Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 30, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125203047
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3125203047.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D., proti osobe povinnej E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX,
XXX XX D., zastúpený Mgr. Júliusom Meszárošom, advokátom so sídlom Námestie sv. Anny 7269/20B,
Trenčín, IČO: 31 118 968, o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní

povinného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 28C/20/2025-13 zo dňa 13. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. odsek 1, výroku II. odsek 1
a výroku III. p o t v r d z u j e .

II. Navrhovateľke sa proti povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. odsek 1 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
uložil povinnému povinnosť dočasne po dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti neodkladného opatrenia
nevstupovať do rodinného domu súp. č. XXXX na adrese C. XXXX/XXX, XXX XX D. postavenom na
parc. č. XXX/X a na priľahlý pozemok parc. č. XXX/X, nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX pre k. ú. F..
Výrokom I. odsek 2 súd prvej inštancie poučil povinného, že môže podať proti navrhovateľke žalobu

o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia nariadeného týmto
výrokom. Výrokom II.
odsek 1 bola povinnému uložená povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako
20 metrov s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu
v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom
konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, tak sa na dobu vykonávania

jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje. Výrokom II. odsek 2 súd prvej inštancie
uložil navrhovateľke povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia proti
povinnému žalobu o ochranu osobnosti. Výrokom II. odsek 3 vo zvyšku súd prvej inštancie návrh na
nariadenie neodkladného opatrenie zamietol. Výrokom III. navrhovateľke priznal proti povinnému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Na vec aplikoval ust. § 324 ods. 1 § 325 ods. 1, 2 písm. e,
§ 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 336 ods. 1 a 3,

§ 337 ods. 1, 2 CSP. V odôvodnení uviedol, že v danom prípade navrhovateľka navrhla nariadenie dvoch
obsahovo aj charakterovo rozdielnych neodkladných opatrení pred začatím konania vo veci samej. Súd
prvej inštancie mal z potvrdenia G. H., G. G. H. D. č. XXXXXX o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa
10.03.2025 osvedčené, že dňa 10.03.2025 o 20:00 hod. bol povinný vykázaný zo spoločného obydlia
ohrozenej osoby – navrhovateľky s tým, že vykázanie sa vzťahuje na priestor – rodinný dom na adrese
C. XXXX/XXX, XXX XX D. a vzdialenosť 50 metrov od ohrozenej osoby na dobu 14 dní. Z LV č. XXX

pre k.ú. F. súd prvej inštancie zistil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp č.
XXXX postavenom na parcele č. XXX/X a priľahlého pozemku parc.č. XXX/X v podiele 1/1. Lustráciouv registri obyvateľov bolo zistené, že navrhovateľka a povinný sú manželia, maloletý I. H. nie je synom
povinného. Povinný má registrovaný trvalý pobyt na adrese C. XXXX/XXX, XXX XX D..

2. V časti nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP výrokom I. napadnutého
uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu
potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Dôvodom tejto úpravy je zabezpečenie nerušeného bývania
navrhovateľky. Z tvrdení navrhovateľky doložených listinnými dôkazmi mal súd prvej inštancie za to,
že povinný je dôvodne podozrivý z násilia voči navrhovateľke a jej maloletému synovi, keď na nich

fyzicky a verbálne útočí, nerešpektuje ich osobnosť a súkromie. Hrozba tohto konania je aktuálna
a bezprostredná, nakoľko incident sa stal dňa 10.03.2025, v dôsledku čoho bol povinný vykázaný
policajnou hliadkou z obydlia, kde spolu s navrhovateľkou a jej maloletým synom býval a bolo mu
zakázané približovať sa k navrhovateľke po dobu 14 dní. Navrhovateľka v návrhu opísala rozhodujúce
skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a doložené listinné dôkazy
hodnoverne osvedčujú potrebu takejto dočasnej úpravy, nakoľko je možné sa dôvodne domnievať, že

povinný môže v takýchto atakoch namierených proti navrhovateľke a jej maloletému synovi pokračovať,
ak by sa po vykázaní z obydlia do domu, ktorý spoločne s navrhovateľkou a jej maloletým synom obýva,
vrátil. Uvedené skutočnosti tak umožňujú prijať záver o osvedčení násilného správania povinného voči
navrhovateľke, ktoré je takého rozsahu a takej intenzity, že je spôsobilé vyvolať u navrhovateľky obavu
o svoje zdravie, či bezpečnosť. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľky v tejto časti vyhovel tak, že

nariadil povinnému zákaz vstupovať do domu, v ktorom navrhovateľka s maloletým synom a s povinným
býva, ako aj na priľahlý pozemok.

3. Súd prvej inštancie zdôraznil, že neodkladné opatrenie je v zmysle § 326 ods. 2 písm. e) CSP
možné nariadiť len dočasne, pričom navrhovateľka sa v žalobnom petite domáhala jeho nariadenia

do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva s povinným. Súd prvej inštancie nemal
za preukázané, že sa vedie konanie o rozvod manželstva. Zdôraznil, že nie je možné uložiť zákaz
povinnému natrvalo (prekročil by tým aj petit formulovaný navrhovateľkou). Keďže vo vzťahu k bytu
(správne má byť k domu – pozn. odvolacieho súdu), na ktorý sa zákaz vzťahuje, ktorý má navrhovateľka
vovýlučnomvlastníctve,nebolomožnéuložiťnavrhovateľkepovinnosťpodaťžalobuvovecisamej,ktorá

by mala svoj základ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, príp. žalobu o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, ako i žalobu majúcu svoj základ v spoločnom nájme bytu. Súd prvej
inštancie preto zákaz vstupu do domu obmedzil časovo na dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto
neodkladného opatrenia, ktorá doba dáva navrhovateľke alebo povinnému priestor, aby svoju aktuálnu
bytovú a rodinnú otázku vyriešili tým spôsobom, ktorý nebude vyžadovať ich spolužitie, ktoré je pre

navrhovateľku a jej maloletého syna traumatizujúce. Súd prvej inštancie čo do tejto časti navrhovateľke
neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). Neodkladné opatrenie
zanikne uplynutím času, na ktorý bolo nariadené (§ 333 CSP). Predtým môže byť zrušené postupom v
súlade s § 334 CSP, podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre
ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen

osoba, ktorej bola neodkladným opatrením uložená povinnosť (aj spočívajúca v dodržovaní zákazu), ale
aj navrhovateľka. Súd prvej inštancie, poukazom na ust.
§ 337 ods. 1 CSP, poučil osobu, ktorej sa neodkladným opatrením uložila povinnosť, že môže podať
žalobu vo veci samej o náhradu škody, prípadne inej ujmy, ktorá by jej bola spôsobená výkonom tohto
neodkladného opatrenia.

4. V zmysle nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP výrokom II.
napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že obsah takéhoto neodkladného opatrenia
vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o
vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenie vydané

v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody, že je ohrozený ich život, telesná,
duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.

5. Z dôkazov predložených navrhovateľkou mal súd prvej inštancie dostatočným spôsobom osvedčené,
že medzi navrhovateľkou a povinným existuje právny vzťah, ktorý si vyžaduje bezodkladnú úpravu.

Nevyhnutnosť a bezodkladnosť tejto úpravy spočíva v tom, že povinný navrhovateľku a jej maloletého
syna ohrozuje svojimi atakmi, fyzicky agresívnym správaním, čoho následkom bola aj preukázaná
potreba policajného zásahu. Takýmto konaním povinný vzbudzuje v navrhovateľke obavu o svoj život a
zdravie, ohrozuje jej telesnú integritu, čo bolo osvedčené predloženými listinnými dôkazmi súvisiacimis vykázaním povinného z obydlia, ktoré vykázanie trvá aj v čase rozhodnutia súdu. Súd prvej inštancie
na ochranu telesnej a duševnej integrity navrhovateľky nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325
ods. 2 písm. h) CSP, ktorým zakázal povinnému priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu

ako 20 metrov. Uloženým zákazom je možné predísť konaniu, ktorým by zo strany povinného mohla
byť ohrozená telesná alebo duševná integrita navrhovateľky. Pokiaľ ide o vymedzenie priblíženia sa
prostredníctvom minimálnej metráže, ktorú povinný nemôže prekročiť bez toho, aby neporušil uložený
zákaz, mal súd prvej inštancie za to, že postačuje uloženie zákazu v rozsahu vzdialenosti nie menšej
ako 20 metrov. Túto považoval za dostatočnú na vylúčenie nielen fyzickej konfrontácie, ale aj verbálnych

útokov, a tiež aj z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej identifikácie navrhovateľky povinným za účelom
vyhnutia sa priblíženiu, čo by pri 50 metroch bolo značne sťažené, resp. aj nie celkom dobre možné.
Súčasne upravil určité špecifické situácie, ktoré môžu nastať a kde bude nutná účasť navrhovateľky
a povinného súčasne. Súd prvej inštancie určil, že pokiaľ by navrhovateľka
a povinný boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu, na akékoľvek
iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch

nimi určených, tak sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje.
Súd prvej inštancie takéto obmedzenie nariadil z dôvodu, aby neboli zmarené prípadné úkony či konania
(napr. aj takých, kde voči povinnému bude uplatňovať svoje práva navrhovateľka), kde sa vyžaduje účasť
oboch z nich súčasne a bez účasti ktorej nie je možné tieto konania riadne viesť. Súd prvej inštancie
neodkladné opatrenie nariadil z dôvodu, aby zabránil ďalším útokom povinného na navrhovateľku, aby

eliminoval riziko nechceného stretu strán sporu aj vzhľadom na osvedčené násilné správanie povinného
a obavu, že by mohol povinný svoje konanie opakovať, prípadne aj vystupňovať. V konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia bolo navrhovateľkou osvedčené, že konanie povinného ohrozuje jej
telesnú aj duševnú integritu, z dôvodu agresívnych prejavov povinného, má navrhovateľka odôvodnenú
obavu o svoj život a zdravie, čo môže objektívne u nej vyvolávať aj duševné útrapy. Nakoľko súd prvej

inštancietomutonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenienevyhovelcelkom(obmedzilvzdialenosť
na kratšiu než navrhovanú a tiež uložil výnimku zo zákazu priblíženia) vo zvyšnej časti bolo potrebné
návrh zamietnuť.

6. Súd prvej inštancie záverom konštatoval, že na konanie o nariadenie neodkladného opatrenia musí

nadväzovať ešte aj konanie vo veci samej, ktorým sa takto dočasne upravené pomery definitívne
vyriešia. Súd prvej inštancie preto uložil navrhovateľke v súlade s § 336
ods. 1 CSP povinnosť podať proti povinnému žalobu vo veci samej o ochranu osobnosti. Súd prvej
inštancie bol toho názoru, že na to, aby zákaz priblíženia bolo možné uložiť natrvalo, je nutné komplexné
posúdenie vzťahov medzi stranami a všetky produkované dôkazy, ako aj vyhodnotiť prípadnú hrozbu

opakovania neprípustného konania do budúcnosti po zadovážení dôkazov oboch strán. V tomto konaní
súd prvej inštancie neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej a vychádza len z osvedčených skutočností
produkovaných primárne len jednou zo strán. Na základe opisu skutočností navrhovateľkou v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré zároveň osvedčila dostupnými listinami, súd prvej inštancie
skonštatoval, že požiadavka ochrany práv formou neodkladného opatrenia, ktorej poskytnutia sa

domáhala, je v tejto časti dôvodná.

7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP tak, že zaviazal povinného na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v celom
rozsahu. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že navrhovateľka bola čo do prvého neodkladného

opatrenia (výrok I.) úspešná v celom rozsahu a čo do neodkladného opatrenia podľa výroku II. (len
so zanedbateľným neúspechom) bola tiež úspešná, pretože obe neodkladné opatrenia boli nariadené.
Navrhovateľka bola vo výroku II. neúspešná len v nepatrnej časti (iba obmedzená výmera metrov zákazu
priblíženia a obmedzenie zákazu pre účely vykonania prípadných administratívnych úkonov), a teda aj
v tejto časti by rovnako ako vo výroku I. mala navrhovateľka právo na plnú náhradu trov konania.

8. Proti tomuto uzneseniu, výroku I. odsek 1 o uložení povinnosti povinnému, aby nevstupoval dočasne
po dobu X mesiacov od vykonateľnosti tohto neodkladného opatrenia nevstupoval do rodinného domu
s.č. XXXX na adrese C. XXXX/XXX, XXX XX D. postavenom na parcele č. XXX/X a na priľahlý pozemok
parc.č. XXX/X, nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX pre k.ú. F., výroku II. odsek 1 o uložení povinnosti

povinnému nepribližovať sa
k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako XX metrov s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní
na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov
činnýchvtrestnomkonaní,aleboinýchorgánovverejnejmocivpriestorochnimiurčených,taksanadobuvykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje a výroku III. o trovách konania,
podal povinný v zákonnej lehote odvolanie, poukazom na ust.
§ 365 ods. 1 písm. f), g), h) CSP. Namietal, že návrh navrhovateľky na vydanie neodkladného opatrenia

má nedostatky, nakoľko v návrhu nie je označená osoba povinná z neodkladného opatrenia napriek
tomu, že ustanovenie § 132 ods. 1 CSP označenie strán výslovne vyžaduje ako i skutočnosť, že
navrhovateľka neosvedčila rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce vydanie neodkladného opatrenia. Za
relevantný považoval len dôkaz ,,Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia“ vydané dňa 10.03.2025,
ktoré osvedčuje len skutočnosť, že bol v uvedený deň vykázaný z nehnuteľností vo vlastníctve

navrhovateľky. Nie sú však osvedčené nepravdivé tvrdenia navrhovateľky o údajnej opakovanej
agresivite a vulgárnom správaní povinného voči synovi navrhovateľky resp. o jeho častom požívaní
alkoholu. Povinný v súvislosti s jeho vykázaním z obydlia zo dňa 10.03.2025 uviedol, že v tento
deň sa dohodol so synom navrhovateľky, že keď príde o 18:00 hod domov, pomôže mu čistiť ryby.
Povinný je aktívnym rybárom a na pozemku priľahlom k rodinnému domu vo vlastníctve navrhovateľky
chová v jazierku kapry, pstruhy, karasy. V ten deň vylovil 4ks kaprov, pri čistení ktorých potreboval

pomoc maloletého, ktorý však neprišiel domov načas. Prišiel oveľa neskôr, čo mu po príchode vyčítal,
načo mu on odpovedal „Pál do p***“, vbehol do jeho izby a zamkol za sebou dvere. Jeho urážlivé
správanie povinného veľmi nahnevalo a preto prišiel k zamknutým dverám a povedal mu, aby ich
otvoril, lebo ich vyvalí, čo však odmietol a preto ich aj vyvalil. Dodal, že maloletého sa ani nedotkol.
Svedkyňou incidentu bola navrhovateľka, ktorá ihneď volala políciu, pričom po príchode policajnej

hliadky nasledovali kroky vedúce k jeho vykázaniu zo spoločného obydlia. Uviedol, že si je vedomý
skratového konania v tom momente, pričom bol vyprovokovaný vulgárnou reakciou maloletého. Zároveň
poprel tvrdenie navrhovateľky, že by bol v minulosti k nemu agresívny alebo vulgárny. Mal za to, že
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany. Pokiaľ ide
o tvrdenie navrhovateľky o jeho opakovanom požívaní alkoholu povinný uviedol, že už viac ako 30

rokov pracuje ako vodič nákladnej automobilovej dopravy, čo podľa neho vylučuje opakované/nadmerné
požívanie alkoholu. Naviac trpí chronickou recidivujúcou pankreatitídou (v období 2006-2020 bol 7x
hospitalizovaný pre recidívu tejto choroby), je diabetik a tieto ochorenia vylučujú nadmerné požívanie
alkoholu. Dodal, že tento požíva len príležitostne
a v obmedzenej miere. Súd prvej inštancie uložil povinnému šesť- mesačnú lehotu, ktorá nie je

primeraná, nakoľko na pozemku navrhovateľky chová v rybníku ryby. Chov rýb si vyžaduje neustále
okysličovanie a filtráciu v rybníku, ktoré činnosti navrhovateľka neovláda a má dôvodnú obavu, že
po dobu jeho neprítomnosti dôjde k úhynu všetkých rýb v rybníku. Je majiteľom 2 psov, ktorých už
viac ako 3 týždne nevidel, má s nimi veľmi dobrý vzťah a odlúčenie po dobu 6 mesiacov si nevie ani
predstaviť. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie postupom podľa § 389 CSP zrušil a žiadnej

zostránnepriznalnároknanáhradutrovkonania.Povinnýpredložilpracovnúzmluvuzodňa03.02.2025,
prepúšťaciu správu zo dňa 31.10.2024 a doklad o diabetologickom vyšetrení.

9. Navrhovateľka v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu povinného uviedla, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia podala poukazom na incident zo dňa 10.03.2025, kedy povinný agresívne

avulgárnenapadoljejmaloletéhosyna.Podotkla,žesastávaločasto,žesynaslovnenapadolavulgárne
urážal, že je darebák a lajdák a chcel, aby nechodil do školy, ale aby už začal pracovať. Dňa 10.03.2025
mala dovolenku a povinný prišiel z práce okolo 14:30 v podguráženom stave, s každým sa pohádal,
potrebovalsivypiťatakišieldogaráže.Dodala,žepovinnýmalčistiťdvochkaprov,jedenbolpresuseda,
ktorýsipreňprišielasktorýmsipovinnývypil.Následnesusedodišielapotomišielpovinnýčistiťdruhého

kapra, pričom medzitým prišiel okolo 16:30 maloletý syn domov. K následným udalostiam poukázala na
výpoveď jej syna na polícii zo dňa 25.03.2025. Uviedla, že dychová skúška u povinného bola pozitívna.
Zdôraznila, že povinný jej synovi ani nespomenul, že mu má pomôcť alebo, že má prísť domov, ani ho
nekontaktoval. Na neodkladnom opatrení trvá. Poukázala na to, že povinný bol už v minulosti vykázaný
zo spoločného obydlia a to dňa 15.05.2021 ako aj na to, že dňa 17.05.2021 bol vydaný na povinného

trestný rozkaz. Uviedla, že následne ju prosil o odpustenie, že sa to už nikdy nestane a preto mu dala
šancu. Tvrdenie povinného, že incident zo dňa 10.03.2025 bol ojedinelý, nie je pravdivé. Povinný si často
vypije, v dôsledku čoho je potom podráždený, vulgárny a agresívny. Poukázala aj na incident zo dňa
30.08.2024, kedy jej pod vplyvom alkoholu agresívne nadával, na čo zobrala syna a psa a išla spať do
J.. Na druhý deň sa dozvedala, že u nich na adrese bola policajná hliadka kvôli rušeniu nočného kľudu.

Zároveň poukázala na incident, kedy boli spolu chytať ryby na vodnej nádrži D. H. H., kde bol povinný
silno pod vplyvom alkoholu, pričom po nej kričal a kopol do nej nohou až tak, že spadla. Povinný jej a jej
synovi spôsobil psychickú ujmu, stratu dôvery a má z neho strach. Podala žiadosť o rozvod manželstva,
ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 31Pc/12/2025. Pokiaľ ide o rybník na jej pozemku, tak uviedla, žečerpadlo na okysličovanie rýb ide na jej náklady. O všetko sa stará, a to aj o dvoch psov, pričom jeden
z nich je jej dcéry, ktorá žije v D.. Od januára 2021 pracuje z domu, stará sa o celý chod domácnosti
a všetko, čo k tomu patrí, má pod kontrolou. Pokiaľ ide o choroby povinného, k tomu uviedla, že pokiaľ

by povinný nepil, dodržiaval diétu a viac sa pohyboval, tak by bol zdravý. Navrhla, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. K vyjadreniu predložila návrh prokurátora Okresnej
prokuratúry Trenčín č. k. X H. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 16.05.2021 na vzatie povinného do väzby,
potvrdenie Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne č. XXXXXX zo dňa 15.05.2021 o vykázaní povinného
zo spoločného obydlia, trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0T/36/2021 zo dňa 17.05.2021,

príkaz Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0T/36/2021 zo dňa 17.05.2021 o prepustení povinného zo
zadržania a záznam Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne č. G./2025-P zo dňa 25.03.2025 o podaní
vysvetlenia jej maloletého syna.

10. Ďalšie vyjadrenia podané nepodali.

11. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, viazaný stavom veci v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie podľa § 329 ods. 2 CSP, rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi podľa
§ 380 ods. 1 CSP, vykonal preskúmanie odvolaním napadnutého uznesenia
a konania, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie povinného
nie je dôvodné.

12. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil povinnému
povinnosť dočasne nevstupovať do rodinného domu súp. č. XXXX na adrese C. XXXX/XXX, XXX XX
D. a zákaz priblížiť sa k navrhovateľke a maloletému synovi a to do právoplatného skončenia konania
o rozvod manželstva. Návrh odôvodnila skutočnosťou, že povinný- jej manžel je agresívny, vulgárny,

často pod vplyvom alkoholu, ktoré konanie sa opakuje.

13. Súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel s poukazom na záver,
že sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie, keďže navrhovateľka dostatočným spôsobom

osvedčila nevyhnutnosť úpravy pomerov medzi stranami, čo odôvodňuje využitie požadovaného
inštitútu, na svoje tvrdenia v návrhu predložila relevantné dôkazy a osvedčila, že žalobkyni hrozí ujma.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie
správne vyhodnotil tvrdené skutkové okolnosti, správne aplikoval právnu normu a svoje rozhodnutie

i náležite odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi, ako aj s právnym posúdením veci v
odôvodnení uznesenia súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti výroku I. odsek 1, výroku II.
odsek 1 a výroku III. napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a vo vzťahu k odvolacím námietkam
povinného odvolací súd uvádza nasledovné :

15. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., odsek 2, ktorým súd poučil povinného o možnosti
podania žaloby o náhradu škody, výroku II. odsek 2, ktorým súd uložil navrhovateľke povinnosť podať
žalobu na ochranu osobnosti v lehote 30 dní a vo výroku II. odsek 3, ktorým súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia vo zvyšku zamietol, neboli odvolaním napadnuté, preto v týchto častiach je
uznesenie právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

16. Vo všeobecnosti, neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri
potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné

vykonaťdôkazyakovkonanívovecisamejapriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostup
stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť
nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne

hroziacej ujmy.

17. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.18. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa § 325 ods. 2 neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

20. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

21. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

22. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

23. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu

prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by
bol totožný s výrokom vo veci samej.

24. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) a písm. h) CSP sú účinným prostriedkom
preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu

právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia.
Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, ktoré
vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská
republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt
o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia

OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné.

25. Odvolací súd zdôrazňuje, že za násilie je potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej
osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Násilie možno vo
všeobecnostidefinovaťakoúmyselnépoužitiefyzickejsilyalebomoci,buďlenpravdepodobneohrozené

alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok
alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, a pod. Násilie znamená
najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu
druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré
ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho

osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť,
jezdrojombezmocnostiobeteasúčasneprejavomprežívaniamocipáchateľanásilianadsvojouobeťou.
Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou
obeťou,ktorájevtýchtoprípadochbezmocná.Tátobezmocnosťbývačastýmcieľompáchateľa,ktorému
tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 5MCdo/10/2012 zo dňa 15.10.2012). Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí
niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie
nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie
môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú
vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť

najhoršou formou násilia. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je,
keď jedna strana zneužije prevahu moci.26. V dôsledku uplatnenia ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne
rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou ani nemusí
opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi, nemusí žiť v strachu a obavách o svoj

život a zdravie a nemusí sa zaťažovať hľadaním náhradného bývania. Práve uvedené skutočnosti boli
dôvodom vytvorenia osobitného typu neodkladného opatrenia podľa
§ 325 ods. 2 písm. e) CSP zákonodarcom.

27. Integritou v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP sa rozumie z jazykovedného hľadiska celistvosť,

neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej
integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Dôvodné podozrenie z násilia
a s ním spojeného vedeného trestného stíhania však nie je zákonnou podmienkou pre nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Zákonnou podmienkou pre uloženie
neodkladného opatrenia, aby sa strana na určenú vzdialenosť nepribližovala, je hrozba, že konaním
tejto strany môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby, pričom sa nevyžaduje,

aby k narušeniu telesnej alebo duševnej integrity už reálne aj došlo. Pred nariadením neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP preto postačuje, ak je osvedčená možnosť ohrozenia
telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného možného ohrozenia telesnej alebo duševnej
integrity znamená, že súd pomocou dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti,
pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš

predpokladaná.

28. Vo veciach domáceho násilia vrátane ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla
vychádzať len z tvrdení navrhovateľa, záznamov polície, lekárskych správ, oznámenia o priestupku či
trestnom čine, podaní v priestupkovom či trestnom konaní a podobne.

29. Z obsahu spisu je nepochybné, že povinný poprel skutočnosti, tvrdené žalobkyňou v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Rozporné tvrdenia strán by bolo možné odstrániť v procese
dokazovania v riadnom súdnom konaní, avšak v rozhodovanej veci ide o konanie o nariadenie
neodkladného opatrenia s nižším štandardom preukazovania, resp. osvedčenia tvrdených skutočností,

pričom odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľka
vkonaníosvedčilazákladnénáležitostipreúspešnénariadenieneodkladnéhoopatrenia.Medzistranami
existuje právny vzťah, pretože strany sporu sú manželia, ktorí spolu žijú v spoločnej domácnosti
v rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Zároveň je potrebné uviesť, že
podľa ustálenej súdnej praxe, pri tomto druhu neodkladného opatrenia nie je rozhodujúce, aký právny

vzťah má podozrivý z násilia k tomuto bytu alebo domu; dôležité je, že v ňom má bývať obeť, ktorú
je potrebné chrániť dočasnou úpravou pomerov. Právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo
jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pričom Ústava Slovenskej republiky ako
i jednotlivé právne normy zaručujú právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, vrátane práva
na pokojný rodinný život.

30. Navrhovateľka osvedčila potrebu bezodkladne upraviť pomery strán, keď podľa § 325
ods. 2 písm. e) CSP je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia, čo znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce) a postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí

ako nanajvýš pravdepodobná, keď nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým prostriedkom
preventívneho riešenia problematiky násilia. Dôvodnosť podozrenia nemá kvalitu podozrenia
potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania. Osvedčenie takého podozrenia
musí vyplývať napríklad z obsahu trestného oznámenia alebo z oznámenia o priestupku, prípadne zo
spisov orgánu povereného starostlivosťou o rodinu a deti, alebo z vedomosti spolubývajúcich, susedov

a podobne (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/192/2006 zo dňa 19.06.2006).
Navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísala rozhodujúce skutočnosti,
odôvodňujúce jej obavu o svoje zdravie a známky násilného správania sa povinného. Dôvodné
podozrenie povinného z násilného správania sa voči navrhovateľke bolo osvedčené predovšetkým
oznámením o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/, e/ z.č.

372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zo dňa 10.03.2025 a potvrdením o vykázaní
zo spoločného obydlia zo dňa 10.03.2025, na základe ktorého bol povinný podľa § 27a ods. 1 zákona č.
171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 171/1993 Z. z.“) dňa
10.03.2025 o 20:00 hod. vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby – navrhovateľky a povinnéhona dobu 14 dní, pričom počas vykázania zo spoločného obydlia bol povinnému taktiež uložený aj zákaz
približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že
z vyjadrení navrhovateľky vyplýva, že vzťahy medzi stranami sporu sú aktuálne problematické, napäté

a dochádza medzi nimi ku konfliktom. Je treba si uvedomiť, že násilné správanie nemusí vykazovať
zákonné znaky trestného činu alebo priestupku.

31. Pokiaľ ide o argumentáciu povinného, že potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa
10.03.2025neosvedčujeskutočnostiojehoagresívnomavulgárnomsprávanísaanadmernompožívaní

alkoholu, odvolací súd poukazuje na znenie § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z., podľa ktorého je
policajt oprávnený vykázať z bytu alebo domu, alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou
osobou a aj s jeho bezprostredného okolia osobu, o ktorej možno na základe zistených skutočností
očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej
osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky. Súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je
zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania. Policajt je oprávnený

vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. V súlade s vyššie citovanou
dikciou zákona prítomný príslušník ako priamy pozorovateľ situácie v rodine sporových strán pristúpil
k úkonu vykázania povinného z obydlia navrhovateľky, pričom tak mohol učiniť len na základe zákonných
predpokladov, a teda očakávania útoku na život, zdravie, slobodu ohrozenej osoby, teda navrhovateľky
vzhľadom na predchádzajúce útoky. Keďže v konaní o nariadenie neodkladného opatrenie je rozsah

dokazovania podstatne zúžený na tzv. osvedčovanie, odvolací súd si osvojil posúdenie vážnosti situácie
v rodine účastníkov konania zo strany príslušníka policajného zboru a splnenia zákonných predpokladov
pre vykázanie povinného z rodinného domu.

32. Vzhľadom na uvedené mal odvolací súd za osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov

strán sporu formou navrhovaného neodkladného opatrenia. Tak ako už bolo vyššie konštatované, pre
účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné, aby násilné správanie povinného bolo
jednoznačne a spoľahlivo preukázané (čo bez riadne vykonaného dokazovania v sporovom civilnom
konaní ani nie je možné), ale postačuje osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia, ktoré v danom
prípade odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie považoval za osvedčené vyššie predloženými

listinami a uvedenými skutočnosťami. V záujme predchádzaniu akejkoľvek ujmy na zdraví súd prvej
inštancie postupoval správne, keď zamedzil osobnému stretu sporových strán a zároveň pre tento účel
uložil povinnému výrokom I. povinnosť nevstupovať do obydlia navrhovateľky.

33.Rovnakosúdprvejinštanciepostupovalsprávne,keďzákazvstupudopredmetnéhorodinnéhodomu

časovo obmedzil na dobu 6 mesiacov a to z dôvodu, že z ustanovenia
§ 325 ods. 2 písm. e) CSP vyplýva, že takúto povinnosť možno uložiť len dočasne, pričom navrhovateľka
v návrhu žiadala úpravu pomerov do právoplatného konania o rozvode manželstva, ktoré však v čase
vydania napadnutého uznesenia nebolo na súde vedené. Zároveň nebolo možné uložiť povinnosť
navrhovateľke podať žalobu vo veci samej, ktorým by sa definitívne vyriešila otázka vlastníckeho práva

k predmetného rodinnému domu, keďže v konaní bolo preukázané, že tento rodinný dom je vo výlučnom
vlastníctve navrhovateľky.

34. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je ďalej nutné skúmať, či uložením povinností
či zákazu, nedochádza k zásahu do práv druhej strany nad nevyhnutnú mieru, pretože ujma, ktorá

nepochybne vzniká dotknutému účastníkovi neodkladným opatrením, musí byť primeraná. Odvolací súd
je toho názoru, že uloženú dobu zákazu na 6 mesiacov je možné považovať za primeranú, ktorá dáva
dostatočný priestor povinnému vyriešiť si svoju bytovú otázku spôsobom, ktorý si nebude vyžadovať
spolužitie s navrhovateľkou. Právo na ochranu života a zdravia je absolútne a silnejšie ako právo na
obydlie.

35. Pokiaľ ide o tvrdenie povinného, že nariadené neodkladné opatrenie je neprimerané v tom smere, že
sa vzťahuje i na priľahlý pozemok k rodinnému domu, na ktorom je umiestnený rybník, v ktorom chová
povinný ryby, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď priľahlý pozemok
zahrnul do nariadeného neodkladného opatrenia a to najmä z dôvodu, že nezabránením vstupu

povinného na tento pozemok by mohlo opätovne viesť k jeho nežiaducim stretom s navrhovateľkou
a jeho agresívnym správaním, ktorým by mohol i naďalej vzbudzovať strach u navrhovateľky. Pre
posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je preto irelevantná námietka povinného
poukazom na chov rýb, prípadne chov psov.36. Vo vzťahu k uloženej povinnosti povinného nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu
ako 20 metrov v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP (výrok II. napadnutého uznesenia), odvolací súd

uvádza, že považuje za správne uložené obmedzenie z dôvodu možnosti ohrozenia telesnej alebo
duševnej integrity navrhovateľky súvisiacej s dôvodným podozrením povinného z násilia voči nej, pričom
vzdialenosť 20 metrov odvolací súd považuje za primeranú aj v súvislosti s okolnosťami bežného života
a za dostatočne ochraňujúcu vzdialenosť. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď uložil výnimku
z uvedeného zákazu priblíženia reflektujúc určité špecifické situácie, ktoré môžu nastať a pri ktorých

bude potrebná nevyhnutná účasť navrhovateľky a povinného súčasne.

37. Odvolací súd mal vzhľadom na vyššie uvedené za to, že vo veci boli splnené všetky zákonné
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP ako aj podľa §
326 ods. 2 písm. h) CSP, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie je jasné, presvedčivé a odôvodnené
v súlade s požiadavkami stanovenými v § 220 ods. 2 v spojení s § 324 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie

správne rozhodol i o trovách konania, vychádzajúc zo zásady pomeru úspechu a neúspechu strán sporu
v konaní a svoje rozhodnutie i v tejto časti dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Pokiaľ ide o výrok
o trovách konania, povinný v odvolaní vo vzťahu k nemu nenamietal žiadne konkrétne skutočnosti
spôsobilé jeho zrušenie, či zmenu.

38. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. odsek 1,
výroku II. odsek 1 a výroku III. podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

39. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol povinný neúspešný, preto

navrhovateľke vznikol proti povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v rozsahu 100 %.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh,

§ 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa
§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom
(§ 429 ods. 1 CSP).