Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 18, 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30Csp/141/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123282994
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Ľachová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:6123282994.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v spore žalobcu: O. Z. V., V..R..J.., so sídlom

Q. X, M., IČO XX XXX XXX, zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, proti
žalovanej:O.W.,nar.XX.X.XXXX,bytomX.R.J.W.XXXX/XX,P.,ozaplatenie14.433,41eursprísl.,takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe doručenej Okresnému súdu Banská Bystrica
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
14.433,41 eur s prísl. a náhradu trov konania.

2. V žalobe tvrdil, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 a
na základe Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 3.10.2022 postúpil postupca (W. Ú. M., L.. V..)
na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril so žalovanou dňa 13.2.2018 Zmluvu č.
XXXXXXXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe
Zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov,
splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti

sú upravené v Zmluve a vo VOP. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti
zmluvy o úvere podľa ust. § 497 až 507 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a z. č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Žalovaná neplnila splátky v dohodnutých termínoch, čím sa dostala do omeškania,
na základe čoho ju postupca opakovane vyzýval na úhradu dlžnej sumy - treťou upomienkou zo dňa
24.9.2020. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace,
pričom bola súčasne upozornená na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti

úveru, postupca k 22.10.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej
sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu 19.876,87
eur, ktorá pozostávala z istiny 14.355,65 eur, z riadneho úroku 3.836,65 eur, z úroku z omeškania
1.606,81 eur a z poplatkov 77,76 eur, v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde
postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná
bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná po
postúpení pohľadávky nevykonala žiadne úhrady. Zároveň si uplatnil úrok z omeškania počnúc dňom

4.10.2022, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3.Napreukázaniesvojhonárokupredložillistinnédôkazy,atoRámcovúzmluvuopostúpenípohľadávok
zo dňa 13.11.2020 vrátane príloh, Žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 3.9.2022, Zmluvu o poskytnutíspotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa 13.2.2018, Všeobecné obchodné podmienky W., L..V..,
Všeobecné poistné podmienky, žiadosť o flexipôžičku - refinancovanie zo dňa 13.2.2018, tretiu
upomienku zo dňa 24.9.2020, oznámenie o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 22.10.2020, Cenník W.,

L.. V.., výpis z účtu, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 13.10.2022.

4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 8.8.2023 žalobe vyhovel vydaním
platobného rozkazu pod sp. zn. XUp/XXX/XXXX, ktorý platobný rozkaz sa žalovanej nepodarilo doručiť
do vlastných rúk.

5. Podľa ust. § 10 ods. 1 z. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní ak platobný rozkaz nebolo možné
žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd o tom žalobcu upovedomí a vyzve ho, aby v lehote 15 dní
navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového
poriadku.

6. Podľa ust. § 10 ods. 3, prvá veta z. č. 307/2016 Z. z. ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh
na pokračovanie v konaní, platobný rozkaz sa zrušuje, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu
príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a žalobcu o tom upovedomí.

7. Žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nej, bola postupom podľa ustanovení Civilného sporového

poriadkudoručenážalovanej,ktorásaknej,anikpredloženýmdôkazomžiadnymspôsobomnevyjadrila.

8. Žalobca na výzvu súdu v podaní zo dňa 8.1.2024 doplnil, že poskytnutý úver 24.000,- eur mal byť
použitý na splatenie existujúcich úverov spolu vo výške 23.915,98 eur, pričom výška novoposkytnutého
úveru nepresiahla o 5% zostávajúcu výšku existujúceho úveru, preto suma vo výške 25.111,78 eur

bola maximálna suma, ktorú mohol žalovaný poskytnúť bez toho, aby musel overovať bonitu klienta, a
teda veriteľ nebol povinný realizovať výpočet DTSI (a tento výpočet ani nebol realizovaný). K postupu
pri overení bonity žalovanej uviedol, že existujúce záväzky spotrebiteľa overil dopytom do úverového
registra, z ktorého je zrejmé, že v čase poskytnutia úveru mala žalovaná tri existujúce splátkové záväzky
s mesačným úverovým zaťažením v sume 387,- eur a jeden nesplátkový záväzok s poskytnutým

úverovým rámcom 532,- eur a splátkou 26,60 eur. Žiadateľ deklaroval zamestnanie od 1.5.2017 u
zamestnávateľa O. V. s príjmom 833,33 eur. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných
potrieb bral veriteľ do úvahy paušálnu sumu 199,48 eur, teda životné minimum žiadateľa, keďže uviedol
rodinný stav ženatý/vydatá, počet členov domácnosti 2 a žiadne vyživované dieťa. V tej súvislosti
tiež dôvodil, že veritelia nie sú povinný žiadať preukazovanie konkrétnych mesačných nákladov (napr.

faktúrami za telefón, bývanie a pod.), keďže žiadateľovi by inak postačovalo zatajiť existujúce výdavky
na zlepšenie svojej platobnej kapacity, z ktorého dôvodu potom uplatňovanie paušálnych výdavkov
vo výške životného minima spĺňa predpoklady postupu s odbornou starostlivosťou. Doplnil tiež, že
postupca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovanou v Zmluve o úvere v čl. I.
ods. 5 písm. b). Postupca výzvou zo dňa 24.9.2020 vyzval žalovanú na úhradu omeškaných splátok a

upozornil ju na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Nakoľko žalovaná omeškané splátky
neuhradila,podanímzodňa22.10.2020vyhlásilpostupcamimoriadnusplatnosťúveru.Oodoslanívýzvy
zo dňa 24.9.2020 predložil poštový podací hárok (ktorý preukazuje, že táto listina bola daná na poštovú
prepravu). Podľa jeho názoru došlo k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti.

9. Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

10. Podľa ust. § 295 C.s.p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

11. Súd prejednal vec v neprítomnosti žalovanej, žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý svoju neúčasť
ospravedlnil, prihliadol pritom na obsah spisu, predložené dôkazy, a zistil tento skutkový a právny
stav veci: právny predchodca žalobcu (W. Ú. M., L..V..) ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli
dňa 13.2.2018 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, na základe ktorej sa veriteľ

zaviazal poskytnúť dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 24.000,- eur na splatenie spotrebiteľských
úverov, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 96 mesačných splátkach po 357,50 eur (vrátane
splátky poistného 19,44 eur). Žalovaná sa dostala so splácaním úveru do omeškania. Listom zo dňa
24.9.2020 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy s upozornením nazosplatnenie úveru v prípade nezaplatenia. Listom zo dňa 22.10.2020 právny predchodca žalobcu
žalovanej oznámil predčasné zosplatnenie úveru. Listom zo dňa 13.10.2022 právny predchodca žalobcu
žalovanej oznámil, že pohľadávka voči nej zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX uzavretej dňa 13.2.2018

bola postúpená na žalobcu.

12. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

13. Podľa ust. § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.

14. Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého

porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

16. Podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné

a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

17. Podľa ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú

a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka
so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a

b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

18. Podľa ust. § 17 ods. 2 ZoSÚ práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú
a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka

so všetkými právami s ňou spojenými a
a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a
b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku
osobu spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

19. Podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkomje spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

20. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

21. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

22. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

23. Podľa ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

24.Podľaust.§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od

okamihu, keď jej dôjde.

26. Podľa ust. § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z. z. o bankách (účinného v čase uzatvorenia zmluvy o
postúpení pohľadávok) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného

záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.

Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

27. Medzi stranami nebolo sporné, že právny vzťah medzi žalobcom (právnym predchodcom) a
žalovanou je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá
bola medzi stranami uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka,nakoľkožalovanáakospotrebiteľnemohlaindividuálneovplyvniťobsahvopredpripraveného
návrhu na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom

úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaná zaviazala právnemu predchodcovi
žalobcu ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 ZoSÚ). Právny
predchodca žalobcu bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 2 písm.b) ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a žalovaná bola v postavení
spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti. Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a

právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa).

28. Predmetom konania je nárok žalobcu o zaplatenie sumy 14.433,41 eur s príslušenstvom. Žalobca
odvodzuje svoje právo od zmluvy, ktorú žalovaná uzatvorila s W., L..V.., M., teda bankou poskytujúcou

úvery na základe bankovej licencie. Právny predchodca žalobcu zosplatnil úver pre neplatenie splátok
úveru žalovanou, čo oznámil žalovanej listom zo dňa 22.10.2020. Túto pohľadávku voči žalovanej mal
získať na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok a Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa
3.10.2022.

29. Vzhľadom na to, že žalobca nie je pôvodným nositeľom hmotnoprávneho nároku zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, ktorý je predmetom sporu, sa tak súd prioritne zaoberal skúmaním vecnej
legitimácie súčasného žalobcu.

30. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
ním tvrdené právo, respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.

Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej - existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo
pasívnej - existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho
konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo/XXX/XXXX).

31. V danom prípade mala žalobcom uplatnená pohľadávka svoj právny základ v mimoriadne

zosplatnenomspotrebiteľskomúverepodľaust.§53ods.9vspoj.s§565Občianskehozákonníka,ktorý
veriteľ poskytol žalovanej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na to, aby mohol veriteľ využiť
svoje oprávnenie na jednorazové zosplatnenie poskytnutého úveru podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky, a to: 1. splnenie povinnosti veriteľa
posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ a 2. omeškanie

spotrebiteľa s úhradou splátky po dobu troch mesiacov vrátane povinnosti veriteľa upozorniť spotrebiteľa
na možnosť zosplatnenia úveru aspoň 15 dní pred samotným zosplatnením úveru.

32. Postúpenie pohľadávky je zákonným inštitútom zmeny v osobe veriteľa, kedy veriteľ aj bez súhlasu
dlžníkamôžesvojupohľadávkupostúpiťpísomnouzmluvouinému.Poprivšeobecnejúpravepostúpenia

pohľadávok obsiahnutej v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, pre určité druhy pohľadávok sú
osobitnými právnymi predpismi ustanovené špecifické kritériá a obmedzenia vo vzťahu k možnosti a
podmienkam ich zmluvného postúpenia tretej osobe.

33. V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že k predčasnému zosplatneniu úveru nemohlo

platne dôjsť z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal, že veriteľ pri poskytnutí úveru konal s
odbornou starostlivosťou (§ 7 ods. 1 ZoSÚ). Pôvodný veriteľ bol pred uzavretím zmluvy povinný
posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keď mal brať
do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, pričom za hrubé porušenie povinnosti

sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez relevantných údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o
spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

34. Hoci v listine žiadosť o flexipôžičku sa uvádza údaj o príjme žalovanej, uvedené nie je postačujúce,

pretože žalobca v rozpore s ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ najmä nepreukázal, že by si pôvodný veriteľ za
účelom posudzovania bonity vyžiadal od žalovanej doklady preukazujúce jej príjmy a výdavky, keď podľa
zoznamu predložených a skontrolovaných dokladov bol predloženým dokladom iba doklad totožnosti
žalovanej. Pôvodný veriteľ ani riadne nezisťoval relevantné výdavky žalovanej, keď v žiadosti sa žiadne,
a to ani nevyhnutné (bývanie, strava, ošatenie atď.), mesačné výdavky neuvádzajú. Súd nezdieľa ani

názor žalobcu, že pri úvere, ktorým sa splácajú predchádzajúce úvery dlžníka, ktorým nepochybne
bol aj predmetný spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanej, nemá veriteľ povinnosť zisťovať príjmy,
výdavky a rodinný stav spotrebiteľa - dlžníka a preverovať ich v príslušnej databáze a registri. Zo znenia
ZoSÚ to vôbec nevyplýva, výnimka pri tomto druhu úveru je len v tom, že veriteľ nemá povinnosti,ktoré sú uvedené v § 7 ods. 19 až 23 (teda určovať a prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti
spotrebiteľa splácať úver), keďže vylúčenie aplikácie týchto ustanovení je uvedené v ust. § 7 ods. 24
písm. a) ZoSÚ. Nikde v spomínanom zákone sa však neuvádza, že povinnosť zisťovať príjmy, výdavky

a rodinný stav spotrebiteľa a preverovať ich v príslušnej databáze a registri neplatí pri spotrebiteľskom
úvere, ktorým sa spláca jeden alebo viac predchádzajúcich refinancovaných úverov, a to bez ohľadu
na to, že v tomto novom úvere sú nastavené výhodnejšie podmienky pre spotrebiteľa ohľadom výšky
dohodnutej mesačnej splátky. Súd pripomína, že zákonodarca jasne uložil veriteľovi povinnosť zistiť
sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda žalovanej, čo znamená povinnosť zistiť nielen jej príjem,

ale aj pravidelné výdavky. I keď veriteľ mal nepochybne vedomosť o ďalších úveroch žalovanej, ktoré
žalovaná splácala v súhrne mesačne sumou 387,- eur, nezisťoval žiadne ďalšie relevantné mesačné
výdavky žalovanej (a to ani nevyhnutné výdavky na bývanie, stravu, drogériu, ošatenie, telefón, pohonné
hmoty/cestovné, atď.). Z listiny dáta dopytu SRBI bolo veriteľovi zrejmé, že žalovaná má ďalšie záväzky,
pásmo skóre K (zlé) s poznámkou zmluvy vysoký počet aktívnych zmlúv a rizikový produktový profil.
Podľa názoru súdu veriteľ neskúmal riadne ďalšiu úverovú zaťaženosť žalovanej, keď žalovanej mal

byť poskytnutý úver na splatenie iných úverov. V prípade tak vysokého úverového zaťaženia žalovanej
vo vzťahu k ňou deklarovanému čistému príjmu (cca 800,- eur), bolo nevyhnutnou povinnosťou veriteľa
zistiť komplexné informácie o majetkových, osobných a rodinných pomeroch za účelom posúdenia jej
schopnosti splácať úver. V súvislosti s čistým mesačným príjmom žalovanej a výdavkami na ostatné
splátky (nielen refinancované), mohol veriteľ objektívne nadobudnúť pochybnosti o schopnosti žalovanej

splácať aj takúto nižšiu splátku úveru (refinancované splátky predstavovali sumu 387,- eur mesačne
a nová splátka spolu s poistením sumu 357,50 eur, t.j. nešlo o výrazne zníženie splátky). Nie je preto
pravdivé tvrdenie žalobcu (v podaní zo dňa 8.1.2024), že mesačné náklady na splácanie záväzkov
žalovanej boli po refinancovaní takmer o polovicu menšie. Veriteľ tak nemohol v žiadnom prípade
s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť žalovanej splácať predmetný spotrebiteľský úver a

skúmanie bonity tak možno označiť len ako formálne.

35. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, avšak táto
povinnosťnezbavujeveriteľakonaťsodbornoustarostlivosťou,tedavyžiadaťsiodspotrebiteľapotrebné
informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi

a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/
domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, stravu,
príp.nezaopatrenédeti).Zákonospotrebiteľskýchúverochvyžadujeskúmaniebonityklientasodbornou
starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v ust.

§ 7 ods. 1 ZoSÚ, t.j. „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver“, je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov
a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval.
Pri získavaní relevantných informácií pritom veriteľ musí vychádzať nielen z informácií dodaných
spotrebiteľom (ktoré majú byť aj preukázané relevantnými listinami), ale aj z informácií, ktoré veriteľ

získava z iných dostupných zdrojov, tak aby získal objektívny obraz o finančnej situácii spotrebiteľa.

36. Veriteľ vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval (keď posudzoval schopnosť žalovanej splácať
úver bez riadnych údajov o jej výdavkoch a bez dokladov o jej príjmoch a výdavkoch), čím hrubým
spôsobom porušil svoje povinnosti (§ 7 ods. 1 ZoSÚ). V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa

ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a zároveň (a to aj pri nie
hrubom porušení povinností veriteľa pri skúmaní bonity) veriteľ nebol oprávnený vyžadovať jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 2 ZoSÚ).

37. Podľa názoru súdu ani v prípade, že by pôvodný veriteľ riadne skúmal bonitu žalovanej, by k

predčasnému zosplatneniu úveru dôjsť nemohlo, a to z nasledovného dôvodu.

38. V zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je podmienkou pre platné zosplatnenie
spotrebiteľského úveru nielen uplynutie troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, ale aj
predchádzajúce upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní.

Hoci listom zo dňa 24.9.2020 (Tretia upomienka) právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na
zaplatenie dlžnej sumy s upozornením na zosplatnenie úveru v prípade nezaplatenia, doručenie tejto
výzvy žalovanej je pritom predpokladom pre záver o platnosti predčasného zosplatnenia úveru. Žalobca
v konaní nepreukázal, že by sa tento list dostal do dispozičnej sféry žalovanej, keď predložil len poštovýpodací hárok, avšak nepreukázal, že toto upozornenie pred zosplatnením bolo žalovanej aj skutočne
doručené, a stalo sa teda účinným (na rozdiel od Výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa
22.10.2020 v súvislosti s ktorým predložil závadu v doručení listu žalovanej). Výpis z informačného

portálu Slovenskej pošty nie je dostatočným dôkazom na preukázanie jednak toho, či uvedenú zásielku
prevzala skutočne žalovaná, ani toho, čo bolo obsahom doručovanej zásielky. Upozornenie o možnosti
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru je listinou vedúcou k závažnému právnemu úkonu, a preto je
dôvodné ju doručovať doporučene, prípadne do vlastných rúk, v ktorom prípade by veriteľ disponoval
doručenkou (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa

31.3.2020).

39. Zároveň, keďže pôvodným veriteľom v prejednávanej veci bola W., L..V.., predmetný záväzkový
vzťah vyplývajúci z uzavretej Zmluvy je regulovaný špeciálnou právnou úpravou Zákona o bankách
(§ 92 ods. 8). Výzva v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách musí byť kvalifikovaná. Zákon
síce nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti na túto výzvu, avšak z obsahu a zmyslu tohto

zákonného ustanovenia nepochybne vyplýva, že nestačí akákoľvek výzva banky na zaplatenie, ale
touto výzvou musí banka jednak vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy s uvedením lehoty 90
dní a upozorniť ho, že po márnom uplynutí tejto lehoty bude banka oprávnená postúpiť pohľadávku
na iný, hoc aj nebankový subjekt bez súhlasu dlžníka. Účelom takejto výzvy je ochrana klienta pred
postúpením bankovej pohľadávky na iný subjekt. Cieľom je, aby bol spotrebiteľ vo výzve upozornený

nielen na omeškanie s úhradou pohľadávky, ale aj na jeho následok v podobe postúpenia bankovej
pohľadávky na inú osobu a vytvoriť tak spotrebiteľovi priestor na možnosť zvrátiť postúpenie pohľadávky
tým, že omeškanú pohľadávku banke v dodatočne stanovenej lehote uhradí. Súd však v spore nemal
preukázané, že by zo strany žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, došlo k naplneniu predpokladov
uvedených v ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V žiadnom písomnom podaní, ktoré tvorilo prílohy

žaloby, nebola žalovaná vyzvaná na zaplatenie pohľadávky s upozornením, že inak bude jej pohľadávka
postúpená na tretí subjekt (na žalobcu). V tej súvislosti súd uvádza, že z listín pripojených k žalobe
nevyplývaúmyselbanky,žebytietolistinymalibyťzasielanéžalovanejprávevsúvislostisozamýšľaným
budúcim postúpením pohľadávky, keď obsah týchto listín tomu ani náznakom nenasvedčuje. Účelom
listiny tretia upomienka zo dňa 24.9.2020 bolo primäť žalovanú ako dlžníka k zaplateniu dlžných splátok,

a teda nie na zaplatenie sumy, ktorá je aj predmetom konania. Ani písomné oznámenie postupcu (banky)
o postúpení pohľadávky zo dňa 13.10.2022 adresované žalovanej nie je výzvou podľa ust. § 92 ods. 8
Zákona o bankách, keďže táto písomnosť je realizovaná až po tom, čo došlo k postúpeniu pohľadávky
a tiež nie je podľa obsahu výzvou na úhradu.

40. V súlade s ust. § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z. z. o bankách na inú osobu je možné postúpiť
iba pohľadávku, ktorá je splatná, resp. časť pohľadávky, ktorá je splatná. Možno konštatovať, že táto
podmienka v danom prípade nebola splnená.

41. Aj v súlade s ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ je možné postúpiť iba takú pohľadávku z veriteľa

oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na tretiu osobou, ktorá je po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru (teda nastala splatnosť už aj poslednej splátky) alebo sa stala splatnou pred
termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (teda došlo k jej predčasnému zosplatneniu). V
danom spore predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru bolo neplatné a zároveň k postúpeniu
pohľadávky (3.10.2022) malo dôjsť skôr, ako nastala konečná splatnosť úveru (13.2.2026).

42. Na základe uvedeného je nepochybné, že predčasné zosplatnenie úveru zo dňa 22.10.2020 je pre
rozpor so zákonom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatné, a teda k zosplatneniu úveru
v skutočnosti nedošlo, a to bez ohľadu na to, či výzva na zaplatenie dlžných splátok a oznámenie o
vyhlásení okamžitej splatnosti úveru (ne)boli doručené žalovanej.

43. Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd žalobu zamietol.

44. Ďalšie argumenty považoval súd pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa s nimi
osobitne vyporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.45. Záverom súd ešte dodáva, že zo záverov uznesenia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 246/2019 vyplýva,
že pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou ust. § 151 ods. 1 a 2 C.s.p.)

povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať
právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca
samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam
a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 C.s.p. - procesné povinnosti a
procesné bremená).

46. K vyjadreniu žalobcu v ospravedlnení neúčasti na pojednávaní zo dňa 11.4.2024, a síce, že súd
nevyzval žalobcu na preukázanie skutočností, ktoré by vnímal ako sporné, a preto žalobca nadobudol
objektívne očakávanie, že súd považuje žalobu v celom rozsahu za dôvodnú, súd uvádza, že v priebehu
sporu, výzvou zo dňa 19.12.2023 (č. l. 85) vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení ohľadne
spôsobu výpočtu dlžnej sumy, aj k tomu, či si veriteľ splnil svoje povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1

ZoSÚ, i ohľadne splnenia podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, a aby svoje tvrdenia
preukázal, teda žalobca sa nemohol oprávnene domnievať, že súd považuje žalobu za dôvodnú v celom
rozsahu. Súd pred pojednávaním strany sporu osobitne písomne neoboznamuje, čo je sporné a čo
nesporné, ktoré dôkazy vykonaná, ktoré dôkazy nevykoná, ani nedáva predbežné právne posúdenie.
Ak sú nejaké tvrdenia sporné alebo ak súd nepovažuje žalobu v celosti alebo z časti za dôvodnú, súd nie

je povinný pojednávanie pre neprítomnosť žalobcu odročiť a dať mu možnosť vyjadriť sa. Žalobca mal
v zmysle civilného sporového poriadku vytvorený dostatočný priestor na realizáciu svojich procesných
práv, mal možnosť reagovať na výzvu súdu, príp. sa zúčastniť pojednávania. Žalobca sa z vlastnej vôle
pojednávania nezúčastnil (hoci súd chápe, že v prípade svojho úspechu tým znižuje nákladnosť sporu
prežalovanústranu),čímsavšakpripravilomožnosťvyjadriťsakzáveromsúduospornosti/nespornosti

tvrdení na tomto pojednávaní. Nevyužitie tejto možnosti žalobcom neznamená, že jeho aktivitu, resp.
neaktivitu má nahradiť súd (vyzývať ho na doplnenie skutkových tvrdení a dôkazov, ktoré nie sú v
prípade spotrebiteľských sporov nevyhnutné pre rozhodnutie o veci). V takomto prípade by sa prenášalo
bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na súd, k čomu v spotrebiteľských sporoch môže dôjsť len vo
vzťahukstranesporu,ktorájespotrebiteľom,aniedodávateľomakojetomuvprípadežalobcu.Vzmysle

záverov uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXCoCsp/XX/XXXX tvrdenie, že veriteľ skúmal
bonitu spotrebiteľa v dostatočnom rozsahu v súlade s ust. § 7 ZoSÚ, teda že schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver posúdil s odbornou starostlivosťou, nie je skutkovým tvrdením, ale tvrdením
právnym, na ktoré sa ust. § 151 ods. 1 C.s.p. nevzťahuje, preto tvrdenie žalobcu, že bonita žalovanej
bola skúmaná s odbornou starostlivosťou v súlade s § 7 ZoSÚ, aj napriek pasivite žalovanej, nemožno

považovať za nesporné skutkové tvrdenie, z ktorého by mal súd bez ďalšieho vychádzať. Vzhľadom na
všetko vyššie uvedené potom rozsudok, v ktorom súd dospel k záveru, že vyhlásenie pohľadávky za
predčasne splatnú právnym predchodcom žalobcu nebolo platné a veriteľ nebol oprávnený požadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (pre porušenie povinnosti podľa ust. §
7 ods. 1 ZoSÚ), nie je možné považovať za prekvapivé rozhodnutie. Nebolo možné vyhovieť žiadosti

žalobcu, aby v prípade, že by súd uplatnený nárok nepovažoval za preukázaný v celom jeho rozsahu,
odročil pojednávanie a vyzval žalobcu na objasnenie doterajších tvrdení, keďže na ich objasnenie už
súd žalobcu vyzval, a žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 8.1.2024.

47. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, a preto súd rozhodol postupom podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p.

aj o nároku na náhradu trov konania. Žalovaná má voči žalobcovi podľa ust. § 255 ods. 1 nárok na
náhradu trov konania (preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky), keďže bola v spore v
celomrozsahuúspešnáanebolitudanéžiadnedôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,ktorébyodôvodňovali
výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať, ani ich strany netvrdili (§ 257 C.s.p.). Nakoľko žalovanej
preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol o tom, že jej nárok na náhradu trov konania

nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.