Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/73/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200088
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:5023200088.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný ako predseda

senátu a JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Petra Vysaníková (sudkyňa spravodajkyňa) ako členky
senátu vo veci žalobkyne: S. S., R.. X. O. XXXX, I. XXX, zastúpenej: Advokátska kancelária AŠTARY,
s. r. o., IČO: 53 588 452, Mariánske námestie 29/6, Žilina, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych
vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 23. januára 2023, č. UPS/US7/
SSVODPPKPC1/SOC/2023/1625, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v
Banskej Bystrici č. k. ZA-27Sa 4/2023-110 z 30. apríla 2024 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-27 Sa 4/2023-110 z 30. apríla 2024 sa zrušuje vo

výroku II a III a vec sa mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že žalobkyňa žiadosťou z 26. júla 2022 požiadala
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto o poskytnutie peňažného
príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla podľa § 38 ods. 1 písm. b) druhého bodu zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov. Na tento

účel posúdil jej zdravotný stav posudkový lekár a svoje závery vyjadril v posudku z 3. augusta 2022. Za
rozhodujúcezdravotnépostihnutieurčildepresívnuporuchuschronifikovanýmpriebehompodľakapitoly
IV položky 4 písm. b) [Afektívne poruchy nálady (manické, depresívne, periodické) - stredná porucha]
prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., ktorému priradil mieru funkčnej poruchy 50 % (z rozpätia 30 až
50 %). Okrem iného ustálil, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu dopravu podľa § 14 ods. 6
zákona č. 447/2008 Z. z.
2. V rámci sociálneho zisťovania, ktoré úrad vykonal 17. augusta 2022, okrem iného zistil, že žalobkyňa

poberá invalidný dôchodok, je zamestnaná na polovičný úväzok, je v dispenzári psychiatra kvôli
depresívnej poruche, stave úzkosti, taktiež má bolesti chrbtice a lieči sa v ambulancii chronickej
bolesti. Jej chôdza je podľa neho samostatná, na dlhšie vzdialenosti však využíva francúzsku barlu,
má obmedzenú fyzickú výkonnosť a slabosť. Prepravuje sa autom (napr. do klubu dôchodcov, ktorý
navštevuje), šoféruje sama, spojmi necestuje, pretože jej to nerobí dobre na psychiku. Na základe týchto
podkladov úrad práce vypracoval komplexný posudok z 26. augusta 2022, v ktorom žalobkyni nenavrhol
príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného

motorového vozidla pre nesplnenie legislatívnych kritérií. Vychádzajúc z tohto komplexného posudku,
úrad práce rozhodnutím z 9. septembra 2022 nepriznal žalobkyni uvedený príspevok. Proti nemu podala
žalobkyňa odvolanie, v ktorom okrem iného namietla, že jej zdravotný stav sa zhoršuje, v práci sa jej
stáva, že má úzkostné stavy, a v sociálnych situáciách má fobické prejavy.3. Posudkový lekár ústredia v posudku z 19. decembra 2022 preskúmal lekársky nález z júna
2021, nález neurológa z januára 2021, apríla 2021, septembra 2021, neurochirurga z marca 2021,
reumatológa z mája 2021 a júla 2022, ORL z augusta 2021, psychológa, psychiatra z roku 2021 a 2022

(posledný zo septembra 2022), ortopéda z marca a apríla 2022, interného lekára z júna 2022, lekársky
nález z júla 2022, fyzioterapeutický záznam z augusta až septembra 2022 a záznam o poskytnutí
lekárskej pomoci z novembra 2022. Následne posudkový lekár ustálil rovnaké rozhodujúce zdravotné
postihnutie a mieru funkčnej poruchy ako posudkový lekár úradu. V odôvodnení posudku uviedol, že
žalobkyňa je „v dlhodobej liečbe psychiatra pre depresívnu poruchu s chronifikovaným priebehom bez

psychotických príznakov, v komorbidite posttraumatická stresová porucha a špecifikovaná (izolovaná)
fóbia, klinicky je orientovaná. Nie sú často sa opakujúcimi prejavmi agresivity (sic!), neovládateľného
a nepredvídateľného správania.“ Vzhľadom na chronický priebeh ochorenia hodnotil mieru funkčnej
poruchy na hornej hranici zákonného rozpätia. Ďalej uviedol, že žalobkyňa má „polytopný chrbticový
syndróm s poruchou statodynamiky a koreňovým dráždením, bez motorického deficitu na periférii
trvalého charakteru. Séronegatívna reumatoidná atritída na bazálnej liečbe. Impingement syndróm

pravého ramenného kĺbu ľahkou funkčnou poruchou. Úchopová schopnosť rúk zachovaná. V oblasti
orientácie a komunikácie bez závažnejšej poruchy. Mobilita zachovaná, chôdza samostatná s oporou
francúzskej barle. Poruchy zvieračov neprítomné“. Preto považoval žalobkyňu za schopnú premiestniť
sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a späť, nastupovať, vystupovať z neho a udržať sa v ňom.
Zároveňniejezaradenádodialyzačnéhoanitransplantačnéhoprogramuaneprebiehaunejonkologická

liečba. Následne žalovaný v komplexnom posudku z 5. januára 2023 takisto dospel k záveru, že
žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Zdôraznil, že
posudkový lekár sa vysporiadal so všetkými predloženými lekárskymi správami, a žalobkyňa napriek
jeho výzve nepredložila správu zo psychiatrického vyšetrenia z 25. novembra 2022. Vychádzajúc z
tohto posudku žalovaný potom tu preskúmavaným rozhodnutím z 23. januára 2023 zamietol odvolanie

žalobkyne.
4. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. ZA-27Sa/4/2023-110 (I) zamietol návrh žalobkyne na
prerušenie konania, no zároveň (II) zrušil preskúmavané rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP
a (III) rozhodol o trovách konania. V odôvodnení vytkol žalovanému, že v lekárskych a komplexných
posudkoch nie je preskúmateľne odôvodnené, prečo žalobkynino psychické ochorenie s fobickými

prejavmi nie je neovládateľným a nepredvídateľným správaním podľa § 14 ods. 6 písm. b) zákona č.
447/2008 Z. z. Z posudkov nemožno zistiť, či lekárske správy objektivizujú okolnosť, že žalobkyňa bola
účastníkom dopravnej nehody a trpí posttraumatickou stresovou poruchou, a nie je ani vyhodnotený
ich vplyv na jej odkázanosť. Správny súd však nezistil nesúlad ustanovení zákona č. 447/2008 Z.
z. s Ústavou Slovenskej republiky, ktorý žalobkyňa tvrdila, a preto zamietol jej návrh na prerušenie

konania. V zhode s judikatúrou kasačného súdu ďalej uviedol, že prevzatie záverov komplexného,
resp. lekárskeho posudku a posudkového záveru do odôvodnenia rozhodnutia nemalo za následok jeho
nepreskúmateľnosť. Na základe § 11 ods. 9 a 10 zákona č. 447/2008 Z. z. považoval za nedôvodnú ani
námietku, že žalobkyňa nebola prizvaná na hodnotenie zdravotného stavu, pretože posudkový lekár to
nepovažovalzapotrebnéasamaotonepožiadala.Taktieždodal,žežalobkyňanepredložilažalovanému

správu z vyšetrenia z 25. novembra 2022, hoci bolo na nej, aby všetky dôkazy predložila počas konania.
II.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaný domáha zrušenia rozsudku správneho súdu a
vráteniamuvecinaďalšiekonanie.Podľaneholekárskeposudkyjednoznačneazrozumiteľneuvádzajú,

že žalobkyňa nemá dokumentované často sa opakujúce prejavy agresivity, neovládateľného alebo
nepredvídateľného správania pri duševnej poruche. Okrem toho je žalobkyňa bez závažnejšej poruchy
mobility a nemá ani ťažkú poruchu zvieračov podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. K uvádzaným
fobickým prejavom v dopravných situáciách sa vyjadril vo svojom rozhodnutí a vyrovnal sa s nimi aj
posudkovýlekár.Dodal,žežalobkyňamáneurotickéstresovéasomatoformnéporuchy(posttraumatická

stresová porucha, špecifikovaná - izolovaná fóbia), ktorým zodpovedá miera funkčnej poruchy 40 %. Na
základe tohto ochorenia by jej tak nebolo možné ani priznať status fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím. Preto považoval fobické prejavy za nepodstatné na účely ustanovenia § 14 ods. 6 písm. b)
zákona č. 447/2008 Z. z. Navyše uviedol, že žalobkyňa je držiteľkou vodičského oprávnenia a aktívne
šoféruje. Ak by však u nej boli preukázané opakujúce sa prejavy agresivity, neovládateľného alebo

nepredvídateľného správania, bolo by povinnosťou ošetrujúceho psychiatra iniciovať zákaz vedenia
motorových vozidiel.
6. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrila.
III.Posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý
rozsudok v napadnutom zrušujúcom výroku a výroku o trovách (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce

konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a v medziach uplatnených
sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
8. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci sú rozhodnutia žalovaného a úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny o nepriznaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Podľa § 38 ods. 1 písm. b) druhého bodu

zákona č. 447/2008 Z. z. možno tento príspevok poskytnúť ťažko zdravotnej postihnutej osobe, ktorá je
odkázaná na kompenzáciu týchto výdavkov. Podľa § 14 ods. 10 tohto zákona je na kompenzáciu týchto
výdavkov fyzická osoba odkázaná vtedy, ak je buď a) odkázaná na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom [a využíva ho na aktivity podľa § 38 ods. 9 písm. a)] alebo b) fyzickou osobou s
ťažkýmzdravotnýmpostihnutímpodľa§38ods.9písm.b),t.j.jezaradenádochronickéhodialyzačného
programu alebo do transplantačného programu alebo sa jej poskytuje akútna onkologická liečba a pri

hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba. Podľa zisteného skutkového stavu žalobkyňa je
ťažkozdravotnepostihnutouosoboupodľa§2ods.3zákonač.447/2008Z.z.smieroufunkčnejporuchy
50 %, no nie je zaradená do programu alebo podliehala liečbe podľa § 38 ods. 9 písm. b) tohto zákona.
Pretobyjejspornýpríspevokmoholbyťpriznanýlenvtedy,akbybolaodkázanánaindividuálnuprepravu
osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 cit. zák.

9. Podľa uvedeného ustanovenia je fyzická osoba odkázaná na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a
pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k
vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy
osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b)

duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného
správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov
prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb. Pri duševných poruchách podľa cit. písmena
b) zákonodarca špecifikuje určité sprievodné javy zdravotného postihnutia (agresivita, neovládateľné
alebo nepredvídateľné správanie), ale aj jeho intenzitu (často sa opakujúce), kvôli ktorým fyzická

osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými
osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej
dopravy osôb. Podľa zisteného skutkového stavu v prerokúvanej veci zostávalo sporným, či žalobkyňa
má takú duševnú poruchu, ktorá je spojená s často sa opakujúcimi prejavmi neovládateľného alebo
nepredvídateľného správania.

10. Podľa § 10 ods. 1 v spojení s ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. je posudková činnosť na účely
kompenzácia zverená len posudkovým lekárom, ktorí sú oprávnení vykonávať posudkovú činnosť.
Podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je následne podľa § 55 ods. 6
tohto zákona komplexný posudok, ktorý sa v súlade s § 15 ods. 1 vypracúva na základe lekárskeho
posudku posudkového lekára podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9.

Posudkový lekár podľa § 11 ods. 3 a 4 cit. zák. pri výkone lekárskej posudkovej činnosti vychádza jednak
z aktuálneho lekárskeho nálezu a z elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej
knižke, ale aj z ďalšej zdravotnej dokumentácie, ktorú posudzovaný predložil počas konania. Ako už
uviedol aj správny súd, správne súdy nemôžu nahradiť závery lekárskeho posudku vlastnou voľnou
úvahou. Lekársky posudok však predstavuje dôležitý dôkaz v správnom konaní, ktorý správny orgán

vyhodnocuje z hľadiska úplnosti, presvedčivosti a toho, či sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami. Žalovaný aj správny súd tak musia skúmať, či obsah, prípadne odôvodnenie posudku
nie je v rozpore s obsahom lekárskych správ alebo niektoré lekárske správy nezohľadňuje, alebo či je
svojou celkovou skladbou preskúmateľný.
11. Z obsahu lekárskeho posudku, ako je reprodukovaný v odseku 3 tohto rozsudku, vyplýva, že

posudkový lekár vzal do úvahy obsah predložených lekárskych správ, vrátane nálezov z psychiatrických
vyšetrení v rokoch 2021 a 2022. Podľa posledného z nich má síce žalobkyňa fobické prejavy, ich
intenzita či sprievodné javy však v týchto správach nie sú bližšie popísané. Na ich základe posudkový
lekár za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie ustálil afektívne poruchy nálady, ale zároveň vzal do
úvahy, že je dlhodobo liečená pre depresívnu poruchu s chronifikovaným priebehom, hoci nemá

psychotické príznaky. Rovnako prihliadol na posttraumatickú stresovú poruchu a izolovanú fóbiu a
vyjadril sa aj k jej mobilite. Podľa kasačného súdu tak nemožno posudkovému lekárovi ani žalovanému
vyčítať, že sa v lekárskom posudku a v preskúmavanom rozhodnutí nezaoberali niečím (prejavmi
žalobkyninho postihnutia v oblasti správania), čo nie je popísané v zdravotnej dokumentácii, z ktorejpodľa citovaných § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 447/2008 Z. z. mali vychádzať. Preto preskúmavané
rozhodnutie nemožno z tohto dôvodu považovať za nepreskúmateľné v zmysle § 191 ods. 1 písm.
d) SSP. Naopak, zdravotná dokumentácia v administratívnom spise poskytuje dostatočnú oporu pre

záver posudkového lekára a následne aj žalovaného, že žalobkyňa nemá často sa opakujúce prejavy
neovládateľného a nepredvídateľného správania do tej miery, že samotná cesta verejnou hromadnou
dopravou by mala za následok degradáciu prirodzenej dôstojnosti žalobkyne.
IV.
Záver

12. Zo všetkých uvedených dôvodov nie je správny záver správneho súdu, že preskúmavané
rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, a jeho rozsudok tak
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. Preto je kasačná
sťažnosť v tomto sťažnostnom bode dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
13. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto

rozsudku (§ 469 SSP). Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých
podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodne správny súd v novom rozhodnutí vo veci samej.
14. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.