Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320010012
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2320010012.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny

Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému A. B. C., pre zločin
znásilnenie podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného a prokurátora Okresnej
prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 02.09.2024, č. k. 1T/2/2020 - 388,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.05.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný :

A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXX, na slobode,

odsudzuje:

Podľa § 199 ods. 1, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona v znení účinnom od

06.08.2024 na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 3 písm. f) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 sa obžalovanému v rámci
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom ukladá obmedzenie spočívajúce v
zákaze kontaktu s poškodenou E. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. G. I., C. J. XXX, prechodne

bytom K., C. X v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej
služby alebo inými obdobnými prostriedkami.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 sa obžalovanému v
rámci skúšobnej doby podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom ukladá príkaz nepriblížiť sa
k poškodenej E. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. G. I., C. J. XXX, prechodne bytom K., C. X na
vzdialenosť menšiu ako 30 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia.

III. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :1. Okresný súd Galanta ako prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 02.09.2024, č. k. 1T/2/2020 – 388
uznal obžalovaného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXX (ďalej len „obžalovaný) za
vinného, že

v presne nezistenom čase koncom januára 2019, pravdepodobne dňa 28. januára 2019 alebo dňa 29.
januára 2019 v čase medzi 14.00 hod. až 15.00 hod. v K., na ul. C. F. X, potom čo so súhlasom E.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., C. J. XXX, vošiel do bytu, kde ju napriek protestom telom dotlačil k
posteli, na ktorú ju hodil, stiahol jej nohavice, pričom ona protestovala a bránila sa, kričala, aby prestal,
napriek jej odporu vykonal na nej násilím súlož a následne približne asi po dvoch až štyroch dňoch po

tejto udalosti v presne nezistenom čase medzi 18:00 hod. až 20:00 hod. znova prišiel do bytu na C. L.
X I. K., kde povedal prítomnej D. M., ktorá mu dvere do bytu predtým otvorila a ktorá v tomto byte býva
spolu so E. G., aby z bytu vypadla, pričom ako táto z bytu odišla, zatvoril dvere, chytil E. G. pod krk a
následne ju hodil na posteľ, kde jej napriek protestom vyzliekol legíny a nohavičky a aj napriek jej kriku
a bráneniu sa, vykonal na nej násilím súlož,
teda násilím donútil ženu k súloži,

čím spáchal zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona.
Za to mu prvostupňový súd podľa § 199 ods. 1, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona
uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, ktorého výkon mu podľa § 49 ods. 1 písm. a),
§ 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom
v trvaní 2 (dvoch) rokov. Podľa § 51 ods. 3 písm. f) Trestného zákona ďalej obžalovanému v rámci

skúšobnej doby podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom uložil obmedzenie spočívajúce v
zákaze kontaktu s poškodenou E. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. G. I., C. J. XXX, prechodne
bytom K., C. X (ďalej len „poškodená“) v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom
elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami. Podľa § 51 ods. 4 písm.
a) Trestného zákona obžalovanému zároveň uložil príkaz nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť

menšiu ako 30 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie na hlavnom pojednávaní prokurátor, a to proti výroku
o treste v neprospech obžalovaného. Obžalovaný, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie
prostredníctvom svojho obhajcu, podaním zo dňa 03.09.2024, a to proti výroku o vine a treste.
3. Podané odvolanie prokurátor odôvodnil podaním zo dňa 03.12.2024, v ktorom uviedol nasledovné

(skrátene):
3.1. Trest uložený obžalovanému prvostupňovým súdom pod dolnú hranicu trestnej sadzby považuje za
neprimeraný a nepostačujúci na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa. V tomto prípade je potrebné
pri ukladaní trestu vziať do úvahy nielen osobnosť obžalovaného, ale najmä osobnosť poškodenej.
Je potrebné brať zreteľ na spôsob spáchania trestného činu, na osobitosti prípadu, keď obžalovaný

je stíhaný za násilnú trestnú činnosť, preto uloženie trestu pod dolnú hranicu absolútne nereflektuje
závažnosť protiprávneho konania obžalovaného.
3.2. Má za to, že prvostupňový súd sa pri určovaní výmery trestu dôsledne neriadil § 34 ods. 1, ods. 4
Trestného zákona a neuložil trest primeraný ani spravodlivý. Prvostupňový súd sa pri určovaní výmery
trestu jednostranne zameral len na tie okolnosti, ktoré svedčia v prospech obžalovaného, opomenul

však prihliadať aj na ďalšie okolnosti prípadu, ktoré sú z hľadiska určenia výmery trestu relevantné.
3.3. Poukazuje na to, že obžalovaný spáchal závažnú násilnú trestnú činnosť, a to opakovane, pričom
počas prípravného konania i dokazovania na jednotlivých hlavných pojednávaniach boli na neho
produkované jednoznačné a usvedčujúce dôkazy, ktoré v žiadnom prípade neodôvodňujú potrebu
zníženia trestnej sadzby pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby.

3.4. Namieta, že prvostupňový súd neprihliadol na závery psychologického vyšetrenia poškodenej
znalkyňou Mgr. Katarínou Bielikovou a na závery psychiatrického vyšetrenia znalcom MUDr. Marošom
Uhrínom.
3.5. Pokiaľ ide o mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona má za to, že
prvostupňový súd sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s odôvodnením potreby tak zásadného

zníženia trestu uloženého obžalovanému pod dolnú hranicu trestnej sadzby, pričom argumenty
prvostupňového súdu vyznievajú nekriticky v prospech obžalovaného, neberúc v úvahu parciálne
poškodenie centrálnej nervovej sústavy 23% u poškodenej, ani to, že poškodená prežívala z
obžalovaného strach, nebola schopná sa mu vzoprieť a brániť sa. Uvedené sa manifestovalo aj počas
vyšetrenia u znalkyni v neverbálnych prejavoch - triaška, plač, úzkosť, červenanie, ktoré poškodená

opakovane aj verbalizovala.
3.6. Rovnako prvostupňový súd nedostatočným spôsobom vyhodnotil výpoveď znalca MUDr. Maroša
Uhrína k znaleckému posudku č. 57/2019.3.7. Poukazuje na to, že trest je výrazným spôsobom znížený pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby 5 rokov, pričom je určený maximálnym limitom v zmysle § 39 ods. 3 písm. d) Trestného
zákona, pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu. Prvostupňový súd síce uviedol, aké úvahy ho viedli

k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému by bolo neprimerane
prísne a takisto stručným spôsobom odôvodnil potrebu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody
pred obligatórnosťou postupu súdu uložiť primeraný trest v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby,
úvahy prvostupňového súdu však smerujú jednostranne v prospech obžalovaného, neberúc v úvahu
osobnostnú štruktúru poškodenej, jej fyzickú predispozíciu, ako aj znížený intelekt, v dôsledku ktorých

poškodená nebola schopná sa vzoprieť obžalovanému a adekvátne sa brániť. Prvostupňový súd
neprihliadol ani na to, že poškodená trpela posttraumatickou stresovou poruchou, kedy v dôsledku
vyšetrovaného deliktu došlo u nej k zmene jej duševného stavu, ktorej liečbu podstupovala, pričom táto
bola spôsobená predovšetkým znásilnením.
3.8. Má za to, že obžalovanému je potrebné uložiť trest spravodlivý, a to trest odňatia slobody na dolnej
hranici zákonom určenej trestnej sadzby t. j. minimálne 5 rokov, na prípadnú aplikáciu § 39 ods. 1, ods.

2 písm. d) Trestného zákona totiž nie sú dané zákonné podmienky. Jedine takto uložený trest odňatia
slobody bude možné považovať za taký trest, ktorý zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (§ 34 Trestného zákona).
3.9.Navrhuje,abyodvolacísúdspoukazomna§321ods.1písm.d),písm.e),ods.2Trestnéhoporiadku

napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a aby v súlade s § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám
rozhodol vo veci rozsudkom, ktorým obžalovanému uloží primeraný a zákonný trest vo výmere min. 5
rokov so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia, keďže skutkový stav v napadnutom rozsudku bol správne zistený.
4. K odvolaniu prokurátora sa vyjadrila poškodená podaním zo dňa 20.01.2025, v ktorom uviedla, že

sa so stanoviskom prokuratúry stotožňuje v plnej miere, pokladá ho za vecne aj obsahovo správne.
Ďalej uviedla, že z dôvodu prežitej traumy je do dnešného dňa liečená v psychiatrickej ambulancii B.
L. v Galante.
5. Obžalovaný odôvodnil podané odvolanie podaním zo dňa 16.10.2024, v ktorom uviedol nasledovné
(skrátene):

5.1. Spáchanie skutku popiera. Uvádza, že prípad je vykonštruovaný a namierený proti jeho osobe.
5.2. Poukazuje na to, že posledných desať rokov je zamestnaný (4 roky v Trnavskom Peugeote, 4
roky v Ballance s.r.o., viac ako 1 rok v Chlieb náš a teraz druhú sezónu v Tirolsku), pričom každý
zamestnávateľ mu dal dobrý posudok, tak ako aj obec.
5.3. Poukazuje na výpoveď svedkyne M., ktorá raz tvrdí, že keď prišla domov videla obžalovaného a

poškodenúakosarozprávalivobývačke(č.l.239),aleprivýsluchu(č.l.217)tvrdí,žebolaona(svedkyňa
M.) a poškodená doma a obžalovaný zabúchal na dvere a svedkyňa M. mu otvorila a pustila ho dnu.
5.4. Ďalej svedkyňa M. (č. l. 78 - 82 ) uvádza že poškodená mala čierne legíny stiahnuté pod kolená.
Vo výpovedi (č. l. 239) zas hovorí, že mala vyzlečené legíny, čo sú dve rozdielne veci. Navyše popisuje
priebeh pohlavného aktu vo výpovedi (č. l. 247) vetou: „E. leží na gauči. Obžalovaný mal jednu nohu

v kľaku a druhou stál na zemi“. Poškodená vo svedeckej výpovedi uviedla, že obžalovaný jej stiahol
legíny, a to tak, že ich mala len na jednej nohe a tiež nohavičky.
5.5. Ďalej poukazuje na vyjadrenie znalca MUDr. Maroša Uhrína, že aj pred rokom 2019 trpela
poškodená obdobnou duševnou poruchou - úzkostnou depresiou a neurasténiou, ktorá patrí medzi
posttraumatické stresové poruchy a trpela tiež poruchou príjmu potravy, čiže mala podváhu. Uvádza,

že svedkyňa M. aj protistrana poukazuje na to, že poškodená mala nízku váhu, podvýživu, nervozitu a
stres z neho, avšak podľa znalca trpela týmto všetkým už dávno predtým, ako s ním chodila.
5.6. Uvádza, že svedkyňa M. poškodenej nezabránila v zbavení sa oblečenia, ktoré mala údajne
oblečené pri čine. Už vtedy ako budúca policajtka vedela, že tým zničí dôkazy pri vyšetrovaní trestného
činu. Obžalovaný je názoru, že tak konala vedome a sama jej poradila, aby povedala, že veci vyhodila.

5.7. Dňa 08.02.2019 boli svedkyňa M. a poškodená oznámiť znásilnenie u B. A., pričom mali záujem
na tom, aby bolo znásilnenie zaznamenané. Počas vyšetrovania bola poškodená pokojná a vecne
oznamovala udalosť. Na hlavnom pojednávaní však svedkyňa M. uviedla, že poškodená znásilnenie
oznámila na políciu na podnet svojho priateľa. Naopak na výsluchu zo dňa 28.08.2019 svedkyňa M.
uviedla, že ona sama ju donútila ísť k psychiatrovi a až potom, ako sa začalo riešiť trestné oznámenie

tak poškodená povedala svojmu priateľovi, že má milenca a on sa až neskôr dozvedel, kto to bol a že
ju údajne znásilnil. To by znamenalo tiež, že klame.
5.8. Pýta sa, prečo svedkyňa M. nezavolala políciu, keď bola za dverami alebo susedov. Argumentuje,
že sa bála, tak potom prečo, keď údajne odišiel, sa hneď neriešila situácia.5.9. Poukazuje na to, že dvere od vchodu sú na čip, zvnútra aj zvonka, bez čipu sa nedali otvoriť, musel
by mu prísť niekto otvoriť a ísť s ním dolu, aby sa dostal von. Na uvedené vyšetrovateľka vôbec nebrala
ohľad. Keby mu bola umožnená rekonštrukcia, už dávno by sa došlo na to, že sa to nemohlo fyzicky

stať, žiadny zo susedov mu neotváral a ani nepustil von z bytovky.
5.10. Ďalej poukazuje na to, že v mesiaci január 2019 bola teplota -1°C a on mal vyjsť von v tričku.
5.11. Uvádza, že klamú, chvíľu spolu chodili, kým sa obe strany nedozvedeli, že má dvoch mužov naraz,
ktorých klame, sa nič nestalo, potom sa 06.02.2019 odohralo to napadnutie, 07.02. sa jej druhý priateľ
dozvedelojehooznámení,ktorébolozametenépodkoberecdozvedelavreakciinatozrazu08.02.2019

už išli obe k nebohému B. A., kde trvali na tom, aby to zaznamenal – toto bola prvá písomná zmienka o
znásilnení.Anie29.či27.januára2019,keďbolaupsychiatraakopacientka,tovyplývaajzoznaleckého
posudku MUDr. Maroša Uhrína.
6. Obžalovaný podané odvolanie odôvodnil aj prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa
19.10.2024, v ktorom uviedol nasledovné (skrátene):
6.1. Poukazuje na to, že vymedzenie dátumu spáchania skutku sa nezhoduje s vykonanými dôkazmi.

Dňa 28.01. v čase medzi 14.00 hod. až 15.00 hod. sa skutok nemohol stať, nakoľko obžalovaný bol
v práci, od 07.10 hod. do 17.20 hod., čo je preukázané dochádzkou do práce, čo je objektívny dôkaz.
Dňa 29.01. sa taktiež skutok nemohol stať, ani od 14.00 hod. až 15.00 hod. a ani medzi 18.00 hod. až
20.00 hod. nakoľko svedkyňa I. C., matka obžalovaného, vypovedala, že obžalovaný po tom ako prišiel
domov z práce, z domu neodišiel.

6.2.Kdátumudruhejudalostiuvádza,žetentoniejepresnevymedzený,aakznalcitvrdia,žepoškodená
si nemusela zapamätať dátum skutku, tak svedkyňa M. si ho zapamätať mohla a mala.
6.3. Ďalej poukazuje na rozpor vo výpovedi poškodenej zo dňa 21.02.2019 a na hlavnom pojednávaní
dňa 09.11.2020, ktorý je daný tým, že kým v prípravnom konaní tvrdila, že B. bola doma, nechcela aby
išla niekde, keby náhodou prišiel, aby bola doma a nemala žiadne plány, že by neodchádzala. B. mu

otvorila dvere. Kričal, aby odišla preč. Na hlavnom pojednávaní poškodená vypovedala o tejto udalosti
rozdielne, že bola doma sama, otvorila obžalovanému dvere, potom sa rozprávali a vtedy prišla do bytu
svedkyňa M., ktorú vyhodil z bytu.
6.4. O tej istej udalosti vypovedala svedkyňa M. dňa 28.08.2019 tak, že ako prišla domov, tak krátko na
to niekto zabúchal na dvere. Bol to obžalovaný. Dvere do bytu otvorila svedkyňa M., pustila ho dnu a

vrátila sa do izby. Oni boli v kuchyni, počula ich rozprávať sa a po chvíli počula, ako sa hádajú a ako jej
obžalovaný vulgárne nadáva. Vtedy tam prišla svedkyňa M. a videla ako stoja oproti sebe, obžalovaný
držal poškodenú pod krk a vulgárne jej nadával. Ona sa do neho pustila, aby ju nechal tak, načo jej
začal, aby sa do toho nestarala. Ešte sa mu snažila vysvetliť, že nech sa do nej neobúva, nakoľko ona
tam normálne býva a platí nájomné, avšak on sa nechcel ukľudniť. Potom chytil poškodenú za ruky a

zobral ju do obývačky, hodil ju na gauč a svedkyňu M. poslal z bytu preč s tým, aby bola poškodená
šťastná a aby sa jej nič nestalo. Poškodená celý čas kričala aby nešla, ale v podstate ju z bytu vytlačil.
Zabuchol za ňou dvere, myslela si, že ich zamkol. Chvíľu, asi 5 minút stála na chodbe a počula z bytu
krik. Poškodená na ňu stále volala a žiadala ju o pomoc.
6.5. Na hlavnom pojednávaní dňa 09.11.2020 svedkyňa M. v rozpore s uvedenými tvrdeniami

vypovedala, že ona vie uviesť iba ten druhý prípad, kedy prišla domov okolo 18.00 - 19.00 hod.,
videla že obžalovaný sa s poškodenou rozprával v obývačke, obžalovaný jej vtedy povedal, že sa chce
s poškodenou rozprávať osamote a že má odísť z bytu. Ona odišla na medziposchodie, kde čakala, čo
sa bude diať. Vtedy počula, že poškodená kričí, na čo sa vrátila k dverám do bytu, tieto boli otvorené a
vošla do bytu a videla, že poškodená leží na gauči a obžalovaný vykonáva na nej súlož.

6.6. Uvádza, že osoba svedkyne M. v celom prípade nepôsobí vierohodne. Poukazuje na to, že ak
poškodená nebola v stave oznámiť tento skutok na políciu, tak svedkyňa M. mala byť osobou spôsobilou
privolať políciu, pretože sama musela vedieť, že ak bola svedkom znásilnenia, že sa pácha trestný čin,
ktorý sa bude s odstupom času a po akoby zmarených vecných dôkazoch, ťažko dokazovať. Taktiež
všetky veci, a to z prvého i druhého skutku, ako spodné prádlo poškodenej, resp. posteľné prádlo,

na ktorom sa malo udiať znásilnenie, bolo podľa poškodenej vyhodené s vedomím svedkyne M., telo
poškodenej nebolo prehliadnuté. Jej výhovorka, že neprivolala políciu, lebo obžalovaný je fyzicky silný,
považuje za účelovú.
6.7. Ďalej poukazuje na to, že približne v čase, kedy sa malo udiať prvé znásilnenie, podľa zdravotnej
dokumentácie B. A., čo vyplýva zo znaleckého posudku MUDr. Uhrína, poškodená bola u neho na

vyšetrení dňa 29.01.2019, avšak nie je tam akákoľvek zmienka o znásilnení.
6.8. Ďalej poukazuje na to, že po údajnom druhom znásilnení sa poškodená pokúsila otráviť, a to dňa
05.02.2019, pričom jej dával prvú pomoc práve obžalovaný, ktorý je vyštudovaný zdravotník, spolu so
svedkyňou M., pričom sa snažili poškodenú zaviesť autom obžalovaného do nemocnice, pričom už bolina ceste, avšak poškodená odmietala lekársku pomoc, preto sa vrátili do jej bytu. Uvádza, že nie je
pravdou tvrdenie svedkyne M., že obžalovaný poškodenej vyhovoril to, aby išla na ošetrenie k lekárovi.
Keby ju bol obžalovaný znásilnil, tak jej nepomáha a nepoužije na záchranu poškodenej svoje auto.

Rovnako poškodená, ak bola obžalovaným dvakrát znásilnená, vôbec s ním nekomunikuje, pošle ho
preč a nenasadne do jeho auta. Taktiež jeho vzťah so svedkyňou M. bol úplne normálny, nezodpovedal
tomu, že krátko predtým mala byť svedkom druhého znásilnenia poškodenej.
6.9. Poukazuje na stretnutie obžalovaného s priateľom poškodenej, I. A.. Vyplýva to z audiovizuálnej
nahrávky, ktorej vykonanie prvostupňový súd pripustil ako dôkaz. Ešte predtým svedkyňa M. pozvala

do bytu obžalovaného, kde mu urobila kávu a ponúkla ho kolou a dôverne sa rozprávali. Napríklad
obžalovanému hovorila: „Divné ja neviem ako to mám brať k tomu nič, lebo I. mi oné ma obviňoval z
toho že ... ja za to môžem“. Tento rozhovor sa mal udiať po druhom znásilnení. Keby svedkyňa M. bola
svedkom druhého znásilnenia, tak ako vypovedala, nepozvala by obžalovaného na kávu a nerozprávala
sa s ním takýmto spôsobom. Taktiež počas konfliktu I. A., obžalovanému povedal, že „môže byť rád,
že nezavoláme a ona neukáže že sa jej vyhrážal všetky tie oné. To je trestňák“. Muž č. 3 povedal,

„chceš to, toto? Vtedy nebudeš pán fiškus. To ťa môžeme obsrať zvysoka. Ale chceš mať teraz sexuálne
obťažovanie?“ Na druhý deň, dňa 07.02.2019 sa I. A. dozvedel, že obžalovaný podal na neho trestné
oznámenie za ublíženie na zdraví. To sa dozvedela aj svedkyňa D. M.. A nasledujúceho dňa 08.02.2019
oznámila poškodená, v sprievode svedkyňe M. svojmu psychiatrovi, že bola znásilnená a tiež podala
trestné oznámenie. Navštívila aj gynekológa, podľa výpovede svedkyne M., vzhľadom na odstup času

nezistil žiadne známky znásilnenia, čo je v rozpore s jej výpoveďou z prípravného konania, kde tvrdí, že
išla s poškodenou ku gynekológovi, o znásilnení nehovorila nič, iba si dala robiť nejaké testy na choroby.
6.10. Poukazuje na výpoveď znalkyne Mgr. Kataríny Bielikovej, ktorá uviedla, že nevylučuje, že v
prípade poškodenej sa môže jednať o snahu vyviniť sa, v čase keď chcela opustiť obžalovaného a
opätovne pokračovať vo vzťahu s A.. Znalkyňa ďalej uviedla, že nie je pravdepodobné, že by tak konala

pod vplyvom prvého partnera, skôr by to prisudzovala snahe vyviniť sa, ospravedlniť svoje zlyhanie vo
vzťahu, to že mala mimomanželský pomer a v určitej snahe vzbudiť ľútosť okolia, že bola znásilnená,
pretože to vyvolá v ľuďoch také silné emócie, že sú sklonnejší jej odpustiť predošlé zlyhanie. Prichádza
s jednoduchými riešeniami, ktoré nemusia byť vždy tie najsprávnejšie.
6.11. Znalkyňa Mgr. Jolana Múdra na hlavnom pojednávaní vypovedala, že čo sa týka agresie, tak táto

nepatrí k jeho charakteristickej osobnostnej výbave obžalovaného. Zistila, že iniciátorom vzťahu bola
samotná poškodená, obžalovaný bol hanblivý, nemal náležitú sexuálnu skúsenosť, poškodená dávala
obžalovanému nádej, že budú fungovať ako pár, čo sa dialo z počiatku ich vzťahu a keď sa rozhodla v
tomto vzťahu nepokračovať, nedala to obžalovanému najavo. Z čoho vyplýva, že obžalovaný sa nevedel
z nej vyznať čo vlastne chce. Taktiež dodala, že ak sa partnerka bojí partnera, tak každopádne zamedzí

styk opakovane s týmto partnerom.
6.12. Obhajoba je názoru, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že poškodená udržiavala v istom
čase vzťah s I. A. aj s obžalovaným. Postupom času to obaja zistili a I. A. spolu so svojimi dvomi
priateľmi zbil obžalovaného tak, že bol v nemocnici a zároveň podal na I. A. trestné oznámenie. I. A.
z obavy, že bude mať z toho nepríjemnosti, urobil určité kroky a poškodená podala na obžalovaného

trestné oznámenie za trestný čin znásilnenia, svedkom ktorého mala byť svedkyňa M.. Poškodená v
obave z I. A., si pravdepodobne obidva skutky znásilnenia vymyslela, preto ich dobu spáchania musela
konfabulovať, a to ešte pred konflikt obžalovaného s I. A.. Preto neuviedla presnú dobu, kedy sa skutky
udiali, dokonca ani v prípade druhého skutku, svedkyňou ktorého mala byť i M., ktorej nič nebránilo
aby si zapamätala, kedy sa druhý skutok stal. Všetky veci, ktoré mala oblečené a ktoré by mohli byť

jednoznačnými dôkazmi, vraj zahodila a stopy na jej tele zmizli. Presvedčivým dôkazom, že svedkyňa
M. nebola svedkyňou druhého znásilnenia, je jej rozhovor s obžalovaným po oboch skutkoch, pred
konfliktom s I. A. a tiež jej konanie a konanie obžalovaného, keď poskytovali prvú pomoc poškodenej
dňa 05.02.2019. V prípravnom konaní veľmi podrobne popísala, čo robil obžalovaný a čo robila ona.
Takéto konanie obžalovaného, svedkyne M. a poškodenej by po dvoch znásilneniach poškodenej,

neprichádzalodoúvahy.SvedkyňaM.aninemôževypovedaťinak,pretožebybolapodozriváztrestného
činu krivej výpovede so všetkými dôsledkami pre jej aktuálne zamestnanie.
6.13. Poukazuje na to, že obžalovaný absolvoval vyšetrenie na polygrafe a z neho vyplýva, že v kritickú
dobu nevykonal násilie, pričom v jeho tvrdeniach nebola zistená lož.
6.14. Poškodená už v prípravnom konaní dňa 21.02.2019 na sugestívne otázky vyšetrovateľky

odpovedala veľmi neisto, spôsobom vzbudzujúcim pochybnosti, či vôbec vypovedá pravdu a ohľadne
akých okolností. To, či poškodená vypovedá pravdu je spochybnené aj vykonaním ďalších dôkazov, a to
výpoveďou svedkyne M., ale aj I. A., ako aj celým radom listinných dôkazov, ako znaleckých posudkov ainých, preto sú tu pochybnosti o vine obžalovaného, preto v pochybnostiach treba rozhodnúť v prospech
domnelého páchateľa a oslobodiť ho spod obžaloby.
6.15. Navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil odvolaním

napadnutý rozsudok a oslobodil obžalovaného spod obžaloby.
7. K odvolaniu obžalovaného sa poškodená vyjadrila podaním zo dňa 20.01.2025 tak, že s podaným
odvolaním v celom rozsahu nesúhlasí. Argumentáciu uvedenú v odôvodnení odvolania považuje za
účelovú fabuláciu zo strany obžalovaného v snahe zmiasť súd pri rozhodovaní vo veci. Uviedla, že
prežitá udalosť je pre ňu ako poškodenú traumatizujúca, čo je dôvodom, že sa do dnešného dňa lieči

u psychiatra B. B. L. v ambulancii v Galante. Trauma, ktorú prežila mala na ňu negatívny dopad, tak
po psychickej, ako aj fyzickej stránke. V dôsledku prežitej udalosti a súvisiacich psychických problémov
schudla až tak, že jej hmotnosť bola len cca 29,5 kg, čo ohrozovalo funkčnosť jej organizmu. V žiadnom
prípade to nemožno považovať za hmotnosť zdravého dospelého človeka. Pomocou liečby B. L.,
predpísaných liekov a tiež predpísanej špeciálnej výživy (Nutridrink, Fresubin) podávanej pri podvýžive
súvisiacej napr. s psychickým ochorením, sa jej podarilo zastaviť pokles hmotnosti. Po šiestich rokoch

liečby má fyzickú hmotnosť 32,5 kg a jej váha už niekoľko mesiacov neklesá, podarilo sa jej zamestnať
sa.
8. Na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného a prokurátora nariadil tunajší súd verejné zasadnutie,
ktoré sa vykonalo v prítomnosti obhajcu obžalovaného a prokurátora. Obžalovaný podaním doručeným
odvolaciemu súdu dňa 13.05.2025 požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.

9. Prokurátor navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku a pridržal
sa podaného odvolania Okresnou prokuratúrou Galanta. Obhajca obžalovaného navrhol, aby odvolací
súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok a oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm.
a) Trestného poriadku.
10. Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd.

O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré

majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 321 ods. 3 Trestného poriadku, ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť
napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti;ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,
ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
11. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý

rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podali prokurátor a obžalovaný ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti
výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.
12. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací

súd k nasledovným záverom.
13. Vo veci už raz rozhodol prvostupňový súd, a to rozsudkom zo dňa 18.05.2023, kedy oslobodil
obžalovaného podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Galante
pre zločin znásilnenie podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
v presne nezistenom čase koncom januára 2019, pravdepodobne dňa 28. januára 2019 alebo dňa 29.
januára 2019 v čase medzi 14.00 hod. až 15.00 hod. v K., na ul. C. F. X, potom čo so súhlasom E. G.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom H., C. J. XXX, vošiel do bytu, kde ju napriek protestom telom dotlačil k posteli,
na ktorú ju hodil, stiahol jej nohavice, pričom ona protestovala a bránila sa, kričala, aby prestal, napriek
jej odporu vyko-nal na nej násilím súlož a následne približne asi po štyroch dňoch po tejto udalosti v
presne nezistenom čase medzi 18:00 hod. až 20:00 hod. znova prišiel do bytu na C. L. X I. K., kde
povedal prítomnej D. M., ktorá mu dvere do bytu predtým otvorila a ktorá v tomto byte býva spolu so E.

G., aby z bytu vypadla, pričom ako táto z bytu odišla, zatvoril dvere, chytil E. G. pod krk a následne ju
hodil na posteľ, kde jej napriek protestom vyzliekol legíny a nohavičky a aj napriek jej kriku a bráneniu
sa, vykonal na nej násilím súlož,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
14. Krajský súd v Trnave na základe odvolania podaného prokurátorom rozhodol uznesením zo dňa

18.05.2023, č. k. 5To/118/2022-344 tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku napadnutý
rozsudok zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil prvostupňovému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
15. Odvolací súd vytkol prvostupňovému súdu, že prvostupňový súd pri hodnotení vykonaného
dokazovania pochybil, keď vykonané dôkazy nehodnotil podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov

a z hľadiska ich závažnosti, vierohodnosti a pravdivosti ako aj v kontexte ďalších vykonaných
dôkazov. Odvolaciemu súdu nebolo zrejmé ako prvostupňový súd vyhodnotil výpovede obžalovaného,
poškodenej, svedkyne M. a ďalších svedkov. Prvostupňový súd nezameral svoju pozornosť na
skutočnosť, či vykonané dôkazy preukazujú alebo nepreukazujú, že bola poškodená v rozhodnom
období znásilnená a či k tomu prišlo jeden krát alebo opakovane a pod.

16. Úlohou prvostupňového súdu bolo opätovne vykonať hodnotenie všetkých dôkazov, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní vykonané v zmysle požiadaviek odvolacieho súdu, resp. skutočností, ktoré z nich
vyplynuli a opätovne rozhodnúť.
17. Po vrátení veci prvostupňový súd nariadil hlavné pojednávanie, doplnil dokazovanie o výsluchy
obžalovaného, rodičov obžalovaného, svedkyne M. a vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom.

K výroku o vine
18. Pokiaľ ide o obžalovaným napadnutý výrok o vine, prvostupňový súd, pri dodržaní procesného
postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní o jeho
vine v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, ktoré vykonal v rozsahu nevyhnutnom pre
jeho rozhodnutie. Odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá obsahu vykonaných dôkazov, je zrozumiteľné,

logické a presvedčivé. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku v odôvodnení rozsudku podrobne
uviedol, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel (str. 3-14, 21-22), ktoré skutočnosti vzal za
dokázané (str. 23-24) a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Prvostupňový
súd sa teda dôsledne vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami vo vzťahu k otázke viny
obžalovaného. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku z

hľadiska uznania viny obžalovaného (str. 23-24), s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil.
19. Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného týkajúcimi sa nedostatku priamych dôkazov
o priebehu skutku tak, ako bol v konaní ustálený, vierohodnosti výpovede poškodenej a svedkyne
M. a zmeny v obsahu ich výpovedí, správanie poškodenej po skutku, podanie trestného oznámenia
a oznámenie napadnutia až s odstupom času, možnosť utrpenia psychickej traumy poškodenej v iných

personálnych a skutkových súvislostiach (t. j. pred skutkami), či motivácie poškodenej k obvineniu
obžalovaného zo „znásilnenia“, odvolací súd uvádza, že tieto neboli spôsobilé spochybniť skutkové
závery prvostupňového súdu vo vzťahu k vine obžalovaného a právnej kvalifikácii.20. Odvolací súd zdôrazňuje, že obžalovaný v prevažujúcej miere primárne vo svojom odvolaní namieta
hodnotenie dôkazov prvostupňovým súdom a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov
a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní.

Odvolanie je v podstate založené na opakovaných dôvodoch obhajoby obžalovaného použitej v konaní
pred prvostupňovým súdom, s ktorými sa prvostupňový súd v rozhodnutí riadne vysporiadal.
21. Úvahy prvostupňového súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, aj s ohľadom na uvedené
obhajobné námietky, mali oporu v obsahu vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne a netrpeli
žiadnou logickou chybou.

22. Aj keď obžalovaný svoju vinu popiera, je usvedčovaný výpoveďou poškodenej a svedkyne M..
Poškodená jednoznačne za agresora označila obžalovaného, popísala, akým spôsobom ju dvakrát
fyzicky napadol, stiahol jej nohavice a nohavičky a následne s ňou mal pohlavný styk, s ktorým ona
nesúhlasila, pričom svoj nesúhlas dávala počas trvania aktu dostatočne najavo. Aj napriek aktívnemu
odporu poškodenej ju obžalovaný fyzicky premohol. Obžalovaný bol v druhom prípade pristihnutý
pri znásilnení poškodenej, pričom priama svedkyňa M. na hlavnom pojednávaní popísala konanie

obžalovaného, ktorý ležal v izbe na posteli na poškodenej, predlaktím jej tlačil smerom na krk a druhou
rukou sa opieral o gauč a vykonával na nej súlož. Svedkyňa M. vypovedala, že je presvedčená, že
poškodená nesúhlasila so sexuálnym stykom, pretože v čase, keď čakala pred bytom na chodbe počula
ako poškodená kričí a volá o pomoc. Niet jediného racionálneho dôvodu spochybňovať pravdivosť
výpovede tejto priamej svedkyne. Pri existencii priameho svedka potom tvrdenie obžalovaného, že

neexistujú žiadne usvedčujúce dôkazy, nie je namieste.
23. Pri osobne orientovanom a navyše sexuálne motivovanom trestnom čine je vždy významným
dôkazom výpoveď poškodenej osoby, teda obete trestného činu. Poškodená ako svedok vypovedala
pod prísahou, po poučení o dôsledkoch krivej prísahy a svojou výpoveďou presvedčila súd o tom,
že bola obeťou znásilnenia (že so súložou dobrovoľne nesúhlasila a že sa bola na nej vykonaná

za použitia násilia). Prvostupňový súd nemal dôvod spochybňovať pravdivosť výpovede poškodenej,
nakoľko znalkyňa z odboru psychológie Mgr. Katarína Bieliková, ktorá poškodenú vyšetrila, v závere
znaleckého posudku č. 30/2019 aj vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že výpoveď
poškodenej možno považovať za vierohodnú a jej osobu za dôveryhodnú. Nezistila u nej žiaden sklon
fabuláciám ani nevedomím konfabuláciám. Znalkyňa vypovedala, že poškodená je schopná správne

vnímať, zapamätať si udalosti, ktoré prežila. Ďalej uviedla, že s poukazom na nízku úroveň pamäťových
funkcii je poškodená schopná opakovane rovnako vypovedať len o tých udalostiach, ktoré naozaj
prežila a boli silne emočne podfarbené, buď negatívne alebo pozitívne. V prípade poškodenej sa
jedná o veľmi jednoduchú simplexnú osobnosť so zníženým intelektom, nie je schopná opakovane
uvádzať tie isté skutočnosti, je schopná to jednorazovo vymyslieť, ale nie je schopná to opakovane

reprodukovať. Vzhľadom na uvedené zistenia ohľadom osobnosti poškodenej a jej vierohodnosti a
skutočnosť, že poškodená vypovedala na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní v zásade
a v podstatných okolnostiach a skutočnostiach rovnako, nemá ani odvolací súd dôvod spochybňovať
výpoveďpoškodenej.Pokiaľajpoškodená(alebosvedkyňaM.),načopoukazovalaobhajobavodvolaní,
vypovedali v rôznych fázach trestného konania rozdielne, tento rozdiel alebo rozpor nebol v podstatných

častiach ich výpovedí (v skutkových okolnostiach, ktoré majú trestnoprávnu relevanciu), ale v detailoch
(bod 5.3, 5.4, 6.3 – 6.5 tohto uznesenia), čo možno prisudzovať plynutiu času a oslabeniu pamäťovej
stopy v dôsledku prirodzeného zabúdania, kedy môžu byť s odstupom času výpovede ochudobnené
o detaily alebo časovú presnosť udalosti. Pri takom dlhom časovom odstupe je teda pravdepodobné,
že si človek nemusí pamätať presne všetky detaily, navyše, v situácii, že ide o udalosti, ktorými bol

traumatizovaný.
24. Znalkyňa Mgr. Katarína Bieliková počas svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní taktiež uviedla, že
v čase vyšetrenia mala poškodená z obžalovaného strach, nebola schopná sa mu vzoprieť, brániť sa,
mala obavu z toho, že ju môže znásilniť alebo ublížiť jej priateľovi (počas vyšetrenia sa to manifestovalo
v neverbálnych prejavoch - triaška, plač, úzkosť, červenanie a opakovane to aj verbalizovala). Negatívne

pocity a prežívanie vo vzťahu k obžalovanému zo strany poškodenej potvrdila aj svedkyňa M., ktorá
vypovedala, že spočiatku mali medzi sebou dobrý vzťah (obžalovaný a poškodená), neskôr sa to začalo
zhoršovať, keď jej obžalovaný písal alebo volal ostala z toho nervózna, keď prišla z práce odmietala
jesť, nespávala, od poškodenej sa dozvedela, že na ňu obžalovaný kladie psychický a citový nátlak,
pričom po znásilneniach jej poškodená povedala, že požila rôzne tabletky, nechcela už obžalovaného

stretávať a chcela sa preto zabiť.
25. Na podporu tvrdení o vierohodnosti výpovede poškodenej a jej dôveryhodnosti odvolací súd
poukazuje na záver znaleckého posudku č. 57/2019 z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria
a výpoveď znalca MUDr. Maroša Uhrína, ktorý tento znalecký posudok spracoval. Uviedol, že včase žalovaného skutku poškodená trpela duševnou poruchou - úzkostne depresívnou poruchou a
neurasténiou. V danom prípade sa nejedná o ťažkú duševnú poruchu v zmysle psychózy alebo
organického poškodenia. Napriek tomu, že poškodená trpela uvádzanou duševnou poruchou, tak

v čase vyšetrovacieho deliktu nedohľadal podklady k tomu, že by nejakým forenzne podstatným
alebo významným spôsobom mala ovplyvňovať jej schopnosť vnímať a následne reprodukovať
prežité udalosti. Znalec v čase vyšetrenie poškodenej t.j. dňa 11.09.2019 zistil, že poškodená trpí
posttraumatickou stresovou poruchou, avšak prítomnosť tejto poruchy nemá ani v súčasnej dobe u nej
žiadny forenzne podstatný alebo významný vplyv na schopnosť vnímať a reprodukovať prežité udalosti.

V čase znaleckého vyšetrenia teda poškodená bola schopná správne reprodukovať prežité udalosti.
26. Odvolací súd v súvislosti s odvolacou námietkou obžalovaného (bod 5.5 tohto uznesenia) poukazuje
na vyjadrenie znalca, že poškodená aj pred rokom 2019 trpela obdobnou duševnou poruchou -
úzkostne depresívnou poruchou a neurasténiou, pričom sa jedná len o podobné duševné poruchy
ako posttraumatická porucha, avšak až v dôsledku prežitého znásilnenia došlo u poškodenej k zmene
duševného stavu, kedy sa u nej vyvinula aj posttraumatická stresová porucha.

27. Odvolací súd vzhľadom na znalecké závery konštatuje, že výpoveď poškodenej bola dostatočne
presvedčivá a nechýbala jej logika v opise spôsobu, akým sa mal skutok stať. Na tomto mieste je
potrebné pripomenúť, že spomienky obete sexuálneho zločinu síce môžu byť mimoriadne nepríjemné,
avšak väčšinou je práve výpoveď obete jediným priamym usvedčujúcim dôkazom znásilnenia a preto
je podstatné, aby výpoveď poškodenej obete bola v hlavných a podstatných dejových momentoch

jednoznačná. Odvolací súd po vyhodnotení výpovede poškodenej, napriek citlivosti popisovaného
trestného činu sexuálneho charakteru konštatuje, že dokazovaním bolo preukázané, že poškodená už
od prvotnej výpovede na polícii až po výpoveď na hlavnom pojednávaní vypovedala v podstatných
skutkových okolnostiach rovnako. Dokazovanie minulých skutkových okolností vrátane ich popisu je
limitované u každého jednotlivca jeho biologickými, psychologickými a sociálnymi danosťami.

28. Pokiaľ obhajoba poukazuje na časový odstup medzi skutkami a ich neskorým oznámením
poškodenou orgánom činným v trestnom konaní či iným osobám, odvolací súd tieto námietky považuje
za nedôvodné a nespôsobilé narušiť vierohodnosť alebo dôveryhodnosť poškodenej. Skutkové závery
prvostupňového súdu nie je spôsobilý spochybniť časový odstup od predmetného skutku do podania
trestného oznámenia, ktorý možno odôvodniť spôsobom reakcie a vysporiadavania sa poškodenej (vôľa

vytesniť prežité udalosti) s konaním obžalovaného, ktorému bola vystavená. Aj znalkyňa MUDr. Katarína
Bieliková (síce vo vzťahu k schopnosti poškodenej pamätať si presný dátum a čas znásilnenia) uviedla,
že pri posttraumatickej stresovej poruche, ktorou poškodená trpí, má jedinec tendenciu vyhýbať sa
činnostiam a situáciám, ktoré pripomínajú prežitú traumu, napriek tomu alebo práve preto, že tieto
spomienky bývajú prítomné ako dotieravé a nepríjemné reminiscencie. Uvedený záver potvrdzuje aj

vyjadrenie poškodenej na hlavnom pojednávaní, že oblečenie, ktoré mala na seba počas nedobrovoľnej
súlože vyhodila z dôvodu, že chcela na skutok zabudnúť. Aj svedkyňa M. na hlavnom pojednávaní
uviedla, že sa poškodená udalosť bála oznámiť a chcela na ňu zabudnúť.
29. Skutočnosť, že gynekologickou prehliadkou neboli u poškodenej zistené zranenia, keďže táto bola
vykonaná po približne týždni od posledného skutku, nevylučuje, že sa skutok nestal, rovnako ako

skutočnosť, že poškodená oblečenie (teda dôkazy) zo skutku vyhodila.
30. Obhajoba ďalej namieta vierohodnosť svedkyne M., poukazuje na rozpory v jej výpovediach a na
skutočnosť, že neoznámila spáchanie trestného činu znásilnenia, keď o ňom vedela a že nezabránila
poškodenej vo vyhodení oblečenia. Tieto skutočnosti ale podľa názoru odvolacieho súdu neznižujú
vierohodnosť svedkyne M.. Pokiaľ sa poškodená rozhodla zbaviť predmetného oblečenia, svedkyňa M.

jej podľa názoru odvolacieho súdu nemohla nijako brániť, nemohla ju prinútiť k oznámeniu znásilnenia
alebokponechaniuoblečeniaalebojej(príp.násilím)zabrániťvjehovyhodení.Navyševčasevyhodenia
oblečenia poškodená nechcela skutok oznámiť, k tomuto rozhodnutiu došlo až neskôr, vplyvom lekára
poškodenej,svedkyneM.asvedkaA..Jetrebatiežpoukázaťnato,žeoneskorenéohláseniasexuálnych
trestných činov nie sú ničím výnimočným, keďže poškodené bývajú po skutku často zmätené, v šoku

alebo cítia vinu za to, čo sa stalo. V niektorých prípadoch môžu prevládať u poškodených pocity hanby
či strachu z ďalšieho správania páchateľov, pričom u každého jednotlivca je reakcia na traumatizujúci
zážitok rôzna. Obdobne to môže platiť aj pri svedkoch trestných činoch, u ktorých môže taktiež nastať
predovšetkým pocit strachu. To platí aj v uvedenom prípade. Svedkyňa M. uviedla, že mala strach
z obžalovaného, keďže tento je fyzicky silný, dokonca ju mal sledovať a poškodená opakovane uviedla,

že chcela zabudnúť na to, čo sa stalo.
31. Namietané rozpory vo výpovedi svedkyne M. možno rovnako ako u poškodenej odôvodniť
časovým odstupom od spáchaného skutku, pričom detaily (kto kedy prišiel, kto čo povedal, kto mal čo
oblečené alebo vyzlečené) nepovažuje odvolací súd za podstatné okolnosti, ktoré by spochybňovalidôveryhodnosť výpovede svedkyne M. a jej osoby. Odvolací súd nezistil, pričom ani obhajoba
nepoukázala na žiadny racionálny dôvod, prečo by si svedkyňa M. vymyslela skutočnosti, o ktorých
vypovedala, neboli u nej zistené ani žiadne osobné záujmy, či motív na také konanie, príp. aký by mala

prospech z klamlivej výpovede.
32. Vo všeobecnosti vyhodnotil odvolací súd výpoveď svedkyne M. ako vierohodnú. Aj napriek jej vzťahu
kpoškodenej,ktorýmožnocharakterizovaťakopriateľský(bolispolubývajúce),akobolovyššieuvedené,
nebola zistená žiadna účelovosť alebo dôvodnosť vypovedať v prospech poškodenej. Svedkyňa M.
bola schopná priamo svojimi zmyslami vnímať priebeh určitej udalosti vo vonkajšom svete, ktorej bola

svedkom, čo odvolací súd usudzuje zo spôsobu jej reprodukcie, kedy v monologickej časti výpovedí
v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní sa tieto v podstate zhodovali, v jej výpovedi
nebola prítomná protirečivosť či inkonzistentnosť, na otázky strán trestného konania odpovedala, pričom
tieto výpovede sú zhodné a podporené výpoveďou poškodenej, o ktorej vierohodnosti nemá odvolací
súd žiadne pochybnosti. Celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti
tvrdených (preukazovaných) skutočností svedkyňou M.. Vierohodnosť výpovede svedkyne M. navyše

nespochybňujú ani iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy.
33. Pokiaľ obhajca poukazuje na skutočnosť, ku ktorej došlo po napadnutiach poškodenej zo strany
obžalovanéhoasíce,žeobžalovanýpoškodenejposkytolpomocprijejzdravotnýchproblémoch(bod6.8
tohto uznesenia), uvedené odvolací súd nepovažoval za dôkaz toho, že k znásilneniam poškodenej zo
strany obžalovaného nedošlo. Táto skutočnosť nemá vo vzťahu k prejednávenej veci žiadnu relevanciu

a nepreukazuje nedopustenie sa žalovaného skutku voči poškodenej. Rovnako odvolacie námietky
týkajúce sa motivácie poškodenej na obvinenie obžalovaného zo „znásilnenia“ považuje odvolací súd
za nedôvodné a iba za účelovú, a s ohľadom na zistený skutkový stav veci aj nelogickú, obranu
obžalovaného(bod6.12tohtouznesenia).Uvedenéodvolacísúdvnímaakosnahuobžalovanéhovyviniť
sa zo skutku predložením vlastnej verzie priebehu a motívu udalostí, ktoré však nie sú preukázané

žiadnymi dôkazmi. Aj napriek tomu, že napadnutie obžalovaného bolo zadokumentované a obžalovaný
predložil dôkazy, že k tomuto došlo, a aj svedok A. o tomto napadnutí vypovedal, odvolací súd je názoru,
že táto udalosť, vzhľadom na vyššie uvedené usvedčujúce dôkazy, nie je spôsobilá spochybniť prijaté
skutkové závery prvostupňového súdu.
34. Prvostupňový súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že

skutok sa stal a vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná. Poškodená od počiatku vyšetrovania
konštantne opisovala podstatný priebeh skutkov, kde a ako k nim malo dôjsť a označuje ich páchateľa.
Toto neskôr oznámila aj svojmu lekárovi či priateľom, pričom odvolací súd u nej nezistil dôvod, prečo
by o tom klamala a čo by tým dosiahla.
35. Odvolací súd preto uzavrel, že súhrn vykonaných dôkazov vyznievajúcich v neprospech

obžalovaného, ktoré na seba nadväzovali a dopĺňali sa, berúc do úvahy ich rozsah a dôkaznú silu,
nielenže vyvrátil obhajobu obžalovaného, ale zároveň spoľahlivo preukázal, že obžalovaný spáchal
skutok tak, ako bol ustálený, tento bol správne právne kvalifikovaný a obžalovaný je zaň trestne
zodpovedný.
36. Z uvedených dôvodov výrok o vine obžalovaného zo spáchania zločinu znásilnenia podľa § 199

ods. 1 Trestného zákona nevzbudzuje žiadne dôvodné (rozumné) pochybnosti, preto odvolací súd
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol. Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní
bolo spoľahlivo preukázané, že obžalovaný dvakrát násilím vykonal na poškodenej súlož, a to aj
napriek jej aktívnemu odporu. Tým nepochybne naplnil skutkovú podstatu vyššie uvedeného zločinu, zo
spáchania ktorého bol uznaný za vinného. Žiadny z vykonaných dôkazov ani podľa názoru odvolacieho

súdu nespochybnil priebeh skutku tak, ako bol ustálený prvostupňovým súdom, pričom obžalovaný
nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, preto prvostupňový súd správne dospel k záveru, že
vina obžalovaného bola bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná.
37. V závere odvolací súd uvádza, že skutočnosť, že obžalovaný sa nestotožňuje so skutkovými a
právnymi názormi prvostupňového súdu v napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací

súdkzáveruozjavnejneodôvodnenosti aleboarbitrárnostizáverovvyslovenýchprvostupňovýmsúdom.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v

dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto
je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery
prvostupňového súdu.
K výroku o treste38. Pokiaľ ide o výrok o treste, po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Trestného
poriadku, odvolací súd zistil, že trest odňatia slobody uložený obžalovanému napadnutým rozsudkom
je neprimerane mierny a preto čiastočne odvolaniu prokurátora vyhovel.

39. Preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku
vo veci rozsudkom sám, tak ako je to uvedené v jeho výrokovej časti.
40. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd pri ukladaní trestu prihliadol na
všetky podstatné skutočnosti, na ktoré bol povinný podľa Trestného zákona prihliadnuť. V tomto smere

v podrobnostiach odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku na strane č. 26-27.
Prvostupňový súd správne u obžalovaného nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť ani priťažujúcu
okolnosť,apretovychádzalpriukladanítrestuobžalovanémuzozákladnejtrestnejsadzby5až10rokov.
41. Prvostupňový súd správne dospel k záveru, že uloženie trestu, čo i len na dolnej hranici trestnej
sadzby vo výmere 5 rokov, by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a zároveň na zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačí aj trest kratšieho trvania. Odvolací súd však zistil iné dôvody, ktoré ho

viedli k použitiu moderačného ustanovenia uvedeného v paragrafe 39 ods. 1 Trestného zákona.
Osobnostnécharakteristikyobžalovaného,akoajjehotrestnáminulosť,niesúpodľanázoruodvolacieho
súdu skutočnosťami, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej
sadzby. Naopak, ide o okolnosti bežného charakteru, ktoré sa svojou povahou nijak zvlášť nevymykajú
bežným situáciám alebo okolnostiam, ktoré sa vyskytujú v podobných vzťahoch, v akých sa nachádzali

obžalovaný a poškodená.
42. Okolnosťou, ktorá podľa názoru odvolacieho súdu podmieňuje použitie ustanovenia § 39 ods. 1
Trestného zákona, je uplynutie času od spáchania žalovaného trestného činu do vydania odsudzujúceho
rozhodnutia. Žalovaný skutok sa stal koncom mesiaca január 2019 a rozhodnutie odvolacieho súdu o
vine obžalovaného bolo prijaté na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu polovici mesiaca máj 2025.

Od spáchania trestného činu tak uplynulo viac ako 6 rokov, pričom z obsahu súdneho spisu nie je
preukázané, že by na dĺžke tohto konania mal podiel obžalovaný svojim obštrukčným alebo iným
správaním, ktoré by neúmerne predĺžilo dĺžku trestného stíhania. Odvolací súd vychádzal z toho,
že dĺžka konania, ktoré trvalo viac ako 6 rokov nebola vynútená obťažnosťou veci alebo postojom
obžalovanému k trestnému stíhaniu, pričom však táto dĺžka neprimerane presahuje dĺžku konania

v porovnateľných veciach. Táto skutočnosť, v zmysle ustálenej judikatúry, je dôvodom na možné
použitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona (viď napríklad
rozhodnutie zverejnené pod R 10/2011).
43.Pretoajodvolacísúdpristúpilkaplikáciiinštitútumimoriadnehozníženiatrestupodľa§39ods.1,ods.
3 písm. d) Trestného zákona. Ako je zrejmé z § 39 ods. 1 Trestného zákona, aplikácia mimoriadneho

zníženia trestu je prejavom sudcovskej individualizácie trestu a diskrečného oprávnenia konajúceho
súdu.
44. Aj napriek tomu, že sa prokurátor nestotožňuje s aplikáciou uvedeného mimoriadneho inštitútu, aj
odvolací súd má za to, že v prípade obžalovaného, sú splnené podmienky na jeho aplikáciu. V prípade
obžalovanéhonejdeokriminálnenarušenúosobnosť,nebadaťunehokriminálnesklonyalebotendenciu

k porušovaniu právnych noriem, s výnimkou jedného odsúdenia (v roku 2008) a 8 priestupkov na úseku
cestnej premávky, vedie riadny život, nebol odsúdený či postihnutý za násilné správanie a je riadne
zamestnaný. V konaní nebola u obžalovaného zistená závislosť na návykových látkach, či alkohole,
pričom zo záverov znaleckého posudku MUDr. Jolany Múdrej nevyplynuli agresívne sklony či útočné
fyzické prejavy agresivity alebo sexuálne deviácie. Preto možno uzavrieť, že i uloženie trestu pod dolnú

hranicu trestnej sadzby môže tomto prípade postačovať na zabezpečenie ochrany spoločnosti.
45. Vzhľadom na tieto skutočnosti považuje odvolací súd mimoriadne zníženie trestu síce za
odôvodnené, nie však až v takej miere, ako to učinil prvostupňový súd. Na rozdiel od prvostupňového
súdu má odvolací súd za to, že uložený trest na samej spodnej hranici, ktorú možno uložiť pri tomto
trestnom čine, resp. pri sadzbe za zločin znásilnenia, pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu vo

výmere 2 roky s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, je neprimerane
mierny, preto sám rozhodol tak, že obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 roky v jeho
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 rok. Odvolací súd
považuje takto uložený trest za primeraný, ktorý zohľadňuje všetky zákonom stanovené pravidlá pre
ukladanie trestov a zodpovedá aj požiadavke individuálnej a generálnej prevencie a zároveň zohľadňuje

spôsob spáchania skutkov, ich závažnosť a následok. Pre naplnenie účelu takzvanej individuálnej
prevencie je potrebné pôsobiť na páchateľa hrozbou prísnejšieho trestu odňatia slobody, ktorého
vykonanie mu hrozí v prípade, že nebude viesť skúšobnej dobe riadny život. Takéto pôsobenie jezároveňpotrebnérealizovaťpočasdlhšejskúšobnejdoby,než,ktorúurčilprvostupňovýsúdnapadnutým
rozsudkom.
46. Na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného nepovažuje ani odvolací súd

prokurátorom navrhovaný nepodmienečný trest odňatia slobody v súčasnej dobe za nevyhnutný a táto
bude dosiahnutá i bez jeho priameho výkonu, a to s poukazom na skutočnosti uvedené v bodoch 42.
a 44. tohto uznesenia. V uvedenom prípade má odvolací súd za to, že podstatné je hlavne to, aby bol
obžalovaný opätovne po určitý čas vedený k riadnemu životu, nakoľko nezistil žiadne skutočnosti, ktoré
by vyžadovali izolovanie obžalovaného od spoločnosti výkonom trestu odňatia slobody. Bude následne

vecou obžalovaného, aby v priebehu skúšobnej doby viedol riadny život, inak súd rozhodne, že trest
vykoná.
47. Odvolací súd taktiež, rovnako ako prvostupňový súd, uložil obžalovanému primerané obmedzenie
a povinnosť aj pokiaľ ide o osobu poškodenej, a to konkrétne obmedzenie v rámci skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodenou v
akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými

obdobnými prostriedkami a zároveň príkaz nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 30
metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia.
48. Ich uloženie považoval odvolací súd za nevyhnutné, a to s ohľadom na charakter trestnej činnosti
a z dôvodu zabezpečenia ochrany poškodenej a minimalizovanie potenciálnej možnosti zhoršenia jej
psychického stavu, ktorý si z dôvodu konania obžalovaného vyžadoval jej liečbu pre posttraumatickú

stresovú poruchu. Vo vzťahu k osobe poškodenej je potrebné mať na zreteli práve preventívny charakter
týchto obmedzení a povinností. Ich uloženie okrem toho môže prispieť k dosiahnutiu účelu trestu.
49. Sumarizujúc všetky skutočnosti významné čo do výroku o treste, odvolací súd konštatuje, že
obžalovanému bol uložený prísnejší podmienečný trest odňatia slobody, ktorý však nemožno z hľadiska
dosiahnutia účelu trestu považovať za neprimeraný. Naopak, jeho uloženie odzrkadľuje a zohľadňuje

všetky zásady pre ukladanie trestov vrátane zabezpečenia účinnej ochrany spoločnosti a v tomto smere
ho možno považovať za adekvátny.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.