Rozsudok – Majetok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, April 23, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812010364
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8812010364.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Moniky

Halkociovej a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.04.2025, v trestnej
veci proti obžalovanému A. B., pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona vo
forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/145/2012 zo dňa 06.03.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods.3 Tr. poriadku

Obžalovaný

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E.
F. XXX, okr. C. D.,

j e v i n n ý, ž e

v bode 1/
pôvodne spoluobžalovaný, už nebohý D. C., ako konateľ spoločnosti G. G., Ul. H. XX, XXX XX I., IČO:
XX XXX XXX, po vzájomnej dohode s obžalovaným A. B., po tom, čo tento najprv prostredníctvom
internetu, vystupujúc pod menom B., oslovil a následne požiadal podnikateľský subjekt J. K. - I. L., G.
M. G., B. XXXX/X, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, teraz I. K., s. r. o., IČO: XX XXX XXX, o cenovú
ponuku na vysokotlakové strojné zariadenia a chemický tovar, následne spoločne dňa 8.6.2006 zaslali
emailom tomuto podnikateľskému subjektu objednávku na dodávku vysokotlakových strojných zariadení

a chemických výrobkov a to zn. HDS 695 MXECO v cene 102.340,- Sk, EX Traktor na koberce UZZI
100 SUPER v cene 21.182,- Sk, priemyselný vysávač NT 561 ECO v cene 12.376,- Sk, priemyselný
vysávač NT 361 ECO v cene 11.043,20 Sk, zmäkčovadlo RM 110 v množstve 20 litrov za 3.570,- Sk,
čistiaci prostriedok RM 806 v množstve 25 litrov za 2.741,76 Sk, čistiaci prostriedok RM 760 v množstve
10 kg za 2.142,- Sk, rotačnú kefu za 2.142,- Sk a rotačnú trysku za 3.736,- Sk, ktorý tovar bol v celkovej
cene 161.273,50 Sk (5.353,30 Eur), ktorý tovar bol následne riadne dňa 25.6.2006 dodaný spoločnosti
G. G., Ul. H. XX, XXX XX I., IČO: XX XXX XXX, do jej prevádzky vo A. N. O., P. Q. XXX, za ktorý

však následne po vystavení faktúry č. XXXXXX za dodaný tovar do doby jej splatnosti a ani doposiaľ
nedošlo k jej úhrade, obaja spoluobžalovaní sa po dodaní tovaru už vyhýbali akémukoľvek kontaktu s
dodávateľom tovaru, čím týmto konaním pre podnikateľský subjekt J. K. - I. L., G. M. G., B. XXXX/X,
XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, teraz I. K., G., so sídlom v D., R. XXXX/XX, IČO: XX XXX XXX, spôsobili
škodu vo výške 5.353,30 eur (161.273,50 Sk),

v bode 2/

pôvodne spoluobžalovaný, už nebohý D. C., ako konateľ spoločnosti G. G., Ul. H. XX, XXX XX I., IČO:
XX XXX XXX, po vzájomnej dohode s obžalovaným A. B., po tom, čo tento najprv emailom, vystupujúcpod menom B., požiadal dňa 1.6.2006 vtedajšiu spoločnosť K. - G. G., Q. X, XXX XX G., teraz M. XXX,
G., so sídlom S. XXX XX, T. F. XX, IČO: XX XXX XXX, právneho nástupcu spoločnosti S. - G. K., G..
G. U. T., so sídlom A. G. XXX XX, Q. F. X, o cenovú ponuku, následne spoločne dňa 20.6.2006 zaslali

emailom tejto spoločnosti objednávku na dodávku čistiacich zariadení s príslušenstvom zn. Kärcher a
chemických prípravkov a to tlakového čističa HDS 895 - 4 M Eco, čističa PUZZI 200, priemyselného
vysávača NT 361 Eco, vysávača VC 6300, rotačného kartáča PROFI, rotačnej trysky, zmäkčovača vody
RM 110, šampónu RM 806, prášku na tepovanie RM 760, v celkovej cene 162.799,- Sk (5.403,90 Eur)
bez DPH, ktorý tovar bol potom dňa 28.06.2006 riadne dodaný spoločnosti G. G., do jej prevádzky vo A.

N. O., P. Q. XXX, za ktorý však následne po vystavení faktúry č. XXXXXXXXX za dodaný tovar do doby
jej splatnosti a ani doposiaľ nedošlo k jej úhrade, obaja spoluobžalovaní sa po dodaní tovaru už vyhýbali
akémukoľvek kontaktu s dodávateľom tovaru, čím týmto konaním pre pôvodnú nástupnícku spoločnosť
S. - G. K., G.. G. U. T., Q. X, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, teraz M. XXX, G., so sídlom S. XXX XX, T.
F. XX, IČO: XX XXX XXX, spôsobili škodu vo výške 6.447, 57 Eur (194.239,50 Sk) vrátane DPH,

v bode 3/
pôvodne spoluobžalovaný, už nebohý D. C., ako konateľ spoločnosti G. G., Ul. H. XX, XXX XX I., IČO:
XX XXX XXX, po vzájomnej dohode s obžalovaným A. B., po tom, čo tento najprv emailom, vystupujúc
pod menom B., požiadal dňa 1.6.2006 spoločnosť A. V., G., Q. X, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, o
cenovú ponuku na príslušné strojové zariadenia, následne spoločne dňa 20.06.2006 zaslali emailom

tejto spoločnosti objednávku na dodávku zváracieho stroja zn. MASTERTIG 300 MLS a zváracej kukly
zn. OPTREL OSE SOLAR MATIC, v celkovej cene 156.710,- Sk (5.201,80 Eur), ktorý tovar bol potom
dňa 30.6.2006 dodaný spoločnosti G. G., do jej prevádzky vo A. N. O., P. Q. XXX, za ktorý však následne
po vystavení faktúry č. XXXXXXXXX, zo dňa 30.06.2006, za dodaný tovar do doby jej splatnosti t. j. dňa
30.07.2006 a ani doposiaľ nedošlo k jej úhrade, obaja spoluobžalovaní sa po dodaní tovaru už vyhýbali

akémukoľvek kontaktu s dodávateľom tovaru, čím týmto konaním pre spoločnosť A. V., G., Q. X, XXX
XX G., IČO: XX XXX XXX, spôsobili škodu vo výške 5.201,80 Eur (156.710 Sk) a škodu za dopravu
zariadenia vo výške 122,15 Eur (3.680,- Sk),

v bode 4/

pôvodne spoluobžalovaný, už nebohý D. C., ako konateľ spoločnosti G. G., Ul. H. XX, XXX XX I., IČO:
XX XXX XXX, po vzájomnej dohode s obžalovaným A. B., po tom, čo tento najprv emailom, vystupujúc
pod menom B., zaslal spoločnosti M. - F. G., G., C. XXX, XXX XX I. N. D., IČO: XX XXX XXX, teraz
V. - F. G., G., so sídlom v I. N. D., XXX XX, C. F. XXX, IČO: XX XXX XXX, emailom objednávku na
dodávku čistiacich strojov, následne dňa 20.6.2006 spoluobžalovaný, už nebohý D. C. uzavrel s touto

spoločnosťou kúpnu zmluvu č. XXXXXXXXXXXX M., ktorej predmetom bola kúpa čistiacich strojov zn.
WAP a to WAP Alto Neptun 5-49X, WAP Alto Poseidon 759, WAP Maxi WD 7 a WAP Attix 560-21XC,
v celkovej cene 225.648,- Sk (7.490,14 Eur), ktorý tovar bol potom dňa 03.07.2006 dodaný spoločnosti
G. G., do jej prevádzky vo A. N. O., P. Q. XXX, za ktorý však následne po vystavení faktúry č. XXX/XX,
zo dňa 3.7.2006, za dodaný tovar do doby jej splatnosti, t. j. dňa 02.08.2006 a ani doposiaľ nedošlo k jej

úhrade, obaja spoluobžalovaní sa po dodaní tovaru už vyhýbali akémukoľvek kontaktu s dodávateľom
tovaru, čím týmto konaním pre spoločnosť M. - F. G., G., C. XXX, XXX XX I. N. D., IČO: XX XXX XXX,
teraz V. - F. G., G., so sídlom v I. N. D., XXX XX, C. F. XXX, IČO: XX XXX XXX, spôsobili škodu vo
výške 7.490,14 Eur (225.648,- Sk),

v bode 5/
pôvodne spoluobžalovaný, už nebohý D. C., ako konateľ spoločnosti G. G., Ul. H. XX, XXX XX I., IČO:
XX XXX XXX, po vzájomnej dohode s obžalovaným A. B., po tom, čo tento najprv emailom, vystupujúc
pod menom B., požiadal dňa 01.06.2006 spoločnosť D. G.. G. U. T., W. XXX, XXX XX H., IČO: XX
XXX XXX, o cenovú ponuku na príslušné strojové zariadenie, následne spoločne dňa 08.06.2006 zaslali

emailom tejto spoločnosti objednávku na dodávku B. L. L. B. s príslušenstvom v celkovej cene 631.890,-
Sk (20.974,90 Eur) vrátane DPH, ktorý tovar bol potom dňa 29.06.2006 dodaný spoločnosti G. G., do
jej prevádzky vo A. N. O., P. Q. XXX, kde bol aj riadne prevzatý aj za prítomnosti obžalovaného A. B.,
po tom, čo spoluobžalovaný, už nebohý D. C. hotovostným vkladom na účet spoločnosti D. G.. G. U.
T., W. XXX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, na základe ňou vystavenej predfaktúry č. XXXXXXXXXX,

zo dňa 09.06.2006 uhradil prvú splátku ako zálohu vo výške 210.630,- Sk (6.991,63 Eur) na účet tejto
spoločnosti, však následne po vystavení zúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX, zo dňa 29.06.2006 do
doby jej splatnosti, t. j. do dňa 28.8.2006 a ani doposiaľ nedošlo k úhrade doplatku za tento dodaný tovar,
obaja spoluobžalovaní sa po dodaní tovaru už vyhýbali akémukoľvek kontaktu s dodávateľom tovaru,čím týmto konaním pre spoločnosť D. G.. G. U. T., W. XXX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, spôsobili
škodu vo výške 13.983,27 Eur (421.260,- Sk),
t e d a

v bode 1/, 2/, 3/, 4/ a 5/

- spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že uviedol niekoho do
omylu, alebo využil niečí omyl a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l

v bode 1/, 2/, 3/, 4/ a 5/

- prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 vo forme spolupáchateľstva

podľa § 20 Tr. zákona.

Podľa § 44 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 upúšťa od uloženia súhrnného trestu obžalovanému,
pretože trest uložený mu rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/200/2008 zo dňa 14.12.2017,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5To/30/2018 zo dňa 24.04.2019, právoplatným

dňa 24.04.2019, ktorým bol obžalovanému podľa ustanovenia § 225 ods. 6 Tr. zákona, s poukazom
na ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona, uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 (piatich) rokov, na
ktorého výkon bol v zmysle ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia a zároveň mu bol v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 Tr. zákona, s
použitím ustanovenia § 78 ods. 1 Tr. zákona, uložený ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov,

pokladá za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je obžalovaný p o v i n n ý z titulu nároku na náhradu škody zaplatiť

poškodeným:

a/ I. K., G., so sídlom v D., R. XXXX/XX, IČO: XX XXX XXX, právnemu nástupcovi podnikateľského
subjektu J. J. K. - I. L., G. M. G., so sídlom B. F. XXXX/X, D. XXX XX, zast. konateľom J. K., B. XXXX/
X, XXX XX D., sumu 5.353,30 eur (päťtisíc tristopäťdesiattri eur a tridsať eurocentov).

b/ M. XXX, G., so sídlom S. XXX XX, T. F. XX, IČO: XX XXX XXX, právneho nástupcu spoločnosti S.
- G. K., G.. G. U. T., so sídlom v G. XXX XX, Q. F. X, právnemu nástupcovi spoločnosti K. - G. G., so
sídlom v G., Q. F. X, zast. konateľom X. Q., Karpatské námestie 7770/10A, Bratislava XXX XX, sumu
6.447,57 eur (šesťtisíc štyristo štyridsaťsedem eur a päťdesiatsedem eurocentov).

c/ A. V., G., so sídlom v G. XXX XX, Q. F. X, IČO : XX XXX XXX, zast. konateľom J. J. A., K. F. X, D.,
sumu 5.323,95 eur (päťtisíc tristotridsaťtri eur a deväťdesiatpäť eurocentov),

d/ V. - F. G., G., so sídlom v I. N. D., XXX XX, C. F. XXX, IČO: XX XXX XXX, právneho nástupcu

spoločnosti M. - F. G., G., zast. konateľom L. B., C. XXX, I. N. D., sumu 7.490,14 eur (sedemtisíc
štyristodeväťdesiat eur a štrnásť eurocentov).

e/ D. & L., G.. G., so sídlom v H., W. XXX, IČO: XX XXX XXX, zast. konateľom J. W. D., U. XXX, sumu
13.983,27 eur (trinásťtisíc deväťstoosemdesiattri eur a dvadsaťsedem eurocentov).

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. vinným zo zločinu podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, na tom skutkovom
základe, že

v bode 1/ rozsudkupôvodne spoluobžalovaný, už nebohý D. C., ako konateľ spoločnosti G. G., Ul. H. XX, XXX XX I., IČO:
XX XXX XXX, po vzájomnej dohode s obžalovaným A. B., po tom, čo tento najprv prostredníctvom

internetu, vystupujúc pod menom B., oslovil a následne požiadal podnikateľský subjekt J. K. - I. L., G.
M. G., B. XXXX/X, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, teraz I. K., s. r. o., IČO: XX XXX XXX, o cenovú
ponuku na vysokotlakové strojné zariadenia a chemický tovar, následne spoločne dňa 8.6.2006 zaslali
emailom tomuto podnikateľskému subjektu objednávku na dodávku vysokotlakových strojných zariadení
a chemických výrobkov a to zn. HDS 695 MXECO v cene 102.340,- Sk, EX Traktor na koberce UZZI

100 SUPER v cene 21.182,- Sk, priemyselný vysávač NT 561 ECO v cene 12.376,- Sk, priemyselný
vysávač NT 361 ECO v cene 11.043,20 Sk, zmäkčovadlo RM 110 v množstve 20 litrov za 3.570,- Sk,
čistiaci prostriedok RM 806 v množstve 25 litrov za 2.741,76 Sk, čistiaci prostriedok RM 760 v množstve
10 kg za 2.142,- Sk, rotačnú kefu za 2.142,- Sk a rotačnú trysku za 3.736,- Sk, ktorý tovar bol v celkovej
cene 161.273,50 Sk (5.353,30 Eur), ktorý tovar bol následne riadne dňa 25.6.2006 dodaný spoločnosti
G. G., Ul. H. XX, XXX XX I., IČO: XX XXX XXX, do jej prevádzky vo A. N. O., P. Q. XXX, za ktorý

však následne po vystavení faktúry č. XXXXXX za dodaný tovar do doby jej splatnosti a ani doposiaľ
nedošlo k jej úhrade, obaja spoluobžalovaní sa po dodaní tovaru už vyhýbali akémukoľvek kontaktu s
dodávateľom tovaru, čím týmto konaním pre podnikateľský subjekt J. K. - I. L., G. M. G., B. XXXX/X,
XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, teraz I. K., G., so sídlom v D., R. XXXX/XX, IČO: XX XXX XXX, spôsobili
škodu vo výške 5.353,30 eur (161.273,50 Sk),

v bode 2/ rozsudku

pôvodne spoluobžalovaný, už nebohý D. C., ako konateľ spoločnosti G. G., Ul. H. XX, XXX XX I., IČO:
XX XXX XXX, po vzájomnej dohode s obžalovaným A. B., po tom, čo tento najprv emailom, vystupujúc

pod menom B., požiadal dňa 1.6.2006 vtedajšiu spoločnosť K. - G. G., Q. X, XXX XX G., teraz M. XXX,
G., so sídlom S. XXX XX, T. F. XX, IČO: XX XXX XXX, právneho nástupcu spoločnosti S. - G. K., G..
G. U. T., so sídlom v G. XXX XX, Q. F. X, o cenovú ponuku, následne spoločne dňa 20.6.2006 zaslali
emailom tejto spoločnosti objednávku na dodávku čistiacich zariadení s príslušenstvom zn. Kärcher a
chemických prípravkov a to tlakového čističa HDS 895 - 4 M Eco, čističa PUZZI 200, priemyselného

vysávača NT 361 Eco, vysávača VC 6300, rotačného kartáča PROFI, rotačnej trysky, zmäkčovača vody
RM 110, šampónu RM 806, prášku na tepovanie RM 760, v celkovej cene 162.799,- Sk (5.403,90 Eur)
bez DPH, ktorý tovar bol potom dňa 28.06.2006 riadne dodaný spoločnosti G. G., do jej prevádzky vo A.
N. O., P. Q. XXX, za ktorý však následne po vystavení faktúry č. XXXXXXXXX za dodaný tovar do doby
jej splatnosti a ani doposiaľ nedošlo k jej úhrade, obaja spoluobžalovaní sa po dodaní tovaru už vyhýbali

akémukoľvek kontaktu s dodávateľom tovaru, čím týmto konaním pre pôvodnú nástupnícku spoločnosť
S. - G. K., G.. G. U. T., Q. X, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, teraz M. XXX, G., so sídlom S. XXX XX, T.
F. XX, IČO: XX XXX XXX, spôsobili škodu vo výške 6.447, 57 Eur (194.239,50 Sk) vrátane DPH,

v bode 3/ rozsudku

pôvodne spoluobžalovaný, už nebohý D. C., ako konateľ spoločnosti G. G., Ul. H. XX, XXX XX I., IČO:
XX XXX XXX, po vzájomnej dohode s obžalovaným A. B., po tom, čo tento najprv emailom, vystupujúc
pod menom B., požiadal dňa 1.6.2006 spoločnosť A. V., G., Q. X, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, o
cenovú ponuku na príslušné strojové zariadenia, následne spoločne dňa 20.06.2006 zaslali emailom

tejto spoločnosti objednávku na dodávku zváracieho stroja zn. MASTERTIG 300 MLS a zváracej kukly
zn. OPTREL OSE SOLAR MATIC, v celkovej cene 156.710,- Sk (5.201,80 Eur), ktorý tovar bol potom
dňa 30.6.2006 dodaný spoločnosti G. G., do jej prevádzky vo A. N. O., P. Q. XXX, za ktorý však následne
po vystavení faktúry č. XXXXXXXXX, zo dňa 30.06.2006, za dodaný tovar do doby jej splatnosti t. j. dňa
30.07.2006 a ani doposiaľ nedošlo k jej úhrade, obaja spoluobžalovaní sa po dodaní tovaru už vyhýbali

akémukoľvek kontaktu s dodávateľom tovaru, čím týmto konaním pre spoločnosť A. V., G., Q. X, XXX
XX G., IČO: XX XXX XXX, spôsobili škodu vo výške 5.201,80 Eur (156.710 Sk) a škodu za dopravu
zariadenia vo výške 122,15 Eur (3.680,- Sk),

v bode 4/ rozsudku

pôvodne spoluobžalovaný, už nebohý D. C., ako konateľ spoločnosti G. G., Ul. H. XX, XXX XX I., IČO:
XX XXX XXX, po vzájomnej dohode s obžalovaným A. B., po tom, čo tento najprv emailom, vystupujúc
pod menom B., zaslal spoločnosti M. - F. G., G., C. XXX, XXX XX I. N. D., IČO: XX XXX XXX, terazV. - F. G., G., so sídlom v I. N. D., XXX XX, C. F. XXX, IČO: XX XXX XXX, emailom objednávku na
dodávku čistiacich strojov, následne dňa 20.6.2006 spoluobžalovaný, už nebohý D. C. uzavrel s touto
spoločnosťou kúpnu zmluvu č. XXXXXXXXXXXX M., ktorej predmetom bola kúpa čistiacich strojov zn.

WAP a to WAP Alto Neptun 5-49X, WAP Alto Poseidon 759, WAP Maxi WD 7 a WAP Attix 560-21XC,
v celkovej cene 225.648,- Sk (7.490,14 Eur), ktorý tovar bol potom dňa 03.07.2006 dodaný spoločnosti
G. G., do jej prevádzky vo A. N. O., P. Q. XXX, za ktorý však následne po vystavení faktúry č. XXX/XX,
zo dňa 3.7.2006, za dodaný tovar do doby jej splatnosti, t. j. dňa 02.08.2006 a ani doposiaľ nedošlo k jej
úhrade, obaja spoluobžalovaní sa po dodaní tovaru už vyhýbali akémukoľvek kontaktu s dodávateľom

tovaru, čím týmto konaním pre spoločnosť M. - F. G., G., C. XXX, XXX XX I. N. D., IČO: XX XXX XXX,
teraz V. - F. G., G., so sídlom v I. N. D., XXX XX, C. F. XXX, IČO: XX XXX XXX, spôsobili škodu vo
výške 7.490,14 Eur (225.648,- Sk),

v bode 5/ rozsudku

pôvodne spoluobžalovaný, už nebohý D. C., ako konateľ spoločnosti G. G., Ul. H. XX, XXX XX I., IČO:
XX XXX XXX, po vzájomnej dohode s obžalovaným A. B., po tom, čo tento najprv emailom, vystupujúc
pod menom B., požiadal dňa 01.06.2006 spoločnosť D. G.. G. U. T., W. XXX, XXX XX H., IČO: XX
XXX XXX, o cenovú ponuku na príslušné strojové zariadenie, následne spoločne dňa 08.06.2006 zaslali
emailom tejto spoločnosti objednávku na dodávku B. L. L. B. s príslušenstvom v celkovej cene 631.890,-

Sk (20.974,90 Eur) vrátane DPH, ktorý tovar bol potom dňa 29.06.2006 dodaný spoločnosti G. G., do
jej prevádzky vo A. N. O., P. Q. XXX, kde bol aj riadne prevzatý aj za prítomnosti obžalovaného A. B.,
po tom, čo spoluobžalovaný, už nebohý D. C. hotovostným vkladom na účet spoločnosti D. G.. G. U.
T., W. XXX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, na základe ňou vystavenej predfaktúry č. XXXXXXXXXX,
zo dňa 09.06.2006 uhradil prvú splátku ako zálohu vo výške 210.630,- Sk (6.991,63 Eur) na účet tejto

spoločnosti, však následne po vystavení zúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX, zo dňa 29.06.2006 do
doby jej splatnosti, t. j. do dňa 28.8.2006 a ani doposiaľ nedošlo k úhrade doplatku za tento dodaný tovar,
obaja spoluobžalovaní sa po dodaní tovaru už vyhýbali akémukoľvek kontaktu s dodávateľom tovaru,
čím týmto konaním pre spoločnosť D. G.. G. U. T., W. XXX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, spôsobili
škodu vo výške 13.983,27 Eur (421.260,- Sk).

Za to mu súd uložil podľa § 225 ods. 6 Tr. zákona, v spojení s § 42 ods. 1 Tr. zákona, v nadväznosti
na § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 4 Tr. zákona, pri zistení prevahy priťažujúcich
okolností podľa § 37 písm. h) Tr. zákona a neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zákona, v
nadväznosti na ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 (deviatich)

rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona, s použitím ustanovenia § 78 ods. 1 Tr. zákona, uložil ochranný dohľad v
trvaní 2 (dvoch) rokov a 3 (troch) mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu
Prešov č. k. 33T/200/2008-3399, zo dňa 14.12.2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove

č. k. 5To/30/2018-3514, zo dňa 24.04.2019, právoplatným dňa 24.04.2019, ktorým bol obžalovanému
podľa ustanovenia § 225 ods. 6 Tr. zákona, s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona, uložený
trest odňatia slobody vo výmere 5 (piatich) rokov, na ktorého výkon bol v zmysle ustanovenia § 48 ods.
4 Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň mu bol
v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 Tr. zákona, s použitím ustanovenia § 78 ods. 1 Tr. zákona, uložený

ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov, ako aj všetky obsahovo nadväzujúce výroky, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému uložil povinnosť z titulu nároku na náhradu škody zaplatiť
poškodeným:

a/ I. K., G., so sídlom v D., R. XXXX/XX, IČO: XX XXX XXX, právnemu nástupcovi podnikateľského
subjektu J. J. K. - I. L., G. M. G., so sídlom B. F. XXXX/X, D. XXX XX, zast. konateľom J. K., B. XXXX/
X, XXX XX D., sumu 5.353,30 eur (päťtisíc tristopäťdesiattri eur a tridsať eurocentov).b/ M. XXX, G., so sídlom S. XXX XX, T. F. XX, IČO: XX XXX XXX, právneho nástupcu spoločnosti S.
- G. K., G.. G. U. T., so sídlom v G. XXX XX, Q. F. X, právnemu nástupcovi spoločnosti K. - G. G., so

sídlom v G., Q. F. X, zast. konateľom X. Q., I. N. XXXX/XXX, S. XXX XX, sumu 6.447,57 eur (šesťtisíc
štyristo štyridsaťsedem eur a päťdesiatsedem eurocentov).

c/ A. V., G., so sídlom v G. XXX XX, Q. F. X, IČO : XX XXX XXX, zast. konateľom J. J. A., K. F. X, D.,
sumu 5.323,95 eur (päťtisíc tristotridsaťtri eur a deväťdesiatpäť eurocentov),

d/ V. - F. G., G., so sídlom v I. N. D., XXX XX, C. F. XXX, IČO: XX XXX XXX, právneho nástupcu
spoločnosti M. - F. G., G., zast. konateľom L. B., C. XXX, I. N. D., sumu 7.490,14 eur (sedemtisíc
štyristodeväťdesiat eur a štrnásť eurocentov).

e/ D. & L., G.. G., so sídlom v H., W. XXX, IČO: XX XXX XXX, zast. konateľom J. W. D., U. XXX, sumu

13.983,27 eur (trinásťtisíc deväťstoosemdesiattri eur a dvadsaťsedem eurocentov).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote obžalovaný písomne odôvodnené odvolanie,
v ktorom uviedol, že okresný súd rozhodol o jeho odsúdení cielene potom, keď jeho obhajca oznámil
súdu, že požiadali o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Zásadne odmieta

tvrdenie, že svojim konaním spôsobil extrémnu dĺžku konania, z jeho strany ani v jednom prípade
nedošlo k zmareniu vytýčeného hlavného pojednávania. Táto extrémna dlhá doba konania bola
zapríčinená neprítomnosťou spoluobžalovaného D. C. a zmenami zákonného sudcu v jeho trestnom
konaní. Súd jednostranne vyhodnotil dôkazy z prípravného konania v jeho neprospech v rozhodnutí
o jeho vine a náhrade škody, jednostranne posúdil jeho spoluúčasť bez jedného priameho dôkazu a

rovnako nemôže súd tvrdiť, že súhrn nepriamych dôkazov svedčí o jeho vine. Opakovane poukazuje
na zakúpenie grafického štúdia D. C. ako aj na výpovede B. a I.. Zdôraznil ešte skutočnosť, že nikdy
nebol konateľom spoločnosti G. tak, ako to chybne uvádza aj súd, a to aj preto, že túto skutočnosť vo
svojom odvolaní neuviedol. Samozrejme je tento rozsudok založený len na indíciách, domnienkach a
dohadoch ako aj na pravdepodobných záveroch, z ktorých vyplýva osobná pomsta nebohého D. C., že

on bol vo vyšetrovacej väzbe a ja nie. O snahu dosiahnuť jeho odsúdenie svedčí postup súdu, ktorý ako
už uviedol potom, čo prejavili záujem o prepustenie z výkonu trestu, ihneď o jeho vine rozhodol, pritom
vôbec nebral do úvahy jeho hodnotenie počas celého výkonu trestu odňatia slobody ako aj samotný fakt,
že sa trestnému stíhaniu nevyhýbal, k výkonu trestu nastúpili dobrovoľne a po celý čas viedol bezúhonný
život. V žiadnom prípade nedopustí tvrdenie, že spôsobil takúto dĺžku konania, spravil všetko preto, aby

sa konanie čím skôr ukončilo, lebo 17 rokov stále žije v neustálom strese z tohto súdneho konania, popri
čom vychováva s manželkou 2 deti a vedie riadny život. Na záver požiadal predvolať ako svedka W.
B., ktorý má mať vedomosť, ako naložil so strojmi nebohý C..

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný aj prostredníctvom svojho

obhajcu, a to proti všetkým jeho výrokom, vrátane konania, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo.
V jeho dôvodoch uviedol, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania mal za jednoznačne
preukázané, že obžalovaný (A. B.) sa dopustil jednotlivých skutkov uvedených vo výrokovej časti
tohto rozsudku, pritom z ich spáchania podľa súdu ho nepriamo usvedčuje na hlavnom pojednávaní
oboznámená výpoveď už nebohého, spoluobžalovaného D. C., svedkov S. S., J. O., W. I. a L. B..

Na základe zabezpečených a vykonaných dôkazov, vrátane znaleckého dokazovania a znaleckých
posudkov, súd uznal obžalovaného A. B. vinného zo zločinu podvodu na tom skutkovom základe, že
s pôvodne obžalovaným už nebohým D. C. spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba
alebo iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu, alebo využil niečí omyl a spôsobil tak na
cudzom majetku značnú škodu, na tom skutkovom základe ako uvedený v napadnutom rozsudku. Podľa

skutkovej vety rozsudku je teda obžalovaný A. B. vinný z toho, že spoločným konaním po vzájomnej
dohode s pôvodne spoluobžalovaným už nebohým D. C. na škodu cudzieho majetku seba alebo
iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu, alebo využil niečí omyl a spôsobil tak na cudzom
majetku značnú škodu a tým spáchal zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3, písm. a Tr. zákona
vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. Vyjadrenie súdu v skutkovej vete rozsudku, nebolo

podľa obhajoby vykonaným dokazovaním obžalovanému A. B. preukázané. Nebol predložený ani jeden
dôkaz o uzatvorení vzájomnej dohody (ani písomne ani konkludentne) obžalovaného A. B. s pôvodne
spoluobžalovaným, už nebohým D. C., na základe ktorej by spoločným konaním na škodu cudzieho
majetku seba alebo iného obohatili tým, že uviedli po vzájomnej dohode niekoho do omylu. Orgányčinné v trestnom konaní od vznesenia obvinenia dňa 02.12.2006 pôvodne spoluobžalovanému D. C.
a vznesenia obvinenia zo dňa 15.11.2007 obžalovanému A. B., až do podania obžaloby na Okresný
súd Vranov nad Topľou dňa 28.07.2012, nepredložili ani jeden dôkaz, ktorým by preukázali a osvedčili

skutkovú vetu obžaloby a tým aj skutkovú vetu rozsudku. Obhajoba si dovolí uviesť, že k preukázaniu
skutkovej vety obžaloby, zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ani dokazovanie vedené nebolo.
Nebol produkovaný ani jeden priamy alebo nepriamy dôkaz o tom, aby obžalovaný A. B. spracoval
a zaslal poškodeným spoločnostiam objednávky na dodávku tovaru, po dohode s nebohým D. C. už
vopred, s úmyslom dodaný tovar neuhradiť a teda spoločným konaním sa obohatiť na škodu cudzieho

majetku. Rovnako nebol v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom produkovaný žiaden dôkaz
o tom, aby s tovarom dodaným na prevádzku spoločnosti G. G., na ulicu Q. XXX A. A. N. O., ďalej
nakladal obžalovaný B. podľa skutkovej vety rozsudku tak, aby obohatil ku škode cudzieho majetku
seba alebo iného, čomu mala predchádzať vzájomná dohoda už s nebohým C.. Podľa obhajoby tento
zásadný nedostatok, neexistencia dôkazu o dohode A. B. s pôvodne spoluobžalovaným už nebohým C.,
podvodným konaním obohatil sa na škodu cudzieho majetku seba alebo iného, potom viedla súd k tomu,

že pri rozhodovaní nepostupoval v súlade so základnými zásadami trestného konania uvedenými v §
2 ods. 10, ods. 12 Tr. poriadku. Prvostupňový súd v dôkaznej núdzi sa snažil odstrániť pochybnosti a
rozpory z prípravného konania dokazovaním na hlavných pojednávaniach a tým zásadným spôsobom
„vstupoval“ do sféry prokurátora, bral na seba dôkazné bremeno v snahe preukázať tvrdenie v skutkovej
vete obžaloby a v rozpore so zákonom sa snažiť prispieť k úspechu obžaloby, aby mohlo dôjsť k

odsúdeniu obžalovaného A. B.. Po celú dobu súdneho konania, prvostupňový súd podľa obhajoby
vystupoval ako predĺžená ruka orgánov činných v trestnom konaní. Tento postup súdu je zvlášť
markantný v bode 5 rozsudku. Samotné orgány činné trestnom konaní, v prípravnom konaní preukázali
znaleckým dokazovaním a výsluchom svedkov, že objednávku na tento tovar spracoval a podpísal D. C.
a hotovostným vkladom na účet spoločnosti uhradil osobne aj prvú splátku zálohy vo výške 6991,63 eur.

Vykonaný vklad v hotovosti v prospech spoločnosti D., G., nebohým D. C. potvrdila aj pracovníčka
peňažného ústavu. Po uhradení splátky bolo grafické štúdio D. B. dodané na prevádzku spoločnosti
G., G., do A. N. O. zamestnancom spoločnosti D., G., H., D. S., ktorý grafické štúdio doviezol do A.
N. O. a odovzdal ho zamestnancovi spoločnosti G. G.. Zamestnanec tejto spoločnosti D. S. jednoznačne
vylúčil A. B. ako osobu, ktorá prevzala grafické štúdio na prevádzke vo A. N. O.. Dodaný tovar preberala

podľa pokynov nebohého D. C. zamestnankyňa spoločnosti pani S. S., čo potvrdila aj vo svojej výpovedi.
Aj napriek týmto dôkazom predloženým samotnou obžalobou, ktoré vylučujú účasť A. B. na spáchaní
skutku v bode 5/ obžaloby, súd tieto dôkazy prehliadal a o vine B. nemá žiadne pochybnosti. Obhajoba
má za to, že predložené dôkazy obžalobou k bodu 5/ rozsudku vylučujú uzatvorenie nejakej dohody
medzi nebohým pôvodne obžalovaným D. C. a A. B. o spoločnom podvodnom konaní. Výpovede

svedkov S. S., J. O., L. B. a dokonca aj výpoveď svedka W. I., ktorý vypovedal, že obžalovaného A.
B. osobne stretol až na pojednávaní na Okresnom súde Prešov, sú vyhodnocované v odôvodnení
rozsudkujednostrannevprospechobžaloby.Podľaobhajobysúdnahlavnýchpojednávaniachvstupoval
vyslovene do „sféry" prokurátora a opakovaným kladením otázok vypočúvaných svedkov sa snažil
dotvoriť a doplniť dokazovanie tak, aby mohol vyhovieť obžalobe a uznať obžalovaného A. B. vinného

v zmysle podanej obžaloby. V odôvodnení rozsudku súd konštatuje, že zo spáchania žalovaného
konania jednoznačne usvedčuje A. B., výpoveď svedka S. S. a to napriek tomu, že táto vypovedala,
že pokyny k preberaniu tovarov a pečiatku spoločnosti k potvrdeniu dokladov o prevzatí tovaru jej dal
osobne nebohý D. C.. Súd v snahe posilniť tvrdenie obžaloby a odôvodniť rozsudok, hodnotí výpoveď
A. A. ako dôkaz, ktorý usvedčuje B. zo spáchania žalovaných skutkov a to aj napriek tomu, že svedkyňa

J. O. napriek opakovaným otázkam zo strany súdu, nepotvrdila jeho výpoveď. Podľa obhajoby výpoveď
svedkaA.A.nemážiadnuvýpovednúhodnotu,čonepriamopotvrdzujevyšetrovateľPZakoajdozorujúci
prokurátor, ktorí nepovažovali za potrebné náležité objasniť tvrdenie tohto svedka a tak umožnili súdu
spravodlivé rozhodnutie. Takúto snahu v rozpore s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. poriadku však prejavil
v zastúpení prokurátora konajúci súd výsluchom svedkov. Zamestnankyňa spoločnosti G., G., J. O.

aj napriek opakovaným otázkam zo strany súdu, nepotvrdila výpoveď svedka A. A.. K skutkovej vete
obžaloby a skutkovej vete rozsudku, že obžalovaný A. B. uzatvoril s nebohým D. C. nejakú dohodu o
spáchaní žalovaných skutkov v bode 1) až 5) obžaloby, neboli svedkom S. S. a J. O. ani otázky kladené.
Tvrdenie pôvodne spoluobžalovaného D. C., že nemal dostatočné počítačové znalosti a neovládal
mailový spôsob komunikácie, tak takáto obrana už nebohého obžalovaného žiadnym spôsobom nebola

overená a ani potvrdená alebo vyvrátená. Hodnovernosť takéhoto tvrdenia pôvodne spoluobžalovaného
nebohého D. C. je možné posúdiť v zmysle bodu 5) obžaloby. Nebohý D. C. poprel skutočnosť, že
vykonal osobne vklad v hotovosti v banke vo výške 210 630,00 Sk, ako zálohu na kúpu grafického
štúdia od spoločnosti M&P spol. s r. o. Poprel aj mailovú komunikáciu s touto spoločnosťou. T. D. C.bola znaleckým dokazovaním a výsluchom svedka vyvrátená a tým bolo vyvrátené aj jeho tvrdenie o
počítačovej negramotnosti. Svedkom L. B. a W. I. neboli v prípravnom konaní ani v konaní pred súdom
kladené otázky v zmysle skutkovej vety obžaloby a preto sa k nim obhajoba nevyjadruje. Z princípu

prezumpcienevinyzakotvenéhovustanovení§2ods.2Tr.poriadkuvyplýva,žeakpovykonanívšetkých
dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, ktorá je dôležitá pre posúdenie
zavinenia obvineného, nie je možné rozhodnúť v neprospech obžalovaného (Judikatúra Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 8Tz/37/92, sp.zn. 8Tz/27/93 a ďalšie). Rozhodnutie súdu nemôže byť založené na
skutkových a právnych domnienkach, pričom úmysel páchateľa nie je možné v žiadnom prípade iba

predpokladať. Celá obžaloba bola pritom postavená iba na domnienkach, že A. B., spolu s pôvodne
spoluobžalovaným už nebohým D. C. v roku 2006 uzatvorili nejakú dohodu a na základe tejto dohody
spoločným konaním seba alebo iného obohatil. Skutková veta rozsudku, že obžalovaný spoločným
konaním (už s nebohým C.) na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že uviedol
niekoho do omylu, alebo využil niečí a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu, vykonaným
dokazovaním v prípravnom konaní a v konaní pred súdom nebola preukázaná. Obžalovaný A. B.

namietavýškuspôsobenejškody,ktorúmalsvojimkonanímspôsobiť,nakoľkovykonanýmdokazovaním
nebolo preukázané, že sa na úkor iného (poškodených v bode 1 až v bode 5) rozsudku neoprávnene
obohatil a získal neoprávnene majetkový prospech. Preto obhajoba navrhuje, aby bol obžalovaný A. B.
spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku oslobodený. Obhajoba ďalej poukazuje na extrémne
dlhú dobu dokazovania a to aj v rámci prípravného konania, tak aj v konaní pred súdom po podaní

obžaloby. Podľa obžaloby sa skutok mal stať v júni 2006. Už nebohý D. C. je obvinený a stíhaný
uznesením vyšetrovateľa PZ zo dna 20.12.2006 a A. B. je obvinený a stíhaný uznesením vyšetrovateľa
PZ zo dňa 15.11.2007. Obžaloba bola podaná na Okresný súd Vranov nad Topľou dňa 20.07.2012, teda
samotné dokazovanie v prípravnom konaní trvalo viac ako 5 rokov. Od podania obžaloby 20.07.2012
ubehlo neúplných 12 rokov, pričom v trestnej veci bolo rozhodnuté po 17(sedemnástich) rokoch od

spáchania skutku. Extrémne dlhej dobe konania však zaujal súd stanovisko, že dôvodom takejto dlhej
doby je aj zavinenie zo strany obžalovaného A. B.. Dokonca súd v odôvodnení rozsudku uvádza,
že dĺžka konania bola zavinená konaním už nebohého obvineného C., ale aj zavineným konaním
obžalovaného A. B., citujem „je teda zrejmé, že samotná dĺžka konania v tomto konaní bola zapríčinená
ako konaním obžalovaného A. B., tak aj predovšetkým konaním už nebohého obvineného D. C.“.

Toto tvrdenie súdu obžalovaný A. B. odmieta. Je pravda že obžalovaný B. sa nezúčastňuje hlavných
pojednávaní, ale ku každému dáva výslovný súhlas, aby sa konalo podľa § 252 ods. 3 Tr. poriadku v jeho
neprítomnosti. Ani raz svojou neprítomnosťou nezmaril priebeh pojednávania. Naopak svojím postojom
prispel k plynulému priebehu súdneho konania tým, že vzal späť svoj nesúhlas so zmenou senátu. Teda
vyjadrenie prvostupňového súdu, že samotná dĺžka konania bola zapríčinená aj konaním obžalovaného

A. B. je v rozpore s hore uvedeným stanoviskom obžalovaného. Obhajoba poukazuje na skutočnosť,
že obžalovaný A. B. viac ako 16 rokov žije pod tlakom obvinenia zo zločinu podvodu, pričom sa
osobne žiadnym spôsobom nepodieľal na tomto extrémne dlhom konaní. Obhajoba ďalej poukazuje na
skutočnosť,žeobžalovanýA.B.oddoby,kedysastalskutok,prektorýjestíhaný,sanedopustilžiadneho
protiprávneho konania a to ani priestupku. Obhajoba s poukazom na extrémne dlhú dobu konania dáva

do pozornosti: Rozsudok Okresného súdu Galanta, sp. zn. 2T/129/2007 zo dňa 02.06.2009, kde Krajský
súd v Trnave konštatuje: ukladať trest podľa § 39 ods. 3, písm. c) Tr. zákona, čím by sa prejavila
individualizácia trestu a prejav ústretovosti voči páchateľovi. Ďalej poukazuje, že extrémne dlhým
konaním sú porušené práva A. B. v zmysle § 6 ods. 1) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôdaboloporušenéustanoveniečlánku48ods.2)vetaprváÚstavySlovenskejrepubliky.Ďalejpodľa

článku 6 ods. 1) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd pri rozhodovaní o trestnom obvinení je
každá dotknutá strana oprávnená na spravodlivé a verejné prerokovanie svojej veci v primeranej lehote
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Podľa článku 48 ods. 2) veta prvá Ústavy SR má
každý právo, aby jeho vec bola verejne prerokovaná bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a
aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Podľa § 2 ods. 4) Tr. poriadku, ak tento zákon

neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti. Musia trestné
veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou. Porušenie
práva na prejednanie veci v primeranej lehote je nepochybne v zmysle vyššie uvedených ustanovení
významným zásahom do princípov zaručujúcich právo na spravodlivý proces. Neodôvodnené prieťahy
a neprimeraná dĺžka trestného konania sú závažným a nežiaducim javom, ktorým nielen odporuje v

zmysle práva obvineného, ale i poškodeného na spravodlivý proces a je aj v rozpore so základnými
zásadami trestného práva. Článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa
považuje v našej judikatúre za pokyn signatárskym štátom, aby organizovali súdnictvo tak, aby princípy
súdnictva zakotvené v Dohovore boli rešpektované. V zmysle platnej judikatúry je povinnosťou súdov,aby porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote bolo určitým primeraným spôsobom
odškodnené. Zmiernenie trestu merateľným spôsobom je určitou kompenzáciou štátu, že došlo k
porušeniu práv páchateľa neprimeranou dĺžkou trestného konania, na ktorého dĺžke tento páchateľ

nemal žiadny vplyv. Takýto postup je aj istou formou prevencie pred nastúpením zodpovednosti štátu
a jeho povinnosti ku kompenzácii vo finančnom vyjadrení. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že pri porušení práva na spravodlivý
proces v primeranej lehote vnútroštátne súdy musia jednak zrozumiteľným spôsobom priznať porušenie
zachovania požiadavky primeranosti lehoty a súčasne musia jasne zrozumiteľným spôsobom poskytnúť

náhradu vo forme zásadného zníženia trestu výslovným a merateľným spôsobom. Aby bolo dostatočne
zrozumiteľným, výslovné a merateľné zmiernenie trestu obžalovanému, súd pristúpil k ukladaniu trestu
pod stanovenú trestnú sadzbu uvedenú v § 39 ods. 3, písm. c) Tr. zákona. Zmiernenie trestu s ohľadom
na porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote, nie je viazaný limitom podľa § 39 ods. 3,
písm. c) Tr. zákona. Aplikácia ustanovenie § 39 Tr. zákona umožňuje riešiť situácie, keď trest uložený
v rámci zákonnej, resp. individualizovanej trestnej sadzby by nezodpovedal okolnostiam konkrétneho

prípadu a keď dolná hranica tohto trestu by bola akoby prekážkou brániacou uloženiu primeranejšieho
trestu. Sú splnené všetky podmienky pre použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody
ustanovenej Trestným zákonom, resp. v zmysle § 39 ods. 2 Tr. zákona, by bolo neprimerane prísne a
účeltrestujemožnédosiahnuťajtrestomkratšiehotrvania.VzhľadomnarozhodovaciupraxEurópskeho
súdu pre ľudské práva, dĺžku trvania trestného konania prevyšujúcu 6 rokov je potrebné považovať

za výnimočnú. Neprimeranou dĺžkou konania sa vytráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním
páchateľa a ukladaným trestom. Doba, ktorá plynie od spáchania trestného činu až po meritórne
rozhodnutie, má bezprostredný vplyv na účel trestu, ktorý má byť dosiahnutý. Podľa rozhodovacej praxe
Európskeho súdu pre ľudské práva, dĺžku trvania trestného konania prevyšujúcu 6 rokov je potrebné
považovať za výnimočnú, a v prípade absencie významných dôvodov pre prekročenie tejto hranice nie

je možné dlhšie trvanie trestného stíhania tolerovať. Pri prieťahoch dochádza k porušeniu Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1 a základnej zásady trestného konania podľa
§ 2 ods. 7 Tr. poriadku. Podmienka rýchlosti konania musí byť splnená, aby sa zabránilo tomu, aby
bol obvinený vystavený príliš dlho trestnému stíhaniu, nakoľko s tým je spojený zásah do jeho práv
a slobôd a je vystavený neistote o svojom osude. Postavenie obvineného je stresujúce a komplikuje

mu možnosť viesť a plánovať ďalší osobný život. Pokiaľ v priebehu trestného konania nespáchal
ďalší trestný čin, je možné predpokladať, že sa napravil. Neprimeranou dĺžkou trestného stíhania
sa vytráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným trestom. Zmiernenie
trestu je určitou kompenzáciou štátu zato, že došlo k porušeniu práva obžalovaného neprimeranou
dĺžkou konania. Je povinnosťou súdov, aby porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote

bolo určitým primeraným spôsobom odškodnené. Zmiernenie trestu je určitou kompenzáciou štátu za
to, že došlo k porušeniu práv páchateľa neprimeranou dĺžkou trestného konania, na ktorého dĺžke
tento nemal žiaden vplyv (rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 22. júla 2010.) 3. Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Tdo/52/2015: Z článku 6 ods. 1) Dohovoru o ľudských
právach má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

nezávislým súdom prejednaná. Hoci Trestný poriadok výslovne neuvádza možnosť, aby Najvyšší súd
SR po zrušení napadnutého rozhodnutia vo veci sám rozhodol, takáto možnosť vyplýva zo štruktúry
jednotlivých dovolacích dôvodov najmä v § 371 písm. j) a k) Tr. poriadku. Ustanovenie o oslobodení spod
obžaloby zákonodarca neurčil dovolaciemu súdu, je však povinnosťou dovolacieho súdu rešpektovať
vnútorné právo a právne normy, sú to aj nálezy Ústavného súdu SR odvíjajúce sa od Dohovoru

(Dohovor má vyššiu právnu silu ako Trestný poriadok a nálezy Ústavného súdu SR a tak zabrániť
protiprávnosti konania vo vzťahu k obvinenému. 4. Podľa Nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky:
Nález ÚS SR sp. zn. IIÚS 32/03: Primeraná lehota na konanie v trestných veciach sa v dôsledku
mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných slobôd, ktorý je s priebehom konania spravidla spojený,
musí posudzovať prísnejšie. Požiadavka osobitnej starostlivosti sa vzťahuje na tie trestné konania, v

ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté atď. Žiadna faktická zložitosť konania nemôže ospravedlniť
taký stav, keď sa vo veci právoplatne rozhodne po uplynutí viac ako 12 rokov od rozhodnutia o
mimoriadnom opravnom prostriedku. Nález ÚS SR sp. zn. l.ÚS 306/2010: 1) Všeobecný súd nie je
absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže sa a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to
vyžaduje účel zákona. Môže to byť v prípade oslobodenia obvineného spod obžaloby. Dovolací súd sa

striktne pridržiaval a dôsledne riadil názorom Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý v rozsudku Kudla
formuloval niekoľko základných princípov interpretácie článku 13 Európskeho dohovoru o ľudských
právach v spojení s právom prejednania veci v primeranej lehote, z ktorých najdôležitejší je ten, podľa
ktorého prostriedky, ktoré majú byť vo vnútroštátnom práve k dispozícii, musia byť spôsobilé zamedziťvzniku alebo pokračovaniu tvrdého porušenia, alebo poskytnúť osobe za každé už začaté porušenie
vhodnú nápravu. ESĽP dáva v podstate štátom na výber, či zvolia preventívne prostriedky nápravy
alebo kompenzačné prostriedky nápravy porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote (viď

Minsfudproti Francii, rozhodnutie z ll. septembra 2002, č. 572020/00). Obžalovaný zvlášť poukazuje na
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6To/33/2022, zo dňa 20.06.2022, ktorým sťažnostný súd
zamietol sťažnosť prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/57/2013,
zo dňa 20.06.2022. Okresný súd Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/57/2013 zo dňa 20.06.2022 rozhodol
v trestnej veci obžalovaného D. A. G. a podľa § 281 ods. 1/ Tr. poriadku, z dôvodu uvedeného v §

9 ods. 1 písm. g/ Tr. poriadku, trestné stíhanie vedené Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp.
zn. 2T/57/2013 proti obžalovanému D. A. G. zastavuje. S uznesením Okresného sudu Vranov nad
Topľou o zastavení trestného stíhania sp. zn. 2T/57/2013, sa stotožnil aj Krajský súd v Prešove, ktorý
uznesením sp. zn. 6T/33/2022 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku zamietol sťažnosť prokurátora,
ktorý napadnuté uznesenie pokladal za nezákonne a žiada podľa § 193 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku
zrušiť a vrátiť súdu 1. stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. V uznesení Okresného súdu Vranov

nad Topľou, ale aj v rozhodnutí sťažnostného súdu je konštatované, že v prípade trestného konania
sp. zn. 2T/57/2013 ide o naozaj extrémny prípad neprimerane dlhého konania, u ktorého je potrebné
trestné stíhanie zastaviť aj s poukazom na predpokladaný rozsudok vo veci, či už pre prípad uznania
alebo neuznania viny. Obhajoba zastáva názor, že závery z uznesenia Okresného súdu Vranov nad
Topľou sp. zn. 2T/57/2013 o zastavení trestného stíhania a uznesenia Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 6To/33/2022, ktorým zamieta sťažnosť prokurátora, je možné plne aplikovať aj na trestné
stíhanie vedené voči obžalovanému A. B. a u skutku právne posudzovaného v obžalobe ako zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3, pism. a) Tr. zákona, upustiť od uloženia trestu, prípadne trestné
stíhanie zastaviť. Obhajoba opakovane poukazuje na skutočnosť, že sa jedná naozaj o extrémny prípad
neprimerane dlhého konania, kedy od podania obžaloby 20.07.2012 až do rozhodnutia prvostupňového

sudu rozsudkom sp. zn. 12T/145/2012 zo dňa 06.03.2023 uplynulo 11 rokov, pričom obžalovaný A.
B. nezadal príčinu k takejto neprimeranej dĺžke konania. Je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný A. B.
sa nevyhýbal trestnému stíhaniu, zdržiaval sa na adrese trvalého bydliska, kde preberal doručované
písomnosti a nastúpil k výkonu trestu odňatia slobody na základe právoplatného rozsudku Krajského
súduvPrešovesp.zn.5To/30/20418zodňa24.04.2019.ObžalovanýA.B.žijeodvzneseniaobvineniao

trestnom stíhaní zo dňa 15.11.2007 viac ako 15 rokov v právnej neistote, v stálych obavách o budúcnosť
svojej rodiny. Na základe uvedeného obhajoba navrhuje, aby odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu
§ 317 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku napadnutý rozsudok o vine A. B. zo spáchania zločinu podvodu § 221
ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr.
poriadku o veci sám rozhodol a spod obžaloby ho podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku oslobodil, nakoľko

nebolo preukázané, že sa obžalovaný dopustil konania v zmysle skutkovej vety, alternatívne v prípade
uznania viny, upustil od uloženia trestu.

Následne obžalovaný predložil písomne odôvodnené doplnenie odvolania prostredníctvom obhajcu,
v dôvodoch ktorého uviedol, že odvolanie obžalovaný dopĺňa s poukazom na novelu Tr. zákona a

Tr. poriadku účinnú od 05.08.2024. Vzhľadom na ustálenú výšku škody pri trestnom čine podvodu, je
potrebné konanie obžalovaného A. B. podriadiť pod kvalifikovanú skutkovú podstatu prečinu podvodu
podľa § 221 ods. 2) Tr. zákona a pri trestnom čine subvenčného podvodu sp. zn. 33T/200/2008 je
nutné konanie A. B. podriadiť pod kvalifikovanú skutkovú podstatu podľa § 225 ods. 5 Tr. zákona.
Obhajoba v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5To/30/2018

zo dňa 24.04.2019, v ktorom odvolací súd zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Prešov a
uložil obžalovanému A. B. trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Okresný súd Prešov uznesením zo
dňa 25.04.2023 sp. zn. 3PP/20/2023 rozhodol, že odsúdeného A. B. podmienečne prepúšťa z výkonu
trestu odňatia slobody a podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Podľa § 68
ods. 1 Tr. zákona nariaďuje probačný dohľad nad odsúdeným v trvaní 1 rok. Podľa § 51 ods. 4 písm.

k Tr. zákona odsúdenému ukladá povinnosť počas nariadeného probačného dohľadu zamestnať sa,
alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Odsúdený A. B. v čase podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody dodržiaval všetky uložené povinnosti a obmedzenia. Odsúdený
počas podmienečného odsúdenia sa doposiaľ nedopustil ani len priestupku, je zamestnaný vo firme
B., G. a vedie riadny život. Obhajoba opakovane poukazuje aj na neprimeranú dobu rozhodovania

prvostupňového súdu, kedy od podania obžaloby uplynulo viac ako 12 rokov, pričom tieto prieťahy v
konaní nezapríčinil sám odsúdený. Na základe vyššie uvedeného a s poukazom na novelu Tr. zákona
obhajobanavrhuje,abyodvolacísúdupustiloduloženiasúhrnnéhotrestu,nakoľkotrestuloženýskorším
rozsudkom na ochranu spoločnosti a na nápravu páchateľa je dostatočný.Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj

správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Po takomto preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného na podklade
argumentácie v ňom prezentovanej nebolo dôvodné, z hľadiska argumentácie, čo do výroku o vine, aj

napriek tomu rozsudok vo výroku o treste zmenil v jeho prospech, na podklade zmeny právnej úpravy,
novely Tr. zákona účinného od 06.08.2024 tak, ako to napokon aj obžalovaný v ostatnom doplnení
odvolania navrhol.

Krajský súd ďalej zistil, že okresný súd vykonal dokazovanie náležitým spôsobom. Vykonané dôkazy
vyhodnotil v súlade so zákonom, preto správne zistil skutkový stav a to v rozsahu potrebnom pre jeho

rozhodnutie. Vzhľadom k tomu, preto urobil (avšak len sčasti) zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o vine.
Svoje skutkové a právne závery súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu
a presvedčivo odôvodnil a preto sa odvolací súd s jeho argumentáciou stotožnil a v podrobnostiach na
ňu odkazuje.

Aj preto vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že odvolacie konanie pred krajským súdom je v spojení
skonanímpredprvostupňovýmsúdomkonanímtvoriacimjedencelok,keďžepredmetkonaniajetotožný
– krajský súd nemá dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať), dôkazy a skutočnosti z nich
plynúce, na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o vine obžalovaného a druhu a výmere
trestu tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

Odvolací súd preto upriamil pozornosť už len na reakciu proti odvolacím námietkam obžalovaného
a okresného prokurátora a pritom zohľadnil len tie, ktoré sú právne relevantné, týkajúce sa podstaty
(predmetu) konania, majúce vplyv na posúdenie zákonnosti a dôvodnosti odsúdenia obžalovaného
a určeného druhu trestu a jeho výmery.

Najsamprv krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že každý obžalovaný v rámci práva na obhajobu
má právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky skutočnosti, argumenty na svoju obranu, oproti
skutočnostiam,ktorésamukladúzavinuadôkazomonich,vrámcitohopríkladmoajuvádzaťnepravdu,
ak to má osvedčiť jeho obhajobnú argumentáciu, keďže dôkazné bremeno znáša štát prostredníctvom

žalobcu, ktorým je prokurátor.

Nosúčasneplatí,žesúdprihodnotenívykonanýchdôkazov(vovzájomnýchsúvislostiach)jednotlivoako
aj v celom ich súhrnne v súlade s pravidlami stanovenými pre hodnotenie dôkazov bez toho, aby narušil
rovnováhuhodnoteniadôkazov,produkovanýchakovprospechtakajvneprospechobžalovaného,musí

prihliadať na obranu obžalovaného v kontexte všetkých dôkazov, a teda či argumentácia obžalovaného
v rámci obhajoby sa nevymyká pravidlám logiky, inak povedané, či skutočnosti, ktoré obžalovaný v rámci
obhajoby tvrdí, sú ním predkladanými dôkazmi, resp. argumentmi nielen overiteľné, ale či sú súčasne
aj spôsobilé dôkazy predložené spolu s obžalobou spochybniť, či dokonca vyvrátiť do takej miery, že
prokurátor nie je schopný uniesť dôkazné bremeno a bez rozumných pochybností nie je možné potom

na ich podklade obžalovaného uznať vinným zo spáchania žalovanej trestnej činnosti.

V tejto súvislosti je preto potrebné uviesť, že obsah odvolacích námietok obžalovaného prezentovaných
aj v rámci obrany na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, resp. niektoré dôkazy účelovo hodnotí a vykladá vo svoj prospech, nie úplne a bez

konfrontácie s dôkazmi inými produkovanými v rámci dokazovania.

Súčasne platí, že podstatná časť odvolacích námietok obžalovaného, ktorými argumentoval, už boli
prednesené v priebehu dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, aj v rámci záverečných rečí,
s ktorými sa v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd vysporiadal a ktoré si aj krajský

súd osvojil.

Krajský súd preto v ďalšom postupe túto argumentáciu len dopĺňa o fakty plynúce z vykonaného
dokazovania, ktoré v súhrnne s dôvodmi už uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku súduprvého stupňa vedú k záveru o náležitom zistení skutkového stavu veci pre meritórne (konečné)
rozhodnutie v posudzovanej veci obžalovaného A. B..

V prvom rade je potrebné zvýrazniť, že obžalovaný A. B. v rámci svojej obrany (v kontexte
obhajoby) uvádza skutočnosti, ktoré nebolo možné overiť produkovanými dôkazmi, ale práve naopak
pri konfrontácii s dôkazmi v rámci trestného konania produkovanými najmä výpoveďami svedkov a
zaistených listinných dôkazov bez rozumných pochybností jeho tvrdenia nenašli oporu vo vykonanom
dokazovaní.

V posudzovanom prípade nie je sporné, že obaja pôvodne obžalovaní A. B. a nebohý D. C., sa v čase,
kedymalodochádzaťkpáchaniutrestnejčinnostiimkladenejzavinuvobdobí01.06.2006do20.06.2006
osobne poznali, obžalovaný A. B. nepopiera, že v tom čase bol niekoľkokrát osobne vo A. N. O., za
účelom realizácie projektu spoločnosti G. G., H. F. XX, I., a to výroby nemrznúcich zmesi (na výrobu
ktorých ako jediný z obžalovaných mal tzv. licenciu obž. A. B., ale aj reálne skúsenosti s ich výrobou),

kde mali údajne zamestnávať podľa projektu cca 50 zamestnancov práve v prevádzke vo A. N. O., P.
Q. XXX.

Všetci vypočutí zástupcovia poškodených spoločností J. K., J. J. A., J. W. D., D. O. V. D., J., O. V.
st, L. B., boli v rôznych formách komunikácie (telefonicky, emailom a pod.), no nikdy nie osobne,

v kontakte s osobou, ktorá im bola predstavená ako pán B., resp. s tým, že objednávku vybavuje
p. B., reprezentujúcou spoločnosť G., G., I., kde s osobou vystupujúcou pod týmto menom potom
uzatvárali (prijímali) v skutkovej vete napadnutého rozsudku sumarizované tzv. kontrakty, obchodné
zmluvy s určeným predmetom (tovarom, službou), kde objednávajúcim bola vždy spoločnosť G., G., I.,
za ktorú vždy vystupovala osoba pána B..

V tom istom čase, ako sám obžalovaný A. B. vypovedá, keď mal navštevovať mesto Vranov nad Topľou,
boli mu predstavené dve ženy - svedkyne S. S. a J. O. v tzv. budúcich priestoroch prevádzky spoločnosti
G. G., vo A. N. O., ktoré obžalovaný B. od začiatku vnímal ako zamestnankyne spoločnosti.

Svedkyne S. S. a J. O., ktoré v uvedenej spoločnosti boli zamestnané ako administratívne
zamestnankyne len cca niečo cez dva mesiace (dokonca svedkyňa J. O. podľa vlastného tvrdenia len
cca 3 týždne) - ktorým bol obžalovaný A. B. zase pánom C. predstavený ako pán A. (A.), resp. p. O.
ako p. B., ktorého vnímali nie len ako osobu sprevádzajúcu p. C., ale ako osobu spoluzodpovednú za
vedenie spoločnosti, (vedúceho výroby, či prevádzky). Predovšetkým platí, že najmä od obžalovaného

A. B. prijímali pokyny, kedy a kde bude potrebné zabezpečiť a zrealizovať prevzatie rôznych strojných
zariadení (tzv. pokyny na preberanie strojov, ich uskladnenie), ktoré bolo realizované vždy tak, že pri
tom nikdy nikto z obžalovaných osobne prítomný nebol. Súčasne platí, že už buď v priebehu pár hodím
po dodaní týchto zariadení alebo najneskôr už nasledujúci deň a to aj cez víkend, (mimo pracovných
dní) boli tieto strojné zariadenia a ich príslušenstvo, buď oboma obžalovanými spoločne alebo navzájom

od seba nezávisle a samostatne obžalovanými C. a B. z priestorov prenajatých spoločnosťou G., G.,
vo A. N. O., P. Q. XXX, určených ako budúce výrobné priestory, odvezené na neznáme miesto. Obe
menované svedkyne zhodne potom vysvetľovali, že im bolo obžalovanými, resp. obžalovaným A. B.,
ktoré ho vnímali ako – osobu prejavujúcu aktívnejší záujem o uvedenú výrobnú prevádzku vysvetlené,
že je buď potrebné tieto zariadenia presunúť do skladových priestorov, lebo sa v budúcej výrobnej hale

bude robiť podlaha alebo ich už rovno presunúť do nových (iných) výrobných priestorov.

Uvedené výpovede menovaných svedkýň, do istej miery potom dopĺňa bez zásadnejších rozporov aj
svedok A. A., ktorý bol v tom čase strážnikom v objekte bývalej G. vo A. N. O., P. Q. XXX, v priestoroch
ktorého mala sídliť aj výrobná prevádzka spoločnosť G., G. U. T., I., ktorý potvrdil, že počas obdobia

mesiacov mája až júna roku 2006 dvaja muži v strednom veku, ktorých mená, ani ich bližší popis nevedel
poskytnúť, mali z prevádzky spoločnosti G. vo večerných hodinách (aj počas víkendov) vyvážať nejaký
tovar na osobnom motorovom vozidle typu Pick – up, pričom auto malo I. ŠPZtky, načo mal v tom čase aj
upozorniť svedkyňu S. S. a J. O., ktoré túto skutočnosť pre odstup času nevedeli jednoznačne potvrdiť,
no súčasne výslovne nepopreli.

Rovnako svedok W. I., ktorý sa stal na krátku dobu, za sľúbenú finančnú odmenu, približne po dobu
jedného mesiaca od 27.06.2006 konateľom obchodnej spoločnosti G. G., H. F. XX, I., potvrdzuje
prítomnosť osoby obžalovaného A. B. v čase, kedy obžalovaný C. previedol spoločnosť G., G., najeho osobu na svedka W. I.. Obžalovaný B. mal obžalovaného C. opakovane voziť za svedkom I. do
pohostinstva v U..

Svedok L. B. zase osvedčuje, že od dňa 01.05.2006 mal byť zamestnancom spoločnosti G., G., H. F. XX,
I. - na pracovnú pozíciu prevádzkara s tým, že tomuto svedkovi bola vystavená ako držiteľovi aj platobná
karta majiteľa spoločnosti G. v J.. V tom čase malo byť okrem iného aj jeho úlohou osvedčovať v prípade
potreby telefonickú komunikáciu za uvedenú spoločnosť po objednaní strojných zariadení, o čo ho mal
požiadať obžalovaný C.. Menovaný svedok potvrdil, že obžalovaný A. B. bol osobne prítomný počas

celého procesu zabezpečenia potrebných úradných listín, aby sa svedok mohol stať tzv. zodpovednou
osobou vystupujúcou v mene spoločnosti, dokonca sa mal osobne v S. z vlastnej iniciatívy pričiniť, aby
mu bol príkladmo včas vydaný výpis registra trestov, ale aj ostatné listiny.

Z jednotlivých výpovedí označených svedkov je možné potom uzavrieť (aj svedka L. B.
aj napriek zjavným nezrovnalostiam v jeho výpovediach v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní,

ktoré je možné hodnotiť ako tzv. nie úplné výpovede, v ktorých pôvodne prítomnosť obžalovaného
A. B. nespomína), je možné bez rozumných pochybností uzavrieť, že obžalovaný A. B. bol osobne
pri tom a mal preukázateľne vedomosť, že obžalovaný C. ponúkol L. B. tzv. vedúceho prevádzky
spoločnosťou G., G., I., prevádzka, vo A. N. O., P. Q. XXX, s určitými samostatnými kompetenciami a to
presne v čase, kedy malo dochádzať k páchaniu žalovanej trestnej činnosti v posudzovanom prípade.

Obžalovaný A. B. mal mať k dispozícii aj osobné údaje svedka L. B., ktoré mu mal okrem iného pomáhať
zabezpečiť aktuálny odpis registra trestov, čím mal vytvorené všetky podmienky na zneužitie tejto
situácie a vystupovať pri telefonickom objednávaní alebo prostredníctvom emailu strojných zariadení
a ich príslušenstva ako p. B..

Hodnotiac vyjadrenia menovaných svedkov, ale aj spoluobžalovaného C., ktorý sám sprvoti vypovedal,
že sa mal, resp. mu bol pôvodne predstavený spoluobžalovaný A. B. ako A. B., je možné bez rozumných
pochybností uzavrieť, rovnako ako okresný súd, že obžalovaný A. B. bol počas doby od 01.06.2006 do
20.06.2006, kedy spoločne s obžalovaným C. sa dopúšťal konania im kladeného za vinu v napadnutom
rozsudku, v osobnom bezprostrednom kontakte s obžalovaným C., no predovšetkým v čase, kedy

uvedené strojné zariadenia a ich príslušenstvo bolo fyzicky preberané svedkyňami S. S., resp. J. O.,
na prevádzke spoločnosti G., G., I., prevádzka vo A. N. O., P. Q. XXX, bol osobne prítomný nielen
pri komunikácii s menovanými svedkyňami, kedy a za akých okolností majú byť dodané tieto zariadenia,
ale najmä pri bezprostrednom odvážaní týchto zariadení z priestorov prevádzky na ul. Q..

V tejto súvislosti je potom potrebné ešte pripomenúť, že práve obžalovaný A. B. bol ten, kto mal
byť tzv. odborným garantom pri realizácii projektu výroby nemrznúcich zmesí spoločnosťou G., G.,
I., prevádzka vo A. N. O., P. Q. XXX, (rozsudok Okresný súd Prešov sp. zn. 33T/200/2008, zo
dňa 14.12.2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 5To/30/2018-3514, zo dňa
24.04.2019) a preto bol, oproti obžalovanému C., odborne zdatným aj pri objednávaní týchto strojných

zariadení a ich príslušenstva, ktoré sa mali, resp. by sa mali (aj dali) bez rozumných pochybností
používať pri výrobe týchto nemrznúcich zmesí príkladmo aj etikety fiktívnych produktov, či fiktívnych
faktúr a pod.

Je na mieste zvýrazniť, ako to vecne správne uzavrel okresný súd, že produkovaným dokazovaním

nebolo zistené, aby v tom čase od 01.06.2006 do 20.06.2006 iná osoba od oboch obžalovaných, či už
oprávnená, či neoprávnená osoba, bez akéhokoľvek vzťahu k spoločnosti G. G., I., prevádzka vo A. N.
O., P. Q. XX, mohla získať nejaký prístup, či už len k mailovej adrese tejto spoločnosti, alebo bez priamej
fyzickej prítomnosti aj k osobnému počítaču tejto spoločnosti a následne, či už len z mailovej adresy,
alebo aj z osobného počítača, mohli byť zaslané tieto jednotlivé mailové objednávky.

Napokon ako to opakovane správne hodnotí aj okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku,
nie je možné posudzovanú trestnú vec obžalovaných D. C. a A. B. hodnotiť izolovane od inej
trestnej veci (ktorej sa dopustili v totožnom období ak v posudzovanom prípade), v ktorej spolu aj
s ďalším obžalovaným W. B. boli rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 33T/200/2008-3399, zo

dňa 14.12.2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 5To/30/2018-3514, zo dňa
24.04.2019, právoplatným dňa 24.04.2019, uznaní vinnými pre obzvlášť závažný zločin subvenčného
podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 2, ods. 6 písm. a) Tr. zákona.Vychádzajúc z obsahu oboznámeného spisu Okresného súdu Prešov, konanie pre ktoré boli uznaní
vinnými obžalovaní D. C. a A. B. v trestnej veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/200/2008 totižto
vysvetľuje aj motív (okrem zjavnej zištnosti) ich konania v posudzovanom prípade, ktoré - vo veci

obzvlášť závažného zločinu subvenčného podvodu - len malo fiktívne potvrdzovať, tzv. osvedčovať (a
zase aj naopak) - projekt týkajúci sa poskytnutia nenávratného finančného príspevku v celkovej výške
11.315.712,- Sk Y. L., G. A. M. U. A. N. O. spoločnosti G. G. U. T., H. F. XX, I., ktorej konateľom bol práve
už nebohý spoluobžalovaný C., a to okrem iného aj na projekt výroby nemrznúcich zmesí (na výrobu
ktorýchakojedinýzobžalovanýchmaltzv.licenciuobž.A.B.,aleajreálne skúsenostisichvýrobou),kde

mali údajne zamestnávať podľa projektu cca 50 zamestnancov práve v prevádzke vo A. N. O., P. Q. XXX,
kde na tento projekt mali mať už v tom čase uvoľnené (schválené) finančné prostriedky od uvedeného
úradu – teda štátu. Podvodným objednávaním označených strojných zariadení s príslušenstvom v tom
istom čase, ktoré boli použiteľné pre predpokladaný projekt, mali tak vytvoriť dojem, že od začiatku
s týmto projektom výroby nemrznúcich zmesí myslia vážne a nejde len o ich podvodné vylákanie
finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

V kontexte doposiaľ uvedeného vo svojom súhrne, ale aj z pohľadu obrany obžalovaného potom
krajský súd uzatvára, že nie je podstatné, ako so strojnými zariadeniami a ich príslušenstvom bolo
naložené potom, čo boli dodané na miesto určenia, ale to, že v čase ich objednávania vystupoval
obžalovaný A. B. pod iným menom (B.), pričom obžalovaný tak konal s motívom (vedel), rovnako ako

spoluobžalovaný D. C., že objednané strojné zariadenia a ich príslušenstvo, resp. iné prostriedky alebo
aj čistiace prostriedky, ktoré sa pri využívaní týchto strojných zariadení mali používať, nebudú podľa
dojednaných zmluvných podmienok nie len včas, ale vôbec uhradené, čím týmto konaním spoločne
so spoluobžalovaným (nebohým) C. vedome učinili konanie, ktorým uviedli poškodených do omylu
o korektnosti ich úmyslu pri objednávaní tohto tovaru od poškodených (dodávateľov), pričom práve na

podklade týchto podvodným úmyslom zahrnutých objednávok poškodení urobili dispozíciu so svojím
majetkom v prospech obžalovaných, objednaný tovar im dodali, tak aby sa dostal sféry ich dispozície
a mohli s ním po dodaní voľne disponovať, kde obžalovaní následne po dodaní tovaru za tovar riadne
nezaplatili, resp. nezaplatili vôbec, pričom že sa tak stane, vedeli a konali už s vopred stanoveným
úmyslom.

Krajský súd pri právnom posúdení ustáleného konania obžalovaných, ako už bolo skôr uvedené, však
pri rozhodovaní o odvolaní obžalovaného musel rešpektovať a zohľadniť aktuálnu právnu úpravu, kedy v
dôsledku prijatia zákona č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon,
v znení neskorších predpisov, došlo k úprave trestných sadzieb pri niektorých majetkových trestných

činoch, zároveň so zavedením nového kvantitatívneho nastavenia škodových kvalifikačných pásiem
v ustanovení § 125 Tr. zákona, čo má aj v prípade obžalovaného za následok zmiernenie právneho
posúdenia stíhaného trestného činu, vo vzťahu k kvalifikácii spôsobenej majetkovej škody, čo priamo
ovplyvnilo kvalifikáciu skutku spáchaného obžalovaným, a to v prospech obžalovaného.

Podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona v znení do 06.08.2024, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného
obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku
malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona v znení do 06.08.2024, odňatím slobody až na štyri roky sa páchateľ

potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

Podľa § 221 ods. 3 písm. a/ Tr. zákona v znení do 06.08.2024, odňatím slobody na dva roky až osem
rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu,

Podľa§124ods.1Tr.zákona,vzneníúčinnomod06.08.2024,škodousanaúčelytohtozákonarozumie
ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma,
ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach.
Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Podľa § 125 ods. 2 Tr. zákona, ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate
spôsobenie škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí
byť spôsobená aspoň škoda malá.Podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona, v znení do 06.08.2024, prvá a druhá veta, škodou malou sa rozumie
škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok
takej sumy.

Podľa § 125 ods. 1 Tr zákona, v znení účinnom od 06.08.2024, škodou malou sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou
škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty

veci a rozsahu činu.

Odvolací súd konštatuje, zohľadniac uvedené skutočnosti a závery vykonaného dokazovania,
posudzujúc zistené skutočnosti jednotlivo a zároveň komplexne v ich súvislostiach, že v konaní bolo bez
rozumných pochybností dostatočne preukázané, že konaním obžalovaného A. B. spolu s už nebohým
D. C. došlo k naplneniu pojmových znakov prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona účinného

od 06.08.2024 vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

Krajský súd súc si vedomý, že okresný súd mal právne posúdiť konanie obžalovaných podľa právnej
úpravy, účinnej pred novelou Trestného zákona účinnou od 06.08.2024, kedy mal celkovú škodu, ktorú
malispôsobiťpoškodenýmvskutku1-5(vprípadevšetkýchpiatichskutkov)rozsudkujejsčítaním,keďže

mali spolu tvoriť čiastkové útoky pokračujúci trestný čin, správne ustálil na sumu 1.162.811,- Sk, t.j.
38.598,25 eur, čím mali pôvodne spôsobiť tak na cudzom majetku značnú škodu, pričom podľa aktuálnej
právnej úpravy by mala súhrnná suma uvedenej škody dosiahnuť hranicu maximálne väčšej škody, čím
by malo byť jeho (ich) konanie právne posúdené ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona,
si krajský súd však nemohol osvojiť.

Súčasne platí, že pri absencii odvolania zo strany prokurátora v neprospech obžalovaného, krajský súd
totižto nemohol napraviť pochybenie okresného súdu, ktorý síce správne v odôvodnení napadnutého
rozsudku škodu v celosti ustálil, táto skutočnosť sa však nepreniesla aj do skutkovej vety výroku
napadnutého rozsudku na záver zhrnutím, že konaním obžalovaných, teda A. B. spolu s už nebohým

obžalovaným D. C. mali v prípade všetkých piatich skutkov spoločne spôsobiť škodu v celkovej sume
1.162.811,- Sk, t. j. 38.598,25 eur.

Pri nemožnosti zásahu do skutkového stavu (vety napadnutého rozsudku) krajským súdom
v neprospech obžalovaného ( § 322 ods. 3 Tr. poriadku) však krajský súd tento nedostatok odstrániť

nemohol, a preto mu nezostávalo iné, ako právne posúdiť každý jeden zo skutkov kladený za vinu
obžalovaným a teda aj obžalovanému A. B. nie ako pokračujúci trestný čin podvodu, ale ako samostatné
skutky, každý právne posúdený ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona.

Odvolací súd preto na podklade odvolania zrušil rozsudok vo výroku o vine a treste a rozhodol vo

veci sám, pričom upravil právnu kvalifikáciu spáchaného skutku v súlade s aktuálnou právnou úpravou
a uvádzanými právnymi úvahami, rešpektujúc zároveň ust. § 2 ods. 1 Tr. zákona.

Súd následne nanovo rozhodoval o treste, zohľadňujúc upravenú právnu kvalifikáciu spáchaného
skutku; rešpektujúc zákonné podmienky ukladania trestov.

Zákonná trestná sadzba pri prečine podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona je až dva roky.

Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade odsúdenia páchateľa je primeranosť uloženého
trestu nevyhnutným predpokladom pre dosiahnutie výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutnou

podmienkou prevýchovy páchateľa je akceptovanie trestu ako spravodlivého následku protiprávneho
konania. Je zrejmé, že v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii nemôže dôjsť. Uznanie
spravodlivosti trestu má predovšetkým práve pôsobenie výchovné. V záujme individualizácie trestu súd
pri určovaní druhu a výmere trestu prihliada o.i. na konkrétne okolnosti a spôsob spáchania činu a jeho
následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, pomery

páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa) či možnosť jeho nápravy.
Nevyhnutné je celkové posúdenie osobnosti obžalovaného, jeho osobnostného profilu, charakterových
vlastností, veku a podobne, ako aj individuálne posúdenie pohnútok a dôvodov, ktoré viedli k spáchaniu
trestného činu. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaníďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu tak, aby viedol riadny život. Tak ako
pri rozhodovaní o vine, i pri rozhodovaní o treste sa presvedčenie súdu vytvára na základe logického
úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu, rešpektujúc

§ 34 Tr. zákona a zásady ukladania trestov.

Odvolací súd zdôrazňuje, že právoplatným odsúdením stráca odsúdená osoba bezúhonnosť, čo sa
môže nepriaznivo prejaviť v jej občianskom živote. Bezúhonnosť je podmienkou na vykonávanie
niektorých činností, povolaní alebo funkcií. Nepriaznivé následky odsúdenia zostávajú aj po tom, čo

sa odsúdený po výkone uloženého trestu vracia do spoločnosti, keďže evidencia trestov vo výpise
zregistratrestovuvádzavšetky,ajnezahladenéodsúdenia,vrátaneúdajovopriebehuvýkonuuložených
trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení. Predchádzajúce odsúdenie tak môže negatívne
ovplyvňovať proces resocializácie.

Odvolací súd vzhľadom na všetky zistené okolnosti pri rozhodovaní o treste prihliadol na skutočnosť, že

obžalovanýpospáchanípredmetnejtrestnejčinnostivposudzovanom prípadeavykonanítrestuodňatia
slobodymuuloženéhorozsudkomOkresnéhosúduPrešovč.k.33T/200/2008-3399,zodňa14.12.2017,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 5To/30/2018-3514, zo dňa 24.04.2019,
právoplatným dňa 24.04.2019, ako osvedčenia sa v rámci probačného dohľadu, žije riadnym spôsobom
života, je bezúhonnou osobou. Z Centrálneho registra priestupkov a správnych deliktov vyplýva, že

obžalovaný sa za posledných päť rokov nedopustil žiadneho priestupku. Z vykonaného dokazovania
súd nemal iné poznatky o konfrontácii obžalovaného so zákonom, pričom charakter obžalovaného,
jeho správanie a život po spáchaní týchto skutkov preukazuje bezúhonnosť a podstatné rešpektovanie
právnych noriem.

Krajský súd zohľadňoval tiež nezanedbateľnú skutočnosť, na ktorú síce poukázal aj súd prvého stupňa,
a to dobu od spáchania skutku a dĺžku prípravného konania, s dĺžkou konania pred súdom, ktoré však
nesprávne vyhodnotil. Preskúmaním spisového materiálu je nevyhnuté dať obžalovanému za pravdu,
že v posudzovanom prípade ide o extrémne bezdôvodne dlhodobo trvajúce trestné konanie, ktoré bolo
spôsobené predovšetkým z dôvodu neprítomnosti osoby obžalovaného D. C. a nemožnosti zabezpečiť

ho pre úkony trestného konania, no súčasne aj preukázateľných bezdôvodných prieťahov v konaní
okresného súdu pri opakovaných zmenách osoby zákonného sudcu, či bezdôvodnými prieťahmi v jeho
konaní. Je potrebné podotknúť, že obžalovaný skutočne v priebehu celého trestného konania buď
využijúc svoje právo odmietol vypovedať, no nezmaril úkony prípravného konania, ale hlavne v rámci
dokazovania na hlavnom pojednávaní, vždy bol súdu k dispozícii, resp. dal súhlas na konanie v jeho

neprítomnosti po predchádzajúcom riadnom ospravedlnení, dokonca opakovane súhlasil aj so zmenou
v zložení senátu, či osoby samosudcu, čím umožnil súdu plynulo pokračovať v dokazovaní v rámci
hlavného pojednávania.

Za danej situácie mal krajský súd za to, že boli splesnené podmienky pre poskytnutie určitej satisfakcie

za extrémne dlhú dobu trvania jeho trestného stíhania, v tomto prípade preto mal zato, že boli splnené
podmienky pre aplikáciu ust. § 44 Tr. zákona od 06.08.2024 upustiť od uloženia súhrnného trestu
obžalovanému, pretože trest uložený mu rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/200/2008
zo dňa 14.12.2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5To/30/2018 zo dňa
24.04.2019, právoplatným dňa 24.04.2019, ktorým bol obžalovanému podľa ustanovenia § 225 ods. 6

Tr. zákona, s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona, uložený trest odňatia slobody vo výmere
5 (piatich) rokov, na ktorého výkon bol v zmysle ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zákona zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň mu bol v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1
Tr. zákona, s použitím ustanovenia § 78 ods. 1 Tr. zákona, uložený ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch)
rokov, pokladá za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.

Napokon v nezmenenej podobe, rovnako ako okresný súd zaviazal obžalovaného A. B. k náhrade škody,
ktorú mal spôsobiť spolu s už nebohým D. C. tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

Na základe týchto skutočností, citovaných zákonných ustanovení a právnych úvah rozhodol odvolací
súd tak, že zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d/, Tr. poriadku a súčasne podľa § 322

ods. 3 Tr. poriadku sám vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľnePoučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.