Uznesenie Judgement was issued on Monday, September 2, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 61Ek/717/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124268406
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Terézia Latináková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124268406.2

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavexekučnejvecioprávneného:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,C.XXXX/XX,XXX
XX D. D., zast.: Lion Law Partners s.r.o., Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461
proti povinnému v 1. rade: PALIVO - impex, uhoľné sklady, s.r.o., Zvolenská cesta 21, 974 05 Banská
Bystrica, IČO: 36 024 201 a povinnému v 2. rade: SLOVPLYN, s.r.o., Zvolenská cesta 21, 974 05 Banská
Bystrica, IČO: 36 634 654, o vymoženie 9295,86 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora:

JUDr. Jozef Liščák, so sídlom exekútorského úradu ul. ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn.
XXXXX XXX/XX, o návrhu povinných na zastavenie exekúcie a o návrhu oprávneného na prerušenie
konania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

III. Súd z a v ä z u j e oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozef Liščák, so sídlom
exekútorského úradu ul. ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica trovy exekúcie vo výške 60 EUR do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 04.04.2024 domáhal od

povinných vymoženia sumy 9295,86 eur s prísl. na základe exekučného titulu – uznesenie Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Cb/106/2010 zo dňa 12.03.2024, ktoré sa stalo vykonateľným dňa
28.03.2024.

2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 11.04.2024 poverenie
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Jozef Liščák, so sídlom exekútorského úradu ul.

ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXXX XXX/XX. Súdny exekútor
zaslal povinným Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 11.04.2024, ktoré bolo povinnému v 1. rade
doručené dňa 27.04.2024 a povinnému v 2. rade doručené dňa 12.04.2024. Povinní dňa 29.04.2024
podali prostredníctvom právneho zástupcu návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 29.04.2024, ktorý bol
súdnemu exekútorovi doručený do elektronickej schránky dňa 30.04.2024. Súd týmto konštatuje, že
návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.

3. Povinní svoj návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), odôvodnili skutočnosťou, že
po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, nakoľko dňa
03.04.2024, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie a pred začatím exekučného konania,

došlo k jednostrannému započítaniu pohľadávky povinného na zaplatenie istiny vo výške 9 225,28 eur
z dôvodu náhrady trov konania titulom trov právneho zastúpenia, ktorá je priznaná exekučným titulom– uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19.07.2023, č. k. XXX/XX/XXXX-XXXX, ktoré
sa stalo právoplatným dňom 22.10.2023 a vykonateľným dňom 26.10.2023 v spojení s uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 05.10.2023, č. k. XXX/XX/XXXX-XXXX, právoplatným dňom

22.10.2023 proti pohľadávkam oprávneného na zaplatenie náhrady trov konania vo výške 8 847,96
eur a náhrady trov odvolacieho konania vo výške 447,90 eur, spolu vo výške 9 295,86 eur podľa
uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 12.03.2024 č. k. 64Cb/160/2010-520, a to do výšky
v akej sa vzájomne kryjú, t. j. do výšky 9 225,28 eur, pričom zvyšnú časť pohľadávok oprávneného
na zaplatenie náhrady trov konania vo výške 70,58 eur povinný v 2. rade súčasne dňa 03.04.2024

zaplatil bezhotovostne na bankový účet IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v zmysle písomnej
Výzvy na zaplatenie zo dňa 14.03.2024, ktorá bola povinnému v 1. rade doručená od spoločnosti Lion
Law Partners s.r.o. so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461. Povinní
týmto vznášajú vznášame námietku zániku vymáhaného nároku v celej výške 9 295,86 eur ešte pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie, a to dňa 03.04.2024 jednostranným započítaním v časti vo
výške 9 225,28 eur a splnením (zaplatením) v časti vo výške 70,58 eur. K podaniu návrhu na vykonanie

exekúcie došlo dňa 04.04.2024 o 13.58 hod., pričom k zaplateniu sumy 70,58 eur došlo dňa 03.04.2024
a k doručeniu jednostranného započítania oprávnenému došlo dňa 03.04.2024 (v súlade s Uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. januára 2018, sp. zn. 4Obdo/73/2016 zverejnenom
v Zbierke pod R 85/2018 – uložením doporučenej poštovej zásielky E. adresovanej povinným v 2. rade
oprávnenému s dňom odoslania 02.04.2024 a dňom uloženia 03.04.2024 a vrátenej povinnému dňa

23.04.2024 ako zásielky neprevzatej v odbernej lehote) a na vedomie jeho právnemu zástupcovi Lion
Law Partners s.r.o. dňa 04.04.2024 o 12.16 hod. (t.j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie,
ku ktorému došlo dňa 04.04.2024 až o 13.58 hod.). Napriek tomu právny zástupca oprávneného Lion
Law Partners s.r.o. dňa 04.04.2024 o 12.16 hod. podal návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom vyhlásil,
že vymáhaná pohľadávka existuje v celom rozsahu. Povinný v 2. rade nadobudol od pána A. F. G.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. H. XXXX/XXX, XXX XX D. D. celú jeho pohľadávku na zaplatenie
istiny vo výške 9 225,28 eur z dôvodu náhrady trov konania titulom trov právneho zastúpenia, ktorá
je priznaná exekučným titulom - uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19.07.2023 č. k.
XXX/XX/XXXX-XXXX, ktoré sa stalo právoplatným dňom 22.10.2023 a vykonateľným dňom 26.10.2023
v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 05.10.2023 č. k. XXX/XX/XXXX-XXXX,

právoplatným dňom 22.10.2023, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.03.2024 v
celom jej rozsahu vrátane všetkého jej príslušenstva a všetkých práv s ňou spojených, ktorá skutočnosť
bola oprávnenému oznámená pánom A. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. H. XXXX/XXX, XXX
XX D. D., písomným Oznámením postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 22.03.2023, doručeným dňa
25.03.2024. Na základe vyššie-uvedených skutočností a teda rovnakého dôvodu podáva tento návrh

na zastavenie exekúcie v celom jej rozsahu z dôvodu uvedeného v § 61k ods. 1 písm. a) zákona č.
233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov aj povinný v 1. rade. Povinní v nadväznosti na vyššie
uvedené podávajú návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu vrátane všetkých trov oprávneného
(t. j. trov súdneho poplatku za vydanie poverenia a trov právneho zastúpenia v EX) a rovnako
aj trov exekúcie súdneho exekútora, ktoré tak namietame ako nedôvodné a neoprávnené v celom

rozsahu. K návrhu na zastavenie exekúcie povinní priložili nasledujúce dokumenty: Plnomocenstvo na
zastupovanie povinného v 1. rade, Plnomocenstvo na zastupovanie povinného v 2. rade, Uznesenie
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 19.07.2023 a doložka právoplatnosti
a vykonateľnosti, Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 05.10.2023
a doložka právoplatnosti, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 22.03.2024, Oznámenie o postúpení

pohľadávky a doručenka oprávnenému zo dňa 25.03.2024 a vrátená zásielka I. od oprávneného uložená
dňa 26.03.2024, Výzva na zaplatenie zo dňa 14.03.2024, Jednostranné započítanie pohľadávok zo dňa
02.04.2024, Vrátená poštová zásielka E., Vrátená poštová zásielka I., Doručenka poštovej zásielky zo
dňa 04.04.2024, podací lístok predmetnej zásielky E., sledovanie zásielky a Doklad o úhrade sumy vo
výške 70,58 eur.

4.Knávrhupovinnýchnazastavenieexekúciesaoprávnenývyjadrilprostredníctvomprávnehozástupcu
podaním zo dňa 07.06.2024. Oprávnený v tomto podaní uviedol, že nepovažuje námietku započítania
za dôvodnú – za spôsobilú privodiť účinky zániku v exekučnom konaní vymáhanej pohľadávky
oprávneného. Zákon v ustanovení § 263 ods. 1 CSP explicitne určuje platobné miesto, ktoré v

materiálnom jadre ex offo vylučuje započítanie, pretože takéto pohľadávky sa v skutočnosti reálne
nemôžu stretnúť – chýba vzájomnosť pohľadávok. Podľa komentárovej literatúry (Števček, M. a kol.:
Občiansky zákonník II., § 451 – 880. 2. vydanie. Komentár. Praha, C. H. Beck, 2019, s. 2194): „Prvým
predpokladom úspešného započítania je vzájomnosť pohľadávok. Vzájomnosť pohľadávok predstavujetaký právny stav, kedy dlžník právneho vzťahu má zároveň pohľadávku voči svojmu veriteľovi. Z tohto
všeobecného pravidla však existujú zákonné výnimky, teda situácie, keď kompenzabilná pohľadávka
zároveň majetkovo prináleží inej osobe. Typicky pôjde o právny vzťah ručenia, kde v zmysle ustanovenia

§ 548 ods. 2 je ručiteľ oprávnený proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by voči veriteľovi
mohol namietať dlžník. V tomto prípade by ručiteľ mohol úspešne namietnuť zánik vzájomnej dlžníkovej
pohľadávky započítaním.“ Analogicky ako v prípade ručenia i v prípade stretu pohľadávok tvoriacich na
oboch stranách účastníkov exekučného konania trovy právneho zastúpenia ide o derivát nespôsobilý na
započítaniepreabsenciukompenzabilnejpohľadávky,ktorámajetkovoprináležíinejosobe(advokátovi).

Súdu nepochybne v exekučnom konaní prináleží právo a povinnosť materiálneho prieskumu vznesenej
započítacej námietky. V materiálnom ponímaní platba ohľadom náhrady trov právneho zastúpenia patrí
titulom platobného miesta (§ 263 ods. 1 CSP) inému subjektu (advokátovi) ako povinnému (subjektu
zastúpenému advokátom) a len po formálnej stránke sa jedná o nárok patriaci povinnému subjektu.
Akceptovaním jednostranného započítania na strane povinného bez súhlasu advokáta stelesňujúceho
platobné miesto by tak dochádzalo k denegatio iustitiae na strane oprávneného tým, že sa nerešpektuje

ratio legis ustanovenia § 263 ods. 1. Nepochybne treba v exekučnom konaní reflektovať rozdielne
skutkové situácie keď sa námietkou započítania jedná o zánik pohľadávok rovnakého druhu (istina
proti istine) oproti situácii, keď sa v materiálnom jadre len formálne jedná o pohľadávky rovnakého
druhu, v skutočnosti ide o nárok toho, komu svedčí platobné miesto. K uvedenému záveru možno
analogicky dospieť za použitia čl. 4. základných princípov CSP v spojení s § 548 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Oprávnenému a jeho právnemu zástupcovi pritom doposiaľ nie sú známe rozhodnutia súdu,
ktorý by riešili rovnakú právnu otázku „započítania trov právneho zastúpenia navzájom“. Pretrvávajú
tak zásadné pochybnosti o tom, či zo strany povinného ide o judikovanú pohľadávku práve voči
oprávnenému spôsobilú na započítanie. Podľa názoru oprávneného nedošlo predovšetkým k splneniu
základnej zákonnej podmienky započítania, že sa jedná o vzájomné pohľadávky rovnakého druhu

schopné započítania. V konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXX/XX/XXXX, v ktorom
povinný uplatnil na započítanie trovy konania spolu vo výške 9 225,28 eur oprávnený podal voči
právoplatnému rozhodnutiu súdu v základnom konaní dovolanie dňa 14. 03. 2023, o ktorom prebieha
dovolacie konanie na Najvyššom súde SR vedené pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX. V dovolacom konaní
nebolo doposiaľ rozhodnuté. Oprávnený má dôvodné pochybnosti o vecnej správnosti rozhodnutia

– exekučného titulu, voči ktorému podal dovolanie. Z obsahu dovolania vyplýva, že súdy rozhodli
svojvoľne, zmätočne, vo výsledku arbitrárne, extrémne nespravodlivo – teda ústavne neudržateľne.
V prípade, že bude dovolaniu vyhovené, obaja povinní kauzálne stratia možnosť vzniesť započítaciu
námietku v časti 9 225,28 eur, pretože bude zrušený i závislý výrok o náhrade trov konania. Oprávnený
v zmysle § 164 CSP navrhuje konanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie prerušiť, pretože

prebieha dovolacie konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu
a to až do rozhodnutia o dovolaní. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 125/2016 Z. z., ktorým sa dopĺňajú
ustanovenia exekučného poriadku „ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia CSP.“ Pretože exekučný poriadok ako lex specialis neupravuje podobné
situácie, nič nebráni použitiu CSP. Vzťah exekučného poriadku a CSP je upravený priamo v exekučnom

poriadku v ustanoveniach §§ 9a a 9b. Navrhovaný procesný postup sa javí primeraným a proporcionálne
vyváženýmiprenemožnosťnavráteniadopredošléhostavuvexekučnomkonaní. Právnemuzástupcovi
oprávnenéhojezvlastnejpraxeznáme,žesúdprvejinštancievyhovelpodobnémunávrhunaprerušenie
konania v prípade, že prebiehalo dovolacie konanie, od ktorého záviselo rozhodnutie vo veci samej
(uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. XXX/XXX/XXXX zo dňa 04. 12. 2023), ide pritom o

konanie, ktoré rovnako ako v tomto exekučnom konaní je prejudiciálne závislé od konania sp. zn. XXXX/
XXX/XXXX. Tým oprávnený deklaruje vhodnosť a použiteľnosť navrhovaného prerušenia konania o
sťažnosti. S poukazom na argumentáciu oprávneného uvedenú v tomto vyjadrení oprávnený navrhuje,
aby súd konanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie prerušil až do právoplatného skončenia
veci vedenej na Najvyššom súde SR pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX. Oprávnený k svojmu vyjadreniu

k návrhu povinných na zastavenie exekúcie priložil nasledujúce dokumenty: Dovolanie oprávneného
zo dňa 14.03.2023 a vrátenie a opätovné predloženie spisu na Najvyšší súd Slovenskej republiky a
Unesenie sp. zn. XXX/XXX/XXXX zo dňa 04.12.2023 s doložkou právoplatnosti.

5. Súdny exekútor sa k návrhu povinných na zastavenie exekúcie nevyjadril.

6. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.7. Podľa 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

8. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v
časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh ma odkladný účinok.

10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí

ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez
vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

11. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak
a) ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3, ide o návrh na zastavenie exekúcie, ktorá je
vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je neodkladné opatrenie alebo uznesenie o zabezpečení
dôkazu, ktoré nadobudli právoplatnosť, prílohou návrhu na vykonanie exekúcie na uspokojenie práva na
nepeňažné plnenie je osvedčenie o neplnení nepeňažnej povinnosti a znalecký posudok alebo odborné

stanovisko znalca, z ktorého je zrejmá všeobecná hodnota inej povinnosti ako zaplatenie peňažnej sumy
v peniazoch, ktorú môžu vykonať aj iné osoby, uložená exekučným titulom, ak hodnota tejto povinnosti
nevyplýva z exekučného titulu.

12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

14. Podľa § 201 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno a) odpustiť zmeškanie lehôt, b)
podať žalobu na obnovu exekučného konania po jeho skončení.
15. Podľa § 200 zákona Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

16. Podľa § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

17. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

18. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v

uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

19. Podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Občiansky zákonník“), ak
veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním,pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu.
Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

20. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého
účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre
ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na

základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na
zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania
návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie
exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.

21. Súd preskúmal návrh povinných na zastavenie exekúcie ako aj ďalší spisový materiál a dospel k
nasledujúcim zisteniam.

22. Povinní svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňujú vykonaním jednostranného započítania
vzájomnej pohľadávky povinného v 2. rade vo výške 9 225,28 eur priznanej exekučným titulom -

uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 19.07.2023, ktoré sa
stalo právoplatným dňom 22.10.2023 a vykonateľným dňom 26.10.2023 voči pohľadávke oprávneného
priznanej exekučným titulom - uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Cb/106/2010
zo dňa 12.03.2024, ktoré sa stalo vykonateľným dňa 28.03.2024, a to ešte pred podaním návrhu na
vykonanie exekúcie. Povinní tiež namietajú, že povinný v 2. rade pred podaním návrhu na vykonanie

exekúcie uhradil aj zostávajúcu časť pohľadávky oprávneného vo výške 70,58 eur, čím malo dôjsť k
zániku celého dlhu povinných voči oprávnenému.

23. Súd uvádza, že započítanie je jedným zo spôsobov zániku záväzkov, a to vzájomne sa kryjúcich
pohľadávok veriteľa a dlžníka. Inštitút započítania je upravený v ust. § 580 an. Občianskeho zákonníka,

pričom niektoré ustanovenia o započítaní pohľadávok z obchodno-záväzkových vzťahov obsahuje aj
zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka, zánik pohľadávok
započítaním nastáva v okamihu, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie, pričom tie potom
zanikajú v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. Na to, aby došlo k zániku pohľadávok započítaním musí
byť splnených niekoľko predpokladov. Jedným z takýchto predpokladov je vzájomnosť pohľadávok, t.

j. že musí ísť o dva záväzky medzi tými istými subjektami, keď veriteľ jednej pohľadávky je súčasne
dlžníkom druhej pohľadávky a naopak. Ďalšou podmienkou je, že vzájomné plnenie musí byť rovnakého
druhu (peňažné pohľadávky) a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie, t. j. nesmie ísť o
pohľadávky, ktorých započítateľnosť je vylúčená zákonom alebo dohodou účastníkov. Keďže k zániku
pohľadávok nedochádza automaticky v momente, keď sa tieto pohľadávky stretnú, je nutné vykonať aj

právny úkon – započítací prejav niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Tento prejav
musíbyťadresovanýdruhémuúčastníkoviamusíznehobyťzrejmé,ktorápohľadávkaavakomrozsahu
sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke druhého účastníka.

24. V predmetnej veci má súd za preukázané, že oprávnený bol ako žalobca v konaní vedenom

Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. XXX/XX/XXXX zaviazaný uhradiť žalovanému A. F. G.
trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 9225,28 eur. Pohľadávka priznaná uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 19.07.2023 bola následne Zmluvou
o postúpení pohľadávky zo dňa 22.03.2024 postúpená z pôvodného oprávneného (A. F. G.) na
povinného v 2. rade. Súd má ďalej za preukázané, že dňa 02.04.2024 bol zo strany povinného v 2.

rade voči oprávnenému vykonaný prejav smerujúci k započítaniu jeho judikovanej pohľadávky vo výške
9225,28eurvočipohľadávkeoprávnenéhovymáhanejvtomtoexekučnomkonaní,priznanejexekučným
titulom - uznesenie sp. zn. 64Cb/106/2010 zo dňa 12.03.2024 vo výške 9295,86 eur, a to vo výške
v akej sa tieto pohľadávky vzájomne kryjú, t. j. vo výške 9225,28 eur. Započítací prejav bol adresovaný
oprávnenému a obsahoval jasnú informáciu, akú pohľadávku a v akej výške si povinný v 2. rade

uplatňuje na započítanie proti pohľadávke oprávneného. V danom prípade tak bola splnená podmienka
započítania týkajúca sa rovnakého druhu vzájomného plnenia, keďže v prípade obidvoch pohľadávok
sa jedná o peňažné pohľadávky, pričom súdu nie je známy žiaden dôvod, pre ktorý by predmetné
pohľadávky neboli spôsobilé na započítanie. Pokiaľ ide o podmienku vzájomnosti pohľadávok, súduvádza, že oprávnený je veriteľom pohľadávky priznanej exekučným titulom - uznesenie Okresného
súduBanskáBystricasp.zn.64Cb/106/2010zodňa12.03.2024vovýške9295,86eur,ktorejsolidárnymi
dlžníkmi sú povinní a na druhej strane povinný v 2. rade je z titulu nadobudnutia pohľadávky postúpením

veriteľom pohľadávky priznanej exekučným titulom - uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
XXX/XX/XXXX zo dňa 19.07.2023, ktorej dlžníkom je oprávnený. Z uvedeného vyplýva, že podmienka
vzájomnosti pohľadávok je v tomto prípade splnená. Súd sa v tejto súvislosti nestotožňuje s tvrdením
oprávneného, že v predmetnej veci je vylúčená vzájomnosť pohľadávok, nakoľko obe pohľadávky
predstavujú súdom priznané trovy právneho zastúpenia, ktoré majetkovo patria inej osobe (advokátovi).

Súdtýmtopoukazujenaust.§263ods.1CSP,podľaktoréhoakbolavkonaníúspešnástranazastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta. Ako vyplýva zo samotného znenia vyššie citovaného ustanovenia, advokát je v prípade
priznania náhrady trov konania iba prijímateľom tejto náhrady, teda platobným miestom, avšak veriteľom
pohľadávky (oprávneným) zostáva účastník konania, ktorý mal v danej veci úspech a ktorému bola
náhrada trov konania priznaná. Uvedené potvrdzuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku

sp. zn. 4 Cdo 122/03 zo dňa 24.04.2004: „Zástupca účastníka konania nie je aktívne legitimovaný
vo vlastnom mene vymáhať náhradu trov konania priznaných exekučným titulom tomu účastníkovi,
ktorého v súdnom konaní zastupoval; môže tak urobiť len ako zástupca účastníka.“, ako aj v rozsudku
sp. zn. 4 Cdo 12/2006: „Ustanovenie § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola

uložená náhrada týchto trov, povinný túto advokátovi zaplatiť, nezakladá aktívnu legitimáciu advokáta
na náhradu týchto trov konania; oprávneným subjektom je aj v tomto prípade účastník konania, ktorý sa
právoplatnosťou rozhodnutia stáva veriteľom pohľadávky na náhradu trov. Určenie povinnosti zaplatiť
náhradu trov konania advokátovi je len stanovením platobného miesta a advokát zároveň nadobúda
postavenie osoby, ktorá je oprávnená v mene účastníka a s účinkami pre účastníka náhradu trov prijať.

Sám však nie je oprávnený podať vo vlastnom mene odvolanie proti rozhodnutiu o trovách konania a nie
je ani oprávnený vo vlastnom mene tento nárok exekučne vymáhať. Zaplatením náhrady trov konania
advokátovi (do jeho rúk alebo na jeho účet) podľa neskôr zrušeného súdneho rozhodnutia, vzniká
bezdôvodné obohatenie tomu, v mene koho advokát náhradu prijal, t. j. účastníkovi, ktorého v konaní
zastupoval a ktorému bola ich náhrada prisúdená. Advokát nie je pasívne legitimovaným subjektom v

konaní o vydanie takéhoto bezdôvodného obohatenia, vrátane jeho príslušenstva.“

25. Súd má za preukázané, že zásielka obsahujúca započítací prejav povinného v 2. rade adresovaný
oprávnenému bola podaná na pošte dňa 02.04.2024, uložená na pošte dňa 03.04.2024 a následne
dňa 24.04.2024 vrátená povinnému v 2. rade ako neprevzatá v odbernej lehote. Súd uvádza, že

pri hmotneprávnych úkonoch, medzi ktoré patrí aj započítanie sa nevyžaduje skutočné doručenie
aprevzatiepísomnostizachytávajúcejprávnyúkon,alepostačíobjektívnamožnosťadresátapísomnosti
zoznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t. j. keď sa dostane prejav vôle do sféry
jeho dispozície (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 129/2010 zo dňa
28.1.2011). K tomu dôjde aj v prípade, ak bola zásielka obsahujúca právny úkon hodená do poštovej

schránky adresáta, resp. mu bolo v poštovej schránke zanechané oznámenie o uložení takej zásielky.
Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 03.04.2024 bola zásielka obsahujúca započítací prejav povinného
v 2. rade uložená na pošte, oprávnený musel byť o jej uložení ako adresát upovedomený a mal teda
objektívnu možnosť zoznámiť sa s jej obsahom. Na základe uvedeného má súd za to, že k doručeniu
započítacieho prejavu oprávnenému došlo dňa 03.04.2024, kedy oprávnený aj napriek uloženiu zásielky

nevyužil objektívnu možnosť oboznámiť sa s jej obsahom. Je teda možné konštatovať, že započítaniu
pohľadávky povinného v 2. rade voči pohľadávke oprávneného, a teda aj k jej k zániku vo výške 9225,28
eur, t. j. vo výške, v akej sa pohľadávky vzájomne kryjú, došlo ešte pred podaním návrhu na vykonanie
exekúcie, ktorý bol súdu doručený dňa 04.04.2024. Súd zároveň dodáva, že pohľadávka oprávneného
vo výške 9225,28 eur nezanikla iba voči povinnému v 2. rade, ktorý vykonal započítací prejav, ale zanikla

aj voči povinnému v 1. rade, keďže povinní sú zaviazaní solidárne, kedy zánikom záväzku jedného z
dlžníkov dochádza k zániku záväzku aj ostatných spoludlžníkov.

26. Po zániku pohľadávky oprávneného vo výške 9225,28 eur, zostala na úhradu zvyšná časť
pohľadávky oprávneného vo výške 70,58 eur (pôvodne priznaná pohľadávka oprávneného vo výške

9295,86 eur - 9225,28 eur). Súd má za preukázané, že povinný v 2. rade dňa 03.04.2024 vykonal na
účet č. C., ktorý oprávnený uviedol vo výzve na zaplatenie zo dňa 14.03.2024, úhradu vo výške 70,58
eur, čím došlo k zániku aj zostávajúcej časti pohľadávky oprávneného voči obidvom povinným, a to ešte
pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie.27. Súd týmto konštatuje, že návrh na vykonanie exekúcie nebol zo strany oprávneného podaný
dôvodne, nakoľko pohľadávka oprávneného priznaná exekučným titulom - uznesenie Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. 64Cb/106/2010 zo dňa 12.03.2024 zanikla ešte pred podaním návrhu na
vykonanie exekúcie a začatím exekučného konania, čím bol naplnený dôvod na zastavenie exekúcie
súdom v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.

28. Na základe vyššie uvedených skutočností súd v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného

poriadku exekúciu zastavil, tak ako je to uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

29. Súd ďalej uvádza, že oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinných na zastavenie exekúcie navrhol
prerušiť predmetné exekučné konanie podľa ust. § 164 CSP až do právoplatného skončenia dovolacieho
konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX, nakoľko
sa v tomto konaní rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v exekučnom konaní.

Oprávnený podal dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu v konaní, v ktorom bol priznaný nárok vo
výške 9 225,28 eur uplatnený povinným v 2. rade na započítanie voči pohľadávke oprávneného. Súd
v tejto súvislosti uvádza, že vyššie citované ust. § 164 CSP, podľa ktorého oprávnený navrhol prerušiť
exekučné konanie, predstavuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, kedy je na úvahe samotného súdu
či konanie preruší alebo takýto návrh zamietne. Súd musí v rámci tejto úvahy prihliadnuť aj na zásadu

hospodárnosti a efektívnosti konania a tiež na právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Súd by mal konanie prerušiť, len ak je presvedčený o tom, že v prebiehajúcom súdnom či správnom
konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre jeho rozhodnutie. V predmetnej veci však súd nemá
za to, že by existoval dôvod, pre ktorý by malo byť exekučné konanie prerušené. Pohľadávka povinného
v2.rade,ktorábolazapočítanávočipohľadávkeoprávnenéhojepriznanáprávoplatnýmavykonateľným

exekučným titulom, ktorý v čase rozhodovania súdu o návrhu povinných na zastavenie exekúcie a
o návrhu oprávneného na prerušenie konania nebol zrušený, pričom samotné podanie dovolania zo
strany oprávneného nemá na túto skutočnosť nijaký vplyv. Súd má za to, že v danom prípade nie sú
splnené podmienky na prerušenie konania podľa ust. § 164 CSP, a z toho dôvodu návrh oprávneného
na prerušenie konania zamietol, tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

30.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

31. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov

ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie

práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku
vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

33. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

34. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor
predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov

podľa prvej vety.

35. Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako
pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí

trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.36. Podľa § 199c ods. 4 Exekučného poriadku, v ostatných prípadoch platí trovy exekútora povinný, a
to splnením vymáhaného nároku alebo tým, že strpí ich uspokojenie zo svojho majetku podliehajúceho
exekúcii.

37. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení
exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.

38. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú

niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „vyhláška“), exekútorovi patrí náhrada
paušálnych výdavkov vo výške 100 eur.

39. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na
zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane

iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1
v rozsahu 50 %.

40. Súd rozhodol o trovách exekútora podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, v spojení s § 199c
ods. 1 Exekučného poriadku a § 22 ods. 2 vyhlášky. Súd v tomto bode konštatuje, že podľa § 22 ods. 1

vyhlášky patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 eur, ku ktorej sa pripočíta podľa §
197 ods. 2 Exekučného poriadku hodnota 20 % DPH, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty.
V zmysle § 22 ods. 2 vyhlášky, ak do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie,
ktorý má podľa zákona odkladný účinok, nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi
náhrada paušálnych výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v rozsahu 50 %. Vzhľadom na to, že dôvod na

ukončenie predmetnej exekúcie nastal do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie,
ktorý má podľa zákona odkladný účinok, keďže exekúcia sa začala nedôvodne, súd priznal súdnemu
exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 60 eur, ktoré pozostávajú z náhrady paušálnych
výdavkov vo výške 50 eur a zo sumy 20 % DPH vo výške 10 eur.

41. O náhrade trov súdneho exekútora potom súd rozhodol tak, že na náhradu paušálnych výdavkov
súdneho exekútora v súvislosti s vedením exekúcie proti povinným zaviazal oprávneného. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že exekúcia sa ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie
vymáhaného nároku povinným, keďže pohľadávka oprávneného zanikla ešte pred začatím exekučného
konania, pričom zároveň ide o dôvod, ktorý možno pričítať oprávnenému, nakoľko tento podal návrh

na vykonanie exekúcie nedôvodne (na vymoženie zaniknutej pohľadávky). V nadväznosti na túto
skutočnosť nebolo možné zaviazať k náhrade trov exekúcie povinných, ale v zmysle citovaných
ustanovení je oprávnený povinný nahradiť trovy exekúcie, ktoré v súvislosti s vykonávaním exekúcie
vznikli súdnemu exekútorovi, tak ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.