Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 22, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120269418
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:6120269418.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPoprad,predsudcomJUDr.PetromKomanom,vprávnejvecižalobcuUnitedRentalGroup,

s. r. o., so sídlom Bratislava – Ružinov, Ivanská cesta 4358/43, IČO: 44 560 940, zastúpený M&M Legal
s. r. o., so sídlom Bratislava – mestská časť Ružinov, Drieňová 27, IČO: 47 683 325, proti žalovanej A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C., D. XXX/X, zastúpená Róbertom Liškom, advokátom so sídlom
Poprad, Štefánikova 882/39, IČO: 42 084 857, v spore o zaplatenie 314,59 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne

samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal žalobu o zaplatenie sumy 314,59 eur s príslušenstvom.
Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou dňa 29.7.2019 uzatvoril zmluvu o nájme dopravného prostriedku
na základe ktorej prenajal žalovanej motorové vozidlo Renault Captur EČV: E.. Vozidlo bolo odovzdané
žalovanej dňa 29.7.2019. Vozidlo vrátila žalovaná dňa 1.9.2019. V rámci doby nájmu došlo na predmete
nájmu k škode, poškodeniu čelného skla a jeho následnej výmene. Nakoľko v zmluve bol dojednaný
a zaplatený poplatok za poistenie, výška spoluúčasti bola dohodnutá na sumu 1.000,- eur a náklady
na odstránenie škody boli nižšie ako výška spoluúčasti, uplatnil si žalobca z titulu zmluvy skutočne

vynaložené náklady na opravu čelného skla vozidla v žalovanej výške.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz v ktorom zaviazal žalovanú zaplatiť žalovanú sumu s
príslušenstvom žalobcovi. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že
uplatňovaný nárok žalobcu považuje za nelegitímny, nakoľko žalobca si uplatňuje finančnú náhradu
z titulu škody na prenajatom osobnom motorovom vozidle, ktoré bolo havarijne poistené, spoluúčasť
uvedená v poistnej zmluve bola 330,- eur. Žalovaná preto v rámci spoluúčasti mala hradiť čiastku najviac

330,- eur, zostatok mal byť hradený z poistenia. Žalobca si stiahol z účtu žalovanej čiastku 400,- eur,
pričom žalobou uplatňuje ďalšiu pohľadávku z titulu istiny s príslušenstvom a poplatkami.
Uviedla, že žalobca nesplnil informačné povinnosti pred uzavretím zmluvy a jeho postup pri uzavretí
zmluvy napĺňa znaky klamlivého konania a klamlivého opomenutia. Pred uzavretím zmluvy neposkytol
žalovanej podstatné informácie, týkajúce sa havarijného poistenia vozidla, ktoré malo byť prenajaté,
a to vo vzťahu k spoluúčasti do výšky 330 eur. Poistenie uzatváral žalobca, spoluúčasť nie je povinnou
zmluvnou náležitosťou poistnej zmluvy, je vecou dojednania medzi poistencom a poskytovateľom

poistenia. Žalovaná nemala k dispozícii zmluvu pred podpisom, nemohla sa s ňou oboznámiť a
podpisovala ju elektronicky a až po podpise jej bola poskytnutá k nahliadnutiu.
V cene za prenájom bolo začlenené poistenie vo výške 68,40 eur, čo by mala byť cena, za ktorú malo
byť úplné havarijné poistenie. Pokiaľ by žalovaná pred podpisom zmluvy mala vedomosť, že v prípadepoškodenia/havárie bude naviac platiť z titulu spoluúčasti 330,- eur, nepristúpila by k uzavretiu nájomnej
zmluvy, resp. len obmedzeného havarijného poistenia.
Poukázala na ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a občianskeho zákonníka.

Uviedla tiež, že prenajímateľ - žalobca si už z depozitu nájomcu strhol 400,- eur, cena mesačného nájmu
za vozidlo bola 488,- eur, z toho 68,40 eur bolo havarijné poistenie. Za prasknuté čelné sklo (314,59 eur
- vymáhaná suma) + drobné poškodenia na vozidle (400,- eur - suma už strhnutá z depozitu nájomcu)
chce prenajímateľ od nájomcu ďalších 714,59 eur. To považuje za je obrovský nepomer.
Napriek tomu, že si ako nájomkyňa priplatila za havarijné poistenie, a dôvodne preto predpokladala,

že je ako spotrebiteľ chránená, neboli jej poskytnuté informácie o podmienkach havarijného poistenia
uzatvoreného medzi prenajímateľom – žalobcom a poisťovňou, hoci to má vplyv na sumu, ktorú jej
prenajímateľ účtuje za určité poškodenia. Navyše jej ako nájomcovi boli ústne poskytnuté nepravdivé
informácie o fungovaní doložiek zmluvy, o uplatňovanej spoluúčasti a pod., hoci sa pri preberaní vozidla
na nich pýtala. Nemohla predpokladať, že sa dostane do situácie, keď si prenajímateľ bude chcieť
ponechať drvivú väčšinu (celkom 146 % ceny mesačného prenájmu) z neobvykle vysokého depozitu

950,- eur.
Uviedla, že zmluva bola podpísaná za neprijateľných podmienok, keď sa ako nájomca nachádzala v
zraniteľnejsituácii.Vopredjejnapreštudovanienebolazaslanážiadnazmluva,prielektronickompodpise
rezervácie, pri ktorej je treba uhradiť v plnej výške sumu za prenájom, má k dispozícii len text rezervácie.
Je teda odkázaná na to, že si samotnú zmluvu o prenájme, písanú neprijateľne drobným písmom,

dôkladne a pozorne preštuduje až následne v letiskovej hale, pred okienkom, po stojačky, bez možnosti
posadiť sa, v 39 stupňovej horúčave, keď okolo nej poskakuje netrpezlivé malé dieťa.
Podľa žalovanej žalobca ako prenajímateľ zatajuje klientom mimoriadne dôležité informácie o
podmienkachhavarijnéhopoistenia,neposkytolklientovimimoriadnedôležitéinformácieopodmienkach
havarijného poistenia, za ktoré žiada, aby si explicitne klientka - žalovaná priplácala. Tieto informácie

jej neboli poskytnuté ani pri rezervácii, ani pri podpise zmluvy o prenájme a aj následne jej boli dlho
odopierané. Tieto informácie však majú vplyv na sumy, ktoré potom prenajímateľ zákazníkom fakturuje
za poškodenia predmetu nájmu. V praxi to znamená, že klient nemá šancu zistiť, akému finančnému
riziku sa podpisom zmluvy vystavuje, ani keby sa túto zmluvu naučil naspamäť. Je totiž obrovský rozdiel,
či je zmluvná spoluúčasť stanovená na úroveň 100,- eur, 200,- eur alebo 330,- eur. Tieto informácie by

mal klient bezpodmienečne dostať vopred, pretože určite by to malo vplyv na výber poskytovateľa. Krycí
list k poistnej udalosti bol žalovanej poskytnutý až takmer po pol roku.
Poukázala na to, že zmluva o prenájme obsahuje nejasné doložky vo vzťahu k havarijnému poisteniu. Ak
siklientprirezerváciipriplatízahavarijnépoistenie,dôvodnepredpokladá,žejeakospotrebiteľchránený
apočítasúhradoudohodnutejspoluúčastivzmyslepoistnejzmluvy.Vtomtoprípadevšakzrejmezmluva

o nájme obsahuje akési dve roviny zodpovednosti za škody, ktoré nájomcovi ani po tom, čo sa na to
spýtal pri podpise zmluvy o prenájme, neboli dôkladne ozrejmené. Zmluva neuvádza výšku spoluúčasti
dohodnutej medzi prenajímateľom a poisťovňou. Ani krytie, či iné podrobnosti, hoci v zmluve o prenájme
s ňou nájomca musí vyjadriť súhlas. Tieto informácie žalobca žalovanej odmietal poskytnúť. V zmluve o
prenájme je tiež stanovená akási „zodpovednosť“ vo výške 1000,- eur. O tejto zodpovednosti" žalovaná

ako nájomca pri elektronickom podpise rezervácie nemala ani tušenia a s takouto podmienkou by nikdy
nesúhlasila. Prenajímateľ túto zodpovednosť zavádzajúco niekedy nazýva spoluúčasťou, pričom táto
zodpovednosť – „spoluúčasť“ by presahovala výšku ročného havarijného poistenia pri danej sadzbe. V
tejto súvislosti boli žalovanej nájomkyni aj ústne poskytnuté nepravdivé informácie pri preberaní vozidla
v odpovedi na otázky, ktoré o zmluve kládla.

Žalovaná podala vo vzťahu k postupom spoločnosti Payless, ktorá sprostredkovala bezhotovostnú
platbu podnet na Slovenskú obchodnú inšpekciu dňa 25.11.2019. Inšpektor vo svojom stanovisku v
tomto tiež nie je jednoznačný. Na jednom mieste uvádza: „Za prenájom ste zaplatili platobnou kartou
sumu 488,26 eur, v ktorej bolo aj havarijné poistenie vo výške 68,24 eur (spoluúčasť 20% z ceny
prenájmu vozidla)" a na inom mieste zase: „Poistenie, ktoré ste uhradili pri prenájme vozidla vo výške

68,40 eur nebolo havarijné poistenie, ale poistenie za zodpovednosť za škody na vozidle do výšky 1000
eur." Pokiaľ teda situácia nie je jednoznačná ani pre inšpektora SOI pri kontrole, zrejme nemôže byť
jasná ani pre spotrebiteľa.
Ústne boli žalovanej poskytnuté nepravdivé informácie o výške spoluúčasti, ktorú prenajímateľ uplatňuje
pri poškodení vozidla. Nájomca pri elektronickom podpise rezervácie a v čase úhrady plnej sumy za

prenájom si priplatila za havarijné poistenie, nedostala však informáciu o zmluvne dohodnutej výške
spoluúčasti. Pri preberaní vozidla a fyzickom podpisovaní zmluvy o prenájme v zmluve dodatočne zistila,
že zmluva obsahuje nejasné a vopred nedohodnuté ustanovenia. Keďže zmluve nerozumela, pýtala
sa pracovníka, s ktorým túto zmluvu podpisovala. V dôsledku nesprávnych informácií napokon zmluvupodpísala. Uviedla, že na otázku, prečo je depozit taký vysoký 950,- eur (195 % ceny mesačného
prenájmu) a aká vysoká je spoluúčasť, odpoveď znela, že „najvyššia možná spoluúčasť je 700,- eur
v prípade, že klient vráti len volant a 4 kolieska." Na otázku poškodenia čelného skla zamestnanec

žalobcuuviedol,ževtakomprípadeprenajímateľzdepozitustrháva100,-eur.Pokiaľbyžalovanejneboli
poskytnuté nesprávne informácie, zmluvu by neuzavrela. Navrhla žalobu zamietnuť.

3. Rozsudkom zo dňa 4.10.2022 súd žalobu zamietol. Po odvolaní podanom žalobcom Krajský
súd Prešov ako súd druhej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie. V zmysle pokynu súdu druhej inštancie mal súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu vykonať
dokazovanie k skutkovým zisteniam potrebným pre formuláciu právneho posúdenia veci o prípadnej
danosti nároku žalobcu, výsledky celého konania zhodnotiť a až potom o veci rozhodnúť, pričom je
potrebné náležite sa vysporiadať s relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu a nové
rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 a 3 CSP odôvodniť.

4. Po vrátení veci súd nariadil pojednávanie, ktorého sa žalobca nezúčastnil. Na predmetnom
pojednávaní právny zástupca žalovanej uviedol, že v prejednávanej veci majú prednosť ustanovenia
v oblasti spotrebiteľského práva. Poukázal na to, že bolo dojednané zmluvné havarijne poistenie, za
ktoré zaplatila žalovaná 68,24 eur ako súčasť platby pri prenájme vozidla a nebola riadne poučená
o výške spoluúčasti, pričom na jednej strane žalobca vo svojich listinách uvádza, že spoluúčasť je daná

vo výške 1.000,- eur a z potvrdenia poisťovne je zrejmé, že spoluúčasť bola vo výške 331,94 eur. Má za
to, že sa jedná o nekalú obchodnú praktiku. Poukázal na stanovisko Slovenskej obchodnej inšpekcie,
ktorá pri skúmaní zmlúv uviedla: „za prenájom ste zaplatili platobnou kartou sumu 488,26 eur, v ktorej
bolo aj havarijné poistenie vo výške 68,24 eur, pričom spoluúčasť je 20 % z ceny prenájmu vozidla.
Žiadal, aby súd zmluvný vzťah posúdil aj vo vzťahu k predpísanej ochrane spotrebiteľa.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový
stav:

6. Žalobca je členom siete autopožičovní AVIS, do jej portfólia patrí tiež značka Payless Car Rental®.

7. Z potvrdenia spoločnosti Payless Car Rental súd zistil, že k objednávke prenájmu č. 1563015322
bola žalovaná povinná uhradiť depozit – zábezpeka - vo výške 950,- eur. Potvrdenie obsahuje o.i. tiež
položky:
Prenájom 2500 km / mesiac od 1.5. - 34 dní – 341,88 € s DPH 20%, 284,90 € bez DPH. 1xPoistenie

vozidla 68,40 € s DPH 20%, 57,00 € bez DPH.

8. Z rezervácie zo dňa 29.7.2019 súd zistil, že žalovaná žiadala o prenájom vozidla Toyota Yaris, alebo
podobného z kategórie Economy na obdobie od 29.7.2019 do 1.9.2019 s limitom 2.500 km za mesiac.
Cenaprenájmuboladohodnutánasumu284,90eurbezDPH,t.j.341,88eursDPH.Požadovanýdepozit

- zábezpeka - bol určený na sumu 950,- eur. V cene prenájmu je zahrnutý tzv. keybox poplatok v sume
9,60 eur s DPH a letiskový poplatok v sume 68,376 eur s DPH. Doplnkovým vybavením je poistenie
vozidla za sumu 68,40 eur s DPH. Dňa 13.9.2019 zástupca žalobcu elektronickou poštou žiadal iného
zástupcu o vyúčtovanie 100,- eur za pravé spätné zrkadlo, 100,- eur za ľavé spätné zrkadlo a sumy 200,-
eur za ľavé zadné svetlo. Vyúčtovanie sa malo týkať vozidla EČV: E. a zmluvy o prenájme č. 462227953.

9. Zo zmluvy o prenájme č. 462227953 súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ žalovanej ako nájomkyni
poskytol motorové vozidlo tov. zn. Renault Captur EČV: E. s dennou sadzbou 33,- eur. Zmluva obsahuje
položku „Zodpovednosť 1000.00“. Čo skutočne daný údaj znamená v zmluve uvedené nie je, absentuje
tiež údaj o mene či akejkoľvek jednotke. Pri položke Havarijné poistenie je uvedený údaj „sadzba“ a

„.00“ a rovnaký údaj je uvedený pri položke Poistenie pri odcudzení. Žalobcom predložené vyhotovenie
zmluvy obsahuje tiež Podmienky a dojednania prenájmu, avšak nečitateľné. Navyše dátum zmluvy
obsahuje rukou vyplnený sporný rok uzavretia.

10. Z objednávky nájmu vozidla zo dňa 29.7.2019 súd zistil, že žalovaná si u žalobcu objednala nájom

vozidla na obdobie od 29.7.2019 do 1.9.2019.

11. Z inštrukcií k prenájmu súd zistil, že podľa časti C žalovaná ako nájomca bola povinná
o akomkoľvek poškodení predmetu nájmu informovať písomne prenajímateľa elektronickou poštoubezodkladne a dodať mu fotodokumentáciu a popis vzniku poškodenia, prípadne správu o nehode.
Uvoľnenie depozitu má byť podľa časti D realizované do 4 dní, v prípade poškodenia predmetu
nájmu po ohodnotení poškodenia. Prenajímateľ je povinný nájomcu o neuvoľnení depozitu informovať

bezodkladne.

12. Z preberacieho protokolu súd zistil, že pri preberaní vozidla žalovanou dňa 29.7.2019 nebolo na
vozidle tov. zn. Renault Captur označené žiadne poškodenie, formulár však obsahuje informáciu, že
poškodenia ako škrabance, preliačiny do 25mm a štiepky spôsobené kamienkom do veľkosti 5mm

sa v formulári nemajú vyznačovať. Obdobná informácia absentuje v časti, ktorá sa vypĺňa pri vrátení
predmetu nájmu dňa 1.9.2019 a v preloženom formulári je vyznačené poškodenie oboch vonkajších
spätných zrkadiel a ľavého zadného svetlometu. V časti „vozidlo pri vrátení“ absentuje podpis žalovanej.

13. Z účtovných dokladov súd zistil, že dňa 29.7.2019 žalobca zaevidoval platbu sumy 950,- eur
s identifikačným číslom 462227953. Dňa 25.9.2019 bola zaregistrovaná úhrada sumy 400,- eur k faktúre

č. 462227953. Žalobca vystavil tiež pokladničný doklad na storno sumy 550,- eur, pričom dátum
transakcie nie je čitateľný.

14. Z faktúry vystavenej spoločnosťou AUTOSKLO KOŠICE s.r.o. č. 2019974 zo dňa 22.8.2019 súd
zistil, že žalobcovi uvedená spoločnosť fakturovala výmenu čelného skla na vozidla EČV: E. v sume

314,59 eur bez DPH.

15. Z faktúry vystavenej žalobcom žalovanej č. EX2900904 zo dňa 3.9.2019 súd zistil, že žalobca
žalovanej vyúčtoval „náhradu škody za vozidlo E.“, a to náhradu za prasknuté čelné sklo v sume 330,-
eur.

16. Z opravnej faktúry vystavenej žalobcom žalovanej č. DOB4901187 zo dňa 31.12.2019 súd zistil, že
žalobca opravil základ dane faktúry č. EX2900904 na sumu 15,41 eur.

17. Z oznámenia Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. zo dňa 22.8.2019 súd zistil, že z titulu poškodenia

čelného skla poisťovňa žalobcovi oznámila likvidáciu poistnej udalosti tak, že v zmysle dokladov za
opravu žalobca oznámil škodu vo výške 314,59 eur, spoluúčasť bola dohodnutá vo výške 5%, minimálne
330,- eur, v dôsledku čoho rozdiel predstavuje sumu -15,41 eur a poistné plnenie poskytnuté nebude.

18. Z predžalobnej výzvy zo dňa 13.2.2020 súd zistil, že žalobca žalovanú vyzval na úhradu sumy

314,59 eur z titulu uzavretej zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 462227953. Žalobca uviedol,
že na predmete nájmu došlo k poškodeniu čelného skla, jeho výmene a nakoľko v zmluve žalovaná
dojednala a zaplatila poplatok za poistenie, „pričom výška spoluúčasti bola dohodnutá vo výške 1.000,-
eur“ a náklady na odstránenie škody zaplatené žalobcom boli nižšie ako výška spoluúčasti, uplatňuje si
žalobca skutočne vynaložené náklady na opravu čelného skla od žalovanej.

19. Z potvrdenia o platbe súd zistil, že na účet žalobcu žalovaná dňa 19.7.2019 uhradila bezhotovostným
prevodom sumu 400,- eur.

20. Zo správy z elektronickej pošty zo dňa 24.9.2019 súd zistil, že zamestnanec žalobcu žalovanej

oznamoval vrátenie zábezpeky v priebehu nasledujúcich dní. Jedná sa o reakciu na žiadosť žalovanej
zo dňa 23.9.2019.

21. Z podnetu žalovanej Slovenskej obchodnej inšpekcii súd zistil, že žalovaná namietala, že žalobca:
podáva klamlivé, zavádzajúce a protichodné informácie svojim zákazníkom, znenie a forma zmluvy o

prenájom je koncipovaná veľmi zvláštne a zámerne drobným, nečitateľným písmom, aby to zákazníci
vo väčšine prípadov nečítali, jedná netransparentne, doslova a bohapusto zákazníkom klame, uplatňuje
biznis model ,,zdierania klientov" tým, že sa pridržiava princípu ,,z depozitu musí požičovni ostať
maximum a to za každú cenu".
Uviedla, že dňa 13.7.2019 si cez internet rezervovala vozidlo autopožičovne Payless Car Rental

Slovensko, na obdobie od 29.7.2019 do 1.9.2019. Za tento prenájom platobnou kartou zaplatila 488,256
eur, cena obsahovala viaceré poplatky, ako letiskové poplatky a podobne a pri zadávaní rezervácie mala
možnosť doplatiť si havarijné poistenie, ktoré zrejme nie je samozrejmosťou. Havarijné poistenie vo
výške 68,40 eur žalovaná doplatila. Rezervácia bola potvrdená, prostriedky boli riadne z účtu žalovanejodúčtované. Elektronická správa s potvrdením rezervácie obsahovala informáciu o výške depozitu,
950,- eur a vyjadrenie, že „V prípade, že ste uhradili online aj depozit, zložené finančné prostriedky, od
ktorých bude odpočítaná hodnota prenájmu, Vám budú vrátené po ukončení prenájmu v rozmedzí 3 až 5

pracovných dní. Táto lehota sa môže predĺžiť v prípade vrátenia vozidla mimo otváracích hodín pobočky
alebo v prípade vrátenia poškodeného vozidla. Dĺžka tohto predĺženia uvedená nebola. Žiadna zmluva
ani obchodné či poistné podmienky žalovanej doručené neboli, nemala možnosť sa s nimi oboznámiť.
V deň začiatku prenájmu prišla na bratislavské letisko a zistila, že spoločnosť Payless Car Rental
SlovenskojeoznačenénápisomAVIS.Preberanievozidlaneprebehlohladko(skenpodpísanejzmluvysi

od spoločnosti vyžiadala dodatočne, pretože originál zrejme zabudla v zhone v aute). Sken bol doručený
s prekrytím časti textu, žalobkyňa preberala vozidlo s 9-ročným dieťaťom, po celodennom cestovaní
s dvoma 20 kg kuframi, teda v zraniteľnej situácii. Pracovník pobočky najprv nevedel nájsť údaje o
rezervácii, žalovaná musela dvakrát volať manažérovi, aby sa poradil, potom vybavoval súbežne iného
nespokojného zákazníka. Ako výhovorku používal, že on je pracovník spoločnosti AVIS a žalovaná
si prenajala vozidlo od tretej strany. Po 30 minútach dal žalovanej podpísať malým písmom písané

obchodné podmienky a zmluvu, ktorú podpísala, hoci ju len zbežne prebehla pohľadom. Pýtala sa
pracovníka, prečo je požadovaný taká vysoká zábezpeka a ako je to so spoluúčasťou, na čo jej
zamestnanec uviedol, že najvyššia možná spoluúčasť je 700,- eur v prípade, že ,,vráti len volant a 4
kolieska." Rovnako sa pýtala na poškodené čelné sklo, nakoľko v minulosti sa ocitla v obdobnej situácii
a bolo jej povedané, že pri čelnom skle strhávajú 100,- eur. Po 40 minútach jej odovzdal kľúče od vozidla

aosobnejejvozidloneodovzdal,stavvozidlaneoveroval.Pracovníkžalovanejpovedal,že,,podľamojich
informácií je v poriadku, ak by ste niečo objavili, tak sa vráťte a ja to v protokole opravím." Nakoľko
bola žalovaný vyčerpaná, vozidlo len zbežne obhliadla, len karosériu, ani čelné sklo, ani spätné zrkadlá
ani nič podrobnejšie nekontrolovala. Vozidlom prešla asi 40 km a potom ho 3 dni nepoužívala, stálo
na slnku. Po 3 dňoch som nastúpila do vozidla a na čelnom skle bola prasklina na strane spolujazdca

vo veľkosti 15cm. Situáciu nemohla riešiť hneď, pretože som potrebovala súrne pokračovať na východ
Slovenska. Na východe Slovenska som však počas svojho pobytu stále parkovala na slnku a prasklina
sa začala zväčšovať, tak som sa rozhodla to riešiť so žalobcom.
Kontaktovala klientske centrum spoločnosti AVIS, ktoré jej uviedlo, že so spoločnosťou Payless Car
Rental Slovensko nemajú nič spoločné, že si má zavolať na klientske centrum spoločnosti Payless Car

Rental Slovensko. Operátor jej povedal, že za normálnych okolností by mi poskytli náhradné vozidlo
a dali to opraviť oni, ale v Košiciach nemajú pobočku, tak si to mám ísť dať opraviť sama. Na jej
námietku uviedol, že pri výmene skla má nahlásiť, že je to pre žalobcu a nebude musieť nič platiť.
Uviedol dodávateľa Hornet autosklo, avšak nezmienil sa, že je výlučným dodávateľom pre žalobcu.
Žalovaná oslovila spoločnosť AUTOSKLO KOŠICE s.r.o., ktorá sa tiež pokúsila žalobcu kontaktovať,

avšak bezúspešne. Až následne sa žalovanej podarilo kontaktovať klientske centrum AVIS a operátor
žalovanú poslal do autoservisu Hornet, čo následne potvrdil telefonicky aj manažér Payless Car Rental
Slovensko. Napriek tomu, že sklo bolo v servise AUTOSKLO KOŠICE s.r.o. objednané a pripravené
na výmenu. Napriek tomu operátor trval na výmene skla v servise Hornet autosklo, ktorý však mal pre
žalovanú voľný termín až o týždeň. K vzťahu medzi spoločnosťou AVIS a Payless Car Rental Slovensko

jej uviedol, že sa jedná o samostatné spoločnosti, ktoré nemajú spoločný vozový park. Poukázala na to,
že následná komunikácia zo strany žalobcu prichádzala z adries elektronickej pošty spoločnosti AVIS.
Zo F. G. H. F. teda žalovaná odišla a čakala na reakciu žalobcu. O 13,30 hod. žalovanú kontaktoval
manažér žalobcu, aby si vozidlo nechala opraviť v servise AUTOSKLO KOŠICE s.r.o. Týmto postupom
žalovaná stratila dva dni, kedy vozidlo nemohla používať.

Pri vrátení vozidla na letisku Bratislava dňa 1.9.2019 bolo na mieste zmätok a veľké množstvo ľudí,
preto žalovaná využila možnosť kľúče odovzdať do určenej schránky, avšak vo vozidle si pri dokladoch
od vozidla zabudla tiež originál zmluvy. Týždeň po vrátení vozidla žalovanej žalobca žalovanej poslal
faktúru za opravu čelného skla vo výške 330,- eur. Nakoľko opravu vybavovala sama a mala uhradené
havarijné poistenie, podala sťažnosť na zákaznícku linku I., z ktorej jej prišla automatická odpoveď, že

reklamáciabudevybavenádo30dní.Napriektejtosprávenebolasťažnosťžalovanejvybavená.Nakoľko
žalovaná predpokladala, že zábezpeka je určená na sanáciu podobných prípadov, faktúru neuhradila.
Zábezpeka nebola žalovanej vrátená, napriek tomu jej bola doručená upomienka s hrozbou vymáhania
sumy s navýšením o sumu 40,- eur. Po približne mesiaci žalobca žalovanej vrátil zábezpeku, z ktorej
žalobca odpočítal sumu 400,- eur. Z priloženého vyúčtovania žalovaná zistila, že žalobca si odpočítal

sumu 200,- eur za rozbité zadné svetlo, 100,- eur za škrabanec na ľavom spätnom zrkadle a 100,- eur
za škrabanec na pravom spätnom zrkadle. Na námietku žalovanej žalobca doložil fotodokumentáciu
s tým, že podľa žalovanej všetky vozidlá zn. Renault Captur majú čierne spätné zrkadlá a navyše
žalobca uviedol, že nakoľko obe spätné zrkadlá sa nedajú poškriabať naraz, budú riešené ako dvesamostatné poistné udalosti a samostatne sa teda bude účtovať aj spoluúčasť žalovanej. Informácie
o poistných podmienkach a spoluúčasti žalovanej žalobca neposkytol. Podľa vyjadrenia žalobcu vozidlá
opravujú svojpomocne bez využitia havarijného poistenia z dôvodu úspory prostriedkov zákazníkov.

Uvedený postup žalovaná považovala za netransparentný a zavádzajúci a žiadala, aby bol postup
žalobcu prešetrený.

22. Zo vzájomnej komunikácie z elektronickej pošty súd zistil, že napriek tomu, že žalovaná sa
opakovane dožadovala informácií o poistení vozidla, žalobca jej informáciu poskytnúť odmietol

s vyjadrením, že sa jedná o dôverné interné informácie, pri ktorých je žalobca viazaný mlčanlivosťou.
Podľa žalobcu škody na vozidle súd hradené zo spoluúčasti a až následne, ak výšku spoluúčasti
prevyšujú, je uplatnený nárok z havarijného poistenia.

23. Z oznámenia o jednostrannom zápočte zo dňa 21.1.2020 súd zistil, že žalobca si voči žalovanej
jednostranne započítal pohľadávku vyplývajúcu z faktúry č. EX2900904 proti pohľadávke žalovanej

vyplývajúcej z opravnej faktúry č. DOB4901187 výške 15,41 eur.

24. Z vyjadrenia Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. zo dňa 22.8.2019 súd zistil, že na vozidle EČV: E.
likvidovali poistnú udalosť zo dňa 18.8.2019, pričom nakoľko náklady na opravu činili sumu 314,59 eur
a dohodnutá spoluúčasť je 330,- eur, rozdiel predstavuje sumu – 15,41 eur a poistné plnenie poskytnuté

nebude.

25. Z oznámenia Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie č. 5520/2/2019 zo dňa 10.3.2020 súd
zistil, že inšpektorát nemá možnosť zasahovať do zmluvných vzťahov a odkázal žalovanú na domáhanie
sa ochrany prostredníctvom súdu.

26. Z inšpekčného záznamu Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 19.2.2020 súd zistil, že z dôvodu
čerpaniadovolenkyzodpovednéhopracovníkažalovanéhonebolinakontrolupredloženévšetkydoklady
a bol dohodnutý termín ich predloženia do 28.2.2020.

27. Z inšpekčného záznamu Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 28.2.2020 súd zistil, že žalovaná
neuplatnila reklamáciu na elektronickú adresu určenú žalobcom (I.), ale na adresu, z ktorej jej bola
doručenáfaktúra(E.).Poistenie,ktoréžalovanávsume 68,40euruhradilanebolohavarijnýmpoistením,
ale poistením zodpovednosti za škodu vo výške 1.000,- eur. Na vozidle mala žalovaná celkovo 4 poistné
udalosti, a to: poškodenie čelného skla vo výške 330,- eur, poškodenie pravého spätného zrkadla vo

výške 100,- eur, poškodenie ľavého spätného zrkadla vo výške 100,- eur a poškodenie zadného ľavého
svetla vo výške 200,- eur.

28. Z fotodokumentácie súd zistil, že z tejto nie je zrejmé, na akom vozidle boli poškodenia zrkadiel
dokumentované ani okamih vzniku predmetnej fotodokumentácie.

29. Z vyjadrenie Allianz – Slovenskej poisťovne, a.s. zo dňa 21.10.2022 súd zistil, že postenie vozidla
EČV: E. bolo ukončené k 1.7.2020, kedy bolo vozidlo trvale vyradené z evidencie.

30. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

31. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

32. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

33. Podľa čl. 3 ods. 1, 2, 3 Smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne

dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.

Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.
Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Prílohaobsahujeindikatívnyanevyčerpávajúcizoznampodmienok,ktorésamôžupovažovaťzanekalé.

34. Podľa čl. 4 ods. 1, 2 Smernice, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Hodnotenie nekalej povahy podmienok sa

nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane,
ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú
zrozumiteľné.

35. Podľa čl. 5 Smernice, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané

spotrebiteľovivpísomnejforme,musiabyťvždytietopodmienkyvypracovanézrozumiteľne.Keďexistuje
pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu
neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2

36. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

37. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov

hospodárskejsúťažeexistovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislemuuplatňovaniu
nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

38. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

39. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

40. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

41. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

42. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

43. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.44. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

45. Podľa § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení,
o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola
upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

46. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

47. Podľa § 630 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa
prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa

zaväzuje zaplatiť odplatu (nájom).

48. Podľa § 630 ods. 2 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje písomnú formu.

49. Podľa § 631 ods. 1 Obchodného zákonníka prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi dopravný

prostriedok spolu s potrebnými dokladmi v čase určenom v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po
uzavretí zmluvy. Dopravný prostriedok musí byť spôsobilý na prevádzku a na užívanie určené v zmluve,
inak na užívanie, na ktoré dopravný prostriedok obvykle slúži.

50. Podľa § 632 ods. 3 Obchodného zákonníka nájomca je povinný starať sa o to, aby na dopravnom

prostriedku nevznikla škoda. Škodu na dopravnom prostriedku znáša prenajímateľ, ibaže škoda bola
spôsobená nájomcom alebo osobami, ktorým nájomca umožnil prístup k dopravnému prostriedku.
Nájomca je povinný dať dopravný prostriedok poistiť, len keď to určuje zmluva.

51. Podľa § 215 ods. 1, ods. 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý

zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom
súdnehorozhodnutiajesúhrnskutkovýchzistení,kuktorýmsúddospelvpriebehukonania.Kskutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.
Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom

kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom
konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde
svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému,
ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných
ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju

obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne
dôkazy.

52. Súd postupom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej súvislosti,
prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci samej,

uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, teda nepreukázal naliehavý právny záujem na
požadovanom určení a výsledku sporu.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná.

Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132
C.s.p. je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a
zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený
princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu
navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o

spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a
súvisiacimidôkazmi.Dôrazsakladienaprocesnúdiligenciustránsporu,čohodôsledkomjeobmedzenie
dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.53. Predmetom zisťovania v civilnom procese teda nie je celá objektívna realita, ktorá bola a je prítomná
v čase od vzniku právneho vzťahu, o ochranu ktorého v konaní ide, do času rozhodovania súdu vo
veci samej. Základné obmedzenie rozsahu zisťovania skutkového stavu predstavuje relevancia tej

ktorej skutočnosti pre konanie a rozhodovanie súdu o konkrétnej žalobe. V rovine dokazovania a
zisteného skutkového stavu je potrebné mať na zreteli aj to, čo vyplýva z nálezu Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ... „dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo
viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie.
Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd

rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej
právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak
rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu
dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“.

54. Pre úspech v sporovom konaní je teda nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné
bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych
skutočnostiach, a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za
výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

55. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a

rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).

56. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná vec sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy.
Z obsahu spisu možno urobiť záver, že ide o typovú zmluvu a vzhľadom na argumentáciu žalovanej

je spor v otázke, či predmetná zmluva je zložená z individuálne vyjednaných zmluvných podmienok.
Súd konštatuje, že neboli zistené prekážky na vykonanie súdnej kontroly zmluvných podmienok podľa
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že by zmluvné podmienky
s výnimkou predmetu a ceny boli individuálne vyjednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná, formulárová) treba považovať

nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp.
zmluvných ustanovení (interná štandardizácia resp. vytvorenie vzorov; K. Csach, Štandardné zmluvy,
Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o., Plzeň 2009, str. 30). Záver, že ide o formulárovú zmluvu
umocňuje aj jej číselné označenie č. 462227953.

57. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu

v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou

zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

58. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v
zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou

ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho
zákonníka.59. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o nájme
dopravného prostriedku. Základným právom nájomcu je užívanie prenajatého dopravného prostriedku.
Nájomca má pri užívaní dopravného prostriedku preventívnu povinnosť, teda pri užívaní dopravného

prostriedku má konať tak, aby na ňom nevznikla škoda. Prípadná škoda na dopravnom prostriedku v
čase trvania nájmu v zásade zaťažuje prenajímateľa. Preto zákon ustanovuje povinnosť nájomcu poistiť
dopravný prostriedok len v tom prípade, ak to určuje zmluva. Nájomca zodpovedá za škodu len vtedy,
ak ju spôsobil on alebo osoby, ktorým umožnil prístup k dopravnému prostriedku.

60. V zmysle Smernice 93/13/EHS (čl. 6 ) sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky
v spotrebiteľských zmluvách uzatvorených podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa. ESD vo vzťahu k uvedenému judikoval výklad smernice v tom duchu, že vnútroštátne súdy
sú povinné ex offo:
a) zaoberať sa nekalou povahou zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, a to hneď po tom,
akojesúdoboznámenýsprávnymiaskutkovýmiokolnosťamipotrebnýminatentoúčel(napr.Austurcom

C-40/08) a v prípade, ak zistia nekalú povahu zmluvnej podmienky,
b) vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého zistenia, s
cieľom zabezpečiť, aby touto podmienkou nebol tento spotrebiteľ viazaný (Erika Jőrös C-397/11).

61. Vo veci Pénzügyi Lízing C-137/08 ESD v podstate v bode 51 rozsudku vyslovil, že: „Pokiaľ by

súdu neboli predložené právne a skutkové okolnosti potrebné na preskúmanie nekalej povahy zmluvnej
podmienky, alebo pokiaľ sa spotrebiteľ vzdal práva dovolávať sa nekalej povahy podmienky, všeobecná
dôkazná povinnosť vnútroštátneho súdu by bola v rozpore s režimom právnej ochrany zavedeným
smernicou 93/13.“

62. Individuálne vyjednávanie zmluvných podmienok u zmlúv, ktoré sa dojednávajú vo veľkom počte, je
problematické. Súd nie je zástancom teórie zneplatňovania zmluv ale naopak teórie zachovania platnosti
zmlúv v záujme právnej istoty účastníkov zmluvy (favor contractus). Napriek tejto zásade však musí
konštatovať neplatnosť právneho úkonu v časti povinnosti nájomcu nahradiť prenajímateľovi škodu.
Súd považoval za dôležité posúdiť, či z objektívneho hľadiska je zmluva z dôvodu neplatnosti

jednotlivých klauzúl ako celok ešte udržateľná. Neprihliadal pritom na výhodnosť neplatnosti zmluvy
pre toho ktorého účastníka zmluvy, ale na objektívne hľadisko, či je zmluva ako celok neplatná resp.
ďalej možná (cieľ zakotvený v čl. 6 ods. 1 in fine smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách). Za dôležité tiež považuje, či by zmluvné strany mali vôľu na kontrakte
bez neplatných klauzúl. V rámci interpretačného pravidla sa vychádzalo z dobromyseľnosti spotrebiteľa,

ktorému bola predložená vopred naformulovaná zmluva.
Predmetná zmluva v čl. 3 písm. f) obsahuje ustanovenie, podľa ktorého „Nájomca plne a bezvýhradne
zodpovedá za to, že na základe tejto zmluvy Prenajímateľovi zaplatí náklady Prenajímateľa vynaložené
na nápravu škôd spôsobených na poskytnutom vozidle nezávisle od toho, kým boli spôsobené, bez
ohľadu na skupinu, do ktorej vozidlo spadá, ako i ušlý zisk vypočítaný s použitím dennej sadzby

uvedenej na opačnej strane, o ktorý Prenajímateľ prišiel v dôsledku nemožnosti používať vozidlo,
náklady Prenajímateľa na nahradenie vozidla v prípade jeho krádeže. Avšak v prípade, že Nájomca
plní všetky podmienky tejto zmluvy, najmä podľa bodu 4, jeho zodpovednosť za takéto náklady
neprekročí výšku zodpovednosti uvedenej na opačnej strane a bude obmedzená na zodpovedajúci
rozdiel podľa výšky náhrady za poškodenie nekrytý poistením proti kolízii (havárii) a vzniknutej škode

na Prenajímateľovom vozidle, ak si Nájomca vopred zakúpil poistenie proti havárii – škode, čo
bude potvrdené vyznačením v kolónke „prijímam“ na opačnej strane, v rámci poistných podmienok
dohodnutých medzi Prenajímateľom a jeho poisťovňou.“
Zmluva teda síce v prípade havarijného poistenia uzavretého nájomcom obsahuje výluku zo
zodpovednosti nájomcu za škodu, avšak súčasne odkazuje na poistné podmienky dohodnuté medzi

Prenajímateľom a jeho poisťovňou, a to bez toho, aby bol spotrebiteľ s týmito podmienkami
oboznámený. Navyše žalobca – Prenajímateľ, na zadnej strane zmluvy výšku zodpovednosti Nájomcu
– žalovanej, sám určil na sumu 1.000,- eur, i keď výška spoluúčasti dohodnutá v poistnej zmluve medzi
Prenajímateľom a posiťovňou Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. je 330,- eur.
Toto ustanovenie zmluvy umožňuje žalobcovi bez kontroly vymôcť od spotrebiteľa plnenie z neprijateľnej

zmluvnej podmienky.

63. Z citovaného ustanovenia zmluvy mal súd za preukázané, že žalobca si vymienil náhradu škody
na vozidle, bez ohľadu na to, kto škodu spôsobí, a to v rozsahu rozdielu medzi škodou nekrytoupoistenímaskutočnouškodou.Zmluvabolauzavretádňa29.7.2019,vozidloprevzatéo19:00hod.Kedy
bola žalovanej predložená zmluva, t.j. kedy bola oboznámená s podmienkami prenájmu bol povinný
preukázať žalobca. Pri prevzatí vozidla žalovanou preberací protokol obsahoval prehľad príslušenstva

a pri nákrese vozidla poznámku OK, avšak pri odovzdaní vozidla už tento prehľad príslušenstva
absentuje a obsahuje značky poškodení na jednotlivých častiach vozidla. Z podpisu je zrejmé, že
odovzdanie a prevzatie vozidla nerealizovala tá istá osoba.

64. Súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v

neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej
podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je
v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná.
Podľa prílohy smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
k neprijateľným podmienkam patrí podmienka neodvolateľne zaviazať spotrebiteľa k podmienkam,
s ktorými sa skutočne nemohol oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Bremeno preukázania možnosti

oboznámenia sa s podmienkami zmluvy ťaží žalobcu, ktorý nie je spotrebiteľom.
Navyše je predmetné ustanovenie zmluvy v rozpore s ust. § 632 ods. 3 Obchodného zákonníka, nakoľko
nájomca síce má pri užívaní dopravného prostriedku preventívnu povinnosť a pri užívaní dopravného
prostriedku má konať tak, aby na ňom nevznikla škoda. Prípadná škoda na dopravnom prostriedku v
čase trvania nájmu však v zásade zaťažuje prenajímateľa. Nájomca zodpovedá za škodu len vtedy, ak ju

spôsobil on alebo osoby, ktorým umožnil prístup k dopravnému prostriedku. (komentár k Obchodnému
zákonníku www.aspi.sk)

65. Súd sa pridržiava judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (C-618/10), podľa ktorej nemožno
neprijateľnú zmluvnú podmienku modifikovať, pretože by nič neodradzovalo nečestného dodávateľa od

nekalých obchodných praktík, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky vlastne udržiaval nečestnú
obchodnú prax (Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna
úprava členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 o prepracovaní všeobecného
zákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov (Real Decreto Legislativo
1/2007 por el que se aprueba el texto refundido de la J. K. para la Defensa de los Consumidores y

Usuarios y otras leyes complementarias) zo 16. novembra 2007, ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje
v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah tejto
podmienky. Rozsudky súdneho dvora majú retroaktívny účinok.
Súd konštatuje, že čl. 3 písm. f) v zmluve „hrubým spôsobom narušil rovnováhu medzi stranami zmluvy“

a obchádza ust. § 632 ods. 3 Obchodného zákonníka, v neprospech slabšej strany zmluvy, pričom tu
existuje vážne nebezpečenstvo postihu majetku spotrebiteľa v neprimeranom rozsahu, vrátane plnení
z neprijateľných podmienok, čo predstavuje obchádzanie dôležitého prvku únijného práva - ex offo
zbavenie spotrebiteľa účinkov neprijateľných podmienok.

66. Vzhľadom na konštatované skutočnosti má súd za to, že nakoľko žalobca ako dodávateľ v konaní
nepreukázal, že žalovaná spotrebiteľka bola s podmienkami poistenia a zodpovednosti za škodu na
predmete prenájmu riadne a v dostatočnom rozsahu oboznámená, a súčasne nepreukázal dôvody
zodpovednosti podľa § 632 ods. 3 Obchodného zákonníka, možno ust. čl. 3 písm. f) uzavretej zmluvy
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, v dôsledku čoho nemožno žalobcovi uplatnený nárok

priznať. Preto súd žalobu zamietol.

67. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 C.s.p. a v konaní úspešnej žalovanej priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustné ďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.