Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 13, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/86/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114011826
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2114011826.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.KatarínyBatisovejačlenovsenátu
Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. E. F. G. XXXX/XX, H., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi formou spolupáchateľstva podľa § 20 k §
172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu

Trnava z 23.05.2024, č. k. 2T/118/2014-1338, na verejnom zasadnutí konanom 13.05.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 23.05.2024, č. k. 2T/118/2014-1338,
obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) postupom podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil
spod obžaloby Krajskej prokuratúry v Trnave č. Kv 112/13/2200-59 zo dňa 10.09.2014, pre obzvlášť

závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona
(v znení účinnom do 30.04.2022), formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona s I. B., nar.
XX.XX.XXXX (I. B. bola vylúčená na samostatné konanie vedené pred Okresným súdom Trnava, sp.
zn. 8T/37/2023; konanie právoplatne skončené) na skutkovom základe, že
v období od presne nezisteného času najmenej však od 08.11.2013 až do 07.43 hod. dňa 11.12.2013, v

H., I. D. J. K. C.X, F. G. C. XX, na prvom poschodí obytného domu a k nemu priľahlých priestorov, kde sa
obvinení zdržiavali, A. B. napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/121/2005
zo dňa 02.03.2006 právoplatne odsúdený za trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky,
psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b), písm. c),
ods. 2 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb., za čo mu bol uložený trest v trvaní 3 rokov, v
rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v

znení neskorších predpisov, spolu s bližšie neurčenou osobou neoprávnene prechovávali 1 ks papierovú
skladačku s obsahom 63 mg materiálu s obsahom metamfetamínu, uvedené množstvo zodpovedá
minimálne 1 obvykle jednorazovej dávke drogy, pričom metamfetamín patrí podľa uvedeného zákona
do II. skupiny psychotropných látok a 4669 mg materiálu, v ktorom bola zistená prítomnosť heroínu,
kofeínu a paracetamolu, pričom uvedené množstvo zodpovedá minimálne 17 obvykle jednorazovým
dávkam drogy, pričom heroín patrí podľa uvedeného zákona do I. skupiny omamných látok, ktoré si

zadovažovali od neznámych osôb, a ktoré A. B. následne predával z okna príp. balkóna uvedeného
bytu, pričom metamfetamín a heroín boli nájdené a zaistené domovou prehliadkou zo dňa 11.12.2013
v čase od 08.25 hod. do 12.30 hod.,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
2. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní a hodnotení dôkazov
v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel k záveru, že je daný dôvod podľa § 285 písm. c)

Trestného poriadku na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že skutok
spáchal obžalovaný.3. Okresný súd uviedol, že dňa 10.09.2014 podal prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava obžalobu na
obvinených: A. B., nar. XX.XX.XXXX, a I. B., nar. XX.XX.XXXX, pre obzvlášť závažný zločin nedovolená
výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi

formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona
(obv. B.), a zločin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držanie a obchodovanie s nimi formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. c),
písm. d) Trestného zákona (obv. B.), ktorý mal byť obvinenými spáchaný na skutkovom a právnom
základe uvedenom v obžalobe. Dňa 09.12.2016 došlo u obžalovaného A. B. zo strany okresného súdu

k zmene právnej kvalifikácie s tým, že voči obžalovanému sa skutok bude právne kvalifikovať ako
zločin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného
zákona, a to s poukazom na uznesenie Okresného súdu Trnava z 26.05.2016, sp. zn. 2Nt/32/2015. Dňa
05.10.2023 okresný súd rozhodol o vylúčení trestnej veci obžalovanej I. B. na samostatné konanie zo
spoločného konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 2T/118/2014; pôvodné konanie

sa preto viedlo už len proti obžalovanému A. B..
4. Okresný súd v úvode odôvodnenia poukázal, že obžalovanému A. B. obžaloba kladie za vinu
spáchanie trestného činu, ktorého sa mal dopustiť tak, že „spoločným konaním neoprávnene zadovážil a
prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku“, teda kladie mu za vinu „zadováženie“ a „prechovávanie“
omamnej látky. V skutkovej vete obžaloby je však uvedené aj to, že „v období od presne nezisteného

času najmenej však od 08.11.2013 až do 07.43 hod. dňa 11.12.2013, v H., I. D. J. K. C.X, F. G. C. XX, na
prvom poschodí obytného domu a k nemu priľahlých priestorov, kde sa obvinení zdržiavali, A. B. ... spolu
s bližšie neurčenou osobou neoprávnene prechovávali ... metamfetamín a heroín (krátene) .., ktoré si
zadovažovali od neznámych osôb, a ktoré A. B. následne predával z okna príp. balkóna uvedeného
bytu, pričom metamfetamín a heroín boli nájdené a zaistené domovou prehliadkou zo dňa 11.12.2013 v

čase od 08.25 hod. do 12.30 hod.“ V skutkovej vete obžaloby je teda uvedené nielen „zadovažovanie“
a „prechovávanie“, ale aj „predaj“ omamných látok a psychotropných látok. V tejto súvislosti okresný
súd poukázal aj na tú skutočnosť, že napr. výsluch svedkov, či už na hlavnom pojednávaní alebo v
prípravnom konaní, sa týkal aj okolností, či obžalovaný predával alebo nepredával omamné látky alebo
psychotropné látky. Okresný súd poukázal, že podľa stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.06.2019, Tpj 26/2019, skutková veta odráža faktické okolnosti,
ktoré sú právne relevantné z hľadiska základnej alebo kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného
činu, teda kvalifikačne použitého ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona. Formulácia „uvedením
všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu“ (§ 163 ods. 3
Trestného poriadku) znamená povinnosť uviesť vo výroku o vine odsudzujúceho rozsudku okrem

skutkovej vety aj tzv. právnu vetu, vychádzajúcu zo znenia ustanovenia (ustanovení), použitého
(použitých) na právnu kvalifikáciu činu, ktoré sú označené vo výroku o vine zákonným pomenovaním
a číselným paragrafovým označením (s nimi je priamo spojená trestná sadzba trestu odňatia slobody).
(viď. Zbierka stanovísk NS SR č. 2/2019). Ustanovenie § 172 Trestného zákona považuje za trestné
(okrem jedov a prekurzorov) neoprávnené nakladanie s omamnými a psychotropnými látkami, ktoré

majú vplyv na psychiku a sociálne správanie konzumenta v určitej intenzite, a preto musí skutok, z
hľadiska pojmového vyjadrenia, zodpovedať pojmu a vlastnostiam (kvalita a kvantita), s ktorými je
spojený trestnoprávny postih. Okresný súd uviedol, že z vyššie uvedených ustanovení a úvah je toho
názoru, že skutok v časti „predaja“ uvedený v obžalobe, nie je uvedený v súlade s § 235 písm. c)
Trestného poriadku tak, aby s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením

iných skutočností, nemohol byť zamenený s iným. Okresný súd uviedol, že skutok v uvedenej časti
(podčiarknutá časť skutkovej vety pozn. súdu) uvedený takým spôsobom, že vzhľadom na absenciu
uvedených skutočností formulácia tejto časti skutku nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu
podľa § 172 ods. 1 písm. c) Trestného zákona (v znení účinnom do 30.04.2022), ktorá by zahŕňala
„predaj“ omamných látok alebo psychotropných látok. Zo skutkovej vety obžaloby najmä nevyplýva,

ktorej osobe mal obžalovaný predávať omamné látky alebo psychotropné látky, ďalej ktorú konkrétnu
omamnú látku alebo psychotropnú látku mal tej ktorej osobe predať, a ani to, za akú sumu, a koľko
krát. Išlo by o polemizovanie zo strany súdu, či prokurátor nemal záujem obžalovaného trestne stíhať
pre „predaj“, a preto „predaj“ v právnej vete ani neuviedol, a mal len záujem napísať skutkovú vetu
obsiahlejšie, alebo naopak, prokurátor mal záujem obžalovaného trestne stíhať aj pre „predaj“ avšak

tento už zabudol premietnuť do právnej vety. Okresný súd uviedol, že súd síce nie je viazaný právnym
posúdením uvedeným v obžalobe (§ 278 ods. 3 Trestného poriadku), a súd môže skutok právne posúdiť
aj odlišne od obžaloby (napr. § 244 ods. 2 Trestného poriadku), avšak súd musí zachovať tzv. totožnosť
skutku. V prejednávanej veci je okresný súd toho názoru, že ak skutok, resp. jeho časť, už v obžalobenenapĺňala znaky skutkovej podstaty trestného činu, a to až v takom rozsahu, na aký súd poukázal, súd
nemôže ani na základe vykonaného dokazovania dopĺňať uvedené znaky a tým skutkovú vetu, nakoľko
by tým bola porušená tzv. totožnosť skutku.

5. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že svedkovia L. M., N. N., N. O., G. B., P. O. a Q. R. neuviedli
žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by sa týkala obžalovaného A. B. a jeho drogovej trestnej činnosti.
Obžalovaný A. B. poprel spáchanie akejkoľvek drogovej trestnej činnosti, pričom tiež uviedol, že drogy
užívalaI.B.sM.N..Okresnýsúduviedol,žeI.B.urobilavyhlásenieovine,potvrdila,žeužívalapervitína
heroín, viac heroín, a tiež uviedla, že tieto boli v jej vlastníctve, tieto prechovávala u seba doma pre svoju

potrebu. Spojitosť osoby I. B. s drogami je preukázaná okrem jej vlastnou výpoveďou aj výpoveďami
svedkov L. R., M. N., K. O., S. T. a M. O.. Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky ďalej vyplýva,
že stopa s obsahom metamfetamínu bola zaistená v izbe I. B., čo nepriamo podporuje tvrdenie I. B.,
že ona drogy užívala. Napokon súd podporne poukazuje aj na výpoveď M. O., ktorá uviedla, že potom,
ako A. B. zavreli do basy a I. B. pustili, tak sa náhodou s I. B. stretla, a okrem iného jej I. B. povedala,
že u nej našli skladačku heroínu, a že nechápe, prečo zavreli jej otca A. B., keď u neho nič nenašli, byt

bol jej – čo okresný súd posúdil tak, že ide o podporný dôkaz k vierohodnosti výpovede I. B. ohľadom
skutočnosti, že zaistené drogy boli jej, a to nielen metamfetamín, ale aj heroín, a nie obžalovaného A. B..
6. Okresný súd uviedol, že spojitosť obžalovaného A. B. s drogovou trestnou činnosťou čiastočne
vyplývala len z výpovede svedkov K. O. a M. O., a zo znaleckých posudkov v tom zmysle, že
na predmetoch, na ktorých bola zistená prítomnosť DNA profilu obžalovaného A. B., bola zistená

aj prítomnosť stôp metamfetamínu (injekčná striekačka), a metamfetamínu a heroínu (mikrováha).
Svedkyňa K. O. síce uviedla, že videla obžalovaného A. B. predávať drogy, avšak neskôr doplnila, že to
videla z diaľky, a s určitosťou nemôže povedať, že to boli drogy, pretože len videla, že si „niečo menili“.
Okresný súd túto pochybnosť svedkyne aj s poukazom na zásadu in dubio pro reo posúdil tak, že v
tomto konkrétnom prípade nie je vylúčené, že obžalovaný A. B. si mohol vymieňať aj inú vec ako drogy,

teda nie je vylúčené, že to, čo videla svedkyňa K. O., mohla byť výmena inej veci ako drog. Napokon
je potrebné pripomenúť, že predmetom konania nie je „predaj“ omamných látok alebo psychotropných
látok ale ich prechovávanie.
7. Okresný súd poukázal, že svedkyňa M. O. síce uviedla, že obžalovaný predával drogy, avšak potom
doplnila, že túto informáciu má z okruhu svojich známych, teda ide o sprostredkované svedectvo z

počutia, a nejde o skutočnosť, ktorej by bola svedkyňa priamym svedkom, ktorú by vnímala svojimi
vlastnými zmyslami. Okresný súd konštatoval, že takéto svedectvo z počutia je nedostatočné pre
uznanie viny, pretože jednak nie je možné overiť vierohodnosť tvrdenia neznámej osoby, ktorá tieto
skutočnosti uviedla svedkyni M. O., a keby aj bolo možné predpokladať, že takéto tvrdenie je pravdivé,
ide o neurčité tvrdenie (kedy, kde, komu a aké omamné látky alebo psychotropné látky), ktoré nie je

možnéposúdiťanivtomzmysle,čitakétoprípadnékonanievôbecspadápodskutok,ktorýjepredmetom
prejednávanej trestnej veci. Táto svedkyňa tiež uviedla, že sa jej stalo, že keď si chcela kúpiť drogy
od I. B. a táto ich nemala, povedala, že musí počkať, kým príde jej tatko, k čomu svedkyňa doplnila,
že I. B. asi myslela svojho otca A. B.. K tomu súd uvádza, že jednak ide o predpoklad, či „tatko“ je
skutočne osobou A. B., a ak aj áno, tak nie je jednoznačne preukázané, akú úlohu by mal zohrávať,

napr. či mal on priniesť drogy, alebo len ich predaj sprostredkovať alebo by mal mať úplne inú úlohu,
resp. nie je možné jednoznačne určiť dôvod, pre ktorý mohla teoreticky I. B. čakať na obžalovaného
A. B.. Aj v tomto prípade okresný súd uplatnil zásadu in dubio pro reo a uviedol, že takéto domnienky
a predpoklady sú opäť nedostatočné pre uznanie viny, pričom opätovne okresný súd poukázal na tú
skutočnosť, že ide o tvrdenia týkajúce sa „predaja“ drog, a „predaj“ drog nebolo predmetom konania v

prejednávanej trestnej veci.
8. Okresný súd k prítomnosti DNA profilu obžalovaného A. B. na injekčnej striekačke a mikrováhe
uviedol, že svedkyňa L. R. k mirkováhe uviedla, že na tejto si s obžalovaným A. B. vážili zlato, čo
okresný súd posúdil ako jedno z možných vysvetlení, ako sa DNA profil obžalovaného A. B. dostal na
mikrováhu. Svedkyňa L. R. tiež opísala udalosť, kedy obžalovaný A. B. našiel v byte striekačku, bol z

toho veľmi vytočený, a v amoku ju praštil I. B. do hlavy, a toto sa stalo asi v novembri 2013 (domová
prehliadka bola vykonaná dňa 11.12.2013, teda v časovo porovnateľnom období). Táto udalosť môže
vysvetľovať prítomnosť DNA profilu obžalovaného A. B. na injekčnej striekačke, pričom z opísaného
konania je zrejmé, že v danom prípade sa obžalovaný A. B. nedopúšťal trestnej činnosti (pre absenciu
subjektívnejstránky-úmyslu).TátoudalosťmalapodľasvedkyneL.R.vyplývaťzovzťahuobžalovaného

A. B. a I. B., ktorý svedkyňa opísala v tom zmysle, že obžalovaný A. B. zjavne negatívne vnímal užívanie
drog I. B., bol proti tomu. Predmetný negatívny postoj obžalovaného A. B. k užívaniu drog I. B. vyplýva
aj z výpovedi obžalovaného A. B., svedka M. N., svedka S. T., ale aj svedka M. O.. Svedkyňa L. R.
síce uviedla, že je, resp. bola priateľkou obžalovaného A. B., avšak v konaní podľa názoru okresnéhosúdu nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by spochybňovala vierohodnosť tejto svedkyne v tom
zmysle, že by táto svedkyňa účelovo vypovedala v prospech obžalovaného A. B..
9. Okresný súd ďalej uviedol, že vyššie uvedené skutočnosti, teda výpovede svedkov K. O., M. O.

a znalecké posudky konštatujúce prítomnosť DNA obžalovaného A. B. na veciach, na ktorých bola
tiež konštatovaná prítomnosť metamfetamínu a heroínu, síce môžu odôvodňovať podozrenie voči
obžalovanému A. B. z drogovej trestnej činnosti, avšak takéto podozrenie je nedostatočné pre uznanie
viny obžalovaného; odhliadnuc od skutočnosti, že „predaj“ omamných látok a psychotropných látok nie
je predmetom konania prejednávanej trestnej veci, ako aj skutočnosti, že pri stopách, pri ktorých bola

konštatovaná prítomnosť DNA profilu obžalovaného A. B., nebola zistená prítomnosť omamných látok
a psychotropných látok, ktoré sú predmetom konania (63 mg materiálu s obsahom metamfetamínu, a
4669 mg materiálu, v ktorom bola zistená prítomnosť heroínu, kofeínu a paracetamolu. Okresný súd
uviedol, že I. B. priznala prechovávanie omamných látok a psychotropných látok, ktoré sú predmetom
konania, teda, že ide o drogy v jej vlastníctve, urobila vyhlásenie o vine, a spojitosť I. B. a drog vyplýva,
aj z výpovedí svedkov L. R., M. N., K. O., S. T. a M. O.. Z dokazovania tiež vyplýva, že v predmetnom

byte drogy nemala užívať len I. B., ale aj ďalšie osoby, čo môže vysvetľovať jednak prítomnosť drog
samotných, ale aj prítomnosť DNA stôp I. B. a ďalších osôb na veciach, ktoré boli zaistené pri domovej
prehliadke, a pri ktorých bola zistená prítomnosť stôp omamných látok a psychotropných látok (vrátane
mikrováhy a injekčnej striekačky). Na druhej strane stoja dve neurčité a nepreukázané výpovede
dvoch svedkov (O. a O.), ktoré je možné vyhodnotiť aj inak ako s obsahom drogovej trestnej činnosti

obžalovaného, a dve stopy s prítomnosťou stôp omamných látok a psychotropných látok, na ktorých
bola konštatovaná prítomnosť DNA profilu obžalovaného A. B., avšak s konkrétnymi vysvetleniami toho,
ako sa DNA profil obžalovaného A. B. na predmetné stopy dostal (váženie zlata a hodenie striekačky
pri hádke), ktoré spočívajú v iných skutočnostiach ako v drogovej trestnej činnosti obžalovaného, kde
jedno z dvoch vysvetlení (hodenie striekačky pri hádke) je nepriamo podporené aj ďalšími svedeckými

výpoveďami (B., N., T., O., R.) ohľadom vzťahu obžalovaného A. B. a I. B..
10. Okresný súd v závere uviedol, že v konkrétnostiach pre predstavu existujú dve možné vysvetlenia
zisteného skutkového stavu. V jednom prípade sa obžalovaný dopúšťal trestnej činnosti, túto činnosť
videl svedok, a druhý svedok o nej vedel z počutia, pričom prítomnosť DNA profilu obžalovaného na
mikrováhe a injekčnej striekačke vyplýva z toho, že tieto predmety obžalovaný používal na drogovú

trestnú činnosť. V druhom prípade sa obžalovaný trestnej činnosti nedopúšťal, svedok videl len výmenu
vecí, ale o drogy nešlo, svedecká výpoveď z počutia sa týka účelového konania osoby, ktorá túto
skutočnosť svedkovi uviedla, a prítomnosť DNA profilu obžalovaného na mikrováhe je vysvetlená
vážením zlata, a na injekčnej striekačke hodením tejto striekačky počas hádky, pričom prítomnosť
metamfetamínu a heroínu na týchto predmetoch je vysvetlená tým, že tieto predmety užívala iná

osoba na užívanie drog, k čomu sa táto iná osoba aj priznala. Okresný súd poukázal, že ak má
uznať obžalovaného za vinného, tak pre uznanie viny za žalovaný trestný čin musí byť bez dôvodných
pochybností preukázaná trestná činnosť obžalovaného, čo sa podľa názoru okresného súdu nestalo, a
toanivprípadeskutkovéhodeja,kuktorémusasúdpriklonil,aleanivprípadeskutkovéhodeja,ktorýsúd
vylúčil.AbsenciapriamehodôkazusmeromkobžalovanémuA.B.,spolusoskutočnosťou,žepredmetnú

nehnuteľnosť užíval nielen obžalovaný A. B., ale užívali ju a navštevovali aj ďalšie osoby, ktoré sa
k užívaniu drog priznali, práve takéto dôvodné pochybnosti zakladajú. Ešte inak povedané, v konaní
nebol vykonaný taký priamy a presvedčivý dôkaz, ktorý by jednoznačne usvedčoval obžalovaného z
drogovej trestnej činnosti, a v dôsledku ktorého by také vysvetlenie zisteného skutkového stavu, pri
ktorom sa obžalovaný dopúšťal trestnej činnosti, bolo pravdepodobnejšie. Na základe vyššie uvedených

skutočností a úvah okresný súd dospel k záveru, že v konaní nebolo bez dôvodných pochybností
dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, a preto aj s poukazom na zásadu in dubio pro reo podľa §
285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného A. B. spod obžaloby
11. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní obžalovaný po porade s obhajcom JUDr. Matejom
Csenkym (ďalej len obhajca) sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal, prokurátor si ponechal

lehotu na podanie odvolania.
12. Prokurátor podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil osobitným písomným
podaním doručeným okresnému súdu 12.08.2024.
13. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom okresného súdu ohľadom aplikácie
zásady in dubio pro reo, pretože je toho názoru, že vykonanými dôkaznými prostriedkami boli získané

také dôkazy, ktoré obžalovaného plne usvedčujú zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.
1 písm. c), písm. d) Trestného zákona v znení účinnom do 30.04.2022. Prokurátor sa nestotožnil
s právnymi úvahami okresného súdu ohľadom oslobodzujúceho výroku a má za to, že okresnýsúd nevenoval dostatočnú pozornosť hodnoteniu dôkazov v ich vzájomných súvislostiach. V tejto
súvislosti poukázal na zaistenú stopu a to injekčnú striekačku, na ktorej bola zistená prítomnosť
stôp metamfetamínu, ako aj prítomnosť DNA profilu obžalovaného. Prokurátor poukázal, že tieto

dôkazy svedčia o fyzickej dispozícii obžalovaného s metamfetamínom. Taktiež v rozsudku absentuje
vyhodnotenie výpovede obžalovaného, v ktorej uviedol, že v kuchyni boli aj tabletky ,,tribulus maximus“,
ktoré používajú kulturisti, je to testosterón a tie tabletky pomlel a bol z toho hnedý prášok, ktorý zobrali
ako heroín a to stopu č. 22. Prokurátor poukázal, že prášok, ktorý zobrali policajti bol heroín a obžalovaný
v prípade heroínu uvádzal, že sa jedná o tabletky pre kulturistov. Obžalovaný sa k držbe hnedého prášku

priznal, pričom znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že nešlo o neškodné tabletky pre kulturistov
Tribulus Maximus ako tvrdil obžalovaný. Z týchto dôvodov prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Trnave
(ďalej len krajský súd) zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a nariadil okresnému súdu, aby vec
znovu prejednal a rozhodol.
14. K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý uviedol,
že napadnutý rozsudok považuje v celom rozsahu za zákonný a vecne správny. Okresný súd

správne vyhodnotil skutkový a právny stav, keď obžalovaného oslobodil spod obžaloby. Okresný
súd sa dôkladne a podrobne vyjadril v napadnutom rozsudku ku všetkým podstatným okolnostiam
v prejednávanej veci, a preto považuje napadnutý rozsudok za preskúmateľný a zákonný. Podané
odvolanie prokurátora neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mali ovplyvniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku, naviac odvolanie obsahuje účelové tvrdenia nezodpovedajúce

vykonanému dokazovaniu. Okresný súd jasne, zrozumiteľne, vecne a fakticky poukázal na všetky
podstatné skutočnosti tohto trestného konania a tieto správne vyhodnotil, a preto primerane odkazuje na
argumentáciu okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku. Prokuratúra odvolanie odôvodňuje
len tým, že vina obžalovaného bola preukázaná zaistenou injekčnou striekačkou a výpoveďou
obžalovaného, že mal uviesť, že v kuchyni boli tabletky Tribulusu Maximusu, ktoré pomlel a bol

z toho hnedý prášok, ktorí policajti zobrali ako heroín. Podľa prokurátora sa malo jednať o usvedčujúci
dôkaz, avšak uvedenú argumentáciu považuje obhajoba za účelovú a je toho názoru, že zo strany
prokuratúry nedošlo k riadnemu oboznámeniu sa so spisom, v dôsledku čoho obžalovaného prokurátor
škandalózne spája s dôkazom, ktorý absolútne s obžalovaným nesúvisí. Obhajca poukázal, že stopa
č. 22 zaistená na balkóne nemá s obžalovaným nič spoločné a táto stopa sa týka dcéry obžalovaného

I. B., ktorá sa k drogám zaisteným na balkóne – stopa č. 22 v celom rozsahu priznala, pričom za
daný skutok bola aj odsúdená v samostatnom konaní. Obhajca poukázal, že nerozumie, ako môže
prokurátor stotožňovať stopu č. 22 s tabletkami Tribulus Maximus rozdrvenými do hnedého prášku,
ktorý bol zaistený v kuchyni a teda nie na balkóne, ako prezentuje prokuratúra. Dané vyplýva aj
z výpovede na ktorú sa odvoláva prokurátor v podanom odvolaní, kde prokurátor nedôvodne stotožňuje

tabletky zaistné v kuchyni so stopou č. 22 zaistenou na balkóne. Obhajca poukázal na skutočnosť,
že keď prokurátor obžalovaného stotožňuje so stopou č. 22 prečo na danej stope neboli zaistené
stopy DNA obžalovaného. S poukazom na uvedené skutočnosti považuje odvolanie prokurátora a jeho
odôvodnenie za nedôvodné v celom rozsahu. Odôvodnenie odvolania prokurátora je súhrnom úvah,
ktoré zjavne vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia a vyhodnotenia vykonaných dôkazov.

Obhajca poukázal, že prokuratúra jednoznačne neuniesla dôkazné bremeno, o čom svedčí aj obsah
podaného odvolania. Obhajca na záver poukázal, že v celom konaní nebol produkovaný taký súhrn
dôkazov, ktoré by jednoznačne a nepochybne preukázali spáchanie skutku a dôkazná situácia je
nepostačujúca na to, aby okresný súd mohol s istotou jednoznačne konštatovať, že skutok uvedený
v obžalobe spáchal obžalovaný. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhuje, aby krajský súd

odvolanie prokurátora v zmysle ustanovenia § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.
15. Obžalovaný svojím vlastnoručným podaním sa vyjadril k odvolaniu prokuratúra v ktorom uviedol,
že sa nikdy nepriznal k tomu, že mal 4 gramy heroínu, a tvrdenie prokurátora považuje za klamstvo.
Obžalovanýuviedol,žeibavravel,žečotampolicajtinašlinejakýmateriálnebolheroínamalnatodôkaz,
keď policajný pes to neoznačil, hoci to mal pri papuli. Taktiež poukázal, že podal sťažnosť na inšpekčnú

službu v polícii o tom ako sa policajti pri domovej prehliadke dopustili trestného činu. Každý dôkaz môže
byť v danej veci veľmi pochybný a na takýchto pochybnostiach sa nedá vypracovať bezvadná obžaloba.
Na záver poukázal na nezákonné prípravné konanie voči nemu.
16. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na
rozhodnutie 10.09.2024.

17. Za účelom prejednania odvolania prokurátora nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na
13.05.2025. Na verejné zasadnutie sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry a obhajca obžalovaného
a obžalovaný. Pokiaľ ide o priebeh verejného zasadnutia, predsedníčka senátu poverila člena senátu,
aby podal správu o stave veci so zameraním na otázky, ktoré treba riešiť. Keďže žiadne návrhy nadoplnenie dokazovania neboli, pristúpilo sa ku konečným návrhom, v rámci ktorých prokurátor uviedol,
že z dôvodov uvedených v podanom odvolaní, na ktoré v plnom rozsahu poukazuje, navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Obhajca obžalovaného

uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava ich vyjadrenia k odvolaniu a navrhol, aby bolo odvolanie
prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuté. Obžalovaný uviedol, že sa pridržiava toho, čo
uviedol jeho obhajca.
18. Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd.
O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

19. Krajský súd ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba - prokurátor, proti
výroku, proti ktorému odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal
postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania. Po preskúmaní

predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Ku konaniu, ktoré oslobodzujúcemu výroku predchádzalo
20. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku o oslobodení
spod obžaloby, v tomto smere žiadne námietky odvolateľ nemal a chyby odvolaním nevytýkané,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, krajský súd

vlastným prieskumom nezistil. Možno tak skonštatovať, že okresný súd vykonal dokazovanie vo vzťahu
k napadnutému výroku o oslobodení procesne správne a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu
veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.
K oslobodzujúcemu výroku
21. Krajský súd úvodom pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a

druhého stupňa tvoria jednotu, preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí
správne skutkové a právne závery okresného súdu. Tiež platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré
majúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníazostalisporné,alebosúnevyhnutnénadoplnenie
dôvodov napadnutého rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom konaní.

22. Pokiaľ ide o napadnutý výrok, krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd vykonal na
hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, tieto
dôkazy vyhodnotil individuálne ako i v súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12
Trestnéhoporiadkuadospelksprávnemuzáveru,ženebolopreukázané,žeskutokspáchalobžalovaný.
Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd správne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za

dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie
napadnutého rozsudku je presvedčivé a spĺňa kritériá predpokladané ustanovení § 168 ods. 1 Trestného
poriadku a keďže voči tejto časti odôvodneniu napadnutého rozsudku nemá podstatné výhrady, tak si
ho osvojuje bez potreby ho na tomto mieste detailne opakovať.

23. Krajský súd poukazuje, že odvolacie námietky prokurátora smerovali výhradne do spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom, kde prokurátor polemizuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku a presadzuje vlastnú verziu skutkového deja, ktorá korešponduje s obžalobou
a je založená na inom hodnotení dôkazov. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že sa vôbecnestotožňuje s argumentáciou okresného súdu, podľa prokurátora nemá oporu vo vykonaných
dôkazoch.
24.Pretopokiaľideovýhradyprokurátoravočihodnoteniudôkazov,krajskýsúdpripomína,ževtrestnom

konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie
dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie.
Trestný poriadok nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie
určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak povedané, Trestný poriadok neupravuje otázku
minimálneho množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada

voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy
získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
25. V súvislosti s hodnotením dôkazov platí aj druhé pravidlo, podľa ktorého ak okresný súd postupoval
pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda že ich hodnotil na základe

vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo
i v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zistenia, krajský súd nemôže napadnutý
rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným do
úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť
žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (porovnaj R 53/1992).

26. Krajský súd tiež opakovane vo svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces
neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva
strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd
neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných

dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov,
ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní
logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho
rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo
vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov,

prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je
zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom
konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie.
27. V konkrétnostiach posudzovaného prípadu krajský súd konštatuje, že všetky dôkazy vykonané

v tejto veci sú voči obžalovanému nedostačujúce na preukázanie viny obžalovaného za skutok uvedený
v obžalobe. Krajský súd plne súhlasí so záverom okresného súdu, že prokurátor v danom prípade
neuniesol dôkazné bremeno. Tu platí, že na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a
nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov,
ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z

jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine
môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že žalovaný skutok
uvedený v obžalobe spáchal obžalovaný.
28. V konkrétnostiach posudzovaného prípadu krajský súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého
rozsudku potom predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok. Okresný súd v potrebnej miere vysvetlil,

na základe akých právnych úvah rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby postupom podľa
§ 285 písm. c) Trestného poriadku a jasne a zrozumiteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia a právne
závery. Krajský súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že v konaní nebolo bez dôvodných
pochybností dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, a preto prišlo s poukazom na zásadu in dubio
pro reo k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby.

29. S prihliadnutím na obsah odvolacích námietok prokurátora, v ktorých opätovne hodnotil vykonané
dôkazy, pričom v súhrne zastával názor, že vykonané dôkazy potvrdzujú, že sa skutok spáchal
obžalovaný, ako je uvedené v obžalobe, naopak krajský súd, totožne ako okresný súd, je toho názoru, že
pokiaľ ide o štruktúru usvedčujúcich dôkazov, táto je jednoznačne nedostatočná na preukázanie právne
relevantnej skutočnosti, že obžalovaný spáchal skutok tak ako je uvedený v obžalobe.

30. Prokurátor v rámci odvolacích námietok poukázal na zaistenú stopu č. 24 – injekčnú striekačku,
na ktorej bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu a tiež prítomnosť DNA profilu obžalovaného.
Krajský súd sa stotožnil s odôvodnením okresného súdu ohľadom vysvetlenia prítomnosti DNA profilu
obžalovaného na injekčnej striekačke, kde okresný súd poukázal na výpoveď svedkyne L. R., ktoráopísala udalosť, kedy obžalovaný našiel v byte striekačku a bol z toho veľmi vytočený a v amoku ju
praštil do hlavy I. B., čo sa odohralo v novembri 2013, t. j. pred uskutočnením domovej prehliadky dňa
11.12.2013. Z uvedeného je zrejmé, že prítomnosť DNA profilu obžalovaného na injekčnej striekačke

mohla vzniknúť daným konfliktom s I. B..
31. Ďalej prokurátor v odvolaní namietal skutočnosť, že obžalovaný sa priznal k držbe tabliet H. M.,
ktoré boli zadržané ako stopa č. 22. V danom smere sa krajský súd v plnej miere stotožnil s vyjadrením
obhajoby k podanému odvolaniu, kde jednoznačne zo spisového materiálu a zaistených stôp pri
vykonanej domovej prehliadke vyplýva, že stopa č. 22 – modrá plastová krabička, bola zaistená na

balkóne predmetného bytu a k vlastníctvu danej stopy sa v celom rozsahu priznala I. B., ktorá bola
za tento skutok právoplatne odsúdená v samostatnom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava,
nakoľko z konania vedeného pod sp. zn. 2T/118/2014 bola vylúčená na samostatné konanie. Krajský
súd uvádza, že z vykonaného dokazovania nie je možné stotožňovať stopu č. 22 s tabletkami Tribulus
Maximus, ktoré boli rozdrvené do hnedého prášku a v prvom rade boli zaistené v kuchyni a nie na
balkóne, ako uvádzal prokurátor v podanom odvolaní. Krajský súd uvádza, že obžalovaný sa priznal

k držbe rozdrveného prášku z tabliet Tribulus Maximus a nie k držbe zaistenej stopy č. 22 a to modrej
platovej krabičke, kde bol zaistený heroín.
32. V tomto kontexte krajský súd v prvom rade uvádza, že súd v rámci posudzovania tej ktorej skutkovej
okolnosti pri danej dôkaznej situácii nie je viazaný žiadnym dôkazom, a zároveň žiaden zákonne získaný
a vykonaný dôkaz nie je vylúčený v tom smere, že by nemohol slúžiť ako podklad pre rozhodnutie

v merite veci. Treba pripomenúť, že v trestnom konaní neplatí tá skutočnosť, že by musela byť uznaná
vina obžalovanej osoby na základe konkrétneho dôkazu, resp. dôkazov. V prejednávanej veci vo vzťahu
k žalovanému skutku krajský súd skutkové závery okresného súdu nespochybňuje. Toto všetko potom
spolupôsobí pri posudzovaní dokazovaných okolností, ako to pri hodnotení dôkazov učinil okresný súd,
na čo súhlasne nadviazal i krajský súd.

33. Krajský súd preto konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že na ustálenie
skutkového stavu ako základu pre uznanie viny obžalovaného neobstál súbor nepriamych dôkazov,
pričom tieto dôkazy boli vyhodnocované aj vo vzťahu k celému komplexu relevantných skutočností
produkovaných v procese dokazovania v súlade so zásadami náležitého zistenia skutkového stavu a
voľného hodnotenia dôkazov podľa ustanovení § 12 ods. 10, 12 Trestného poriadku. Možno tiež zhrnúť,

že okresný súd prezentoval východiskovú logickú úvahu, ktorú aplikoval v procese voľného hodnotenia
výpovedí svedkov a zaistených dôkazov, kde poukázal na prirodzený mechanizmus konfrontácie
a rozporov obsahu takýchto výpovedí s inými relevantným informáciami získanými v dôkaznom procese.
34. Krajský súd uvádza, že pokiaľ z výpovedí svedkov K. O. a M. O. a znaleckého posudku, ktorý
konštatujeprítomnosťDNAobžalovanéhoA.B.naveciach,naktorýchbolatiežkonštatovanáprítomnosť

metamfetamínu a heroínu, síce môžu odôvodňovať podozrenie voči obžalovanému A. B. z drogovej
trestnej činnosti, avšak takéto podozrenie je nedostatočné pre uznanie viny obžalovaného. Okresný
súd sa správne vysporiadal s jednotlivými výpoveďami svedkov a správne ustálil aj jednotlivé skutkové
okolnosti uvádzané v obžalobe. Krajský súd sa stotožňuje s úvahami okresného súdu ohľadom
vyhodnotenia jednotlivých dôkazov.

35. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že uznať obžalovaného za vinného, tak pre uznanie viny
za žalovaný trestný čin musí byť bez dôvodných pochybností preukázaná trestná činnosť obžalovaného,
čo sa aj podľa názoru krajského súdu v danom prípade nenastalo. Krajský súd poukazuje, že
absencia priameho dôkazu smerom k obžalovanému a taktiež nepochybná skutočnosť, že predmetnú
nehnuteľnosť užíval nielen obžalovaný, ale užívali ju a navštevovali aj ďalšie osoby, ktoré sa k užívaniu

drog priznali, práve takéto dôvodné pochybnosti zakladajú. Krajský súd konštatuje, že v predmetnom
trestnom konaní nebol vykonaný taký priamy a presvedčivý dôkaz, ktorý by jednoznačne usvedčoval
obžalovaného z drogovej trestnej činnosti.
36. Záverom k odvolaniu prokurátora vo vzťahu medzi spáchaným skutkom a osobou obžalovaného,
krajský súd konštatuje, že podstatným faktom je, že prokuratúre sa nepodarilo bez akýchkoľvek

pochybností preukázať, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný a to najmä vzhľadom na absentujúce
dôkazy usvedčujúce obžalovaného. Okolnosti, ktoré prokurátor uvádzal v dôvodoch odvolania,
vyznievajú skôr iba v podobe indícií, nie je však možné na základe týchto skutočností vysloviť
jednoznačný záver, že trestný čin uvedený v obžalobe spáchal obžalovaný. Z uvedených dôvodov, preto
nebolo možné prisvedčiť odvolacím námietkam prokurátora, ktoré smerovali len do iného hodnotenia

dôkazov o vine obžalovaného.

Záverečné zhrnutie37. Vzhľadom k uvedenému krajský súd dospel k záveru, že okresný súd postupoval správne, keď
obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku, pretože nebolo
dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Preto krajskému súdu nezostávalo nič iné ako odvolanie

prokurátora postupom podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné.
38. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.