymalvodičreagovať.Skrátilbysačas,vktorom

mal možnosť vodič reagovať, čo však neovplyvňuje povinnosť vodiča reagovať v čase, keď pre neho
chodec začal predstavovať bezprostredné nebezpečenstvo, teda v tomto prípade v strede vozovky, keď
vstupoval z ľavej časti vozovky do pravej. V danom prípade bola vozovka osvetlená okrem svetlometov
vozidla aj pouličným osvetlením, vodič na vzdialenosť 52 m chodca mal možnosť vidieť. V súvislosti s
obranou obžalovaného je tiež potrebné uviesť, že tento tvrdil, že sa nikam neponáhľal v rozpore s čím

svedkyňa poškodená D. Č. a svedok G. Č. zhode vypovedali, že obžalovaný bezprostredne po nehode
uviedol, že sa ponáhľal pre syna do U. na tréning.
Keďže pri ustálení zavinenia páchateľa musí súd vždy starostlivo zistiť a spoľahlivo objasniť jeho
konanie, následok tohto konania a tiež príčinnú súvislosť medzi konaním (opomenutím) a následkom, v
danom prípade súd celkom jednoznačne a nepochybne mohol ustáliť, že následok (ťažká ujma na zdraví

poškodeného I. G.) nastala v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, ktoré fakticky spočívalo v
nedostatočnom venovaní sa riadeniu vozidla a situácii v cestnej premávke, v dôsledku čoho neskoro
reagoval na cez vozovku prechádzajúceho poškodeného.

Tento záver jednoznačne vyplýva zo záverov resp. odborného vyjadrenia č. 35/2022, z ktorého zreteľne

vyplynulo, že spôsob jazdy obžalovaného bol z technického hľadiska nesprávny a jednou z technických
príčin nehody bola skutočnosť, že obžalovaný na poškodeného nereagoval napriek tomu, že ho mal
možnosť vidieť.

Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že v konaní bol produkovaný aj dôkaz nasvedčujúci

spoluúčasti poškodeného na dopravnej nehode. Zo záverov odborného vyjadrenia č. 35/2022 vyplynulo,
že dopravnej nehode mohol zabrániť aj poškodený, u ktorého znalec identifikoval nesprávne prvky
správania sa počas prechádzania cez cestu. V priamej príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody
bolo podľa vyjadrenia znalca teda aj konanie poškodeného, ktorý nereagoval na sprava prichádzajúce
osvetlené vozidlo obžalovaného, ktoré mal možnosť vidieť a vozovku prechádzal šikmo vľavo v smere

jazdy vozidla, pričom pri kolmom smere jeho pohybu cez vozovku by prešiel skôr, ako by pozdĺžne do
úrovne jeho kolmého pohybu prišlo vozidlo obžalovaného. Uvedené zistenia obžalovaného nezbavujú
zodpovednosti za spáchaný trestný čin, avšak ich súd následne vzal do úvahy pri rozhodovaní o druhu
a výmere trestu.Súčasne súd nemal žiadne dôvody spochybňovať závery znaleckého dokazovania v oblasti
posudzovania a vyhodnotenia zranení poškodeného, ktoré mu vznikli v príčinnej súvislosti s dopravnou

nehodou, ktorej bol účastníkom a ktorú spoluzavinil obžalovaný, pretože tieto zranenia boli riadne
zdokumentované, vyšetrené, ošetrené, liečené a bola určená aj príčina ich vzniku.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, vrátane právnej kvalifikácie, pretože v konaní bolo

nepochybne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný, tento svojim konaním naplnil všetky zákonné
znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň súd
čiastočne upravil skutkovú vetu obžaloby, keď doplnil časový údaj týkajúci sa doby liečenia poškodeného
(viac ako 42 dní), počas ktorej bol závažným spôsobom obmedzený na obvyklom spôsobe života, z
čoho potom vyplýva aj spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví poškodeného.

Súd odmietol vykonať dôkaz navrhovaný obhajobou - doplnením odborného vyjadrenia ako aj
vypracovaním nového odborného vyjadrenia znalcom z odboru dopravy z dôvodu jeho nadbytočnosti,
nakoľko sa týkal okolností, ktoré boli zistené už skôr navrhnutými a vykonanými dôkazmi. Pokiaľ
ide o odmietnutie vykonania navrhovaného dôkazu je potrebné poukázať aj na výsluch znalca Ing.
Josefa Veverku, ktorý sa jednoznačne vyjadril, že rýchlosť chodca vyplynula jednak z výpovedí svedkov

a jednak aj z uvedeného miesta nárazu vozidla do chodca a jeho konečnej polohy, teda konečnej
polohy chodca, ak by bola rýchlosť chodca iná, bola by iná aj konečná poloha tela, resp. ak by
chodec bežal, telo by sa nachádzalo viac k pravému okraju vozovky, pričom iná rýchlosť chodca by
ovplyvnila výpočty, ale nie jednu podstatnú vec, ktorou je viditeľnosť chodca. Chodec minimálne od
stredu vozovky predstavoval nebezpečenstvo, na ktoré by mal vodič reagovať. Na margo nedôvodnosti

doplnenia odborného vyjadrenia znalca Ing. Josefa Veverku súd tiež uvádza, že nie je pravda, že by
svedkovia, z ktorých výpovedí znalec pri vypracovaní odborného vyjadrenia vychádzal, v prípravnom
konaní vypovedali rozdielne ohľadom počasia v rozhodnom čase, nakoľko svedkovia zhodne ako v
prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní uviedli, že v čase dopravnej nehody pršal dážď so
snehom.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto inému z
nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví.

Z hľadiska zavinenia súd konanie obžalovaného vyhodnotil podľa § 16 písm. a) Trestného zákona ako
vedomú nedbanlivosť, keď obžalovaný vedel, že môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným

zákonom (ľudský život a zdravie), ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo
ohrozenie nespôsobí, berúc do úvahy okolnosti, za akých obžalovaný skutok spáchal a skutočnosť,
že niet pochybností o jeho v plnom rozsahu zachovaných rozpoznávacích a ovládacích schopnostiach
v čase skutku. Obžalovanému nič neprekážalo vo výhľade a nedostatočným sledovaním dopravnej
situácie sa bez primeraných dôvodov spoliehal, že sa nič nestane, pretože ako sám uviedol, išlo o chybu

poškodeného, ktorý bol oblečený v čiernom, bez reflexných prvkov a vbehol mu pod auto.

Závažnosť konania bola určená spôsobom vykonania činu, mierou zavinenia a následkom, ktorý
obžalovaný poškodenému spôsobil - ťažká ujma na zdraví, ktorú možno s poukazom na § 123 ods.
3 Trestného zákona subsumovať pod písmeno i) v zmysle § 123 ods. 4 Trestného zákona, pretože

poškodený bol dlhšie ako 42 kalendárnych dní závažným spôsobom ovplyvnený v obvyklom spôsobe
života (nemožnosť pohybu, horizontálny režim, pripútanosť na lôžko bez možnosti samostatného
pohybu, úplná odkázanosť na pomoc tretej osoby až do skonu).

V súvislosti s naplnením objektívnej stránky je však potrebné konštatovať, že aj keď v danej konkrétnej

veci bol daný príčinný vzťah medzi konaním obžalovaného a vzniknutým následkom, na tomto následku
sa istou významnou mierou podieľal aj poškodený ako chodec, u ktorého boli zistené už vyššie
uvedené nesprávne prvky správania sa počas prechádzania cez cestu konštatované v odbornom
vyjadrení. V tejto súvislosti však treba zdôrazniť, že konanie obžalovaného má povahu príčiny aj vtedy,
keď okrem nej viedlo k následku konanie aj ďalšej osoby, pretože príčinná súvislosť medzi konaním

obžalovaného a následkom sa neprerušuje, ak ku konaniu obžalovaného len pristúpi ďalšia skutočnosť,
ktoráspolupôsobíprivznikunásledku.Konanieobžalovanéhovšaknaďalejzostávatakouskutočnosťou,
bez ktorej by k spôsobeniu následku nebolo došlo. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je preto daná
i vtedy, keď vedľa príčiny, ktorá bezprostredne spôsobila následok, pôsobila i ďalšia príčina. Každékonanie, bez ktorého by následok nebol nastal, nie je však rovnako dôležitou príčinou následku (zásada
gradácie príčinnej súvislosti). Dôležité je, aby konanie obžalovaného bolo z hľadiska spôsobeného
následku príčinou dostatočne významnou. Práve z hľadiska gradácie príčinného vzťahu a hodnotenia

konania, tak poškodeného ako i obžalovaného, dospel súd k záveru, že obžaloba bola podaná dôvodne
a aj správne kvalifikovala konanie obžalovaného.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie obžalovaného ako i samotného poškodeného, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd obligatórne skúmal pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Súd u obžalovaného nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Vzhľadom na vyrovnaný
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností vychádzal súd zo základnej trestnej sadzby ustanovenej
Trestným zákonom, ktorá je pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona

stanovená v rozpätí 6 mesiacov až dva roky. Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých
pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím aj na zistený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností v pomere 0:0, keď dôsledne prihliadal aj na potrebu naplnenia účelu trestu dospel súd k
záveru, že na obžalovaného je napriek tomu, že sa jedná o nedbanlivostný trestný čin, potrebné
pôsobiť uložením trestu odňatia slobody, a to aj s poukazom na jeho trestnú minulosť. Je pravda, že

v prípade všetkých právoplatných odsúdení sa na obžalovaného hľadí, akoby odsúdený nebol, v tejto
súvislosti je však žiaduce poznamenať, že zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia
právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, avšak nie aj samotná skutočnosť, že páchateľ
trestný čin spáchal (R71/1975, R 10/1974). Napriek fikcii neodsúdenia vo vzťahu k predchádzajúcim
odsúdeniam je z doterajšej minulosti obžalovaného potrebné vyvodiť, že obžalovaný je osobou, ktorá

má sklony páchaniu protispoločenskej činnosti. Súd v rámci určenia druhu trestu a jeho výmery zohľadnil
osobu obžalovaného, jeho trestnú a priestupkovú minulosť ako aj okolnosti prípadu a formu zavinia a
obžalovanému uložil trest odňatia slobody na samotnej spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej
sadzby vo výmere 6 mesiacov. Výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil,
nakoľko vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu mal za to, že na zabezpečenie ochrany

spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný a určil mu zároveň
skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Takto uložený trest považuje súd za primeraný a spravodlivý s
poukazom na potrebu individuálnej i generálnej prevencie a ochranu spoločnosti.

Pokiaľ ide o uloženie trestu zákazu činnosti, obžalovaný sa trestného činu dopustil v súvislosti s

vedením motorového vozidla. Berúc do úvahy všetky okolnosti prípadu ako aj bohatú priestupkovú
minulosť obžalovaného mal súd za to, že účel trestu bude splnený len v prípade súčasného uloženia
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť
opakovaniu trestného činu, a preto je jeho uloženie úplne odôvodnené vtedy, keď páchateľ vyvolá
trestným činom v doprave pochybnosť o svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlo.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný v minulosti ako vodič opakovane
závažným spôsobom porušoval dôležité pravidlá cestnej premávky, čo nesvedčí o jeho spoľahlivosti
viesť motorové vozidlá. Práve naopak, vzhľadom na počet a charakter spáchaných priestupkov ako aj
výšku uložených pokút možno konštatovať, že obžalovaný v minulosti porušoval závažným spôsobom
predpisy o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a vzhľadom na výpis z evidencie priestupkov

ako aj kartu vodiča ho nemožno v nijakom prípade hodnotiť ako vzorného či zodpovedného vodiča.
Obžalovanému súd uložil trest zákazu činnosti vo výmere 2 roky, ktorý trest považuje v spojení s
uloženým trestom odňatia slobody za primeraný a spravodlivý. Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil
skutočnosť, že v prípade trestnej činnosti obžalovaného sa jednalo o nedbanlivostný trestný čin, na
druhej strane však bolo potrebné zohľadniť aj správanie sa obžalovaného ako vodiča v minulosti a

následok spôsobený trestným činom.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. škodu vo výške 1.840,54 €, pretože poškodený si nárok na jej
náhradu riadne a včas uplatnil a výšku škody mal súd za dostatočne preukázanú z prečítanej výpovede

poškodeného z prípravného konania, ako aj z vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

Poškodená D. Č. si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 600,- eur titulom nákladov súvisiacich
s pohrebom poškodeného I. G.. Z vykonaného dokazovania, resp. zo záverov znaleckého posudkuMUDr. Zdena Moresa vyplynulo, že smrť poškodeného nebola v bezprostrednej súvislosti s predmetnou
dopravnou nehodou, ale s rozvojom komplikácií v liečbe /dekubitov, pravdepodobne následne sepsy/,
ktoré však s týmto úrazovým dejom a následným manažmentom liečebného procesu nevyhnutne

súvisia. Vzhľadom na uvedené súd dospel k názoru, že podľa výsledku dokazovania nie je daný podklad
na vyslovenie povinnosti na náhradu škody, preto súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú
s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a

jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná. Vzhľadom na následok spôsobený trestným činnom (ťažká ujma na zdraví) dospel
súd k záveru, že závažnosť činu uvedeného v skutkovej vete je vyššia ako nepatrná, čo použitie
materiálneho korektívu vylučuje.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v
Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak

sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne

vzdal.