Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 10, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoCsp/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123210332
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123210332.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov

JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobkyne I. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, právne zastúpenej JUDr. Jurajom Dziakom, advokátom so sídlom
Vajanského 26, Prešov, proti žalovanému IFIS investiční fond, a.s., so sídlom Čechyňská 419/14a,
Trnitá, Brno, Česká republika, IČO: 24 316 717, právne zastúpenému Nosko & Partners s.r.o., so sídlom
Podjavorinskej 2, Bratislava, IČO: 36 860 107, o zdržanie sa vykonávania zrážok zo mzdy a iných
príjmov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 02.10.2024 č.k. 32Csp
41/2023 - 87, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni sa priznáva proti žalovanému náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vykonávania
zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.05.2021
uzatvorenejnazabezpečeniepohľadávkyzoZmluvyoúverezodňa25.05.2021avykonávaniazrážokzo
mzdy a iných príjmov žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 24.06.2021 uzatvorenej
na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere zo dňa 24.06.2021. Žalobkyni priznal voči žalovanému

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.05.2021 a zo dňa
24.06.2021 sú zmluvami spotrebiteľskými. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ
vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci za zmluvných
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemal možnosť tieto podmienky
individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie

podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách,
ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a
preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s
dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby
koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má
vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie

zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

3. Dohoda o zrážkach zo mzdy je inštitútom civilného práva, pričom ide o zabezpečovací prostriedok
peňažnej pohľadávky, uzavretý medzi dlžníkom a veriteľom, na ktorý sa vzťahujú všeobecnéustanovenia o právnych úkonoch v zmysle ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. V dohode
o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka definovaná presne a úplne, musí označovať
označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, výšku zabezpečenej pohľadávky, výšku dohodnutých

zrážok a podľa § 5a ods. 1 o ochrane spotrebiteľa je prípustné zabezpečenie záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ak bola dohoda uzavretá vo forme osobitnej
listiny, pričom spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

4. Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje pohľadávku, ktorá vznikla z poskytnutého spotrebiteľského

úveru, je akcesorickej povahy k hlavnému záväzku, ktorý je spotrebiteľský. Medzi stranami nebolo
sporné, že uzavreté zmluvy o úvere sú spotrebiteľskými, že žalobkyni boli poskytnuté z titulu úveru
peňažné prostriedky, a že došlo aj k uzavretiu dohôd o zrážkach zo mzdy. Inštitút o zrážkach zo mzdy
a iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie, a to na
základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Obsahom Dohody je súhlas dlžníka, aby platca z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške

a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká právo, by po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky
zo mzdy dlžníka a boli mu zamestnávateľom vyplácané. Účinnosť Dohody nastáva okamihom, kedy je
predložená dlžníkovmu platcovi mzdy, ktorý síce nie je účastníkom tejto Dohody, je však podľa zákona
povinný na základe Dohody vykonávať od tej doby zrážky a vyplácať ich veriteľovi až do úplného
uspokojenia pohľadávky. Musí pritom dbať, aby zrážky nepredstavovali viac, než pripúšťa zákon a pri

prípadnom poklese mzdy dlžníka ich v zodpovedajúcom rozsahu znížiť (pozri rozsudok NS zo dňa 19.
12. 2007, sp. zn. 25Cdo/140/2006).

5. Je teda nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom, pri realizácii
ktorého sa však nesmie opomenúť ochrana spotrebiteľa v prípade, ak táto mala zabezpečiť pohľadávku

plynúcu z úveru, ktorú žalobca podpísal a uzavrel ako spotrebiteľ. Úprava spotrebiteľskej zmluvy
tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom
spotrebiteľského práva. Na ochranu spotrebiteľa boli prijaté viaceré osobitné právne normy, ako aj
napríklad zákon o ochrane spotrebiteľa. Rovnako boli prijaté Smernice a Nariadenia, ktoré sa týkajú
problematiky ochrany spotrebiteľa. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ je potrebné vykladať vo svetle

zákonov nielen ustanovenia národného práva implementujúce napríklad Smernice, ale tiež národné
právo ako celok, pričom vnútroštátny súd je povolaný k výkladu národného práva v čo najväčšom
možnom rozsahu vo svetle textu a účelu Smerníc (ide o tzv. nepriamy účinok smerníc). Pri naplnení
cieľa Smerníc predovšetkým článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je nutné chrániť postavenie spotrebiteľa a nastolenie

rovnováhy,ktorútá-ktorázmluvaupravujemedziprávamiapovinnosťamizmluvnýmstrán,atovzáujme
skutočnej rovnováhy. Preto pri výklade príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, týkajúcich
sa spotrebiteľa a ustanoveniach zákona o ochrane spotrebiteľa, je nutné vychádzať z rozšíreného
výkladu definície spotrebiteľskej zmluvy, ktorej znakom je, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, t. j. je potrebné kvalifikovať

ako spotrebiteľskú zmluvu každú zmluvu, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Je tak povinnosťou súdu reflektovať na obsah a účel európskej ochrany spotrebiteľa,
obsiahnutý v príslušných smerniciach, keďže žalujúca strana sa domáhala ochrany svojich ústavných
práv.

6. Žalovaný napriek výzve nepreukázal, či a akým spôsobom overoval schopnosť žalobkyne splácať
poskytnuté úvery, pričom z vykonaného dokazovania plynie, že tomu tak nebolo. Žalobkyni bol
poskytnutý dňa 25.05.2021 úver v sume 6.500 eur a následne dňa 24.06.2021 ďalší úver vo výške 3.500
eur, pričom žalobkyňa bola zaťažená predchádzajúcimi úvermi v B. Z., a.s., a v B. Z., a.s. Žalovaný tak
zjavne nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri poskytnutí úverov žalobkyni.

7. Zmyslom ust. § 7 ods. 1 v spojení s ust. § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je
dosiahnuť, aby dodávateľ vzal do úvahy existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak aj
skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy s vysokou mierou
pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi

príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných
výdavkov mesačne taká čiastka, ktorá bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej
schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do
budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretoženie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie
a podobne. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu
spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu Zákona o spotrebiteľských

úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má
veriteľ zabezpečil sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získaní relevantných informácií
za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných
spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získaval z iných dostupných
zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a

rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také
informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorým je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od
spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne nezistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom (domácom) rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol
bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ
musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný (domáci) rozpočet a to ako stranu príjmov, tak
stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver, t.j. konkrétne príjmy

zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo
nezaopatrenédeti.Analýzaibaniektorejzostránrozpočtusamaosebekposúdeniuúverovejschopnosti
nepostačuje.

8. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v konaní nepreukázal náležité skúmanie bonity žalobkyne, poskytnuté

úvery mali byť považované za bezúročné a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. V tomto kontexte možno konštatovať, že predložené dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.05.2021
a z 24.06.2021 obchádzajú súdnu kontrolu vymáhanej pohľadávky a nemožno im priznať ochranu s
poukazom na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ide o výkon práv v rozpore s dobrými
mravmi.

9. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 251, § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1,2 C.s.p.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, na základe vykonaných dôkazov sa dospelo k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zo znenia
rozsudkuabsolútnenevyplývaakosasúdprvejinštancievysporiadalsargumentamiotom,žežalobkyňa
ani nepreukázala, aby vôbec došlo k úhradám aspoň základnej istiny úverov, pričom žalobkyňa je tak

momentálne v omeškaní s ich splácaním. Jediným cieľom šikanóznej a účelovej žaloby žalobkyne je
oddialiť povinnosť plniť splátky úverov. Žalobkyňa spláca úvery výlučne prostredníctvom zrážok zo mzdy
a neosvedčila ani naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Žiadne z ustanovení
Občianskeho zákonníka ani zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov neustanovuje, že v prípade, ak

veriteľ požaduje výkon zrážok zo mzdy, je potrebný na takýto výkon predchádzajúci súhlas súdu.

11. V danom prípade sa nejedná o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ak žalovaný vykonáva
zrážky zo mzdy žalovanej na základe platnej dohody so žalobkyňou minimálne do okamihu, kedy
nastane splatenie poskytnutých úverov v plnej výške a to aj vtedy, ak sa prvoinštančnému súdu javí, že

žalovaný v konaní nepreukázal náležité skúmanie bonity žalobkyne. Predložené dohody o zrážkach zo
mzdy neobchádzajú súdnu kontrolu vymáhanej pohľadávky a možno im priznať ochranu minimálne do
okamihu, kedy nastane splatenie poskytnutých úverov v plnej výške.

12. Aj keď mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný v konaní nepreukázal náležité skúmanie bonity

žalobkyne, následkom čoho poskytnuté úvery by mali byť považované za bezúročné a bez poplatkov
v zmysle ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., nemal priznať žalobkyni takú mieru ochrany, keď
žalovanému zakázal absolútne vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov žalobkyne, čím zamedzil
tomu, že žalovanému budú uhradené minimálne výšky poskytnutých úverov žalobkyni.13. Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

14. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalovaného nie je opodstatnené.

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. Pokiaľ ide o námietky žalovaného o porušení jeho práva na spravodlivé súdne konanie s týmito nie
je možné sa stotožniť.

17. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné

prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

18. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra
2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“.

19. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v
preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila
druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len

celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo
k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

20. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

21. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých
prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

22. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať

sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol

v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veciznemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie

však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

23. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu (článok 15 Základných
princípov Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania

vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 C.s.p.) a nie strán sporu.

24.Okremzákladnýchprincípovjehodnoteniedôkazovupravenévust.§191C.s.p.Vychádzajúcztohto
ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť
každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

25. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a

prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

26. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno

spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie

zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný

skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

27. Pokiaľ ide o záver o porušení povinnosti veriteľa vyplývajúci z ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010

Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tento je správny. Podľa tohto
ustanovenia, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený požadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti
podľa§7ods.1saúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Zahrubéporušeniepovinnostípodľa§7
ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,

výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

28.Podanímzodňa21.02.2024(č.l.52spisu)prvoinštančnýsúdvyzvalprávnehozástupcužalovaného,
aby v lehote 15 dní uviedol a zároveň preukázal, akým spôsobom žalovaný skúmal pred uzatvorením

zmluvy o spotrebiteľskom úvere schopnosť žalobkyne splácať spotrebiteľský úver a najmä akým
spôsobom skúmal príjem žalobkyne a predložil o tom dôkazy, jej výdavky na živobytie, iné záväzky
žalobkyne, osobné pomery žalobkyne a ako výsledky zistenia vyhodnotil s ohľadom na dobu, na ktorú sa
poskytovalspotrebiteľskýúver,navýškuspotrebiteľskéhoúveru,prípadnenajehoúčel.Právnyzástupca
žalovaného výzvu prevzal dňa 06.03.2024 avšak na ňu žiadnym spôsobom nereagoval. Za takejto

situáciemožnouzavrieť,žežalovanýničímprávnevýznamnýmnepreukázal,abyakýmkoľvekspôsobom
posudzoval s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobkyne splácať spotrebiteľský úver, čo nemožno
vyhodnotiť inak ako hrubé porušenie tejto povinnosti s dôsledkami, ktoré z porušenia vyplývajú, a tojednak vo forme zániku oprávnenia od spotrebiteľa požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru a jednak vo forme bezúročnosti a bezporuchovosti úveru.

29. Napriek zákonnej sankcií spočívajúcej v bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutých úverov,
žalovaný uzatvoril so žalobkyňou dve dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.05.2021 a zo dňa
24.06.2021, ktorými si zabezpečil svoju peňažnú pohľadávku v plnej výške spolu s príslušenstvom,
teda nielen do sumy poskytnutej istiny úverov, t.j. do sumy 6.500 eur poskytnutej na základe Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.05.2021 a do sumy 3.500 eur poskytnutej na základe Zmluvy o

spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.06.2021. Dohodami o zrážkach zo mzdy si tak žalovaný zabezpečil i
plnenie, na ktoré mu zákonný nárok nevznikol. Takéto bezdôvodné zabezpečenie peňažného nároku v
plnej výške nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi. O to viac to platí ak žalovaný
tieto dohody o zrážkach zo mzdy žalovanej použil a na ich základe zamestnávateľ žalobkyne vykonával
zrážky zo mzdy aj vo vzťahu k príslušenstvu istín úverov. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi
pritom priamo vyplýva z ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom

do 30.06.2024. Akýkoľvek právny úkon priečiaci sa dobrým mravom je pritom postihnutý absolútnou
neplatnosťou v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, neplatný je právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom.

30. Čo sa týka samotných dohôd o zrážkach zo mzdy, v týchto nie je uvedený platiteľ mzdy žalobkyne.

31. Náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov sú upravené v ust. § 551 Občianskeho
zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie než by

boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok
okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s
ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

32. Písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky

uzatvára veriteľ s dlžníkom. Veriteľom môže byť právnická osoba aj fyzická osoba. Pre túto dohodu
platia takisto všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka).
Obsahom dohody je súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali
veriteľovi. Zároveň veriteľovi proti tretiemu subjektu, a to platiteľovi mzdy vzniká právo na výplatu zrážok
momentom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. K predloženiu takejto dohody môže dôjsť len vtedy, ak

je platiteľ mzdy v dohode riadne identifikovaný. Z hľadiska obsahových náležitostí tak dohoda o zrážkach
zo mzdy, okrem označenia veriteľa a dlžníka, musí obsahovať i označenie platiteľa mzdy. Ak v dohodách
o zrážkach zo mzdy absentuje označenie tejto podstatnej zložky, tieto právne úkony sú neplatné pre
rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

33. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

34. Zároveň úspešnej žalobkyni majúcej v odvolacom konaní plný úspech, bola priznaná i náhrada trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2

C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

35. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).