Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 13, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/35/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323011332
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2323011332.6

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a Mgr. Stanislava Kováča (sudca spravodajca), v trestnej veci obžalovaného
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. b) Trestného zákona,
o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 11T/86/2023 zo

dňa 17.01.2025, na verejnom zasadnutí konanom v Trnave dňa 13.05.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. a okresného
prokurátora, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon

v znení neskorších predpisov (ďalej len “TZ“) na tom skutkovom základe, že
presne nezisteného času mesiaca júl 2021 až do dňa 03.07.2023, s výnimkou obdobia od mesiaca máj
2022doprvejpolovicemesiacajúna2023,vB.,vbytenaadreseD.E.F.XXX/XX,vktorombytevdanom
relevantnom čase, s výnimkou obdobia od mesiaca máj 2022 do prvej polovice mesiaca júna 2023, býval
spolu so svojou družkou poškodenou G. H., nar. XX.XX.XXXX, maloletým poškodeným synom A. B., nar.
XX.XX.XXXX, a svojou matkou I. B., nar. XX.XX.XXXX, výhradne v súkromí v nepravidelných intervaloch

a keď bol pod vplyvom alkoholu (t. j. v závislosti od toho, či bol pod vplyvom alkoholu alebo nie),
- svoju družku, uvedenú poškodenú G. H., bil, niekedy aj dvakrát do týždňa, a to tak, že ju udieral päsťami
do oblasti tváre, ramien, chrbta a stehna, vyhrážal sa jej zabitím, vulgárne jej nadával, ponižoval ju a
urážal ju, že chodí do Serede šlapať, že je kurva, kár, komunista, že ju nenávidí, tiež ju minimálne raz
počas uvedeného relevantného času škrtil rukami a raz kopol do kolena, čo všetko vo vzťahu k nej
vyvrcholilo dňa 03.07.2023, kedy na adrese vyššie uvedeného bytu D. E. F. XXX/XX, B., pod vplyvom

alkoholu, pýtal obžalovaný od uvedenej svojej družky poškodenej G. H. peniaze na alkohol, pričom ju
uderil otvorenou dlaňou do oblasti tváre, na čo sa jej spustila krv z pery,
- na ich spoločného maloletého poškodeného syna A. B., nar. XX.XX.XXXX, oplzlo a vulgárne kričal,
vyhrážal sa mu zabitím a nadával, že je tlstý, že je buzerant, kokot, komunista, že ho nenávidí, tiež ho
udieral otvorenou dlaňou a minimálne raz mu počas relevantného obdobia pevným stiskom spôsobil
hematómy na ľavom ramene a predlaktí,

čím obžalovaný svojím konaním u oboch uvedených poškodených znižoval ich dôstojnosť, ponižoval
ich a vyvolával u nich psychickú nepohodu, strach o zdravie a život, nervozitu a neistotu, ohrozoval ich
tak fyzicky ako i psychicky, spôsoboval drobné zranenia v podobe hematómov na rôznych častiach tela,
a u uvedenej poškodenej G. H. aj krvácanie z pery.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 208 ods. 1 a § 38 ods. 2 TZ nepodmienečný trest odňatia

slobody vo výmere 3 rokov, so zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. a) TZ do ústavu na výkon trestu sminimálnym stupňom stráženia, ako i podľa § 73 ods. 2 písm. c) TZ ochranné liečenie protialkoholické
ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaný i prokurátor.
Obžalovaný svoje odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním doručeným dňa 11.02.2025.
Napadá výroky o vine, o treste, výrok o ochrannom liečení ako i konanie, ktoré napadnutému rozsudku
predchádzalo. Má za to, že skutok nezodpovedá právnej kvalifikácii stíhaného zločinu. Za týranie pre
účely trestného práva je považované také zlé zaobchádzanie s blízkou osobou, ktoré sa vyznačuje

istým stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou s tým, že osoba to pociťuje ako ťažké
príkorie. Predpokladom trestnosti je spôsobenie fyzického alebo psychického utrpenia niektorou z foriem
uvedených v § 208 ods. 1 TZ (R 20/1984, ZSP 44/2007). Keďže pre trestný čin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby je typická opakovanosť tohto násilného konania sprevádzaná postupným
nárastom intenzity, je jeho spáchanie vylúčené skutočnosťou, že za násilnú ani inú trestnú činnosť
nebol dosiaľ trestne stíhaný. Spochybňuje hodnovernosť výpovede poškodenej, pretože o podstatných

okolnostiach nevypovedala pravdivo a konzistentne a jej výpoveď zo dňa 04.07.2023 je v celom rozsahu
nedôveryhodná a nepravdivá, čo v ďalšej fáze trestného konania uviedla aj sama poškodená. Sama na
hlavnom pojednávaní uviedla, že konala zo žiarlivosti a chcela mu prihoršiť. Z prehraného kamerového
záznamu na hlavnom pojednávaní dňa 19.01.2024 je zrejmé, že v úvode nebola poškodená H. riadne
a presne poučená podľa § 130 a § 131 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len “TP“), čo spôsobuje procesnú nespôsobilosť tohto dôkazu a súd naň nemal
prihliadať. Zo znaleckého posudku PhDr. Bielikovej poukazuje na to, že na psychickom zdraví neboli
u maloletého poškodeného zistené žiadne negatívne stopy či zvýšená neurotizácia jeho osobnosti,
ktoré by boli zapríčinené jeho správaním v rodine. Keby bola pravda, že ho týral, takéto konanie by
sa podľa jeho názoru jednoznačne prejavili na zdraví dieťaťa. K obdobným záverom došiel aj znalec

MUDr. Uhrín, ktorý neobjektivizoval, že by poškodená v dôsledku jeho konania trpela psychickými
poruchami vyžadujúcimi si psychickú liečbu. Zo záverov znaleckého posudku Mgr. Múdrej vyplynulo,
že všeobecná vierohodnosť poškodenej je vzhľadom na jej osobnostnú štruktúru mierne znížená
a špecifická vierohodnosť je vzhľadom na prítomnosť ambivalencie v jej výpovediach znížená. Zistila
u poškodenej vedomé fabulačné tendencie. Z výpovede znalkyne na hlavnom pojednávaní vyplynulo,

že poškodená pri prvotnom výsluchu vypovedala pod vplyvom emócii a jej neskoršiu výpoveď možno
považovať za dôveryhodnejšiu. Aj prvostupňový súd pri posudzovaní okolností použitia nožíka poukázal
na znalecký posudok Mgr. Múdrej. Súd výpoveď poškodenej hodnotil selektívne, čiastočne v jeho
prospech a čiastočne v jeho neprospech. Keďže v procese nebola dosiahnutá istota o relevantných
skutkových okolnostiach, je nutné rozhodnúť v prospech obžalovaného a navrhuje rozsudok v celom

rozsahu zrušiť a vrátiť vec na nové konanie, prípadne aby sám odvolací súd rozhodol o jeho oslobodení.

Prokurátor odôvodnil odvolanie podaním doručeným dňa 10.02.2025. Poukázal na to, že súd nemal
pripustiťúčasťpoškodenejnavýsluchuobžalovaného.Týmspôsobil,ževýsluchpoškodenejnahlavnom
pojednávaní dňa 16.02.2024 a 13.03.2024 je neobjektívny, ovplyvnený už obsahom skutočností,

o ktorých vypovedal obžalovaný, preto nie je možné vyhodnotiť tieto dôkazy ako zákonné a súd ich
nemal zohľadňovať. Jedná sa o dôkazy procesne nespôsobilé a neúčinné pre ich procesné využitie. Súd
mal vychádzať iba z výpovede poškodenej zo 04.07.2023 čo sa týka použitia zbrane, dusenia vankúšom
či ohraničenia skutku. Aj v zmysle vyjadrenia znalkyne Mgr. Múdrej sú zmeny postojov poškodenej
zjavne potencované obavou z obžalovaného a ovplyvnené jej osobnostnými postojmi. Je zrejmé že

výpoveď poškodenej v konaní na súde bola účelovo zmenená v dôsledku snahy po dlhom časovom
odstupe nepriťažovať obžalovanému. Znalkyňa sa zaoberala aj závermi, ktoré jej neprislúcha riešiť,
najmä o hodnovernosti jednotlivých výpovedí poškodenej. V rozhodnutí súdu nemožno argumentovať
tým, čo poškodená uviedla pri vyšetrení znalkyni, ale čo uviedla v postavení svedka. Obdobie páchania
skutku v zmysle výpovede poškodených je konzistentné, a trvalo od júla 2021 a v marci 2023 došlo

k priloženiu noža na krk. Rozpory vo výpovediach poškodenej v prípravnom konaní a na súde nie sú
takého charakteru, že by znižovali jej vierohodnosť. Zo strany obžalovaného sa jednalo o sústavné,
neprerušované, aj keď nepravidelné, opakujúce sa útoky, z ktorého sa jedného dopustil s nožom v ruke.
Jednotlivé útoky sa striedali s fázami kľudu a preto nemožno súhlasiť s tvrdením súdu o úprave skutku,
pretože aj v čase odsťahovania poškodených od mája 2022 do marca 2023 sa s obžalovaným naďalej

stretávali a ako obete zostávali v blízkosti agresora, čo aj naďalej predpokladalo, že boli vystavení
jeho psychickej manipulácii a hrozbe ďalšieho útoku. Žiada o zrušenie napadnutého rozsudku v celom
rozsahu a nariadiť okresnému súdu, aby vec znovu prejednal a rozhodol.K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný v podaní zo dňa 27.02.2025. Ohľadom tvrdenia
o procesnej nespôsobilosti výsluchu poškodenej na hlavnom pojednávaní poukázal na vyjadrenie
odvolanieodvolaciehosúduvtomtokonaní,žeuvedenénespôsobujenezákonnosťvykonanéhodôkazu.

Znalkyňa Mgr. Múdra taktiež nebola oboznámená s výpoveďou poškodenej z hlavného pojednávania.
Pri útoku nožíkom nebola zbraň zaistená a neboli z nej odobraté žiadne stopy. Výpoveď poškodenej
z prípravného konania považuje naďalej za nezákonnú z dôvodov, ktoré už uviedol.

Krajský súd, ako odvolací súd podľa § 315 TP nezistil dôvody na zamietnutie odvolaní podľa § 316 ods.

1 TP ani pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 TP. Následne v zmysle § 317 ods. 1 TP preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku v rozsahu vytýkanom odvolaniami, ako aj
v rozsahu chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 TP.

Vo veci už raz rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 14.06.2024, ktorým uznal obžalovaného
vinným zo spáchania zločinu podľa § 208 ods. 1 TZ. Proti prvému rozsudku okresného súdu podali

odvolanie obžalovaný a prokurátor, pričom krajský súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1
písm. a), písm. g) TP a vrátil vec súdu prvého stupňa s tým, aby opätovne vyhodnotil výpovede svedkyne
H. so zohľadnením skutočnosti, že vypovedala až po tom, ako bola osobne prítomná pri výpovedi
obžalovaného na hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa sa s týmto vysporiadal na str. 18 svojho
odôvodnenia. Poukázal na to, že obžalovaný na súde skutok úplne poprel, avšak svedkyňa H. aj po tom

pred súdom sama podrobne opísala príkorie, ktoré so synom prežívali, a podľa znalkyne Mgr. Múdrej
svoju výpoveď menila už v priebehu prípravného konania.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že znalec v zásade nie je oprávnený vykonávať vlastné
dokazovanieavzmysle§145ods.1TPmávychádzaťzobsahuspisu,najmäsvykonanýmidôkazmi.Ak

na účel podania posudku potrebuje vykonať dôkaz, môže to navrhnúť orgánu činnému v trestnom konaní
a má právo byť prítomný a klásť otázky pri vypočúvaní osôb. Vyšetrenie svedka znalcom nepredstavuje
výsluch v trestnoprávnom zmysle (nie je vykonaný orgánom činným v trestnom konaní, svedok nemá
povinnosť vypovedať pravdu s trestnoprávnym následkom a pod.) a nemožno ho považovať za výpoveď
v zmysle § 131 TP.

Odvolanie obžalovaného

Skutok, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, podľa aj odvolacieho súdu napĺňa právnu
kvalifikáciu zločinu podľa § 208 ods. 1 TZ. Znaky trestného činu sú určené konkrétnou skutkovou pod-

statou uvedenou v osobitnej časti TZ. Je nevyhnutné aby skutková veta obsahovala všetky znaky zá-
kladnej ako aj kvalifikovanej skutkovej podstaty. Skutková veta (popis skutku) musí bezpodmienečne
obsahovať úplný popis skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty (viď
Nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 509/2015). Skutková veta ale nevyžaduje, aby znak trestného činu bol v
nej uvedený v jeho doslovnom znení, t. j. tak ako ho popisuje tá – ktorá skutková podstata. Pre úpl-

nosť skutkovej vety postačuje, ak obsahuje pojmy a gramatické formulácie, ktoré významovo zodpove-
dajú (všetkým) znakom skutkovej podstaty trestného činu. S účinnosťou od 01.01.2016 bol z objektívnej
stránky vypustený znak týrania a na naplnenie znakov trestného činu sa vyžaduje spôsobenie fyzického
alebo psychického utrpenia niektorým zo spôsobov uvedených v § 208 ods. 1 písm. a) až písm. e) TZ.
Z tohto pohľadu možno konanie opísané v skutkovej vete vyhodnotiť ako spôsobujúce fyzické (údery,

kopance, škrtenie) ako i psychické (nadávky, ponižovanie, urážanie) utrpenie, a to spôsobom uvedeným
v § 208 ods. 1 písm. a) TZ. Na spáchanie uvedeného skutku zákon zároveň nevyžaduje predchádzajúce
odsúdenie a dokonca ani opakovanosť či trvalosť konania, ako uvádza obhajoba, ale dá sa spáchať
aj jednorazovým konaním. Skutková podstata trestného činu taktiež nevyžaduje, aby bol konaním
spôsobený následok vo forme psychickej poruchy alebo ublíženia na zdraví, preto skutočnosť, že sa

konanie obžalovaného neprejavilo na psychickom zdraví poškodených neznamená, že neboli naplnené
znaky skutkovej podstaty. Ujma na zdraví sa pri tomto trestnom čine postihuje v rámci kvalifikovaných
skutkových podstát.

Ako už správne uviedol súd prvého stupňa, z obsahu spisu bolo preukázané, že poškodení boli pri

svojich výsluchoch v prípravnom konaní riadne poučení a vypovedali až po týchto poučeniach. V zmysle
§ 131 TP sa poučenie svedka vykonáva pred výsluchom a v zmysle § 135 TP sa samotný výsluch
vykoná s využitím videokonferenčného zariadenia. Z uvedeného vyplýva, že zákon nevyžaduje, aby bol
videokonferenčným zariadením zachytené aj poučenie svedka, iba obsah jeho výpovede. Vykonaniepoučenia zachytáva zápisnica o výsluchu svedka, ktorej obsah nebol žiadnym relevantným spôsobom
spochybnený, a z ktorej vyplýva vykonanie zákonného a riadneho poučenia. Výpovede poškodených
preto predstavujú zákonné dôkazy, ktoré možno po splnení zákonných požiadaviek oboznámiť aj na

hlavnom pojednávaní.

Odvolací súd sa stotožnil aj so spôsobom, akým prvostupňový súd vyhodnotil hodnovernosť výpovede
poškodenej H.. Okresný súd správne nevyhodnocoval tieto výpovede osamote, ale vo vzájomných
súvislostiach s ostatnými vykonanými dôkazmi. Z nich je pre posúdenie výpovedí poškodenej H.

najpodstatnejšia výpoveď poškodeného A. B., ktorý v podstatných okolnostiach vypovedal zhodne
s výpoveďou poškodenej H. z prípravného konania. Poškodený A. B. jednoznačne opísal pijanstvo
obžalovaného a jeho násilné správanie pod vplyvom alkoholu ako voči nemu samotnému, tak voči jeho
matke – poškodenej H.. Taktiež okresný súd správne poznamenal, že poškodená H. pri svojej výpovedi
na hlavnom pojednávaní nepoprela svoju výpoveď z prípravného konania, ale konanie obžalovaného
zľahčovala čo sa týka intenzity a dĺžky trvania. V situácii, keď poškodení vypovedali bezprostredne po

skutku, resp. po podaní trestného oznámenia, kedy nemali čas a priestor sa na spoločnej výpovedi
dohodnúť, prakticky zhodne, je dôvodné považovať tieto bezprostredné výpovede za pravdivé. O to
viac, že jedným z očitých svedkov je dieťa, v čase výpovede ani nie 13 ročné, ktoré vypovedá o svojom
otcovi, a znaleckým skúmaním u neho neboli zistené patologické rysy. Nakoniec násilné správanie
obžalovaného potvrdila aj svedkyňa B., s ktorou žili v spoločnej domácnosti. Skutkový stav zistený

na základe uvedených dôkazov neoslabujú ani zistenia znalkyne Mgr. Múdrej ohľadom osobnosti
poškodenej H., keďže nevylučujú zistený skutkový stav.

Odvolanie prokurátora

Obžaloba dĺžku páchania skutku od júla 2021 do zadržania obžalovaného dňa 03.07.2023 považovala
za kvalifikačný znak páchania skutku po dlhší čas. Okresný súd však správne pri vyhodnocovaní
tohto kvalifikačného znaku posudzoval aj intenzitu páchania skutku v tomto období, pričom vykonaným
dokazovaním mal preukázané, že od mája 2022 do polovice júna 2023 k páchaniu skutku nedochádzalo.
K tomu obdobiu vypovedala jedine poškodená H., ktorá výslovne uviedla, že sa obžalovaný krotil, boli

len ako kamaráti a venoval sa chlapcovi. V prípravnom konaní uviedla, že jediný krát sa v marci 2023
pohádali, keď obžalovaný niečo chcel, vzal nožík a tupou stranou jej ho priložil ku krku. Na hlavnom
pojednávaní toto konanie poprela.

Okresný súd tieto rozpory vyhodnotil pre pochybnosti v prospech obžalovaného. Odvolací súd k tomu

dodáva, že aj keby bolo uvedené konanie preukázané, nepredstavovalo by čiastkový útok zločinu
podľa § 208 TZ, pretože úmyslom zjavne nebolo spôsobenie fyzického alebo psychického utrpenia
poškodenej, ale získanie niečoho, čo si už poškodená nevybavovala. Zbraň by teda nebola použitá
v súvislosti so spáchaním skutku týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 TZ.

Tým, že zákon kvalifikačný znak podľa § 138 písm. b) TZ – po dlhší čas, nijakým spôsobom
nekvantifikuje, ponecháva jeho určenie na zvážení súdov. Pri jeho určení je potrebné zohľadniť aj
intenzitu páchania trestnej činnosti. V danom prípade v zmysle vykonaného dokazovania z celkového
času páchania trestnej činnosti od júla 2021 do 03.07.2023 nedochádzalo v období od mája 2022
do polovice júna 2023 k žiadnemu páchaniu trestnej činnosti. Zo žiadneho vykonaného dôkazu

nevyplýva tvrdenie obžaloby o vystavení poškodených psychickej manipulácii a hrozbe ďalšieho útoku
od obžalovaného v tomto období. Pre nízku celkovú intenzitu páchania trestnej činnosti je preto
odôvodnení záver, že celková doba páchania trestnej činnosti 23 mesiacov nepredstavuje páchanie
skutku po dlhší čas, hoci sa jedná už o hraničnú hodnotu.

Keďže odvolací súd nezrušil napadnutý výrok o vine obžalovanej, v zmysle § 317 ods. 2 TP preskúmal
v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku
o vine svoj podklad.

Ako správne ustálil súd prvého stupňa, obžalovanému mohol uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 3

rokov do 8 rokov. U obžalovaného nezistil ani poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti. Vzhľadom na postoj
obžalovaného k svojej trestnej činnosti, násilnému charakteru páchanej trestnej činnosti a znalcom
konštatovanú nielen psychickú, ale už i fyzickú závislosť na alkoholu nepovažoval ani odvolací súd za
vhodné ukladanie alternatívnych trestov ani podmienečné odloženie trestu odňatia slobody. Aj dĺžkuuloženého nepodmienečného trestu vo výmere 3 rokov považuje odvolací súd za primeranú vzhľadom
k tomu, že sa jedná o páchateľa, ktorý bol naposledy a jeden súdne trestaný pred vyše 30 rokmi.

Správnerozhodolokresnýsúdajozaradenídominimálnehostupňastráženia,pretožeobžalovanýnebol
v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný
čin.

Nakoniec správny je aj výrok o uložení ochranného liečenia, ktorý vychádza z vykonaného znaleckého

dokazovania ako i z výpovedí poškodených, ktorí konanie páchateľa dávali do súvisu práve s jeho
užívaním alkoholu. Z dôvodu ukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody musí byť v zmysle §
74 ods. 1 TZ obligatórne ústavnou formou.

Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, odvolania
obžalovaného a prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 TP zamietol.

Uznesenie bolo vo všetkých výrokoch prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.