Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 25, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 18Pc/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124204024
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Andrejčáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124204024.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Andrejčákovou v právnej veci navrhovateľky/oprávnenej

z vyživovacej povinnosti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, proti povinnému z vyživovacej
povinnosti: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, právne zastúpený JUDr. Rastislavom
Cestickým, advokátom, so sídlom Palackého 1, Košice, v konaní o určenie manželského výživného,
takto

r o z h o d o l :

I. Povinný z vyživovacej povinnosti je p o v i n n ý prispievať na výživu oprávnenej z vyživovacej
povinnosti sumou 100,-Eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám oprávnenej z vyživovacej
povinnosti.

II. Dlžné výživné za obdobie od 26.02.2024 do 08.04.2025 v celkovej výške 1.340,45 Eur je povinný
z vyživovacej povinnosti p o v i n n ý zaplatiť oprávnenej z vyživovacej povinnosti dňom vykonateľnosti
tohto rozhodnutia.

III. V prevyšujúcom rozsahu návrh navrhovateľky z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manželka ako oprávnená z vyživovacej povinnosti návrhom podaným na tunajší súd dňa 26.02.2024
navrhla, aby súd zaviazal jej manžela prispievať na výživu sumou 300,-Eur mesačne vždy do 20. dňa v
mesiaci vopred odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

2. Podanie tohto návrhu odôvodnila tým, že s manželom uzavreli manželstvo dňa 13.02.2020, majú
spoločnú dcéru D. nar. XX.X.XXXX. Ona je v súčasnosti bez zamestnania a manžel pracuje v Nemecku
kde jeho čistý príjem je asi 1800,-Eur mesačne. Nežije s ním v spoločnej domácnosti nakoľko sa

domácnosti v Nemecku odsťahovala a od júna 2023 býva s dcérou doma u svojich rodičov. Z dôvodu
pretrvávajúcich nezhôd medzi nimi v júni 2023 od manžela aj s dcérou odišla, s manželom je aj
v rozvodovom konaní, nepoberá žiadne financie, je nezamestnaná a nemá žiadne peniaze ani na
maloletú, keďže všetky poberá manžel a nič neprispieva. Starajú sa o nich jej rodičia. Nevlastní
žiadny majetok, býva v dome rodičov Vtáčkovciach. Nepoberá ani dávku hmotnej núdzi, keďže stále
posudzovaná s manželom. K návrhu pripojila sobášny list a rodný list maloletej.

3. Povinný sa k návrhu navrhovateľky písomne nevyjadril. Návrh na začatie konania, procesné poučenia
ako aj výzvu na dokladovanie jeho pomerov prevzal dňa 14.01.2025 na adrese A. XX, čo vyplýva z
elektronickej doručenky zo dňa 15.01.2025. Súd uvádza, že na adrese v Nemecku otec súdnu zásielkuneprevzal nakoľko bol na tejto adrese neznámy. Pri opakovanom pokuse o doručenie zásielku prevzal
dňa 12.11.2024, čo vyplýva aj z oznámenia Slovenskej pošty zo dňa 17.01.2025.

4. Zo súdneho spisu vyplýva, že dňa 30.12.2024 povinný udelil splnomocnenie právnemu zástupcovi.
V písomnom podaní zo dňa 21.02.2025, ktoré bolo súdu doručené dňa 21.01.2025 uviedol, sa vyjadrí
v lehote 7 dní k predmetu konania a k návrhu navrhovateľky.

5. Dňa 07.03.2025 sa uskutočnilo v tejto veci pojednávanie napriek tomu do tohto dátumu povinný ani

prostredníctvom právneho zástupcu svoje písomné vyjadrenie k návrhu do tohto termínu neposkytol.
Tohto pojednávania sa osobne nezúčastnil z dôvodu pracovných povinností v Nemecku, preto súd toto
pojednávanie odročil na 21.03.2025, kedy sa mal manžel nachádzať na území Slovenska a zúčastniť
sa pojednávania osobne.

6. Na pojednávaní dňa 21.03.2025 sa opäť povinný osobne nezúčastnil, súd toto pojednávanie odročil

za účelom doplnenie listinných dôkazov na 25.04.2025.

7. Až dňa 23.04.2025 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie povinného k návrhu navrhovateľky,
v ktorom uviedol, že s ním nesúhlasí, keďže má jednoznačne za to, že tento návrh je v rozpore s
dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi vidí v tom, že oprávnená aj spolu s dcérou odišla zo

spoločnej domácnosti v Nemecku a napriek jeho naliehaniu sa nechcela vrátiť. Zároveň má za to, že
na jej strane ku dňu podania návrhu neexistovala sociálna odkázanosť, pre ktorú by mohla tento návrh
podať, zároveň z tohto návrhu ani nevyplýva, prečo je spravodlivé dorovnať rozdielnu životnú úroveň
najmä z toho dôvodu, že manželka dobrovoľne nepracuje niekoľko rokov, nie je vystavená povinnosti
starostlivosti o domácnosť alebo o dieťa, ktoré má toho času viac ako 6 rokov. Uviedol, že pracuje a žije v

Nemecku v obci Zwickau, kde žije v dvojizbovom byte a pracuje ako montážny pracovník s predpokladov
mnou mzdou 1.800,-Eur. Vlastní osobné vozidlo značky Golf z roku 2004, ktoré využívaná na cestu
do zamestnania. Inak nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Čo sa týka jeho výdavkov sú
tieto: bývanie nájom 370 €, energie 60 €, voda 66 €, kúrenie 83,-Eur, internet a mobil 35,-Eur, strava
400 až 500,-Eur, ošatenie a obuv 300,-Eur, hygiena a kozmetika 30,-Eur, lieky a zdravotnícke pomôcky

30,-Eur, cestovné denne 20,-Eur do práce, resp. 30,-Eur € v prípade cesty na Slovensko a výživné na
dieťa vo výške 220,-Eur. K podaniu priložil 12 stranovú písomnosť v nemeckom jazyku bez prekladu a
pravdepodobne mzdové listy za január 2025 a február 2025.
8. Súd uvádza, že súbežne s týmto konaním prebiehalo aj konanie o rozvod manželstva účastníkov
konania a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode pod

spisovou značkou 18P/26/2024, v ktorom si súd vyžiadal všetky potrebné správy a dôkazy potrebné na
rozhodnutie súdu, ktoré použil aj v tomto konaní.

9. Na pojednávaní dňa 25.04.2025 sa osobne zúčastnila navrhovateľka, právny zástupca povinného
z vyživovacej povinnosti. Pred otvorením pojednávania navrhovateľka upresnila svoj návrh tak, že žiada,

aby súd priznal manželské výživné od júna 2023, kedy odišla z Nemecka od povinného a to vo výške
80,-Eur až 100,-Eur. Súd toto vyjadrenie považoval za upresnenie jej návrhu a nie za zmenu návrhu
v zmysle späťvzatia, preto o tom nerozhodol uznesením, čo prítomný právny zástupca povinného vzal
na vedomie.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento
skutočný stav:

11. Navrhovateľka vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že maloletá sa narodila v Košiciach, keď boli
s povinným z vyživovacej povinnosti spolu. Predtým žili ako partneri v byte jeho matky vo Vtáčkovciach.

V roku 2020 v auguste odišli do Nemecka. V čase, keď žili na Slovensku, sa staral o ňu aj o maloletú
riadne. V čase, keď prišli do Nemecka, najprv nepracoval. Taktiež nepracoval aj keď boli na území
Slovenska.Vtomčase,keďsaprisťahovalidoNemecka,žilizjejmaterskéhopríspevku,ktorývtomčase
bol 350,-Eur. Najprv bývali u jeho strýka, až neskôr si prenajali vlastný dom. On začal pracovať v októbri
2020. Nevie presne, čomu sa venoval, kde pracoval, čo bola jeho pracovná činnosť, ale dosiahol príjem

okolo 1.700,-Eur. Pracoval v Nemecku takmer po celý čas, okrem štyroch, piatich mesiacov, kedy si
vybavil dávku v nezamestnanosti, obdobnú dávku ako na Slovensku. Uviedla, že v Nemecku pracovala
aj ona jeden mesiac, pretože odporca chcel kúpiť auto, tak mu pomohla finančne prispieť na kúpu auta,
čiže celý tento zárobok mu poskytla na zakúpenie auta. V júni 2023 odišla na Slovensko spolu s dcérou,pretože išli na svadbu, kde mala byť svedkyňa. Mal za nimi prísť aj odporca, ktorý za nimi už neprišiel. Na
otázku súdu, prečo neodišla ona sama späť za manželom s dieťaťom, uviedla, že na to nemala dostatok
financií, on jej žiadne peniaze ani neposlal. Ďalej uviedla, že odkedy sa nachádza na území Slovenska

po návrate z Nemecka nepracovala, pretože jej povedal odporca nech nepracuje, nemusí si nájsť prácu,
lebo on sa vráti. Má vedomosť o tom, že on tam po celý čas pracoval, ale žiadne peniaze pre ňu ani
pre dieťa neposlal. Kontaktovala ho za týmto účelom, ale žiadne financie jej neposkytol, teraz to budú
skoro už dva roky. Má vedomosť o tom, ako uvádzala aj na rozvodovom konaní, že má priateľku, ktorá
je toho času tehotná v ôsmom mesiaci tehotenstva. Má vedomosť o tom, že odporca je s touto ženou

odkedy odišla z Nemecka, preto si myslí, že ani nechcel, aby sa vrátili z tohto dôvodu s dcérou späť do
Nemecka. Tiež uviedla, že všetky veci, ktoré tam nechala v Nemecku, oblečenia a podobne, predal, ani
jej ich nevrátil, ani neposkytol jej za predaj ani žiadne peniaze. Ďalej uviedla, že jej zdravotný stav je
dobrý, nemá žiadne zdravotné komplikácie, pre ktoré by nemohla riadne pracovať a rovnako aj dieťa je
zdravé. Riadne navštevuje predškolské zariadenie. V septembri má nastúpiť do školy.

12. Právny zástupca povinného z vyživovacej povinnosti sa nevedel k týmto skutočnostiam bližšie
vyjadriť, ani ich potvrdiť, ani vyvrátiť, zotrval na písomných vyjadreniach povinného. Z prednesu
právneho zástupcu povinného na pojednávaní dňa 21.03.2025 o rozvod manželstva vyplynulo, že je
pravdou to, že povinný stále žije v Nemecku s priateľkou, s ktorou čaká dieťa, je v siedmom mesiaci.

13. Zo správy Úradu práce sociálnych veci a rodiny Košice zo dňa 09.01.2025 súd zistil, že manželka
nebola a nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá dávku hmotnej núdzi ani
iné štátne sociálne dávky a nie je ani spoločne posudzovanú osobou za účelom poskytovania týchto
dávok. Manžel rovnako. Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach okolie zo dňa
14.01.2025 súd zistil, že manžel je vedený ako držiteľa/vlastník motorového vozidlá Škoda Fabia a

Volkswagen Golf. Matka nie je vedená ako vlastník ani držiteľ motorového vozidla.

14. Zo správy Úradu práce sociálnych veci a rodiny Košice zo dňa 08.04.2024 a 11.06.2024 súd zistil,
že navrhovateľka bola od 01.02.2024 poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 161,-Eur.

15. Zo správy Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 15.01.2025 som zistil že ani manželka ani manžel
nie sú poberateľmi žiadnych dávok.

16. Zo správy Sociálnej poisťovne Zo dňa 24.03.2025 som zistil že matka v čase od 17.02.2025 do
26.02.2025 pracovala spoločnosti Howe Slovensko s.r.o.

Právne posúdenie:

17. Podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ZoR), manželia majú vzájomnú vyživovaciu
povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah

tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

18. Podľa ust. § 75 ods. 2 ZoR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

19. Podľa ust. § 155 CMP, konanie sa začína len na návrh.

20. Podľa ust. § 156 CMP, Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú osoba
oprávnená na výživné a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

21.Priurčenívýživnéhopodľaust.§75ods.1ZoR,prihliadnesúdnaodôvodnenépotrebyoprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

22. Vzájomná vyživovacia povinnosť manželov vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu
existenciu manželstva a zaniká spolu so zánikom manželstva. Táto vyživovacia povinnosť teda zásadnetrvá počas celého trvania manželstva bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie a vyžaduje
sa, aby mali v zásade rovnakú životnú úroveň. Výživné však nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore
s dobrými mravmi. V súvislosti s tým, je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého

manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti a to aj v kontexte ustanovení § 18 a 19 Zákona o
rodine, ktoré určujú práva a povinnosti manželov. Vzťahy medzi manželmi sa spravujú princípom
solidarity, ktorý sa transformuje do ustanovení o životnej úrovni manželov. Požiadavka, aby mali
manželia rovnakú životnú úroveň, je odôvodnená okrem princípu solidarity aj rovnakým postavením v
právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. Rozdelenie úloh v rodine a manželstve

však častokrát predpokladá, že niektorý z manželov bude zabezpečovať starostlivosť o rodinu, deti
a domácnosť na úkor vlastnej pracovnej činnosti a vlastného kariérneho rastu. Starostlivosť o deti a
domácnosť zákon stavia na rovnakú úroveň finančným príspevkom, ktorými na potreby domácnosti
prispieva druhý z manželov. Manžel, ktorý obstaráva uspokojovanie potrieb rodiny, má byť v zásade
chránený tak, aby sa nedostal do nevýhodnejšieho postavenia v dôsledku straty svojho zamestnania,
resp. skrátenia výkonu pracovnej činnosti. Pojem "v zásade" rovnaká životná úroveň obidvoch manželov

znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí.
Treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík
týkajúcich sa jednotlivých manželov.

23. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že účastníci konania boli manželia, manželstvo

uzavreli dňa 13.02.2020. Tunajší súd rozsudkom sp. zn 18P/26/2024 zo dňa 21.03.2025, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 08.04.2025, manželstvo účastníkov konania rozviedol a na čas po rozvode
manželstva schválil dohodu rodičov tak, že maloleté dieťa sa zveruje do osobnej starostlivosti matky,
obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. V čase prítomnosti otca
na území Slovenskej republiky je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každú stredu v čase od 13.00

hod. do 18.00 hod. a každý párny víkend v sobotu od 13.00 hod. do nasledujúceho dňa nedele do 14.00
hod. s tým, že otec je povinný si dieťa prevziať v bydlisku matky a po skončení styku dieťa v bydlisku
matky odovzdať. Otec je povinný matku vopred informovať najmenej 3 dni o tom, že sa bude nachádzať
naúzemíSlovenskejrepubliky.Otecje povinný prispievaťnavýživumaloletéhodieťaťasumou220,-Eur
mesačne vždy k 15.dňu v mesiaci vopred k rukám matky a to s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku

o rozvode manželstva. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

24. Súd pri rozhodovaní o určení výživného medzi manželmi prihliadal na všetky zásady a princípy jeho
určovania. Prihliadol najmä na dĺžku manželského spolužitia, vzájomné správanie sa oboch manželom,
starostlivosť o spoločnú domácnosť a o výchovu dieťaťa, a tiež príčiny, pre ktoré manželia neplnia

vzájomnú vyživovaciu povinnosť dobrovoľne.

25. V tejto súvislosti súd uvádza, že vyživovaciu povinnosť majú obaja manželia voči sebe navzájom.
Nakoľko súd už právoplatne rozhodol o rozvode manželstva rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 08.04.2025, navrhovateľke vznikol nárok na manželské výživné len do tohto okamihu.

26. Po vykonanom dokazovaní považoval súd návrh navrhovateľky za čiastočne dôvodný. Súd mal
za preukázané, že účastníci konania boli manželmi od 13.02.2020 do 08.04.2025 tak ako je vyššie
opísané. Aj pred uzavretím manželstva žili v spoločnej domácnosti, či už na Slovensku alebo v Nemecku
a spoločne vychovávali dcéru D.. V júni 2023 sa matka spolu s D. vrátili na Slovensko s tým, že

sa mala matka zúčastniť svadby, povinný mal prísť za nimi a však neprišiel. Povinný tvrdil, že na
matku naliehal, aby sa späť do Nemecka aj s dieťaťom vrátila, matka uvádza, že to tak nebolo. Do
Nemecka sa chcela vrátiť avšak nemala na to finančné prostriedky a povinný jej ich žiadnym spôsobom
neposkytol. Rovnako je neprispieval na výživu dcéry. Všetky náklady spojené s výchovou dcéry, so
starostlivosťou o dcéru, so starostlivosťou o domácnosť ostali na nej bez jeho finančnej a osobnej

podpory a pomoci. Tieto skutočnosti povinný nijakým spôsobom nepoprel. Právny zástupca povinného
potvrdil súdu, že povinný aktuálne žije s partnerkou, s ktorou čaká v dohľadnej dobe narodenie dieťaťa.
Navrhovateľka uviedla, že túto partnerku mal už aj v čase, keď ona odišla z Nemecka, preto si myslí,
že ani reálne nechcel, aby sa ona s dieťaťom do Nemecka vrátili. Povinný vo svojom písomnom
podaní deklaroval svoj príjem vo výške 1.800,-Eur mesačne s tým, že sa bližšie nevyjadril, aké boli

jeho príjmy od podania tohto návrhu. Navrhovateľka uviedla, že podľa jej vedomosti to bola suma
1.700,-Eur mesačne aj napriek tomu, že nevedela, akej činnosti sa venoval, mala vedomosť o tomto
zárobku. Preto súd vychádzal z tejto sumy. Rovnako však súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že
navrhovateľka ako oprávnená s vyživovacej povinnosti nie je zamestnaná napriek tomu, že jej v tomnebránia žiadne podstatné skutočnosti ako napríklad jej nepriaznivý zdravotný stav alebo nepriaznivý
stav maloletej, o ktorú sa osobne stará, preto súd vzal do úvahy aj túto skutočnosť a prihliadal na
potencialitu príjmov na strane oprávnenej, teda aký príjem by mohla reálne dosiahnuť, ak by pracovala.

Hoci na priznanie manželského výživného nie je potrebná sociálna odkázanosť toho ktorého z manželov
tak ako je to v prípade vyživovacej povinnosti detí k rodičom, prostredníctvom tohto inštitútu sa okrem
uspokojovania osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu
manželstva z majetkového hľadiska. Uplatnenie manželského výživného je preto možné aj v prípadoch,
keď obaja manželia pracujú, sú schopní zabezpečiť si svoje osobné potreby a v dôsledku oddeleného

hospodárenia vznikla disproporcia ich celkovej životnej úrovne. V tejto súvislosti súd prihliadol aj na
to, že oprávnená mala a má reálne predpoklady zabezpečiť si svojou prácou svoje osobné potreby,
starala sa o domácnosť v rozhodnom období sama bez pomoci manžela, zároveň sa starala aj o
ich spoločné dieťa, bola odkázaná na pomoc svojich rodičov. Súd nepovažoval konanie oprávnenej
opísané povinným a to že odišla s dcérou na Slovensko a nevrátila sa späť do Nemecka za rozpor
s dobrými mravmi, pretože jednoznačne nepreukázal, že sa o to pokúšal ako to tvrdil a zároveň

nevyvrátil skutočnosť, že navrhovateľke poskytol financie k tomu, aby za ním aj s maloletou mohla
vycestovať, keďže ona tvrdila, že na to nemala prostriedky. Tiež nevyvrátil tvrdenia navrhovateľky
o tom, že už v tom čase mal mimomanželskú známosť. Z vykonaného dokazovania možno konštatovať,
že životná úroveň účastníkov konania v rozhodnom období nebola rovnaká a z toho dôvodu súd
zaviazal povinného na platenie manželského výživného v sume XXX,-XXX mesačne na dorovnanie

životnej úrovne oboch manželov. Nakoľko navrhovateľke vznikol tento nárok iba od podania návrhu
do právoplatného skončenia manželstva rozvodom, súd jej priznal manželské výživné iba od podania
návrhu a v prevyšujúcej časti jej návrh zamietol ako nedôvodný. Súd uvádza, že určenie manželského
výživného automaticky neznamená absolútnu matematickú rovnosť v príjmoch oboch manželov, ale
posúdenie životnej úrovne a jej prípadné dorovnanie.

27. Pri potencialite príjmov na strane navrhovateľky súd vychádzal z toho, že nakoľko má ukončené
len základné vzdelanie, mohla by dosahovať aspoň príjem z pracovného pomeru vo výške minimálnej
mzdy, ktorá predstavovala v roku 2024 sumu 750,-Eur (v čistom 626,-Eur) a v roku 2025 sumu 816,-
Eur (v čistom 671,-Eur), zároveň by ako pracujúca mala nárok aj na daňový bonus na maloleté dieťa

max. vo výške 140,-Eur v roku 2024 a max. 100,-Eur v roku 2025. Je poberateľkou prídavku na dieťa
vo výške 60,-Eur mesačne.

28. Zásada dobrých mravov je korektívom, ktorý môže spôsobiť, že napriek všeobecnej požiadavke
rovnakej životnej úrovne v manželstve, v dôsledku ich porušovania sa táto zásada nemusí uplatniť.

Je to odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých
morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov,
súvisiacich s manželstvom. Ako konanie v rozpore s dobrými mravmi je možno posudzovať aj prípady,
keď oprávnený bez ospravedlniteľného dôvodu nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť aj napriek
objektívnym možnostiam a svojím schopnostiam a svoju situáciu rieši požadovaním výživného.

29. Právny poriadok nepozná definíciu dobrých mravov. Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré
sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Po vyhlásení rozsudku a po poučení o opravnom prostriedku oprávnená z vyživovacej povinnosti
uviedla, že sa vzdáva odvolania voči všetkým výrokom vyhláseného rozsudku v zmysle ust. § 368 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde
Košice.

Oprávnená z vyživovacej povinnosti nemá právo podať odvolanie, pretože po vyhlásení rozsudku sa v
súlade s ust. § 368 CSP tohto práva vzdala.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v ust. § 365 ods. 1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( § 62 ods.1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).