Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, June 7, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121320224
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6121320224.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobkyne Y. L., narodenej XX.
XX. XXXX, bytom I. I., S. XX, v konaní zastúpenej: JUDr. Peter Petrík, advokát, Advokátska kancelária
Banská Bystrica, Petelenova 15456/1, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Generálna
prokuratúraSRsosídlomBratislava,Štúrova2,sadresoupredoručovanie:OkresnáprokuratúraBanská

Bystrica, so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 1, o zaplatenie 15 000,- eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/28/2021-134 zo dňa
13. 10. 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu, vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku o
náhrade trov konania z r u š u j e a v tomto rozsahu vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

II. Rozsudok okresného súdu, v ktorom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 3 875,-
eur v súdom určenej lehote, zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 3 875,- eur v
uvedenej lehote, vo zvyšku žalobu zamietol a uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu

trov konania v rozsahu 48,33 % v súdom určenej lehote. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa
domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 15 000,- eur s príslušenstvom na tom
skutkovom základe, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici vo veci
vedenej pod sp. zn. ČVS:ORP-971/OEK-BB-2012 zo dňa 10. 08. 2015 jej bolo vznesené obvinenie
pre prečin „sprenevery“ podľa § 213 ods.2 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva. Proti
predmetnému uzneseniu podala sťažnosť dňa 13. 08. 2015, ktorá však bola dozorujúcim prokurátorom

zamietnutá. Dňa 05. 06. 2018 prokurátorka Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici podala voči nej
obžalobu, spod ktorej bola rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici vo veci vedenej pod sp.
zn. 4T/38/2018 dňa 19. 11. 2018 oslobodená. Na odvolanie okresného prokurátora rozhodoval krajský
súd uznesením zo dňa 26. 11. 2019 pod sp. zn. 5To/10/2019, ktorým odvolanie okresného prokurátora
zamietol. Žalobkyňa tvrdila, že trestné stíhanie jej osoby trvalo 4 roky a 3 mesiace, a teda, že jej vznikol
nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánov verejnej moci v zmysle zákona

č. 514/2003 Z. z. Uplatnila si nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 15 000,- eur, a teda za každý mesiac
trestného stíhania sumu 294,11 eur.

2. Okresný súd otázku aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu v danom konaní nepovažoval za
spornú. Mal za to, že v danom prípade sa jedná o zodpovednosť objektívnu a dospel k záveru, že
rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, má

tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. V prípade, že obžalovaný bol
oslobodený spod obžaloby, má sa za to, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo ten,kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov zásadne právo na
náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia (rozhodnutie NS SR 3Cdo/194/2010). Súd
teda skonštatoval, že bol splnený prvý predpoklad pre úspešné priznanie nároku na náhradu škody v

zmysle § 6 ods.1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Súd mal v konaní preukázanú aj existenciu nemajetkovej
ujmy, ktorá vznikla na strane žalobkyne, a ktorú vyjadrila v peniazoch, tvrdiac, že samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, ktorá jej bola spôsobená
nezákonným rozhodnutím. Súd mal tiež za to, že žalobkyňa v konaní preukázala aj existenciu príčinnej
súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou, ktorá vznikla práve porušením

právnej povinnosti. Pri rozhodovaní súd vychádzal aj z toho, že pre úspešné priznanie práva na náhradu
škody z titulu nemajetkovej ujmy musí byť preukázané, že v dôsledku nezákonného trestného stíhania
došlo u žalobkyne k nemateriálnej ujme v priamej príčinnej súvislosti. Následne sa súd zaoberal výškou
nemajetkovej ujmy, pričom vychádzal z názoru, že takáto náhrada musí mať svoj základ v zistenom
skutkovom stave a musí byť taká vysoká, aby mohla splniť úlohu odškodňovaciu, nielen symbolickú a na
druhej strane nemôže byť neprimerane vysoká. Pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy okresný súd

vychádzal aj z ustálenej judikačnej praxe súdov Slovenskej republiky, pričom porovnal aj právnu úpravu
v Českej republike a vychádzal z judikovaného názoru o tom, že pri dĺžke trvania trestného stíhania
je potrebné zohľadniť aj to, že akékoľvek konanie vždy trvá nejakú dobu, a preto by bolo nesprávne,
aby počiatočná doba konania, ktorú ešte nie je možné považovať za neprimeranú, bola odškodňovaná
v rovnakej výške ako doba, ktorá ju presahuje. Podľa jeho názoru, pre vysporiadanie sa s takouto

problematikoujudikatúrasúdovpokladázarozumné,abyprvédvarokykonania,t.j.prvých24mesiacov,
boliohodnotenésumouopolovicunižšou,nežbyprináležalaneskôr.Súdtedaprihliadolnacelkovúdobu
konania s tým, že ak by toto bolo extrémne dlhé, resp. by trvalo výrazne dlhšie, než by sa vzhľadom na
okolnosti daného prípadu dalo očakávať, mala by sa priznaná čiastka za príslušný časový úsek blížiť k
hornej hranici určeného intervalu. Na základe vyššie uvedeného postupu potom súd určil ako horný limit

nemajetkovej ujmy vo výške 1 500,- eur za 12 mesiacov, pričom za prvých 12 mesiacov priznal sumu
500,- eur, za druhých 12 mesiacov taktiež sumu 500,- eur, za tretích 12 mesiacov sumu 1 000,- eur a
za zvyšných 15 mesiacov sumu 1 875,- eur, a vo zvyšku žalobu zamietol.

3. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 1 písm. f), § 5 ods. 1, § 6

ods. 1, 2, § 17 ods. 2, 3, 4 zákona č. 514/2003 Z. z. (o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci), o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 CSP podľa zásady úspechu v konaní.

4. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods.
1 písm. b), d) a h) CSP. Namietala závery okresného súdu, že pri rozhodovaní nie je potrebné prihliadať

na jej subjektívne pocity, ale len na objektívne hľadisko a poukázala na to, že nie je jej vôbec zrejmé,
na akom základe, resp., z akého dôvodu stanovil súd prvej inštancie „horný limit nemajetkovej ujmy“ vo
výške 1 500,- eur za 12 mesiacov, pričom za prvých 12 mesiacov priznal sumu 500,- eur, za druhých
12 mesiacov 500,- eur, za tretích 12 mesiacov 1.000,- eur a za zvyšných 15 mesiacov sumu 1.875,-
eur. Rozhodnutie z tohto hľadiska považovala za nepreskúmateľné. Poukázala na rozhodovaciu prax

okresného súdu, v zmysle ktorej okresný súd v identickej veci exaktne stanovoval základ pre výpočet
výšky nemajetkovej ujmy za jednotlivý rok prihliadajúc, resp. vychádzajúc z 10. násobku minimálnej
mzdy za príslušný rok, ktorú stanovil ako základnú hodnotu s prihliadnutím na § 5 ods. 1, 2 zákona č.
215/2006 Z. z. Náhradu 500,- eur za rok psychického utrpenia za nedôvodné trestné stíhanie, podľa
nej, nemožno považovať za nič iné ako symbolické odškodnenie. Táto suma predstavuje sumu 41,66

eur/mesačne za každý mesiac utrpenia spôsobeného nezákonným rozhodnutím. Ďalej namietala v
odvolaní, že ku vzniku omeškania s plnením nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím
štátu nedochádza až márnym uplynutím lehoty ustanovenej v rozhodnutí súdu, ale márnym uplynutím
6 mesačnej lehoty na plnenie podľa ust. § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. V tomto smere poukázala aj na
viacerérozhodnutianajvyššiehosúdu,konkrétnesp.zn.4Cdo/48/2017,2Cdo/48/2010,7Cdo/253/2013,

3Cdo/513/2014 a 8Cdo/191/2020. V konečnom dôsledku odvolateľka namietala aj výrok rozsudku
okresného súdu o náhrade trov konania, ktorý sa odvíja od rozhodnutia vo veci samej.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla
žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu právneho názoru žalovanej, uviedla, že sa

pridržiava písomných, ako aj ústne podaných vyjadrení a rozsudok súdu prvej inštancie považuje za
zákonný a správny.6. Krajský súd ako súd odvolací odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP,
§ 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP)
rozsudok okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v napadnutom rozsahu zrušil a v tomto

rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov.

7. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že súd prvej inštancie čiastočne žalobe žalobkyne vyhovel
výrokom, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3 875,- eur v súdom určenej lehote
a žalobkyňa, teda, týmto výrokom rozsudku okresného súdu nie je dotknutá, rozsudok v tomto výroku

nadobudol právoplatnosť, a teda odvolací súd rozsudok okresného súdu v tomto výroku ponechal
nedotknutým.

8. V ustanovení § 220 ods. 1, 2 CSP sú uvedené náležitosti písomného vyhotovenia rozsudku, v odseku
2 konkrétne náležitosti odôvodnenia rozsudku súdu, medzi ktoré, okrem iného, patrí aj uvedenie tej
skutočnosti, ako súd vec právne posúdil, pričom súd prípadne môže odkázať na ustálenú rozhodovaciu

prax. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Podľa čl. 2 ods. 2 zák.
č. 160/2015 Z. z. právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý

spravodlivo.

9. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukáže na ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych inštancií, je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, pokiaľ v dôvodoch
napadnutého rozhodnutia neuvedie konkrétne rozhodnutia, ktoré tvoria ustálenú rozhodovaciu prax

najvyšších súdnych autorít. Pokiaľ tieto neuvedie, strana sporu z rozhodnutia okresného súdu nevie
zistiť, na základe čoho a akého právneho stavu vlastne okresný súd vo veci rozhodol. Ustanovenie
§ 220 ods. 2 CSP síce umožňuje okresnému súdu v dôvodoch rozhodnutia poukázať len na ustálenú
rozhodovaciu prax, ale v rozhodnutí nestačí len všeobecne uviesť, že súd odkazuje na ustálenú
rozhodovaciu prax, túto musí súd, špecifikovať, pretože bez tejto špecifikácie je rozhodnutie súdu

nepreskúmateľné. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé tak, ako to nebolo zrejmé ani žalobkyni, na akom
základe, resp. z akého dôvodu stanovil súd prvej inštancie „horný limit nemajetkovej ujmy“ vo výške
1 500,-eur za 12 mesiacov, keďže v tomto smere okresný súd nepoukázal na žiadne konkrétne
rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu v uvedenom rozsahu zrušil a
vecvrátilsúduprvejinštanciestým,žeúlohouokresnéhosúdubuderozsudokriadneodôvodniťvsúlade

s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom vo vzťahu k úrokom z omeškania odvolací súd len pre úplnosť veci
dodáva, že ku vzniku omeškania s plnením nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím
štátu dochádza už márnym uplynutím 6 mesačnej lehoty na plnenie podľa ust. § 16 zákona č. 514/2003
Z.z.Odvolacísúdrozsudokokresnéhosúduzrušilavecvrátilsúduprvejinštancieajvovýrokuonáhrade
trov konania, ktorý výrok je závislý od rozhodnutia vo veci samej.

10. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432

ods. 2 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.