Decision was made at the court Okresný súd Galanta
Judgement was issued by JUDr. Naďa Pethöová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26C/6/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323200402
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2323200402.9
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci
žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, E., 2/ A. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. XXX, G., H. C. a 3/ I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., všetci zastúpení: Advokátska
kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., so sídlom Mierové nám. 943/4, Galanta, IČO: 47244160,
proti žalovaným: 1/ F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, E., 2/ K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
XXXX/XX, E., 3/ M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., 4/ N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
XXXX/X, E., zastúpený AK LWL s.r.o., so sídlom Šafárikova 431/41, Galanta, IČO: 54846382, 5/ P. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, E., 6/ Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, E., zastúpený
AK LWL, s.r.o., so sídlom Šafárikova 431/41, Galanta, IČO: 54846382, 7/ R. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. XXXX/X, E., zastúpená AK LWL s.r.o., so sídlom Šafárikova 431/41, Galanta, IČO: 54846382,
o určenie, že vec patrí do dedičstva, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovaným v 4/, 6/ a 7/ rade priznáva právo na náhradu trov konania.
III. Súd žalovaným v 1/, 2/, 3/ a 5/ rade náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou podanou súdu dňa 01.02.2023 sa žalobcovia 1/ až 3/domáhali určenia, že nehnuteľnosti
v kat. území E., zapísané na LV č. XXXX, parc. EKN č. XXX/XXX – orná pôda o výmere 6271 m2 a na
LV č. XXXX, parc. EKN č. XXX/XXX – orná pôda o výmere 723 m2, patria do dedičstva po neb. J. C. C.
T., zomrelej 01.12.2003 a neb. F. C., zomrelom 22.06.2021.
2. Žalovaná 1/ a žalovaná 5/ žiadali žalobu zamietnuť v plnom rozsahu, neskôr žalovaná 1/ so žalobou
súhlasila.
3. Žalovaný 2/ ponechal rozhodnutie na úvahe súdu.
4. Žalovaný 3/ do žalobou v plnom rozsahu súhlasil.
5. Žalovaní 4/, 6/ a 7/ so žalobou súhlasili v časti nehnuteľnosti na LV č. XXXX, parc. EKN č. XXX/XXX
o výmere 723 m2, vo zvyšnej časti žiadali žalobu zamietnuť.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu1/, žalovaných 2/, 5/, vyjadreniami právnych zástupcov
žalobcov 1/ až 3/ a žalovaných 4/, 6/, 7/, PKV č. XXX, notárskymi zápisnicami, výmerom, rozhodnutím
o povolení stavby, LV č. XXXX, XXXX, rozhodnutiami dedičských konaní, daňovými predpismi,
výdavkovým dokladmi, geometrickým plánom, oboznámením sa s obsahom spisov OS Galanta sp. zn.
30D/104/2022,D1543/1991,obsahomspisovOÚŠaľaZ-1197/97,Z–1089/22aP–154/21,odpoveďoukatastrálneho úradu, ďalšími listinnými dôkaznými prostriedkami súvisiacimi s prejednávanou vecou, na
základe čoho dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:
7. Žalobcovia 1/ až 3/ sa žalobou uplatneného nároku domáhali na tom skutkovom základe, že
ako žalobcovia, tak žalovaní (resp. ich právni predchodcovia) sú vedení ako podieloví spoluvlastníci
sporných nehnuteľností, na LV č. XXXX (parc. EKN č. XXX/XXX, orná pôda o výmere 6271 m2) a na LV
č. XXXX (parc. EKN č. 520/105, orná pôda o výmere 723 m2), pričom právni predchodcovia žalobcov
– neb. J. C. C. T., zomr. XX.XX.XXXX a neb. F. C., zomr. XX.XX.XXXX, nadobudli vlastnícke právo
k spornej nehnuteľnosti, ktorá bol pôvodne vedená v PKV č. XXX, k.ú. E. – U. ako parc. č. XXX/X –
roľa o výmere 1 hold 344 siah štv. (cca 6991,892 m2) od C. C. C. J. v celosti kúpnou zmluvou spísanou
vo forme notárskej zápisnice č. N XXX/XX, NZ XXX/XX dňa 26.10.1953. Tejto predchádzala kúpna
zmluva z 20.10.1953 spísaná za prítomnosti svedkov: Q. F. a R. R., ich otec a N. O. (právny predchodca
žalovaného 4/), kde je uvedené, že predmetom kúpy je parc. č. XXX/X o výmere 1961,5 štv. Siah
(cca 7055 m2) v k.ú. U., ktorú nehnuteľnosť od počiatku v celosti aj užívali do roku 1976, ke´d právny
predchodcažalobcov1/až3/F.C.st.akočlendružstvanemoholužívaťcelúvýmeruabolamuzužívania
odňatá výmera 0,50 árov a v užívaní mu zostal tak zvyšok parcely pozostávajúci z dvora a záhrady 723
m2 +1227 m2. Právni predchodcovia žalobcov si na tejto parcele na základe Rozhodnutia o povolení
stavby vydaného odborom pre výstavbu rady ONV v E. č. Výst. 1247/1960 postavili rodinný dom súp. č.
XXXX. Po smrti C. C. C. J. rozhodnutím ŠN v Galante č. D 1543/91 z 22.07.1991 dodatočným dedičským
konaním boli popri iných nehnuteľnostiach z PKV č. 166 prejednané aj sporné nehnuteľnosti napriek
tomu, že táto poručiteľka v čase smrti nebola vlastníčkou sporných nehnuteľností (keďže ich v roku 1953
previedla na svojho syna a nevestu F. C. a J. C. C. T.). Preto spoluvlastníctvo žalovaných uvedeným
rozhodnutímvzniknúťnemohlo.Naliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčenížalobcoviaodôvodnili
poukazom na rozpor skutočného právneho stavu so stavom v katastri nehnuteľností vo veci vlastníctva
sporných nehnuteľností. Tak ako právni predchodcovia žalobcov, tak i žalobcovia od času nadobudnutia
vlastníckeho práva až doposiaľ sporné nehnuteľnosti užívali a užívajú, či už vo forme priameho alebo
náhradného užívania. Po roku 1989 a zmene legislatívy bola F. C. za pôdu mu odňatú z užívania v roku
1976 vymeraná roľa do náhradného užívania, ktorú od roku 1992 až do svojej smrti užívali F. C. a po
jeho smrti žalobca 1/.
8. Žalobca 1/ na pojednávaní uviedol, že kúpna zmluva bola schválená aj ONV v Šali, jeho otec bol
poľnohospodár, od roku 1953 spornú nehnuteľnosť tak užívali až do roku 1976, kedy im bola zobratá,
v roku 1989 požiadali ŠM Trnovec, aby im vrátili 50 árov, predtým im odobraté, ako protiplnenie im
poskytovali 200 kg obilia. Po roku 1989 naďalej obrábajú náhradný pozemok.
9. Žalovaná 1/ pôvodne so žalobou v plnom rozsahu nesúhlasila, argumentovala tým, že sporné parcely
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/15 zdedila popri iných 11 nehnuteľnostiach po svojich rodičoch
pričom za niektoré z nich užívala až do roku 2022 spoločne so súrodencami J. L. (pôvodná žalovaná
2/) a žalovaným 3/ náhradné pridelené pozemky vydané v deväťdesiatych rokoch ŠM Trnovec nad
Váhom jej rodičom, takto pozemky užívajú všetci vedení spoluvlastníci vrátane žalobcov. Neb. F. C. ich
aj navštevoval, vlastníctvo nikdy nespochybnil, ani nespomenul, že by dedenie v roku 1991 malo byť
neplatné, pričom až jeho právni nástupcovia sa po vyše 30 rokoch domáhajú majetku, pri prejednaní
ktorého bol sám F. C. a s ním súhlasil. Ona sama nikdy neskúmala históriu sporných pozemkov, mala za
to,žeichobhospodarujeN.R.akonástupcaŠMTrnovecnadVáhom.Nadôvažok,každoročnezasporné
pozemky platila dane až do roku 2022, žaloba ju uráža a aby mala svoj pokoj a na dôchodku nechodila
po súdoch kvôli 466 m2 pôdy, ak súd oprávnenosť nároku žalobcov uzná, bude to rešpektovať. Na
pojednávaní so žalobou vyslovila súhlas s tým, že na svojich predchádzajúcich vyjadreniach zotrváva.
10. Žalovaný 2/ uviedol, že o veci ako právny nástupca pôvodnej žalovanej 2/ nemá vedomosť
a rozhodnutie ponechal na úvahe súdu.
11. Žalovaný 3/ so žalobou súhlasil, nárok ňou uplatnený uznal v plnom rozsahu, pričom dôvodom
jeho rozhodnutia bolo predloženie relevantných listín až v priebehu konania žalobcami, ktoré pred
podaním žaloby právny zástupca žalobcov R. B. C. mu nepredložil a teda žalovaný 3/ nemal dôvod
svoj spoluvlastnícky podiel im darovať. S poukazom na nekompetentný a pomalý prístup žalobcov
v zabezpečovaní príslušnej agendy mal za to, že by mu nemala byť uložená povinnosť náhrady trov
konania.12. Žalovaní 4/, 6/ a 7/ prostredníctvom právneho zástupcu zhodne uviedli, že so žalobou súhlasia
výlučne v časti parc. EKN č. XXX/XXX o výmere 723 m2, ktorá bola nadobudnutá kúpnou zmluvou
z 26.10.1953 právnymi predchodcami žalobcov a bola spísaná ako N XXX/XX, NZ XXX/XX, z obsahu
ktorej však jednoznačne vyplýva, že ňou bola prevedená na právnych predchodcov žalobcov len časť
pôvodnej parc. č. XXX/X podľa PKV č. XXX ako pozemok na stavbu domu (čl. I. zmluvy), pričom
ide o parcelu v súčasnosti katastrom evidovaná ako parc. EKN č. XXX/XXX o výmere 723 m2 na
LV č. XXXX. Parc. EKN č. XXX/XXX o výmere 6271 m2 však predmetom kúpy nebola, čo je dôvod
ich nesúhlasu so zvyšnou časťou žaloby. Poukázali ma nespornú existenciu dedičského rozhodnutia
po neb. C. C. C. J., vydané v konaní sp. zn. D XXXX/XX G. E. U. V., obsah ktorého jednoznačne
svedčí o dohode dedičov na rovnodielne nadobudnutie sporných nehnuteľností (každý po 1/5 v pomere
k celku), pričom ešte v tom čase išlo o pôvodne zapísanú parc. č. XXX/X. jedným z dedičov bol práve
právny predchodca (otec) žalobcov 1/ až 3/, ktorý ani vtedy, ani nikdy potom túto dohodu nespochybnil,
pričom argumentácia žalobcov o tom, že ich právny predchodca v tom čase sa dostal do omylu
a nevedel, že predmetom prejednania je aj sporná parcela a ani si to nevšimol v dôsledku absencie
potrebného vzdelania na rozhodnutí o dedičstve, je irelevantným a účelovým tvrdením hraničiacim
s neúctou k predkovi a jeho vôli. Poukázali na to, že právny predchodca žalobcov si neuplatnil toto
právo žalobou, rovnako ako ani žalobcovia 1/ až 3/ sa práva nedomáhali relevantnou žalobou po
smrti ich rodičov neb. F. C. (zomrel v roku 2021, konanie vedené pod sp. zn. 21D/141/202), a J. C.
(zomrela v roku 2003, 6D/569/2003), ale až po uplynutí cca 30 rokov od nimi tvrdeného sporného
prejednania dedičstva po neb. C. C. (1991). Za podstatnú považoval aj tú skutočnosť, že zmluva
o nájme poľnohospodárskych pozemkov uzatvorená v roku 1992, t.j. v čase po právoplatnosti nimi
spochybneného dedičského rozhodnutia, bola uzatvorená ich právnym predchodcom neb. F. C. a neb.
F. O. a neb. F. C. (súrodenci), pričom z čl. II. zmluvy vyplýva, že predmetom nájmu je aj spoluvlastnícky
podiel neb. F. C. na spornej parc. č. XXX/X o veľkosti 1/5 o výmere 1399 m2. Celková výmera sporného
pozemku bola určená identifikáciou Správy geodézie a kartografie v Galante na 6994 m2, pričom podiel
1/5 zodpovedá práve výmere 1399 m2. Ide o nehnuteľnosť, ktorá je v náhradnom užívaní súčasných
žalobcov a to, že je priamym pokračovaním stavebného pozemku č. XXX/XXX nijakým spôsobom
nesúvisí s domnelým vlastníckym nárokom žalobcov. Aj všetci ostatní vlastníci spornej nehnuteľnosti
prešli procesom odňatia a následného prideľovania pozemkov späť do užívania. Zdôraznili potrebu
rešpektovania zásady vyjadrenej aj v rozhodnutí NS SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011 „právo patrí bdelým“, kde
žalobcovia právo tvrdené žalobou neuplatnili v súlade s touto požiadavkou, pričom dodali, že žalobcovia
sidoposiaľnevyriešilianivlastníckevzťahykčastispornejnehnuteľnosti,ktorájestavebnýmpozemkom,
na ktorom stojí rodinný dom postavený ešte právnymi predchodcami žalobcov.
13. Nad rámec vyššie uvedeného žalovaný 4/ na pojednávaní poukázal v súvislosti so žalobou na
účelové konanie žalobcov, ktorí majú záujem o parcelu č. XXX/XXX z dôvodu, že ide o lukratívny
pozemok a chcú, aby sa z exravilánu zmenil na intravilán, a to aj napriek jasne vyjadrenej vôli právneho
predchodcu žalobcov.
14. Žalovaná 5/ nesúhlas so žalobou odôvodnila tým, že sporné parcely nadobudla v riadnom dedičskom
konaní, po smrti C. C. C. J. zomr. XX.XX.XXXX rozhodnutím ŠN v Galante sp. zn. D 1543/91 zo
dňa 22.07.1991 bola okrem iných prejednaná aj sporná nehnuteľnosť ešte ako parc. č. XXX/X, ktorú
zdedili jej deti každý v rovnakom podiele 1/5 v pomere k celku. Právny predchodca žalovanej 5/ - F.
C., po ktorom na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 15D/14/2012 sporné pozemky v 1/5 – ine
nadobudla W. P., matka žalovanej 5/. Po jej smrti sporné pozemky nadobudla žalovaná 5/ na základe
uznesenia OS Galanta sp. zn. 19D/42/2017. Na dedičskom konaní po neb. C. C. C. J. boli prítomní
všetci jej právni nástupcovia – deti, vrátane otca žalobcov 1/ až 3/ F. C., nikto zo zúčastnených nepodal
proti dedičskému konaniu námietku. Ona o existencii kúpnej zmluvy z roku 1953 nemala vedomosť,
nakoľko jej právni predchodcovia sú mŕtvi a so žalobcami v kontakte nie je, avšak vzhľadom a absenciu
relevantného zápisu na katastri vyvodila záver, že predmetná zmluva je nezapísateľná. Od roku 1991 je
ako spoluvlastník sporných nehnuteľností v podiele 1/5 –iny vedená žalovaná 5/. Počnúc rokom 1991
doposiaľ žalovaná 5/ ako aj jej právni predchodcovia Mestu Šaľa odvádzajú daň zo sporných pozemkov.
15. Z obsahu LV č. XXXX vyplynulo, že spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. EKN č. XXX/XXX o výmere
723 m2, orná pôda, sú: 1/ R. F., nar. XX.XX.XXXX, 2/ F. J., nar. XX.XX.XXXX, 3/ J. L., nar. XX.XX.XXXX,
4/ M. J., nar. XX.XX.XXXX, 5/ N. O., nar. XX.XX.XXXX, 6/ P. P., nar. XX.XX.XXXX, 7/ I. C., nar.
XX.XX.XXXX, a to každý o veľkosti podielu 1/5.16. Z obsahu LV č. XXXX vyplynulo, že spoluvlastníkmi (okrem iných) nehnuteľnosti parc. EKN č.
XXX/XXX o výmere 6271 m2, orná pôda, sú: 1/ R. F., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/5, 2/ F. J., nar.
XX.XX.XXXX, v podiele 1/15, 3/ J. L., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 1/15 4/ M. J., nar. XX.XX.XXXX,
v podiele 1/15 5/ N. O., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 1/5, 6/ P. P., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 1/5 a 7/
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/5.
17. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
18. Podľa § 77 ods. 1 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
19. Podľa § 77 ods. 2 CSP na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie nároku alebo vzdanie sa
nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane.
20. Podľa § 78 ods. 1 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.
21. Podľa § 132 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
22. Predmetom konania je určenie, že vec patrí do dedičstva, nesporne tak ide o určovaciu žalobu
podľa ust. § 137 písm. c/ CSP, procesný úspech ktorej je podmienený existenciou naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení.
23. Ide o špecifický typ žaloby podľa ust. § 137 písm. c/ CSP, kde úlohou súdu je posúdiť, či poručiteľovi
k momentu jeho smrti svedčalo vlastnícke právo k veci (nehnuteľnosti) alebo nie. Podľa uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 154/2010 zo 16.12.2010, na ktoré následne odkazuje rad ďalších
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ako aj súdov nižšieho stupňa "Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými
sa dedič domáha určenia, že tá-ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách
ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje
na deň smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu."
V predmetnom rozhodnutí tak Najvyšší súd SR v zásade vyslovil záver, že v konaní o určení, že vec
patrí do dedičstva po poručiteľovi, nemá súd skúmať to, či určitá vec v súčasnosti (ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia) patrí do dedičstva po poručiteľovi, ale to, či predmetná vec bola vo vlastníctve poručiteľa v
čase jeho smrti. Najvyšší súd tak citovaným judikátom determinoval, že predmetom žaloby o určenie, že
vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, je (napriek zneniu žalobného návrhu) určenie vlastníckeho práva
poručiteľa, pričom rozhodujúcim časovým okamihom, ku ktorému má súd viazať svoj určovací návrh, je
okamih smrti poručiteľa a nie okamih vyhlásenia rozhodnutia súdu.
24. Naliehavý právny záujem tvrdený žalobcami 1/ až 3/ je podľa názoru súdu daný, nakoľko zmenu
v zápise vlastníckeho práva v zmysle žalobcami požadovaného určenia nemožno dosiahnuť inak ako
rozhodnutím vo veci samej vydaným súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva, ktorá skutočnosť
podľa záverov ustálenej rozhodovacej činnosti je pre vyhodnotenie existencie naliehavého právneho
záujmu postačujúcou.
25. V zmysle záverov ustálenej judikatúry je okruh účastníkov na strane žalobcov núteným procesným
spoločenstvom podľa ust. § 78 CSP. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.
mája 2019 sp. zn. 8Cdo/94/2018 „...až do vyporiadania dedičstva sú ohľadom takejto veci všetci dedičia
považovaní za vlastníkov tejto veci (celého majetku patriaceho do dedičstva), pričom ich dedičský
podiel vyjadruje mieru, akou sa podieľajú na právach a povinnostiach voči iným osobám a preto majú
postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov (v súčasnosti nútené procesné spoločenstvo - § 78 CSP). To
platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne veci, o
ktoré ide v civilnom sporovom konaní, vedenom s inou osobou ako dedičom (ktorá nie je poručiteľovým
dedičom) vyporiadané. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol
predmetom dedičstva) a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstvaohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci.“ Žalobcovia 1/ až 3/ sú v zmysle
osvedčenia o dedičstve OS Galanta sp. zn. 6D/569/2003 z 14.07.2004 dedičmi po neb. J. C. C. T., zomr.
XX.XX.XXXX a podľa uznesenia OS Galanta sp. zn. 21D/141/2021 z 07.04.2022 sú dedičmi po neb. F.
C., zomr. XX.XX.XXXX. Aktívna vecná legitimácia žalobcov je tak daná.
26. Rovnako je daná i pasívna vecná legitimácia žalovaných 1/ až 7/, nakoľko ide o kompletný okruh
spoluvlastníkov nehnuteľnosti (LV č. XXXX, H. XXXX), ktorá má podľa žaloby patriť do dedičstva
po poručiteľoch v žalobe uvedených. I na strane žalovaných nepochybne o nerozlučné procesné
spoločenstvo v podobe špecifického typu núteného spoločenstva podľa ust. § 78 CSP, nakoľko toto
konanie zásadne musí prebiehať za účasti všetkých zapísaných spoluvlastníkov nehnuteľnosti. Žalovaní
6/ a 7/ sú právnymi nástupcami po spoluvlastníčke R. F., zomr. XX.XX.XXXX (spis OS Galanta sp.
zn. 30D/104/2022), žalovaný 2/ je právnym nástupcom po spoluvlastníčke J. L., zomr. XX.XX.XXXX
(uznesenie OS Galanta sp.zn. 30D/2/2024).
27. Vo vzťahu k formulácii žalobného petitu súd konštatuje, že vychádzajúc z ním sledovaných právnych
účinkov si vnútorne odporuje. Vec by totiž mohla byť predmetom dedičstva po dvoch subjektoch v pozícii
poručiteľa nanajvýš v prípade, ak by moment smrti oboch poručiteľov bol rovnaký. Ak by boli žalobcovia
v tomto konaní úspešní v časovom slede vo vzťahu k prvému poručiteľovi (J. C., zomr. XXXX), sporná
nehnuteľnosť by bola prejednaná v dodatočnom dedičskom konaní po poručiteľke (samostatné konanie
rozdielne od tohto konania), ktorého konania by však už druhý z poručiteľov (F. C.) účastný objektívne
byť nemohol vzhľadom na jeho úmrtie v roku 2021, tzn. sporná vec by sa do dedičstva po druhom
poručiteľovi už dostať nemohla. Vychádzajúc z kontextu žaloby a vykonaného dokazovania zároveň
nebola tvrdená ani preukázaná žiadna právna skutočnosť, ktorá by nastala v časovom úseku medzi
smrťou J. C. a F. C. a ktorá by mohla predstavovať právny dôvod, v dôsledku existencie ktorého by
sporná nehnuteľnosť ku dňu smrti F. C. patrila do dedičstva po ňom.
28. V merite veci súd primárne posúdil platnosť a účinnosť kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol
prevod vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, na existencii a právnych účinkoch ktorej bol žalobou
uplatnený nárok založený. V konaní žalobcovia 1/ až 3/ preukázali, že dňa 26.10.1953 bola formou
notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XX, NZ XXX/XX na býv. Štátnom notárstve v Galante uzatvorená
kúpna zmluva, kde na strane predávajúceho vystupovala C. C. C. J., na strane kupujúcich bol syn
predávajúcej F. C. a manželka J. C. T.. Čl. 1/ zmluvy definoval predmet prevodu ako nehnuteľnosť
zapísanúvPKVč.XXX,parc.č.XXX/X(stavebnýpozemok)naúčelstavbydomuzakúpnucenu500Kčs.
V konaní bolo zároveň preukázané, že uzatvoreniu tejto kúpnej zmluvy predchádzalo uzatvorenie kúpnej
zmluvy z 20.10.1953, kde predávajúcou bola rovnako C. C. C. J., kupujúcim bol F. C., predmetom
prevodu vlastníckeho práva bola nehnuteľnosť v k.ú. Veča č. XXX/X o výmere 1961,50 štv. Siah za
cenu 500 Kčs. Ako svedkovia zmluvu podpísali aj Q. F. a N. O.. Výmerom zn. XI-615-1954/1 RV zo dňa
10.03.1954 bývalý ONV v Šali udelil súhlas k prevodu vlastníckeho práva na nehnuteľnosti v zmysle
kúpnej zmluvy uzavretej C. C. C. J. ako predávajúcou a F. C. a manželkou J. C. T. na ŠN v Šali dňa
26.10.1953. Právoplatnosť a vykonateľnosť predmetný výmer nadobudol dňa 10.03.1954. Nebolo sporu
o tom, že napriek nesprávnemu uvedeniu rodného priezviska J. C. ako v kúpnej zmluve, tak i vo Výmere,
ide o J. C. C. T..
29. Účinnosťou zákona č.141/1950 Zb. (Občiansky zákonník) sa narušila konštitutívnosť pozemkových
kníh tým, že obsahoval požiadavku, podľa ktorej vlastnícke právo nevzniká zápisom do pozemkovej
knihy, ale až od momentu právoplatnosti príslušnej zmluvy alebo listiny a rozhodnutia. Zápis do
pozemkovej knihy u fyzických osôb sa vykonal len na návrh strán a iba socialistickým organizáciám bola
určená povinnosť zápisu do pozemkovej knihy. Zápis v pozemkovej knihe tak nadobudol deklaratórny
charakter.Vznikprávnychúčinkovprevoduvlastníckehoprávaknehnuteľnostiamvosobnomvlastníctve
(§ 105 z. č. 141/1950 Sb.) však podmieňovalo udelenie súhlasu s prevodom zo strany príslušného
štátneho orgánu, ktorým bol okresný národný výbor (§ 1 ods. 1 v spojitosti s § 2 z.č. 65/1951 Sb.).
30.Vychádzajúczvýsledkovvykonanéhodokazovaniavkontextevčaseprevoduúčinnejprávnejúpravy
súddospelkzáveru,žekúpnazmluvauzatvorenáformounotárskejzápisnicepredbýv.ŠNvGalantepod
zn. N 228/53, NZ 130/53 dňa 26.10.1953 je platným a účinným právnym titulom prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti zapísanej v PKV č. XXX ako parc. č. XXX/X.31. Spor medzi stranami predstavoval rozpor týkajúci sa plošného rozsahu predmetu prevodu
vlastníckeho práva, kde žalobcovia tvrdili, že predmetom prevodu bola parc. č. XXX/X v celosti, žalovaní
4/, 6/ a 7/ tvrdili, že zo zmluvy nepochybne vyplýva, že išlo výlučne o časť vtedajšej parc. č. XXX/X
zodpovedajúcej aktuálne katastrom nehnuteľností na LV č. XXXX evidovanej parc. EKN č. XXX/XXX
o výmere 723 m2, priamym dôkazom čoho bolo označenie druhu pozemku v zmluve ako stavebný
pozemok.
32. Súd vyhodnotiac vo vzájomnej súvislosti nielen zmluvu z 26.10.1953 a výmer z 10.03.1954, ale
aj kúpnu zmluvu z 20.10.1953 dospel k záveru, že predmetom prevodu bola parc. č. XXX/X z PKV
č. XXX v celosti. V súdom vyššie konštatovanej platnej a účinnej kúpnej zmluve z 26.10.1953 v časti
jej predmetu zjavne absentuje údaj o plošnej miere predmetu prevodu (ktorý údaj podľa v tom čase
účinnej právnej úpravy nepredstavoval obligatórnu náležitosť zmluvy daného typu), predmet prevodu je
okrem uvedenia parcelného čísla charakterizovaný druhom pozemku – stavebný pozemok; v zmluve
uzatvorenej len niekoľko dní predtým však zmluvné strany vyjadrili vôľu previesť vlastnícke právo k parc.
č. XXX/X o výmere (explicitne vyjadrenej) 1961,5 štv. siah (cca 7055 m2), ktorá výmera bola vo vzťahu
k parc. č. XXX/X preukázateľne evidovaná v PKV č. XXX, pričom uvedená výmera zodpovedá súčtu
výmery aktuálne zapísaných parciel č. XXX/XXX (723 m2) a parc. č. XXX/XXX (6271 m2), t.j. 6994
m2. Uvedenému záveru zodpovedá aj totožná výška kúpnej ceny (500 Kčs) zhodne uvedená v oboch
kúpnychzmluvách.Vlastníckeprávokspornejnehnuteľnostivcelkutaknazákladeuvedenéhoprávneho
dôvodu počnúc právoplatnosťou kúpnej zmluvy z 26.10.1953 patrilo neb. F. C. a jeho manželke J. C.
C. T..
33. Jednoznačný záver o tom, že parc. č. XXX/X pôvodne vedená v PKV č. XXX je predchodcom
súčasných parciel č. XXX/XXX W. H. XXX/XXX vyplynul zo súčinnosti poskytnutej katastrom
nehnuteľností, ktorý súdu na ním formulovaný dopyt prípisom zo dňa 05.12.2023 oznámil, že pôvodná
parc.č.XXX/X(ornápôda)ovýmere6994m2zPKVč.XXXbolananávrhzhotoviteľaregistraobnovenej
evidencie pozemkov rozdelená hranicou zastavaného územia obce ako pozemok EKN parc. č. XXX/
XXX (zastavané územie obce) a parc. č. XXX/XXX (mimo zastavaného územia obce). Správa katastra
Šaľa do katastra nehnuteľností vykonala uvedený zápis na základe Protokolu o oprave chýb sp. zn. č.
X. – XXX/XX zo dňa 18.05.2011 pod pol. výkazu zmien č. XXX/XXXX.
34. Z obsahu spisu OS Galanta sp. zn. D 1543/92 vyplynulo, že Rozhodnutím ŠN v Galante vo veci
novoobjaveného dedičstva po neb. C. C. C. J. zomr. XX.XX.XXXX bola schválená dohoda celkového
počtu piatich dedičov, kde jedným z nich bol F. C., nar. XX.XX.XXXX (právny predchodca žalobcov),
v zmysle ktorej dohody sa predmet novobjaveného dedičstva v podobe (okrem iných) aj parc. č. XXX/
X vedenej v PKV č. XXX v celosti nadobudol rovnodielne dedičmi, každým v podiele 1/5 – iny v pomere
k celku. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.07.1991.
35. V zmysle ust. § 460 OZ je okamih smrti poručiteľa (fyzickej osoby) alebo deň, ktorý súd v konaní
o vyhlásenie za mŕtveho (§ 198, 200 OSP) v rozsudku určil za deň smrti nezvestného, prípadne
deň, ktorý nezvestný neprežil, rozhodujúcou skutočnosťou pre prechod práv a povinností, ktoré sú
predmetom dedičstva. Len tie veci môžu tvoriť predmet dedičstva, ktoré v okamihu smrti poručiteľa
preukázateľne boli v jeho vlastníctve. Vzhľadom na konštatovanú platnosť a účinnosť prevodovej
zmluvy z 26.10.1953 k 27.02.1984 poručiteľka C. C. C. J. nedisponovala vlastníckym právom s spornej
nehnuteľnosti z dôvodu, že vlastnícke právo k nej v celosti previedla na kupujúcich F. C. a manželka
J. C. T.. Predmetom dedičstva v konaní D 1543/1991 tak parc. č. XXX/X na PKV č. XXX byť nemala,
ktorý záver činí dedičské rozhodnutie v časti týkajúcej sa spornej nehnuteľnosti neplatným podľa ust.
§ 39 OZ pre rozpor so zákonom.
36. Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
37. Podľa § 134 ods. 3 OZ do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.
38. Podľa § 129 ods. 1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.39. Podľa § 129 ods. 2 OZ držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
40. Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
41. Titulom, o ktorý sa opiera oprávnená držba, môže byť aj rozhodnutie o vyporiadaní dedičstva,
a to aj v prípade, že poručiteľ v skutočnosti nebol vlastníkom veci; v prípade pozemku možno takto
nadobudnúť oprávnenú držbu aj vtedy, ak tento pozemok nebol predmetom dedičského konania, no
susedí s pozemkom, ktorý držiteľ nadobudol v dedičskom konaní, a to za predpokladu, že dedič sa ujal
jeho držby (resp. držby spoluvlastníckeho podielu) a pritom konal v ospravedlniteľnom omyle, že ide o
časť pozemku, ktorý zdedil. (Rozsudok NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 4370/2009)
42. V konaní však bolo ďalej preukázané, že právny stav vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti založený
v dotknutej časti neplatným dedičským rozhodnutím sp. zn. D 1543/1991 bol dedičmi a ako aj ich
právnymi nástupcami plne rešpektovaný počnúc právoplatnosťou dedičského rozhodnutia minimálne
po dobu nasledujúcich desiatich rokov nepretržite, a to vrátane F. C., ktorý bol kupujúcim z kúpnej
zmluvy z 26.10.1953 rovnako ako jedným z dedičov v konaní sp. zn. D 1543/1991, na základe
výsledkov ktorého mu patril spoluvlastnícky podiel 1/5. Uvedené skutočnosti vyplynuli primárne z tvrdení
žalovaných 1/, 4/, 5/, 6/ a 7/, ktoré tvrdenia ani neboli žalobcami účinne popreté, nakoľko títo v konaní
neprodukovalitvrdenie,podľaktoréhobysospornounehnuteľnosťoučoilenohraničenéčasovéobdobie
nakladali výlučne oni resp. ich právni predchodcovia (F. C. a J. C. T.), t.j. v celom rozsahu, t.j. práva
a povinnosti vlastníka realizovali nielen ako podieloví spoluvlastníci podľa dedičského rozhodnutia
s podielom 1/5 – iny (F. C.); práve naopak, závery vykonaného rozhodnutia zjavne podporujúce tvrdenia
žalovaných preukázali, že dedičia disponujúci 1/5 spoluvlastníckym podielom na spornej nehnuteľnosti
sa ujali jej držby, ktorú vykonávali minimálne v období desiatich bezprostredne po rozhodnutí (1991)
nasledujúcich rokov nepretržite. Žalobcovia resp. ich právni predchodcovia žalovaných resp. ich
právnych predchodcov počas uvedeného obdobia neupovedomili o nimi tvrdenej neexistencii vlastníctva
podielov na nehnuteľnosti, ani nebolo preukázané, že by počas tohto obdobia boli do sféry vnímania
žalovaných resp. ich právnych predchodcov uvedené také skutočnosti, ktoré by mali potenciál vzbudiť
dôvodné pochybnosti o existencii ich spoluvlastníctva. Vychádzajúc z intencií ust. § 130 ods. 1 OZ
možno uzavrieť, že v období od 22.07.1991 (právoplatnosť rozhodnutia sp. zn. D 1543/1991) do
minimálne22.07.2001išlonastranežalovanýchresp.ichprávnychpredchodcovooprávnenúdržbu,kde
dobromyseľnosť predstavujúca hmotnoprávny predpoklad oprávnenosti držby možno primárne vyvodiť
z v danej časti neplatného titulu prechodu vlastníckeho práva v podobe rozhodnutia D 1543/1991, na
základe ktorého sa títo dôvodne nazdávali, že sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti.
43. Žalovaná 1/ tvrdila a žalovaná 5/ tvrdila a preukázala, že od roku 1991 až do roku 2022 ona resp. jej
právni predchodcovia v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu realizovali voči Mestu Šaľa daňovú
povinnosť. Žalobcovia predložili za účelom preukázania užívania spornej nehnuteľnosti ich právnym
predchodcom nájomnú zmluvu zo 06.11.1992 uzatvorenú ako prenajímateľom F. C. s nájomcom ŠM
Trnovec nad Váhom, predmetom ktorej bol nájom (okrem iných) spornej nehnuteľnosti parc. č. XXX/
X, avšak len v podiele 1/5 k celku, veľkosť podielu pritom vyplýva z tam uvedenej výmery (čl. II)
1399 m2, čo predstavuje 1/5 z 6994 m2 (celková evidovaná výmera spornej nehnuteľnosti), čo svedčí
o tom, že rovnako ako ostatní dedičia disponujúci 1/5 podielom na spornej nehnuteľnosti, aj právny
predchodca žalobcov vykonával vlastnícke právo výlučne v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/5,
nie vo vzťahu k celej spornej nehnuteľnosti. Súd len okrajovo poznamenáva, že v čase uzatvorenia
nájomnej zmluvy (rovnako ako ku dňu vyhlásenia rozhodnutia v tejto veci) preukázateľne nedošlo
k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva spornej nehnuteľnosti reálnou deľbou, spoluvlastnícky
podiel pritom predstavuje podiel ideálny, vo svetle čoho sa vymedzenie predmetu nájmu javí sporným.
Medzi stranami ďalej nebolo sporným, že každý zo spoluvlastníkov vykonával svoje vlastnícke právo vo
vzťahu k podielu buď priamo alebo cez užívanie náhradných pozemkov.
44. Súd konštatuje, že oprávnená, a teda chránená držba je výlučne takým faktickým stavom, pri ktorom
sú súčasne splnené oba pojmové znaky: a) dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, ktorá vychádza
z presvedčenia držiteľa o tom, že mu vec patrí a z toho, že toto presvedčenie má oporu v skutkových
okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec by mohla držiteľovi vlastnícky patriť a b) ak držiteľ vykonáva
držbu v rovnakom rozsahu ako vlastník, vykonáva oprávnenia patriace do obsahu vlastníckeho práva,
t.j. držiteľ nakladá s vecou ako so svojou. Súčasne však musí existovať úkon, ktorým bola vec držiteľovifakticky odovzdaná do užívania (rozhodnutie D 1543/1991). Na záver o tom, že držiteľ nakladá s vecou
ako so svojou, sa nevyžaduje zmluva ani rozhodnutie štátneho orgánu. Prekážkou nie je ani to, že držiteľ
dočasne vec neužíva, prípadne ju užíva iba občas. Stačí, aby pri faktickom ovládaní veci mal kedykoľvek
možnosť vykonávať držbu rovnako, ako vlastník vykonáva svoje vlastnícke práva.
45. Súd udáva do pozornosti strán sporu, že primerané použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o
premlčaní na začiatok a trvanie doby potrebnej na vydržanie vlastníckeho práva dokazuje, že vydržacia
doba je doplnením pravidiel o premlčaní. Tieto ustanovenia z premlčania zásadne vylučujú premlčanie
vlastníckeho práva, ale uplynutie rovnakej doby, za splnenia zákonných podmienok, odôvodňuje záver
o zániku vlastníckeho práva u doterajšieho vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva u inej osoby
než vlastníka. Po uplynutí vydržacej doby sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci bez splnenia
akýchkoľvek ďalších podmienok.
46. Starorímska zásada zdôrazňovaná žalovanými „právo patrí bdelým“ nachádza svoje uplatnenie
aj v inštitúte vydržania. Vlastník nevykonávajúci svoje vlastnícke právo aktívnym záujmom o ochranu
a výkon svojich práv, neuplatňujúci procesné práva včas s dostatočnou starostlivosťou tak napriek
nespornej nepremlčateľnosti vlastníckeho práva toto môže stratiť tým, že iný subjekt medzičasom
naplní zákonné predpoklady vydržania vlastníckeho práva svedčiace pôvodne vlastníkovi veci tak ako
je tomu v predmetnom spore. Právni predchodcovia žalovaných sa na základe čiastočne neplatného
rozhodnutia vydaného v konaní D 1543/1991 síce nestali spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti, avšak
rozhodnutie možno nepochybne považovať za titul ujatia sa oprávnenej držby (Rozsudok NS ČR,
sp. zn. 22 Cdo 4370/2009) dedičmi poručiteľky C. C. C. J., ktorí túto držbu vykonávali minimálne
do 22.07.2001, na základe čoho došlo uvedeným dňom k nadobudnutiu ich vlastníckeho práva
k spoluvlastníckym podielom v zmysle neplatného (čiastočne) dedičského rozhodnutia (1/5) k spornej
nehnuteľnosti vydržaním. Vydržaním sa nadobúda vlastnícke právo bez toho, aby sa o tom muselo
rozhodnúť. Nerušené užívanie spornej nehnuteľnosti v rozsahu podielov každým zo spoluvlastníkov
pokračovalo aj po uvedenom dátume, o čom svedčí i rezignácia dedičov po poručiteľke J. C. C. T. vo
vzťahu k uplatneniu si nároku na spornú nehnuteľnosť v rámci dedičského konania po jej smrti v roku
2003 a v neposlednom rade i v rámci dedičského konania po poručiteľovi F. C., zomrelom v roku 2021.
47. Vzhľadom na nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanými resp. ich právnymi predchodcami
v rozsahu ich spoluvlastníckych podielov deklarovaných rozhodnutím ŠN v Galante sp. zn. D 1543/1991
ku dňu 22.07.2001 je vylúčené, aby sporná nehnuteľnosť tvorila predmet dedičstva po poručiteľke J. C.
C. T., zomrelej XX.XX.XXXX. Rovnako je vylúčené, aby sporná nehnuteľnosť ako celok (1/1) patrila do
dedičstva po poručiteľovi F. C., zomrelom XX.XX.XXXX (predmetom dedičstva bol len v konaní nesporný
spoluvlastníckypodiel1/5).Vzhľadomnauvedenésúdžalobuakonedôvodnúvplnomrozsahuzamietol.
48. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP s poukazom na plný procesný úspech
žalovaných vo veci, pričom trovy v konaní nevznikli žalovaným 1/, 2/, 3/ a 5/, na rozdiel od v konaní
právne zastúpených žalovaných 4/, 6/ a 7/, ktorým tak voči žalobcom súd priznal právo na náhradu
vzniknutých trov konania v plnej miere.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalobca, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.