Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/113/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119442708
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6119442708.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Blahu,členieksenátuMgr.MiriamKamenskejaJUDr.MartinyHolecovejvprávnejvecižalobcuHSGone
s.r.o.,sosídlomOravskýPodzámok138,02741OravskýPodzámok,IČO:36398021,zast.Karkós.r.o.,
so sídlom Obchodná 8985/5A, 010 08 Žilina, IČO: 50 158 121 proti žalovanému XENEX, s.r.o., so sídlom
Pri Rajčianke 8913/25, 010 01 Žilina, IČO: 36 416 291, zast. Advokátska kancelária KZ partners, s. r. o.,
so sídlom Slnečná 4, 903 01 Senec, IČO: 47 236 477 o zaplatenie 165.186,64 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/55/2020-955 zo
dňa 28. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/55/2020-955 zo dňa 28. marca 2024 p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalovaného proti druhému výroku rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn.
18Cb/55/2020-955 zo dňa 28. marca 2024 o d m i e t a .

III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
2,72 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd v prvom výroku napadnutého rozhodnutia zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu

165.186,64 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 131.905,- Eur od 04.11.2017
do 18.12.2017, zo sumy 121.235,03 Eur od 19.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 43.951,61 Eur od
21.11.2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
40,- Eur, a to všetko v lehote do 3 dní od jeho právoplatnosti. V druhom výroku vo zvyšnej časti
uplatnenýchúrokovzomeškaniaprevyšujúcichvýšku9%ročnežalobuzamietol.Vtreťomvýrokupriznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 2,72 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou po pripustení jej
zmeny domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 165.186,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 0,1 % denne zo sumy 131.905,- Eur od 04.11.2017 do 18.12.2017, zo sumy 121.235,03 Eur od
19.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 43.951,61 Eur od 21.11.2019 do zaplatenia a paušálnej náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa
23.07.2017 so žalovaným uzavrel Zmluvu o dielo a na základe vykonaných prác vyúčtoval žalovanému
faktúrou č. 2017612 sumu vo výške 131.905,- Eur so splatnosťou 03.11.2017 (ďalej aj „faktúra č.

1“) a faktúrou č. FAV-2019-100-000601 (ďalej aj „faktúra č. 2“) sumu 43.951,61 Eur so splatnosťou
20.11.2019. Z takto vyúčtovaných súm uhradil žalovaný dňa 18.12.2017 čiastočne len faktúru č. 1 vo
výške 10.669,97 Eur.3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v konaní potvrdil uzavretie Zmluvy o
dielo zo dňa 23.07.2017 (ďalej aj „zmluva o dielo“ alebo „Zmluva“) podľa, ktorej mal žalovaný uhrádzať
žalobcovi cenu za dielo čiastkovými faktúrami a záverečnou faktúrou, pričom žalobca bol povinný

1x mesačne vystaviť súpis vykonaných prác a dodávok a predložiť ho na odsúhlasenie zástupcovi
žalovaného. Podľa žalovaného sú žalobcom vystavené súpisy v rozpore so Zmluvou, neboli predložené
na kontrolu oprávnenej osobe za žalovaného, nie sú podpísané oprávnenou osobou za žalovaného,
neobsahovali označenie ani výpočet skutočne dojednaných prác a materiálov, neboli vyhotovené
za obdobie jedného kalendárneho mesiaca, ale za dlhšie časové obdobie. Tvrdil, že súpisy mali

zohľadňovať skutočne vykonané a riadne dodané práce a nie určené percentuálnym podielom na celku.
Žalobca v rozpore s čl. 2 bod 6 zmluvy o dielo nezaslal súpisy v dohodnutej lehote a tieto súpisy
nie sú vecne ani formálne správne. Žalobcovi preto nevznikol nárok na fakturáciu. Namietal aj to, že
faktúry vystavené žalobcom neobsahovali všetky formálne náležitosti, absentuje v nich údaj o výške
zádržného a v prílohe faktúr absentuje riadne vystavený súpis prác a dodávok. Žalovaný namietal,
že žalobca nevykonal dielo riadne a včas, viacerými výzvami zo dňa 02.11., 10.11., 20.11., 28.11.,

30.11.2017 vyzýval žalobcu na dokončenie prác a odovzdanie diela a zároveň mu boli doručené viaceré
výzvy a upozornenie na nekvalitu zhotovených prác s výzvou na odstránenie vád a nedorobkov. Vady
diela žalobca neodstránil. Žalovaný preto v zmysle § 325 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“)
z dôvodu neplnenia záväzku žalobcu a z dôvodu, že vystavená faktúra č. 2017612 bola vystavená
v rozpore so zmluvou o dielo neuhrádzal žalobcovi žiadne platby. Namietal, že faktúra č. 2017612

nebola vystavená po formálnej a vecnej stránke správne. Medzi stranami konania prebiehali mimosúdne
rokovania, pričom k dohode o urovnaní medzi stranami nedošlo. Ústne sa strany dohodli, že žalobca
odstráni všetky vady diela, dielo dokončí a po odstránení vád a riadnom ukončení a odovzdaní diela
žalovaný uhradí žalobcovi cenu diela. Žalovaný nemal počas týchto rokovaní vedomosť o skutočnom
stave vád diela a reálnej škode, ktorá mu vznikla. Na základe dobrej vôle žalovaného a potvrdenia

ústnej dohody uhradil žalovaný žalobcovi dňa 18.12.2017 sumu 10.669,97 Eur, ktorá však nebola
považovaná za úhradu faktúry č. 1 zo strany žalovaného, ale bola úhradou sumy dohodnutej na
mimosúdnych rokovaniach. Vzhľadom na porušenie povinnosti žalobcu včas vykonať dielo žalovaný
vyúčtoval žalobcovi zmluvnú pokutu faktúrou č. 2018/001 vo výške 20.034,90 Eur so splatnosťou
22.01.2018 a faktúrou č. 2018/002 so splatnosťou 22.01.2018 vyúčtoval sumu 38.715,16 Eur za zvýšené

náklady spojené s porušením povinnosti žalobcu vykonať dielo riadne a včas, ktoré pozostávali z
nákladov za nájom lešenia v súvislosti s predĺžením stavby, z vedľajších nákladov súvisiacich so
strážením staveniska, jeho oplotením, zariadením staveniska, nadmerným vykurovaním. Žalovaný
listom zo dňa 19.01.2018 vrátil žalobcovi súpis prác ako aj faktúru č. 1 na prepracovanie a uvedenie
do súladu so zmluvou o dielo a s právnymi predpismi a zároveň od Zmluvy odstúpil. Poukazoval na to,

že faktúra č. 2 bola žalovanému doručená až dňa 18.10.2019 spolu s faktúrou č. 1, pričom táto faktúra
neobsahovala súpis prác v súlade so zmluvou, ktorý nebol podpísaný žiadnou osobou oprávnenou
za žalovaného. Ani opätovne doručená faktúra č. 2017612 neobsahovala žiadnu úpravu požadovanú
žalovaným. Žalovaný teda tvrdil, že žiadna z doručených faktúr neobsahovala dôkaz, že fakturované
práce boli vykonané žalobcom. Pretože pre nedostatky vo faktúrach sa k ich oprávnenosti nemohol

vyjadriť, boli vrátené žalobcovi dňa 21.10.2019. Žalovaný požiadal znaleckú organizáciu Findex, s.r.o. na
posúdenie technického a kvalitatívneho stavu dodávok hliníkových konštrukcií a opláštenia polyfunkčnej
budovy s administratívou, ktoré boli dodané a inštalované žalobcom na základe zmluvy o dielo. Zo
znaleckého posudku č. 10/2018 zo dňa 05.02.2018 vyplýva, že dielo nebolo ukončené v zmluvnom
termíne ani ku dňu vykonania ohliadky znalcom dňa 23.01.2018, dielo vykazuje množstvo závad a

znalec odhadol hodnotu vád a nedorobkov v sume 106.000,- Eur. Znalec vypracoval k znaleckému
posudku aj doplnenie č. 1 zo dňa 12.06.2018, ktorým boli potvrdené predchádzajúce závery znalca a
zároveň bola zistená potreba vykonania ďalších prác na diele v dôsledku nekvalitne dodaných prác a
dodávok zo strany žalobcu. Keďže žalobca nesplnil povinnosť vykonať dielo riadne a takto ho odovzdať,
nevznikol mu nárok na zaplatenie ceny diela z dôvodu jeho riadneho nevykonania ako aj z dôvodu

nedodržania postupu pri vystavení faktúr. Žalovaný odstúpil od Zmluvy a dielo bol nútený vykonať a
dokončiť prostredníctvom tretej osoby obchodnej spoločnosti AVG Group, a.s., ktorej za dokončenie
diela aj zaplatil ním vyúčtovanú sumu. Žalovaný teda namietal, že pohľadávka vyplývajúca z faktúr č.
1 a 2 nie je, nebolo možné ju overiť z listín, ktoré tvoria prílohu k faktúram a ktoré predložil žalobca so
žalobou, súpisy neboli vystavené preskúmateľným spôsobom a v súlade so zmluvou a žiaden dôkaz o

oprávnenosti fakturácie vo výške určenej žalovaným predložený nebol. Namietal, že ak by aj bol nárok
opodstatnený, tak bol splatný ku dňu podania žaloby len vo výške 90 % vzhľadom na dohodnuté zádržné
v rozsahu 10 % zo žalovanej pohľadávky podľa čl. 11 ods. 2 Zmluvy. Nesprávne preto žalobca požaduje
aj úroky z omeškania a nesprávna je aj žalovaná suma. Pokiaľ by sa súd nestotožnil s jeho tvrdením, taksi žalovaný formou kompenzačnej námietky podľa § 147 ods. 2 CSP do výšky žalobcom uplatneného
nároku uplatnil nárok na zmluvnú pokutu podľa faktúry č. 2018001, ako aj náhradu škody podľa faktúry č.
2018002 a súm uhradených v prospech spoločnosti AVG Group, a.s. Tvrdil, že úhrada sumy 10.669,97

Eur nebola zo strany žalovaného uznaním zvyšku žalobcom uplatnenej pohľadávky podľa faktúry č. 1,
ale sa jednalo sa o výsledok ústnej dohody o urovnaní, pričom k uzavretiu samotnej dohody nakoniec
nedošlo, keďže žalobca odmietol poskytnúť na vykonané dielo záruku. Odstúpenie od Zmluvy je platné,
v čase odstúpenia nebol žalovaný v omeškaní so žiadnou pohľadávkou žalobcu a pokiaľ žalobca
namietal posunutie termínu vykonania diela o omeškanie žalovaného ako objednávateľa z dôvodu

oneskoreného odovzdania staveniska žalovaný tvrdil, že omeškanie prevzatia staveniska bolo zavinené
žalobcom. Z dôvodu žalobcom zavineného oneskoreného prevzatia staveniska nemá táto skutočnosť
vplyv na akýkoľvek posun termínov. Zmluvná pokuta bola vyúčtovaná z dôvodu porušenia povinnosti
žalovaného odovzdať dielo najneskôr do 01.10.2017. Aj uplatnené nároky na náhradu škody z dôvodu
zvýšených nákladov súvisia s porušením povinnosti žalobcu vykonať dielo včas. Podľa žalovaného
žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal nárok na úhradu faktúr, keďže fakturované plnenie

nie je vo faktúrach špecifikované a toto plnenie nie je potvrdené žalovaným alebo ním oprávnenou
osobou.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podľa žalobcu faktúru č. 2017612 vystavil
v súlade so zmluvou o dielo a dohodou s projektovým manažérom žalovaného p. A., ktorý výstavbu

koordinoval. Táto faktúra bola vystavená za práce vykonané v období august a september 2017 a
skutočnosť, že žalovaný odmietol žalobcovi podpísať súpis vykonaných prác, nemôže byť dôvodom na
to, aby mu nevznikol nárok na zaplatenie reálne vykonaných prác. Faktúra č. 2 na sumu 43.951,61 Eur
bola vystavená za zvyšné práce realizované v období október a november 2017. Námietky žalovaného o
formálnych nedostatkoch faktúr vo vzťahu k uplatnenému nároku sú irelevantné. Dôvodom nezaplatenia

prvej faktúry mali byť finančné problémy žalovaného a po ubezpečení zo strany žalovaného, že k
úhradám dôjde, pokračoval žalobca vo výstavbe a v realizácii aj po splatnosti prvej faktúry. Pretože
napriek výzve žalobcu žalovaný ani časť dlžnej sumy neuhradil, žalobca prerušil vykonávanie prác v
zmysle § 325 ObZ, keďže žalovaný si nesplnil povinnosť na zaplatenie splatnej faktúry za čiastočne
vykonané práce. Podľa Zmluvy mala byť fakturácia mesačná, pričom v zmluve bolo dohodnuté aj

zádržné vo výške 10 % na prípadné vady a nedorobky, ktoré žalovaný mohol na tento účel použiť.
Poukazoval na mimosúdne rokovania, v rámci ktorých sa žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu p.
A. zaviazal, že do 08.12.2017 dôjde k úhrade 60 až 70 % z fakturovanej sumy, k čomu nedošlo a preto
nedošlo ani k pokračovaniu prác zo strany žalobcu. Keďže si žalovaný nesplnil svoj záväzok ani na
úhradu časti vykonaného diela, nebol oprávnený požadovať splnenie zmluvných povinností od žalobcu

a nebol oprávnený ani odstúpiť od zmluvy z dôvodu omeškania so zhotovením diela. Žalobca namietal
odstúpenie od zmluvy ako neplatné z dôvodu nesplnenia zmluvných podmienok. Bol to žalovaný,
ktorý si nesplnil zmluvnú povinnosť odovzdať stavenisko včas v dohodnutom termíne do 01.08.2017,
keď k jeho odovzdaniu aj podľa záznamu v stavebnom denníku došlo až dňa 14.08.2017. V priebehu
prác došlo k ich spomaleniu aj z dôvodu nepripravenosti stavby, resp. jej nedostatkov, neodbornosti

prác iných subdodávateľov, nepredvídateľných naviac prác, opráv v projekte a z toho vyplývajúcich
opráv a následnej nadväznosti na iné stavebné práce, čo vyplýva aj zo zápisov v stavebnom denníku
zo dňa 24.11.2017. Žalovaný reklamoval u žalobcu len drobné vady, a to zlé zabrúsenie časti skiel
a nezabezpečenie drobnej časti izolácie, pričom k zabrúseniu skiel sa vyjadril ich dodávateľ a táto
reklamácia žalovaného bola neopodstatnená, keďže sa jednalo len o estetický charakter. Žalovaný

postupoval účelovo, čo vyplýva aj z toho, že oprávnenosť fakturácie začal spochybňovať až po
niekoľkých mesiacoch, pričom medzi stranami sporu došlo aj k prevzatiu časti diela, a to prvej etapy dňa
08.01.2018. Podľa žalobcu čiastočná úhrada žalovaného zo dňa 18.12.2017 vo výške 10.669,97 Eur je
uznaním zvyšku dlhu. Žalobca namietal posudok č. 10/2018, v ktorom znalec ocenil vady a nedorobky
ako aj rozsah vykonanej stac-bond fasády, kde znalec uviedol, že ju žalobca vykonal v rozsahu 348

m2, avšak podľa žalobcu bolo vykonané z tejto fasády viac. Ak by aj vyčíslenie vád a nedorobkov
bolo správne, potom hodnota vykonaného diela predstavuje sumu 112.000,60 Eur (dohodnutá cena
200.348,93 Eur bez DPH – 88.348,33 Eur bez DPH predstavujúcich podľa znalca tvrdenú hodnotu
vád a nedorobkov). Tvrdil preto, že nárok minimálne v rozsahu 112.000,60 Eur sporný nie je. V
priebehu konania poukazoval na to, že dielo sa dokončuje postupne a je bežné, že pri jeho realizácii

dochádza k určitým vadám, ktoré sa opravujú v priebehu vykonávania diela. Ak sa aj na diele priebežne
vyskytovali vady, tieto neboli odstránené hlavne z dôvodu porušenia povinnosti zo strany žalovaného, v
dôsledku ktorých žalobca prerušil výstavbu, pričom niektoré vady boli spôsobené aj samotným konaním
žalovaného a pri niektorých vadách žalovaný neoznámil žalobcovi napr. správny typ kľučky, ktorýmá byť osadený na okná a podobne. Podľa žalobcu nevykonanie celého diela nemá vplyv na nárok
uplatnený žalobcom, keď tento vykonal pre žalovaného časť diela minimálne v rozsahu 80 %. Pokiaľ by
žalovaný splnil svoju povinnosť, žalobca by realizoval dielo celé. Pretože dielo je dokončené a užívané,

žalovanému nenáleží ani zádržné, keďže dielo bolo dokončené tretím subjektom. Žalobca preto aj z
tohto dôvodu nemôže znášať akékoľvek záruky za kvalitu diela ako celku, keď pri jeho dokončení tretím
subjektom boli do diela vykonané zásahy. Žalobca namietal a neuznával nároky žalovaného na náhradu
škody a zmluvnej pokuty uplatnenej kompenzačnou námietkou, keďže žalobca sa nedopustil žiadneho
protiprávneho konania. Keďže k omeškaniu s odovzdaním diela došlo primárne z dôvodov na strane

žalovaného, nemohol mu vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Namietal aj nepreukázanie
dodatočne vzniknutých nákladov uplatnených žalovaným voči žalobcovi. V priebehu konania namietal
aj to, že v zmluve si strany dohodli zákaz započítania a preto súd nemal dôvod a možnosť na námietku
započítania prihliadnuť.

5. Po vykonanom dokazovaní mal okresný súd nesporne preukázané uzavretie Zmluvy o dielo dňa

23.07.2017 medzi stranami sporu, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako zhotoviteľa zhotoviť pre
žalovaného ako objednávateľa dielo - Polyfunkčná budova s administratívou pri Rajčianke, Žilina -
hliníkové konštrukcie a opláštenie budovy a záväzok žalovaného ako objednávateľa zaplatiť dohodnutú
cenu diela, ktorá bola určená v čl. 2 vo výške 200.348,93 Eur bez DPH, z ktorej dodávka a montáž
hliníkových konštrukcií predstavuje sumu 126.898,93 Eur a opláštenie budovy 73.450,- Eur bez DPH.

Čas plnenia bol dohodnutý tak, že odovzdanie staveniska bolo dohodnuté na 01.08.2017 a ukončenie
prác 01.10.2017. V čl. 11 bod 2 bolo dohodnuté, že ustanovenia zmluvy týkajúce sa vád diela, záručnej
doby, nároku na náhradu škody, nároku na zaplatenie zmluvných pokút a nárokov objednávateľa
na náhradu zvýšených nákladov, nároku objednávateľa na zľavu z ceny diela ako aj ustanovenie o
zádržnom zostávajú v platnosti aj v prípade odstúpenia od zmluvy. V zmysle čl. 11 bod 4 bolo dohodnuté,

že zmluvu je možné meniť len na základe dohody strán a v písomnej podobe. Okresný súd konštatoval
platné uzavretie zmluvy o dielo.

6. Poukázal na dohodu o obsahových náležitostiach žalobcom vystavených faktúr podľa čl. 2 bod 7
Zmluvy. Zároveň v čl. 2 bod 6 Zmluvy bolo dohodnuté, že objednávateľ, t.j. žalovaný bude uhrádzať

cenu diela čiastkovými faktúrami a záverečnou faktúrou. Zhotoviteľ je povinný vypracovať 1x mesačne
súpisvykonanýchprácadodávokapredložiťhokodsúhlaseniuzástupcoviobjednávateľaoprávnenému
konať vo veciach technických posledný deň daného mesiaca, najneskôr do 3 dňa nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom boli práce a dodávky vykonané. Poverený zástupca objednávateľa sa vyjadrí a
odovzdá súpis prevedených prác a dodávok zhotoviteľovi najneskôr do 15. dňa v danom mesiaci.

Zhotoviteľ je povinný na základe odsúhlaseného súpisu prevedených prác a dodávok vystaviť faktúru a
do 18. kalendárneho dňa v mesiaci, v ktorom je faktúra vystavená, doručiť ju na adresu objednávateľa
uvedenú v zmluve o dielo. V prípade omeškania jednej zo zmluvných strán sa počet dní omeškania
posúva o nadväzujúce termíny. Okresný súd poukázal na znenie čl. 2 bod 9 Zmluvy, v ktorom bolo
dohodnuté zádržné vo výške 10 % z ceny diela za účelom zabezpečenia záväzku na riadne a včasné

plnenie predmetu zmluvy. Zádržné bolo dohodnuté tak, že objednávateľ je oprávnený uspokojiť si zo
zádržného nároky z vád diela, nároky na zmluvnú pokutu, náhradu škody, dodatočné náklady a straty
objednávateľa z nedodržania doby výstavby zhotoviteľom a bude vytvorené tak, že objednávateľ zadrží
z každej faktúry čiastku 10 % z fakturovanej čiastky bez DPH a zádržné alebo jeho časť bude žalobcovi
ako zhotoviteľovi zaplatené a uvoľnené po 30 dňoch od protokolárneho odovzdania diela a odstránení

všetkých oznámených vád a nedorobkov.

7. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že hoci v zmysle čl. 2 Zmluvy mal byť vo faktúrach uvedený
údaj o zádržnom, avšak bez ohľadu na to, či táto náležitosť bola vo faktúre obsiahnutá, žalovaný
bol oprávnený 10 % z ceny diela zadržať. Konštatoval, že neuvedenie údaju o zádržnom vo faktúre

nie je dôvodom pre jej nezaplatenie. Podľa čl. 2 bod 10 Zmluvy mali byť čiastkové faktúry ako aj
konečná faktúra splatné do 35 dní od ich doručenia na sídlo objednávateľa. Poukázal na obsah faktúry
č. 2017612 zo dňa 29.09.2017 vystavenej na sumu 131.905,- Eur so splatnosťou 03.11.2017, ktorou
bola vyúčtovaná dodávka podľa zmluvy o dielo, a to D+M hliník konštrukcie v systéme Auron D+M
opláštenie budovy, ako aj na obsah faktúry č. FAV-2019-100-000601 vystavenej dňa 16.10.2019 so

splatnosťou dňa 20.11.2019 na sumu 43.951,61 Eur za dodávku a montáž prevetranej fasády a AL
konštrukcií. Okresný súd mal preukázanú úhradu sumy 10.669,97 Eur žalovaným dňa 18.12.2017 na
variabilný symbol faktúry č. 1, t.j. 2017612 a dospel k záveru o nespornosti čiastočnej úhrady faktúry
č. 2017612, pričom sporné medzi stranami bolo to, či sa jedná o uznanie aj zvyšku zostatku dlhu,čo však vzhľadom na námietky žalovaného jednoznačné nebolo. Okresný súd konštatoval nespornosť
vystavenia faktúr, ich neuhradenie žalovaným, keď žalovaný rozporoval faktúry, súpisy ako aj vykonanie
diela a hoci namietal, že žalobca vystavil faktúru a súpisy v rozpore so zmluvou, nekonkretizoval o aký

rozpor sa jedná.

8. Okresný súd mal preukázané, že k faktúre boli pripojené prílohy, a to súpisy, ktoré boli doručené
žalovanému spolu s faktúrami, čo potvrdil aj žalovaný v liste, ktorý adresoval žalobcovi. Zo súpisu
vykonanýchpráczaobdobieod01.10.2017do30.11.2017nač.l.113,ktorýjedatovanýk31.12.2017aje

podpísaný len zhotoviteľom, vyplýva popis a rozsah prác vykonaných v tomto období vo výške 19.518,49
Eur. Okresný súd konštatoval predloženie aj ďalšieho súpisu v spise na č.l. 114 na práce vykonané za
obdobie od 01.10.2017 do 30.11.2017, ktorý obsahoval 22 položiek. Okresný súd konštatoval, že bol
priložený aj súpis vykonaných prác za obdobie od 04.08.2017 do 29.09.2017, ktorý bol vyhotovený ku
dňu29.09.2017,zktoréhovyplýva,žebolavykonanáBondováprevetranáfasáda,avšakvinomrozsahu.

9. Okresný súd uviedol, že žalovaný listom zo dňa 21.10.2019 vrátil žalobcovi faktúru č. 1 a faktúru č. 2 z
dôvoduichneoprávnenosti.Vovzťahukfaktúreč.1žalovanýuviedol,žejevystavenázaprácevykonané
v období od 04.08.2017 do 29.09.2017, avšak súpis predložený žalobcom je v rozpore so zmluvou,
pretože neobsahuje označenie ani výpočet skutočne dodaných prác a materiálov a nie je vyhotovený
za obdobie jedného kalendárneho mesiaca, ale za dlhšie časové obdobie. Uviedol, že súpis prác musí

zohľadňovať práce a dodávky na diele skutočne dodané a nie určené percentuálnym podielom, preto
nebola zhotoviteľom splnená povinnosť uvedená v Zmluve a nezaslal súpis prác v dohodnutej lehote
a zaslaný súpis nie je vecne, ani formálne správny. Keďže nebol vystavený v súlade so zmluvou,
nevznikol nárok na faktúru. Namietal, že aj faktúra č. 1 nespĺňa formálne náležitosti. Žalovaný týmto
listom vrátil žalobcovi aj faktúru č. 2 za práce, ktoré mali byť vykonané od 01.10.2017 do 30.11.2017,

avšak faktúra bola vystavená dňa 16.10.2019, pričom jej prílohou nie je súpis podpísaný oprávnenou
osobou. Prílohou faktúry nie je ani akékoľvek iné potvrdenie o vykonaní prác, ani žiaden doklad o dodaní
tovaru. Žalovaný žiadal žalobcu o preukázanie, že fakturované práce vo fakturovanom rozsahu a kvalite
žalobca vykonal. Namietal, že súpis prác nie je ani vecne, ani formálne správny. Namietal aj formálne
nedostatky predloženej faktúry z dôvodu absencie zádržného a v prílohe chýba riadne vystavený súpis

prác a dodávok. Okresný súd konštatoval, že žalovaný vrátil faktúru č. 2017612 s časovým odstupom,
keďže bola vystavená dňa 29.09.2017 a čiastočne uhradená dňa 18.12.2017. Chýbajúce náležitosti
faktúry nespôsobujú zánik povinnosti zaplatiť, resp. dôvod pre nezaplatenie. Ak vo faktúre absentoval
údaj o zádržnom, nebol dôvod nezaplatiť túto faktúru. Pokiaľ žalovaný namietal, že súpisy sú v rozpore
so zmluvou, tieto rozpory nešpecifikoval a pokiaľ namietal, že neboli vykonané práce, jeho námietka je

neurčitá, keď nie je zrejmé, ktoré práce namietal.

10. Okresný mal preukázané, že žalovaný zaslal žalobcovi dňa 19.01.2018 list spolu s prílohami, a
to faktúrou žalobcu č. 1 a dvoma faktúrami žalovaného, ktorými si uplatnil zmluvnú pokutu a zvýšené
náklady z dôvodu nedodržania termínu vykonania diela. Potvrdil, že žalobca vystavil súpis vykonaných

prác za obdobie od 04.08. do 29.09.2017, avšak tento je v rozpore so zmluvou, keďže neobsahuje
označenie ani výpočet skutočne dodaných prác a materiálov, nie je vyhotovený za obdobie jedného
kalendárneho mesiaca, ale za dlhšie obdobie a keďže nebol vystavený v súlade so zmluvou nevznikol
žalobcovi nárok na fakturáciu. V liste namietal absenciu formálnych náležitostí faktúry a poukázal
na dohodnutý termín ukončenia diela 01.10.2017. Napriek stavebnej pripravenosti zhotoviteľ dielo

nevykonal, protokolárne neodovzdal, na základe čoho bol vyzvaný dňa 20.11.2017 na dokončenie prác
a odovzdanie diela. Žalobcu opätovne vyzval dňa 28.11.2017 na ukončenie diela, pričom ho upozornil na
štádium rozpracovanosti diela. Žalobca teda neodovzdal dielo riadne. Z dôvodu nesplnenia povinnosti
žalobcu vykonať dielo riadne, ako aj z dôvodu, že faktúra žalobcu bola vystavená v rozpore so zmluvou,
žalovaný neuhradil žalobcovi žiadne platby. Žalobcovi boli doručené viaceré výzvy a upozornenia na

nekvalitu prác a bol vyzvaný na odstránenie uvedených vád, ktoré neodstránil. Žalovaný si uplatnil
zmluvnú pokutu vo výške 20.034,90 Eur za omeškanie s vykonaním diela, ako aj náhradu škody v
dôsledku omeškania žalovaného s odovzdaním diela spočívajúcu vo zvýšených nákladoch v celkovej
výške 38.715,16 Eur. Uvedeným listom žalovaný oznámil žalobcovi, že odstupuje od zmluvy o dielo
podľa čl. 10 ods. 1 Zmluvy.

11. Okresný súd vo vzťahu k vyúčtovanej zmluvnej pokute podľa faktúry č. 2018/001 konštatoval, že
z tejto faktúry nevyplýva za aké obdobie je uplatnená a za koľko dní omeškania, a preto ju posúdil
ako neurčitú. Pokiaľ žalovaný namietal faktúry a súpisy, s tým že neobsahujú formálne náležitostifaktúry, údaje o zádržnom a súpisy, ktoré neboli vystavené mesačne, poukázal na to, že absencia týchto
formálnych náležitostí alebo nevystavenie na mesačnej báze nespôsobuje neexistenciu nároku žalobcu.
Absencia zádržného vo faktúrach nebránila žalovanému zadržať 10 % z fakturovanej sumy. Pokiaľ týmto

listom žalovaný vytýkal žalobcovi, že má preukázať rozsah prác, okresný súd uviedol, že tento vyplýva
práve zo súpisu, ktorý žalovaný nepodpísal bez uvedenia konkrétneho dôvodu. Pokiaľ ho žalovaný
neschválil, neuviedol žiaden relevantný dôvod, pričom nepostačuje len uvedenie, že nebol v súlade so
zmluvou. Súdu nebolo zrejmé čo žalovaný v súpisoch rozporuje. Žiadne námietky nekonkretizoval a
neuviedol ani iný rozsah prác a podobne. Práve požiadavka žalovaného na preukázanie rozsahu prác

vyplývala z predloženého súpisu, keď žalobca nemal ako inak preukázať, ktoré práce vykonal, pričom
žalovaný namietal práce všeobecne, neuviedol, ktoré konkrétne práce namieta a rozporuje a podľa
okresného súdu preto žalobca preukázal práce súpismi a stavebným denníkom.

12. Okresný súd zdôraznil, že zo Zmluvy o dielo nevyplýva, že v prípade nepredloženia niektorých
listín alebo dokladov s konkrétnymi náležitosťami nevzniká nárok na zaplatenie. Porušenie dohodnutých

postupov pri fakturácii podľa okresného súdu nespôsobuje, že by nárok na zaplatenie nevznikol. Faktúra
je len daňovým dokladom, ktorá nemôže mať vplyv na povinnosť zaplatiť cenu diela, ktoré zhotoviteľ
zhotovil a objednávateľ prevzal. Za dielo vykonané v rozpore s povinnosťou zhotoviteľa možno podľa
okresného súdu považovať aj fakturáciu alebo dodávku materiálu, ktoré skutočne neboli dodané alebo
vykonané. V takom prípade je však objednávateľ oprávnený a povinný domáhať sa v primeranej lehote

odstránenia vád. Podľa okresného súdu však žalovaný nič nekonkretizoval, neuviedol, ktoré fakturované
práce namieta a jeho námietky sú neurčité.

13. Okresný súd preto konštatoval, že boli predložené súpisy vykonaných prác a nezaslanie súpisu v
dohodnutejlehotenemázanásledok,žebynároknazaplatenienevznikol.Aniabsencianáležitostífaktúr

takýto následok nemá. Teda žalovaným tvrdená absencia náležitostí súpisov a faktúr a ich vyhotovenie
zaobdobiedlhšieakojednéhomesiacanemápodľaokresnéhosúduzanásledoknevzniknutienárokuna
zaplatenie. Podľa okresného súdu žalovaný nekonkretizoval, čo presne je nedostatočné v predloženom
súpise. Z predložených súpisov vyplýva súpis prác, merná jednotka, počet, cena, celková cena,
jednotlivé položky vykonaných prác a ich počet. Okresný súd preto dospel k záveru, že nezistil dôvod na

spochybnenie súpisov. Námietky žalovaného posúdil za nedostatočné, keď žalovaný riadne neodôvodnil
ich rozpor so Zmluvou, ani konkrétny dôvod vrátenia alebo čo konkrétne v nich namieta.

14. Okresný súd konštatoval, že faktúry vystavené žalobcom neboli uhradené riadne a včas a námietky
uvedené žalovaným v liste adresovanom žalobcovi považoval za neurčité. Žalovaný svoje námietky

nešpecifikoval, neuviedol konkrétny rozpor súpisu so Zmluvou, pričom súd nemôže nahrádzať jeho
vôľu a uvádzať rozpory za žalovaného. Bolo vecou žalovaného, aby riadne svoje námietky zdôvodnil.
Žalovaný namietal rozsah prác avšak opätovne bez konkretizácie, keď neuviedol, ktoré práce rozporuje
a namieta. Pokiaľ tvrdil vady, taktiež ich nekonkretizoval.

15. Podľa okresného súdu sa zmluvné strany dohodli podmienky a dobu platenia ceny diela odchylne od
§ 548 ods. 1 ObZ, keď zaplatenie čiastkovej faktúry nebolo viazané na vykonanie diela v celom rozsahu,
ale predpokladalo sa platenie časti ceny diela v nadväznosti na práce vykonané v predchádzajúcom
mesiaci a úhrada čiastkovej faktúry nezávisí ani od prípadných vád diela a nie je podmienená ani
odovzdaním a prevzatím diela. V takom prípade pri čiastočne fakturovanom diele objednávateľ nemôže

uplatňovať zodpovednosť za vady, keďže tieto môžu vzniknúť až odovzdaním diela (rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Cob/58/2012). Ak teda Obchodný zákonník znemožňuje uplatnenie
práv z titulu zodpovednosti za vady celého diela z dôvodu včasného neuplatnenia tohto práva, potom nie
je namieste umožniť objednávateľovi diela právo namietať vady čiastkovej faktúry, ktorou bola uplatnená
len časť ceny diela za vykonanie len časti diela, a to po mnohonásobnom uplynutí primeranej lehoty na

podaniežiadostioodstránenievád.Zásada,podľaktorejcenadielajesplatnávykonanímdielasauplatní
len vtedy, ak nebolo dohodnuté inak a teda je možné dohodnúť splatnosť aj pred vykonaním diela, a to na
základe čiastkových mesačných faktúr za vykonané práce. Ak takéto čiastkové dielo nebolo vykonané
riadne ako celok, vznikli objednávateľovi práva zo zodpovednosti za vady podľa § 560 ObZ. Doručením
čiastkovej faktúry oprávňovalo žalovaného len na prípadné výhrady voči vykonaniu prác a dodaniu

materiálu uvedených v súpise vykonaných prác. V danom prípade je splatnosť a dôvodnosť faktúry
časti diela podmienená len potvrdením súpisu vykonaných prác. Súpis obsahuje rozpísané práce a
rozsah. Keďže ide len o čiastkové faktúry časti ceny diela, nepripadá do úvahy uplatnenie zodpovednosti
za vady diela zo strany žalovaného. Žalovaný si mohol uplatniť svoje výhrady za podmienok podľa§ 550 ObZ. Včasným uplatnením zodpovednosti za vady diela objednávateľom a uplatnením voľby
zodpovednostného nároku zaniká právo na zaplatenie ceny diela. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 29Odo/1067/2003, podľa ktorého oprávnenie objednávateľa dožadovať sa toho, aby

zhotoviteľ odstránil vady a dielo vykonal riadnym spôsobom nie je právom zo zodpovednosti za vadu.
Objednávateľ má oprávnenie požadovať od zhotoviteľa odstránenie vád a pokiaľ ich neodstráni ani v
dodatočnej lehote, ktorú mu je povinný poskytnúť je oprávnený od zmluvy odstúpiť.

16. Podľa okresného súdu práva objednávateľa sa odlišujú podľa toho, či ide o vady odstrániteľné alebo

neodstrániteľné a pri neodstrániteľných sa rozlišujú také, pre ktoré nemožno vec riadne užívať a také,
napriek ktorým vec užívať možno, ale s obmedzeniami. Podľa toho má objednávateľ nárok buď na
bezplatné odstránenie vád alebo primeranú zľavu z ceny alebo na odstúpenie od zmluvy. Vytknutie vád,
t.j. splnenie notifikačnej povinnosti týkajúcej sa vád je jednostranným hmotnoprávnym úkonom, ktorý
musí spĺňať náležitosti určitosti tohto úkonu. Základnou požiadavkou tohto úkonu je identifikácia vád,
ich rozsah ako aj voľba zodpovednostného nároku. Objednávateľ je teda povinný oznámiť zistené vady

zhotoviteľovi a uplatniť si nárok zo zodpovednosti za vady, čiže pri oznámení uviesť aj konkrétny nárok.
Okresný súd konštatoval, že pokiaľ boli zistené nejaké vady, jednak sa jednalo o vady pred dokončením
diela, pred konečnou faktúrou a počas vykonávania diela a z ničoho nevyplýva, že by ich žalobca do
dokončenia diela neodstránil a žalovaný nepreukázal splnenie ani základnej notifikačnej povinnosti,
ktorá mu vyplýva zo zákona. Zistené vady žiadnym spôsobom nereklamoval, nekonkretizoval, neuviedol

aké nároky z vád si uplatňuje. Žalovaný preto nepreukázal, že bez zbytočného odkladu nedostatky
oznámil a vady reklamoval. V takom prípade nemôže byť žalovanému priznaný právo z vád, keďže
žalobca namietal reklamáciu, či uplatnenie vád. Žalovaný nepreukázal, že by žalobca nevykonal dielo
v rozsahu ako bolo fakturované. Pokiaľ bol spísaný zoznam vád, z neho nevyplýva, že by sa jednalo o
neodstrániteľnévady,ktorébynebolžalobcaschopnýodstrániť,avšakžalobcavyžadovalodžalovaného

zaplatenie faktúry. Zo stavebného denníka dokonca vyplýva vytknutie vád žalovaným a žalobcove
odstránenie vytknutých nedostatkov.

17. Podľa okresného súdu žalovaný nepreukázal dôvody odstúpenia od zmluvy zo dňa 19.01.2018
podľa čl. 10 bod 1 písm. a) Zmluvy o dielo. Podľa okresného súdu bolo nesporné, že žalovaný

bol v omeškaní s úhradou faktúr. Neprihliadol na tvrdenie žalovaného, že v omeškaní bol žalobca,
ktorý nevykonal dielo v dohodnutom termíne, a to z dôvodu, že žalobca nepokračoval v diele s
poukazom na § 325 ObZ, keďže žalovaný mu neuhradil faktúru riadne a včas a zároveň vykonanie diela
predlžovali aj ďalšie okolnosti zavinené žalovaným, čo vyplýva aj zo stavebného denníka, keď žalobca
upozorňoval žalovaného na predĺženie prác ako aj na prerušenie prác s poukazom na dané okolnosti.

Keďže omeškanie žalobcu bolo zavinené žalovaným, bolo by v rozpore s poctivým obchodným stykom
považovať odstúpenie žalovaného za opodstatnené, ktorý bol sám v omeškaní. Omeškanie žalobcu
zavinilžalovanýneodovzdanímstaveniskavdohodnutomtermíne,zadanímprácvdohodnutomtermíne,
nezrovnalosťami a neuhradením faktúry bez uvedenia dôvodov.

18. Omeškanie žalovaného podľa okresného súdu vyplýva z viacerých skutočností. Na prvom mieste
z dôvodu oneskoreného odovzdania staveniska, ktoré malo byť podľa Zmluvy odovzdané 01.08.2017,
avšak bolo nesporné podľa záznamu v stavebnom denníku, že bolo odovzdané až dňa 14.08.2017,
pričom v tomto zápise nebol uvedený žiaden dôvod omeškania na strane žalobcu pri preberaní
staveniska až ku dňu 14.08.2017. Okresný súd poukázal aj na to, že podľa záznamov v stavebnom

denníku dňa 11.12.2017 bol pripravený odovzdávací a preberací protokol k prevzatiu jednotlivých
zabudovaných prvkov pri akceptovaní prípadných vád a nedorobkov, avšak zo strany žalovaného bolo
opätovne odmietnuté prevzatie, pričom dôvod tohto odmietnutia uvedený nebol. Na výhradu žalovaného
okresný súd uviedol, že ku dňu odstúpenia od zmluvy, t.j. 19.01.2018 už bol žalovaný v omeškaní s
úhradou faktúry č. 2017612, ktorá bola splatná 03.11.2017, t.j. pred odstúpením od zmluvy. Okresný

súd teda považoval odstúpenie za neplatné z dôvodu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou faktúr,
v dôsledku čoho žalobca prerušil vykonávanie prác a pokračovanie v diele podľa § 325 ObZ. Podľa
okresného súdu žalobca potvrdil aj ďalšie dôvody posunutia termínu dokončenia diela, ktoré žalovaný
nerozporoval, nijakým spôsobom nespochybnil, ani sa k nim nevyjadril a teda tieto tvrdenia žalobcu
neboli rozporované. Okresný súd teda dospel k záveru, že žalobca bol síce v omeškaní s dokončením

diela, avšak zavinením žalovaného a preto nebol dôvod na odstúpenie od zmluvy a ani na zmluvnú
pokutu.19. Pokiaľ žalovaný namietal a trval na omeškaní žalobcu, ktorý nemal vykonávať dielo riadne a včas,
podľa okresného súdu zo stavebného denníka vyplývajú zápisy nielen žalobcu, ale aj žalovaného,
pričom dňa 24.11.2017 bolo v stavebnom denníku uvedené upozornenie žalobcu, že práce stagnujú

a sú zdržiavané od začatia prác okolnosťami, ktoré vplývajú na práce žalobcu a predlžujú ich
neúmerne nie z viny žalobcu, a to z dôvodu nedokonalej projektovej prípravy, nezvládnutého a
nekoordinovaného postupu stavbyvedúceho, nútenej montáže a prerábania žalobcovej konštrukcie
vzhľadom na nadväznosť na iné práce stavby ako aj krivosť stien, kanál a pod. Zároveň bolo v
stavebnom denníku uvedené aj upozornenie na oprávnenosť žalobcu fakturovať čiastkovo za práce a

bolo konštatované, že sľúbené úhrady vykonané neboli. Okresný súd poukázal na to, že na tieto výhrady
žalovaný nereagoval, nerozporoval, nenamietal, neodôvodnil, nespochybnil, a to ani v priebehu súdneho
konania. Zároveň mal preukázané odmietnutie prevzatia diela ku dňu 11.12.2017 bez uvedenia dôvodov.
Podľa okresného súdu teda žalovaný nenamietal pred súdnym konaním jeho zavinenie za omeškanie
z dôvodov uvedených v stavebnom denníku.

20. Vo vzťahu k neuhradeniu faktúry č. 1 z dôvodu žalovaným tvrdených vád žalobca poukazoval
na skutočnosť, že z výziev, ktoré predložil samotný žalovaný, tento reklamoval len zle zabrúsenie
časti okien a nezabezpečenie drobnej časti izolačnej vaty proti navlhnutiu a nejednalo sa z hľadiska
kvality o také reklamácie, ktoré by odôvodňovali nezaplatenie fakturovanej sumy a odstúpenie od
zmluvy. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný nepreukázal také vady, ktoré by odôvodňovali

nezaplatenie faktúr, pričom išlo o vady počas vykonávania diela, pred jeho dokončením a počas
fakturovania čiastkovými faktúrami a nevyplýva z vykonaného dokazovania, že by tieto vady odstránené
žalobcom neboli. Nesplnenie náležitostí vo faktúrach alebo v súpisoch žalovaný nekonkretizoval,
absencia určitej náležitosti nespôsobuje dôvod nezaplatenia faktúr, pričom bolo nesporné, že žalovaný
na základe preberacieho protokolu časť diela aj prevzal, a to prvú etapu a oprávnenosť fakturácie začal

spochybňovať až po niekoľkých mesiacoch. Podľa okresného súdu žalovaný neodôvodnil riadne výšku
čiastočnej úhrady 10.669,97 Eur, ktorú priradil podľa variabilného symbolu k faktúre č. 1, vady riadne
nešpecifikoval, namietal vo výzvach bez osobitnej konkretizácie alebo špecifikácie vady, resp. namietal
absenciu určitých náležitostí faktúr alebo súpisov, hoci je nesporné, že faktúra aj súpis obsahovali
položky tak, že bolo možné špecifikovať fakturované plnenie.

21. Vo vzťahu k výhradám žalovaného, že súpisy neboli odsúhlasené, okresný súd poukázal na
skutočnosť, že napriek tomu v časti jednu faktúru uhradil, pričom je nesporné, že žalovaný súpisy síce
neschválil, avšak bez uvedenia relevantného dôvodu. Ak žalovaný namietal vykonanie fakturovaných
prác, neuviedol nič konkrétne, neuviedol žiadnu konkrétne namietanú prácu. Žiadal síce o preukázanie

vykonania prác, avšak bolo v záujme žalovaného, aby vykonanie preveril ohliadkou a porovnaním so
stavebným denníkom a aby konkretizoval svoje námietky v súpise. Podľa okresného súdu žalovaný
nepreukázal ani svoje tvrdenie, že v omeškaní bol žalobca, keď bolo preukázané, že bol to žalovaný,
ktorý bol v omeškaní s úhradami faktúr, z ktorého dôvodu žalobca nepokračoval vo vykonávaní
diela, pričom zápisy v stavebnom denníku majúce vplyv na práce žalobcu žalovaný nerozporoval,

nenamietal, nespochybňoval a tieto zápisy preto okresný súd považoval za nesporné. Konštatoval
preto omeškanie na strane žalovaného, pričom mal preukázané aj odovzdanie prvej etapy diela dňa
08.01.2018. Preberací protokol z tohto dňa obsahuje nečitateľné podpisy s tým, že termín odstránenia
drobných nedostatkov je do 19.01.2018 a jeho prílohou je aj zoznam vykonaných prác potvrdených
nečitateľnými podpismi.

22. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom
svedkov B. A., C. D., E. F., p. C., G. E., svedkyne H. B. A., p. G., H. I. J., E. K., E. C. J..

23. Okresný súd konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s SMS

komunikáciou medzi p. A. za žalovaného a žalobcom vyplýva, že zo strany žalovaného bolo prisľúbené
vykonanie čiastočných úhrad, faktúra je zaevidovaná, akceptovaná a tam problém nie je. Z výsluchu
svedkov mal okresný súd preukázanú existenciu drobných vád počas výkonu prác, neuhradenie faktúr a
následné prerušenie prác, finančné problémy žalovaného, ktoré tento nerozporoval s tým, že v prípade
vád nebolo svedeckými výpoveďami preukázané, že sa jednalo o vady neodstrániteľné a že by ich

žalobca odmietol odstrániť, pričom sa jednalo o vady pred dokončením diela. Z dokazovania vyplynulo
aj to, že žalobca odstraňoval zistené vady počas výkonu prác.24. Okresný súd preto dospel k záveru, že formálne nedostatky vystavených faktúr sú irelevantné a
žalobca sa domáha zaplatenia reálne vykonaných prác. Žalovaný odmietol podpísať súpis prác, čo však
nemôže byť na úkor žalobcu. Po splatnosti prvej faktúry žalovaný tvrdil, že dôvodom neuhradenia je

jeho zlá finančná situácia a žalobca bol ubezpečovaný, že k úhradám dôjde. Pretože k úhrade následne
nedošlo žalobca podľa § 325 ObZ prestal vykonávať práce. Na základe uvedeného dospel k záveru,
že pozastavenie výkonu prác zo strany žalobcu pre neuhradenie splatnej sumy zo strany žalovaného
bolo oprávnené.

25. Vo vzťahu k žalovaným namietaným vadám okresný súd poukázal na dohodu o zádržnom, ktoré
malo slúžiť na uspokojenie nárokov žalobcu z vád diela. Vo vzťahu k vadám týkajúcich sa prác podľa
faktúry č. 1 okresný súd uviedol, že výzvy žalovaného predložené v spise zneli iba na zlé zabrúsenie
časti skiel a zabezpečenie drobnej izolačnej vaty, jednalo sa o drobné vady, ktoré neboli dôvodom na
nezaplatenie faktúry, pričom neuhradenie faktúry začal žalovaný namietať s časovým odstupom, keď
ju vrátil až 19.01.2018.

26. Okresný súd teda dospel k záveru, že žalovaný spôsobil omeškanie začatia diela na základe
oneskoreného odovzdania staveniska, nedodržanie termínu bolo spôsobené aj nepripravenosťou
stavby,nedostatkamistavby,neodbornosťouinýchsubdodávateľovapod.,akotovyplývazostavebného
denníka. Vady vytýkané žalovaným žalobcovi v novembri 2017, a to zlé zabrúsenie časti skiel

a nezabezpečenie drobnej izolačnej vaty posúdil ako vady, ktoré neodôvodňovali nevyplatenie
fakturovanej sumy a ktoré neboli dôvodom na odstúpenie od zmluvy o dielo. Navyše zabrúsenie
skiel malo estetický charakter, čo deklarovali aj dodávatelia týchto skiel na ohliadke a na odstránenie
týchto vád slúžilo zádržné. Okresný súd zopakoval, že bola dohodnutá čiastková fakturácia a ak by aj
skutočne na diele vady boli, v priebehu ďalších prác by boli opravené, pričom existenciu niektorých vád

spôsobených zamestnancami žalovaného žalovaný ani nepoprel.

27. Okresný súd opätovne poukázal na čiastkovú úhradu 10.669,97 Eur, pričom dôvodnosť úhrady v
takejto výške nevyplýva z ničoho a podľa variabilného symbolu sa jedná jednoznačne o úhradu faktúry
č. 1. Napriek tvrdeniu žalovaného, že nesúhlasil s touto faktúrou, zo vzájomnej SMS komunikácie

vyplynulo, že žalovaný akceptoval túto faktúru a sľúbil jej zaplatenie. Okresný súd mal preukázanú
existenciu rokovania medzi stranami sporu dňa 29.11.2017, ktorého sa žalovaného zúčastnil B. A.,
pričom z tohto jednania vyplýva prísľub žalovaného o úhradách o.i. aj za predmetné dielo. Poukázal na
tvrdenie žalovaného podľa ktorého k urovnaniu nedošlo, avšak zároveň tvrdil, že sa dohodli v záujme
zachovania dobrých vzťahov na úhrade konkrétnej sumy, z ktorej však nevyplýva záväzok žalovaného

uhradiť aj zostatok faktúry č. 1. Obranu žalovaného považoval okresný súd za špekulatívnu, keďže jeho
vôľou bolo zaplatiť presne uvedenú sumu 10.669,97 Eur na variabilný symbol faktúry č. 1.

28. Okresný súd uviedol, že bola predložená listina o rokovaní medzi žalobcom a žalovaným z novembra
2017, v ktorej sa žalovaný zaviazal k úhrade ceny diela a v ktorej neboli namietané žiadne vady alebo

nedorobky. Pokiaľ žalovaný namietal nedostatok oprávnenia p. A. na podpísanie takejto dohody, keďže
na nej chýbal podpis konateľa žalovaného L. M., okresný súd poukázal na ust. § 16 ObZ, keďže na
jednanie sa zástupcovia žalobcu dostavili na prevádzkareň žalovaného, kde bol prítomný za žalovaného
p. A., a teda žalobca sa dôvodne domnieval, že p. A. je na takýto úkon oprávnený. Okresný súd poukázal
aj na rozpory v tvrdeniach žalovaného, ktorý na jednej strane popieral uzavretie dohody z novembra

2017, keďže nedošlo k jej uzavretiu v písomnej podobe vzhľadom na to, že konateľ žalovaného ju
odmietol podpísať, na druhej strane tvrdil, že došlo k uzavretiu takejto dohody v ústnej forme, ktorej
výsledkom bola úhrada 10.000,- Eur z dôvodu zachovania dobrých vzťahov.

29. Okresný súd konštatoval, že medzi stranami bol sporný rozsah vykonaných prác, t.j. diela a za

tým účelom boli predložené 3 znalecké posudky. Prvý bol predložený znalecký posudok žalovaným
č. 10/2018 vypracovaný znaleckou organizáciou Findex, s.r.o., v ktorom bolo konštatované, že dielo
nebolo ukončené riadne ani ku dňu vykonania ohliadky 23.01.2018, pričom z ohliadky vyplýva množstvo
opakujúcich sa závad a odhad nákladov na odstránenie vád a nedorobkov uviedol v sume 106.000,- Eur.
K tomuto posudku bolo vypracované aj Doplnenie č. 1 zo dňa 12.06.2018, v ktorom je konštatované, že

závery pôvodného znaleckého posudku ostávajú v platnosti a pribudli ďalšie vady, ktoré počas pôvodnej
ohliadky boli skryté. Žalobca namietal tento posudok, a to výšku ocenenia údajných vád ako aj rozsah
vykonanej dodávky a trval na tom, že určite vykonal na fasáde viac ako uviedol znalec v rozsahu 348 m2.
Poukázal však na to, že ak by aj bolo vyčíslenie vád a nedorobkov správne, potom hodnota vykonanéhodiela predstavuje 112.060,- Eur, pretože z dohodnutej ceny 200.348,93 Eur bola odpočítaná hodnota
vád a nedorobkov 88.348,33 Eur bez DPH a výška nároku v sume 112.060,- Eur preto sporná nie je.
Okresný súd konštatoval, že pokiaľ žalobca namietal, že vyhotovil viac fasády ako znalcom určených

348 m2, žalobca neuviedol iný konkrétny rozsah ani nepreukázal svoje tvrdenie.

30. V konaní žalobca predložil Odborné vyjadrenie č. 15/2018 a Znalecký posudok č. 2/2020
vypracované Ing. Jánom Hlinom. Vzhľadom k tomu, že Odborné vyjadrenie č. 15/2018 sa vyjadrovalo
k opodstatnenosti úhrady ceny pri určitých vadách, k čomu znalec nie je oprávnený, na toto posúdenie

okresný súd neprihliadol. Poukázal na obsah Znaleckého posudku č. 2/2020, ktorý posudzoval metodiku
výpočtu v znaleckom posudku spoločnosti Findex, s.r.o. a dospel k záveru, že táto je neadekvátna.
Znalec v posudku č. 2/2020 konštatoval cenu diela 200.348,93 Eur a vykonal odpočet chýb a vád a
nedorobkov vo výške 50.521,66 Eur bez DPH a zohľadnil naviac vykonané práce v sume 4.444,- Eur bez
DPH a určil odhad hodnoty stavebných prác vykonaných žalobcom vo výške 154.271,27 Eur bez DPH.
Znalcom zistené vady považoval za lokálne, odstrániteľné. Žalovaný tento znalecký posudok namietal

primárne z dôvodu, že iný znalec nie je oprávnený preskúmavať závery iného znaleckého posudku.
Namietal aj aplikáciu neaktuálnej vyhlášky č. 490/2004 Z.z. Ohliadka bola vykonaná bez prítomnosti
žalovaného a bez prístupu do areálu. Poukázal na nesprávne uvedený výpočet podľa cenníka Cenekon.

31. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd vykonal konfrontáciu znalcov

Ing. Jána Hlinu a Ing. Mária Hanúsku. Vzhľadom na rozporné znalecké posudky okresný súd nariadil
znaleckédokazovanieznaleckýmústavomTechnickáuniverzitavKošiciach,ktorývZnaleckomposudku
č. 1/2023 vo vzťahu k Odbornému vyjadreniu č. 15/2018 uviedol, že nie je možné identifikovať
preskúmateľnosť postupu v ňom uvedeného. Vo vzťahu k Znaleckému posudku č. 2/2020 tiež dospel
k záveru, že je možné identifikovať nepreskúmateľnosť tohto postupu v ňom zvoleného. Vo vzťahu

k Znaleckému posudku č. 10/2018 vrátane jeho Dodatku č. 1 znalecký ústav uviedol, že v ňom nie
je uvedený výpočet ani metodika ako znalec získal percentuálne sadzby zistenej rozpracovanosti
hliníkových konštrukcií a opláštenia a absentuje v ňom metodika výpočtu tohto percentuálneho
vyjadrenia rozpracovanosti preto dospel aj pri tomto posudku k záveru o nepreskúmateľnosti postupu
v ňom uvedeného. K posudku č. 1/2023 bol vypracované aj Doplnenie č. 1, v ktorom bolo uvedené,

že v spise nebolo možné identifikovať relevantný doklad, ktorým by bol ustálený rozsah skutočne
realizovaných prác žalobcu pre žalovaného.

32. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca zotrval na svojom nároku s tým,
že Posudok č. 10/2018 sa nevyjadruje k hodnote diela, ale k cene, akú by bolo potrebné vynaložiť

na dokončenie diela bez vád a znalecký posudok vyhotovený znaleckým ústavom považoval za
nepoužiteľný. Žalovaný poukázal pri hodnotení Znaleckého posudku č. 1/2023 vo vzťahu k záverom
voči posudku č. 10/2018 na to, že tento hodnotiaci posudok nesprávne vyhodnotil odpoveď na otázku
č. 4, keď uviedol absenciu metodiky výpočtu percentuálnych podielov vád a nedorobkov v Znaleckom
posudku č. 10/2018, pretože tieto percentuálne podiely boli zistené priamym zameraním skutočne

ukončených prác.

33. Okresný súd vo vzťahu k predloženým znaleckým posudkom konštatoval, že v zmysle záverov
znaleckého ústavu v Znaleckom posudku č. 1/2023 je znalecký posudok vypracovaný Ing. Hlinom
nepreskúmateľný, pričom je nesporné, že vychádzal z ceny podľa Cenekonu. Okresný súd konštatoval,

že na rozdiel od toho znalecký posudok č. 10/2018 vypracovaný spoločnosťou Findex vychádzal z ceny
podľa Zmluvy a určil hodnotu v cenách podľa Zmluvy. Taktiež žalobca uviedol, že v tejto časti je hodnota
nesporná. Okresný súd teda konštatoval nepoužiteľnosť posudku Ing. Hlinu, ktorého závery si nemohol
osvojiť vzhľadom na jeho nepreskúmateľnosť a vzhľadom na nenavrhnutie žiadnych ďalších dôkazov.
Vzhľadom na uvedené, ohľadne ceny a hodnoty je podľa okresného súdu si možné osvojiť len závery

Znaleckého posudku č. 10/2018 bez ohľadu na to, že znalecký ústav neuviedol cenu a hodnotu.

34. Okresný súd však uviedol, že podľa záverov Znaleckého posudku č. 10/2018 určil znalec náklady na
dokončenie a opravu diela tak, že nedodané položky výplne otvorov predstavujú 9.611,39 Eur, nedodaná
dielenská projektová dokumentácia 6.010,47 Eur, oprava výplní otvorov a presklenej fasády 10.170,07

Eur, výmena vadných presklení na presklenej časti fasády 16.254,54 Eur, oprava a doplnenie Stac-nond
fasády 46.291,86 Eur spolu 88.348,33 Eur bez DPH. Na základe uvedeného okresný súd konštatoval, že
na dokončenie diela sú nutné práce okrem opráv v rozsahu 9.611,39 Eur. Zvyšná znalcom určená suma
je sumou za opravy a dodanie dokumentácie. Pretože cena diela bola dohodnutá vo výške 200.348,93Eur bez DPH a žalovaný zaplatil sumu 10.669,97 Eur, fakturovaná suma bola vo výške spolu 175.856,61
Eur (43.951,61 Eur + 131.905,- Eur), žalobcu sa domáhal zaplatenia sumy 165.186,64 Eur hoci podľa
znalca boli vykonané práce po odpočítaní nedorobkov vo výške 190.737,57 Eur. Podľa okresného súdu

jetedamožnékonštatovať,žeznalecurčilcenuvykonanýchprácvovýškevyššejakofakturovalžalobca,
čím mal okresný súd preukázaný rozsah vykonaných prác bez zohľadnenia nákladov na ich opravu.

35. Okresný súd konštatoval, že v konaní bol predložený zoznam závad zo dňa 21.12.2017 na č.l.
611 a nasl., ktorý je potvrdený žalobcom ako zhotoviteľom. Žalovaný však nepreukázal, že ide o

neodstrániteľné vady a neposkytol lehotu ani výzvu na ich odstránenie. V stavebnom denníku sú vady
uvedené, pričom žalobca prejavil vôľu ich odstrániť, čo žalovaný ani nerozporoval. Žiadne iné riadne
reklamácie žalovaný nepreukázal. Okresný súd mal preukázané, že reklamáciu uplatnenú žalovaným
žalobca aj riešil a z vyjadrenia k reklamácii spoločnosti Kováč, s.r.o. vyplýva aj spoločné stretnutie pri
riešení tejto reklamácie za účasti žalovaného ako aj žalobcu a spoločnosti Kováč s.r.o. (č.l. 438), pričom
táto reklamácia uznaná nebola. V konaní nebolo sporné dokončenie diela tretím subjektom, avšak podľa

žalobcu ukončenie diela z jeho strany pred riadnym dokončením bolo z dôvodov na strane žalovaného,
keď tento neuhrádzal faktúry. Okresný súd opätovne poukázal na SMS komunikáciu medzi žalobcom a
p. A. za žalovaného, ktorej výsledkom bola písomná dohoda podpísaná za žalovaného p. A., v ktorej sa
zaviazal na úhradu sumy 60 až 70 % z prvej faktúry. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že v omeškaní bol žalobca,
v dôsledku čoho si uplatnil zmluvnú pokutu, faktúru na zaplatenie zmluvnej pokuty vystavil žalovaný až

po splatnosti faktúry, t.j. v januári 2018. Okresný mal preukázanú snahu žalobcu pokračovať v prácach
a nejaké práce aj dokončiť, avšak žalobca nebol vpustený na objekt zo strany žalovaného, čo vyplýva z
vykonaného dokazovania. K tejto okolnosti došlo ešte pred odstúpením od zmluvy zo strany žalovaného,
ktoréokresnýsúdposúdilzaneplatnézdôvodunepreukázaniadôvodunaodstúpenie,keďžeomeškanie
spôsobil žalovaný. Žalobca z dôvodu omeškania úhrady faktúr mal právo odstúpiť, avšak od zmluvy

neodstúpil.

36. Okresný súd sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal žalobcom uplatneným nárokom na započítanie,
a to na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. 8 bod 1 Zmluvy z ktorého vyplýva, že v prípade omeškania
zhotoviteľa s plnením čiastkových termínov uvedených v časovom harmonograme má objednávateľ

právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % z ceny za dielo pri omeškaní za každý začatý deň
omeškania. Podľa bodu 3 v prípade omeškania objednávateľa so splnením svojho peňažného záväzku
akéhokoľvek druhu vyplývajúceho z tejto zmluvy, má zhotoviteľ právo na z omeškanie vo výške 0,1 %
z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania. Okresný súd konštatoval, že sa jedná o dojednanie
sankcie, t.j. zmluvnej pokuty, ktoré považoval za platné a primerané. Pokiaľ žalovaný predložil spolu

s odporom faktúry spoločnosti AVG Group a.s. vystavené na ťarchu žalovaného č. 183241004, č.
183240022, č. 1832410022 a č. 183240030 dospel k záveru, že sa jedná o faktúry vystavené tretím
subjektom, ktorý nie je stranou sporu ani zmluvnou stranou tohto konania a z predmetných faktúr nie je
zrejmá fakturácia, keďže ide o zálohovú faktúru a nie je uvedené čoho sa zálohová faktúra týka a preto
ich nepovažoval za relevantné a hodnoverné dôkazné listiny pre konanie.

37. Ani ďalšie faktúry predložené žalovaným vyúčtované spoločnosťou AVG Group a.s. voči žalovanému
neposúdil okresný súd ako relevantné, pretože hoci z nich vyplýva, že boli účtované sumy za dodávku
a montáž odvetranej fasády ACP na akciu Polyfunkčná budova s administratívou, avšak bez ďalšej
špecifikácie a preto nie je zrejmé, že by sa týkali prác a opráv diela za žalobcu, ani iných konkrétnych

prác. Žalovaný tvrdil, že ním uplatnené sumy predstavujú náklady, ktoré boli uplatnené zo strany
spoločnosti AVG Group a.s. alebo iných subjektov a ktoré slúžili na opravu vadného diela a náklady
spojené s ochranou diela, ktoré by inak žalovaný nevynaložil, pokiaľ by bolo dielo odovzdané v súlade
so Zmluvou a preto si uplatnil náhradu škody vo výške súm účtovaných tretími subjektami pri opravách
diela a pri dodatočne zvýšených nákladoch.

38. Okresný súd konštatoval, že žalovaný vytýkal žalobcovi len drobné vady ako zabrúsenie skla,
resp. nezabezpečenie drobnej časti izolačnej vaty, nič iné nebolo žalobcovi vytýkané a z predložených
listín nevyplýva. Podľa okresného súdu z faktúr, ktoré žalovaný predložil a ktoré boli vystavené tretím
subjektom nevyplýva čo konkrétne bolo fakturované, t.j. aké položky, nevyplýva konkretizácia fakturácie,

žiaden súpis na rozdiel od predložených faktúr zo strany žalobcu.

39. Okresný súd poukázal na žalovaným uplatnenú kompenzačnú námietku pri uplatnení nároku
na náhradu škody a nároku na zmluvnú pokutu z dôvodu omeškania žalobcu pri vykonaní diela.Konštatoval, že v omeškaní bol žalovaný s úhradou faktúr a z tohto dôvodu žalobca odmietol pokračovať
v prácach. Keďže bolo nesporné, že v omeškaní bol žalovaný, vo vzťahu k vyúčtovanej zmluvnej pokute
okresný súd konštatoval, že žalobca oprávnene poukázal na ust. § 325 ObZ a žalovanému nemohol

preto vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu za omeškanie žalobcu, ktoré bolo zavinené žalovaným.
Žalovaný si preto uplatnil zmluvnú pokutu, na ktorú nárok nevznikol, keďže žalobca sa nedostal do
omeškania so zhotovením diela, resp. jeho vykonávanie prerušil oprávnene pred termínom dokončenia
diela z dôvodov na strane žalovaného. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody z dôvodu zvýšených
nákladov pri dokončovaní diela okresný súd uviedol, že žalovaný riadne nepreukázal vznik škody v

príčinnej súvislosti s konaním/nekonaním žalobcu. Keďže žalovaný zavinil omeškanie ako aj prerušenie
vykonávania diela z dôvodu neuhrádzania faktúr, bolo by neprípustné a nespravodlivé, aby za škodu
zodpovedal žalobca. Okresný súd preto nemal preukázané zavinenie a zodpovednosť žalobcu, ktorý
nepreukázal ani príčinnú súvislosť vzniku škody v dôsledku omeškania žalobcu s odovzdaním diela, a
to za nájom lešenia, naviac náklady, nadmerné vykurovanie z dôvodu realizácie a dočasných uzáverov
a zvýšené náklady na realizáciu prác, keďže omeškanie dokončenia diela zavinil žalovaný.

40. Okresný súd poukázal na čl. 11 bod 3 Zmluvy, v ktorej si zmluvné strany dohodli, že objednávateľ, t.j.
žalovaný nie je oprávnený jednostranne započítať pohľadávku zhotoviteľa so svojimi pohľadávkami voči
zhotoviteľovi, ktoré mu vzniknú na základe tejto zmluvy alebo na základe iného záväzkového vzťahu
so zhotoviteľom bez ohľadu na splatnosť pohľadávok. Napriek tomu, že žalobca namietal, že zmluvné

strany si dohodli vylúčenie započítania, okresný súd na túto výhradu neprehliadol, keď podľa jeho názoru
napriek zmluvnému zákazu jednostranného zápočtu táto skutočnosť nevylučuje, aby žalovaný v rámci
procesnej obrany túto kompenzačnú námietku uplatnil.

41. Okresný súd konštatoval, že žalovaný nepreukázal, že dielo nebolo vykonané v súlade so zmluvou

a s projektovou dokumentáciou. Pokiaľ namietal vady, z ničoho nevyplýva, že nejde o odstrániteľné
vady a namietanie faktúr vystavených v rozpore so Zmluvou nespôsobuje zánik nároku na zaplatenie za
vykonané práce. Okresný súd neprihliadol na tvrdenie žalovaného, že konateľ žalovaného nepodpísal
dohodu z novembra 2017 z dôvodu jeho nesúhlasu, pretože žalovaný toto tvrdenie nepreukázal a toto
tvrdenie uviedol žalovaný až v rámci záverečnej veci, t.j. po vyhodnotení vykonaného dokazovania.

42. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresný súd zhrnul svoje skutkové závery a
vyhodnotenie dokazovania ako aj právne posúdenie veci a dospel k záveru, že žalobca preukázal svoj
nárok na zaplatenie ním vyúčtovanej ceny práce uvedenými dvoma faktúrami, žalovaný nepreukázal,
že bolo vyúčtovaných viac prác ako bolo vykonané, v písomnej komunikácii namietal vady a absenciu

náležitostí faktúr a súpisov bez konkretizácie a tieto námietky posúdil ako neurčité. Nepodpísanie
súpisov neznamená dôvod pre nezaplatenie faktúry, pričom žalovaný nepreukázal dôvod neschválenia
súpisov. Medzi stranami sporu bola dohodnutá úhrada ceny diela čiastkovými faktúrami, na ktorú nemá
vplyv nedodržanie mesačnej fakturácie, pričom bolo nesporné vystavenie dvoch faktúr. Zaplatenie
čiastkovej faktúry sa neviazalo na vykonanie diela v celom rozsahu, ale predpokladom zaplatenia

časti ceny diela bola dohoda o zaplatenie časti ceny diela v nadväznosti na práce vykonané v
predchádzajúcom mesiaci, úhrada tejto čiastkovej faktúry nezávisí od prípadných vád diela a nie je
podmienená odovzdaním a prevzatím diela a preto nie je namieste namietať vady čiastkovej faktúry,
ktorou bola uplatnená časť ceny diela pred jeho vykonaním, a to po uplynutí primeranej lehoty na žiadosť
o odstránenie vád.

43. Odstúpenie od zmluvy okresný súd posúdil ako neplatné, pretože nemal preukázané omeškanie
žalobcu a nedodržanie dohodnutého termínu vykonania diela bolo spôsobené žalovaným neuhradením
splatnej faktúry, oneskoreným odovzdaním staveniska a ďalšími dôvodmi brániacimi vo včasnom plnení
uvedenými v stavebnom denníku, ktoré žalovaný nenamietal.

44. Podľa okresného súdu z vykonaného dokazovania nevyplýva, že žalovaným vytýkané vady boli
neodstrániteľné a že ich žalobca neodstránil, naopak preukázané bolo, že žalobca nebol vpustený
na stavenisko, tak aby mu bola umožnená oprava vád. Nebolo tiež preukázané poskytnutie lehoty
na opravu a žalovanému preto nevznikol nárok z vád. S odkazom na závery posudku č. 10/2018,

ktorý konštatoval nedorobky vo výške 9.611,39 Eur, s prihliadnutím na výšku vyfakturovanej sumy a
čiastočnú úhradu konštatoval, že žalobca si uplatnil nižší nárok ako zodpovedá zistenému rozsahu
vykonaného diela. Pokiaľ znalec konštatoval a ohodnotil potrebu odstránenia vád v hodnote 88.348,33
Eur okresný súd uviedol, že žalovaný nedostatočne reklamoval vady pokiaľ za ne zodpovedal žalobca,t.j. z ničoho nevyplýva riadna reklamácia o uplatnenie nárokov z vád. Pokiaľ zo znaleckého posudku
vyplýva hodnota nedorobkov a opráv, avšak žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške
vystavených faktúr, z ktorých však nevyplýva, či skutočne išlo o opravy prác vykonaných žalobcom a o

odstránenie nedorobkov za žalobcu. Uviedol, že tvrdenie žalovaného, že dielo nie je možné považovať
za dokončené nebolo v konaní sporné, keď bolo zrejmé, že žalobca prerušil práce pre nezaplatenie
faktúry.

45. Okresný súd posudzoval aj žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,1

%dennezakaždýdeňomeškania.Posudzujúcčl.8bod3Zmluvypodľajehoobsahuakoajvzhľadomna
označenie tohto ustanovenia ako „Sankcie“ mal za to, že neurčité dojednanie „... právo na z omeškanie
vo výške 0,1 % ...“ je sporné, keďže nie je zrejmé, či sa malo jednať o úroky z omeškania alebo zmluvnú
pokutu. Použitím výkladových pravidiel podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 266 ObZ dospel
k záveru, že sa jedná o nárok na zmluvnú pokutu a keďže si žalobca uplatnil úrok z omeškania 0,1 %
denne, ktorá výška dohodnutá nebola, priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne

a v časti nároku na zaplatenie úroku z omeškania uplatneného nad súdom priznanú sadzbu 9 % ročne
žalobu v druhom výroku zamietol.

46. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania okresný súd zohľadnil aj zamietnutie žaloby v časti úrokov
z omeškania v rozsahu nad 9 % ročne. Žalobcom požadované úroky z omeškania z istiny 165.184,64

Eur predstavujú ku dňu rozhodnutia sumu 353.689,48 Eur, t.j. celkový nárok predstavuje 518.916,12
Eur. S prihliadnutím na to, že úroky z omeškania neboli priznané v rozsahu 0,1 % denne, ale 9 % ročne,
potom predstavuje úspech žalobcu 48,64 % a úspech žalovaného 51,36 %, čo po vzájomnom odpočítaní
predstavuje 2,72 % pomer úspechu žalovaného v tomto konaní a v takejto výške mu priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi.

47. Voči uvedenému rozhodnutiu podali včas odvolanie žalobca ako aj žalovaný.

48. Žalobca podal odvolanie voči druhému a tretiemu výroku napadnutého rozhodnutia, t.j. voči výroku
o zamietnutí žaloby v časti uplatnených úrokov z omeškania prevyšujúcich 9 % ročne a v časti výroku

o náhrade trov konania podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

49. Uviedol, že podaním zo dňa 26.02.2020 rozšíril žalobu podľa § 140 ods. 1 CSP a pôvodne uplatnený
úrok z omeškania vo výške 9 % ročne rozšíril na úrok z omeškania v sadzbe 0,1 % denne z dlžnej sumy
z titulu zmluvného úroku z omeškania podľa čl. 8 bod 3 Zmluvy o dielo. Z koncepcie tohto ustanovenia

je zrejmé, že bol dohodnutý v prospech žalobcu nárok na zmluvný úrok z omeškania a nie na zmluvnú
pokutu, keďže v čl. 8 bod 3 Zmluvy „vypadlo“ slovo úrok a posúdenie citovaného ustanovenia okresným
súdom je nesprávne.

50. Žalobca zdôraznil, že žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel tvrdenia žalobcu, že v čl. 8 bod 3

Zmluvy bol dohodnutý úrok z omeškania. Poukázal na ust. § 151 ods. 1 CSP a tvrdenie žalobcu o
zmluvnom úroku z omeškania podľa čl. 8 bod 3 Zmluvy o dielo je preto nesporné. Okresný súd mal
vychádzať z nesporných tvrdení strán sporu. Právna kvalifikácia nie je pre súd záväzná a ak bol súd
toho názoru, že ustanovenie čl. 8 bod 3 Zmluvy je dohodou o zmluvnej pokute, mal mu priznať zmluvnú
pokutu v žalobcom uplatnenej výške. Vo vzťahu k právnej kvalifikácii poukázal na viaceré rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR a navrhol, aby odvolací súd zmenil druhý výrok napadnutého rozhodnutia a priznal
mu ním uplatnený nárok na úrok z omeškania v celom rozsahu a zároveň, aby žalovaného zaviazal na
náhradu trov konania v celom rozsahu.

51. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 06.05.2024 a uviedol, že nesúhlasí

s tvrdením žalobcu, že žalovaný nikdy nerozporoval nárok žalobcu na sankciu uplatnenú v konaní.
Žalovaný počas celého konania tvrdil, že žalobca nemá nárok na pohľadávku uplatnenú v konaní,
teda ani na jej príslušenstvo, ktorej nárok žalovaný popiera od počiatku konania. Žalobca nepreukázal
dôvodnosť a existenciu pohľadávky, čím popiera existenciu aj príslušenstva. Podľa žalovaného v zmysle
čl. 8 bod 3 Zmluvy o dielo nie je možné určiť, že sa jedná o úrok z omeškania, keď takýto text z

tohto znenia nevyplýva a nevyplýva ani o akú sankciu ide a preto je toto ustanovenie pre neurčitosť
neplatné. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 20.05.2024. Zdôraznil, že bol
to žalovaný, ktorý zmluvu pripravil a žalobcove tvrdenie o dohode o zmluvnom úroku z omeškanianepoprel. Žalobcove tvrdenie o úrokoch z omeškania je preto nesporné a právna kvalifikácia nie je pre
súd záväzná.

52. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedol, že napriek záverom okresného súdu, že Zmluva o dielo uzavretá medzi
stranami sporu je platná, ignoroval jej jednotlivé ustanovenia, ktoré sú pre strany záväzné. Žalobca svoje
tvrdenia nepreukázal.

53. Na prvom mieste sa žalovaný vyjadroval k zhotoveniu diela podľa podmienok Zmluvy a odkázal
na čl. 1 ods. 2 , čl. 4 ods. 1, 4 ods. 6. Nesúhlasil so záverom okresného súdu o spomalení prác z
dôvodu nepripravenosti stavby, resp. ďalších nedostatkov a neodbornosti prác subdodávateľov, ako to
vyplýva zo súpisu zo dňa 24.11.2011 (správne malo byť uvedené „2017“) a ani so záverom okresného
súdu, že žalovaný tieto skutočnosti nerozporoval. Žalovaný od počiatku s týmito tvrdeniami nesúhlasil a
poukazoval na to, že žalobca bol v omeškaní s vykonaním diela z dôvodov výlučne na strane žalobcu a z

tohto dôvodu žalovaný aj od Zmluvy o dielo odstúpil. Na strane žalovaného neexistoval dôvod, pre ktorý
by mal žalobca dôvod predĺžiť termín vykonania diela. Ak zistil konkrétne nezrovnalosti v podkladoch
predložených žalovaným pre vykonanie diela bol žalobca povinný podľa § 551 ObZ upozorniť na chyby
a vady bez zbytočného odkladu po podpise zmluvy, pričom nedostatky stavby, ktoré podľa žalobcu
mali spôsobiť omeškanie na strane žalovaného, ktoré sú uvedené v zápise v stavebnom denníku dňa

24.11.2017 boli vykonané v čase, keď už dielo malo byť takmer 2 mesiace hotové. Okresný súd na túto
skutočnosť nereflektoval a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

54. Žalovaný nesúhlasil so záverom okresného súdu, že omeškanie odovzdania staveniska (namiesto
01.08.2017 podľa zmluvy až dňa 14.08.2017) bolo spôsobené žalovaným. Omeškanie odovzdania

staveniska žalobca až do súdneho konania žiadnym spôsobom nenamietal. Napriek tomu, že žalobca
nepreukázal svoje tvrdenie o dôvodoch omeškania s odovzdaním staveniska na strane žalovaného,
okresný súd vyhodnotil obranu žalovaného ako účelovú. Žalovaný však nemal povinnosť upozorňovať
žalobcu na omeškanie s odovzdaním staveniska. Žalobca nepožiadal o žiadne predĺženie termínu na
vykonanie diela z tohto dôvodu a ide preto o konanie na ťarchu žalobcu. Žalobca nepreukázal dôvody

oneskoreného odovzdania staveniska na strane žalovaného. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu s odkazom na § 192 CSP, čl. 8 CSP, poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/294/2012, sp. zn. 4Cdo/13/2009 zo dňa 24.02.2010 a Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020.

55. Vo vzťahu k uhradeniu sumy 10.669,97 Eur zopakoval svoje tvrdenia, že táto úhrada bola výsledkom
ústnej dohody medzi stranami sporu o postupe pri odstraňovaní vadného plnenia žalobcu s čiastočnou
úhradou tak, ako ju žalovaný vykonal, pričom ústne dohodnuté urovnanie malo byť potvrdené písomne,
čo však žalobca odmietol. Len z dôvodu daňového a účtovného hľadiska táto suma bola zaplatená na
variabilný symbol k faktúre č. 1. Okresný súd sa preto nesprávne priklonil k záveru, že táto úhrada sa

považuje za uznanie záväzku uplatneného faktúrou č. 1. Obidve faktúry č. 1 aj č. 2 žalovaný žalobcovi
vrátil a preto čiastočnú úhradu nemožno považovať za uznanie dlhu podľa § 407 ods. 3 ObZ, ktoré
predpokladá účinky uznania zvyšku dlhu len vtedy, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj
zvyšok dlhu, čo v danom prípade splnené nebolo.

56. Vo vzťahu k nároku na úhradu faktúry č. 1 a č. 2 žalovaný zopakoval, že tieto nezohľadňovali
skutkový stav vykonaných prác. Žalobca nepreukázal rozsah vykonaných prác a nepreukázal, ktoré
práce boli vykonané správne tak, aby ho oprávňovali na vystavenie faktúr za realizované dielo. Žalobca
nesplnil zmluvné a zákonné povinnosti spočívajúce v riadnom vykonávaní diela a v predkladaní súpisov
na mesačnej báze s cieľom dať ich schváliť žalovanému a fakticky sa domáha zaplatenia prác, ktoré

neboli vykonané správne alebo vôbec. Citoval ust. čl. 2 bod 6 Zmluvy o dielo z ktorého vyplýva, že
zhotoviteľ mohol fakturovať len to, čo v skutočnosti vykonal. Žalobca si nesplnil povinnosť spočívajúcu
vo vystavení faktúry za skutočne vykonané práce. K faktúre nepriložil požadované náležitosti, ktoré by
ho vôbec oprávňovali na vystavenie faktúr a tieto neboli vystavené v súlade so Zmluvou a ani v súlade
so zákonom o DPH. Poukázal aj na dohodu podľa čl. 2 bod 9 Zmluvy o zádržnom v rozsahu 10 %.

57. Zopakoval, že žalobca nemohol požadovať úhradu ceny za nesprávne vykonané práce, keď
znalecký posudok preukázal, že dielo nebolo vyhotovené správne, čo potvrdili aj svedkovia. V prípade
neexistencie inej dohody vzniká právo na zaplatenie ceny diela po jeho vykonaní, t.j. po riadnomdokončení diela. Často používaným inštrumentom v rámci platobných podmienok je súpis prác a pokiaľ
si zmluvné strany dohodli, že nárok na zaplatenie ceny diela vzniká až po predložení súpisu vykonaných
prác odsúhlaseného objednávateľom, potom v prípade absencie takéhoto súpisu nemá žalobca právo

na zaplatenie ceny diela, pretože bez tohto súpisu nemôže nastať splatnosť pohľadávky a odkázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Odo/2664/2010 z 25.10.2011, pričom aj svedkovia
existenciu vád na diele potvrdili. Takéto dielo nie je možné považovať za vykonané ani vtedy pokiaľ
je prevzaté. Zhotoviteľovi potom nevznikne právo na zaplatenie ceny diela a poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Odo/1326/2006. Žalovaný namietal, že bez preukázania oprávnenosti

fakturácie okresný súd žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu uznal, napriek tomu, že žalovaný
namietal, že prílohou faktúr mal byť položkovitý rozpočet alebo rozpočet, ktorý bol verifikovateľný
žalovaným. Svedkovia ako aj znalecký posudok preukázali, že nárok uplatnený žalobcom nezodpovedá
rozsahu vykonaného diela.

58. Žalobca nepreukázal žiadnymi listinnými dokladmi, ktoré z položiek si uplatnil faktúrami, obmedzil sa

len na percentuálny výpočet, ktorý nepodložil žiadnym dôkazom a tento percentuálny údaj nespĺňa podľa
ustálených zvyklostí charakter súpisu prác. Nárok mal byť taktiež znížený o zádržné, ktorého splatnosť
nenastala, žaloba preto mala byť zamietnutá a žalobca sa mal domáhať vydania bezdôvodného
obohatenia. Podľa žalovaného sa okresný súd opomenul vyjadriť k nesprávne uplatnenému nároku a
odkázalnanáležitostiriadnehoodôvodneniasodkazomnajudikatúruÚstavnéhosúduSRaNajvyššieho

súdu SR.

59. Žalovaný v odvolaní namietal vadnosť vykonaného plnenia. Nesúhlasil so záverom okresného súdu,
že žalovaný nemal nárok nepristúpiť k úhrade faktúr ani z dôvodu vadného plnenia a bol toho názoru, že
žalobca nemohol požadovať úhradu ceny za nesprávne vykonané práce. Nesprávne vykonané práce

potvrdil znalecký posudok ako aj svedkovia žalobcu p. G., p. J., p. K., pričom svedok žalobcu p. J.
potvrdil, že žalovaný neuhradil faktúru, lebo rozporoval nejaké vady. S týmito dôkazmi sa okresný súd
vôbec nevysporiadal. Žalovaný nesúhlasil so záverom okresného súdu, že vady diela si žalovaný mohol
uplatniť výlučne v rámci reklamačného konania po odovzdaní diela a keďže k odovzdaniu nedošlo, tak
na uplatnenie vadného vykonávania diela nemal nárok. Poukázal na ust. § 550 ObZ, podľa ktorého je

právom objednávateľa, t.j. žalovaného vykonávať kontrolu diela, čo vyplýva aj z čl. 4 bod 4 Zmluvy o
dielo. V konaní bolo preukázané, že dielo bolo vykonané v rozpore so zmluvou a žalobca bol viackrát
vyzvaný na odstránenie vadného vykonávania diela a keďže k náprave nedošlo, žalovaný mohol od
zmluvy odstúpiť.

60. Žalovaný vytýkal okresnému súdu, že pokiaľ vychádzal len zo zápisov v stavebnom denníku, tak
tento bol plne v réžii žalobcu ako zhotoviteľa a žalovaný nemal povinnosť vykonávať v ňom zápisy.
Zápisy vykonané v stavebnom denníku nezodpovedajú skutočnosti, čo bolo preukázané. Pokiaľ okresný
súd vyhodnotil zápis v stavebnom denníku zo dňa 11.12.2017, podľa ktorého žalovaný bez odôvodnenia
odmietol prevzatie diela, žalovaný poukazoval na skutočnosť, že dielo nebolo vykonané v súlade so

zmluvou a ani k januáru 2018 nebolo dokončené, t.j. malo množstvo vád, čo preukazuje aj znalecký
posudok. Preto nie je možné súhlasiť so súdom, že žalovaný nevysvetlil prečo dielo neprevzal. Žalovaný
nemal dôvod vyjadrovať sa k zápisom v stavebnom denníku a zápisy v ňom nespôsobovali zmenu, vznik
alebo zánik zmluvných práv a povinností.

61. Pokiaľ okresný súd konštatoval dohodu medzi žalobcom a zástupcom žalovaného p. A. zo dňa
29.11.2017, v ktorej sa mal žalovaný zaviazať do 08.12.2017 na úhradu 60 až 70 % z fakturovanej
sumy, k čomu nedošlo, žalovaný poukázal na skutočnosť, že dielo malo byť protokolárne odovzdané už
dňa 01.10.2017 a splatnosť faktúry č. 1 nemohla nastať skôr ako 03.11.2017. Okresný súd predmetnú
dohodu nesprávne posúdil, keď žalobca sa nemohol domnievať, že p. A. je oprávnený na podpis

akejkoľvek dohody o úhrade splatnej sumy, nakoľko nebola podpísaná konateľom žalovaného p.
M.. Akúkoľvek dohodu týkajúcu sa zmluvných práv a povinností na základe čl. 11 bod 4 Zmluvy boli
oprávnení podpísať len štatutárni zástupcovia strán sporu. Pokiaľ konateľ žalovaného túto dohodu
nepodpísal, tak s ňou nesúhlasil.

62. Žalovaný zdôrazňoval, že povinnosť vykonať dielo riadne a včas porušil žalobca, a to pred údajným
porušením povinnosti žalovaného spočívajúcim v omeškaní úhrady splatnej faktúry č. 1. Okresný súd na
túto skutočnosť neprihliadal a odstúpenie od zmluvy považoval za neplatné. Žalovaný uviedol, že faktúra
č. 1 bola splatná dňa 03.11.2017 na sumu 131.905,- Eur a faktúra č. 2 bola splatná dňa 20.11.2019 nasumu43.951,-Eur.Podľačl.2bod10Zmluvysplatnosťbola35dníoddoručeniafaktúr,pričomdoručenie
faktúr žalovanému preukázané nebolo, a teda začatie plynutia omeškania nebolo v konaní ničím
preukázané. Dielo však malo byť bez vád a nedorobkov vykonané do 01.10.2017 a aj pri zohľadnení

omeškania s odovzdaním staveniska, by malo byť dielo odovzdané najneskôr dňa 14.10.2017, t.j. pred
splatnosťou obidvoch faktúr. Do tohto termínu nebol vznesený žalovaným žiaden nárok, prečo je v
omeškaní s vykonaním diela a ani nebolo poukazované na žiadne pochybenie žalovaného. V riadnom
a včasnom splnení záväzku preto žalobcovi nebránila žiadna prekážka. Rozhodnutie okresného súdu
preto vychádza z nesprávneho skutkového zistenia, keď žalobca nemohol prestať vykonávať dielo, aj

keby faktúry vystavil správne a aj keby omeškanie odovzdania staveniska bolo zavinené žalovaným,
keďže omeškanie so splnením povinnosti žalobcu nastalo skôr ako omeškanie žalovaného. Dielo teda
nebolo vykonané ani riadne, ani včas a žalobca si uplatnil nárok za vadne vykonané dielo a faktúry
nezohľadnili ani reálny rozsah vykonania diela. Okresný súd nesprávne zistil skutkový stav, keď z
predložených dôkazov (Znalecký posudok č. 10/2018) bol určený rozsah vykonania diela žalovaným
vadne a v rozsahu 43,5 % a žalobca si mal uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

63. Okresný súd mylne posúdil dôkazy a tvrdenia žalovaného, keď žalovaný počas celého konania
tvrdil, že rozsah uplatnený vo faktúrach nezodpovedá skutočnosti, čo potvrdil p. A., znalec p. Hanúsek
aj ďalší svedkovia. Z dôvodu kamarátskeho vzťahu p. A. so žalobcom tento prijal faktúru č. 1 aj keď
nebola vystavená správne (čo sa týka rozsahu a vadnosti prác) a bez predloženia verifikovaného

súpisu prác. Takéto pochybenie však nemôže nahradiť objektívne skutočnosti preukázané žalovaným.
Súpis predložený žalobcom s faktúrami neobsahuje presné vymedzenie položiek, ktoré by boli
skontrolovateľné so stavom ich zabudovania na diele, pričom súd ignoroval spôsob vystavenia faktúr
podľa čl. 2 bod 6. Ak si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie pohľadávok vo faktúrach, mal svoj nárok
preukázať, čo neurobil.

64. Hoci sa súd stotožnil s uplatneným nárokom na základe jeho výpočtu nákladov spojených s
odstránením diela určených v znaleckom posudku, ktorý predložil žalobca, nereflektoval však na rozsah
vykonaného diela určeného týmto posudkom. Okresný súd nezohľadnil, že žalovaný preukázal, že
rozsah diela určený v percentách nezodpovedá rozsahu určeného znalcom v posudku č. 10/2018 a

preto sa nie je možné stotožniť s tvrdením súdu, že žalovaný nepreukázal žiaden relevantný dôvod
neschválenia súpisu prác. Žalovaný nemohol skontrolovať percentuálny rozsah diela, t.j. či určené
percentá v súpise zodpovedajú skutočnosti. Žalobca by vedel verifikovať len položkovite určené výrobky.
Žalobca nemá akým spôsobom preukázať negatívnu skutočnosť, keď sa v súpise nenachádzajú
požadované položky. Poukázal pri tom na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu.

65. Žalovaný nesúhlasil so záverom súdu o neplatnom odstúpení od zmluvy zo strany žalovaného.
V čase odstúpenia od zmluvy žalovaný nebol v omeškaní so žiadnou pohľadávkou žalobcu, keďže k
porušeniu povinnosti žalobcu vykonať dielo v zmluvne dohodnutom termíne došlo ešte pred splatnosťou
faktúry č. 1. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/111/2008 podľa ktorého

neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení nevylučuje platnosť odstúpenia z iných
skutočne existujúcich dôvodov. Bez ohľadu na uvedené však žalovaný namietal legitímnosť pohľadávok
žalobcu uplatnených faktúrami. Žalovaný odstúpil od zmluvy z dôvodu výrazného omeškania žalobcu s
vykonávaním diela, keď koncom roku 2018 žalovaný ešte nemal úplnú predstavu o rozsahu nekvality
vykonaného diela. Na preukázanie dobrej vôle uhradil žalobcovi sumu 10.669,97 Eur. Listami zo

dňa 2.11.2017, 10.11. 2017, 20.11.2017, 28.11.2017 a 30.11.2017 poslal žalovaný žalobcovi výzvy
na dokončenie prác a odovzdanie diela, v ktorých ho upozornil aj na hroziacu škodu. Žalobcovi boli
doručené viaceré výzvy a upozornenia na nekvalitu zhotovených prác a bol vyzvaný na odstránenie vád
anedostatkov,ktorébolitakéhocharakteru,žebrániliriadnemuužívaniudiela.Žalobcanapriekprevzatiu
výziev tieto vady neodstránil. Uvedené skutočnosti uviedol žalovaný v liste zo dňa 19.01.2018, v ktorom

od Zmluvy odstúpil. Z dôvodu nesplnenia záväzku žalobcu spočívajúceho v riadnom vykonaní diela,
ako aj z dôvodu, že k tomuto dňu jediná žalobcom vystavená faktúra č. 1 bola v rozpore so Zmluvou,
z dôvodu synalagmatického vzťahu žalovaný túto faktúru neuhradil. Žalobca nebol oprávnený domáhať
sa splnenia záväzku žalovaného, keď sám svoj záväzok nesplnil a nevykonával dielo riadne. Faktúra
č. 1 navyše nebola vystavená správne ani po vecnej, ani po formálnej stránke a týmto tvrdeniam sa

okresný súd vôbec nevenoval a naopak tvrdil, že do omeškania sa dostal skôr žalobca ako žalovaný.

66. Žalovaný nesúhlasil so záverom okresného súdu, že zmluvná pokuta vo faktúre č. 2018/001 na sumu
20.034,90Eurjevyčíslenánesprávne,keďže niejezrejmézaakýčasjeuplatnená.Vpodanížalovanéhozo dňa 19.01.2018, ktorým odstúpil od Zmluvy, je výslovne uvedené, že sa jedná o vyčíslenie zmluvnej
pokuty do 19.01.2018 odo dňa nasledujúceho po prvom dni omeškania s odovzdaním diela, t.j. od
02.10.2017 do 19.01.2018. Žalovaný neodovzdal dielo riadne a včas a preto žalovanému vznikol nárok

na zmluvnú pokutu. Napriek skutočnosti, že okrem zápisu z konca novembra 2017, t.j. 2 mesiace po
termíne, kedy malo byť dielo ukončené a odovzdané, o nepripravenosti stavby, resp. iných nedostatkoch
nebol žalovaný na žiadne porušenie svojej povinnosti upozornený, okresný súd sa stotožnil s tvrdeniami
žalobcu bez ohľadu na to, či boli v konaní preukázané tvrdenia žalobcu. Všetky faktúry, ktoré žalovaný
v konaní predložil a ktorými si uplatnil nárok na náhradu škody obsahujú špecifikáciu uplatnených

nárokov. Žalovaný teda preukázal vznik škody, osobu zodpovednú za vznik škody, spôsob vzniku
škody a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním (nekvalitou vykonania diela a oneskoreným
vykonaním diela) a škodou avšak okresný súd sa s týmito tvrdeniami nestotožnil. Pohľadávky, ktoré
uplatnila AVG Group, a.s. voči žalovanému sú nákladmi spojenými s odstránením vadného plnenia a
nie vykonaním náhradného alebo nového diela. Všetky tieto náklady boli žalovaným uhradené. Žalobca
nemohol požadovať úhrady ceny diela za nesprávne vykonané práce, dielo nebolo vyhotovené v súlade

so zmluvou, čo potvrdil aj Znalecký posudok č. 10/2018. Okresný súd sa v niektorých častiach s týmto
posudkom stotožnil, v určitých častiach nie, čo je vylúčené. Okresný súd uznal, ako to určil Znalecký
posudok č. 10/2018, že žalovaný (správne malo byť uvedené „žalobca“) nepreukázal, že zhotovil viac
ako 348 m2 fasády, pričom žalovaný namietal, že faktúry nezohľadňujú tento rozsah diela. Ak okresný
súd mal preukázané, že žalobca vykonal dielo len v rozsahu stanovenom Znaleckým posudkom č.

10/2018, nemohol uznať nárok žalobcu uplatnený faktúrami, keďže vo faktúrach je uplatnený nárok
v rozsahu 88 % z rozsahu diela. Žalobca rozsah vykonaného diela preukázal len svojimi faktúrami,
pričom rozsah diela je určený následne Znaleckým posudkom č. 10/2018, čo je v rozpore s rozsahom
zhotoveného diela uvedenom vo faktúrach žalobcu.

67.Rozsahžalovanýmuplatnenejškodyzodpovedáinémuspôsobuvykonávaniadielaakobolourčenév
Zmluve, a preto nie je možné použiť na výpočet rozsahu diela akékoľvek pochybné výpočty vychádzajúc
z nákladov na odstránenie vadného plnenia, ako to urobil okresný súd, keď od dohodnutej ceny odčítal
v Znaleckom posudku č. 10/2018 náklady na ukončenie a nedodané položky v rozsahu 9.611,39 Eur.
Škoda podľa žalobcu predstavuje náklady potrebné na úplne iný spôsob vykonania diela a rozsah diela

bolurčenýznaleckýmposudkomvrozsahu43,5%zcelkovéhorozsahu.Žalobcainýrozsahvykonaného
diela nepreukázal.

68. Žalovaný zopakoval, že podľa jeho názoru Odstúpenie od zmluvy zo dňa 19.01.2018 je platné s
poukazom na čl. 10 ods. 1 písm. a) Zmluvy, ktoré umožňuje odstúpiť od zmluvy v prípade omeškania s

plnením termínov alebo čiastkových termínov uvedených v časovom harmonograme prác o viac ako 30
dní. Dielo malo byť odovzdané a ukončené dňa 01.10.2017 a je teda nesporné, že žalobca neodovzdal
dielo riadne a včas. Do času, kedy malo byť dielo odovzdané žalovaný nebol v omeškaní so splnením
žiadnej svojej povinnosti. Do tohto termínu mu nebolo vytýkané žiadne pochybenie, od Zmluvy o dielo
preto odstúpil platne. Žalobca obidve faktúry vystavil v rozpore so Zmluvou ako po formálnej tak aj

skutkovej stránke. Tieto úkony považoval žalovaný za neplatný právny úkon a aj nevykonávanie diela
pre nezaplatenie faktúr považoval za neplatný úkon a úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom. Podľa
žalovaného rozsudok obsahuje nedostatočné vysvetlenie, prečo súd neakceptoval dôkazy a tvrdenia
žalovaného. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol alebo aby
ho zrušil v celom rozsahu a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

69. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 03.05.2024 a navrhol napadnuté
rozhodnutie v prvom výroku potvrdiť ako vecne správne. Vo vzťahu k omeškaniu s odovzdaním
staveniska opätovne odkázal na zápis v stavebnom denníku, ktorý jednoznačne konštatuje jeho
oneskorené odovzdanie zo strany žalovaného ku dňu 14.08.2017 oproti dohodnutému termínu.

Tvrdenie žalovaného, že k omeškaniu s odovzdaním staveniska došlo z dôvodov na strane žalobcu,
žalovaný nepreukázal. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že k predĺženiu termínu
odovzdania diela došlo z dôvodov nepripravenosti stavby, resp. jej nedostatkov, neodbornosti prác iných
subdodávateľov, t.j. z dôvodov na strane žalovaného. Tieto skutočnosti vyplývajú zo zápisu v stavebnom
denníku zo dňa 24.11.2017, ktorý nebol žalovaným rozporovaný. Poukázal aj na výpoveď svedkyne H.

A., svedka p. K., na záver posudku č. 2/2020 o vykonaní naviac prác, ktoré mali vplyv na predĺženie
doby vykonania diela. Z dôvodu omeškania s odovzdaním staveniska (2 týždne), vykonania naviac
požadovaných prác (min. 3 týždne), nedostatku projektu a stavby (3 týždne) došlo k predĺženiu termínu
dokončenia diela minimálne o 8 týždňov. Zmluva pritom priamo v čl. 3 bod 2 upravovala, že v prípadeomeškania s odovzdaním staveniska dochádza k predĺženiu termínu dokončenia diela. Nezodpovedá
pretoskutočnostitvrdeniežalovaného,žeksplatnostifaktúryč.2017612(03.11.2017)malodôjsťneskôr,
ako k odovzdaniu diela.

70. Vo vzťahu k uzavretiu dohody zo dňa 29.11.2017 žalobca zopakoval, že bola uzatváraná v prevádzke
žalovaného a aj podpísaná na to oprávnenou osobou za žalovaného, ktorá sa v tejto prevádzke
nachádzala p. A. s tým, že z dohody vyplýva záväzok žalovaného uhradiť do 08.12.2017 sumu vo
výške 60 % až 70 % z dlžnej sumy. K podpisu dohody došlo až po doručení faktúry č. 1, ktorá nebola

spochybňovaná, k jej spochybneniu a vráteniu došlo až v januári 2018. V čase podpisu dohody už bolo
dielo takmer komplet vykonané a žalovaný odôvodňoval neuhradenie svojou zlou finančnou situáciou.
K podpisu dohody došlo v prevádzke žalovaného osobou, ktorá sa tam nachádzala a táto dohoda
žalovaného v zmysle § 16 ObZ zaväzovala, pričom podľa SMS komunikácie zástupca žalovaného p.
A. ubezpečoval konateľa žalobcu, že k úhrade dôjde. Podľa žalobcu preto úhrada zo dňa 18.12.2017
vo výške 10.669,97 Eur na faktúru č. 2017612 je uznaním záväzku podľa § 407 ods. 3 ObZ. Tieto

skutočnosti potvrdzujú omeškanie žalovaného so splnením jeho povinností, osobitne s úhradou dlžnej
sumy. Žalobca preto dôvodne pristúpil k prerušeniu prác podľa § 325 ObZ.

71. Tiež neobstojí tvrdenie žalovaného o neexistencii súpisov prác, keď tieto vystavené boli, avšak
žalovaný ich nepodpísal, čo nie je možné pripísať na ťarchu žalobcu, keď si žalovaný nesplní svoju

povinnosť a súpisy nepodpíše. Túto obranu začal produkovať žalovaný až v januári 2018, niekoľko
mesiacov po prevzatí faktúry č. 1. V konaní bol preukázaný nárok žalobcu a rozsah vykonaných prác
znaleckým dokazovaním, posudkom č. 10/2018, uznaním záväzku žalovaného, výsluchom svedkov,
listinnýmidôkazmi(dohodazodňa29.11.,stavebnýdenník),pričomžalovanýajprevzalprvúetapudiela,
o čom bol spísaný protokol dňa 08.01.2018. Z posudku č. 10/2018 predloženého žalovaným vyplýva,

že z celého diela neboli dodané len položky - výplne otvorov v sume 9.611,39 Eur a ostatné časti diela
vykonané boli alebo boli vykonávané.

72. Zopakoval, že okrem drobných vád týkajúcich sa zvlhnutia časti izolácie a drobného zabrúsenia
skiel si žalovaný nesplnil vo vzťahu k tvrdeným vadám notifikačnú povinnosť podľa § 562 ObZ, pretože

nikdy neuplatnil žiadne nároky z vád diela, ktoré tvrdil, že dielo malo a okresný súd preto nemohol
priznať akékoľvek nároky z tvrdených vád podľa § 562 ods. 2 ObZ. Prípadné vady sa počas jeho
realizácie odstraňujú až do momentu odovzdania diela. Ak dielo nebolo odovzdané, nie je možné hovoriť
o uplatňovaní nároku z vád. K dokončeniu diela pritom nedošlo z dôvodov na strane žalovaného,
pričom k odstraňovaniu vád malo slúžiť zádržné 10 %. Tvrdenia o vadách ako aj dôvod nezaplatenia

faktúr začal žalovaný produkovať až niekoľko mesiacov po jej odovzdaní. Zopakoval, že ešte koncom
decembra 2017 žalovaný odmietol vpustiť na stavbu pracovníkov žalobcu, čo potvrdili aj svedkovia p.
A. a p. K. a vyplýva to aj so zápisu v stavebnom denníku zo dňa 11.12.2017, ktorý bol spísaný p.
A., technickým vedúcim stavby žalovaného. Teda ešte pred odstúpením od Zmluvy žalovaný odmietol
vpustiť na stavenisko pracovníkov žalobcu a preto nie je možné namietať vady alebo nedorobky ako aj

omeškanie s realizáciou diela, pokiaľ mu žalovaný znemožní jeho vykonanie. Poukázal aj na charakter
vád, ktoré boli spôsobené nezabezpečením stavby za čo žalovaný nezodpovedá, keďže nebol vpustený
na stavbu, ako to vyplýva z posudku Ing. Hlinu. Nie je možné odstúpiť od zmluvy z dôvodu omeškania
zhotoviteľa, ak objednávateľ nevpustí zhotoviteľa na stavenisko a zabráni mu v realizácii diela, ako k
tomu došlo v decembri 2017, keď žalobca bol ochotný pokračovať v prácach po čiastkovej úhrade.

Žalobcom zrealizované dielo a práce sú zabudované a užívané. Vo vzťahu k stavebnému denníku
poukázal žalobca na skutočnosť, že v zápise zo dňa 11.12.2017 p. A. konštatoval, že žalobca bude
vykázaný zo stavby napriek Zmluve. Nie je len právom žalovaného uvádzať v stavebnom denníku
podstatné skutočnosti, ale bolo to jeho povinnosťou s odkazom na § 46d ods. 1, 2 a 3 Stavebného
zákona. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že dohoda zo dňa 29.11.2017 nebola pre strany záväzná a

zopakoval svoje tvrdenia z priebehu konania.

73. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že sa dostal do omeškania skôr s odovzdaním diela
ako žalovaný s úhradou faktúry. K posunutiu dokončenia diela došlo z dôvodov na strane žalovaného,
ktorý sa prvý dostal do omeškania s odovzdaním staveniska, pričom v zápise v stavebnom denníku

zo dňa 24.11.2017 boli uvedené aj ďalšie prekážky brániace žalobcovi vo vykonaní diela včas, ktoré
žalovaný nerozporoval. Tiež je zavádzajúce tvrdenie žalovaného, že práce boli vykonané v rozsahu
43,5 %, čo je priamo v rozpore so záverom Znaleckého posudku č. 10/2018 predloženého žalovaným, z
ktorého vyplýva z akých častí dielo pozostávalo. Z neho vyplýva, že neboli dodané položky len v rozsahu9.611,- Eur a zvyšok diela bol realizovaný a prípadné nedorobky a vady by žalobca odstránil, pokiaľ
by si žalovaný splnil svoje povinnosti. Žalovaný však nesplnil svoju notifikačnú povinnosť vo vzťahu k
ním tvrdeným vadám a nedorobkom, pretože žiadne nároky z vád si neuplatnil. Zopakoval, že dielo ešte

vykonané a dokončené nebolo, a teda nemohol vzniknúť žalovanému nárok z vád a navyše žalovaný
odmietol v decembri vpustiť pracovníkov žalobcu na stavbu a znemožnil mu plnenie jeho povinností.

74. Nedôvodná je aj výhrada žalovaného o nepodpísaní súpisov, keďže tieto vyhotovené boli, žalovaný
ich však bezdôvodne nepodpísal a faktúra mu bola riadne doručená, nebola nerozporovaná niekoľko

mesiacov a jej oprávnenosť bola potvrdená dohodou zo dňa 29.11.2017, ako aj čiastočnou úhradou.

75. Žalobca zopakoval tvrdenia o odstúpení od zmluvy zo strany žalovaného bez právnych účinkov,
pretože bol to žalovaný, ktorý bol v omeškaní s úhradou a nie žalobca. Zopakoval svoje tvrdenie o
neuznaní nárokov žalovaného na náhradu škody a zmluvnú pokutu vo forme kompenzačnej námietky,
keďže žalobca sa žiadneho protiprávneho konania pri vykonávaní diela nedopustil a zdôraznil dohodu o

vylúčení zápočtu medzi stranami sporu. Zotrval na tvrdení o nepreukázaní škody uplatnenej žalovaným,
jej výšky, porušenia povinnosti a ani príčinnej súvislosti. Vzhľadom na dohodu o zákaze zápočtu ani
v rámci procesnej obrany žalovaný takúto kompenzačnú námietku uplatniť voči žalobcovi nemohol
a odkázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že súd
odignoroval existenciu údajných vád uvedených v posudku, keďže okresný súd jednoznačne dospel

k záveru, že žalovaný si nesplnil notifikačnú povinnosť podľa § 562 ObZ a nemohol mu teda priznať
akékoľvek nároky z vád uvedených v znaleckom posudku, navyše pokiaľ bola dohodnutá čiastková
fakturácia, žalovaný mohol uplatňovať vady až po odovzdaní diela. Navrhol aby odvolací súd prvý výrok
napadnutého rozhodnutia potvrdil ako vecne správny.

76. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 22.05.2024, v ktorom zotrval na dôvodoch
uvedených v odvolaní. Zopakoval, že žiadna zo skutočností uvedených žalobcom, ktorá mala mať za
následok podľa zápisu v stavebnom denníku zo dňa 24.11.2017 predĺženie vykonávania diela nebola
preukázaná. Pokiaľ žalobca poukázal na Znalecký posudok č. 10/2018, podľa ktorého neboli vôbec
dodané len položky výplne otvorov v sume 9.611,39 Eur, podľa žalovaného vytrháva žalobca uvedené

údaje z kontextu celého posudku. Na jednej strane považuje tento posudok za nespôsobilý dôkaz a
tam kde mu to vyhovuje, tak naň odkazuje a akceptuje ho. Žalobca opomína posúdenie kvality diela
znalcom, ktorý vady a chyby v znaleckom posudku popísal. Zopakoval závery znalca, že prevetrávaná
fasáda je zrealizovaná v objeme cca 43,5 %, keď bol zistený zameraný rozsah dodávok 347 m2 z
celkového rozsahu 650 m2, teda 53,5 % od ktorej odčítal ešte 10 % z dôvodu jej čiastočného odstránenia

a prepracovania. Znalec teda jednoznačne stanovil v akom rozsahu bolo dielo vykonané v termíne k
23.01.2018 a rozsah nad rámec stanovený znaleckým posudkom žalobca nepreukázal. Pohľadávky
uplatnené v konaní preto nezodpovedajú rozsahu vykonaného diela žalobcom.

77. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný si nesplnil k tvrdeným vadám notifikačnú povinnosť nezodpovedá

skutočnosti. Na stretnutí v decembri 2017 boli prejednávané vady diela o ktorých mal žalobca vedomosť
aktorésazaviazalodstrániťapráveztohtodôvodubolauhradenáčiastočnáplatba10.669,97Eur.Teda,
žalovaný od počiatku uvádzal, že na diele boli vady, čo vyplýva z výpovedi svedkov, žalobca bol o vadách
informovaný, žalovaný žiadal ich odstránenie a z tohto dôvodu neuhradil faktúru č. 1. Skutočný rozsah
vád však žalovaný zistil postupne na základe znaleckého dokazovania. Priznaním nároku žalobcu by

vznikla situácia, že za dielo by bol žalovaný povinný uhradiť dvom subjektom, a to žalobcovi ako aj
spoločnosti AVG Group. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný nepustil žalobcu na stavbu a z toho dôvodu
vznikli na diele vady, ak by tomu tak aj bolo, tak tieto vady nie sú v takom rozsahu, ktoré by boli pre spor
podstatné. Žalobca nemal prístup na stavbu len v krátkom období z dôvodu, že začal z diela odnášať
veci potrebné na jeho vykonanie. Počas rokovaní o odstránení vád v priebehu decembra 2017 ako aj v

januári 2018 až do odstúpenia od Zmluvy o dielo mal žalobca povolený prístup na dielo. Povinnosť viesť
stavebný denník patrí zhotoviteľovi a žalovaný nemal povinnosť vyjadrovať sa k zápisom v stavebnom
denníku. Žalobca klamlivo uvádza výpočet dní, o ktorý mal byť posunutý termín vykonania diela. Vo
vzťahuknaviacprácamžalovanýuviedol,žepostupprinaviacprácachbolupravenývčl.2ods.5Zmluvy
a k žiadnej požiadavke žalobcu na vykonanie naviac prác dohodnutým postupom nedošlo. Neexistuje

žiaden záznam o nedostatku projektovej dokumentácie, ktorý ani špecifikovaný nebol. Pokiaľ si aj strany
zmluvne dohodli zákaz jednostranného započítania, toto nevylučuje uplatnenie kompenzačnej námietky
v konaní pred súdom v rámci procesnej obrany.78. K tomuto vyjadreniu sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 28.05.2024. Namietal tvrdenia uvedené
žalovaným, ktoré sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Zopakoval tvrdenia o oneskorenom
odovzdaní staveniska z dôvodov na strane žalovaného, o ďalších skutočnostiach majúcich vplyv na

nedodržanie termínu vykonania diela podľa zápisu v stavebnom denníku zo dňa 24.11.2017, ktorý
žalovaný nenamietal zápisom v rozhodnom čase. Vyjadroval sa k technickými údajom a odlišnostiam
projektu,ktorýbolvyhotovenýzostranyžalovaného,zopakovalexistenciunaviacprácvykonanýchpodľa
posudku č. 2/2020, ako aj podľa svedeckej výpovede p. K.. Zotrval na tom, že omeškanie minimálne v
rozsahu 8 týždňov so zhotovením diela bolo z dôvodov na strane žalovaného. Zo Znaleckého posudku

č. 10/2018 ako aj z posudku Ing. Hlinu vyplýva, že Stac-bond fasáda bola len jednou z položiek diela,
pričom táto bola v časti úplne dokončená a v časti bola rozpracovaná, keďže dielo ešte nebolo finálne
zhotovené. Naopak zo znaleckých posudkov jednoznačne vyplýva nedodanie položiek len v rozsahu
9.611,- Eur a zvyšok diela bol realizovaný. Ostatné nedorobky a vady by žalobcom odstránené boli,
pokiaľ by si žalovaný splnil svoje povinnosti v zmysle Zmluvy ako aj dohody zo dňa 29.11.2017. V ďalšej
časti vyjadrenia zopakoval svoje tvrdenia z vyjadrenia k odvolaniu žalovaného.

79. Odvolací súd vyzval strany sporu podľa § 382 CSP na vyjadrenie k možnému použitiu ustanovenia §
37 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k druhému výroku napadnutého rozhodnutia o zamietnutí žaloby
v časti uplatnených úrokov z omeškania prevyšujúcich výšku 9 % ročne.

80. Žalobca v podaní zo dňa 22.04.2025 uviedol, že na ustanovenie čl. 8. bod 3 Zmluvy je potrebné
aplikovať ust. § 37 ods. 3 OZ, v ktorom došlo len k chybe v písaní a opomenutí slova „úrok“ v slovnom
spojení „právo na úrok z omeškania“ a tento právny úkon je platný.

81. Žalovaný v podaní zo dňa 05.05.2025 nesúhlasil s aplikáciou ust. § 37 ods. 3 OZ a tvrdil, že čl. 8.

bod 3 Zmluvy je neplatný.

82. Odvolací súd na pojednávaní dňa 15.05.2025 v zmysle § 384 CSP zopakoval dokazovanie v
nevyhnutnej časti z dôvodu čiastočne odlišného posúdenia skutkového stavu. Vzhľadom na to, že všetky
listiny nachádzajúce sa v súdnom spise boli stranám sporu doručené, tieto boli s nimi oboznámené a ich

obsah sporný nebol, odvolací súd v zmysle § 204 CSP dokazovanie prečítaním týchto listín nevykonal.

83. Na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 17.05.2025 strany sporu trvali na dôvodoch odvolania
a na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Žalobca nesúhlasil s predbežným právnym posúdením
odvolacieho súdu o neplatnosti čl. 8 bod 3 Zmluvy. Zopakoval, že na uvedené ustanovenie zmluvy je

potrebné aplikovať výkladové pravidlá podľa § 35 ods. 2 OZ s tým, že pri koncipovaní tohto ustanovenia
došlo k chybe v písaní a k vynechaniu slova „úrok“ a uvedené ustanovenie nie je neplatné v zmysle §
37 ods. 3 OZ. Žalovaný uviedol, že od začiatku konania namietal rozsah žalobcom vykonaných prác.
Žalobcaneuniesoldôkaznébremenopreukázaniarozsahuvykonanýchprácaichrozsahbolpreukázaný
znaleckým posudkom, ktorý predložil žalovaný. Žalobcom predložený súpis prác nebol žalovaným

podpísaný a akceptovaný. V súdnom spise sa nachádzajú výzvy z roku 2017, kde sa poukazuje na
vady vykonávaného diela a kde sú aj tieto vady špecifikované. Žalobcom vytýkané vady projektu boli
namietané až v novembri 2017, kedy dielo už malo byť vykonané.

84. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilného

sporového poriadku (ďalej „CSP“) v senáte s nariadením pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože
bolo potrebné zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Rozsudok bol v zmysle § 378
ods. 1 a § 219 ods. 1 a 2 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený po skončení pojednávania.

85. Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie dlžnej sumy 165.186,64

Eur s príslušenstvom z vyúčtovaných čiastkových faktúr za čiastočné vykonanie diela podľa Zmluvy o
dielo uzavretej medzi stranami sporu dňa 23.07.2017. Žalovaný v konaní namietal, že neboli splnené
predpoklady na vystavenie faktúry č. 1 a 2, pretože neboli predložené súpisy prác a dodávok obsahujúce
zistiteľné položky o rozsahu vykonaných prác a dodávok, súpisy neboli podpísané oprávnenou osobou
za žalovaného ako zhotoviteľa, boli vystavené po lehote určenej v Zmluve na ich vystavenie, pričom

faktúry č. 1 a 2 neobsahovali dohodnuté náležitosti podľa Zmluvy. Žalovaný ďalej namietal, že čiastočne
vykonané práce boli vyúčtované vo väčšom rozsahu ako boli skutočne vykonané a čiastočne vykonané
nedokončené dielo malo vady, na čo bol žalobca opakovane upozorňovaný, čo potvrdil aj žalovaným
predložený Znalecký posudok č. 10/2018. Podľa žalovaného teda neboli splnené formálne a obsahovépredpoklady dohodnuté v Zmluve na vystavenie faktúr, práce neboli vykonané riadne a ani včas, keďže
nebol splnený dohodnutý termín odovzdania diela do 01.10.2018 a preto za takto oneskorene a vadne
vykonané dielo nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na zaplatenie vyfakturovaných súm, pričom žalobca

nepreukázal skutočný rozsah vykonaných prác, ktorého vyúčtovaný rozsah je v rozpore so znaleckým
posudkom č. 10/2018. Z dôvodu neplnenia povinností žalobcu a omeškania s vykonaním diela žalovaný
odstúpil dňa 19.01.2018 od Zmluvy a v konaní si uplatnil voči žalobcovi započítaciu námietku do
výšky žalobcom uplatnenej pohľadávky z titulu vyúčtovanej zmluvnej pokuty z dôvodu nedodržania
dohodnutého termínu plnenia, z titulu náhrady škody z dôvodu zvýšených nákladov vzniknutých pre

nedodržanie termínu vykonania diela ako aj z dôvodu uhradenia konkrétnych súm, ktoré musel uhradiť
tretiemu subjektu, ktorý namiesto žalobcu odstraňoval vady diela vykonané žalobcom a dielo dokončil.

86. Okresný súd žalobe vyhovel v rozsahu istiny a čiastočne aj v časti úrokov z omeškania vo výške
9% ročne. Dospel k záveru, že nepodpísanie súpisov bez uvedenia konkrétnych dôvodov je na ťarchu
žalovaného, pričom nedodržanie zmluvne dohodnutých termínov na vypracovanie súpisov a faktúr

za čiastočne vykonané dielo nespôsobuje zánik nároku na zaplatenie čiastkovej ceny diela. Podľa
okresného súdu ani absencia náležitostí faktúr dohodnutých v Zmluve nespôsobuje zánik nároku na
zaplatenie ceny diela. Okresný súd konštatoval, že počas vykonávania diela nevzniká objednávateľovi
oprávnenie na uplatnenie nárokov z vadného plnenia, pretože tieto vznikajú až vykonaním diela a jeho
odovzdaním. Podľa okresného súdu v konaní nebolo preukázané splnenie notifikačnej povinnosti zo

strany žalobcu, ktorý zistené vady riadnym spôsobom nereklamoval, nekonkretizoval a neuviedol aké
nároky z vád si uplatňuje. Pretože žalobca uplatnenie vád žalovaným namietal, nebolo možné žalobcovi
nároky z vád priznať. Poukázal na to, že na základe znaleckého posudku č. 10/2018 predloženého
žalovaným mal preukázané nevykonanie diela len v rozsahu 9.611,39 Eur a po odpočítaní tejto sumy
od zmluvnej ceny a s prihliadnutím na čiastočnú úhradu zo strany žalobcu, potom žalobcom vyúčtovaná

suma v dvoch faktúrach je nižšia ako v konaní zistená hodnota žalobcom vykonaného diela. Na
započítaciu námietku žalovaného neprihliadol, keďže v omeškaní nebol žalobca, ale žalovaný, ktorému
nevzniklo oprávnenie na odstúpenie od Zmluvy a teda ani nárok na zmluvnú pokutu. Keďže okresný súd
nemal preukázaný vznik žalovaným uplatnenej škody v dôsledku konania/nekonania žalobcu, nevyhovel
kompenzačnej námietke ani v tejto časti (zvýšené náklady a sumy uhradené ďalšiemu zhotoviteľovi).

87. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) táto časť zákona
upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky
okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

88. Podľa § 324 ods. 3 ObZ, ak dlžník poskytne vadné plnenie a veriteľ nemá právo odstúpiť od zmluvy
alebo toto právo nevyužije, mení sa obsah záväzku spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom veriteľa
vzniknutým z vadného plnenia, a záväzok zaniká ich uspokojením.

89. Podľa § 325 ObZ, ak strany majú vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou

domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne s
druhou stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy niektorého záväzku vyplýva niečo iné.

90. Podľa § 407 ods. 3 ObZ, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania
zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

91. Podľa § 536 ods. 1 ObZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

92. Podľa § 536 ods. 3 ObZ cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený

spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

93. Podľa § 548 ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v
zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním
diela.

94. Podľa § 550 ObZ objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ zistí,
že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať
sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnymspôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup
zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy (§ 345), je objednávateľ oprávnený
odstúpiť od zmluvy.

95. Podľa § 560 ods. 1 ObZ dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v
zmluve.

96. Podľa § 562 ods. 2 písm. a) ObZ súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ

neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí.

97. Podľa § 564 ObZ pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený
požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť
alebo odovzdať zhotoviteľovi.

98. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) právny úkon sa musí
urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

99. Podľa § 37 ods. 3 OZ právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam
nepochybný.

100. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

101. Podľa § 149 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) prostriedkami procesného
útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení
protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a
hmotnoprávne námietky.

102. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

103. Podľa § 152 CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

104. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne posúdil vzťah medzi stranami sporu
ako obchodnoprávny vzniknutý na základe Zmluvy o dielo uzavretej dňa 23.07.2017 medzi žalobcom
ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom. V napadnutom rozhodnutí správne konštatoval, že
žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie ceny diela na základe čiastkovo vystavených

faktúr č. 2017612 na sumu 131.905,- Eur (faktúra č. 1) a č. FAV-2019-100-000601 na 43.951,61 Eur
(faktúra č. 2), pričom na základe úhrady zo strany žalovaného dňa 18.12.207 s variabilným symbolom
2017612vovýške10.669,97Eur,neuhradenýzostatokfaktúryč.2017612predstavujesumu121.235,03
Eur.

105. Žalovaný sa proti uplatnenému nároku žalobcu okrem iného bránil tým, že neboli splnené
dohodnuté predpoklady na vystavenie faktúry č. 1 a č. 2, pričom aj čiastočne vykonané práce boli
vyúčtované vo väčšom rozsahu ako boli skutočne vykonané a čiastočne vykonané nedokončené dielo
malo vady. Okresný súd na tieto výhrady neprihliadol a odvolací súd sa s týmto záverom stotožnil.

106. Vo vzťahu k tvrdeniu o nesplnení predpokladov dohodnutých na vystavenie faktúr podľa čl. 2 bod
6 a 7 Zmluvy o dielo žalovaný namietal, že faktúry ako aj súpisy prác neboli vystavené dohodnutým
spôsobom v jednomesačnej lehote, faktúry neobsahujú náležitosti dohodnuté v Zmluve, neboli k nim
pripojené žalovaným potvrdené súpisy, predložené súpisy neobsahujú konkrétne uvedenie položiek a
súnepreskúmateľnéaneobsahujúpodpisžalovaného.Okresnýsúdneposúdiltietovýhradyzadôvodné,

ktoré by mali mať za následok zánik nároku žalobcu na zaplatenie čiastkovo vystavených faktúr. S týmto
záverom sa odvolací súd stotožnil, odkazuje v tejto časti na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a
dodáva nasledovné.107. Okresný súd správne dospel k záveru, že absencia údajov o zádržnom alebo ďalších formálnych
náležitostí faktúr a ani nedodržanie jednomesačných lehôt na vystavenie súpisu a faktúr nespôsobujú
zánik nároku žalobcu na zaplatenie dohodnutej ceny diela na základe čiastočnej fakturácie, keďže v

zmysle čl. 2 bod 6 Zmluvy nedodržanie termínu vystavenia súpisov má za následok len posunutie
nadväzujúcich termínov. Absencia niektorých náležitostí faktúr a nedodržanie dohodnutého obdobia
vystavenia faktúr a súpisov nebola v Zmluve dohodnutá ako dôvod zániku nároku na zaplatenie
čiastkovo vystavenej faktúry.

108. Odvolací súd zhodne so záverom okresného súdu považoval dohodu o spôsobe zaplatenia ceny
diela podľa čl. 2 bod 6 Zmluvy za dohodu o vzniku nároku na zaplatenie čiastkovej ceny diela na
základe čiastkovo vystavených faktúr. Podľa § 548 ods. 1 ObZ vzniká nároku na zaplatenie ceny
vykonaním diela, ak zo zmluvy alebo z obchodného zákonníka nevyplýva niečo iné. V zmysle § 263 ods.
1 ObZ sa jedná o dispozitívne ustanovenie, čo znamená, že zmluvné strany si môžu vznik nároku na
zaplatenie ceny diela dohodnúť aj inak, t.j. nie väzbou na jeho vykonanie. Strany sporu tak aj urobili v čl.

2 bod 6 Zmluvy, keď si dohodli spôsob platenia ceny diela na základe čiastkových faktúr a záverečnej
faktúry. V tomto ustanovení bol dohodnutý vznik nároku na zaplatenie ceny diela odlišne od ust. § 548
ods. 1 ObZ. Nárok na zaplatenie čiastkovo vyúčtovanej ceny diela bol viazaný na súpis vykonaných
prác, ktorý bol žalobca ako zhotoviteľ povinný predložiť na odsúhlasenie oprávnenému zástupcovi
žalovaného najneskôr do tretieho dňa nasledujúceho mesiaca, v ktorom boli práce vykonané a zároveň

bolauloženápovinnosťžalovanémuvyjadriťsaktomutosúpisuaodovzdaťhodo15.dňavkalendárnom
mesiaci žalobcovi a žalobca mal povinnosť na základe odsúhlaseného súpisu vystaviť faktúru a do 18.
dňa príslušného mesiaca ju doručiť žalovanému. Zároveň bolo dohodnuté, že nesplnenie uvedených
termínov má za následok posun na to nadväzujúcich termínov.

109. K faktúre č. 1 vystavil žalobca súpis vykonaných prác nachádzajúci sa v spise na č.l. 116 obsahujúci
viacero (22) položiek s cenou 95.180,- Eur a na č.l. 117 na cenu 36.725,- Eur. Jedná sa o súpis za
práce vykonané v období od 04.08.2017 do 29.09.2017, ktorý aj s faktúrou č. 1 bol zaslaný žalovanému,
ktorý ho vrátil žalobcovi listom zo dňa 19.01.2018. Žalovaný v ňom namietal, že tento súpis neobsahuje
označenie ani výpočet skutočne dodaných prác a materiálov, nie je vyhotovený za obdobie jedného

kalendárneho mesiaca, ale za dlhšie časové obdobie a musí obsahovať a zohľadňovať práce a dodávky
na diele skutočne dodané a nie určené percentuálnym podielom na celku a uvedený súpis nie je vecne
ani formálne správny. Následne žalobca vystavil faktúru č. FAV-2019-100-000601 (faktúra č. 2) dňa
16.10.2019 na sumu 43.951,61 Eur, ku ktorej bol vystavený súpis vykonaných prác za obdobie od
01.10.2017 do 30.11.2017 v spise na č.l. 113 a 114, ktorý obsahuje súpis prác na Bondovej prevetranej

fasáde v rozsahu 172,73 m2 za cenu 19.518,49 Eur a súpis prác (č.l. 114) týkajúci sa montáže podľa
Zmluvy o dielo v celkovej hodnote 24.433,12 Eur s uvedením 22 položiek. Žalobca zaslal opätovne
faktúru č. 1, vrátane súpisu k nej ako aj faktúru č. 2 s uvedeným súpisom žalovanému, ktorý opätovne
dňa 21.10.2019 vrátil faktúru č. 1 so zopakovaním vecnej a formálnej nesprávnosti súpisu v rozpore
so Zmluvou a zároveň vrátil aj faktúru č. 2 s tvrdením, že jej prílohou nie je súpis prác podpísaný

objednávateľom a jej prílohou nie je ani iné potvrdenie o vykonaní fakturovaných prác a predložený súpis
prác a dodávok nie je vecne ani formálne správny.

110. Žalovaný teda vytýkal voči uvedeným súpisom, že neboli vystavené na mesačnej báze, nie sú
formálne a vecne správne, neobsahujú položkovitý rozpočet, ale len percentuálne určenie vykonaných

prác a namietal ich nepodpísanie žalovaným, čím neboli splnené zmluvné podmienky na vystavenie
čiastkových faktúr.

111.Nanámietkužalovanéhovodvolaníodvolacísúdkonštatuje,ževkonaníbolopreukázanédoručenie
obidvoch faktúr ako aj súpisov k nim. Doručenie faktúry č. 1 a súpisu k nej za práce vykonané od

01.08.2017 do 28.09.2017 je preukázané nielen listom samotného žalovaného, ktorý faktúru vrátane
výhrad voči súpisu uviedol v odstúpení od Zmluvy zo dňa 19.01.2018, ale aj na základe dohody
podpísanej medzi zástupcami žalobcu a žalovaného z 29.11.2017, z ktorej vyplýva záväzok žalovaného
na úhradu percentuálne určenej časti sumy z vyúčtovanej čiastky (č.l. 433). Existencia a doručenie
súpisu k faktúre č. 1 vyplýva aj z SMS komunikácie medzi žalobcom a žalovaným z novembra 2017

(č.l. 629 a 630), v rámci ktorej žalobca opakovane požadoval od žalovaného vrátenie a dodanie súpisu.
Doručenie faktúry č. 2 a súpisu k nej potvrdil samotný žalovaný v liste zo dňa 21.10.2029, ktorým ich
žalobcovi vrátil. Odvolací súd preto neprihliadol na námietku žalovaného o nepreukázaní doručeniafaktúry a súpisov, t.j. o nepreukázaní splatnosti vystavených faktúr, keďže z vykonaného dokazovania
vyplýva doručenie faktúr č. 1 a 2 a súpisov k nim.

112. Odvolací súd sa zaoberal výhradou žalovaného o absencii podpisu na ktoromkoľvek súpise,
ktorý predložil žalobca v konaní, čím namietal nesplnenie zmluvných podmienok na vznik oprávnenia
fakturovať čiastočne vykonané dielo na základe čiastkovo vyúčtovaných faktúr, na ktorú námietku
okresný súd neprihliadol.

113. Ako správne uviedol okresný súd v napadnutom rozhodnutí, žalovaný neuviedol žiadnu konkrétnu
vecnú výhradu voči obsahu doručených súpisov v ich vrátení zo dňa 19.01.2018 a zo dňa 21.10.2019.
Uvedené súpisy sú rozdelené na práce súvisiace s bondovou prevetrávanou fasádou a na ostatné
práce, pričom obsahujú položkovitý rozpočet jednotlivých činností, úkonov a prác aj s uvedením ich
cien a merných jednotiek. Odvolací súd konštatuje, ako to uviedol aj okresný súd, že žalovaný s týmito
súpismi disponoval. Súpis k faktúre č. 1 mal po dobu niekoľkých mesiacov, nakoľko už v novembri 2017

z SMS komunikácie vyplýva, že žalobca sa domáhal jeho vrátenia. Napriek tomu, že žalobca disponoval
faktúrou č. 1 aj súpisom k nej, žiadne výhrady voči konkrétnym údajom uvedenými v tomto súpise vo
vzťahu k množstvu, druhu a cene prác neuviedol, a to ani v jeho vrátení dňa 19.01.2018. Vo vzťahu k
súpisu k faktúre č. 2 doručeného žalobcom žalovanému dňa 18.10.2019 žalovaný uvádzal nesúlad tohto
súpisu po vecnej a obsahovej stránke so zmluvou a absenciu podpisu oprávnenej osoby za žalovaného.

Napriektomu,žeopätovnetýmtosúpisomdisponoval,zktoréhovyplývapoložkovitéurčenievykonaných
prác rozdelených podľa ich druhu na fasádu a hliníkové konštrukcie, žiadnu konkrétnu vecnú výhradu
voči druhu, množstvu, rozsahu a kvalite týchto prác neuviedol.

114. Pokiaľ žalovaný namietal nepreskúmateľnosť súpisov z dôvodu percentuálneho vymedzenia

vykonaných prác, žalovaný neodôvodnil, v čom takto vymedzený rozsah prác nie je preskúmateľný.
Navyše percentuálne vymedzenie sa pri obidvoch súpisoch týka iba jednej položky, pričom dohodu
o vyúčtovaní takýmto spôsobom potvrdil aj svedok Šušoliak (č.l. 635pv). Pokiaľ preto okresný súd
konštatoval, že žiadne vecné odôvodnenie k údajom obsiahnutým v súpisoch žalovaný neuviedol, s
týmto záverom sa odvolací súd stotožnil.

115. Z ust. čl. 2 bod 6 Zmluvy vyplýva dohoda o vzniku nároku na zaplatenie ceny diela na základe
čiastkovo vystavených faktúr, a to podľa vykonaných prác na základe súpisu, ktorý bol povinný žalobca
zhotoviť, predložiť žalovanému, žalovaný sa mal v konkrétnych dohodnutých lehotách k nemu vyjadriť a
doručiť späť žalobcovi. Uvedené ustanovenie teda rozdelilo tvorbu a kontrolu súpisu prác na konkrétne

povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa, tak aj žalovaného ako objednávateľa. Pokiaľ je preukázané, že
žalobca si splnil svoju povinnosť a vyhotovil súpis prác za konkrétne časové obdobie (aj keď za dlhšie
ako mesačné, čo však nemá vplyv na zánik nároku na zaplatenie čiastkovo vyúčtovanej ceny diela),
pokiaľ je preukázané, že tieto súpisy obsahujú konkrétne položky s určením druhu, množstva prác a
materiálu,pokiaľjepreukázané,žežalovanýmaltietosúpisykdispozíciizaúčelomkontrolyaporovnania

vyúčtovaných prác so skutočne vykonanými prácami a pokiaľ z vykonaného konania vyplynulo, že
žiadne vecné konkrétne výhrady k plneniu, t.j. rozsahu prác, druhu prác ako aj ich ceny žalovaným
vytknuté nebolo, potom nie je možné sa stotožniť s tvrdením žalovaného, že neboli splnené predpoklady
na vznik nároku na zaplatenie čiastkovo vyúčtovanej ceny diela na základe žalobcom vypracovaných
súpisov.

116. Nesplnenie zmluvných predpokladov žalovaný odôvodnil tým, že nebolo dodržané časové obdobie
vystavenia súpisov, čo však nemá vplyv na vecnú, t.j. obsahovú správnosť vystavených súpisov a nebol
to ani dohodnutý dôvod zániku nároku na vyúčtovanie čiastkovej faktúry. Pokiaľ žalovaný konkrétne
vo vzťahu k jednotlivým položkám v súpisoch vecne neodôvodnil nepodpísanie súpisov, ktoré mal k

dispozícii a údaje v nich mal možnosť posúdiť, skontrolovať a porovnať so skutočným stavom, t.j. pokiaľ
neuviedol žiadne konkrétne dôvody nesúhlasu a nevytkol konkrétne vecné nedostatky týchto súpisov,
potom sa nemôže odvolávať na absenciu podpísaných súpisov, keď to bol samotný žalovaný, ktorý
ich bez vecného, t.j. bez akéhokoľvek odôvodnenia relevantného pre posúdenie rozsahu, ceny ako
aj druhu prác nepodpísal. Podľa odvolacieho súdu takémuto konaniu nie je možné priznať účinky,

keď bol to žalovaný, ktorý bez konkrétneho vecného odôvodnenia vrátil nepodpísané súpisy, čím sám
neodôvodnene spôsobil nesplnenie dohodnutých podmienok na ktoré sa odvoláva, pretože tieto súpisy,
hoci ich mal k dispozícii, tak ich nepodpísal a ani neuviedol žiadne relevantné dôvody nesúhlasu, t.j. s
rozsahom prác, ich druhom, kvalitou a cenou v nich uvedenou. Tvrdenie žalovaného, že nepostačujev súpise uviesť percentuálne určenie vykonania jednotlivých prác, keď je obvykle zaužívané, že sa
účtujú jednotlivé položky, nemá oporu v zmluvne dohodnutých podmienkach. Povinnosťou žalobcu bolo
vykonať súpis ním vykonaných prác, čo súpisy predložené a vypracované žalobcom spĺňajú a na druhej

stranenebolopreukázanéžiadnevecnérelevantnéodôvodnenievráteniatýchtosúpisovbezichpodpisu
zo strany žalovaného. Konkrétne vecné výhrady k jednotlivým položkám uvedených v súpisoch mal
žalovaný uviesť pri ich vrátení, čo však neurobil.

117. V prejednávanej veci nejde o absenciu súpisov, tieto vypracované boli, žalovaný ich mal k dispozícii,

mohol sa s nimi oboznámiť a uplatniť konkrétne námietky voči rozsahu a kvalite účtovaných prác,
čo neurobil. Nejedná sa teda len o jednostranne vypracované súpisy bez vedomosti žalovaného,
pretože žalovanému boli dané k dispozícii a tento poznal ich obsah, ktorý mohol namietať konkrétnymi
výhradami, čo neurobil. Ak žalovaný namietal ich obsah, je dôkazné bremeno na ňom.

118. V prejednávanej veci nejde o situáciu absencie súpisu, kedy by žalobca svojvoľne v rozpore s

dohodnutými podmienkami vyúčtoval čiastkovú faktúru. V prejednávanej veci mal žalovaný k dispozícii
súpisy s popisom množstva, druhu a ceny čiastkovo vykonaných vyúčtovaných prác, ktoré mal možnosť
skontrolovať, čo však relevantným spôsobom nevyužil. Podľa odvolacieho súdu nie je možné na
ťarchu žalobcu prihliadať na také správanie žalovaného, ktorý poukazuje na nesplnenie predpokladov
na vznik nároku na čiastočnú cenu diela nepredložením z jeho strany podpísaného súpisu prác,

keďže sám tento stav vyvolal, a to vecne neodôvodneným vrátením súpisov. Odvolací súd posudzoval
uvedený skutkový stav analogicky podľa § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, ak
účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny
úkon nepodmieneným. Obdobne aj v prejednávanej veci, pokiaľ nepodpísanie súpisov žalovaným,
ako dohodnutý predpoklad na vystavenie čiastkovej faktúry, bolo vyvolané neodôvodnením vrátením

súpisov, takýto postup žalovaného nemal vplyv na nárok žalobcu domáhať sa zaplatenia ceny diela
na základe čiastkovo vystavenej faktúry. Vrátenie žalobcom vyhotovených súpisov vykonaných prác zo
strany žalovaného bez relevantného vecného odôvodnenia, okresný súd preto správne posúdil, keď
dospel k záveru , že táto skutočnosť nemá vplyv na vznik nároku žalobcu na zaplatenie čiastkovej ceny
diela.

119. Odvolaciemu súdu je známe rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo/2664/2010 zo
dňa 25.10.2011, na ktoré poukazoval žalovaný, podľa ktorého: „Ak si strany dohodli, že nárok na
zaplatenie ceny diela vzniká zhotoviteľovi až po predložení súpisu vykonaných prác odsúhlaseného
objednávateľom, potom odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že

pokiaľ zo skutkových zistení vyplynulo, že takýto súpis prác za október 2006 nebol predložený, nemá
zhotoviteľka (žalobkyňa) právo na zaplatenie ceny diela za toto obdobie, pretože pokiaľ uvedený súpis
prác nie je predložený, nemôže nastať splatnosť pohľadávky.“

120. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia však vyplýva, že vo veci prejednávanej pred Najvyšším

súdom ČR sa jednalo o také dohodnutie podmienok na zaplatenie čiastkovo vykonaných prác podľa
súpisu vykonaných prác, že bez splnenia týchto podmienok, t.j. bez podpísaného súpisu, nebude faktúra
zaplatená a bude vrátená objednávateľovi. Zmluvné dojednanie medzi stranami sporu v čl. 2 bod
6 Zmluvy takýto následok absencie podpísaného súpisu vykonaných prác neobsahuje, ako správne
uviedol okresný súd. Po zohľadnení vzájomne dohodnutých práv a povinností vo vzťahu k tvorbe a

posúdeniu súpisu prác a existencie súpisov vykonaných prác, ktoré boli žalobcom žalovanému zaslané
a ktoré bez vecného odôvodnenia vo vzťahu k tam uvedeným prácam, ich rozsahu a cenám boli
žalovaným vrátené, potom nie je možné dospieť k záveru, že takýto vecne neodôvodnený postup
žalovaného mal za následok zánik nároku na zaplatenie čiastkovej ceny diela, pokiaľ si žalobca splnil
zmluvnú povinnosť a súpis vykonaných prác za konkrétne obdobie vypracoval s uvedením konkrétnych

položiek, druhu, množstva ako aj ceny týchto prác a ktoré súpisy žalovaný pri ich vrátení konkrétnym
vecným spôsobom nenamietal.

121. Podľa odvolacieho súdu, ako to uviedol aj súd prvej inštancie, boli preto splnené zmluvné
predpoklady vzniku nároku na zaplatenie ceny diela na základe čiastočne vykonaných prác a dodávok

podľa čl. 2 bod 6 Zmluvy, t.j. odlišne od splatnosti ceny diela podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka,
t.j. bez väzby na vykonanie diela a jeho odovzdanie v celom rozsahu.122. Žalovaný namietal, že práce neboli žalobcom vykonané riadne a ani v žalobcom vyúčtovanom
rozsahu, keďže dielo malo vady, čo preukazovali svedkovia, ako aj žalovaným predložený Znalecký
posudok č. 10/2018.

123. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, podľa ktorého nárok žalobcu na zaplatenie
čiastkovej ceny diela na základe čiastkovo vykonaných prác podľa vystavených súpisov vzniká bez
ohľadu na riadne odovzdanie a prevzatie celého diela a bez ohľadu na existenciu vád alebo nedorobkov
zistených počas vykonávania diela a je viazaný na súpis vykonaných prác za konkrétne časové obdobie.

Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom okresného súdu, že žalovaný nepreukázal riadne a včasné
uplatnenie vád a nárokov z nich vyplývajúcich.

124. Ako bolo uvedené, odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že vecne neodôvodnené
vrátenie vystavených súpisov nie je možné považovať za zmarenie vzniku nároku na zaplatenie ceny
diela podľa čiastkových faktúr. V prejednávanej veci potom nárok na zaplatenie ceny diela na základe

čiastkovo vystavených faktúr podľa prác vykonaných v konkrétnom časovom období nie je viazaný na
riadne odovzdanie a prevzatie diela v celom rozsahu. Vo vzťahu k prípadným vadám a nedorobkom diela
v štádiu jeho čiastočnej realizácie odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
29Odo/1067/2003 zo dňa 23.06.2004. Aj keď sa nejedná o rozhodnutie najvyššej súdnej autority SR,
nie je vylúčené, aby za situácie rovnakej právnej úpravy Obchodného zákonníka v minulosti v Českej

republike a právnej úpravy v SR pri zmluve o dielo a nárokov z vád sa nepriklonil konajúci súd k záverom,
ku ktorým dospel Najvyšší súd ČR.

125. Z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Odo/1067/2003 o.i. vyplýva: „Ako je
zrejmé z ust. § 562 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný predmet diela prehliadnuť alebo zariadiť

jeho prehliadku, podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Ustanovenie § 560 ods. 2
prvej vety ObZ ďalej určuje, že zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v dobe jeho odovzdania
(§ 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je
rozhodujúca doba tohto prechodu. Pre vznik zodpovednosti zhotoviteľa za vady diela je z pohľadu
citovaných ustanovení rozhodujúci hlavne okamih odovzdania diela objednávateľovi (§ 554 ObZ). Len

ak je dielo odovzdané, je možné hovoriť o vzniku prípadných práv zo zodpovednosti za vady, pričom
samotné odovzdanie je nutné odlišovať od splnenia povinnosti dielo vykonať, k čomu dochádza riadnym
ukončením diela a jeho odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v
mieste stanovenom Obchodným zákonníkom (porovnaj ust. § 554 ods. 1 prvá veta ObZ). Tomuto
záveru zodpovedá tiež oprávnenie objednávateľa založené ustanovením § 550 ObZ, podľa ktorého je

objednávateľ oprávnený kontrolovať vykonávanie diela a ak zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore
so svojimi povinnosťami, je oprávnený domáhať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným
vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom. Ak zhotoviteľ tak neurobí ani v primeranej lehote k
tomu poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy (§ 345
ods. 2), je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy. Také právo objednávateľa, t.j. právo požadovať

odstránenie vád a riadny postup, potom nie je právom zo zodpovednosti za vady, keď v dobe jeho vzniku
ešte nedošlo k odovzdaniu diela. Z uvedeného vyplýva, že námietka dovolateľov spočívajúca v tom, že
pred odovzdaním diela nie je možné aplikovať ust. § 564 ObZ, je dôvodná.“

126. Okresný súd sa uvedenými závermi riadil. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti záverov

okresnéhosúduzdôrazňuje,žezpovahyvykonávaniadielajezrejmé,žepredjeho odovzdanímnemôže
vzniknúť nárok z vád diela, keďže do času odovzdania diela stále trvajú povinnosti zhotoviteľa na
jeho vykonanie (vrátane priebežného odstraňovania prípadne zistených vád a nedorobkov počas jeho
výkonu) a nie je možné hovoriť o tom, že dielo bolo ukončené a odovzdané. Tvrdeniu žalovaného v
odvolaní, že objednávateľovi vzniká právo uplatňovať vady diela aj počas jeho vykonávania, zodpovedá

ust. § 550 ods. 1 ObZ, avšak s dôsledkami, ktoré toto ustanovenie aj upravuje. Znamená to, že ak
počasvykonávaniadielaprivykonávaníkontroly,naktorújeobjednávateľoprávnený,resp.podľazmluvy
aj povinný, zistí, že dielo nie je vykonávané spôsobom dohodnutým v zmluve alebo podľa platných
právnych predpisov, môže tieto vady vytknúť a žiadať aby zhotoviteľ vykonával dielo riadne. Ak tak
zhotoviteľ neurobí v primeranej lehote, objednávateľ môže od zmluvy odstúpiť, ak sa jedná o podstatné

porušenie zmluvy.

127.OdvolacísúdzdôrazňujevzmysleuvedenýchzáverovNajvyššiehosúduČR,žetakétoupozornenie
zhotoviteľa na to, aby počas vykonávania diela zhotoviteľ dielo vykonával riadne, nie je nie je právom zozodpovednosti za vady, keďže v dobe vzniku tohto práva podľa § 550 ObZ ešte nedošlo k odovzdaniu
diela a nie je možné aplikovať ust. § 564 ObZ a z toho vyplývajúce prípadné nároky z vadného plnenia
(napr. zľava z ceny, dodanie náhradného diela, atď.). Počas vykonávania diela sa jedná v zmysle

§ 550 ObZ o oprávnenie objednávateľa pri vykonávaní kontrolnej činnosti domáhať sa odstránenia
vád zistených počas vykonávania diela alebo odstúpiť od zmluvy, ak sa v primeranej lehote tieto
vady neodstránia a jednalo by sa o podstatné porušenie zmluvy. Pokiaľ teda žalovaný v priebehu
konania ako aj v odvolaní opakovane tvrdil, že počas realizácie diela namietal konkrétne vady žalobcom
vykonávaného diela,nejednalosaorealizáciuprávazozodpovednostizavadydielasovznikomnárokov

podľa § 564 ObZ v spojení s ust. § 436 až 441 ObZ, ale sa jednalo realizáciu oprávnenia žalovaného
požadovať počas vykonávania diela v primeranej lehote ich odstránenie, resp. odstúpiť od zmluvy podľa
§ 550 ObZ.

128. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie čiastkovej ceny diela a nie nárok na zaplatenie
konečnej celkovej ceny diela po odovzdaní a prevzatí diela. Nárok žalobcu v zmysle dohodnutých

zmluvných podmienok predstavuje nárok na zaplatenie čiastkovej ceny diela na základe súpisu
vykonaných prác (čl. 2. bod 6). Žalobca vyhotovil a zaslal žalovanému súpisy prác za práce vykonané
v období august 2017 až november 2017. Ako už bolo uvedené z dôvodu nesplnenia povinností zo
strany žalovaného vo vzťahu ku kontrole a odsúhlaseniu súpisu, boli podľa odvolacieho súdu splnené
podmienky na zaplatenie čiastkovej ceny diela za čiastočne vykonané práce na základe dohodnutých

zmluvných podmienok, ako to uviedol okresný súd v napadnutom rozhodnutí. Nárok na zaplatenie
čiastkovej ceny diela bol dohodnutý odlišne od § 548 ods. 1 ObZ, a to na základe čiastkovo vystavených
faktúr podľa súpisov vykonaných prác. Vzhľadom na takto dohodnutý vznik nároku na zaplatenie
čiastkovej ceny diela sa preto počas vykonávania diela neuplatní zodpovednosť za vady podľa § 564
ObZ, keďže nárok na čiastkovú cenu diela bol viazaný na súpis vykonaných prác a prípadné uplatnenie

práv podľa § 550 ObZ nie je právom zo zodpovednosti za vady podľa § 564 ObZ. Nárok na zaplatenie
čiastkovej ceny diela počas jeho vykonávania teda nebol závislý na prípadných vadách a nedorobkoch
diela vo vzťahu k čiastočne vykonávaným prácam, ale bol viazaný na súpisy vykonaných prác, ktoré
žalobca vyhotovil a zaslal žalovanému, ktorý ich bez vecného odôvodnenia a bez pripomienok ku
konkrétnym položkám, množstvám a cenám vrátil. Vyhotovenie súpisov vykonaných prác zo strany

žalobcu, ktoré žalovaný bez relevantného vecného odôvodnenia vrátil, okresný súd správne posúdil tak,
že táto skutočnosť nemala za následok zánik nároku žalobcu na zaplatenie čiastkovej ceny diela.

129. Pokiaľ bola dohodnutá cena diela na základe vystavených faktúr podľa súpisu za čiastkové
vykonané práce, potom nárok na zaplatenie ceny za čiastkovo vykonané práce vznikol bez ohľadu na

prípadné vady a nedorobky čiastočne vykonaných prác, ktoré boli zistené počas vykonávania diela.
Pokiaľ v priebehu vykonávania diela dôjde k zisteniu vád pri kontrolnej činnosti objednávateľa, tomuto
vzniká právo podľa § 550 ObZ domáhať sa od zhotoviteľa odstránenia vád a riadneho vykonania diela
(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 1067/2003 zo dňa 23.06.2004), ktoré však nie je
právom zo zodpovednosti za vady podľa § 564 ObZ. Pretože medzi stranami sporu bol dohodnutý nárok

na zaplatenie čiastkovej ceny diela za čiastočne vykonané práce podľa súpisov vykonaných prác, potom
počas vykonávania diela nepripadá do úvahy uplatnenie zodpovednosti za vady diela podľa § 564 ObZ a
teda počas vykonávania diela až do jeho odovzdania a prevzatia prípadná existencia vád a nedorobkov
nemá vplyv na nárok na zaplatenie čiastkovej ceny diela, ktorý je viazaný na súpis vykonaných prác.

130. Pokiaľ dôjde k zisteniu vád v priebehu vykonávania diela, takto zistené vady môže zhotoviteľ
odstrániť a pri konečnom odovzdaní dielo vady nemá. Pokiaľ by v priebehu vykonávania diela zhotoviteľ
tieto vady neodstránil a dôjde k odovzdaniu diela, dielo má vady. V prípade existencie vád po odovzdaní
diela je nevyhnutná identifikácia týchto vád, ich včasná notifikácia a uplatnenie konkrétneho nároku z
nich vyplývajúceho.

131. Zo zmluvne dohodnutých práv a povinností vyplýva nárok na zaplatenie ceny diela na základe
čiastkových faktúr podľa súpisu prác v zmysle čl. 2 bod 6 Zmluvy, a to bez ohľadu na prípadnú existenciu
vád zistenú počas vykonávania diela, čo zodpovedá povahe vykonávania diela, keďže až do jeho
konečného vykonania a odovzdania môže zhotoviteľ prípadné priebežne zistené vady a nedorobky

odstrániť. Existencia vád zistených v priebehu novembra 2017 až januára 2018, t.j. počas vykonávania
diela nemá vplyv na vznik nároku žalobcu na zaplatenie čiastkovej ceny diela na základe čiastkovo
vystavených faktúr, ktorý je viazaný na súpis prác, ktorý bol žalobcom vystavený k obidvom faktúram a
žalovanému bol aj doručený, pričom na takúto situáciu bol v Zmluve dohodnutý režim zádržného. Nieje možné však vylúčiť, aby aj čiastočne vykonané dielo, ktoré zo strany zhotoviteľa nebolo vykonané
v celom rozsahu, malo vady, či už kvalitatívne alebo kvantitatívne a čiastočne vyúčtovaná cena potom
nezodpovedá rozsahu a kvalite čiastočne vykonaného diela. V takom prípade je však povinnosťou

objednávateľa preukázať existenciu vád, ich identifikáciu, včasnú notifikáciu a uplatnenie nárokov z
vadného plnenia, t.j. čiastočne vykonaného diela.

132. Pri vykonávaní diela teda môže nastať aj osobitná situácia spočívajúca v tom, že zhotoviteľ
predmetné dielo nedokončí a neodovzdá ho v celom dohodnutom rozsahu v zmysle dohodnutých

zmluvných podmienok. V takom prípade nie je vylúčené, aby aj čiastočne vykonané dielo, s ktorým
objednávateľ disponuje a pri ktorom je nepochybné, že nebude dokončené zo strany žalobcu ako
zhotoviteľa, malo vady, a to čo do rozsahu ako aj kvality t.j. akosti vykonaného diela. Ak teda nastane
situácia, že počas vykonávania diela sú zistené vady, ktoré nie sú počas jeho vykonávania odstránené
a dôjde k situácii, kedy dielo žalobcom (ako v danej danom prípade) nie je dokončené a odovzdané,
nie je možné vylúčiť existenciu vád takto čiastočne vykonaného diela, a to čo do jeho rozsahu a kvality.

Táto skutočnosť teda môže následne mať vplyv na nárok na zaplatenie čiastkovej ceny diela, ktorý
síce pôvodne bol viazaný len na súpis vykonaných prác, avšak za situácie, keď je nepochybné, že
dielo žalobcom vykonané nebude, môže vzniknúť nárok z vadného čiastočného plnenia, t.j. z vád
čiastočne vykonaného (nedokončeného) diela. Predpokladom nároku žalovaného z vadného plnenia
je však identifikácia konkrétnych vád, ich včasná notifikácia a uplatnenie konkrétneho nároku z nich

vyplývajúceho.

133. Odvolací súd posudzoval charakter čiastočne vykonaného diela, vzhľadom na nesporný skutkový
stav spočívajúci v tom, že dielo za žalobcu ako zhotoviteľa dokončil tretí subjekt. Pokiaľ je dielo
dokončené tretím subjektom odlišným od zhotoviteľa jedná sa o akceptovaný zánik nesplneného

záväzku z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia (Števček, Dulak Bajánková, Fečík, Sedlačko,
Tomašovič a kol: Občiansky zákonník II, druhé vydanie, C.H.BECK, 2019, str. 2174). V nevykonanej
časti diela zo strany žalobcu, ktorá bola dokončená tretím subjektom posúdil odvolací súd túto okolnosť
ako zánik nesplneného záväzku z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia podľa § 575 až § 577
Občianskeho zákonníka, ako základnej úpravy tohto spôsobu zániku nesplneného záväzku, v spojení s

§ 352 Obchodného zákonníka. Odvolací súd posúdil zánik nesplneného záväzku z dôvodu dodatočnej
nemožnosti plnenia len v tej časti nevykonaného diela, ktoré bolo dokončené tretím subjektom.
Vzhľadom na povahu diela je nepochybné, že sa jednalo o deliteľné plnenie, čomu zodpovedala aj
zmluvne dohodnutá možnosť čiastkovej fakturácie ceny diela. Vychádzajúc zo zásady zachovania
záväzkov,tentodôvodzánikunesplnenéhodeliteľnéhozáväzkusatýkalentejčastidiela,ktorážalobcom

dokončená nebola. Ak teda došlo k dodatočnej nemožnosti plnenia a k zániku nesplneného záväzku,
jedná sa len o tú časť zaniknutého záväzku, ktorá nebola realizovaná žalobcom ( vyššie citované dielo
v tomto odseku, strana 2175). Zánik záväzku z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia nemal teda za
následok zánik celého záväzku a celej Zmluvy, ale len záväzku žalobcu na dokončenia diela v časti,
v ktorej bolo dokončené tretím subjektom. Zánik záväzku pre dodatočnú nemožnosť plnenia sa preto

netýka dovtedy čiastočne vykonaných prác zo strany žalobcu. Odvolací súd preto posudzoval prípadné
výhrady žalovaného k vadám čiastočne vykonaného diela z titulu zmluvne dohodnutých podmienok,
vrátane zmluvne dohodnutého nároku na cenu diela na základe čiastkovo vystavených faktúr a na
uplatnený nárok neaplikoval ustanovenia o vzájomnom vysporiadaní podľa § 544 ObZ, resp. podľa §
354 ObZ. V tejto časti odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP doplnil odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia.

134. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že takto čiastočne vykonané dielo je vadné, čo do kvality ako aj rozsahu, t.j.,
žežalobcanevykonaldieloanivrozsahu,ktorévyúčtoval,niejedôvodnataktočiastočnevykonanédielo
neaplikovať zákonnú úpravu o zodpovednosti za vady podľa § 564 s použitím § 436 a 441 Obchodného

zákonníka. V takom prípade má však žalovaný povinnosť preukázať existenciu vád, ich identifikáciu,
včasnú notifikáciu a uplatnenie nárokov z vadného plnenia. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/80/2019 z 27.05.2020, z ktorého vyplýva: „Pokiaľ
dlžníktvrdí,ževeriteľmuneposkytolpredodstúpenímodzmluvyplnenievplnom(zmluvnedohodnutom)
rozsahu, možno uvažovať o tom, že poskytnuté plnenie malo vady. Do úvahy tak prichádza analogická

aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka o vadnom plnení (§ 422 a nasl.). Uvedené znamená, že
je povinnosťou tej zmluvnej strany, ktorá prijala zmluvné plnenie, včas uplatniť u druhej strany, že jej
nebolo poskytnuté plnenie v dohodnutom rozsahu, a to spôsobom, že musí špecifikovať, ktorú konkrétnu
zmluvnú povinnosť si druhá strana nesplnila. Dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených skutočnostív tejto situácii zaťažuje stranu, ktorá plnenie prijala, keďže práve táto strana disponuje vedomosťou, v
akom rozsahu prijala plnenie, resp. akú povinnosť si druhá zmluvná strana nesplnila (nemala splniť).
Následne po unesení dôkazného bremena môže táto zmluvná strana požadovať nároky, ktoré zákon

priznáva v prípade vadného plnenia. V prípade, ak už prebieha spor o zaplatenie peňažnej náhrady
po odstúpení od zmluvy podľa ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, je týmto nárokom
predovšetkým nárok na zľavu z ceny plnenia, ktorý zodpovedá rozdielu medzi zmluvne dohodnutým
plnením a hodnotou plnenia, ktoré bolo reálne poskytnuté. Uvedené znamená, že je neprípustné, aby
v prípade odstúpenia od zmluvy strana, ktorá prijala zmluvné plnenie (a sama si svoju povinnosť

vyplývajúcu jej zo zmluvy nesplnila), iba namietla, že druhá strana si nesplnila svoju povinnosť v celom
rozsahu s tým, že následne by mala táto druhá strana preukazovať rozsah skutočne poskytnutého
plnenia.“

135. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že dôkazné bremeno o existencii vád, ich identifikácii, včasnej
notifikácii a uplatnenia konkrétnych nárokov zaťažuje žalovaného, ktorý sa týchto nárokov domáha.

Vzhľadom na nepochybný skutkový stav dokončenia diela tretím subjektom, vo vzťahu k nároku z
vadného plnenia pripadá do úvahy len zľava z ceny diela. Zároveň je nepochybné, že uplatnenie nárokov
z vadného plnenia je jednostranný právny úkon, ktorý musí spĺňať požiadavky jeho určitosti. Musí byť
teda zrejmá identifikácia konkrétnej vady, jej prejav a rozsah, tak aby bolo možné zistiť porušenie
povinnosti zhotoviteľa a ak sa namieta rozsah, resp. množstvo prác, úkonov a materiálu, je nevyhnutné

identifikovať konkrétny druh plnenia a jeho množstvo. Všeobecné konštatovanie o vadnom plnení nie je
riadnym uplatnením konkrétnych vád, pretože neumožňuje identifikovať prípadné porušenie zmluvných
povinností, možný spôsob nápravy a ani posúdenie včasnosti splnenia notifikačnej povinnosti vo vzťahu
ku konkrétnej vade.

136. V konaní bolo preukázané, že žalovaný počas vykonávania diela konkrétne vady notifikoval
v novembri 2017. Vo vzťahu k zabrúseniu okien žalobca tieto vady neuznal na základe vyjadrenia
dodávateľa sklenených výplní. Vo vzťahu k vade nedostatočnej izolácie žalobca poukazoval na to,
že sa jedná o vadu v nepatrnom rozsahu. V konaní bolo preukázané zistenie aj ďalších vád a
nedorobkov počas vykonávania diela v období decembra 2017 a januára 2018. Takto zistené vady

počas vykonávania diela však nie sú vadami, ktoré by mali za následok vo vzťahu k žalovanému vznik
nárokov z vadného plnenia podľa § 564 ObZ v spojení s § 436 až 441 ObZ. Nakoľko sa jednalo o
vady zistené počas vykonávania diela, žalovanému ako objednávateľovi vzniklo právo podľa § 550
ObZ domáhať sa od zhotoviteľa odstránenia vád a riadneho vykonania diela. Za skutkového stavu, keď
je zrejmé, že dielo žalobcom dokončené nebolo, bolo povinnosťou žalovaného pri zachovaní svojich

nárokov z vadne vykonaného čiastočného plnenia identifikovať vady čiastočne vykonaného diela, včas
ich oznámiť a uplatniť z nich konkrétne nároky vo vzťahu k žalobcom vyúčtovanej čiastkovej ceny
čiastočne vykonaného diela.

137. Žalovaný po tom ako bolo zrejmé, že žalobca dielo nevykoná a nedokončí (najneskôr od žalovaným

mieneného odstúpenia od zmluvy zo dňa 19.01.2018) bol povinný preukázať existenciu konkrétnych vád
čiastočne vykonaného diela k tomuto dátumu, ich včasnú notifikáciu a uplatnenie nárokov z vadného
plnenia.

138. Žalovaný nepreukázal kedy, akým spôsobom, ktoré vady a aké nároky z nich uplatnil voči žalobcovi

z vád čiastočne vykonaného diela posudzovaného v stave ku dňu 19.01.2018, kedy už bolo zrejmé,
že žalobca dielo nedokončí. V konaní žalovaný nepreukázal včasnú notifikáciu žiadnych vád odlišných
od vád zistených počas novembra 2017 do januára 2018 a ani uplatnenie konkrétnych nárokov z
nich vyplývajúcich, pričom voči žalobcovi neidentifikoval a včas neoznámil ani tie vady, ktoré mali ostať
neodstránené na základe ich zistenia počas realizácie diela v období od novembra 2017 do januára

2018.

139. Dôkazné bremeno preukázania a identifikácie vád, ich včasnej notifikácie a uplatnenia konkrétnych
nárokov z nich vyplývajúcich je na žalovanom ako objednávateľovi. Z povahy veci, kedy bolo
nepochybné, že dielo dokončené zo strany žalobcu nebude, fakticky pripadá do úvahy uplatnenie

jediného nároku, a to zľavy z ceny čiastkovo vykonaného diela (rozdiel medzi hodnotou diela bez vád
a hodnotou s vadami podľa § 564 ObZ v spojení s § 439 ObZ), ktorú však žalovaný neuplatnil. Po
ukončení (najneskôr k 19.01.2018) nedokončeného diela žalovaný riadne a včas nenotifikoval žiadne
vady a neuplatnil ani nároky z nich vyplývajúce, t.j. potom ako žalovaný mienil odstúpiť od zmluvy abolo zrejmé, že žalobca dielo nevykoná, žiadna notifikácia, identifikácia vád a uplatnenie nárokov z
prípadných vád čiastočne vykonaného diela preukázané zo strany žalovaného voči žalobcovi nebolo.

140. Odvolací súd teda sumarizuje, že nárok na zaplatenie čiastkovej ceny diela podľa dohodnutých
zmluvných podmienok vznikol bez ohľadu na prípadnú existenciu vád čiastočne vykonaného diela
zistených počas jeho vykonávania. Nárok na čiastkovú cenu diela bol viazaný na súpis prác a dodávok,
ktorý predpoklad v prejednávanej veci bol splnený ako bolo uvedené vyššie. Existencia prípadných
vád a nedorobkov zistených počas vykonávania diela nemala podľa zmluvných podmienok vplyv na

vznik nároku na čiastkovú cenu diela. Na nárok žalobcu mohli mať vplyv vady nedokončeného diela
posudzovaného v stave, kedy žalobca vykonanie diela ukončil (najneskôr k 19.01.2018) za predpokladu
ich riadneho a včasného uplatnenia a nárokov z nich vyplývajúcich, čo preukázané nebolo.

141. Ako bolo uvedené existencia vád zistených počas vykonávania diela zakladá objednávateľovi právo
domáhať sa vykonávania diela riadnym spôsobom podľa § 550 ObZ, t.j. právo na odstránenie vád, resp.

na odstúpenie od zmluvy, ak vady neboli v primeranej lehote odstránené a jednalo by sa o podstatné
porušenie zmluvy. Až po ukončení a odovzdaní a prevzatí diela vzniká nárok z vád podľa § 564 s
použitím § 436 až 441 ObZ, vrátane nároku na zľavu z ceny diela, ktorá môže mať vplyv na žalobcom
uplatnený nárok na zaplatenie čiastkovej ceny diela. Niet žiadneho rozumného dôvodu neaplikovať
úpravu nárokov z vadne vykonaného celého diela aj pri čiastočne vykonanom diele. V prejednávanej

veci sa za čiastočne vykonané považuje dielo v stave v akom sa nachádzalo, keď bolo zrejmé, že
žalobca v ňom pokračovať nebude, t.j. ku dňu 19.01.2018, kedy žalovaný svojim listom mienil odstúpiť
od zmluvy, pričom v konaní nebolo sporné, že po tomto dátume žiadnu činnosť žalobca ako zhotoviteľ
na diele nevykonával.

142. Pokiaľ teda nedôjde k ukončeniu a odovzdaniu celého diela, ako to bolo v prejednávanej veci
a žalovaný tvrdí, že aj čiastočne vykonané dielo malo vady a nedorobky a nebolo vykonané v
rozsahu vyúčtovanom na základe súpisu vykonaných prác a teda súpis vykonaných prác obsahuje aj
práce, ktoré neboli vykonané riadne (kvalitatívne vady), resp. neboli vykonané v rozsahu uvedenom v
súpise vykonaných prác (kvantitatívne vady), potom bolo povinnosťou žalovaného preukázať existenciu

takýchto vád čiastočne vykonaného diela, ich identifikáciu, ich riadne a včasné oznámenie žalobcovi a
uplatnenie nárokov z nich vyplývajúcich.

143. Bolo povinnosťou žalovaného ako objednávateľa zistiť a preukázať vady takto čiastočne
vykonaného diela, t.j. preukázať, ktoré konkrétne vady malo v tomto stave čiastočne vykonané dielo a

tieto vady a nároky z nich vyplývajúce riadne a včas uplatniť. Pokiaľ boli počas vykonávania diela zistené
vady a nedorobky v období november 2017 až január 2018, táto skutočnosť ešte neznamená, že tieto
vadyneboližalobcompočasrealizácieajodstránené.Bolopovinnosťoužalovanéhozistiťavčasoznámiť
vady neukončeného čiastočne vykonaného diela, t.j. aj tých, ktoré síce boli zistené v priebehu výkonu
prác, avšak odstránené neboli. Žalovaný ako zhotoviteľ bol teda povinný zistiť a identifikovať tie vady,

ktoré malo dielo v stave jeho predčasného ukončenia, t.j. čiastočného vykonania. Notifikácia vád počas
vykonávania diela automaticky neznamená, že tieto vady diela aj ostali, keďže nemusí zohľadňovať
ich priebežné odstraňovanie žalobcom. Čiastočne vykonané dielo teda mohlo mať vady zistené počas
vykonávania diela, resp. tieto mohli byť odstránené úplne alebo čiastočne a mohlo mať aj iné vady, ktoré
počas realizácie zistené neboli. Zodpovednosť za zistenie, identifikáciu vád, za ich riadne a včasné

uplatnenie a nárokov z nich vyplývajúcich, je na žalovanom (viď NS SR sp. zn. 3Obdo/80/2019).

144. Po zistení a identifikácii vád predčasne ukončeného, t.j. čiastočne vykonaného diela bolo
povinnosťou žalovaného takto zistené vady čiastočne vykonaného diela včas žalobcovi oznámiť a
uplatniť si nárok z vád, v danom prípade len do úvahy pripadajúcu zľavu z ceny diela, keďže dielo

dokončil tretí subjekt. Žalovaný tak však nepostupoval. Ani oznámenie (odstúpenie) zo dňa 19.01.2018
a ani vrátenie faktúry zo dňa 21.10.2019 neobsahuje notifikáciu konkrétnych vád čiastočne vykonaného
diela a ani uplatnenie nárokov z nich vyplývajúcich.

145. Žalovaný v konaní nepreukázal riadnu a včasnú notifikáciu konkrétnych vád čiastočne vykonaného

diela a ani uplatnenie konkrétneho nároku na zľavu z ceny čiastočne vykonaných prác. Žalovaný včas
nenotifikoval vady čiastočne vykonaného diela napriek tomu, že mal k dispozícii znalecký posudok č.
10/2018, ktorý bol vypracovaný ku dňu 05.02.2018, z ktorého boli žalovanému známe vady a nedorobky
zistené znalcom. Žalovaný však nevykonal včasné oznámenie vád nedokončeného diela voči žalobcovi.Žalovaný mal teda povinnosť zistiť a notifikovať tie vady, ktoré malo čiastočne vykonané dielo po tom,
ako prestalo byť vykonávané zo strany žalobcu, pričom žalovaný si túto povinnosť nesplnil.

146. Pretože existencia vád zistených počas vykonávania diela nemala vplyv na vznik nároku na
zaplateniečiastkovejcenydielapodľasúpisuvykonanýchprácvzmyslezmluvnýchpodmienokapretože
žalovaný nepreukázal riadnu a včasnú notifikáciu vád čiastočne vykonaného diela, pričom ako uviedol
okresný súd žalobca v konaní namietal reklamáciu, resp. uplatnenie vád zo strany žalovaného, okresný
súd postupoval správne, keď v zmysle § 562 ods. 2 v spojení s § 428 ods. 2 ObZ na výhrady žalovaného

o vadnom plnení čiastočne vykonaného diela neprehliadol.

147. Vo vzťahu k preukázaniu vád a námietok voči rozsahu vyúčtovaných prác nepostačuje odkaz
žalovaného na závery znaleckého posudku č. 10/2018. Odvolací súd poukazuje na to, že ako opísanie
rozhodujúcich skutočností v žalobe nie je možné nahradiť odkazom na predložené listiny, vo vzťahu
k identifikácii vád analogicky nepostačuje predloženie znaleckého posudku bez skutkových tvrdení

žalovaného o konkrétnych vadách (zistených počas vykonávania diela a takých, ktoré neboli zistené
počas vykonávania prác v období od novembra 2017 do januára 2018). Súd nie je povinný dotvárať
skutkový stav a vyhľadávať skutkové tvrdenia namiesto strany sporu, čo by bolo v rozpore so zásadou
kontradiktórnosti súdneho konania, rovnosti strán sporu a zaťaženia procesnými bremenami podľa
článku 6, 8 a 9 CSP. V prejednávanej veci je potrebné odlíšiť existenciu znaleckého posudku a záverov

v ňom uvedených od preukázania riadneho a včasného uplatnenia vád a nárokov z nich vyplývajúcich
zo strany žalovaného. Ani samotná existencia znaleckého posudku s konštatovaním konkrétnych vád
a nedorobkov nezakladá žalovanému nárok z vadného plnenia, pokiaľ nepreukáže splnenie povinnosti
riadneho a včasného uplatnenia vád a nárokov z nich vyplývajúcich, ako tomu bolo v prejednávanej veci.

148. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaným predložený znalecký posudok bol vypracovaný ku dňu
05.02.2018 a jeho doplnok v júni 2018. Ani pri opätovnom vrátení faktúr zo dňa 21.10.2019 žalovaný
konkrétne identifikovanie vád voči žalobcovi nerealizoval a ani neuplatnil žiaden nárok z takéhoto
vadného plnenia. Už v znaleckom posudku č. 10/2018 zo dňa 05.02.2018 pritom znalec určil aj rozsah
vykonania Stac-bond fasády v konkrétnej výmere a napriek vedomosti žalovaného o takomto závere

znaleckého posudku, žalovaný žiadnu vadu týkajúcu sa vyúčtovaného rozsahu vykonania Stac-bond
fasády neuplatnil. Vzhľadom k tomu, že žalobca namietal uplatnenie vád, nemohol okresný súd priznať
nároky z vadného plnenia, konkrétne vo vzťahu k rozsahu žalobcom vyúčtovanej Stac-bond fasády
v zmysle § 562 s použitím § 428 Obchodného zákonníka. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že
žalovaný disponoval znaleckým posudkom č. 10/2018, ktorý bol vypracovaný ku dňu 05.02.2018, s

jeho doplnením z júna 2018 a napriek tomu až do podania odporu v januári 2020 žiadne vady čiastočne
vykonaného diela vyúčtovaného v rozsahu faktúry č. 1 a č 2 voči žalobcovi neuplatnil. Žalovaný pritom
mohol notifikovať len tie vady, ktoré vyplývajú zo žalobcom vyúčtovaných prác podľa súpisov ako
príloh k uvedeným faktúram. Pretože žalovaný nepreukázal riadnu a včasnú notifikáciu konkrétnych vád
čiastočne vykonaného diela vyúčtovaného v rozsahu faktúry č. 1 a č. 2 a žalobca namietal uplatnenie

vád, nemohol okresný súd priznať žalovanému nároky z vadného plnenia, ktoré mohli mať vplyv na
nárok na zaplatenie čiastkovej ceny diela podľa zmluvne dohodnutých podmienok na základe súpisu
vykonaných prác, a to napriek záverom znaleckého posudku č. 10/2018

149. Okresný súd teda síce konštatoval existenciu vád podľa znaleckého posudku č. 10/2018 a

konštatoval aj znalcom určené náklady na dokončenie a opravu čiastkovo vykonaného diela, avšak
vzhľadom na absenciu riadneho a včasného uplatnenia vád a nárokov z nich vyplývajúcich, prihliadol
len na tú časť znaleckého posudku, z ktorého vyplynulo nevykonanie diela v rozsahu 9.611,39 Eur.
Zvyšná časť sumy vyčíslenej v znaleckom posudku č. 10/2018 na odstránenie nedorobkov a vád nebola
okresným súdom správne zohľadnená, vzhľadom na nepreukázanie riadneho a včasného uplatnenia

vád a nárokov z nich vyplývajúcich.

150. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal nepreukázaný rozsah žalobcom vykonaných prác, s týmto
tvrdením sa odvolací súd nestotožnil. Okresný súd správne v napadnutom rozhodnutí vychádzal zo
žalobcom vystavených faktúr č. 1 a č. 2 a súpisov prác k týmto faktúram. V znaleckom posudku č.

10/2018 znalec uviedol nevykonanie dohodnutých prác v rozsahu 9.611,39 Eur zo zmluvne dohodnutej
ceny 200.348,93 Eur bez DPH. Okresný súd preto správne dospel k záveru, že znalec potvrdil vykonanie
prác v rozsahu 190.737,54 Eur, t.j. v sume vyššej ako vyúčtoval žalobca na ťarchu žalovaného faktúrami
č. 1 a 2 (175.856,61 Eur). Správne zohľadnil aj žalovaným vykonanú čiastočnú úhradu vo výške10.669,97 Eur, pričom žalobcom uplatnená suma 165 186,64 Eur je nižšia aj po zohľadnení znalcom
určeného rozsahu a hodnoty prác vo výške 190.737,54 Eur a žalovaným vykonanej čiastočnej úhrady.
Okresný súd postupoval správne, keď nezohľadnil znalcom určené náklady na opravu vád (bod

92. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), keďže nemal preukázané riadne a včasné uplatnenie
vád. Okresný súd teda správne vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého žalobcom
vyúčtovaný rozsah prác je v čiastke nižšej ako uviedol znalec po zohľadnení nevykonanej časti diela,
pričom na náklady súvisiace s opravou a dokončením diela neprihliadol, vzhľadom na nepreukázanie
riadneho a včasného uplatnenia vád neukončeného diela. V tomto závere o nezohľadnení nákladov

na opravu vád diela je zahrnutý aj znalcom zistený rozsah vykonania vonkajšej fasády, keďže sa
jedná o vadu kvantitatívnu t.j. týkajúcu sa rozsahu vykonaných prác a úkonov. Námietka žalovaného
o nepreukázaní rozsahu vykonaných prác preto nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a zistenému
skutkovému stavu veci.

151. V odstúpení od Zmluvy zo dňa 19.01.2018 žalovaný žiadne konkrétne vady neuviedol, pričom

ako dôvod odstúpenia citoval bod 10 ods. 1 písm. a) Zmluvy, t.j. omeškanie so zhotovením diela
o viac ako 30 dní. Žalovaný v odvolaní poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/111/2008, podľa ktorého neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení, nevylučuje
platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov. Odvolací súd konštatuje, že tento záver
pre účely obchodnozáväzkových vzťahov bol prekonaný rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn.

3Obdo/61/2016 zo dňa 30.11.2016 zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR pod číslom R 62/2017, z ktorého vyplýva: „Ak nie je v odstúpení od zmluvy ako jednostrannom
právnom úkone dostatočne vymedzený dôvod odstúpenia, nie je možné chýbajúci obsah odstúpenia
ako právneho úkonu doplniť výkladovými pravidlami uvedenými v ust. § 266 ods. 1 až 3 Obchodného
zákonníka.“ Z citovaného rozhodnutia ďalej vyplýva: „Údaj o dôvode odstúpenia je imanentnou súčasťou

každého jednostranného odstúpenia od právneho úkonu; bez uvedenia tohto údaja nie je možné
pokladať jednostranné odstúpenie od právneho úkonu za perfektné a nemôže mať za následok
sledované právne účinky (viď napr. rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky z 20. septembra 2011,
sp. zn. 21Cdo/4986/2010 a z 31. januára 2012, sp. zn. 30Cdo/1233/2011).“

152.Odvolacísúdtedapoukazujenaskutočnosť,žepokiaľžalovanývytýkalžalobcovivadydielazistené
v priebehu jeho vykonávania, nejde o právo zo zodpovednosti za vady so vznikom nárokov podľa § 564
v spojení s § 436 až 441 ObZ, ale ide o právo domáhať sa ich odstránenia (pričom ako to uviedol okresný
súd nebolo preukázané, že by sa jednalo o neodstrániteľné vady) alebo odstúpiť od zmluvy, ak sa jedná
o podstatné porušenie od zmluvy, čo však žalovaný neurobil.

153. Keďže vady uplatnené žalovaným počas vykonávania diela nemajú za následok vznik nárokov
podľa § 564 ObZ (ani nároku na prípadnú zľavu z ceny diela) a keďže dohoda medzi stranami sporu
upravovala vznik nároku na zaplatenie ceny diela na základe čiastkových faktúr, ktoré boli viazané na
súpisvykonanýchprácbezohľadunavadydielazistenépočasjehovykonávania,potomvkonanínebolo

preukázané existujúce právo z vád, ktoré by modifikovalo žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie ceny
diela na základe čiastkovo vystavených faktúr č.1 a č. 2, keďže žalovaný nepreukázal riadne a včasné
uplatnenie vád (a nárokov z nich vyplývajúcich) čiastočne vykonaného diela posudzovaného v stave ku
dňu 19.01.2018, kedy bolo zrejmé, že žalobca už dielo nevykoná a nedokončí. Pretože žalobca namietal
uplatnenie vád, okresný súd správne žalovanému nepriznal právo z vád čiastočne vykonaného diela

podľa § 562 ods. 2 ObZ.

154. Nad rámec uvedeného okresný súd správne uviedol, že vady vytýkané žalovaným v novembri 2017
sa týkali drobnej časti zabrúsenia skiel (ktorá vadu žalobca neuznal) a zanedbateľnej časti izolácie,
pričom súpis vád a nedorobkov z 19.12.2017 až 21.12.2017 neobsahuje lehotu na ich odstránenie.

Pri odovzdaní prvej etapy diela zo dňa 08.01.2018 vytýkané vady, a to nedostatky kľučiek, podľa
žalobcu nemali povahu neodstrániteľných vád, čo žalovaným nebolo popreté. Odvolací súd opakuje,
že uvedené vady boli namietané počas vykonávania diela zo strany žalobcu, t.j. takto uplatnené vady
nie sú uplatnením práva zo zodpovednosti za vady so vznikom nárokov podľa § 564 ObZ a nemajú
vplyv na nárok voči žalobcom uplatneným sumám na základe čiastkovo vystavených faktúr z dôvodu,

že nárok na čiastkovú cenu bol viazaný na súpis prác bez ohľadu na prípadné vady a nedorobky zistené
počas vykonávania diela, pričom po čiastočnom ukončení diela žalovaný nepreukázal riadne a včasné
uplatnenie vád diela nachádzajúceho sa v štádiu jeho čiastočného vykonania. Ani v odstúpení od zmluvy
zo dňa 19.01.2018, kedy bola vystavená faktúra č. 1 a doručený súpis prác k nej, žalovaný konkrétnevady, o ktorých tvrdil, že boli uplatnené, žalobcovi nevytkol a neuviedol ich ako dôvod odstúpenia od
Zmluvy.

155. Podľa odvolacieho súdu porušenie povinností žalobcu ako zhotoviteľa môže spočívať aj pri
čiastočnom plnení v tom, že dielo nie je vyhotovené v rozsahu a v kvalite (vady množstva a vady akosti)
ako je zhotoviteľom prezentované. Je však povinnosťou žalovaného ako objednávateľa preukázať
existenciu a identifikáciu týchto vád, ich včasné oznámenie a uplatnenie nárokov z nich vyplývajúcich,
čo v konaní preukázané nebolo. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pod vadami diela je nevyhnutné

rozumieť nielen vady akosti, t.j. spočívajúce v nekvalite, ale aj vady v množstve, t.j. v rozsahu. Žalovaný
v odvolaní poukazoval na skutočnosť, že žalobca nepreukázal rozsah vykonaných prác a namietal aj
ich vadnosť.

156. Žalovaný namietal nepreukázanie rozsahu vykonaného diela. S odvolávaním sa na Znalecký
posudok č. 10/2018 vytýkal okresnému súdu, že na jednej strane z týchto záverov vychádzal (nedodanie

diela v rozsahu 9.611,39 Eur), avšak na druhej strane sa nezaoberal záverom znalca, v ktorom
konštatoval vykonanie fasády žalobcom v rozsahu 348 m2 namiesto 650 m2 . Ako už bolo uvedené,
odvolací súd konštatuje, že z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd neprihliadol na
náklady určené v znaleckom posudku č. 10/2018 na dokončenie a opravu žalobcom nedokončeného
diela (bod 92. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), pretože nemal preukázané riadne a včasné

uplatnenie vád nedokončeného diela a nárokov z nich vyplývajúcich (bod 30. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia). Aj vo vzťahu k namietanému rozsahu vykonania fasády, táto námietka predstavuje
vadu plnenia spočívajúcu v námietke rozsahu vykonaného diela, t.j. kvantitatívnu vadu poskytnutého
plnenia vyúčtovaného vo faktúre č. 1 a č. 2, na ktorú okresný súd správne neprihliadol z dôvodu
nepreukázania riadneho a včasného uplatnenia tejto kvantitatívnej vady, napriek záverom znaleckého

posudku konštatujúceho konkrétny rozsah vykonania fasády. Nad rámec uvedeného však odvolací súd
zdôrazňuje, že okrem všeobecnej výhrady žalovaného v odvolaní, že okresný súd nezohľadnil tento
záver znalca, žiadne konkrétne skutkové a právne závery ani v odvolaní žalovaný z tohto tvrdenia voči
žalobcom uplatnenému nároku podľa faktúry č.1 a č. 2 nevyvodil napriek tomu, že disponuje uvedeným
znaleckým posudkom po dobu niekoľkých rokov.

157. Nie je vecou súdu, aby sám vytváral a dotváral skutkový stav bez tvrdení strán sporu. Odvolací
súd tým mieni poukázať na zásadu kontradiktórnosti súdneho konania a povinnosti tvrdenia strany
sporu. Pokiaľ bol žalovaný toho názoru, že ním predložený Znalecký posudok č. 10/2018 pri závere
o vykonaní fasády v rozsahu 348 m2 namiesto 650 m2 mal vplyv na konkrétne sumy uplatnené

žalobcom v tomto konaní, mal takéto skutkové tvrdenie konkrétnym spôsobom voči nároku žalobcu
uplatniť. Nie je povinnosťou ani prvostupňového, ani odvolacieho súdu, aby na základe všeobecných
tvrdení žalovaného o závere znalca o vykonaní fasády v rozsahu 348 m2 dotváral alebo vytváral
konkrétne skutkové tvrdenia namiesto žalovaného vo vzťahu k nárokom uplatneným žalobcom. Je
povinnosťou strany sporu a jeho procesnou zodpovednosťou tvrdiť konkrétne skutkové okolnosti

týkajúce sa predmetu sporu, čo žalovaný ani v odvolaní vo vzťahu k záverom znalca o vykonaní fasády
v rozsahu 348 m2 neurobil. Žalovaný v priebehu konania pred okresným súdom a ani v odvolaní
neuplatnil žiadne konkrétne skutkové tvrdenia voči uplatnenému nároku žalobcu vyúčtovanému vo
faktúrach č. 1 a č. 2, ku ktorým bol pripojený súpis prác s ich položkovitým rozpisom, v ktorom sú
uvedené aj práce súvisiace s fasádou v konkrétnych výmerách a cenách. Žalovaný v rámci procesnej

obrany žiadnym spôsobom nevyčíslil a neurčil v akej konkrétnej výške a na ktorú faktúru má vplyv
znalcom zistený rozsah vykonania fasády, navyše zo zdôraznením nepreukázania riadneho a včasného
uplatnenia tejto kvantitatívnej vady a nárokov z nej vyplývajúcej. Nie je povinnosťou odvolacieho súdu,
aby vykonával za žalovaného skutkové závery s dôsledkom na žalobcom uplatnený nárok, pokiaľ takéto
tvrdenie s konkrétnymi dôsledkami nevykoná sám účastník konania, čo by bolo v rozpore so zásadou

kontradiktórnosti súdneho konania a zásadou rovnosti strán sporu. Ani na túto výhradu v odvolaní
odvolací súd neprihliadol.

158. Pokiaľ okresný súd správne dospel k záveru o nepreukázaní riadneho a včasného uplatnenia vád a
z toho vyplývajúcej nemožnosti priznania práv z vadného plnenia, týka sa tento záver nielen žalovaným

namietaných kvalitatívnych vád, ale aj kvantitatívnych vád, t.j. rozsahu vykonaných prác. Žalovanému
nič nebránilo, aby po doručení súpisu prác k faktúre č. 1 a po oboznámení sa so znaleckým posudkom
č. 10/2018 uplatnil konkrétne vady týkajúce sa rozsahu vykonaného diela, a to konkrétne vo vzťahu k
rozsahu vykonanej fasády, pričom táto časť prác sa týka, na základe žalobcom predloženého súpisuvykonaných prác, obidvoch faktúr č. 1 a č. 2. Žalovaný tak však neurobil a žiadnu vadu týkajúcu sa
vyúčtovaného rozsahu vykonania fasády včas žalobcovi neoznámil a neuplatnil z nej žiaden konkrétny
nárok. Strana sporu je zodpovedná za svoju procesnú obranu, rozsah obrany a prostriedky procesnej

obrany a súd takúto aktivitu strany sporu nenahrádza.

159. Na doplnenie správnosti záverov okresného súdu vo vzťahu k žalovaným tvrdeným vadám, ktoré
mal uplatniť počas vykonávania diela odvolací súd pripomína na základe vykonaného dokazovania
závery okresného súdu, že v priebehu decembra 2017 neboli zamestnanci žalovaného vpustení na

stavenisko, a teda im nebolo umožnené pokračovať v diele, resp. odstrániť prípadné nedostatky, pričom
žalovaný toto tvrdenie žalobcu nepoprel. Vysvetlenie tohto postupu zo strany žalovaného v podaní k
vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného je oneskorené skutkové tvrdenie, na ktoré odvolací súd
nemohol prihliadnuť, pretože nebolo tvrdené a ani preukázané splnenie predpokladov na uplatnenie
tejto novoty v odvolacom konaní podľa § 366 CSP.

160. Okresný súd preto správne dospel k záveru o preukázaní vzniku nároku žalobcu na zaplatenie
ceny diela na základe čiastkovo vystavených faktúr č. 1 a č. 2. Správne dospel aj k záveru, že v konaní
nebolo preukázané riadne a včasné uplatnenie vád (kvalitatívnych a kvantitatívnych) a nárokov z nich
vyplývajúcich, keďže vady oznámené počas vykonávania diela nezakladajú vznik nárokov podľa § 564
v spojení s § 436 až 441 ObZ, pričom rozsah a cena vykonaných prác bola preukázaná znaleckým

posudkom č. 10/2018 v sume vyššej (po zohľadnení nedodanej časti diela a čiastočnej úhrade) ako bola
vyúčtovaná faktúrami č.1 a č. 2.

161. Žalovaný v odvolaní vytýkal záver okresného súdu o neplatnom odstúpení od zmluvy z dôvodu
nepreukázania splnenia zmluvných podmienok. Odvolací súd sa so záverom okresného súdu o

nesplnení podmienok na odstúpenie od Zmluvy stotožnil.

162. Okresný súd poukázal na dôvody odstúpenia od Zmluvy uvedené žalovaným v odstúpení zo dňa
19.01.2018, t.j. pre nesplnenie dohodnutého termínu ukončenia diela k 01.10.2017. Podľa okresného
súdu žalovaný nepreukázal omeškanie žalobcu s vykonávaním diela, keďže bol to žalovaný, ktorý zavinil

omeškanie s výkonom prác z viacerých dôvodov, a to z dôvodu neuhradenia faktúry číslo č. 1 splatnej
dňa 03.11.2017, na základe čoho žalobca oprávnene podľa § 325 ObZ prerušil výkon prác, ako aj z
dôvodu existencie ďalších prekážok na strane žalovaného, ktoré spôsobili omeškanie vykonania diela,
a to omeškaného odovzdania staveniska a ďalších prekážok zapísaných v stavebnom denníku zo dňa
24.11.2017.

163. Žalovaný namietal nesprávne posúdenie zavinenia pri oneskorenom odovzdaní staveniska.
Odvolací súd konštatuje, že zo zápisu v stavebnom denníku vyplýva odovzdanie staveniska žalobcovi
zo strany žalovaného dňa 14.08.2027 bez uvedenia dôvodov, ktoré viedli k omeškanému odovzdaniu,
ktoré bolo v Zmluve dohodnuté na deň 01.08.2017. Pokiaľ žalobca tvrdil, že došlo k odovzdaniu

staveniska oneskorene, jedná sa o tvrdenie vyplývajúce z vykonaného dokazovania. Podľa čl. 3 bod
1 a 2 Zmluvy bolo povinnosťou žalovaného ako objednávateľa odovzdať stavenisko k 01.08.2017,
jednalo sa teda o povinnosť žalovaného ako objednávateľa, ktorý so staveniskom disponoval.
Pokiaľ žalovaný tvrdil, že dôvody oneskoreného odovzdania staveniska boli na strane žalobcu,
bol povinný svoje tvrdenie preukázať, čo v konaní, ako správne uviedol okresný súd, nepreukázal.

Zavinenie žalobcu, ktoré zapríčinilo oneskorené odovzdanie staveniska, bolo tvrdením žalovaného,
ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania tohto tvrdenia. Tvrdenia žalovaného v odvolaní o
nesprávnom posúdení dôkazného bremena zo strany okresného súdu pri zisťovaní príčin oneskoreného
odovzdania staveniska, preto nezodpovedá obsahu Zmluvy a vykonanému dokazovaniu. Žalobca
preukázal svoje tvrdenie o oneskorenom odovzdaní staveniska, čo sporné nebolo, pričom dôvody

oneskoreného odovzdania, ktoré mal byť na strane žalobcu, žalovaný nepreukázal a teda neuniesol
dôkazné bremeno svojho tvrdenia.

164. Okresný súd poukázal na ďalšie okolnosti tvrdené žalobcom, ktoré mali vplyv na nevykonanie diela
v dohodnutom termíne podľa zápisu v stavebnom denníku zo dňa 24.11. 2017 (nedokonalá projektová

príprava, nezvládnutý a nekoordinovaný postup stavbyvedúceho, demontáž a prerábanie žalobcovej
konštrukcie, ohľadom nadväznosti na iné práce – krivosť stien, kanál a podobne). Okresný súd uviedol,
že žalovaný na uvedené upozornenie nereagoval, nerozporoval, nenamietal a nespochybňoval ani v
priebehu súdneho konania a teda vychádzal z tohto nesporného a žalovaným nepopretého tvrdeniao ďalších dôvodoch omeškania s vykonávaním diela na strane žalovaného. Odvolací súd sa s týmto
záverom okresného súdu stotožnil.

165. V odvolaní žalovaný namietal, že s týmito tvrdeniami od počiatku nesúhlasil a poukazoval na
omeškanie s vykonaním diela z dôvodov výhradne na strane žalobcu. Podľa odvolacieho súdu však
okresný súd správne poukázal na to, že žalovaný nenamietal uvedené ďalšie dôvody na strane
žalovaného, ktoré viedli k omeškaniu vykonania diela. Vo svojom vyjadrení zo dňa 26.03.2020 (č.l. 456)
žalovaný namietal uvedený zápis v stavebnom denníku zo dňa 24.11.2017 z dôvodu jeho účelovosti,

ako aj z dôvodu času, kedy bol vykonaný vzhľadom k tomu, že v čase zápisu v stavebnom denníku už
malo byť dielo dávno ukončené a odovzdané, na čo poukazoval aj v odvolaní. Odvolací súd konštatuje,
že žalovaný v tomto vyjadrení (č.l. 456) nenamietal vecný obsah, t.j. dôvody omeškania vykonania diela
vyplývajúceho zo zápisu v stavebnom denníku zo dňa 24.11.2017. Všeobecne namietal ich účelovosť a
čas ich zápisu v stavebnom denníku. Žiadne vlastné skutkové tvrdenia spochybňujúce tvrdenia žalobcu
o ďalších dôvodoch na strane žalovaného, ktoré viedli k omeškaniu diela, však žalovaný neuplatnil

a účinne tieto tvrdenia žalobcu nepoprel. Okresný súd preto správne vychádzal z ich nespornosti.
Námietka žalovaného v tomto vyjadrení ako aj v odvolaní, že zápis v stavebnom denníku bol vykonaný
až dňa 24.11.2017 ešte neznamená, že tieto prekážky neboli už pred týmto dátumom. Na pojednávaní
dňa 19.11.2020 (v zápisnici na strane 7, č. l. 558) žalovaný všeobecne uviedol, že žalobcom vytýkané
vady projektu neboli uplatnené postupom podľa Obchodného zákonníka. Iné výhrady voči tvrdeniu

žalobcu o prekážkach na strane žalovaného v priebehu konania pred okresným súdom žalovaný
neuplatnil. Odvolací súd sa stotožnil s okresným súdom, že žalovaný nepreukázal omeškanie žalobcu s
vykonaním diela v dohodnutom termíne, keďže žalovaný účinne nepoprel tvrdenia žalobcu o prekážkach
na strane žalovaného brániace vo včasnom vykonaní diela podľa záznamu v stavebnom denníku zo
dňa 24.11.2017.

166. Tvrdenia žalovaného v odvolaní, že žalobca pri prekážkach na strane žalovaného nepostupoval
podľa § 551 ObZ, žalovaný neuplatnil v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Na tieto tvrdenia
preto odvolací súd prihliadnuť nemohol, keď ich posúdil ako neprípustné novoty v rovine skutkových
tvrdení podľa § 366 písm. d) CSP, pretože žalovaný nepreukázal prekážky, ktoré by mu bez jeho viny

bránili uplatniť tieto tvrdenia v konaní pred súdom prvej inštancie.

167. Okresný súd nemal preukázané omeškanie žalobcu, ako dôvod odstúpenia od Zmluvy zo strany
žalovaného, pretože žalobca oprávnene prerušil výkon prác z dôvodu neuhradenia faktúry č. 1
splatnej dňa 03.11.2017. Z vykonaného dokazovania je preukázané (mailová komunikácia), že žalovaný

disponoval touto faktúrou ako aj súpisom prác k dátumu jej splatnosti. V konaní nebola sporná otázka
neuhradenia čiastkovej faktúry č. 1 a sporné nebolo ani tvrdenie žalobcu o prerušení výkonu týchto
prác z dôvodu neuhradenia splatnej faktúry podľa § 325 ObZ. Podľa odvolacieho súdu preto okresný
súd správne posúdil oprávnený postup žalobcu s prerušením prác z dôvodu neuhradenia čiastkovo
vystavenej splatnej faktúry č. 1 podľa § 325 ObZ a odkazuje na odôvodnenie okresného súdu v

napadnutom rozhodnutí .

168. Odvolací súd neprihliadol na tvrdenie žalovaného, ktorý namietal oprávnenie žalobcu prerušiť
výkon prác po splatnosti faktúry č. 1 z dôvodu, že žalobca bol v tomto okamihu už v omeškaní s
vykonanímdiela,ktorémalobyťukončenék01.10.2017.Akobolouvedené okresnýsúdpriposudzovaní

omeškania s vykonaním diela správne vychádzal z preukázaného oneskoreného odovzdania staveniska
ku dňu 14.08.2017, ktoré podľa čl. 2 Zmluvy malo za následok posun termínu vykonania diela na deň
14.10.2018. Správne posúdil aj ďalšie účinne nepopreté dôvody na strane žalovaného, ktoré viedli
k omeškaniu vykonania diela a teda nemal preukázané omeškanie žalobcu, ktoré by mu bránilo
v prerušení prác. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd vychádzal z vykonaného dokazovania a

preukázaného omeškania s odovzdaním staveniska, ktoré malo vplyv na posunutie termínu vykonania
diela a vychádzal aj z účinne nepopretého tvrdenia žalobcu o ďalších dôvodov na strane žalovaného,
ktoré mali za následok omeškanie s vykonaním diela. V konaní preto neboli preukázané okolnosti
brániace žalovanému oprávnene prerušiť výkon prác z dôvodu neuhradenia čiastkovo vystavenej a
splatnej faktúry č. 1.

169. Vo vzťahu k námietkam žalovaného o nesprávnom posúdení nepreukázania dôvodov na
odstúpenie od Zmluvy zo strany žalovaného odvolací súd zdôrazňuje, že civilné sporové konanie je
založené na zisťovaní skutkového stavu veci a nie skutočného stavu veci. Civilné sporové konanieje založené na zásade kontradiktórnosti a procesnej zodpovednosti strán sporu. Súd je v civilnom
sporovom konaní limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Súd nezisťuje skutočný objektívny stav
veci, ale zisťuje skutkový stav na základe skutkových tvrdení strán sporu. Teda zistený skutkový stav

je tvorený a zároveň limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu ako prostriedkov procesnej obrany a
útoku.Súdomzistenýskutkovýstavvecipretonemusízodpovedaťskutočnémuobjektívnemustavuveci,
nakoľko je limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Práve rozsah skutkových tvrdení strán sporu
vytvára súdom zistený skutkový stav veci. Pokiaľ preto žalovaný účinne nepoprel skutkové tvrdenia
žalobcu, stáva sa takéto nepopreté tvrdenie skutkovým základom, z ktorého okresný súd vychádza (§

151 ods. 1 v spojení s § 186 ods. 2 CSP). Aj keď preto žalovaný namietal závery okresného súdu o
nesprávnom zistení zavinenia pri omeškaní s vykonávaním diela na strane žalovaného, okresný súd
správne vychádzal zo zisteného skutkového stavu, a to z tvrdení žalobcu o dôvodoch omeškania s
vykonaním diela (okrem iného aj z dôvodov na strane žalovaného podľa zápisu v stavebnom denníku
zo dňa 24.11.2017), ktoré účinne žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepoprel. Nie je
možné preto vytýkať skutkový záver okresného súdu o existencii aj týchto ďalších dôvodov na strane

žalovaného, ktoré mali vplyv na nedodržanie dohodnutého termínu vykonania diela, pokiaľ okresný súd
vychádzal z účinne nepopretých tvrdení žalobcu. Pokiaľ strana sporu účinne nepoprie v konaní pred
súdom prvej inštancie skutkové tvrdenia protistrany, vystavuje sa riziku, že skutkové tvrdenia protistrany,
aj keď nezodpovedajú skutočnému stavu veci, sa stanú základom zisteného skutkového stavu, na
základe ktorého súd posúdi žalobcom uplatnený nárok.

170. Odvolací súd nad rámec záverov okresného súdu vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti odstúpenia
od zmluvy poukazuje na skutočnosť, že omeškanie s odovzdaním staveniska malo za následok posun
termínu vykonania diela na deň 14.10.2017 podľa čl. 3 bod 2 Zmluvy. Pokiaľ prerušenie prác pre
neuhradenie záväzku splatného dňa 03.11.2017 podľa faktúry č. 1 bolo oprávnené, ako správne

konštatoval okresný súd, potom podľa čl. 10 bod 1 písm. a) Zmluvy žalovaný nepreukázal omeškanie
žalobcu s vykonaním diela v trvaní 30 dní ku dňu 19.01.2018, kedy žalovaný odstúpil od Zmluvy,
pretože prerušenie prác pre neuhradenie ceny splatnej dňa 03.11.2017 vylučuje omeškanie žalobcu s
ukončením diela, a to bez ohľadu na ďalšie dôvody omeškania na strane žalovaného podľa zápisu v
stavebnom denníku zo dňa 24.11.2017. Podľa odvolacieho súdu na oprávnenie žalobcu prerušiť výkon

prác z dôvodu neuhradenia splatnej čiastkovej ceny diela nemá vplyv tvrdenie žalovaného o omeškaní
s vykonávaním diela v čase splatnosti faktúry č. 1 ku dňu 03.11.2017, pretože ako už bolo uvedené,
okresný súd nezistil omeškanie z dôvodov na strane žalobcu, ale naopak na strane žalovaného, a to
aj z iných dôvodov (uvedených v zápise stavebného denníka zo dňa 24.11.2017) ako oneskoreného
odovzdania staveniska.

171. Odvolací súd sa zaoberal otázkou (ne)oprávnenosti odstúpenia od zmluvy o dielo z dôvodov
nevyhnutných pre rozhodnutie o nároku žalobcu. Vyriešenie uvedenej otázky bolo podstatné z dôvodu
posúdenia povahy nároku uplatneného žalobcom voči žalovanému. Keďže okresný súd správne dospel
k záveru o nepreukázaní dôvodov na odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného zo dňa 19.01.2018,

potom Zmluva z tohto dôvodu nezanikla a k zániku nesplneného záväzku došlo z iného dôvodu, t.j.
z dôvodu čiastočnej nemožnosti plnenia v časti, v ktorej za žalobcu dielo dokončil tretí subjekt. Táto
skutočnosť však nemala vplyv na žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému na zaplatenie čiastkovej
ceny diela podľa dohodnutých zmluvných podmienok ako už bolo uvedené.

172. Žalovaný vytýkal napadnutému rozhodnutiu nesprávne posúdenie účinkov čiastočnej úhrady sumy
10. 669,97 Eur, ktorú okresný súd posúdil podľa § 407 ods. 2 a 3 ObZ za uznanie zostatku dlhu z faktúry
č. 1, na ktorej variabilný symbol bola uvedená úhrada vykonaná. Odvolací súd sa s týmito výhradami
žalovaného stotožnil.

173. Predpokladom, aby čiastočná úhrada záväzku mala účinky uznania zvyšku dlhu podľa § 407 ods.
3 ObZ je to, aby bolo možné usudzovať, že takýmto čiastočným plnením dlžník uznáva aj zvyšok
záväzku. Podľa odvolacieho súdu takéto skutkové okolnosti z vykonaného dokazovania nevyplývajú.
Takýto uznávací účinok vo vzťahu k zostatku dlhu nevyplýva z odstúpenia od Zmluvy zo dňa 19.01.2018
aanizpísomnéhovráteniafaktúryžalovanýmzodňa21.10.2019.Podľaodvolaciehosúduzvykonaného

dokazovania nemožno usudzovať, že uvedenou čiastočnou úhradou žalovaný mienil uznať aj celý
zvyšok faktúry č. 1. Napriek tomu, že okresný súd dospel k opačnému záveru, táto skutočnosť nemá
vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.174. Odvolací súd sa z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal účinkami dohody zo dňa 29.11.
2017 a oprávnením p. A. uzavierať za žalovaného uvedenú dohodu, pretože vo vzťahu k uplatnenému
nároku a posúdeniu procesnej obrany žalovaného sa jedná o nadbytočnú otázku. Pre posúdenie

uplatneného nároku zo strany žalobcu a vysporiadania sa s procesnou obranou žalovaného bolo
podstatné vysporiadať sa s existenciou nároku žalobcu voči žalovanému na zaplatenie čiastkovej
ceny diela podľa dohodnutých zmluvných podmienok, s existenciou, identifikáciou, riadnym a včasným
uplatnením vád čiastočne vykonaného diela a uplatnením nárokov z nich vyplývajúcich, s posúdením
splnenia predpokladov na odstúpenie od Zmluvy zo strany žalovaného zo dňa 19.01.2018 z dôvodu

správneho posúdenia povahy žalobcom uplatneného nároku a s posúdením článku 8 bod 3 Zmluvy vo
vzťahu k sankcii za oneskorenú úhradu ceny diela. Z obsahu dohody zo dňa 29.11. 2017 však vyplývajú
viaceréskutkovézistenia,ato žekudňujejpodpisužalovanýdisponovalfaktúrouč.1,fakturovanásuma
mu bola známa a žiadne výhrady voči výške fakturovanej sumy alebo voči vadám čiastočne vykonaného
diela alebo rozsahu jeho vykonania v nej neboli uplatnené.

175. Odvolací súd zároveň pripomína, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodovprvostupňovéhorozhodnutia,ktorésapreskúmavavodvolacomkonaní(II.ÚS78/05).Odvolací
súd je odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie

preskúmalvýlučnezdôvodovuvedenýchžalovanýmvpodanomodvolaní,ktorýmisažalovanémuvecnú
správnosť preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie spochybniť nepodarilo.

176. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí neprihliadol na kompenzačnú námietku žalovaného
uplatnenúdovýškyuplatnenéhonárokužalobcuztituluvyúčtovanejzmluvnejpokuty,nárokunanáhradu

škody z dôvodu zvýšených nákladov pri oneskorenom vykonávaní diela (vykurovanie, parkovanie,
oplotenie,atď.)anárokunanáhraduškodyvovýškesúmvyplatenýchžalovanýmtretiemusubjektu,ktorý
namiesto žalobcu dielo dokončil. Pokiaľ okresný súd kompenzačnej námietke nevyhovel postupoval
správne, avšak podľa odvolacieho súdu z iných dôvodov.

177. Strany sporu si dohodli v Zmluve o dielo v čl. 11 bod 3 zákaz jednostranného započítania
pohľadávok žalovaného voči pohľadávkam žalobcu z tejto zmluvy. Okresný súd neprihliadol na tvrdenie
žalobcu, že z uvedeného zákazu zápočtu vyplýva procesná nemožnosť uplatnenia započítania zo strany
žalovaného, pretože by podľa okresného súdu došlo k porušeniu procesných práv žalovaného. S týmto
záverom sa odvolací súd nestotožnil.

178. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/18/2007, z ktorého
vyplýva: „Započítanie znamená zánik vzájomných pohľadávok, ktoré nastáva v okamihu, v ktorom sa
stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie, a to za splnenia zákonných podmienok, ktorými sú ... c)
spôsobilosť pohľadávky na započítanie, t.j. že započítanie nie je vylúčené ani zákonom, ani právnym

predpisom, ani dohodou účastníkov, ani povahou vzájomných pohľadávok ...“. Z doktrinálneho výkladu
autorov Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.: Občiansky zákonník II, Veľké
komentáre, 2. vydanie, C. H. Beck, 2019, str. 2201 vyplýva: „Okrem zákonných obmedzení prichádzajú
do úvahy aj zmluvné obmedzenia započítania. Ak je započítanie zakázané platnou dohodu zmluvných
strán, nadobúda takýto zákaz intenzitu zákonného zákazu započítania.“

179. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Odo/211/2002 vyplýva: „Vylúčenie možnosti
jednostranného zápočtu určitej pohľadávky, ktorá by inak bola na započítanie spôsobilá, dohodou
zmluvných strán nie je v rozpore so zákonom.“ K rovnakému záveru o nemožnosti započítania
vzájomných pohľadávok v prípade, ak to vylučuje dohoda dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo

dňa 28.05.2012 sp. zn. 4MCdo/14/2011, sp. zn. 5Cdo/266/2010 zo dňa 26.01.2012 ako aj v rozhodnutí
sp. zn. 4Obdo/87/2021 zo dňa 30.03.2022.

180. Z vyššie uvedenej ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že dohoda o zákaze
započítania je v súlade so zákonom a predstavuje zákonnú prekážku jednostranného zápočtu. Táto

skutočnosť sporná v konaní nebola a ostalo posúdiť dôsledok takéhoto zmluvného dojednania na
prípadnú procesnú obranu žalovaného v konaní, ktorý uplatnil započítaciu námietku napriek zmluvne
dohodnutému zákazu jednostranného zápočtu svojej pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy voči pohľadávke
žalobcu.181. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 149 CSP prostriedkami procesnej obrany sú okrem
iného aj hmotnoprávne námietky. Hmotnoprávna námietka je upravená v ust. § 152 CSP tak, že sa

jedná o taký právny úkon strany, ktorý spôsobuje zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.
Z uvedeného nepochybne vyplýva, že zápočet, vzhľadom na svoju povahu, predstavuje jeden zo
zákonom predpokladaných spôsobov zániku záväzku druhej strany a je prostriedkom procesnej
obrany. Započítanie posúdené podľa úpravy CSP ako hmotnoprávna námietka je teda súčasťou
procesnoprávnej obrany žalovaného. Právne úkony spôsobujúce zmenu, zánik alebo oslabenie práva

protistrany sú najmä námietka premlčania, námietka relatívnej neplatnosti právneho úkonu a námietka
započítania (Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: Civilný sporový
poriadok, Veľké komentáre, C. H. Beck, 2016, str. 575). Hmotnoprávna námietka podľa citovaného diela
je vždy adresovaný právny úkon, ktorý na dovŕšenie procesu jeho vzniku vyžaduje, aby prejav vôle došiel
adresátovi.

182. Z uvedeného vyplýva, že aj na hmotnoprávnu námietku uplatnenú ako prostriedok procesnej
obrany sa vyžaduje splnenie predpokladov pre platnosť právneho úkonu. Pokiaľ je zmluvne dohodnuté
vylúčenie jednostranného započítania, potom hmotnoprávny dôsledok nemožnosti jednostranného
zápočtu nárokov žalovaného platí aj v konaní pred súdom v rámci procesnej obrany. Žiadne odlišnosti
pri uplatnení hmotnoprávnej námietky ako procesnoprávnej obrany ust. § 152 CSP neupravuje. Naopak

zdôrazňuje, že hmotnoprávna námietka je právny úkon spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie
práva protistrany. Z uvedeného vyplýva, že môže ním byť len taká hmotnoprávna námietka, ktorá je
zákonom alebo dohodou dovolená. Pokiaľ si zmluvné strany vylúčili jednostranné započítanie, jedná sa
o neprípustnosť zápočtu postavenú na úroveň zákonného zákazu a preto takéto zmluvné dojednanie
sa v procesnej rovine prejavuje aj tým, že nároky žalovaného voči žalobcovi, ktoré mienil uplatniť na

započítanie, nie sú spôsobilé na procesnoprávnu obranu.

183. Záver okresného súdu, že takýto postup by žalovanému znemožnil jeho súdnu ochranu
nezodpovedá existencii procesných prostriedkov uplatnenia práv. Žalovanému nič nebránilo podať
vzájomnú žalobu alebo samostatnú žalobu, avšak práve spôsob zániku pohľadávok žalobcu

jednostranným započítaním zo strany žalovaného bol vylúčený, čo neumožňuje prihliadnuť na tento
procesný úkon žalovaného. Odvolací súd sa preto nezaoberal z tohto dôvodu žiadnymi tvrdeniami
žalovaného a žalobcu ohľadne predpokladov na zmluvnú pokutu vyúčtovanú žalovaným na ťarchu
žalobcuanárokunanáhraduškody,pretožezdôvodunemožnostizapočítaniajetátoobranažalovaného
irelevantná.

184. Žalobca podal odvolanie proti druhému výroku napadnutého rozhodnutia, v ktorom okresný súd
zamietol zmluvné úroky z omeškania uplatnené nad zákonnú sadzbu 9 % ročne. Zamietnutie žaloby
v tejto časti odôvodnil tým, že z čl. 8. bod 3 Zmluvy je sporné na čo má žalobca nárok, či na úroky z
omeškania alebo na zmluvnú pokutu. Uvedené ustanovenie vyložil podľa výkladových pravidiel § 35

ods. 2 OZ a § 266 ObZ tak, že sa jedná o dohodu o zmluvnej pokute a nie o úroku z omeškania a preto
priznal žalobcovi len zákonom určenú sadzbu úrokov z omeškania. Žalobca v odvolaní namietal tento
záver a poukazoval na skutočnosť, že žalovaný nenamietal uplatnenie nároku na úrok z omeškania
a táto skutočnosť, t.j. dohoda o úrokoch z omeškania sporná nebola. Vytýkal okresnému súdu, že v
rozpore s § 151 ods. 1 CSP nevychádzal z týchto nesporných tvrdení strán sporu. Odvolací súd sa s

týmto tvrdením žalovaného stotožnil, avšak napriek tomu posúdil druhý výrok o čiastočnom zamietnutí
úrokov z omeškania nad zákonnú sadzbu 9 % ročne za vecne správny, avšak z iných dôvodov.

185. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca rozšíril žalobu o zmluvné úroky z omeškania vo výške 0,1
% denne podaním zo dňa 26.02.2020 (v spise na č.l. 422 a nasl.). Uvedené podanie bolo doručené

zástupcovi žalovaného dňa 16.03.2020 a okresný súd uvedenú zmenu žaloby pripustil uznesením na
pojednávaní dňa 19.11.2020 (v spise na č.l. 558 pv). Na výslovnú výzvu sudkyne k zmene žaloby právna
zástupkyňa žalovaného uviedla, že sa k nej nevyjadruje (strana 8 zápisnice z pojednávania zo dňa
19.11.2020 na č.l. 558pv). Z obsahu spisu nevyplýva, že by sa žalovaný vyjadroval k zmene žaloby,
t.j. k uplatneným úrokom z omeškania v zmluvne dohodnutej výške 0,1% za každý deň omeškania. Z

návrhu na zmenu žaloby vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na zmluvné úroky z omeškania 0,1 %
denne podľa čl. 8 bod 3 Zmluvy. Žalovaný v priebehu konania neuviedol vlastné skutkové tvrdenia o
uplatnenom nároku na zmluvné úroky v sadzbe 0,1 % denne.186. Tvrdenie žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, že v priebehu celého konania namietal
existenciu samotného nároku, t.j. pohľadávky a teda namietal aj príslušenstvo k nej, je nepostačujúce.
Takýmto všeobecným tvrdením sa žalovaný vystavil riziku, že v prípade neúspechu pri námietkach o

neexistencii nároku žalobcu, t.j. istiny, bude absentovať skutkové tvrdenie a procesná obrana týkajúca
sa uplatneného zmluvného úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne, ako tomu bolo v predmetnom
konaní. Žalovaný neuviedol skutkové tvrdenia voči uplatnenému nároku na zmluvný úrok z omeškania
0,1 % denne, t.j. nenamietal výklad čl. 8 bod 3 Zmluvy, ktorý uviedol žalobca v ním uplatnenej zmene
žaloby, keď podľa tvrdenia žalobcu sa jedná o úrok z omeškania a nie o zmluvnú pokutu.

187. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd dospel k záveru o dohode o zmluvnej pokute v čl. 8 bod 3
Zmluvy a nie o úrokoch z omeškania na základe výkladu tohto ustanovenia podľa § 35 OZ a § 266 ObZ.
Výklad zmluvy a v nej uvedených pojmov, ako aj naplnenie predpokladov ich existencie alebo posúdenie
povahy týchto pojmov však predstavuje zisťovanie obsahov zmluvy ako súčasť skutkového stavu veci a
nejedná sa o preskúmavanie správnosti alebo nesprávnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom

(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/52/2023 z 28.03.2024, sp. zn. 4Obdo/45/2017).

188. Pokiaľ teda žalobca v odvolaní poukázal na tvrdenie nepopreté žalovaným o tom, že v čl. 8 bod
3 Zmluvy sa strany dohodli na zmluvnom úroku z omeškania, je jeho tvrdenie správne potiaľ, že sa
jednalo o žalovaným nepopreté tvrdenie, pričom výklad a posúdenie obsahu zmluvy nie je právnym

posúdením veci, ale zisťovaním skutkového stavu veci na základe tvrdenia strán sporu. Pokiaľ preto
žalovanýnepoprelžalobcomuplatnený nároknazaplatenieúrokuzomeškaniapodľačl.8bod3Zmluvy,
okresný súd nemal dôvod zisťovať obsah Zmluvy použitím výkladových pravidiel na základe žalobcovho
tvrdenia nepopretého žalovaným o vzniku nároku na úroky z omeškania. Napriek uvedenému však
odvolací súd odvolaniu žalobcu voči druhému výroku vyhovieť nemohol.

189. Aj keď okresný súd nie je oprávnený z vlastnej iniciatívy zisťovať obsah zmluvy použitím
výkladových pravidiel, to ešte nezbavuje súd skúmať z úradnej povinnosti platnosť uvedeného
ustanovenia čl. 8 bod 3 Zmluvy za predpokladu existencie dôvodov jeho absolútnej neplatnosti pre jeho
neurčitosť a nezrozumiteľnosť podľa § 37 OZ.

190. Odvolaciemu súdu je známe, že pri posudzovaní platnosti právnych úkonov z rozhodovacej
činnosti najvyšších súdnych autorít SR vyplýva zásada priority výkladu právneho úkonu v prospech
zachovania jeho platnosti v záujme zachovania právnej istoty dotknutých strán právneho vzťahu.
Neplatnosť právneho úkonu má byť výnimkou a nie zásadou. Zmyslom priority výkladu právnych úkonov

v prospech ich platnosti je odstraňovanie právneho formalizmu zasahujúceho do zmluvnej slobody
účastníkov právneho úkonu vychádzajúc z princípu zmluvnej slobody, princípu autonómie zmluvných
strán ako aj povahy súkromného práva. Výklad práva pri priznávaní súdnej ochrany má plniť najmä
korekčnú a preventívnu funkciu, a to voči takým právnym úkonom súkromnoprávnej povahy, ktoré by
vzhľadom na všeobecne akceptovateľné morálne a mravné etické hodnoty nespravodlivo zvýhodňovali,

resp. znevýhodňovali niektorú stranu zmluvného vzťahu (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
48/2012). Uprednostňovanie výkladu smerujúceho k neplatnosti zmluvy pred výkladom zakladajúcim jej
platnosť nie je ústavne konformné (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07, I. ÚS
243/07).

191. Ani aplikácia uvedených zásad však nie absolútna, pokiaľ je posudzovaný právny úkon postihnutý
vadami majúcimi za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú súd vždy prihliada ex offo
aj bez námietky strany sporu v každom štádiu konania.

192. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a

rozhodnutí súdov SR pod č. R 51/2024 (sp. zn. 5Obdo/35/2023 zo dňa 30.07.2024) vyplýva: „Na
absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada len cez vedomosť o skutočnosti jemu známej z
vykonaného dokazovania. Súd nehľadá absolútnu neplatnosť nad rámec tvrdení strán.“ Z uvedeného
rozhodnutia ďalej vyplýva: „Keďže dôvody neplatnosti právnych úkonov sú rozmanité, v konaní, v
ktorom súd posudzuje platnosť právneho úkonu na návrh strany sporu, nie je povinný z úradnej moci

skúmať všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia
byť stranou sporu tvrdené (nedostatok vôle, rozpor s dobrými mravmi a pod.) a ostatnými, ku ktorým
súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, spôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť,rozpor zmluvy so zákonom a pod.). Súd najmä nie je povinný bez ďalšieho skúmať neplatnosť z dôvodov,
ktorých základ je na strane subjektu dovolávajúceho sa neplatnosti právneho úkonu. Z hľadiska dôvodov
neplatnosti, ktoré je súd povinný z úradnej povinnosti vždy skúmať, a to najmä nedostatok formy,

neurčitosť, spôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozporu zmluvy so zákonom.“

193. V zmysle uvedeného záveru je podľa odvolacieho súdu citované ustanovenie absolútne neplatné
pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť, pričom sa jedná o dôvod absolútnej neplatnosti podľa § 37
Občianskeho zákonníka, ktorú je súd vždy povinný skúmať, a to bez toho aby ju dotknutý subjekt

namietal (Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol: Občiansky zákonník I, Veľké
komentáre, 2. vydanie, C.H.BECK, 2019, str. 222) a ktorá vyplýva priamo z predloženej Zmluvy o dielo.

194. Okresný súd založil svoje rozhodnutie o čiastočnom zamietnutí žaloby v rozsahu úrokov z
omeškania presahujúcich 9% ročne na výklade ustanovenia čl. 8 bod 3 aplikáciou výkladových pravidiel
podľa § 35 OZ s použitím § 266 ObZ. Aplikácia výkladových pravidiel za účelom zistenia obsahu zmluvy

však pripadá do úvahy za predpokladu platnosti právneho úkonu. Pokiaľ je právny úkon absolútne
neplatný, nepripadá do úvahy aplikácia výkladových pravidiel na zisťovanie obsahu zmluvy.

195. Z článku 8 bod 3 Zmluvy vyplýva: „V prípade omeškania objednávateľa so splnením svojho
peňažného záväzku akéhokoľvek druhu vyplývajúceho z tejto zmluvy má zhotoviteľ právo na z

omeškania vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania.“

196. Podľa odvolacieho súdu je citované ustanovenie neurčité a zároveň aj nezrozumiteľné. Právny
úkon je neurčitý pokiaľ je prejav vôle síce z jazykovej stránky zrozumiteľný, ale je nejednoznačný jeho
vecný obsah a tým aj neurčitý s tým, že neurčitosť nie je možné odstrániť ani použitím výkladových

pravidiel (Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol: Občiansky zákonník I, Veľké
komentáre, 2. vydanie, C.H.BECK, 2019 strana 261). Pri neurčitom právnom úkone nie je možné zistiť,
čo je jeho predmetom. Právny úkon je nezrozumiteľný, a teda aj absolútne neplatný, ak ani na základe
jehovýkladuniejemožnéobjektívnezistiť,čonímmalobyťzoslovnejaleboinejstránkyvyjadrené,takže
druhej strane nie je umožnené sa s týmto prejavom vyjadrujúcim vôľu konajúceho oboznámiť a pochopiť

ho. Právne relevantná je objektívna neschopnosť oboznámenia sa s prejavom vôle, t.j. prejav vôle nie
je vo všeobecnosti zrozumiteľný (citované dielo str. 262). Vyjadrenie právneho úkonu je nezrozumiteľné,
ak ani z jazykovej stránky nie je možné zistiť jeho obsah, a to ani jeho výkladom.

197. V obchodnozáväzkových vzťahoch, ako je tomu aj v prejednávanej veci, sa pri výklade prejavu vôle

aplikuje úprava interpretačných pravidiel podľa § 266 ObZ ako špeciálna úprava vo vzťahu k § 35 ods.
2 a 3 OZ. Výklad prejavu vôle podľa ustanovenia § 266 ObZ je založený na preferencii výkladu podľa
úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol druhej strane, ktorej bol určený, známy. Ak nie je možné
použiť toto pravidlo, prejav vôle sa vykladá podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba, ktorej
bol prejav vôle určený. Ustanovenie § 266 ods. 4 ObZ následne upravuje pravidlo contra proferentem, t.j.

výkladu v neprospech strany, ktorá výraz použila prvýkrát. Podľa odvolacieho súdu žiadne z uvedených
výkladových pravidiel nie je možné použiť vo vzťahu k čl. 8 bod 3 Zmluvy.

198. Okresný súd vyložil citované ustanovenie tak, že s prihliadnutím na názov čl. 8 „Sankcie“, ako
aj vzhľadom na opakované použitie slovného spojenia v iných ustanoveniach tohto článku o zmluvnej

pokute, sa jedná o dojednanie zmluvnej pokuty a nie o úrok z omeškania vychádzajúc z ustanovenia §
266 ods. 1 ObZ, t.j. podľa úmyslu konajúcej osoby.

199. Odvolací súd zdôrazňuje, že v čl. 8 bod 3 Zmluvy pri slovnom spojení „...právo na z omeškania vo
výške 0, 1% ...“ chýba akékoľvek vyjadrenie, či sa jedná o zmluvnú pokutu alebo o úrok z omeškania.

Článok 8 je nazvaný „Sankcie“, pričom okrem bodu 3 sa v bode 1, 2, 4, 5 a 6 používa pojem „zmluvná
pokuta“. V čl. 8 bod 3 Zmluvy chýba vyjadrenie o tom, čo mienili strany v tomto ustanovení dohodnúť,
či úrok z omeškania alebo zmluvnú pokutu. Na jednej strane zodpovedá tvrdeniu okresného súdu,
že v celom ustanovení č. 8 sa jedná o dohodu o zmluvných pokutách a preto podľa úmyslu strán aj
vzhľadom na koncepciu tohto článku dospel k záveru, že sa jedná o dohodu o zmluvnej pokute. Na

druhejstranežalobcatvrdil,ževcitovanomslovnomspojeníchýbazaslovnýmspojením„právona“slovo
„úrok“ a cieľom bolo dohodnúť úroky z omeškania. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na chýbajúce
vyjadrenie,čisajednáozmluvnúpokutualeboúrokzomeškania,niejemožnépoužiťvýkladovépravidlo
podľaúmyslukonajúcejstrany.Akjednoznačnépomenovanietejtosankcievzmluvechýba,niejemožnépodľa odvolacieho súdu použiť ani výkladové pravidlo podľa § 266 ods. 2 ObZ, t.j. podľa významu, ktoré
by mu prikladala osoba adresáta, keďže žiaden význam z dôvodu absencie pomenovania sankcie v
článku 8 bod 3 Zmluvy uvedený nie je. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že výkladové pravidlá

podľa § 266 Obchodného zákonníka nemôžu nahrádzať absentujúci obsah právneho úkonu, ani ho
dodatočne dopĺňať a meniť alebo nahrádzať iným významom a obsahom (rozhodnutie Ústavného súdu
ČR sp. zn. III. ÚS 1005/2007).

200. Podľa odvolacieho súdu nie je možné použiť ani výkladové pravidlo contra proferentem podľa §

266 ods. 4 ObZ, pretože nie je zrejmé výklad ktorého pojmu, t.j. či úrokov alebo zmluvnej pokuty má byť
v neprospech strany, ktorá zmluvu pripravila a prvýkrát uvedené ustanovenie naformulovala, pretože aj
zmluvná pokuta aj úrok z omeškania mali zaťažovať žalovaného.

201. Podľa odvolacieho súdu vzhľadom na absenciu vyjadrenia druhu sankcie v čl. 8 bod 3 Zmluvy
nie je možné tento chýbajúci obsah zmluvy nahradiť výkladovými pravidlami a jedná sa o a absolútnu

neplatnosť tohto ustanovenia zmluvy ako pre jej neurčitosť (nie je zrejmý obsah zmluvy v tomto
ustanovení) tak aj pre nezrozumiteľnosť, keďže umožňuje ako použitie zmluvnej pokuty tak aj úroku z
omeškania. Keďže sa jedná o písomne uzavretú Zmluvu z takto prejavenej vôle strán sporu v písomnej
forme musí byť objektívne zistiteľné, k čomu uvedené ustanovenie smerovalo a musí byť objektívne
umožnené zúčastneným stranám oboznámiť sa s prejavenou vôľou pri formulácii tohto ustanovenia, čo

článok 8 bod 3 Zmluvy nespĺňa, pretože umožňuje ako aplikáciu úroku z omeškania tak aj zmluvnej
pokuty, pričom sa jedná o zásadne odlišné právne inštitúty majúce rôzne dôsledky pre dotknutý subjekt.

202. Keďže sa jedná o absolútnu neplatnosť, na ktorú súd vždy prihliada ex offo, pričom absolútnu
neplatnosť nie je možné dodatočne konvalidovať a neprichádza do úvahy ani jej ratihabícia a

vzhľadom na nemožnosť dopĺňania chýbajúceho obsahu právneho úkonu výkladovými pravidlami (napr.
R 62/2017), je podľa odvolacieho súdu čl. 8 bod 3 Zmluvy absolútne neplatný pre jeho neurčitosť a
nezrozumiteľnosť podľa § 37 ods. 1 OZ.

203. Podľa odvolacieho súdu ustanovenie § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny

úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný, nie je možné aplikovať
vzhľadom k tomu, že nie je naplnená hypotéza tejto právnej normy „ ... ak je jeho význam nepochybný“,
vzhľadom na konštrukciu článku 8 upravujúceho zmluvnú pokutu. Chýbajúce ustanovenie o tom, či sa
jedná o úrok alebo zmluvnú pokutu neumožňuje aplikovať toto ustanovenie o platnosti právneho úkonu
z dôvodu chyby v písaní alebo počítaní, keďže význam tohto ustanovenia s chýbajúcou identifikáciu

sankcie nie je nepochybný .

204. Pokiaľ preto okresný súd v druhom výroku napadnutého rozhodnutia zamietol návrh žalobcu v časti
úrokov z omeškania prevyšujúcich priznanú sadzbu 9 % ročne, je napadnuté rozhodnutie v tejto časti
vecne správne, aj keď z iných dôvodov.

205. Žalovaný podal odvolanie podľa jeho výslovného znenia voči napadnutému rozhodnutiu v celom
rozsahu (bod I. ods. 2 odvolania), t.j. proti všetkým výrokom. V druhom výroku napadnutého rozhodnutia
bola žaloba čiastočne zamietnutá a teda týmto výrokom nebolo rozhodnuté v neprospech žalovaného.
V zmysle § 359 CSP žalovaný nebol oprávnenou osobou na podanie odvolania proti druhému výroku

napadnutého rozhodnutia, pretože v jeho neprospech druhý výrok vydaný nebol. Odvolací súd preto
odvolanie žalovaného proti druhému výroku napadnutého rozhodnutia odmietol ako odvolanie podané
neoprávnenou osobou podľa § 386 písm. b) s použitím § 359 CSP.

206. Strany sporu podali odvolanie aj proti tretiemu výroku napadnutého rozhodnutia o náhrade trov

konania, v ktorom okresný súd podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 2 CSP priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 2,72%. Pri výpočte pomeru úspechu vychádzal
z výšky istiny ako aj z vyčíslených požadovaných zmluvných úrokov z omeškania ku dňu vydania
napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že celkovo uplatnená peňažná suma zo strany žalobcu predstavuje
sumu 518.916,12 Eur, z toho istina 165.186,64 Eur a príslušenstvo (úrok z omeškania vo výške 0,1%

denne z požadovaných súm) 353.689,48 Eur. Vzhľadom na zamietnutie úrokov z omeškania v sadzbe
nad 9 % ročne, potom vyčíslil úspech žalovaného v rozsahu 51,36% a úspech žalobcu vo výške 48,64%.
Po odčítaní neúspechu žalovaného od jeho úspechu potom predstavuje pomer úspešnosti žalovaného
2,72%. Okresný súd správne pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z pomeru úspechustrán sporu a preto je napadnuté rozhodnutie vecne správne aj v treťom výroku, pričom strany sporu v
odvolaniach neuviedli žiadne dôvody nesprávnosti okresným súdom určeného pomeru úspechu strán
sporu.

207. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne podľa §
387 ods. 1 CSP.

208. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania sa odvolací súd riadil ustanovením § 396 ods.

1 s použitím § 255 ods. 2 CSP. Strany sporu mali v odvolacom konaní rovnaký úspech ako pred súdom
prvej inštancie vzhľadom k tomu, že odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil.
Žalovaný bol aj v odvolacom konaní neúspešný vo vzťahu k prvému výroku napadnutého rozhodnutia
a žalobca bol neúspešný vo vzťahu k druhému výroku napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc z
výšky istiny a vyčíslených žalobcom požadovaných úrokov z omeškania ku dňu vydania napadnutého
rozhodnutia vo výške 518 916,12 Eur, ktoré je predmetom odvolacieho konania, je pomer úspechu

strán v odvolacom konaní rovnaký ako pred súdom prvej inštancie. Vo vzťahu k prvému výroku
napadnutého rozhodnutia po vyčíslení priznaných úrokov z omeškania ku dňu vydania napadnutého
rozhodnutia a istiny, spolu vo výške 252 397,73,- Eur, predstavuje úspech žalobcu 48,64% a úspech
žalovaného vo vzťahu k druhému výroku napadnutého rozhodnutia predstavuje 51,36%. Po odčítaní
neúspechu žalovaného od jeho úspechu v odvolacom konaní potom predstavuje pomer úspešnosti

žalovaného 2,72%. Odvolací súd preto priznal žalovanému podľa zásady úspechu nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rovnakom pomere ako v konaní na súde prvej inštancie v rozsahu 2,72 %.

209. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).