Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 12, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-33CbPv/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114229336
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Moťovská Dobošová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1114229336.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovou v spore žalobcu 1/

Asahi Chemical Europe s.r.o., Lužná 716/2, Vokovice, Praha, IČ: 290 29 929, a žalobcu 2/ UPL Slovakia
s.r.o., Komárňanská ulica 16, Nové Zámky, IČO: 36 551 066, obaja práv. zast. S. Legal, s. r. o., Budova
ORBIS,Rajskául.7,Bratislava,IČO:36681075,protižalovanému1/AGRAGROUPa.s.,A.XXX,B.C.,
ČR,IČ:26020343,práv.zast.PETERKA&PARTNERSadvokátníkancelář,s.r.o.,Karlovonám.671/24,
Praha, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky PETERKA & PARTNERS advokátska kancelária
s.r.o., Námestie Mateja Korvína 1, Bratislava, IČO: 35 884 703 a žalovanému 2/ QENERIKA s.r.o.,
Nádražná 58/1489, Ivanka pri Dunaji, IČO: 35 781 777, práv. zast. Advokátska kancelária ŠIMONOVIČ,

s.r.o., Duklianska 887/38B, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 52 838 781, o žalobe z nekalej súťaže takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti, v ktorej sa žalobca domáha proti žalovanému 2/ splnenia povinnosti nepropagovať
prípravky CAMPOFORT ®Fortestim - alfa, CAMPOFORT ®Fortestim - beta, CAMPOFORT ®Fortestim
- gama, CAMPOFORT ®Fortestim - delta a tieto odplatne alebo bezodplatne nedistribuovať, nepredávať
alebo iným spôsobom umiestňovať na trh v SR do ich právoplatnej autorizácie v súlade s nariadením
ES č. 1107/2009 do 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zastavuje.
II. Súd žalobu z a m i e t a.

III.Žalobca1/ažalobca2/súpovinníspoločneanerozdielnenahradiťžalovanému1/ažalovanému2/
100% trov konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 23.10.2014 sa žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu
domáhali, aby súd zaviazal žalovaného v I. a II. rade stiahnuť z trhu SR prípravky FORTESTIM®-
alfa, FORTESTIM® - beta, FORTESTIM® - gama, FORTESTIM® - delta a tieto odplatne alebo
bezodplatne nedistribuovať, nepropagovať, nepredávať alebo iným spôsobom umiestňovať na trh
v SR do ich právoplatnej autorizácie v súlade s Nariadením ES č. 1107/2009 do 10 dní odo

dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Ďalej sa domáhali, aby súd žalovanému v II. rade určil
povinnosť nepropagovať prípravky CAMPOFORT ®Fortestim – alfa, CAMPOFORT ®Fortestim – beta,
CAMPOFORT ®Fortestim – gama, CAMPOFORT ®Fortestim – delta a tieto odplatne alebo bezodplatne
nedistribuovať, nepredávať alebo iným spôsobom umiestňovať na trh v SR do ich právoplatnej
autorizácie v súlade s nariadením ES č. 1107/2009 do 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku. Ďalej žiadali, aby súd uložil žalovanému v I. a II. rade povinnosť zverejniť úvodnú časť a výrok
rozsudku na svojich internetových stránkach D. a D. po dobu 1 roka od právoplatnosti rozsudku, vždy

po dobu 10 sekúnd po otvorení príslušnej internetovej úvodnej stránky, do 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.2. Uvedeného sa domáhal z nasledujúcich dôvodov: žalobcovia sa domáhajú ochrany svojej
súťažnej pozície, do ktorej bolo zasiahnuté na území SR nekalosúťažným konaním žalovaných
v súvislosti s reklamou, distribúciou a predajom prípravkov FORTESTIM®- alfa, FORTESTIM® -

beta, FORTESTIM® - gama, FORTESTIM® - delta a CAMPOFORT ®Fortestim – alfa, CAMPOFORT
®Fortestim – beta, CAMPOFORT ®Fortestim – gama, CAMPOFORT ®Fortestim – delta (ďalej len
„sporné výrobky“) na území SR. Nekalosúťažné konanie žalovaných žalobcovia odôvodňujú tým,
že žalovaný v I. rade vediac o skutočnosti, že prípravky radu Fortesim umiestňované na trh v SR
ako Hnojivá ES obsahujú účinné látky, na základe ktorých sa na prípravy radu Fortestim povinne

aplikuje súčasne aj európska a slovenská legislatíva týkajúca sa prípravkov na ochranu rastlín,
a teda, že prípravky radu Fortestim podliehajú autorizácii Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu
poľnohospodárskeho bez takejto autorizácie v SR umiestňuje – dodáva na trh tieto výrobky, pričom
jediným autorizovaným prípravkom na ochranu rastlín na území SR so zhodnými účinnými látkami
ako sporné výrobky, je prípravok žalobcov autorizovaný pod obchodným názvom Atonik. Žalovaný v II.
rade vediac o skutočnosti, že prípravky radu Fortestim umiestňované na trh v SR ako Hnojivá ES

obsahujú účinné látky, na základe ktorých sa na prípravky radu Fortestim povinne aplikuje súčasne
aj európska a slovenská legislatíva týkajúca sa prípravkov na ochranu rastlín, a teda, že prípravky
radu Fortestim podliehajú autorizácii ÚKSUP bez takejto autorizácie na území SR umiestňuje – dodáva
na trh tieto výrobky, pričom jediným autorizovaným prípravkom na ochranu rastlín na území SR so
zhodnými účinnými látkami ako sporné výrobky, je prípravok žalobcov autorizovaný pod obchodným

názvom Atonik. Žalovaný v II. rade vediac o tom, že prípravky radu Campofort fortestim umiestňované
na trh v SR ako hnojivá nie sú autorizované na území SR v rozpore s § 39 ods. 2 písm. f) zákona
405/2011 z. z. a v rozpore s čl. 66 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1107/2009 propaguje
tieto na území SR na svojich internetových stránkach.

3. Žalobcovia majú za to, že žalovaní sú súťažiteľmi na trhu prípravkov na ochranu rastlín, pričom
distribuujú a predávajú výrobky, ktoré sú v súlade s nariadením ES 1107/2009 prípravkami na ochranu
rastlín. Napriek skutočnosti, že sporné výrobky sú žalovanými umiestňované na trh v SR ako hnojivá ES
podľa nariadenia č. 2003/2003 Európskeho parlamentu a Rady týkajúceho sa hnojív, z dôvodu obsahu
účinných látok sa na ne vzťahuje aj legislatíva prípravkov na ochranu rastlín a v tejto časti s ohľadom

na účinné látky sa sporné výrobky považujú za prípravky na ochranu rastlín.

4. Žalobca v I. rade je ÚKSUP-om vedený ako držiteľ autorizácie prípravku na ochranu rastlín
s autorizovaným názvom Atonik, číslo autorizácie 11-14-1219, ktorý obsahuje účinné látky:
i. 4-nitrofenolát sodný

ii. 2-nitrofenolát sodný
iii. 5-nitroguajakolát sodný

5. Žalobca v I. rade je aj vlastníkom údajov o účinných látkach – nitrofenolátoch a o prípravku na ochranu
rastlín, na ktoré sa vzťahuje ochrana údajov podľa článku 59 Nariadenia 1107/2009. Žalobca v II. rade

je výhradným distribútorom autorizovaného prípravku na ochranu rastlín Atonik na trh na území SR,
vykonáva poradenskú činnosť pre použitie prípravku Atonik. Žalovaný v I. rade je výrobcom a žalovaný
v II. rade je distribútorom sporných výrobkov, ktoré sú umiestňované na trh v SR ako hnojivo ES, resp.
hnojivo, avšak z hľadiska účinných látok sa sporné výrobky považujú za prípravky na ochranu rastlín.
Sporené výrobky obsahujú účinné látky – nitrofenoláty, zhodné s účinnými látkami prípravku Atonik.

Použitie nitrofenolátov vo výrobkoch, ktoré ovplyvňujú životné procesy rastlín podlieha právnej úprave
nariadenia1107/2009.Účinnélátky–nitrofenolátyobsiahnutévprípravkuAtonikavspornýchvýrobkoch
sú totožné a majú aj totožné účinky. Účinné látky – nitrofenotláty nie sú registrované alebo schválené
pre použitie v hnojivách a nie sú uvedené v prílohe nariadenia ES 2003/2003 Európskeho parlamentu
a rady. Sú autorizované výlučne pre použitie v prípravkoch na ochranu rastlín v súlade s nariadením

ES 1107/2009.

6. Nedostatok dobrej viery žalovaných a úmysel obchádzať zákon žalovanými je zrejmý zo skutočnosti,
že potreba autorizácie prípravkov na ochranu rastlín, ktorých určenie je dané obsahom účinných látok
je žalovaným známa. Žalovaní na trh v SR umiestňujú sporné výrobky, pri ktorých v správnom konaní

ÚKSUP z odobratých vzoriek FORTESTIM®- alfa, FORTESTIM® - beta v prevádzke žalovaného v II.
rade zistil prítomnosť pesticídnych účinných látok na báze nitrofenolátov. ÚKSUP žalobcovi v I. rade
listom zo dňa 27.9. 2013 oznámil výsledné zistenia, že účinné látky 4-nitrofenolát sodný, 2-nitrofenolát
sodný, 5-nitrofuajakolát sodný sú obsiahnuté v prípravkoch Forestim – alfa a Frestim – beta. Postupomžalovaných tak títo zasahujú do riadnej súťaže, obchádzajú slovenské právne predpisy a môžu si
uplatňovať vyššiu maržu na ponúkaných produktoch, nakoľko neinvestovali ako ostatní riadni súťažitelia
do procesov autorizácie a výkonu v súvislosti s prípravkami na ochranu rastlín, čím nezákonným

spôsobom získavajú na trhu značnú výhodu a poškodzujú ostatných súťažiteľov.

7. Podaním doručeným súdu 10.2. 2015 sa k vec vyjadril žalovaný v I. rade nasledovne: má za to, že nie
sú splnené predpoklady pre nekalosúťažné konanie, nakoľko neexistuje konanie v hospodárskej súťaži
– dotknuté výrobky nie sú zastupiteľné, žalobcovia a žalovaní nie sú vo vzájomnom súťažnom vzťahu.

8. Podľa žalovaného v I. rade sporné prípravky neobsahujú látky totožné s účinnými látkami prípravku
Atonik a nie sú s ním totožné a to z týchto dôvodov:
i. ATONIK je na trh uvádzaný ako stimulátor, a jeho podstatnou zložkou sú nitrofenoláty. Sporné výrobky
sú uvádzané na trh ako hnojivo, ktorého podstatnou zložkou sú živiny.
ii. sporné prípravky nie sú zameniteľné s prípravkom ATONIK aj s ohľadom na prevládajúci termín ich

aplikácie

Čo sa týka neexistencie súťažného vzťahu: Žalovaný v I. rade je výrobcom sporných prípravkov.
Žalobca v II. rade je distribútorom registrovaného prípravku na ochranu rastlín ATONIK. Zo súdnej praxe
jednoznačne vyplýva, že postavenie „výrobcu“ a „distribútora“ na relevantnom trhu je rozdielne a nie je

medzi nimi súťažný vzťah.

Čo sa týka neexistencie súťažného vzťahu medzi žalovaným v I. rade a žalobcom v I. rade: žalobca v I.
rade a žalovaný v I. rade – hoci sú výrobcami, na slovenskom trhu priamo nepôsobia, ich výrobky sú na
trh dovážané žalovaným v II. rade a žalobcom v II. rade. Teda na území SR nedochádza k vzájomnému

stretu.

9. Podľa žalovaného v I. rade nedopúšťa sa konania v rozpore s dobrými mravmi súťaže, nakoľko:
i. sporné prípravky neobsahujú účinné látky prípravku ATONIK
ii. sporné prípravky nespadajú pod pôsobnosť nariadenia 1107/2009 a sú riadne uvádzané na trh v SR

ako Hnojivá ES
Otázka subsumovania prípravkov obsahujúcich nitrofenoláty pod pôsobnosť nariadenia 1107/2009 nie
je s konečnou platnosťou vyriešená na vnútroštátnej a komunitárnej úrovni.
Čo sa týka totožnosti / netotožnosti účinných látok – žalobcovia predkladajú listinné dôkazy, ktoré sa
týkajú iba dvoch sporných výrobkov. Jedná sa o analýzy spoločnosti patriacej do skupiny žalobcu v I.

rade, jedna je vypracovaná v roku 2005 – teda pred 10 rokmi. Nemožno teda vyvodiť záver, že sporné
prípravky sú totožné s účinnými látkami prípravku ATONIK.
Žalovaný v I. rade má za to, že sporné prípravky nespadajú pod pôsobnosť nariadenia 1107/2009.
Sporné prípravky neobsahujú nitrofenoláty sodné a nie sú určené ani na jedno z použití uvedených
v článku 2 odsek 1 Nariadenia 1107/2009. Sporné výrobky sú na slovenský trh distribuované ako Hnojivá

ES v súlade s nariadením 2003/2003.
Samotný žalobca v I. rade má v Českej republike registrované prípravky podľa zákona o hnojivách, ktoré
obsahujú nitrofenolát sodný – a teda nerešpektuje ich zatriedenie ako pesticídov.
Čo sa týka petitu: žalovaný v I. rade poukazuje na skutočnosť, že nemôže mu byť uložená povinnosť
„stiahnuť“ výrobky z trhu v SR, pretože žalovaný v I. rade ich na slovenský trh nedistribuuje.

Čo sa týka zverejnenia úvodnej časti rozsudku na webovej stránke: po dobu 1 roka vždy na 10 sekúnd
po jej otvorení: považuje to žalovaný v I. rade za neprimerané.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný v I. rade žiada žalobu zamietnuť.

10. Podaním doručeným súdu 23.2. 2015 sa k žalobe vyjadril žalovaný v II. rade: žalovaný v II. rade

umiestňuje na trh v SR výrobky ako hnojivá ES a teda ich umiestňuje a propaguje plne v súlade so
slovenskou aj európskou legislatívou. Takéto konanie nemôže byť posúdené ako rozporné s dobrými
mravmi súťaže a nenapĺňa znaky generálnej klauzuly. Nejednoznačnosť výkladu nariadenia 1107/2009
je všeobecne známa a potvrdzujú to aj rozhodnutia ÚKSUP, ako aj jeho vyjadrenia. Výklad nariadenia
1107/2009 tak, ako ho prezentujú žalobcovia nie je potvrdený alebo judikovaný SD EÚ, ktorý ako jediný

má právomoc vykladať záväzne právne akty EÚ. Aj keby EÚ SD vyložil právo EÚ tak, že nariadenie
1107/2009 sa má aplikovať na hnojivá ES obsahujúce účinné látky – nič to nezmení na skutočnosti, že
nebolaporušenágenerálnaklauzulahospodárskejsúťaže–keďžežalovaníkonalivsúladeslegislatívouakoeurópskoutakajvnútroštátnou,nemohlodôjsťknaplneniupodmienkygenerálnejklauzuly–konanie
musí byť v rozpore s dobrými mravmi.

11. Podaním doručeným súdu 8.3. 2016 sa k veci vyjadrili žalobcovia, pričom o.i. uviedli: je podstatné,
že sporné výrobky obsahujú nitrofenoláty – či už vo forme sodných, draselných alebo iných solí. Medzi
žalobcom v I. rade a žalovaným v I. rade existuje súťažný vzťah, keďže sporné výrobky popri zložke živín
obsahujú aj prípravok na ochranu rastlín tak ako prípravok na ochranu rastlín žalobcov. Výrobok Atonik
a sporné výrobky preto treba posudzovať ako konkurujúce produkty, keďže každý poľnohospodár, ktorý

pri svojej rastlinnej výrobe aplikuje hnojivo a zvažuje aplikácie prípravku na báze nitrofeonáltu, má na
výber, či použije akékoľvek hnojivo a k tomu prípravok Atonik, alebo či aplikuje sporné výrobky. Sporné
výrobky popri zložke živín obsahujú sprievodné látky s deklarovaným účinkom prípravkov na ochranu
rastlín v zmysle nariadenia 1107/2009.

12. Žalobcovia podaním doručeným súdu 17.2. 2016 vzali žalobu späť v časti a žiadali, aby súd vydal

rozsudok, ktorým určí žalovaným v I. a II. rade povinnosť prípravky ®Fortestim – alfa, ®Fortestim –
beta, ®Fortestim – gama, ®Fortestim – delta odplatne alebo bezodplatne nedistribuovať, nepropagovať,
nepredávať alebo iným spôsobom umiestňovať na trhu v SR do ich právoplatnej autorizácie v súlade
s nariadením č. 1107/2009 do 10 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň sa domáhali
určenia povinnosti žalovanému v II. rade nepropagovať prípravky CAMPOFORT ®Fortestim – alfa,

CAMPOFORT ®Fortestim – beta, CAMPOFORT ®Fortestim – gama, CAMPOFORT ®Fortestim – delta
a tieto odplatne alebo bezodplatne nedistribuovať, nepredávať alebo iným spôsobom umiestňovať na
trh v SR do ich právoplatnej autorizácie v súlade s nariadením č. 1107/2009 do 10 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.

13. Súd rozhodol o čiastočnom spätvzatí žaloby uznesením zo dňa 9.6. 2016.

14. Podaním doručeným súdu 22.3. 2017 sa k veci vyjadril žalovaný v I. rade. Pridržiaval sa obsahu
doterajšieho vyjadrenia, že nie sú naplnené pojmové znaky generálnej klauzuly nekalosúťažného
konania: neexistuje súťažný vzťah medzi ním a žalobcami, sporné prípravky a prípravok Atonik

nie sú zastupiteľnými prípravkami (s ohľadom na odlišný účel použitia, odlišné chemické zloženie,
odlišnú aplikovateľnú legislatívu), nejedná sa o konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže – konanie
žalovaného v I. rade nie je konaním v rozpore s právnymi predpismi.Zároveň žalovaný v I. rade poukázal
na aktuálne vývojové trendy únijnej úpravy – keď z návrhu nového nariadenia o hnojivách, ktoré má
nahradiť nariadenie 2003/2003 vyplýva zavedenie nového pojmu biostimulanty, ktorými majú byť „látky,

zmesi a mikroorganizmy, bežne označované ako rastlinné biostimulanty, ktoré nie sú ako také živinami,
ale napriek tomu stimulujú proces výživy rastlín. Ak tieto produkty majú za cieľ výlučne zvýšenie
účinnosti využitia živín rastlinami, zvýšenie odolnosti voči abiotickým stresom, sú svojou povahou viac
podobné hnojivám než väčšine kategórii prípravkov na ochranu rastlín.“ Tomu zodpovedá aj navrhovaná
zmena nariadenia 1107/2009, ktorá spresňuje účel použitia prípravkov na ochranu rastlín, pričom

výslovne vylučuje spod aplikácie nariadenia aj prípravky s obsahom rastlinných biostimulantov. Obsah
minimálneho množstva nitrofenolátov v niektorých sporných prípravkoch presne zodpovedá definícii
rastlinných biostimulantov v zmysle predmetného návrhu nariadenia.

15. Na pojednávaní konanom 23.3.2017 sa zástupcovia strán sporu pridržiavali svojich vyjadrení,

zástupca žalovaného v II. rade o. i. uviedol, že výrobky podľa výroku 2 zmeneného petitu nie sú od roku
2006 vyrábané.

16. Podaním doručeným súdu 12.4. 2017 sa k veci vyjadril žalovaný v II. rade: vyjadruje sa ku
skutočnosti, že sporné prípravky sú hnojivami ES – spĺňajú všetky požiadavky podľa hlavy I a II

nariadenia 2003/2003. prítomnosť pomocných látok povahu sporných prípravkov ako hnojív ES nemení.
Zároveň poukázal na rozhodnutia vedené pred Krajským súdom v Českých Budějovicicach sp. zn. 35
Cm 1160/2014 a 35 Cm 329/2015, kde sa žalobca v I. rade a Arysta LifeScience Czech s.r.o. domáhajú
nárokov obdobným v tomto konaní. V oboch prípadoch boli žaloby zamietnuté v prvej inštancii.

17. Žalovaný v I. rade je jednoznačne v dobrej viere, keďže sporné prípravky uvádza na trh v súlade
s nariadením 2003/2003, tieto boli predmetom opakovaného posudzovania zo strany ÚKSÚP, pričom
z postoja kompetentného štátneho orgánu vyplýva, že uvádzaním sporných prípravkov na trh v SR
nedochádza k porušovaniu všeobecne záväzných predpisov.18. Podaním doručeným súdu 13.4. 2017 sa k veci vyjadrili žalobcovia nasledovne: zotrvávali na svojich
vyjadreniach týkajúcich sa existencie súťažného vzťahu medzi procesnými stranami, ako i tvrdeniach,

že napriek povinnosti autorizácie – žalovaní nezabezpečili autorizáciu sporných výrobkov (na rozdiel od
výrobku Atonik), ktoré sú prípravkami na ochranu rastlín (s ohľadom na obsah nitrofenolátov).
Čo sa týka tvrdenia žalovaného v II. rade, keď namieta umiestňovanie sporných výrobkov CAMPOFORT
® Fortesim na slovenskom trhu – tento výrobok žalovaný v II. rade propaguje na svojom webovom sídle.
Zároveň žalobcovia navrhujú výsluch žalobcu v I. rade, navrhujú vyžiadanie odborného vyjadrenia

a podávajú podnet na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie.

19. Podaním doručeným súdu 13.4. 2017 sa vyjadril žalovaný v I. rade: pridržiaval sa svojich vyjadrení,
že sporné prípravky sú uvádzané na trh v SR ako „hnojivá ES“, ktoré nepodliehajú certifikácii v SR
ani v inom štáte EÚ, sú deklarované ako hnojivá typu uvedeného v ods. C.1.1. alebo C.2.1 Prílohy
č. 1 nariadenia 2003/2003, všetky sporné prípravky spĺňajú požiadavky podľa hlavy I a II nariadenia

2003/2003, nie sú klasifikované ako nebezpečné pre zdravie ľudí, zvierat a životné prostredie, ich
účinnými látkami je živina alebo súbor živín, ktorých minimálne množstvá definuje nariadenie 2003/2003,
prítomnosť pomocných látok nemení povahu sporných prípravkov ako hnojív ES.
ÚKSÚP sa na základe podnetov žalobcov opakovane zaoberal povahou a zložením sporných
prípravkov, do dnešného dňa však nebola z jeho strany uložená žalovanému v I. rade žiadna sankcia.

Žalovaný v I. rade poukazuje na rozhodnutia českých súdov v obdobných sporoch, kde súdy konštatovali
že nedošlo zo strany žalovaného ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi.

20. Podaním zo dňa 5.5.2017 zobrali žalobcovia žalobu späť v časti o splnení povinnosti (druhý výrok
žalobného návrhu), na základe ktorej Žalovaný 2/ je povinný nepropagovať prípravky CAMPOFORT®

Fortestim-alfa, CAMPOFORT® Fortestim-beta, CAMPOFORT® Fortestim-gama, CAMPOFORT®
Fortestim-delta a tieto odplatne alebo bezodplatne nedistribuovať, nepredávať alebo iným spôsobom
umiestňovať na trh v Slovenskej republike do ich právoplatnej autorizácie v súlade s Nariadením (ES)
č. 1107/2009 do 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

21. Podaním doručeným súdu 27.9. 2017 žalobcovia predložili protokoly Ústředního kontrolního
a skušebního ústavu zemědělského, ktoré majú preukázať, že účinnými látkami v sporných výrobkoch
sú rovnaké látky ako v prípravkoch Atonik.

22. Podaním zo dňa 2.10. 2017 sa vyjadril žalovaný v I. rade, pričom o.i. uviedol: primárnou zložkou

sporných prípravkov sú živiny a ich primárnym účelom je výživa rastlín. Primárnym obsahom Atoniku sú
činné látky nitrofenoláty a ich účelom je stimulovať rast rastlín a ovplyvňovať ich životné procesy.
Navrhnuté dokazovanie je neúčelné a nadbytočné, rovnako ako prejudiciálne konanie navrhnuté
žalobcami.

23. Podaním doručeným súdu 15.3. 2018 sa vyjadril žalovaný v I. rade k návrhu žalobcov zo dňa
27.9. 2017: poskytnuté protokoly nemajú v tomto spore žiadnu dôkaznú hodnotu, pretože ani prípadná
prítomnosť účinných látok prípravkov na ochranu rastlín v sporných prípravkoch by sama o sebe
nestačila na to, aby sporné prípravky spadali do regulácie nariadenia 1107/2009, nakoľko nie je
kumulatívne splnená podmienka účelu použitia prípravku ustanovená dotknutým Nariadením.

Zároveň z protokolov nevyplýva, že predmetom skúšok boli sporné prípravky, čo bolo predmetom
zadania, že vzorky boli získané zo slovenskej predajnej siete, identifikácia skúšanej vzorky, akou šaržou
boli označené vzorky, ich dátum výrobky, miesto a dátum odobrania.

24. Podaním doručeným súdu 21.3. 2018 zástupca žalobcov oznámil mimosúdne rokovania smerujúce
k zmierlivému vyriešeniu sporu.

25. Podaním doručeným súdu 16.10. 2019 sa vyjadril zástupca žalobcov: predložil rozhodnutia o zrušení
registrácie zo dňa 20.9. 2017 vydané Ústředním kontrolním a zkušebním ústavom zemědělským

z ktorých vyplýva, že prípravky radu Fortestim obsahujú prípravky na ochranu rastlín a tieto majú totožné
účinné látky ako prípravky žalobcu.
Žalobcovia vo svojom vyjadrení ďalej uvádzajú, že bola zrušená registrácia sporných výrobkov
a žalovaní tieto neumiestňujú na trh v SR a navrhli zmenu petitu tak, že žalovaní sa ospravedlňujúžalobcom za spôsobenú ujmu, ktorá im vznikla z nekalej súťaže žalovaných spočívajúcej v umiestňovaní
sporných výrobkov na trh, ktoré obsahovali prípravky na ochranu rastlín.

26. Podaním doručeným súdu 6.11. 2019 sa vyjadril žalovaný v I. rade: čo sa týka rozhodnutia o zrušení
registrácie – jedná sa o rozhodnutie o prípravku určeného na český trh na základe iného predpisu
a oprávnenia.
Žalovaný v I. rade trvá na svojom vyjadrení, že sporné prípravky sú hnojivami ES a boli umiestňované
na trh v súlade s nariadením 2003/2003. Prípadná prítomnosť účinných látok nitrofenolátov bez

ďalšieho nespôsobuje, že je potrené na prípravok, ktorý by nitrofenoláty obsahoval aplikovať nariadenie
1107/2009. Pre aplikáciu tohto nariadenia je nevyhnutné kumulatívne splniť podmienku prítomnosti
účinných látok spadajúcich pod reguláciu nariadenia 1107/2009, resp. vykonávacieho nariadenia
a súčasne účelu použitia prípravku predpokladaného dotknutým nariadením 1107/2009. Sporné
prípravky neboli určené ani na jeden účel špecifikovaný v nariadení 1107/2009 a neobsahovali identické
účinné látky. Prípravky žalobcu a sporné prípravky nie sú zastupiteľné ani zmeniteľné, odborná i laická

verejnosť jasne rozlišujú medzi ich účinkami a spôsobom aplikácie, dokonca ich možno aj miešať.
Žalovaný v I. rade ďalej poukazuje na najnovší vývoj úniovej úpravy hnojív a ich pomocných látok,
ktorý odstraňuje aplikačné problémy a výslovne vylučuje spod aplikácie nariadenia 1107/2009 prípravky
s obsahom rastlinných biostimulantov.
S navrhnutou zmenou petitu žalovaný v I. rade nesúhlasí, nakoľko výsledky doterajšieho konania

nemôžu byť podkladom na konanie o priznanie primeraného zadosťučinenia formou ospravedlnenia.

27. Podaním zo dňa 4.3. 2020 sa vyjadrili žalobcovia v I. a II. rade nasledovne: žalobcovia považujú za
sporné tvrdenia žalovaných o tom, že zaradenie účinných látok nitrofenolátov pre prípravky na ochranu
rastlín je úplne jasné. Do hnojív nie je možné pridávať akékoľvek látky bez povinnej autorizácie. Pre

prípad, že sa do hnojiva pridáva účinná látka určená pre použitie v prípravku na ochranu rastlín, tak je
povinnosť takýto prípravok autorizovať ako prípravok na ochranu rastlín.

28. Podaním doručeným súdu 31.3. 2020 sa vyjadril žalovaný v I. rade, ktorý zotrvával na doterajších
tvrdeniach.

29.Podanímdoručenýmsúdu7.4.2020sažalobcoviavyjadrilitak,žetrvajúnazmenežaloby,žalobcovia
sú poškodenými nekalou súťažou žalovaných a zmenu žaloby požadujú v súvislosti s ukončením
umiestňovania sporných výrobkov na trh.

30. Na pojednávaní konanom dňa 28.5. 2020 súd uznesením zamietol návrh na zmenu žaloby.

Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

Podľa § 142 odsek 1 CSP o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na

ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola
zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

Podľa § 142 odsek 2 CSP uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak
neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.

Podľa § 143 CSP súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť
podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

Súd konštatuje, že nemôže pripustiť zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť

podkladom na konanie o zmenenej žalobe. V uvedenom prípade si žalobcovia uplatnili podstatne
odlišný nárok. Kým pôvodným nárokom sa domáhali určenia povinnosti sporné výrobky odplatne alebo
bezodplatne nedistribuovať, nepropagovať, nepredávať alebo iným spôsobom umiestňovať na trhu v SR
do ich právoplatnej autorizácie - navrhovanou zmenou sa domáhali ospravedlnenia za spôsobenú ujmu,
ktorá im vznikla z nekalej súťaže žalovaných spočívajúcou v umiestňovaní sporných výrobkov na trh,

ktoré obsahovali prípravky na ochranu rastlín. Pôvodne sa teda žalobcovia domáhali od žalovaných
zdržania sa konania, ktoré podľa nich porušuje ich právo a odstránenia závadného stavu. Návrhom
na pripustenie zmeny žaloby sa však domáhajú nového nároku – a to ospravedlnenia. Súd nemôže
pripustiť takúto zmenu žaloby, nakoľko doterajšie konanie nie je podkladom na konanie o zmenenejžalobe. Zároveň takúto zmenu žaloby - a) s ohľadom na dátum podania žaloby a b) neurčitý obsah
navrhovanej zmeny – nie je presne definovaný spôsob ospravedlnenia, jeho obsah, forma a účinnosť -
považuje v tejto fáze už za neefektívnu a nehospodárnu. Súd na pojednávaní uvedené uznesenie riadne

zdôvodnil a poučil strany sporu o tom, že voči uvedenému uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 357
CSP).

31. Súd na pojednávaní konanom dňa 25.06.2020 vyhlásil vo veci rozsudok. Rozhodol tak, že vo výroku
I. návrh žalobcov 1/ a 2/ na prerušenie konania podľa § 162 písmeno c) CSP zamietol, vo výroku II.

žalobu zamietol a vo výroku III. priznal nárok na náhradu trov konania žalovaným. Žalobcovia podali
proti výrokom II. a III. odvolanie, výrok I. nadobudol právoplatnosť.

32. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 3CoPv/1/2021-1197 zo dňa 30.5.2024 rozhodol tak, že
prvoinštančný rozsudok v napadnutých výrokoch II. a III. zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Odvolací súd uviedol, že dospel k záveru, že súd prvej inštancie o čiastočnom

späťvzatí žaloby zo dňa 5.5.2017 nerozhodol samostatným uznesením ani rozhodnutím na pojednávaní
a ani v napadnutom rozsudku. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo povinnosťou súdu prvej inštancie o
čiastočnom späťvzatí rozhodnúť procesným uznesením v súlade s § 145 C.s.p.. Čiastočné zastavenie
konaniamápodstatnývýznam(najmävprípadeviacerýchžalobouuplatnenýchpetitov)prejednoznačné
vymedzenie predmetu konania, o ktorom má na základe procesných úkonov strán súd rozhodnúť. V

posudzovanej veci súd prvej inštancie o čiastočnom späťvzatí žaloby nerozhodol. Rozsah uplatneného
nároku nebol preto presne špecifikovaný v momente keď súd prvej inštancie žalobu druhým výrokom
v celosti zamietol. Je teda zrejmé, že súd prvej inštancie zamietol žalobu aj v časti, v ktorej žalobcovia
zobraližalobuspäť.Podľanázoruodvolaciehosúdumalnesprávnyprocesnýpostupsúduprvejinštancie
priamo vplyv na nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd uzavrel, že bude úlohou súdu prvej

inštancieprocesnesúladnýmspôsobomustáliťpredmetkonania,posúdiťdôvodnosťnároku,ktorýzostal
predmetom konania a opätovne rozhodnúť vo veci na základe vykonaného dokazovania.

33. Súd v sporovom konaní vykonal dňa 14.04.2025 pojednávanie. Na pojednávaní predniesli svoju
argumentáciu zástupcovia sporových strán, pričom sa pridržali svojich doterajších podaní. Zástupca

žalobcu nad rámec podaní uviedol, že trvá na žalobe v časti, v ktorej žiada, aby žalovaní boli povinný
špecifikované výrobky odplatne alebo bezodplatne nedistribuovať, nepropagovať, nepredávať alebo
iným spôsobom umiestňovať na trh v SR do ich právoplatnej autorizácie v súlade s nariadeným ES
č. 1107/2009. Zdôraznil, že trvá na žalobe, pričom jej predmetom je širší okruh výrobkov, pričom celý
čas tvrdia, že zo strany žalovaných dochádza k obchádzaniu právnych predpisov. Právny zástupca

žalovaného 1 nad rámec písomných podaní uviedol, že odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
len z formálneho pochybenia, keď súd nerozhodol o jednom čiastočnom späťvzatí. Čo sa týka prednesu
právneho zástupcu žalobcov, tak sa má jednať o rozšírenie žaloby/zmenu čo by viedlo k predlžovaniu
tohto konania, zároveň poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 4Cob/130/2021, ktorým
bolo potvrdené rozhodnutie B1- 25Cb/179/2012, ktorého predmetom boli práve výrobky, tak ako ich

označil na pojednávaní právny zástupca žalobcov. V inom konaní bola teda žaloba žalobcov právoplatne
zamietnutá. Následne súd uviedol, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a ktoré za nesporné. Súd
oboznámil aj svoje predbežné právne posúdenie, pričom poukázal na predchádzajúci rozsudok. Súd
oboznámil podľa ustanovenia § 204 CSP, že dokazovanie čítaním listín nevykoná, nakoľko odpisy listín
boli protistrane v priebehu konania doručené a ich obsah nebol protistranou spochybnený. Strany boli

vyzvané na prednesenie záverečných návrhov. V rámci záverečných návrhov sa zástupcovia sporových
strán pridržali svojich predchádzajúcich vyjadrení. Zástupca žalobcov nad rámec uviedol, že zdôrazňuje
skutočnosti uvedené aj v odvolaní, a to že výrobky žalovaného nie sú hnojivá, ale prípravky na ochranu
rastlín, a že sú v rozpore s normami EÚ umiestňované na trh v SR. Voči ČR má byť už je zahájené
aj konanie za to, že neupravila v súlade so smernica ES č. 1107/2009 svoju vnútroštátnu úpravu. Súd

vyhlásil dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku.

34.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

S ohľadom na obsah spisu, ako aj na uznesenie odvolacieho súdu, bol súd povinný rozhodnúť
o čiastočnom späťvzatí žaloby, ktoré žalobca doručil dňa 5.5.2017. Súd bol povinný rozhodnúť
v rozhodnutí vo veci samej (§ 145 ods. 2 CSP). Na základe uvedeného súd vo výroku I. rozhodol tak,
že konanie v časti, v ktorej sa žalobca domáha proti žalovanému 2/ splnenia povinnosti nepropagovaťprípravky CAMPOFORT ®Fortestim - alfa, CAMPOFORT ®Fortestim - beta, CAMPOFORT ®Fortestim
- gama, CAMPOFORT ®Fortestim - delta a tieto odplatne alebo bezodplatne nedistribuovať, nepredávať
alebo iným spôsobom umiestňovať na trh v SR do ich právoplatnej autorizácie v súlade s nariadením

ES č. 1107/2009 do 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zastavuje. Vzhľadom na prvé
čiastočné spaťvzatie žaloby zo dňa 16.2.2016, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté uznesením
sp. zn. 33CbPv/5/2014 zo dňa 9.6.2016 a s poukazom na druhé čiastočné spaťvzatie žaloby zo dňa
5.5.2017 (o ktorom sa rozhodlo vyššie citovaným výrokom) ostala predmetom konania už len žaloba
o splnenie nasledovnej povinnosti: Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní prípravky FORTESTIM®-

alfa, FORTESTIM® - beta, FORTESTIM® - gama, FORTESTIM® - delta odplatne alebo bezodplatne
nedistribuovať, nepropagovať, nepredávať alebo iným spôsobom umiestňovať na trh v SR do ich
právoplatnej autorizácie v súlade s Nariadením ES č. 1107/2009 do 10 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku (čo zodpovedá časti pôvodnej žaloby v jej prvom odseku).

35. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcov a zástupcu žalovaného v I.

a II. rade, listinnými dôkazmi založenými v spise: výpisom z OR žalobcov a žalovaných, D., D., D.,
emailovou komunikáciou zo dňa 14.4. 2013, listami ÚKSUP zo dňa 22.4. 2014, žiadosťou o oznámenie
výsledných zistení a následného postupu kontrolného ústavu zo dňa 27.9. 2013, výzvami na zdržanie
sa protiprávneho konania žalobcov v I. a II. Rade, korešpondenciou strán sporu, certifikátom o vykonaní
analýzy, popismi sporných výrobkov ako i výrobku Atonik, Záverečnou správou z rozboru č. 1/15/1,

rozsudkom Krajského súdu v Českých Budějoviciach 35 Cm1160/2014 a 35 Cm329/2015, Protokolmi
o skúškach vzoriek Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Brne a jeho
oznámeniami a rozhodnutiami o zrušení registrácie, uplatnením nároku na náhradu škody zo dňa 29.8.
2019, ako i ostatným spisovným materiálom.

36. Súd nepripustil vykonanie dôkazov navrhnutých zástupcom žalobcov, nakoľko ich vykonanie
s ohľadom na svoje právne závery uvedené nižšie – považoval za neefektívne, nehospodárne
a nadbytočné.

37.Podľa§44odsek1ObchodnéhozákonníkaNekalousúťažoujekonanievhospodárskejsúťaži,ktoré

je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.
Nekalá súťaž sa zakazuje.

38. Podľa § 44 odsek 2 Obchodného zákonníka Nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä:
klamlivá reklama,

klamlivé označovanie tovaru a služieb,
vyvolávanie nebezpečenstva zámeny,
parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa,
podplácanie,
zľahčovanie,

porušovanie obchodného tajomstva,
ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.

39. Podľa § 46 Obchodného zákonníka:

(1) Klamlivým označením tovaru a služieb je každé označenie, ktoré je spôsobilé vyvolať v
hospodárskomstykumylnúdomnienku,ženímoznačenýtovaraleboslužbypochádzajúzurčitéhoštátu,
určitej oblasti alebo miesta alebo od určitého výrobcu alebo že vykazujú osobitné charakteristické znaky
alebo osobitnú akosť. Nerozhodné je, či označenie bolo uvedené bezprostredne na tovare, obaloch,
obchodných písomnostiach a pod. Takisto je nerozhodné, či ku klamlivému označeniu došlo priamo

alebo nepriamo a akým prostriedkom sa tak stalo. Ustanovenia osobitného zákona platia obdobne.

(2) Klamlivým označením je aj také nesprávne označenie tovaru alebo služieb, ku ktorému je pripojený
dodatok slúžiaci na odlíšenie od pravého pôvodu, ako výrazy „druh“, „typ“, „spôsob“ a označenie je
napriek tomu spôsobilé vyvolať o pôvode alebo povahe tovaru alebo služieb mylnú domnienku.

(3) Klamlivým označením nie je uvedenie názvu, ktorý sa v hospodárskom styku už všeobecne vžil ako
údaj slúžiaci na označovanie druhu alebo akosti tovaru, ibaže by k nemu bol pripojený dodatok spôsobilý
klamať o pôvode, ako napríklad „pravý“, „pôvodný“ a pod.(4) Týmto ustanovením nie sú dotknuté práva a povinnosti zo zapísaného označenia pôvodu výrobkov,
ochranných známok, chránených odrôd rastlín a plemien zvierat ustanovené osobitnými zákonmi.

40. Podľa § 52 Obchodného zákonníka ohrozovaním zdravia a životného prostredia je konanie, ktorým
súťažiteľ skresľuje podmienky hospodárskej súťaže tým, že prevádzkuje výrobu, uvádza na trh výrobky
alebo uskutočňuje výkony ohrozujúce záujmy ochrany zdravia alebo životného prostredia chránené
zákonom,abytakzískalpresebaalebopreinéhoprospechnaúkorinýchsúťažiteľovalebospotrebiteľov.

41. Podľa § 53 Obchodného zákonníka osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo
ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej
môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a
vydanie bezdôvodného obohatenia.

42. V konaní bol zistený skutkový stav tak, ako bol stranami sporu podrobne popísaný v žalobe
a vyjadreniach, a o ktorom v zásade medzi procesnými stranami nebolo sporu: žalobca v I. rade je
držiteľom autorizácie výrobku Atonik a je výrobcom predmetného výrobku. Uvedený výrobok obsahuje
účinné látky – nitrofenoláty. Žalobca v II. rade je distribútorom tohto prípravku v SR. Žalovaný v I. a II.
rade v čase podania žaloby distribuovali a umiestňovali na trh v SR sporné výrobky (vrátane prípravkov

FORTESTIM) ako Hnojivá EÚ.

Žalobcovia sa žalobou, v znení jej čiastočných späťvzatí, domáhali ochrany pred nekalosúťažným
konaním žalovaných. Svoju argumentáciu opreli o tvrdenie, že sporné prípravky umiestňované na trh
v SR ako hnojivá ES, obsahujú popri zložke živín aj nitrofenoláty, v dôsledku čoho sa má na ne aplikovať

nariadenie 1107/2009, pričom žalovaný v I. rade umiestňuje sporné prípravky na trh bez autorizácie
podľa nariadenia 1107/2009, sporné výrobky a výrobky Atonik sú nahraditeľné, obsahujú totožné účinné
látky, majú len rozdielnu koncentráciu. Žalobcovia namietali postup žalovaných, ktorí umiestňovali na trh
SR výrobky bez vyžadovanej autorizácie, rozpor s dobrými mravmi súťaže, keď žalovaní zasahovali do
riadnej súťaže obchádzaním právnych predpisov, s následnou možnosťou uplatňovať si vyššiu maržu na

ponúkaných produktoch, pretože neinvestovali do procesov registrácie, čím nezákonne získavali výhodu
a poškodzovali ostatných súťažiteľov.

Žalovaní žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, mali za to, že sa nikdy nedopustili nekalosúťažného
konania. Namietali existenciu súťažného vzťahu medzi procesnými stranami, absenciu konania

v rozpore s dobrými mravmi súťaže, sporovali naplnenie skutkovej podstaty klamlivého označenia
tovaru.

Strany sporu vo svojich vyjadreniach zhodne uviedli, že v čase vydania rozsudku sa sporné výrobky na
trhu v SR neponúkajú. S ohľadom na uvedenú skutočnosť aj žalobcovia navrhli zmenu petitu tak, ako

je uvedené v odseku 30 (ktorú súd nepripustil).

43. Podľa § 215 odsek 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Podľa § 216 odsek 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

Podľa § 217 odsek 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia
o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

Z citovaných ustanovení CSP je zrejmé, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Znamená to, že skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje (§ 215 CSP), musí existovať, resp.
musí byť ustálený súdom v rámci procesného postupu upraveného CSP v čase vyhlásenia rozsudku.
Súd nemôže rozhodnúť na základe takého stavu, ktorý už neexistuje.

Medzi procesnými stranami je nesporné, že sporné výrobky sa na trh v SR nedistribuujú, nepredávajú

sa, nepropagujú sa a ani sa iným spôsobom neumiestňujú na trh v SR. Naviac bolo nesporné, že bola
ukončená výroba sporných výrobkov. Z uvedeného je zrejmé, že ku dňu vyhlásenia rozsudku, prípadné
protiprávne konanie žalovaných netrvá.Súd podotýka, že z ostávajúceho petitu vyplýva, že sa jedná tzv. zdržovací nárok, ktorým žalobcovia
žiadajú, aby súd žalovaným zakázal v podstate akúkoľvek obchodnú dispozíciu so spornými výrobkami
FORTESTIM. Osoby, ktorých práva boli ohrozené alebo poškodené v dôsledku nekalosúťažného

konania, sa môžu proti rušiteľovi domáhať, aby sa zdržal nekalosúťažného konania alebo aby
odstránil závadný stav vytvorený v dôsledku nekalosúťažného konania. Predpokladom zdržovacieho a
odstraňovacieho nároku je trvanie protiprávneho konania v čase vydania rozhodnutia alebo existencia
hrozby, že dôjde k opakovaniu protiprávneho konania zo strany rušiteľa, pričom musí ísť o hrozbu
objektívnu. Z vykonaného dokazovanie je nesporne preukázané, že v čase vydania rozsudku údajný

protiprávny stav netrvá, keď žalovaní sporné výrobky nepredávajú a žalobca nepreukázal, že by v čase
vydania rozhodnutia dochádzalo k ich distribúcii, propagácii alebo inému umiestňovaniu na trh v SR (čo
bybolosohľadomukončeniepredajaajnelogické).Zároveňnemožnokonštatovaťexistenciuakejkoľvek
objektívnej hrozby, že dôjde k opakovaniu údajného protiprávneho konania zo strany rušiteľa, teda
k opätovnému predaju a distribúcii sporných výrobkov ako hnojív na trhu v SR. Takúto hrozbu žalobcovia
ani len netvrdili.

Keďže trvanie (resp. dôvodná obava jeho opakovania) protiprávneho konania je podmienkou úspechu
pri žalobe o odstránenie závadného stavu – súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Na podporu svojej
argumentácie súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax odvolacieho Krajského súdu v Bratislave, ktorý
napr. v rozhodnutí sp. zn. 1Cob/96/2013 zo dňa 04.12.2014 uviedol, že: ,,Predmetom odvolacieho

konania je uplatnený zdržovací nárok. Predpokladom k vyhoveniu takéhoto nároku je, že konanie, ktoré
má byť zakázané, trvá alebo hrozí jeho opakovanie. V tomto prípade tak tomu nie je. Konanie, ktoré
preukazovali navrhovatelia v 1. až 6. rade zo strany odporcu, síce existovalo, avšak v čase rozhodnutia
súdu už netrvá. Táto skutočnosť nie je medzi účastníkmi sporná, nakoľko navrhovatelia v 1. až 6. rade
ani netvrdili, že v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa, resp. následne v rámci odvolacieho konania

odporca pokračoval vo vytýkanom, teda nekalosúťažnom konaní. Pretože takéto konanie nebolo ani
tvrdené a teda ani preukazované opakovanie vytýkaného konania, nie je tu vzhľadom k postoju odporcu
akuvšetkýmrelevantnýmskutočnostiamaninebezpečenstvoopakovaniatakéhotokonania,takvtakom
prípade nie je možné žalobe o vydanie príkazu zdržať sa do budúcna uvedeného konania vyhovieť. Je
pravdou, že v danom prípade postačuje ak hrozí ujma v prípade nekalosúťažného konania účastníkov

hospodárskej súťaže, ale na druhej strane musí byť súčasne splnený aj druhý predpoklad pre úspešné
uplatnenie nároku formou zdržovacej žaloby a to že existuje objektívna obava z ďalšieho porušovania,
čo v danom prípade preukázané nebolo.“

Pre úplnosť súd uvádza, že aj v prípade pripustenia zmeny žaloby (odsek 30), by musel žalobu

zamietnuť. V oblasti súťažného práva sa totiž prikladá dôraz na efektívnosť súdneho rozhodnutia a súd
má za to, že s touto základnou zásadou je nezlučiteľné domáhať sa ospravedlnenia v tak dlhom
časovom odstupe po ukončení (prípadného) nekalosúťažného konania žalovaných. Takýto postup súd
nevníma ako efektívny nástroj ochrany v oblasti súťažného práva a má pochybnosti o naplnení účelu
sledovaného zákonom, ktorým je rýchla, účinná a efektívna ochrana pred nekalosúťažným konaním.

Súd sa nestotožnil ani s prednesom žalobcu na pojednávaní konanom dňa 14.04.2025, ktorý uviedol,
že predmetom žaloby je širší okruh výrobkov. Predmet žaloby bol jednoznačne vymedzený žalobným
petitom (po čiastočných späťvzatiach) a súd preto neposudzoval nekalosúťažné konanie vo vzťahu
k iným výrobkom. Iné výrobky boli predmetom sporu vedeného pred tunajším súdom pod sp. zn. B1
– 25Cb/179/2012, ktorý je právoplatne rozhodnutý. Súd má však za to, že uvedený ústny prejav na

pojednávaní nie je možné vyhodnotiť ako kvalifikovaný návrh na zmenu žaloby, nemal preto žiadnu
procesnoprávnu relevanciu a súd nebol povinný o ňom rozhodovať.

44. V rámci komplexnosti právneho posúdenia, súd dodáva, že žalobca v konaní nepreukázal ani
splnenie generálnej klauzuly nekalosúťažného konania, čo by viedlo k zamietnutiu žaloby aj v prípade

trvania tvrdeného nekalosúťažného konania žalovaných. Aby išlo o nekalú súťaž, musia byť súčasne
splnené tri základné pojmové znaky generálnej klauzuly vymedzenej v ustanovení § 44 ods. 1
Obchodného zákonníka, t.j. musí ísť o konanie v hospodárskej súťaži, konanie v rozpore s dobrými
mravmi a spôsobilosť privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, pričom musí ísť o ujmu
hroziacu alebo skutočne existujúcu. Všetky tri podmienky musia byť splnené kumulatívne. Pod dobré

mravy súťaže sa zahŕňa konanie, ktoré síce podľa zásad všeobecnej morálky je nezávadné, môže však
byť závadné z prísnejšieho hľadiska dobrých mravov súťaže. Meradlom sú mravné názory, obyčaje,
zvyklosti,ktorézachovávajúvšetcispravodlivo,poctivo,česneasvedomitokonajúciúčastnícisúťažného
zápasu. Ujma môže byť hmotná aj nehmotná, pričom postačí, keď ujma potenciálne hrozí, nemusínastať. V konaní na ochranu proti nekalosúťažnému konaniu je na žalobcovi, aby opísal skutkové
okolnosti úplne a ponúkol aj dôkazy. Súd rieši ako právnu otázku, či tvrdené konanie je porušením
dobrých mravov súťaže, či k nemu došlo v rámci hospodárskej súťaže a či je spôsobilé privodiť ujmu

iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.

45. Podľa názoru súdu žalobcami opísané konanie žalovaných nie je (nikdy nebolo) konaním
odporujúcim dobrým mravom súťaže, a teda ho nie je možné kvalifikovať ako nekalosúťažné. Absencia
konania žalovaných v rozpore s dobrými mravmi súťaže, ako jedna z podmienok nekalosúťažného

konania, vedie k zamietnutiu žaloby. Súd konštatuje, že umiestňovanie sporných výrobkov (FORTESTIM
– alfa a ďalšie) na trh v Slovenskej republike neodporovalo dobrým mravom súťaže, pretože išlo
o výrobok, pre ktorý bolo v Českej republike vydané Ústředním kontrolnýma zkušebným ústavom
zemědělským rozhodnutie o registrácii ako hnojiva. Príslušný správny orgán v Českej republike posúdil
zloženie a vlastnosti výrobkov a dospel k záveru, že tieto sú je hnojivami a nie prípravkom na ochranu
rastlín. V prípade tohto rozhodnutia je potrebné vychádzať z prezumpcie jeho správnosti. Vydaním

rozhodnutia boli v ČR splnené zákonné podmienky na umiestnenie výrobkov na trh ako hnojív. V
dôsledku zásady voľného obehu tovarov a služieb obsiahnutej v článku 26 Zmluvy o fungovaní EÚ
boli potom sporné výrobky umiestnené na trh v Slovenskej republike. Pokiaľ ide o popísané konanie
žalovaných uvádzajúcich na trh výrobok v súlade s únijnou zásadou voľného obehu tovaru a služieb,
keď posúdenie výrobku ako takého, ktorého sprístupnenie nie je podmienené autorizáciou, uskutočnil

správny orgán vybavený na to právomocou, svojim autoritatívnym aktom, nemôže byť podľa súdu
konaním odporujúcim dobrým mravom súťaže, a to ani ak by sa rozhodnutie správneho orgánu
ukázalo dodatočne nesprávnym. Absencia rozporu konania žalovaných s dobrými mravmi je daná práve
okolnosťami, za ktorých konajú, keď ich konanie je legitimizované právoplatným rozhodnutím správneho
orgánu. Ako právne relevantnú súd nevyhodnotil skutočnosť, že neskoršími rozhodnutiami českého

správneho orgánu boli zrušené registrácie sporných výrobkov ako hnojív. Z obsahu rozhodnutí je totiž
zrejmé, že predmetné výrobky bolo možné uvádzať do obehu až do 01.02.2018.

· nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania súd prvej

inštancie rozhodne v zmysle § 262 odsek 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalovaní boli v konaní úspešní v plnom rozsahu,
pričom trovy konania im vznikli v súvislosti so zastúpením advokátom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch

vyhotoveniach na Mestskom súde Bratislava III.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie

možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniuprávanaspravodlivýproces,c)rozhodovalvylúčenýsudcaalebonesprávneobsadenýsúd,d)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody
a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§
365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.