Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/131/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717215725
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7717215725.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členov

JUDr. Slávky Zborovjanovej a Mgr. Miloša Greguša v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom v B.,
C. D. B. XX, zast. JUDr. Mikulášom Pavlikom ml., advokátom, so sídlom v Michalovciach, Š. Kukuru 14,
proti žalovanej: E. B., nar. X.XX.XXXX, bytom F., zast. B. B. G., advokátom, so sídlom v Michalovciach,
kpt. Nálepku č. 8, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 19. decembra 2022 č. k. 24C/97/2017-429

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 19.decembra 2022 č.k. 24C/97/2017- 429 tak, že
vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu nasledovne:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 311 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi náhradu trov celého konania vo výške 92%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania vo výške 100%.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, pričom predmetom konania učinil záväzky:
a) zmluva o pôžičke uzatvorená s H. I., zo dňa 28.12.2011 vo výške 2.300 Eur, ktorá ku dňu podania
návrhu bola celá nesplatená. Dôkaz Zmluva o pôžičke dňa 28.12.2011.
b) Zmluva o pôžičke uzatvorená s H. B., zo dňa 30.12.2011, vo výške 4.400 Eur, ktorá ku dňu podania
návrhu bola celá nesplatená. Dôkaz Zmluva o pôžičke zo dňa 30.12.2011.
c) Zmluva o pôžičke uzatvorená s H. I., zo dňa 14.12.2013, vo výške 2.700 Eur, ktorá ku dňu podania
návrhu bola celá nesplatená. Dôkaz Zmluva o pôžičke dňa 14.12.2013.

d) Zmluva o pôžičke uzatvorená s H. B., zo dňa 30.12.2013, vo výške 3.900 Eur, ktorá ku dňu podania
návrhu bola celá nesplatená. Dôkaz Zmluva o pôžičke dňa 30.12.2013.
e) Zmluva o pôžičke uzatvorená s H. B., zo dňa 18.01.2014, vo výške 2.000 Eur, ktorá ku dňu podania
návrhu bola celá nesplatená. Dôkaz Zmluva o pôžičke dňa 18.01.2014.
f) Zmluva o pôžičke uzatvorená s H. B., zo dňa 30.05.2014, vo výške 1.250 Eur, ktorá ku dňu podania
návrhu bola celá nesplatená. Dôkaz Zmluva o pôžičke dňa 30.05.2014.
g) Dlh voči RWE Gas Slovensko, s.r.o. vo výške 567,07 Eur, ktorý vznikol ako nedoplatok za odber

plynu v rodinnom dome nachádzajúcom sa v obci F. J. X na základe Zmluvy o združenej dodávke plynu
č. 5200165930 na základe priložených faktúr, ktorý žalobca v plnej výške uhradil. Dôkazy: Faktúra č.
4200035436 zo dňa 15.11.2014, Faktúra č. 4227009634 zo dňa 21.11.2014, Dohoda o úhrade dlhu
formou splátok č. 6700003209 z dňa 28.11.2014.h) Zmluvu o úvere poskytnutý Poštovou bankou, a.s., Dvořákovo námestie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31
340 890 zo dňa 29.06.2010 vo výške 9.000 Eur, ktorej časť pôžičky uhradil splátkami vo výške 216,96
Eur, 150 Eur, 35 Eur, pričom zostatok úveru ku dňu 16.10.2015 predstavuje sumu 6.734,25 Eur. Zostatok

úveru bol uhradený z kúpnej ceny za nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. F., ktoré
boli v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Dôkazy: Zmluva o úvere zo dňa 29.06.2010, doklad o
zaplatení zo dňa 28.11.2014, dňa 05.01.2015 a dňa 14.07.2015.
i) Zmluva o poskytnutí úveru č. 22/245/10 poskytnutého Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010
11 Žilina, IČO: 31 575 951, zo dňa 26.07.2010 vo výške 45.000 Eur, z ktorého po rozvode uhradil časť

žalobca vo výške 805,49 Eur. Zostatok úveru bol uhradený z kúpnej ceny za nehnuteľnosti zapísané na
č. XXXX, k. ú. F., ktoré boli v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Dôkazy: Doklady o zaplatení
zo dňa 05.01.2015, dňa 20.04.2015.
j) Zmluva o spotrebiteľskom úvere poskytnutého CETELEM SLOVENSKO a.s., Kuzmányho 20, 010
01 Žilina, IČO: 35 787 783, po rozvode zaplatil žalobca časť vo výške 281,88 Eur. Dôkazy: Doklady o
zaplatení zo dňa 28.11.2014, 12.01.2015, 27.03.2015, 09.04.2015, 22.06.2015 a 10.07.2015.

3. Hnuteľné veci, ktoré účastníci nadobudli za trvania manželstva, buď nepatria do BSM manželov alebo
došlo k dohode o určení vlastníckeho práva k nim. Žalobca sa pokúsil o vyporiadanie BSM listom zo
dňa 20.10.2017, avšak do podania žaloby žalovaná na predmetný návrh nereagovala. Vzhľadom na
vyššie uvedené a s poukazom na § 150 OZ žalobca navrhol, aby súd vydal rozsudok, kde žalobcovi

prikáže splatiť v celosti záväzky vzniknuté na základe zmlúv uvedených pod písm. a), b), c), d) a f) tejto
žaloby v celkovej výške 16.550 Eur s povinnosťou žalovanej uhradiť žalobcovi polovicu týchto záväzkov.
Žalobca uhradil po rozvode časť záväzkov uvedených pod písm. g), h), i) a j) tejto žaloby v celkovej výške
1.871,40 Eur, s povinnosťou žalovanej uhradiť žalobcovi polovicu týchto záväzkov. Žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu na BSM sumu 9.210,70 Eur do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. A žalobcovi súd prizná náhradu trov konania. V prílohách žalobca predložil všetky vyššie
uvedené dôkazy.

4. O predmetnej žalobe bolo rozhodnuté prvým v poradí rozsudkom dňa 26. marca 2020, a to
zamietavým spôsobom, keď súd mal za to, že požadované vyporiadanie BSM nie je možné vykonať,

pretože strany sporu už v BSM nevlastnia žiaden spoločný majetok – aktíva a samotné vyporiadanie
pasív BSM samo o sebe význam nemá, a teda v predmetnom konaní nie je možné vyporiadať iba
spoločné dlhy bývalých manželov. V dôsledku podaného odvolania žalobcom odvolací súd rozsudok
zrušil a uložil súdu prvej inštancie najmä ustáliť, či strany sporu uzavreli dohodu o vyporiadaní BSM
a s akým obsahom, či predmetnou dohodou vyjadrili vôľu vysporiadať všetky nároky z BSM, či je možné

kombinovať vyporiadanie BSM dohodou a súdnym rozhodnutím a pokiaľ súd pristúpi k vyporiadaniu
BSM, či žalobcom špecifikované záväzky spĺňajú podmienku spoločného dlhu, ktorý vznikol za trvania
manželstva. Odvolací súd poukázal na súdnu prax, podľa ktorej za právne úkony týkajúce sa spoločných
vecí sa nepovažuje napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov a takto vzniknutý dlh nie
je spoločným dlhom manželov, ale predstavuje výlučný dlh toho z manželov, ktorý ho zmluvou prevzal.

Potom výlučný dlh jedného z manželov súd v konaní o vyporiadanie BSM neurčuje na úhradu jednému
z manželov, pretože netvorí predmet BSM. Uvedené súčasne nevylučuje postup podľa § 150 vety druhej
OZ. V prípade, že takto získané peň. prostriedky boli už spotrebované počas manželstva, pri vyporiadaní
BSM sa na ne neprihliada. Naopak platí, že peniaze získané napr. zo zmluvy o úvere uzavretej obomi
manželmi predstavujú majetok, ktorý treba zahrnúť do BSM. Pokiaľ takýto záväzok existuje ku dňu

zániku BSM, ale aj v čase jeho vyporiadania, treba ho prikázať na úhradu jednému z manželov, prípadne
obom. Ak však spoločný záväzok síce ku dňu zániku BSM existoval, ale bol splatený do jeho vyrovnania,
nemožno ho prikázať za náhradu.

5. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci vec opätovne prejednal v zmysle pokynov a vyjadreného

právneho názoru odvolacieho súdu. Súčasne vyzval žalobcu, aby v zmysle zrušujúceho uznesenia
odvolacieho súdu upravil petit, na čo reagoval žalobca písomnou úpravou petitu z č.l. 247.

6.Vecprávneposúdilpodľa§149ods.1,§150,§143OZzhodnotiac,žežalobcapredmetnýnávrhpodal
v lehote podľa § 149 ods. 4 OZ a súčasne, že žalobca sa v konaní domáhal výlučne nevyporiadaných

pasív uvedených pod písm. a) až j) žalobného návrhu (č.l. 247), ktoré vznikli za trvania manželstva.

7. Súd zistil, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo
dňa 28.10.2014, č.k. 2P/275/2014-34 ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2014. Z predloženejúverovej zmluvy súd zistil, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 29.6.2010 zmluvu o úvere s K. L. vo
výške 9.000 Eur. Ďalej zo zmluvy o usporiadaní vzájomných vzťahov medzi klientom a bankou zo dňa
23.1.2014, vyplýva, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 26.7.2010 s K. L. úverovú zmluvu, ktorou bol

poskytnutý úver vo výške 40.000 Eur. K uvedenému úveru bol súdu predložený aj výpis z úverového
účtu s prehľadom jednotlivých splátok. Za trvania manželstva žalovaný uzatvoril viacero zmlúv o pôžičke
so svojimi príbuznými. S H. I. uzatvoril tieto zmluvy o pôžičke dňa 28.12.2011 vo výške 2.300 Eur,
dňa 14.12.2013 vo výške 2.700 Eur. S H. B. dňa 30.12.2011 vo výške 4.400 Eur, dňa 30.12.2013 vo
výške 3.900 Eur, 18.1.2014 vo výške 2.000 Eur, dňa 30.5.2014 vo výške 1.250 Eur. Tieto zmluvy mal

súd doložené v spise, výsluchom veriteľov pôžičiek mal súd preukázané, že došlo k uzatvoreniu týchto
zmlúv. Reálne odovzdanie finančných prostriedkov však nebolo súdu jednoznačne a úplne preukázané.
Žalovaný za trvania manželstva uzatvoril s M. C. dňa 26.7.2010 úverovú zmluvu vo výške 1.400 Eur.
Žalovaný sa dohodol dňa 28.11.2014 s RWE Gas Slovensko, s.r.o. na úhrade dlhu formou splátok. Dlh
vznikolakonedoplatokzaodberplynuvovýške567,07Eur,včasetrvaniamanželstva.Dokladyoúhrade
predmetných dlhov súdu predložené neboli.

8. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná v zákonom stanovenej
lehote, a že žalobca sa žalobou domáhal vyporiadania BSM v rozsahu nevysporiadaných pasív
uvedených pod písmenom a) až j) žalobného návrhu podľa č.l. XXX, ktoré mali vzniknúť za
trvania manželstva, t.j. predmetom vyporiadania neboli žiadne aktíva. V súvislosti so zistením, či

v prejednávanom prípade medzi stranami sporu došlo k dohode o vyporiadaní BSM zhodnotil, že
žiadna zo strán nepredložila do konania konkrétnu dohodu v písomnej forme ohľadne vyporiadania, či
už hnuteľných alebo iných veci patriacich do BSM. V takomto prípade strany sporu, keďže absentuje
písomná dohoda, majú zhoršené postavenie v prípade preukazovania tvrdenia o akejkoľvek dohode
o vyporiadaní BSM a konštatujúc, že žiadna zo strán v rámci dokazovania nevyprodukovala žiaden

dôkaz, ktorý by čiastočne preukazoval vyporiadania BSM formou dohody a zároveň by preukazoval,
ako sa strany sporu pri vyporiadaní hnuteľných vecí dohodli a jedinou okolnosťou, o ktorú sa súd mohol
aspoň čiastočne oprieť je kúpna zmluva zo dňa 15.10.2015, predmetom ktorej je pozemok vrátane
domu a garáže v k.ú. obce Vinné. Z kúpnej zmluvy možno vyvodiť záver, že strany v rámci uhradenia
predajnej ceny 50.000 Eur dohodli, že suma bude následne použitá na vyplatenie jednotlivých dlžných

súm. Okrem toho strany sporu prezentovali názor, že formou dohody si vyporiadali hnuteľné veci,
avšak iba na základe ich tvrdení, že došlo k vyporiadaniu, nebolo možné vo vzťahu k pasívam, ktoré
sú predmetom tohto vyporiadania, posúdiť vyporiadanie hnuteľných vecí vo forme dohody. Existencia
dohody či už písomnej alebo ústnej, resp. akéhokoľvek prejavu vôle zo strany žalobcu či žalovanej
absentuje. K vyporiadaniu samotných dlhov a v tej súvislosti ku skúmaniu splnenia podmienky, či ide

o spoločný dlh, ktorý existoval ku dňu zániku BSM uviedol, že bola splnená podmienka vzniku zmlúv
v čase trvania manželstva, keď súd tento dlh nemôže považovať za spoločný. K hľadisku, a to či finančné
prostriedky zo zmlúv boli použité na spoločný účel uviedol, že táto časť nebola žiadnym spôsobom
preukázaná. Preto dospel k záveru, že výlučný dlh jedného z manželov netvorí predmet vyporiadania
BSM. Súd mal za to, že žalobcom požadované vyporiadania BSM súdom nie je možné vykonať, pretože

strany sporu BSM nevlastnia žiaden spoločný majetok, t.j. aktíva a spoločné dlhy možno v rámci BSM
vyporiadať medzi účastníkmi iba pri tzv. širšom vyporiadaní BSM, Samo o sebe preto vyporiadanie pasív
BSM význam nemá. Z týchto dôvodov preto súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnej žalovanej priznal náhradu trov celého konania voči
neúspešnému žalobcovi.

9. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v celom jeho rozsahu z odvolacích dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, keď v prvom rade uviedol, že súd v rozpore s tvrdeniami
strán sporu dospel k záveru o tom, že medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu dohody týkajúcej
sa hnuteľných vecí. Bolo nesporné, že k ústnej dohode medzi žalobcom a žalovanou došlo. Súčasne

upresnil, že kúpnou zmluvou zo dňa 15.10.2015 došlo k predaju nehnuteľný majetku strán sporu.
Pripomenul, že do konania boli predložené ako listinné dôkazy potvrdenia o jednotlivých úhradách,
pokiaľ ide o časť dlhu voči RWE Gas Slovensko vo výške 567,07 Eur, časť pôžičky poskytnutá
K. L., D. v celkovej výške 216,96 Eur, časť pôžičky poskytnutá K. L. N., D. vo výške 805,49 Eur
a časť pôžičky poskytnutej zo strany CETELEM, a.s. v celkovej výške 281,88 Eur, teda v celkovej

výške 1.589,52 Eur, ktoré po rozvode manželstva hradil výlučne žalobca. Okrem toho zdôraznil, že
v konaní došlo k predloženiu listinných dôkazov, na základe ktorých je podrobne popísaný spôsob, akým
dochádzalo k požičiavaniu finančných prostriedkov sporovým stranám a tieto tvrdenia boli podložené
aj príslušnými listinnými dôkazmi. Nesúhlasil tiež s tvrdením súdu o tom, že nie je možné vykonaťžalobcom požadované vyporiadanie BSM súdom. Okrem toho mal za to, že súd žalobcovi odňal právo
na spravodlivý proces, keď jemu a súčasne jeho zástupcovi odňal možnosť osobne sa zúčastniť na
pojednávaní, k čomu podal bližšiu argumentáciu z odvolania vyplývajúcu. Napokon nesúhlasil ani

s priznanou náhradou trov konania žalovanej vo výške 100%, keďže mal za to, že v danom prípade
sú dôvody hodné osobitého zreteľa na to, aby súd žalovanej nepriznal náhradu trov konania podľa §
257 CSP. Poukázal v tejto súvislosti na skutočnosť, že žalobca sa od rozvodu manželstva opakovane
snažil so žalovanou dohodnúť o vyporiadaní BSM dohodou a okrem toho, že došlo k predaju rodinného
domu a vyporiadaniu BSM v časti hnuteľných vecí, žalovaná so žalobcom odmietala komunikovať. Aj

z uvedeného vyplýva, že žalobca mal faktický záujem dohodnúť sa so žalovanou a predísť súdnemu
konaniu. V danom prípade priznanie náhrady trov konania vo výške 100% žalovanej je neprimerane
tvrdé a nezohľadňuje povahu a okolnosti sporu, keď žalobca sa domáhal vyporiadania BSM, ktorého
predmetom boli ich dlhy, ktoré vznikli za trvania manželstva. Sporové strany si finančné prostriedky
požičiavali okrem iného aj od pani H. B. a pani H. I. a táto situácia poznačila celú rodinu žalobcu,
pretožepaniH.B.,abypomohlasporovýmstranámsiopakovanebralapôžičkyatietopostupnesplácala.

Taktiež pani H. I. poskytla sporovým stranám svoje úspory a poskytnuté finančné prostriedky je žalobca
povinný vrátiť, na čo súd neprihliadal. Okrem toho bolo preukázané počas konania, že tieto prostriedky
boli použité na spoločné veci sporových strán, a teda žalovaná mala z poskytnutých finančných
prostriedkov majetkový prospech. Rozhodnutie súdu považoval za nepresvedčivé, neodôvodnené
a súčasne nepreskúmateľné. Zo všetkých uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu rozsudok

zmeniť a rozhodnúť v zmysle odvolacieho návrhu vyšpecifikovaného v podanom odvolaní.

10. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že zotrváva na všetkých skutočnostiach uvedených
v jej vyjadreniach a prednesoch. Mala za to, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nedošlo
k uzatvoreniu zmlúv o pôžičke a tieto ani nemôžu byť predmetom vyporiadania BSM, keď navyše

zmluvy o pôžičkách, ktoré mal žalobca uzatvoriť so svojou sestrou a matkou nepredstavujú perfektné
právne úkony. Okrem toho zo strany žalobcu nebolo preukázané, že požičané finančné prostriedky boli
aj reálne odovzdané. Okrem toho nejedná sa o spoločné dlhy manželov, nakoľko absentuje podpis
žalovanejnapredmetnýchzmluvách,resp.prejavjejvôle.Vykonanýmdokazovanímnebolopreukázané,
aby tieto finančné prostriedky boli použité na nadobudnutie určitej veci alebo majetkovej hodnoty a aj

z toho dôvodu nie je možné na nich prihliadať. Naďalej zotrvala na prezentovanom názore, že v prípade
existencie pasív, tieto bez aktív nie je možné v rámci vyporiadania BSM v tomto konaní vyporiadať.
S požadovanou aplikáciou § 257 CSP nesúhlasila. Po uzavretí kúpnej zmluvy nebolo čo vyporiadávať,
keďže žiadne pôžičky a ani zmluvy o pôžičkách neexistovali a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
medzi stranami sporu došlo k jednaniam o predaji rodinného domu a k vyporiadaniu dlhov za trvania

BSM. V súvislosti s návrhom na mimosúdne vyporiadanie poukázala na to, že za účelom vyjadrenia sa
k návrhu oslovila svojho právneho zástupcu, ktorému súčasne udelila plnomocenstvo na zastupovanie.
Uvedené bolo oznámené žalobcovi listom zo dňa 20.11.2017, ktorý bol žalobcovi doručený až po
podaní samotnej žaloby, ktorú žalobca podal už dňa 16.11.2017. Žalobca v konaní nepreukázal svoje
majetkové, zárobkové a sociálne pomery a súd nemohol svojvoľne a automatický uplatniť § 257 CSP,

v prípade nepriaznivých sociálnych či majetkových pomerov strany sporu. Okrem toho sám žalobca
pôvodne žiadal súd o priznanie náhrady trov konania za vyporiadanie BSM voči žalovanej, a to za
stavu, ktorý sám spôsobil podaním predmetnej žaloby na poslednú chvíľu a svojou nečinnosťou, pričom
sa neštítil v samotnom konaní žiadať náhradu trov konania voči žalovanej, ktorá sa osobne stará
o maloleté deti strán sporu. Poukazujúc na postoj žalobcu v konaní je zrejmé, že žalobca si neplnil svoje

procesné povinnosti pri podaní žaloby, t.j. pri prvom procesnom úkone a dokazovanie bolo vykonávané
na viacerých pojednávaniach, keďže žalobca dôkazy neoznačil a ani nenavrhol ich vykonanie riadne
a včas. Nepriznanie náhrady trov konania žalovanej by žalovanej spôsobilá závažnú situáciu, ktorá by
mala za následok také zhoršenie jej životnej úrovne, ktorá by jej mohla spôsobiť existenčné problémy. Zo
všetkých uvedených dôvodov navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.

11. Odvolateľ v odvolacej replike zotrval na dôvodoch uvedených v podanom odvolaní.

12. Predmetom konania je vyporiadanie BSM, ide teda o prípad, v ktorom z osobitného predpisu vyplýva
určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom

odvolania (§ 379 písm. c/ CSP).

13. Z uvedeného vyplýva, že i keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero
výrokov (medziiným o tom, čo sa z BSM prikazuje tomu – ktorému účastníkovi konania a o tom, či ačo má jeden z nich plniť druhému na ich úplné vyrovnanie), treba na toto rozhodnutie hľadieť ako na
jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva strán sporu z BSM a konštituovať ich
nové práva. Ak strana sporu napadne odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa o vyporiadaní BSM (či

už ako celok alebo iba niektorý jeho výrok), odvolací súd nie je v zmysle § 379 písm. c) CSP viazaný
rozsahom odvolania. V takom prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci
samej nenadobúda oddelene právoplatnosť; odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu
prvého stupňa o vyporiadaní BSM (všetky jeho výroky vo veci samej) a v nadväznosti na výsledky svojho
odvolacieho prieskumu môže toto rozhodnutie len ako celok buď potvrdiť alebo zmeniť alebo zrušiť

(porovnaj napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 174/2012).

14. Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané včas a smerovalo
proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal napadnutý rozsudok
v celom jeho rozsahu (§ 379 písm. c/ CSP) a osobitne z dôvodov uvedených v odvolaní, rešpektujúc
ustanovenie § 383 CSP, podľa ktorého odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd

prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní, ďalej ustanovenie § 381 CSP,
podľa ktorého odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom, a po nariadenom pojednávaní podľa §
388 CSP zmenil napadnutý rozsudok, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods.
1 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 390 CSP).

15. Súd predmetnú žalobu zamietol, keď mal za to, že žalobcom požadované vyporiadanie BSM súdom
nie je možné vykonať, pretože strany sporu v BSM nevlastnia žiaden spoločný majetok - aktíva.

16. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku (bod 29.) vyplýva, že súd založil zamietavý výrok na tom
závere, že žalobcom požadované vyporiadanie BSM súdom nie je možné vykonať, pretože strany

sporu v BSM nevlastnia žiaden spoločný majetok - aktíva. Čo sa týka spoločných dlhov, tieto možno v
rámci BSM vyporiadať medzi účastníkmi pri tzv. širšom vyporiadaní BSM, kedy súd pri existencii aktív
rozhoduje o ďalšom výlučnom majiteľovi toho ktorého majetku, prípadne povinnosti výplaty, ako aj osobe
preberajúcej ten ktorý záväzok. Určenie osoby preberajúcej záväzok je úpravou vnútorných vzťahov
spoludlžníkov, ktorí v prípade manželov majú spravidla solidárne postavenie. Namiesto pôvodného

vzájomného postavenia spoludlžníkov, ktoré v konečnom dôsledku spravidla zaťažuje každého dlžníka
polovicou dlhu, tu súd zmení vnútorné pomery podielov bývalých manželov na spoločnom dlhu, čím
zodpovedajúcim spôsobom zohľadní nové pomery na strane aktív. Zmyslom takéhoto postupu je
racionalizácia vzájomných právnych vzťahov bývalých manželov. Vyporiadanie spoločných záväzkov,
ktoré sú spojené s BSM a vznikli za jeho trvania, sa týka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do

práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania a ktorým zostávajú dotknuté všetky
ich práva vo vzťahu k dlžníkovi. Zahrnutie pasív do vyporiadania BSM je teda odôvodnené praktickým
hľadiskom spočívajúcim v takom usporiadaní vzájomných právnych vzťahov, ktoré v čo najväčšom
rozsahu eliminuje možnosť vzniku ďalších vzájomných právnych vzťahov a z nich vyplývajúcich ďalších
sporov medzi bývalými manželmi. Z uvedeného vyplýva, že vyporiadanie pasív BSM (zmena vnútorných

vzťahov dlžníkov) je úzko späté s novými vlastníckymi pomermi k aktívam. Samo o sebe význam
nemá, pretože bez zmeny vo vlastníckych pomeroch k aktívam nie je dôvod meniť vnútorné vzťahy
spoludlžníkov,ktorésúdanéčiužzmluvoualebozozákona,aktorýchvzájomnévysporiadaniejenaďalej
zachované zákonom, napr. právo postihu pri solidárnom.

17. Podstatou odvolania je spochybnenie tohto záveru s dôvodov totožných ako v odvolaní zo
dňa 6.4.2020, t.j. s odôvodnením, že Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako
treba vysporiadať spoločné pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým
spoluvlastníctvom. Súdna prax zastáva stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových
vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných

pohľadávokadlhovanalogickyspoužitím§149a§150OZ,ikeďpredmetomBSMpodľa§143OZsúlen
veci, nie spoločné pohľadávky a dlhy (R 42/1972). Ak tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, potom treba
vzmysleOZvychádzaťzjehoustanovení,ktoréupravujúvzťahysvojimobsahomaúčelomimnajbližšie,
teda primerane použiť § 149 OZ, pokiaľ vznikli za trvania BSM. Predpokladom vyporiadania týchto
spoločných majetkových práv a povinnosti je, že vznikli za trvania BSM v súvislosti s ich hospodárskym

a spotrebným spoločenstvom, a že v dobe jeho zániku existujú. Vyporiadanie dlhov manželov podľa
okolností prípadu možno vykonať prikázaním dlhu obom účastníkom alebo jednému z účastníkov.
Pokiaľ niektorá zo sporových strán po rozvode manželstva sa podieľala na zaplatení spoločného dlhu
už zo svojich výlučných prostriedkov do rozhodnutia o vyporiadaní, má právo na ich náhradu, čo sapotom premietne do výroku o povinnosti jedného z účastníkov zaplatiť určitú finančnú čiastku druhému
na vyrovnanie jeho podielu. S poukazom na uvedené nie je možné súhlasiť so záverom súdu, že
požadované vyporiadanie BSM súdom nie je možné vykonať, pretože strany sporu už BSM nevlastnia

žiaden spoločný majetok – aktíva a toto tvrdenie je v rozpore s komplexnosťou riešenia majetkových
vzťahov medzi manželmi a s použitím ust. § 149 a 150 OZ.

18. Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení, ktorým zrušil prvý v poradí rozsudok okresného
súdu, ktorým žalobu zamietol, spochybnil právny záver súdu, na ktorom založil svoje zamietavé

rozhodnutie s odôvodnením, že pokiaľ predmetom vyporiadania BSM mali byť výlučne spoločné
dlhy (záväzky), požadované vyporiadanie BSM súdu už nie je možné vykonať, pretože odvolací súd
vychádzal zo samotnej podstaty konania o vyporiadanie BSM a aj keď Občiansky zákonník nemá
výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené
s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli počas jeho trvania, pretože nepatria do majetkového
spoluvlastníctva manželov, aj ohľadne nich je potrebné primerane použiť § 149 a § 150 OZ a vykonať

v takomto konaní aj vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania bezpodielového
spoluvlastníctva a súčasne vznikli v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom.
Zatiaľ čo predmet BSM nie je tvorený pohľadávkami a dlhmi z neho vyplývajúcimi, samotný predmet
vyporiadania BSM už týmito pohľadávkami a dlhmi tvorený je.

19. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie zotrval na právnom závere
o nemožnosti vyporiadať BSM manželov iba výlučne vo vzťahu k žalobe vyšpecifikovaným dlhom,
resp. záväzkom, keď k tomu opätovne v podstate odkázal iba na argumentáciu, ktorú použil už vo
svojom prvom zamietavom rozsudku, iba s tým rozdielom, že neodkázal na predtým označený rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/748/2015 zo dňa 28.9.2016.

20. Odvolací súd konštatuje, že práve vo vzťahu k odvolaciemu súdu označeného Krajského súdu
v Trenčíne došlo k odklonu od ním vysloveného právneho názoru v spomínanom konaní 17Co/748/2015,
keď ten istý odvolací súd v odvolacom konaní vedenom pod sp.zn. 27Co/60/2020 dospel k presne
opačnému záveru. Krajský súd v Trenčíne v tejto veci posudzoval odvolanie v konaní o vyporiadania

BSM, v rámci ktorého strany sporu požadovali vyporiadanie výlučne už iba dlhy, keď považoval za
potrebné zodpovedať a zaoberať sa zásadnou otázkou, na ktorej súd prvej inštancie založil svoje
zamietajúce rozhodnutie a to, či je možné vykonať vyporiadanie dlhov za predpokladu, že ide o dlhy
spoločné a ktoré vznikli počas trvania manželstva, t.j. pri absencii vyporiadania v konaní tiež aktív
tvoriacich BSM, pričom k uvedenému uviedol nasledovné:

„22. pravdou je, že v minulosti súdna prax zastávala názor, že tieto dlhy možno v rámci BSM
vyporiadať medzi stranami sporu len pri tzv. širšom vyporiadaní BSM, teda pri existencii aktív, kedy
súd rozhoduje o ďalšom výlučnom majiteľovi toho, ktorého majetku, prípadnej povinnosti výplaty, ako
aj osobe preberajúcej ten ktorý záväzok a pokiaľ sa žalobca domáhal vyporiadania len spoločných
dlhov, súdy prvej inštancie takého žaloby zamietali, s odobrením takéhoto názoru tiež odvolacím súdom

(príkladmo tiež v rozhodnutiach, na ktoré sa odvoláva v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej
inštancie). a ktorý si osvojil a na ňom založil svoje zamietavé rozhodnutie tiež v posudzovanej veci.
23. Vývoj súdnej praxe však vo svetle zabezpečenia prístupu žalobcu k spravodlivosti v takýchto
prípadoch, priniesol prehodnotenie tohto názoru a napriek tomu, že do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov môže patriť len to (§ 143 Občianskeho zákonníka), čo môže byť predmetom vlastníctva,

pričom pohľadávky a dlhy do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria, priniesol názorovú líniu, že
tieto je nevyhnutné pokiaľ vznikli za trvania manželstva, samozrejme v súvislosti s bezpodielovým
spoluvlastníctvom vyporiadať a to aj v prípade, ak by ako predmet vyporiadania vymedzil žalobca
výlučne tieto dlhy (bez požiadavky na vyporiadanie aktív BSM, samozrejme pri ich existencii) a to za
aplikácie ust. § 853 ods. 1, § 149 a § 150 OZ (odvolací súd poznamenáva, že o vyporiadanie takýchto

dlhov nemusí ísť nevyhnutne v konaní o vyporiadania BSM, môže to byť aj konanie podľa § 511 OZ).
24. Vo svetle vyššie uvedeného názoru zastávaného aktuálne súdnou praxou, tak názor súdu prvej
inštancieonemožnostivyporiadaniavýlučnedlhovvzniknutýchpočastrvaniaBSM,nemožnopovažovať
zasprávny.Napriektomuvšak,ikeďzinýchdôvodov,jepotrebnépovažovaťzavovýrokuvecnesprávne
jeho zamietajúce rozhodnutie."

21. Pokiaľ potom odvolateľ učinil predmetom odvolania tiež namietanie právneho záveru súdu o tom,
že pokiaľ predmetom vyporiadania BSM sú výlučne dlhy bývalých manželov, požadované vyporiadania
BSM v takomto rozsahu nie je odôvodnené, ktorá námietka predstavuje nosnú odvolaciu námietku, jehoodvolanie v tejto časti je opodstatnené a napĺňa odvolateľom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci v otázke, či požadované vyporiadanie BSM tvoriace výlučne dlhy bývalých manželov je alebo nie

je možné uskutočniť.

22. Odvolací súd ďalej uvádza, že pokiaľ strany sporu učinili predmetom vyporiadania BSM výlučne
(resp. žalobca) v žalobe bližšie vyšpecifikované a tvrdené záväzky, relevantným bolo ďalej posúdiť, či
tieto majú charakter spoločných dlhov a či takýto spoločný dlh existoval ku dňu zániku BSM. Iba samotná

skutočnosť, že žalobca, prípadne obe strany sporu, označujú v žalobe vyšpecifikované dlhy za spoločné
dlhy manželov, neurčuje charakter dlhov ako spoločných, ktoré by mali tvoriť predmet vyporiadania BSM.

23. Zo súdnej praxe vyplýva, že za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí sa nepovažuje napr.
zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21. decembra
1973 sp.zn. 3 Cz 57/73 publikovaný v Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov a súdnych

rozhodnutínajvyššíchsúdovČSSR,ČSRaSSR,vydanomNajvyššímsúdomČSSR,SEVTPraha1986).
Nazákladetohopotomtaktovzniknutýdlhniejespoločnýmdlhommanželov,alepredstavujevýlučnýdlh
toho z manželov, ktorý ho zmluvou prevzal. Z tohto dôvodu výlučný dlh jedného z manželov súd v konaní
o vyporiadanie BSM neurčuje na úhradu jednému z manželov, pretože netvorí predmet vyporiadania
BSM.

24. Ako vyplýva z bodu 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd skutkovo zhodnotil, že žalobca
(súd uvádza nesprávne žalovaný, poznámka odvolacieho súdu) za trvania manželstva uzatvoril viacero
zmlúv o pôžičke so svojimi príbuznými. S H. I. uzatvoril tieto zmluvy o pôžičke dňa 28.12.2011 vo
výške 2.300 Eur, dňa 14.12.2013 vo výške 2.700 Eur. S H. B. dňa 30.12.2011 vo výške 4.400 Eur, dňa

30.12.2013 vo výške 3.900 Eur, 18.01.2014 vo výške 2.000 Eur, dňa 30.05.2014 vo výške 1.250 Eur.
Tieto zmluvy mal súd doložené v spise, výsluchom veriteľov pôžičiek mal súd preukázané, že došlo k
uzatvoreniu týchto zmlúv. Reálne odovzdanie finančných prostriedkov, však nebolo súdu jednoznačne
a úplne preukázané.

25. Už samotná súdom prvej inštancie zistená skutková okolnosť, podľa ktorej predmetné zmluvy
uzatvoril s tretími osobami (H. I. a H. B.), hoci za trvania manželstva, výlučne žalobca, odôvodňujú
správny záver súdu o tom, že tento dlh (z predmetných zmlúv) nemožno považovať za spoločný.

26. Povaha dlhu vyplývajúceho zo zmlúv, ktoré výlučne žalobca uzatvoril s H. I. a H. B., ktorý

nemožno považovať za spoločný dlh bývalých manželov, mala relevanciu vo vzťahu k žalobcom
požadovaného vyporiadania BSM v časti, v ktorej žalobca navrhoval, aby bol súdnym rozhodnutím
zaviazaný k povinnosti splatiť záväzok 1/ voči H. I. zo zmluvy o pôžičke zo dňa 28.12.2011 v sume 2.300
Eur, 2/ voči H. B. zo zmluvy o pôžičke zo dňa 30.12.2011 v sume 4.400 Eur, 3/ voči H. I. zo zmluvy
o pôžičke zo dňa 14.12.2013 v sume 2.700 Eur, 4/ voči H. B. zo zmluvy o pôžičke zo dňa 30.12.2013

v sume 3.900 Eur, 5/ voči H. B. zo zmluvy o pôžičke zo dňa 18.1.2014 v sume 2.000 Eur a 6/ voči H.
B. zo zmluvy o pôžičke zo dňa 30.5.2014 v sume 1.250 Eur a pokiaľ v tejto súvislosti žalobca súčasne
navrhoval, aby žalovaná bola povinná zaplatiť žalobcovi za finančné vyrovnanie sumu 8.275 Eur.

27. Skutkové zistenie súdom prvej inštancie o tom, že žalobcom označené záväzky zo zmlúv, ktoré

uzatvoril s H. I. a H. B. nemožno považovať za spoločný dlh, ktoré odvolací súd súčasne považuje za
správne a z ktorého dôvodu odvolací súd musel vychádzať, pretože nebol dôvod sa od neho odkloniť,
odôvodňoval následný správny záver súdu o tom, že výlučný dlh jedného z manželov netvorí predmet
vyporiadania BSM. Pokiaľ potom súd posudzujúci predmetnú žalobu v tejto časti (v ktorej žalobca
požadoval vyporiadať dlhy zo zmlúv uzatvorených s p. I. a p. B.) v požadovanom petite prevzatia

povinnosti ich splatiť žalobcom, posúdil tento nárok ako nedôvodný, s takýmto záverom súdu je potrebné
súhlasiť.

28. Zhodnotenie predmetných dlhov ako výlučný dlh žalobcu, ktorý vznikol za trvania manželstva,
súčasne nevylučoval postup podľa § 150 vety druhej OZ, podľa ktorého každý z manželov je oprávnený

požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo
sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.29. Totiž, ak za trvania manželstva vznikol dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý
napríklad vo vlastnom mene uzavrel zmluvu o pôžičke, a ak sa takto získané peniaze použili na kúpu
určitej veci, t.j. bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí aj táto hodnota- za splnenia ostatných

podmienok uvedených v § 143 OZ a bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke platne uzavretá - do
bezpodielového spoluvlastníctva. Na záväzok manžela, ktorý takto zaobstaral peniaze, ktoré je povinný
vrátiť, a ktorý ich v skutočnosti vynaložil na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva. To, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, mu
má uhradiť zo spoločného majetku druhý manžel, avšak len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti

podielu, ktorý každému z nich patrí z bezpodielového spoluvlastníctva (Rozhodnutie Najvyššieho súdu
z 28.novembra 1969, 8 Cz 36/69, zdroj: Výber judikatúry k Občianskemu zákonníku, Vecné práva, IURA
EDITION 2012).

30. V kontexte uvedeného sa súd prvej inštancie zaoberal tiež posúdením, či finančné prostriedky
nadobudnuté zo zmlúv boli použité na spoločný účel (na spoločný majetok), pretože uvedené bolo

základnou podmienkou na to, aby žalobca bol oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok.

31. Súd prvej inštancie dospel k záveru o tom, že táto okolnosť nebola žiadnym spôsobom preukázaná,
pretože žalobca tvrdil, že finančné prostriedky z predmetných zmlúv boli použité na spoločný účel

a žalovaná uvedené popierala. Pokiaľ odvolateľ síce na strane jednej v podanom odvolaní poukázal na
bod 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku, z ktorého odcitoval „Žiaden reálny dôkaz tvrdenia žalobcu
nepotvrdzuje. Záverom teda súd uzatvára, že je veľmi pravdepodobné, že k podpisom zmlúv došlo, je
pravdepodobné, že mohlo dôjsť aj k plneniu, ale viac nepravdepodobné, že došlo k použitiu finančných
prostriedkov na spoločný účel“, na strane druhej iba argumentoval tým, že v konaní pre súdom prvej

inštancie došlo k predloženiu listinných dôkazov, na základe ktorých je podrobne popísaný spôsob,
akým dochádzalo k požičiavaniu finančných prostriedkov sporovým stranám, teda skutkový záver
súdu odvolateľ nepoprel žiadnym relevantným spôsobom. Poukaz odvolateľa na to, akým spôsobom
dochádzalo k požičiavaniu finančných prostriedkov, čo podľa žalobcu malo vyplývať z jednotlivých
dôkazov, nie je spochybnením tohto skutkového záveru súdu, pretože je bez výpovednej hodnoty ku

skutkovému zisteniu súdu o tom, že v prejednávanej veci nedošlo k použitiu finančných prostriedkov na
spoločný účel (na spoločný majetok). Žalobcu ťažilo dôkazné bremeno ohľadne ním tvrdenej okolnosti,
že vynaložil svoj výlučný majetok (finančné prostriedky získané z predmetných zmlúv o pôžičke) do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože z existencie tejto tvrdenej okolnosti vyvodzoval pre
seba priaznivejšie právne dôsledky, a pretože ani v rámci odvolacieho konania sa tvrdenia strán sporu

v tejto skutkovej otázke nezmenili (teda zostali sporné), žalobca svoju dôkaznú povinnosť v tejto otázke
neuniesol. Tým nebol splnený základný predpoklad na to, aby sa prihliadlo na tvrdený vnos žalobcu
v podobe požadovanej refundačnej náhrady.

32. Pokiaľ potom súd posudzujúci predmetnú žalobu v časti, v ktorej žalobca požadoval vyporiadať

dlhy zo zmlúv uzatvorených s p. I. a p. B. v podobe povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi refundačnú
náhradu (sumou 8.275 Eur), posúdil tento nárok ako nedôvodný, s takýmto záverom súdu je potrebné
súhlasiť.

33. Pokiaľ išlo o ďalšie žalobcom označené záväzky, ktoré požadoval v predmetnom konaní vysporiadať,

tieto boli v žalobe označené ako pohľadávka voči RWE Gas Slovensko, s.r.o., ďalej ako dlh zo zmluvy
o úvere uzatvorenej s K. L. D., dlh zo zmluvy o úvere poskytnutého K. L. N., D. O. 26.7.2010 a dlh
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnutého CETELEM SLOVENSKO a.s., vo vzťahu ku ktorému
požadovanému vyporiadaniu odvolací súd uvádza nasledovné.

34. Odvolací súd po zistení, že súd prvej inštancie sa nezaoberal povahou označených záväzkov,
ktorej posúdenie bolo relevantné aj vo vzťahu k nim (pretože takéto posúdenie učinil podľa názoru
odvolacieho súdu výlučne vo vzťahu k žalobcom označeným dlhom, ktoré mali vzniknúť zo zmlúv
o pôžičke uzatvorených s H. I. a H. B.), si vyžadovalo zo strany odvolacieho súdu zopakovať vykonané
dokazovanie, a to v podobe zopakovania dokazovania ohľadne niektorých listinných dôkazov a tiež

zopakovaním výsluchov žalobcu a žalovanej.

35. Z dohody o úhrade dlhu formou splátok č. 6700003209 zo dňa 28.11.2014 vyplýva, že predmetnú
dohodu uzatvorili ako veriteľ RWE Gas Slovensko, s.r.o. a ako dlžník A. B., keď podľa jej článku 1 súšpecifikované pohľadávky po lehote splatnosti vo výške 555,07 Eur, ktorá vznikla neuhradím faktúry
4200035436 za fakturačné obdobie 1/12/2012 až 18/10/2013 splatnej 30.11.2014 na sumu 257,11 Eur
a číslo 422700963 za fakturačné obdobie 19/10/2013 až 18/10/2014 splatnej 30.11.2014 na fakturovanú

sumu 297,96 Eur, ktorú veriteľ eviduje zo zmluvy o združenej dodávke plynu č. 5200165930 voči
dlžníkovik28.11.2014.Súčasťoupredmetnejdohodyjezáväzokdlžníkapredmetnýdlhuhradiťveriteľovi
v bližšie špecifikovaných splátkach.

36. Z faktúry za zemný plyn č. 3600085754 dodávateľa RWE Gas Slovensko, s.r.o. z 21.10.2014 pre

odberateľa A. B. vyplýva, že za fakturačné obdobie 19.10.2013-18.10.2014 bol faktúrou vyúčtovaný
nedoplatok 309,96 Eur za spotrebovaný zemný plyn s dátumom splatnosti 30.11.2014.

37. Z faktúry za zemný plyn – opravná faktúra č. 3600085754 dodávateľa RWE Gas Slovensko, s.r.o.
z 15.10.2014 pre odberateľa A. B. vyplýva, že za fakturačné obdobie 1.12.2012-18.10.2013 bol faktúrou
vyúčtovaný nedoplatok 257,11 Eur za spotrebovaný zemný plyn s dátumom splatnosti 30.11.2014.

38. Zo zmluvy o úvere (pôžička na bývanie) dátumovanej k 29.7.2010 vyplýva, že predmetnú zmluvu
uzatvorili K. L., D. a žiadateľ-dlžník A. B. a spoludlžník E. B., ktorou bol spoludlžníkom poskytnutý úver
vo výške 9.000 Eur za bližších podmienok stanovených v predmetnej zmluve, ktorú podpísali obaja
spoludlžníci. Predmetná zmluva bola viazaná na nehnuteľnosť – byt za účelom jeho rekonštrukcie –

rekonštrukcia kúpeľne a WC (č.l. 34).

39. Z potvrdenia pre klienta K. L., D. z 28.11.2014 vyplýva vklad hotovosti vo výške 150 Eur na tam
uvedené číslo účtu.

40. Z detailu pohybu ako dokladu vystaveného I. L. vyplýva dátum zúčtovania sumy 31,96 Eur k 5.1.2015
ako omeškaná splátka zmluva č. XXXXXXXXXX.

41. Z dokladu vystaveného K. L., D. v hotovosti vyplýva, že B. A. zrealizoval vklad sumy 35 Eur dňa
14.7.2015 s bližšie špecifikovaným číslom účtu a tiež s označeným KS, SS: B. H..

42. Z detailu pohybu ako dokladu vystaveného Tatra bankou vyplýva dátum zúčtovania sumy 201,47
Eur k 5.1.2015 ako splátka za 12.2014, číslo úverovej zmluvy 22/245/10, odoslaná platba pre príjemcu
so špecifikovaným číslom účtu v predmetom doklade.

43. Z potvrdenia Prima banka Slovensko, a.s. vystaveného 20.4.2015 vyplýva potvrdenie o sume 204,02
Eur pripísanej na úverový účet.

44. Na č.l. 39 sa nachádza rukou napísaný text: 9.6.2015 400 BELASTINGDIENST TERUGGAAF
(Matuch).

45.ZpotvrdeniapreklientaK.L.,D.z12.1.2015vyplývavkladhotovostivovýške83,88Eurtamuvedené
číslo účtu.

46. Z podacieho lístku Slovenskej pošty a.s. z 22.6.2015 vyplýva poukázaná suma 50 Eur odosielateľa

B. A. pre adresáta Cetelem Slovensko a.s.
47. Z dokladu- poukaz na úhradu z 28.11.2014 vyplýva poukázaná suma 32 Eur.

48. Z dokladu- poukaz na úhradu z 10.7.2015 vyplýva poukázaná suma 32 Eur.

49. Z detailu pohybu ako dokladu vystaveného Tatra bankou vyplýva dátum zúčtovania sumy 42 Eur
k 27.3.2015, odoslaná platba pre príjemcu so špecifikovaným číslom účtu v predmetom doklade.

50. Z detailu pohybu ako dokladu vystaveného Tatra bankou vyplýva dátum zúčtovania sumy 42 Eur
k 9.4.2015, odoslaná platba pre príjemcu so špecifikovaným číslom účtu v predmetom doklade.

51. Zo zmluvy o usporiadanie vzájomných vzťahov medzi klientom a bankou dátumovanej k 23.1.2014
vyplýva, že zmluvu uzatvorili Prima banka Slovensko a.s. a E. B. a A. B. ako klienti a to v súvislosti
s úverovou zmluvou č. 22/245/10 zo dňa 26.7.2010 v súvislosti s poskytnutými peňažnými prostriedkamivo výške 40.000 Eur, keď k 23.1.2014 pohľadávka banky voči klientom z tejto úverovej zmluvy
predstavuje sumu 40.192,17 Eur. Klienti vyhlásili, že svoj záväzok čo do výšky a dôvodu uznávajú.
Banka umožnila splácanie úveru za bližšie stanovených podmienok podľa článku 2 keď klienti a súčasne

záložcovia súhlasili so zriadením záložného práva podpisom tejto zmluvy.

52. Z kúpnej zmluvy zo dňa 15.10.2015 vyplýva, že zmluvu uzatvorili ako predávajúci A. B. a E. B.
ako predávajúci a F. B. a I. B. ako kupujúci, predmetom ktorej bol rodinný dom súp.č. 6 postavený
na parcele registra „C“ č. 723 a garáž bez prideleného súpisného čísla, pozemok parcely registra

„C“ č. 723 zastavané plochy a nádvoria o výmere 754 m2, katastrálne územie F., zapísaného na
LV č. XXXX za bližších podmienok špecifikovaných v zmluve okrem iného za dojednanej kúpnej
ceny 51.000 Eur, z ktorej časť vo výške 38.917,44 Eur sa kupujúci zaviazali uhradiť Prima banke
Slovensko, časť vo výške 6734,25 Eur Poštovej banke a.s., časť kúpnej ceny vo výške 380,13 Eur
spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., časť kúpnej ceny vo výške 260 Eur Prima banke Slovensko
a.s.vsúvislostisexekúciouEx1955/2015vedenouE.E.L.,časťkúpnejcenyvovýške75Eurvprospech

účtu Slovenská sporiteľňa a.s. ako náhradu nákladov spojených so žiadosťou o predčasnom splatení
úverov, časť kúpnej ceny vo výške 1.000 Eur v prospech účtu sprostredkovateľa MIKOM REAL s.r.o. ako
blokovaciu zálohu, ktorá bude započítaná do sprostredkovateľskej odmeny, časť kúpnej ceny vo výške
1.586,59 Eur prevodom v prospech účtu A. B. a časť kúpnej ceny vo výške 2.046,59 Eur v prospech
účtu E. B..

53. Žalobca vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom vypovedal, že ohľadne Zmluvy o poskytnutí
úveru od Prima banka Slovensko a.s. zo dňa 26.7.2010 spoludlžníkmi bol on s manželkou. Ohľadne
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej s CETELEM SLOVENSKO a.s. si nepamätal presný dátum
uzatvorenia zmluvy, asi to bolo v roku 2010 a túto konkrétnu zmluvu uzatváral ako dlžník výlučne on.

K účelu, na aký sa použili peňažné prostriedky uviedol, že pokiaľ ide o zmluvu o úvere uzatvorenú
s Poštovou bankou a.s. zo dňa 29.6.2010, celý poskytnutý úver sa použil na zakúpenie materiálu
na rekonštrukciu rodinného domu; pokiaľ ide zmluvu o poskytnutí úveru zo strany Prima banka a.s.
zo dňa 26.7.2010, celá suma 45.000 Eur sa použila na kúpu rodinného domu; pokiaľ ide o zmluvu
o spotrebiteľskom úvere poskytnutého CETELEM SLOVENSKO a.s., peňažné prostriedky z tejto zmluvy

sa použili na dokončenie rodinného domu.

54. Žalovaná vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom vypovedala, že čo sa týka zmluvy o úvere
s Poštovou bankou a.s, a Zmluvy o úvere poskytnutého Prima bankou Slovensko a.s. zo dňa
26.7.2010, obaja boli spoludlžníkmi a peňažné prostriedky zo zmlúv boli použité v jednom prípade na

rekonštrukciu domu a v druhom prípade na kúpu rodinného domu. Úver od CETELEM SLOVENSKO
a.s. bol poskytnutý výlučne jej exmanželovi, ona túto zmluvu neuzatvárala a nevedela, na čo presne sa
poskytnutý úver použil, pretože exmanžel ju o tom neinformoval. Poprela tvrdenie žalobcu o tom, že
by žalobca vyplatil časť zostatkov dlhov, či už z poskytnutých úverov, alebo časť dlhu voči RWE Gas
Slovensko s.r.o. v tých sumách a za obdobie ako je špecifikované v žalobe, keď mala za to, že všetky

spoločné dlhy, ktoré ešte mali ku dňu predaja rodinného domu, boli vyplatené z nadobudnutej kúpnej
ceny a dokonca z tejto kúpnej ceny zostal nejaký zostatok a tento si medzi sebou rozdelili. Preto keby
ešte nejaké dlhy mali byť, tak tieto by boli takýmto spôsobom tiež ponížené.

55. Z takto zopakovaného dokazovania odvolací súd v prvom rade konštatuje, že pokiaľ išlo o záväzok

voči dodávateľovi RWE Gas Slovensko s.r.o., ďalej voči Poštovej banke a.s. a Prima banke Slovensko,
a.s., išlo o spoločné záväzky strán sporu ako vtedajších manželov, ktoré boli do vysporiadania
bezpodielového manželstva splatené.

56. Platí, že peniaze získané napr. zo zmluvy o úvere uzavretej oboma manželmi, prestavujú majetok,

ktorýtrebazahrnúťdoBSM.AktakýtozáväzokexistujekudňuzánikuBSMaajvčasejehovyporiadania,
treba ho prikázať na úhradu jednému z manželov (prípadne obom). Ak však spoločný záväzok existoval
ku dňu zániku BSM, ale bol splatený do jeho vyrovnania, nemožno ho prikázať za náhradu. Manžel,
ktorý sa po zániku BSM podieľal na úhrade spoločného dlhu zo svojich výlučných prostriedkov, má
však právo na ich úhradu. Táto skutočnosť sa následne premietne do výroku súdu o povinnosti jedného

z manželov vyplatiť druhému manželovi určitú finančnú sumu na vyrovnanie ich podielov. Vzhľadom
na uvedené možno uzavrieť, že pri nevyrovnaných spoločných dlhoch manželov je potrebné, aby súd
ich výšku v čase vyporiadania premietol vo výroku rozhodnutia a zohľadnil to, čo ten-ktorý z manželovna úhradu spoločného dlhu zaplatil (pozri tiež Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, Vybrané otázky
aplikačnej praxe, I. Zmeková, IURISLIBRI 2018, str. 309).

57. Skutkový záver odvolacieho súdu podľa bodu 55. odôvodňoval postup, podľa ktorého manžel, ktorý
sa po zániku BSM podieľal na úhrade spoločného dlhu zo svojich výlučných prostriedkov, má právo na
ich úhradu.

58. Žalobca v kontexte uvedeného tvrdil, že po rozvode manželstva zaplatil sumu vo výške 567,07 Eur

titulom náhrady dlhu voči RWE Gas Slovensko s.r.o., vo výške 216,96 Eur titulom náhrady dlhu voči
K. L. D. a vo výške 805,498 Eur titulom náhrady dlhu voči K. L. N. D., a pretože žalovaná samotnú
úhradu takto žalobcom vyšpecifikovaného dlhu rozporovala, bolo na žalobcovi, aby tvrdenú okolnosť
ním realizovaných úhrad preukázal.

59. Zo zopakovaného dokazovania odvolacím súdom možno konštatovať, že žalobca preukázal

listinnými dokladmi, že po zániku manželstva (t.j. súčasne po zániku BSM) realizoval úhrady: sumy
150 Eur, 31,96 Eur a 35 Eur (body 39., 40., 41.) na zostatok dlhu z úverovej zmluvy uzatvorenej
s K. L. D. a sumy 201,47 Eur a 204,02 Eur (body 42. a 43.) na zostatok dlhu z úverovej zmluvy
uzatvorenej s K. L. N. D., t.j. spolu úhradu vo výške 622,45 Eur. Súčasne možno konštatovať, že žalobca
nepreukázal, aby realizoval po zániku BSM dlh voči RWE Gas Slovensko a.s., pokiaľ v konaní predložil

iba faktúry vystavené dodávateľom a Dohodu o úhrade formou splátok, pretože tak ako predložené
faktúry, tak predložená Dohoda, nie sú dokladom o úhrade akéhokoľvek dlhu, ale sú iba dokladom, že
určitá povinnosť na úhradu za konkrétne obdobie voči dodávateľovi vznikla. Tiež možno konštatovať,
že žalobcom predložený "doklad" podľa bodu 44. nie je dokladom o tom, že žalobca zaplatil z úverovej
zmluvy sumu 400 Eur, pretože ide iba o žalobcom na samostatnom papieri uvedené údaje podľa bodu

44. bez výpovednej hodnoty.

60. V tejto súvislosti nebolo možné prihliadnuť na obranu žalovanej, ktorá sa bránila poukazom na to,
že všetky spoločné dlhy, ktoré ešte mali ku dňu predaja rodinného domu, boli vyplatené z nadobudnutej
kúpnej ceny a dokonca z tejto kúpnej ceny zostal nejaký zostatok a tento si medzi sebou rozdelili

a keby ešte nejaké dlhy mali byť, tak tieto by boli takýmto spôsobom tiež ponížené, pretože aj keď
nemožno spochybniť, že strany sporu po predaji rodinného domu vysporiadali zostatky dlhov voči
konkrétnym veriteľom (okrem iných voči Poštovej banke a.s., voči Prima banke Slovensko a.s.), čo
vyplýva zo samotnej Kúpnej zmluvy, ktorou previedli vlastnícke právo k rodinnému domu na tretie osoby,
porovnaním dátumu uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy (dňa 15.10.2015) a dátumu realizovaných

úhrad zo strany žalobcu (dňa 28.11.2014, dňa 5.1.2015, dňa 14.7.2015, dňa 5.1.2015 a dňa 9.6.2015) je
potrebné konštatovať, že úhrady realizované žalobcom časovo predchádzali predmetnej kúpnej zmluve,
preto je iba logické, že o ne boli zostatky na dlhoch ponížené, teda ani nemohli byť predmetom tejto
zmluvy.

61. Napokon nedôvodnou bola obrana žalovanej, ktorá považovala žalobcom uplatnené nároky
v hrubom rozpore s dobrými mravmi poukazujúc na to, že žalobca uhradil len minimálnu časť záväzkov,
ktoré vznikli za trvania manželstva a to za stavu, kedy nevykonával osobnú starostlivosť o maloleté deti
a ani neprispieval na ich výživu, resp. prispieval iba čiastočne.

62. Dobrými mravmi sa rozumie súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré
v historickom vývoji preukazujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú
akceptované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem správania. Rozpor
s dobrými mravmi spočíva v tom, že výkon práv sa prieči spoločensky uznávaným názorom, ktoré vo
vzájomných vzťahoch určujú, aký má byť obsah ich konania, aby bol súladný so všeobecnými zásadami

spoločnosti. Vo všeobecnosti ide o prípad konania v rozpore s dobrými mravmi vtedy, keď konajúci síce
formálne postupuje v medziach svojho práva, ale realizáciou tohto práva sleduje poškodenie druhého
účastníka právneho vzťahu. V takom prípade síce ide o výkon práva, avšak výkon práva v rozpore
s dobrými mravmi, pre ktorý je typické, že konajúcemu v skutočnosti nejde o dosiahnutie cieľov, ktoré
právo s takým konaním spája, ale mu ide o to, aby vedľajšie účinky jeho konania viedli k stavu jemu

vyhovujúcemu, avšak poškodzujúcemu druhú stranu. Takýto výkon práva, i keď je so zákonom formálne
v súlade, je v skutočnosti výkonom práva iba zdanlivým, lebo jeho účelom nie je vykonať (svoje) právo,
ale poškodiť právo (niekoho iného). (uznesenie NS SR sp. zn. 4Obdo 18/2021).63. Podanie návrhu na vyporiadanie BSM a v tej súvislosti domáhanie sa vyporiadania BSM samé
o sebe nie je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi a súdna prax a odborná literatúra
v konaní o vyporiadanie BSM pripúšťa zaoberať sa dobrými mravmi v zásade vo vzťahu k právnym

úkonom týkajúcich sa spoločných vecí uskutočnených najmä jedným z bývalých manželov, v otázke
dohody o vyporiadaní BSM (čiastočnej dohody) a v otázke určenia výšky podielov bývalých manželov.
V prejednávanom prípade odvolacím súdom v rámci vyporiadania BSM určená refundačná povinnosť
žalovanej vo výške 311 Eur a teda žalobcovi v tomto rozsahu uznaný tzv. vnos z výlučného do
spoločného, nemožno považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, pretože je výkonom práva

nielen zákonom dovoleným, súčasne zákonom predpokladaným (čo vyplýva z podstaty vyporiadania
BSM), ktorý súčasne nepoškodzuje druhú stranu. Žalovaná bola zaviazaná k tejto povinnosti výlučne
v súvislosti so spoločnými záväzkami strán sporu ako bývalých manželov, ohľadne ktorých boli obe
strany sporu v postavení dlžníkov (spoludlžníkov), a skutočnosť, že žalobca preukázal v konaní, že
po rozvode (t.j. po zániku BSM) splatil zostatky dlhov voči veriteľom Poštová banka a.s. a Prima
banka Slovensko a.s. v sume 622,45 Eur, v konečnom dôsledku bola na prospech aj žalovanej

ako spoludlžníčky, pretože predmetnou úhradou zanikol záväzok z predmetných zmlúv aj vo vzťahu
k žalovanej.

64. Žalobcom preukázaná suma 622,45 Eur potom odôvodňovala právo žalobcu na úhradu polovice
z tejto sumy zo strany žalovanej v rámci vyporiadania BSM, čo musel odvolací súd premietnuť do výroku

rozhodnutia v podobe povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi na úhradu sumu 311 Eur (t.j. 622,45 Eur :
2 po zaokrúhlení smerom nadol).

65. Napokon vo vzťahu k úverovej zmluve uzatvorenej s CELELEM SLOVENSKO a.s. odvolací súd
zhodnotil, že v konaní nebolo sporným, že zmluvu uzatvoril ako dlžník výlučne žalobca, preto aj

v tomto prípade išlo o výlučný záväzok jedného z manželov- žalobcu (ako tomu bolo v prípade
zmlúv o pôžičkách uzatvorených žalobcom s jeho matkou a sestrou). Výlučný dlh jedného z manželov
netvorí predmet vyporiadania BSM, čo nevylučuje postup podľa § 150 vety druhej OZ za splnenia tam
stanovených podmienok. V prípade predmetného výlučného dlhu žalobcu išlo o splnenie podmienky, že
žalobca finančné prostriedky použil na spoločný majetok (každý z manželov je oprávnený požadovať,

aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok). Odvolací súd v tejto otázke
zopakoval dokazovanie – výsluchom strán sporu. Žalobca síce tvrdil, že peňažné prostriedky z tejto
zmluvy sa použili na dokončenie rodinného domu, uvedené zostalo iba v rovine jeho tvrdenia, keďže
žalovaná tvrdila, že o použití týchto finančných prostriedkov nemá vedomosť, pretože žalobca ju o tom
neinformoval. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno v otázke, že vynaložil svoj výlučný majetok

(finančné prostriedky získané z predmetnej zmluvy) do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
ktorá ho ťažila v konaní, ako základnej podmienky na to, aby bolo možné prihliadnuť na tvrdený vnos
v súvislosti s predmetnou zmluvou a v tej súvislosti žalobcovi priznať refundačnú náhradu.

66. Pokiaľ potom súd posudzujúci predmetnú žalobu v časti, v ktorej žalobca požadoval vyporiadať dlh

zo zmluvy uzatvorenej s CETELEM SLOVENSKO a.s. v podobe povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi
refundačnú náhradu (v jednej polovici zo sumy 281,88 Eur), posúdil tento nárok ako nedôvodný,
s takýmto záverom súdu je potrebné súhlasiť.

67. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s § 388 CSP zmenil napadnutý

rozsudok tak, že vysporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu spôsobom, že žalovanú zaviazal
k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 311 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

68. Pretože rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k zmene napadnutého rozsudku, odvolací súd v súlade
s § 396 ods. 2 CSP rozhodol o náhrade trov tak prvoinštančného ako odvolacieho konania zohľadniac

výsledok celého konania.

69. Odvolací súd konštatuje, že vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada
úspechu vo veci. Pretože v konečnom dôsledku každá zo strán sporu bola v celom konaní úspešná iba
čiastočne, bolo potrebné vychádzať z § 255 ods. 1 CSP, t.j. rozhodnúť o náhrade trov celého konania

podľa pomeru úspechu strán sporu v konaní.

70. Žalobca návrhom požadoval, aby bol povinný splatiť záväzky voči H. B. a voči H. I. a súčasne,
aby žalovaná bola povinná vyplatiť mu na finančné vyrovnanie celkovú sumu 9.210,70 Eur [8.275 Eur+ (567,07 Eur + 216,96 Eur + 805,49 Eur + 281,88 Eur) :2; pre upresnenie odvolací súd uvádza, že
v podaní z 25.2.2022 žalobca matematicky nesprávne spočítal sumy 567,07 Eur + 216,96 Eur + 805,49
Eur + 281,88 Eur a v podaní z 22.8.2024 žalobca nesprávne namiesto sumy 567,07 Eur uviedol sumu

559,07 Eur], z ktorej požadovanej sumy bolo možné vypočítať pomer úspechu a neúspechu strán sporu.
Pretože žalovaná bola v konečnom dôsledku zaviazaná k povinnosti vyplatiť žalobcovi iba sumu 311
Eur, jej úspech predstavoval 96% a neúspech predstavoval 4%. Väčší úspech tak mala žalovaná, ktorej
odvolací súd priznal náhradu trov celého konania pomerne; pomer jej úspechu a neúspechu predstavuje
92%, v ktorom rozsahu odvolací súd žalovanej priznal náhradu trov celého konania proti žalobcovi.

71. Pokiaľ žalobca požadoval nepriznať náhradu trov konania žalovanej podľa § 257 CSP, jeho
argumentácia s tým spojená nie je dôvodná. Predovšetkým neobstojí namietanie žalobcu, že žalovaná
sa so žalobcom na požadovanom vyporiadaní odmietala dohodnúť, pretože, aj keď odvolací súd pristúpil
k vyporiadaniu BSM, urobil tak spôsobom, že žalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 311
Eur. To znamená, že takto priznaná suma je takmer nepatrná v porovnaní so žalobným návrhom a teda

odmietavé stanovisko žalovanej k požadovanému vyporiadaniu BSM bolo v podstate opodstatnené.
Pokiaľ žalobca v ďalšom aplikáciu § 257 CSP odôvodňoval poukazom na uzatvorené pôžičky s jeho
matkou a s jeho sestrou, predmetné pôžičky predstavovali výlučný dlh žalobcu voči veriteľkám, ktorý
z toho dôvodu netvoril predmet vyporiadania BSM, z ktorého dôvodu nebolo možné žalobcovi prikázať
na splatenie dlhy z tvrdených pôžičiek a súčasne, keď ohľadne týchto dlhov nebola splnená ani

zákonná podmienka prihliadať na prípadný vnos z výlučného majetku žalobcu do spoločného majetku
za argumentácie bližšie podanej najmä v bodoch 30. a 31. odôvodnenia tohto rozsudku.

72. Odvolací súd sám nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ani výnimočnosť
prejednávanej veci, ktorá by odôvodňovala postup podľa § 257 CSP.

73.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).