Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-14S/83/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200182
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200182.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej
LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobkyne: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, číslo pasu: C., občianka Thajského kráľovstva, právne zastúpený: Advokát Ivor,
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mojmírova 6, Púchov, IČO: 44 578 946, proti žalovanému:
OddeleniecudzineckejpolíciePolicajnéhozboruTrnava,sosídlomPaulínska13,Trnava,opreskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA9-2022/034575-002 zo dňa 9. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava č. PPZ-
HCP-BA9-2022/034575-002 zo dňa 9. mája 2022 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava rozhodnutím č. PPZ-HCP-
BA9-2022/034575-002 zo dňa 9. mája 2022 podľa § 17 ods. 8 písm. c ) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte
cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 404/2011 Z.z.“) zrušil žalobkyni
národné víza č. 000906032 vydané dňa 27.04.2022, pretože neplnila účel, na ktorý bolo národné vízum
udelené. Rozhodnutie bolo dňa 09.05.2022 vyvesené na úradnej tabuli na žalovaného a dňa 25.05.2022

bolo z úradne tabuli žalovaného zvesené.

II.
Žaloba

2. Žalobkyňa podala na Krajský súd v Trnave správnu žalobu zo dňa 11.07.2022 a navrhla, aby súd
napadnuté rozhodnutie zrušil.

3. Žalobkyňa má za to, že rozhodnutím žalovaného bola ukrátená na svojich právach a právom
chránených záujmoch. Rozhodnutie napadla z dôvodov, že rozhodnutie vychádza z nesprávne
a neúplne zisteného skutkového stavu a skutkové zistenia neboli dostatočné pre uskutočnenie
záverov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný zároveň nevykonal žiaden dôkaz, na
základe ktorého by mohol prijať závery prijaté v odôvodnení rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu nesprávnej aplikácie právnych predpisov
a nesprávneho hodnotenia dôkazov zo strany správneho orgánu. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný
nesprávne aplikoval správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala žalovaný sa vôbec nezaoberal návrhmi, námietkami a ani vyjadreniami žalobkyne, ktorej ako
opomenutému účastníkovi ani nedal možnosť vyjadriť sa v správnom konaní k podkladom pre
rozhodnutie, na základe čoho trpí napádané rozhodnutia vážnymi vadami.

III.
Vyjadrenie žalovaného

4. Žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nakoľko žalovaný zistil skutočnosti, ktoré nasvedčovali

tomu, že žalobkyňa nenaplnila účel, na ktorý jej bolo národné vízum vydané a zo strany žalovaného
vznikla dôvodná obava, že dôjde k zneužitiu národného víza, žalovaný dňa 09.05.2022 zrušil národné
vízum v informačnom systéme Policajného zboru a vydal rozhodnutie o zrušení národného víza, pričom
postupoval podľa zákona č. 404/2011 Z.z. Žalovaný zrušil žalobkyni národné vízum a zabránil zneužitiu
národného víza a podania žiadosti o prechodný pobyt na účel zamestnania s výkonom práce v inej
spoločnosti. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.
Replika a duplika

5. Žalobkyňa sa v replike pridržala svojich tvrdení uvedených v žalobe a má za to, že napadnuté

rozhodnutie je nesprávne, nezákonné a bola týmto rozhodnutím ukrátená na svojich právach a právom
chránených záujmoch.

6. Žalovaný v duplike zotrval na svojom názore, že jeho činnosť bola správna a zákonná.

V.
Relevantná právna úprava

7. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023, konania
začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna

2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

8. Podľa § 17 ods. 8 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. zastupiteľský úrad alebo policajný útvar je
oprávnený zrušiť národné vízum, ak štátny príslušník tretej krajiny neplní účel, na ktorý bolo národné
vízum udelené.

VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom

9. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn.

14S/83/2022. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť
SprávnysúdvBratislave(ďalejlen„súd“,„správnysúd“),naktorýprešielod1.júna2023výkonsúdnictva
v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.
Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. TT-14S/83/2022. V súlade

s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.

10. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného

orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho
vydaniu, viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom
dňa 15. mája 2025 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

11. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-
BA9-2022/034575-002 zo dňa 9. mája 2022 o zrušení národného víza žalobkyne č. 000906032 vydané
dňa 27.04.2022.12. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe správnych žalôb zákonnosť rozhodnutí
a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou
napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými

a procesnými administratívnymi predpismi. Súd musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho
orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti,

ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní, resp. iný procesný zákon. Na tomto
mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia
smerovať k spravodlivému výsledku. Uvedené platí aj pre správny orgán. Súdu prislúcha, aby sa
zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu
chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto
interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. Pri výklade právnej normy treba vychádzať

z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach
demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn.
Pl. ÚS 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by
bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi
(napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. II. ÚS 2048/2009). Podľa konštantnej judikatúry nemožno

orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je
nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné
pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález
ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. Pl. ÚS 34/09).

13. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia o zrušení národného víza žalobkyne správny súd
konštatuje, že v úvode rozhodnutia je uvedené označenie správneho orgánu (Oddelenie cudzineckej
polície Policajného zboru Trnava) a číslo rozhodnutia. Výrok rozhodnutia obsahuje údaje žiadateľke
(žalobkyne), označenie správneho orgánu, označenie jej víza (č. 000906032 zo dňa 27.04.2022)
a konštatovanie, že sa žalobkyni bolo zrušené národné vízum z dôvodu, že neplnila účel, na ktorý jej

bolo národné vízum udelené. V závere rozhodnutia sa nachádza poučenie o možnosti preskúmania
tohto rozhodnutia súdom. Napadnuté rozhodnutie má tak formu formulára. Odôvodnenie napadnuté
rozhodnutie neobsahuje.

14. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že jedným zo základných predpokladov na možnosť

súdu vôbec posúdiť zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia je to, aby takéto rozhodnutie po
formálnej a materiálnej stránke spĺňalo základné atribúty vyžadované právnymi predpismi. Je prekážkou
preskúmania, ak rozhodnutie napadnuté v žalobe neobsahuje také odôvodnenie, ktoré umožňuje
oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré správny orgán rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku rozhodnutia.
Správny súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri

odôvodňovaní rozhodnutí. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy
je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom
vyhodnotí námietky účastníka správneho konania.

15. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva

v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené
všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi
predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok
rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia

účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť
presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu.
Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre
rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať.

16. Správny súd po preštudovaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že
nedostatky v odôvodnení tohto rozhodnutia sú natoľko zásadné, že to bráni riadnemu preskúmaniu
jeho zákonnosti. Nedostatok dôvodov rozhodnutia bol pre súd neprekonateľnou prekážkou vôbec sazaoberať meritórne vecou, pričom zároveň nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola výrazne v rozpore
s právom žalobkyne na spravodlivý proces. Uvedená vada (nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov) bránila správnemu súdu v preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu

žalobných bodov (viď uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.
zn. 7 Azs 79/2009 zo dňa 08.03.2011).

17. Správny súd pripomína, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné
zásady spravodlivého súdneho procesu a vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu

nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Súd v záujme spravodlivého riešenia pristúpil
k zrušeniu rozhodnutia žalovaného, ktorý neodôvodnením svojho rozhodnutia ponechal nezodpovedané
otázky, kedy by bolo pre súd náročné a z hľadiska zmyslu a úlohe správneho súdnictva i neefektívne,
aby konštruoval rôzne alternatívy skutkového stavu a ich právneho posúdenia.

18. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného

základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne
len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých
mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej
možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť

rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne
argumentovať proti záverom rozhodnutia.

19. Rozhodnutie žalovaného napadnuté správnou žalobou o zrušení národného víza ako rozhodnutie,
ktoré je výsledkom správnej úvahy, bol správny orgán povinný náležite a zrozumiteľne pre účastníka

(žalobkyňu) vysvetliť. Odôvodnenie rozhodnutia má dať účastníkovi administratívneho konania možnosť
pochopiť, z akých dôvodov bolo zrušené jej národné vízum. Zároveň je nevyhnutné, aby argumentácia
správneho orgánu dávala účastníkovi možnosť obrany. Jednoduché konštatovanie nesplnenia účelu,
na ktorý jej bolo udelené národné vízum nepostačuje, pretože žalobkyni nedáva žiadnu možnosť
pochopiť rozhodnutie a najmä sa pre absentujúcu vysvetľujúcu argumentáciu proti rozhodnutiu brániť.

V neposednom rade rozhodnutie bez náležitého odôvodnia a jeho zákonnosť nemohol preskúmať ani
správny súd.

20. Zákon č. 404/2011 Z.z. v § 17 ods. 8 dáva správnemu orgánu oprávnenie nie nevyhnutnosť
rozhodnúť. Jeho úloha nie je ustálená exaktne, ale prenecháva sa mu voľná úvaha - ide o uplatnenie

tzv. diskrečnej právomoci. Úlohou správneho orgánu je po spoľahlivom zistení skutkového stavu
posúdiť splnenie zákonných podmienok, pričom uvedené posúdenie je predmetom správneho uváženia
správneho orgánu (žalovaného). Správnemu súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal
diskrečné oprávnenie správneho orgánu v predmetnej otázke, pretože by tým vstupoval do právomoci
orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží.

21. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol žiadne odôvodnenie, správnu úvahu, ktoré by
odôvodnilo záver žalovaného o nevyhnutnosti zrušenia národného víza žalobkyni. Spomínaná správna
úvaha sa reálne v napadnutom rozhodnutí nenachádzala. Podľa názoru správneho súdu uvedené vo
svojej strohosti nijako neumožnilo žalobkyni oboznámiť sa s dôvodmi rozhodnutia o zrušení národných

víz. V administratívnom spise sa nachádza iba Žiadosť o ukončenie víza zo dňa 09.05.2022 konateľa
firmy Clean Point, s.r.o., s ktorou mala žalobkyňa uzatvorenú pracovnú zmluvu. Napadnuté rozhodnutie
je z toho istého dňa, t.j. 09.05.2022, nebolo doručované žalobkyni, bolo vyvesené od 09.05.2022 do
25.05.2022 na úradnej tabuli žalovaného. Z administratívneho spisu je tak zrejmé, že žalovaný v konaní
nevykonal žiaden dôkaz a ani žalobkyni neoznámil začatie konania o zrušení národného víza. Žalobkyňa

nedostala žiadny priestor, aby sa k predmetnej žiadosti o ukončenie víza vyjadrila.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie
žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo spôsobuje jeho nezákonnosť a tiež,že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci na jeho riadne posúdenie. Z tohto dôvodu,
správny súd rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e) SSP a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. Záverom správny súd konštatuje, že všeobecne platí,

že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni
takýto nedostatok posúdeniu dôvodnosti meritórnych námietok, a preto sa správny súd s námietkami
žalobkyne, ktoré uviedla v žalobe, zaoberať nemohol.

23. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy

vďalšomkonaníviazaný.Akbyorgánverejnejsprávyvďalšomkonanínepostupovalvsúladesprávnym
názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom
rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). Žalovaný sa bude v ďalšom konaní
dôslednejšie zaoberať zisteným skutkovým stavom a odôvodnením rozhodnutia v intenciách tohto
rozsudku.

24. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal
úspešnej žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o
ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa §
175 ods. 2 SSP.

25. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.