Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 28C/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125203047
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Szántaiová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3125203047.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín o návrhu navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, XXX XX
D., proti osobe povinnej z neodkladného opatrenia: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, D.
na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I.
Súd u k l a d á povinnému, aby dočasne po dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto

neodkladného opatrenia nevstupoval do rodinného domu súp. č. XXXX na adrese C. XXXX/XXX, XXX
XX D. postavenom na parcele č. XXX/X a na priľahlý pozemok parc.č. XXX/X, nehnuteľnosti vedené
na LV č. XXX pre k.ú. F..

Súd p o u č u j e povinného, že môže na súd podať proti navrhovateľke žalobu o náhradu škody alebo
inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia nariadeného vo výroku I. tohto uznesenia.

II.
Súd u k l a d á povinnému, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20
metrov s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy

súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov
verejnej moci v priestoroch nimi určených, tak sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov
tento zákaz nevzťahuje.

Súd u k l a d á navrhovateľke, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala proti
povinnému žalobu o ochranu osobnosti.

Vo zvyšku súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

III.
Navrhovateľka má proti povinnému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 13.03.2025 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh navrhovateľky na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým navrhovateľka žiadala, aby súd zakázal povinnému, aby dočasne
vstupoval do rodinného domu na adrese C. XXXX/XXX, XXX XX D.. Zároveň žiadala, aby bolo
povinnému dočasne zakázané priblížiť sa k jej maloletému synovi na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.

2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že zo strany
povinného, ktorý je jej manželom, dochádza k opakovanej agresii a vulgárnemu správaniu k jej

maloletému synovi G. H.. Dňa 10.03.2025 bol vykázaný zo spoločného obydlia na dobu 14 dní a bolomu zakázané približovať sa na vzdialenosť 50 metrov. Povinný je voči jej synovi agresívny a aj často
pod vplyvom alkoholu.

3. Navrhovateľka ako dôkazy osvedčujúce jej tvrdenia uvedené v návrhu predložila potvrdenie o podaní
oznámenia zo dňa 10.03.2025, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 10.03.2025
s poučením vykázanej osoby a poučením ohrozenej osoby.

4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP),pred začatím konania, počas konania a po

jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

7. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu

prvej inštancie.

10. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.

11. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.

12. Podľa § 337 ods. 1, ods. 2 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do

pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia.

13. V danom prípade navrhovateľka navrhuje nariadenie dvoch obsahovo aj charakterovo rozdielnych
neodkladných opatrení pred začatím konania vo veci samej. Vo všeobecnosti platí, že súd nariadi

neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v §
325ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,pričomtentonávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniamusí
obsahovať náležitosti uvedené v § 326 Civilného sporového poriadku. Z týchto ustanovení je zrejmé, že
súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán
alebo existuje obava, že exekúcia budúceho rozhodnutia bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné

a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú
úpravu a navrhovateľ opíše skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana.

14. Súd mal z potvrdenia OR PZ, Obvodné oddelenie PZ Nemšová č. 989709 o vykázaní zo spoločného

obydlia zo dňa 10.03.2025 osvedčené, že dňa 10.03.2025 o 20:00 hod. bol povinný vykázaný zo
spoločného obydlia ohrozenej osoby – navrhovateľky s tým, že vykázanie sa vzťahuje na priestor –
rodinný dom na adrese C. XXXX/XXX, XXX XX D. a vzdialenosť 50 metrov od ohrozenej osoby na
dobu 14 dní. Z LV č. XXX pre k.ú. F. súd zistil, že navrhovateľka je vlastníčkou rodinného domu súp č.XXXX postavenom na parcele č. XXX/X a priľahlého pozemku parc.č. XXX/X v podiele 1/1. Lustráciou
v registri obyvateľov bolo zistené, že navrhovateľka a povinný sú manželia, maloletý G. H. nie je synom
povinného, povinný má registrovaný trvalý pobyt na adrese C. XXXX/XXX, XXX XX D..

15. Čo do návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, o ktorom
súd rozhodol výrokom I. tohto uznesenia, ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu
potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Dôvodom tejto úpravy je zabezpečenie nerušeného bývania
navrhovateľky. Z tvrdení navrhovateľky doložených listinnými dôkazmi mal súd za to, že povinný je

dôvodne podozrivý z násilia voči navrhovateľke a jej maloletému synovi, keď na nich fyzicky a verbálne
útočí, nerešpektuje ich osobnosť a súkromie. Hrozba tohto konania je aktuálna a bezprostredná, nakoľko
popisovaný incident je zo dňa 10.03.2025, v dôsledku čoho bol povinný vykázaný policajnou hliadkou
z obydlia, kde spolu s navrhovateľkou a jej maloletým synom býva, a bolo mu zakázané približovať
sa k navrhovateľke na dobu 14 dní. Navrhovateľka v návrhu opísala rozhodujúce skutočnosti, ktoré
odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a doložené listinné dôkazy hodnoverne osvedčujú

potrebu takejto dočasnej úpravy, nakoľko je možné sa aj dôvodne domnievať, že povinný môže
v takýchto atakoch namierených proti navrhovateľke a jej maloletému synovi pokračovať, ak by
sa po vykázaní z obydlia do bytu, ktorý spoločne s navrhovateľkou a jej maloletým synom obýva,
vrátil. Uvedené skutočnosti tak umožňujú prijať záver o osvedčení násilného správania povinného voči
navrhovateľke, ktoré je takého rozsahu a takej intenzity, že je spôsobilé vyvolať u nej obavu o svoje

zdravie, či bezpečnosť. Zo všetkých týchto dôvodov súd návrhu navrhovateľky v tejto časti vyhovel
tak, že nariadil povinnému zákaz vstupovať do bytu, v ktorom navrhovateľka s maloletým synom a
s povinným býva, ako aj priľahlý pozemok, ktorý výskyt povinného na tomto pozemku patriaceho
k rodinnému domu by taktiež bol spôsobilý viesť k nežiadúcim stretom navrhovateľky a povinného,
k ich fyzickej či verbálnej konfrontácii. Nie je žiadúce, aby sa povinný so svojím agresívnym správaním

zdržiaval aj v týchto miestach a ohrozoval a vzbudzoval strach u navrhovateľky.

16. Toto neodkladné opatrenie je v zmysle § 326 ods. 2 písm. e) CSP možné nariadiť len dočasne,
pričom aj navrhovateľka sa výslovne domáhala v žalobnom petite jeho nariadenia len dočasne, pričom
uviedla, že do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva s povinným. Súd však nezistil,

že by takéto konanie o rozvod manželstva bolo na súde vedené. Súd preto nemohol tento zákaz uložiť
povinnému natrvalo (prekročil by tým aj petit navrhovateľkou formulovaný). Takéto časové vymedzenie
teda musí určiť súd, nemôže toto neodkladné opatrenie nariadiť natrvalo. Keďže vo vzťahu k bytu, na
ktorý sa zákaz vzťahuje, má navrhovateľka vo výlučnom vlastníctve, nebolo možné uložiť navrhovateľke
povinnosť podať žalobu vo veci samej, ktorá by mala svoj základ či už v bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov (§ 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka), či žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva (§ 142 Občianskeho zákonníka), alebo žalobu majúcu svoj základ v spoločnom nájme
bytu (§ 705a Občianskeho zákonníka). Súd preto zákaz vstupu do bytu obmedzil časovo na dobu
6 mesiacov od vykonateľnosti tohto neodkladného opatrenia, ktorá doba dáva navrhovateľke alebo
povinnému priestor, aby svoju aktuálnu bytovú a rodinnú otázku vyriešili tým spôsobom, ktorý nebude

vyžadovať ich spolužitie, ktoré je pre navrhovateľku a jej maloletého syna traumatizujúce a aby si
vyriešili prípadný rozvod manželstva. Súd teda čo do tejto časti navrhovateľke neuložil povinnosť podať
v určitej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). Toto neodkladné opatrenie zanikne uplynutím
času, na ktorý bolo nariadené (§ 333 CSP). Predtým môže byť zrušené postupom v súlade s § 334
CSP, podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej
bola neodkladným opatrením uložená povinnosť (aj spočívajúca v dodržovaní zákazu), ale aj samotná
navrhovateľka neodkladného opatrenia. Učiniac zadosť tiež zákonnej povinnosti súdu vyplývajúcej
z dikcie § 337 ods. 1 CSP poučil súd osobu, ktorej sa neodkladným opatrením uložila povinnosť, že
môže podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, prípadne inej ujmy, ktorá by jej bola spôsobená

výkonom tohto neodkladného opatrenia.

17. Čo do návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, o ktorom
súd rozhodol výrokom II. tohto uznesenia, obsah takéhoto neodkladného opatrenia vychádza zo znenia
čl. 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní

ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých
osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo
sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek
formyrodovo-motivačnéhonásiliaalebonásiliavblízkychvzťahoch,akosúfyzickénásilie,obťažovanie,sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP je podmienené osvedčením skutočnosti,
že zakázaným konaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená, pričom sa

nevyžaduje, aby k narušeniu telesnej alebo duševnej integrity už reálne došlo. Osvedčenie dôvodného
podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie tohto druhu neodkladného opatrenia

je stanovisko protistrany v zásade protichodné a často dochádza k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii
tvrdeniaprotitvrdeniu.Pretojedôležité,abynavrhovateľneodkladnéhoopatreniapredložilnajmälistinné
dôkazy ako lekárske správy, záznamy polície, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby (v
pozícii svedka incidentu), a podobne, na základe ktorých budú osvedčené skutočnosti rozhodujúce pre
nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Z dôkazov predložených navrhovateľkou mal súd dostatočným spôsobom osvedčené, že medzi
navrhovateľkou a povinným existuje právny vzťah, ktorý si vyžaduje bezodkladnú úpravu. Nevyhnutnosť
a bezodkladnosť tejto úpravy spočíva v tom, že povinný navrhovateľku a jej maloletého syna ohrozuje
svojimi atakmi, fyzicky agresívnym správaním, čoho následkom bola aj preukázaná potreba policajného
zásahu. Takýmto konaním povinný vzbudzuje v navrhovateľke obavu o svoj život a zdravie, ohrozuje

jej telesnú integritu, čo bolo osvedčené predloženými listinnými dôkazmi súvisiacimi s vykázaním
povinného z obydlia, ktoré vykázanie trvá aj v čase rozhodnutia súdu. Majúc uvedené na zreteli súd
na ochranu telesnej a duševnej integrity navrhovateľky nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods.
2 písm. h) CSP, ktorým zakázal povinnému priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20
metrov. Už týmto zákazom je možné predísť konaniu, ktorým by z jeho strany mohla byť ohrozená

telesná alebo duševná integrita navrhovateľky. Pokiaľ ide o vymedzenie priblíženia sa prostredníctvom
minimálnej metráže, ktorú povinný nemôže prekročiť bez toho, aby neporušil uložený zákaz, mal súd
za to, že postačuje uloženie zákazu v rozsahu vzdialenosti nie menšej ako 20 metrov. Túto považoval
za dostatočnú na vylúčenie nielen fyzickej konfrontácie, ale aj verbálnych útokov, a tiež aj z hľadiska
možnosti včasnej vizuálnej identifikácie navrhovateľky povinným za účelom vyhnutia sa priblíženiu,

čo by pri 50 metroch bolo značne sťažené, resp. aj nie celkom dobre možné. Tiež bolo potrebné
upraviť určité špecifické situácie, ktoré môžu nastať a kde bude nevyhnutne nutná účasť navrhovateľky
a povinného súčasne, na čo však navrhovateľka v návrhu nemyslela. Preto súd určil, že pokiaľ by
navrhovateľka a povinný boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu,
na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej

moci v priestoroch nimi určených, tak sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento
zákaz nevzťahuje. Súd takéto obmedzenie nariadil z dôvodu, aby neboli zmarené prípadné úkony či
konania (napr. aj takých, kde voči povinnému bude uplatňovať svoje práva navrhovateľka), kde sa
vyžaduje účasť oboch z nich súčasne a bez účasti ktorej nie je možné tieto konania riadne viesť. Súd toto
neodkladné opatrenie nariadil z dôvodu, aby zabránil ďalším útokom povinného na navrhovateľku, aby

eliminoval riziko nechceného stretu strán sporu aj vzhľadom na osvedčené násilné správanie povinného
a obavu, že by mohol povinný svoje konanie opakovať, prípadne aj vystupňovať. V konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia bolo navrhovateľkou osvedčené, že konanie povinného ohrozuje
jej telesnú aj duševnú integritu, pretože z dôvodu agresívnych prejavov povinného, má navrhovateľka
odôvodnenú obavu o svoj život a zdravie, čo môže objektívne u nej vyvolávať aj duševné útrapy. Nakoľko

súd tomuto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie nevyhovel celkom (obmedzil vzdialenosť na
kratšiu než navrhovanú a tiež uložil výnimku zo zákazu priblíženia) vo zvyšku súd návrh v tejto časti
musel zamietnuť.

19. Súd konštatuje, že na toto konanie o nariadenie neodkladného opatrenie musí nadväzovať ešte aj

konanie vo veci samej, ktorým sa takto dočasne upravené pomery definitívne vyriešia. Súd jej preto
uložil v súlade s § 336 ods. 1 CSP povinnosť podať žalobu vo veci samej proti povinnému o ochranu
osobnosti. Súd je toho názoru, že na to, aby zákaz priblíženia bolo možné uložiť natrvalo, je nutné
komplexné posúdenie vzťahov medzi stranami, bude nutné zhodnotiť všetky produkované dôkazy,
ako aj vyhodnotiť prípadnú hrozbu opakovania neprípustného konania do budúcnosti po zadovážení

dôkazov oboch strán. V tomto konaní totiž súd neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej a vychádza len
z osvedčených skutočností produkovaných primárne len jednou zo strán. Na základe popisu skutočností
tak, ako ich popísala navrhovateľka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré
zároveň osvedčila dostupnými listinami, možno ale nateraz konštatovať, že požiadavka ochrany právformou neodkladného opatrenia, ktorej poskytnutia sa domáhala, je v tejto časti dôvodná. Ak takáto
žaloba nebude podaná v určenej lehote, súd toto neodkladné opatrenie zruší (§ 336 ods. 3 CSP).

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Súd v uznesení rozhodol aj o nároku na náhradu trov tohto konania. Súd vychádzal z toho, že
navrhovateľka bola čo do prvého neodkladného opatrenia (výrok I.) úspešná v celom rozsahu a čo
do neodkladného opatrenia podľa výroku II. (len so zanedbateľným neúspechom) bola tiež úspešná,
pretože obe neodkladné opatrenia súd nariadil. Vo výroku II. bola neúspešná len v skutočne nepatrnej
časti (iba obmedzená výmera metrov zákazu priblíženia a obmedzenie zákazu pre účely vykonania
prípadných administratívnych úkonov), a teda aj v tejto časti by rovnako ako vo výroku I. mala

navrhovateľka právo na plnú náhradu trov konania. Súd preto povinného zaviazal na náhradu trov
konania o neodkladnom opatrení v celom rozsahu. O výške náhrady trov tohto konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.