Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 20, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoPr/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123400827
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123400827.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra

Šalamúna a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: A.
B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/X, E., právne zastúpený: F. D. G. so sídlom H. A. XX/
X, I., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody so sídlom A. XXXX/
XX, J. J., IČO: XX XXX XXX, o určenie miery zodpovednosti za pracovný úraz, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20Cpr/7/2023-170 zo dňa 15. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20Cpr/7/2023-170 zo dňa 15. októbra 2024
p o t v r d z u j e .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v
lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom č. k. 20Cpr/7/2023-170 zo dňa 15. októbra 2024 Okresný súd
Banská Bystrica (ďalej v texte aj ,,okresný súd“, resp. ,,súd prvej inštancie“) určil, že miera zavinenia
žalobcu na pracovnom úraze, ktorý sa stal dňa 04.07.2022 o 09:30 hod. v mieste výkonu práce G.
I. ústav, A. XX, XXX XX J. J., ktorú žalobca vykonával pre žalovaného, je 50 % a miera zavinenia
žalovaného na pracovnom úraze je 50 % (I. výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán

sporu nemá nárok na ich náhradu (II. výrok) .
1.1 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podanou žalobou navrhol, aby
súd určil, že miera zavinenia žalobcu na pracovnom úraze, ktorý sa stal dňa 04.07.2022 v mieste výkonu
práce G. I. K., A. XX, J. J. je 0 % a miera zavinenia žalovaného je 100 %. Žalovaný mal za to, že žaloba
je nedôvodná a navrhol ju zamietnuť.
1.2 V ďalšom obsahu napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol stručný priebeh konania a
zistený skutkový stav, na ktorý aplikoval ustanovenia § 195 ods. 1, 2 a 6 a § 196 ods. 1, 2 a 3 zákona

č. 311/2001 Z.z., Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).
1.3 Súd prvej inštancie skonštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalobca ako pomocný robotník
zaradenýnapracoviskoG.I.ústav,A.XX,J.J.počaspracovnejzmenyvčase09:30hod.dňa04.07.2022
utrpel pracovný úraz tak, ako vyplýva z Hlásenia úrazu zo dňa 07.07.2022, že od kolegu po ľavej strane
žalobcu letel úlomok súčiastky do jeho tváre a zasiahol oko a priľahlú časť tváre (rohovka ľavého oka).
Nebolo sporné, že žalobca v čase úrazu nepoužíval ochranné pomôcky, a to ochranné okuliare.
1.4 Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovi boli pri nástupe

do práce pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky, a to dňa 01.06.2022, konkrétne ochranné
okuliare, pracovné rukavice a rúško s tým, že žalobca bol poučený o povinnosti výmeny poškodeného,
opotrebovaného alebo nefunkčného ochranného prostriedku, čo potvrdil vlastnoručným podpisom.
V priebehu dokazovania nebolo zistené, že by okuliare, ktoré žalobca bol povinný používať pri svojejpráci boli poškodené alebo poškriabané a v rámci celého dokazovania nebolo zistené a preukazované,
že by žalobca požiadal žalovaného o výmenu nefunkčných alebo neudržiavaných ochranných
prostriedkov.

1.5 Povinnosť používať ochranné okuliare pri práci žalobcovi vyplývala zo Smernice o bezpečných
pracovných postupoch zo dňa 01.03.2021, ktorá upravuje bezpečné pracovné postupy pri triedení
a rozoberaní odpadov v spoločnosti I. v priestoroch žalovaného, ktorá zároveň dopĺňa interné predpisy
BOZP s cieľom znižovať riziko úrazov. V konaní nebolo preukázané, že žalobca vykonával prácu
na izolovanom pracovisku, a teda podľa súdu prvej inštancie mal povinnosť mať počas celej zmeny

nasadené ochranné okuliare. Žalobca pri práci okuliare nasadené nemal, a preto úlomok od susedného
zamestnanca mu vletel do oka a spôsobil poškriabanie rohovky.
1.6 Podľa súdu prvej inštancie žalovaný zodpovedal za to, aby zamestnanci dodržiavali právne predpisy
a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a zároveň zamestnávateľ je
povinný vyžadovať dodržiavanie týchto predpisov. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný bol
napomenutý alebo upozornený, že si má okuliare nasadiť a že pokyn zamestnávateľa neuposlúchol.

Nemôže potom uvedená skutočnosť znamenať, že len žalobca tým, že nepoužil ochranné okuliare si
zavinil sám pracovný úraz a týmto by sa zamestnávateľ zbavil zodpovednosti za úraz celkom.
1.7 Z výpovede svedkov (F. L., D. J., D. H.) bolo podľa súdu prvej inštancie jednoznačne preukázané,
že mal povinnosť nosiť ochranné okuliare počas celej pracovnej zmeny. Pokiaľ tvrdil, že ich nikdy
nepoužíval, je v rozpore so svedeckými výpoveďami a taktiež aj z výsluchu svedka D. H. bolo

preukázané, že pokiaľ niekto nemal nasadené okuliare bol vždy upozornený. V konaní nebolo
preukázané, že žalobcovi neboli poskytnuté účinné osobné ochranné prostriedky ani skutočnosť, že jeho
pracovné miesto malo byť oddelené, a teda ich používať nemusel. Takéto skutočnosti v konaní zistené
neboli ani takéto skutočnosti nepotvrdili svedkovia.
1.8 Pokiaľ žalobca za príčinu vzniku pracovného úrazu považoval skutočnosť, že bol zaradený na výkon

práce bez zreteľa na jeho zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia jeho zdravotnej spôsobilosti
na prácu, schopnosti, vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť, keď vykonával práce, ktoré
nezodpovedali jeho zdravotnému stavu s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Ružomberok
sp. zn. 4Ps/4/2009, ktorým mu bola obmedzená spôsobilosť na rozhodovanie o potrebe liečenia jeho
závislosti od psychoaktívnych látok vrátane telesných a psychických chorôb a porúch a obmedzenie

nakladať s finančnými prostriedkami nad sumu 60,- Eur a súd prvej inštancie mal za to, že pri zaradení
na vykonávanie tejto práce, kedy žalobca prejavil záujem o prácu zasadala umiestňovacia komisia dňa
31.05.2022 s tým, že zdravotný stav žalobcu bol stabilizovaný, kde uvedenú pracovnú činnosť mohol
vykonávať aj pri svojej zdravotnej anamnéze, o čom bol poučený a informovaný a súhlasil. Jediná
limitácia bola zaradenie na pracovisko s vysokým stupňom fyzickej náročnosti. Podľa súdu žalobca

nebol zaradený na pracovisko s vysokým stupňom fyzickej náročnosti, nevykonával prácu zlatníka ako
uvádzal, ale prácu manipulačného robotníka s tým, že rozoberal súčiastky z ktorých triedil kovy.
1.9 Žalobcovi bola rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. 3Ps/4/2021 zo dňa 27.09.2022
navrátená spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a uvedenému rozhodnutiu predchádzalo
posúdenie jeho aktuálneho zdravotného a duševného stavu a bol vyhotovený znalecký posudok s tým,

že vyšetrenie žalobcu bolo vykonané dňa 15.06.2022 a znalec nezistil duševné ochorenie tzv. psychózu,
ale zmiešanú poruchu osobnosti, ktorá je považovaná za poruchu trvalú, liečbou neovplyvniteľnú
a závislosť od viacerých návykových látok, ktorá je celoživotná, aktuálne v štádiu remisie, avšak napriek
pretrvávajúcemu riziku recidívy bolo navrhnuté, aby nebol obmedzený v oblasti rozhodovania o potrebe
liečenia závislosti od psychoaktívnych látok vrátane telesných a psychických chorôb a porúch, ak vznikli

v súvislosti s ich užívaním, keďže netrpí takou duševnou poruchou, pre ktorú by nemohol preberať
zodpovednosť za svoje správanie a jeho dôsledky a pre ktorú by nemohol nakladať s finančnými
prostriedkami nad sumu 60,00 € a zároveň je schopný reálne posudzovať vyhodnocovať a uvažovať tak,
ako je potrebné bez patologických vplyvov, funguje spoľahlivo, kontakt s realitou je zachovaný, chýba
mu empatia, je ovládaný skôr pudovou zložkou v zmysle zabezpečiť si v prvom rade svoje potreby, ktoré

uspokojuje okamžite, neskôr povrchnejší materiálne založený. V konaní neboli zistené skutočnosti, na
ktoré žalobca poukazoval v žalobe, že pri zaradení na uvedené pracovisko nebol zohľadňovaný jeho
zdravotný stav.
1.10 Súd prvej inštancie vo veci rozhodol, keďže nebolo sporné, že sa jedná o pracovný úraz, že
miera zavinenia žalobcu na pracovnom úraze je 50 % a miera zavinenia žalovaného na pracovnom

úraze je 50 % z dôvodu, že žalobca nepoužíval riadne prevzaté ochranné osobné pracovné pomôcky,
konkrétne ochranné okuliare, čo spôsobilo jeho pracovný úraz s tým, že žalobca sa nevyvinil, keďže
v konaní nebolo preukázané, že v deň keď sa stal úraz bol žalobca napomenutý alebo mu bol daný pokyn
na použitie ochranných okuliarov, keďže tieto používať mal počas celej pracovnej zmeny a dozor napracovisku má zabezpečiť v prípade, že ich nepoužíva, aby si ich nasadil, aby sa tým vylúčila možnosť
úrazu.
1.11 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP

a vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania vzhľadom na polovičný úspech
v konaní.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v celom
rozsahu z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1 Namietal, že pre úplné zbavenie zodpovednosti sa zamestnávateľa za pracovný úraz podľa §
196 ods. 1 písm. a/, resp. pre čiastočné zbavenie zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz
podľa § 196 ods. 2 písm. c/ Zákonníka práce je potrebné, aby zamestnávateľ preukázal, že jedinou
príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojim
zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a
preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali (úplné
zbavenie zodpovednosti za škodu), resp. ak zamestnávateľ preukáže, že postihnutý zamestnanec
porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a že toto porušenie bolo

jednou z príčin škody (čiastočné zbavenie zodpovednosti za škodu). Uvedené podmienky pre liberáciu
zamestnávateľa sú kumulatívne, t.j. pri nesplnení niektorej z nich sa zamestnávateľ zodpovednosti
nemôže účinne zbaviť.
2.2 Tvrdil, že v konaní nebolo sporné, že v deň, keď sa stal úraz, nebol žalovaný napomenutý žalobcom
ani mu nebol daný pokyn na použitie ochranných okuliarov, tak ako nebolo sporné, že žalobca počas

cca. troch týždňov práce rovnako nebol napomínaný, aby používal ochranné okuliare. Sporným podľa
názoru žalobcu ostalo, či na danom pracovisku bola povinnosť používať ochranné okuliare, a teda či
sa jednalo o pracovisko izolované alebo neizolované a s tým spojené aj zaradenie žalobcu na prácu,
keď žalobca tvrdil, že bol zaradený do X-XXXX ako „I.“, svedkyňa D. J. uviedla, že bol zaradený ako
„D. E.“. Namietol, že jednoznačný doklad o tom na akú prácu bol žalobca skutočne zaradený zo strany

žalovaného predložený nebol.
2.3 Namietol nedostatočné pracovné podmienky u žalovaného spočívajúce v neoddelení pracovného
miesta žalobcu od ostatných pracovných miest. S poukazom na § 5 ods. 2 písm. b/, d/, g/ a h/ zákona č.
124/2006 Z. z. vyjadril názor, že žalovaný si všeobecné zásady prevencie dôsledne nesplnil, zanedbal
posúdenie rizík pri výbere a používaní pracovných postupov, pričom poskytovaním individuálnych

ochranných opatrení tieto uprednostnil pred kolektívnymi. Pracovisko, na ktorom žalobca utrpel úraz
nebolo navrhnuté tak, aby boli zohľadnené všetky riziká a vylúčené alebo zmiernené účinky škodlivých
faktorov práce, najmä jednotvárnej práce pre žalobcu ako zamestnanca. Považoval za preukázané,
že pracoviská na rozbíjanie elektroodpadu neboli navrhnuté tak, aby sa eliminovala možnosť vzniku
pracovných úrazov, najmä neboli zabezpečené proti odletujúcim úlomkom z pravej alebo ľavej strany.

Elementárnou úlohou zamestnávateľa je zabezpečiť, aby pri práci nebolo poškodené fyzické ani
psychické zdravie zamestnanca (§ 6 ods. 1 písm. d/ a e/ zákona č. 124/2006 Z. z.).
2.4 Ďalej poukázal na neudržiavanie osobných ochranných pracovných prostriedkov žalovaným v
používateľnom a funkčnom stave. Poukázal pri tom na § 6 ods. 2 písm. c/ zákona č. 124/2006 Z.
z. a namietol, že žalovaným prezentovaná obrana spočívajúca v tvrdení, že „žalobca bol poučený

o povinnosti výmeny poškodeného, opotrebovaného alebo nefunkčného OOPP“, resp. „žalobcovi OOPP
pridelil a zabezpečil možnosť výmeny nefunkčných OOPP, ak by bola zo strany žalobcu požiadavka
vznesená“ je v rozpore so všeobecnými povinnosťami zamestnávateľa udržiavať osobné ochranné
pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie alebo inak
povedané, žalovaný ako zamestnávateľ nemôže prenášať plnenie svojich povinností vyplývajúcich mu

z ustanovení zákona č. 124/2006 Z. z. na žalobcu ako zamestnanca. V zmysle uvedeného sú preto
v rozpore s touto povinnosťou žalovaného aj ním predložené ustanovenia „Smernice o bezpečných
pracovných postupoch“. Podľa neho bolo povinnosťou žalovaného ako zamestnávateľa po skončení
alebo pred začiatkom pracovnej zmeny OOPP skontrolovať, či sú vo funkčnom stave, nie len vykonať
formálne poučenie žalobcu ako zamestnanca o povinnosti ich používať. Zaužívaný postupu kontroly

funkčného stavu OOPP u žalovaného považoval za rozporný s § 6 ods. 2 písm. c/ zákona č. 124/2006
Z.z., realizovaný formálne a povrchne.
2.5 Napokon namietol, že žalobca bol žalovaným zaradený do práce bez toho, aby sa prihliadlo na
jeho zdravotný stav, využitie pracovnej kvalifikácie a plnenie cieľov programu zaobchádzania. Namietolpravdivosť záverov uvedených v stanovisku ústavného lekára, z ktorého má vyplývať, že „žalobca nie
je ani plný, ani čiastočný invalidný dôchodca a jeho zdravotný stav bol posúdený podľa zaradenia na
dané pracovisko v čase pracovného zaradenia a vyhodnotený ako stabilizovaný. Konkrétnu pracovnú

činnosť, na ktorú bol zaradený mohol vykonávať aj pri svojej zdravotnej anamnéze. Jediná limitácia
menovaného v danom čase bolo zaradenie na pracovisko s vysokým stupňom fyzickej náročnosti,
ktorým však nie je žiadne z pracovísk tunajšieho ústavu, na ktoré sú odsúdení zaraďovaní“, pretože
žalobcovi bol už v roku 2012 priznaný čiastočný invalidný dôchodok a čiastočne invalidným bol žalobca
aj v čase rozhodovania umiestňujúcej komisie. Okrem toho, žalobcov zdravotný stav bol taký, že v

priebehu mesiaca jún 2022 bol najmenej 5x na tzv. vonkajšej eskorte v zdravotníckom zariadení na
rôznych predoperačných vyšetreniach, pričom cca. 3 mesiace pred zaradením do práce mal výrazné
zdravotné problémy s dolnými končatinami, keď nevedel chodiť.
2.6 K tvrdeniam žalovaného, podľa ktorých „žalobca sám viackrát pri pohovore s personálom ústavu
verbalizoval, že má záujem o zaradenie do práce, konkrétne pri vstupnom pohovore na nástupnom
oddelení dňa 26.10.2021 a následne aj pri zaradení na ubytovňu M. dňa 27.05.2022, pričom počas

tohto pohovoru zároveň uviedol, že po fyzickej a psychickej stránke sa cíti dobre“, tak opäť pre úplnosť
podotkol, že od osoby ako žalobca, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, nemožno
očakávať vyjadrenie, ktoré by zodpovedalo objektívnej realite, a to tým skôr, že žalobca bol v súdnom
konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok sp. zn. 4Ps/4/2009 vyšetrený znalcami z odboru
psychiatria, ktorí v podaných znaleckých posudkoch uviedli, že „u menovaného je nedostatok pohľadu

na realitu a neumožňuje mu to sa rozumne rozhodovať a pokiaľ dôjde k takému obmedzeniu ako bolo
uvedené v znaleckom posudku a ak dôjde k jeho liečeniu mohlo by to snáď jeho zdravotný stav zlepšiť“.
Žalovaný teda zjavne celkom mylne, vzhľadom na závery znaleckých posudkov, očakával od žalobcu
ako osoby s nedostatkom pohľadu na realitu a rozumného rozhodovania, že vyjadrenie žalobcu pred
komisiou, v zmysle ktorého sa po fyzickej a psychickej stránke cíti dobre, je v súlade so žalobcovým

vnímaním reality.
2.7 Vzhľadom na uvedené preto považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, za nesprávny
z dôvodu nezrozumiteľnosti tohto rozhodnutia, keď súd prvej inštancie neuviedol, prečo nepoužívanie
ochranných okuliarov žalobcom dal na rovnakú úroveň ako postup žalovaného, ktorý žalobcu na
používanie ochranných okuliarov v deň, keď sa stal pracovný úraz neupozornil ani mu nedal pokyn

na ich použitie a určenú mieru zavinenia za nesprávnu, pretože podľa názoru žalobcu nepoužívanie
ochranných okuliarov mohlo síce viesť k pracovnému úrazu, ale v nižšej miere zavinenia žalobcu než 50
% a naopak, na strane žalovaného vo vyššej miere zavinenia než určených 50 %. Žiadal, aby odvolací
súd postupom podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určí, že miera zavinenia
žalobcu na pracovnom úraze, ktorý sa stal dňa 04.07.2022 o 09:30 hod. v mieste výkonu práce G. I. K.,

A. XX, XXX XX J. J., ktorú žalobca vykonával pre žalovaného je 20 % a miera zavinenia žalovaného na
pracovnom úraze, ktorý sa stal žalobcovi dňa 04.07.2022 o 09:30 hod. v mieste výkonu práce G. I. K.,
A. XX, XXX XX J. J., ktorú žalobca vykonával pre žalovaného, je 80 % a prizná mu právo na náhradu
trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu pridržiaval svojich v konaní podaných vyjadrení. Skutočnosť, či
bol žalobca žalovaným upozornení na nenosenie okuliarov práve v deň, keď sa mu stal úraz považoval
za irelevantnú, nakoľko v konaní preukázal, že žalobca bol s povinnosťou nosiť okuliare riadne poučený.
Skutočnosť, že sa nejedná o izolované pracovisko, práve naopak, že sa jedná o pracovisko, kde hrozí
nebezpečenstvo úrazu od odletujúcich úlomkov materiálu pri rozoberaní od susedných pracovníkov

preukázal predložením fotografie predmetného pracoviska, ako aj svedeckou výpoveďou odsúdeného
D. H.. Vo vzťahu k označeniu pracovnej pozícii žalobcu uviedol, že názov funkcie všetkých odsúdených
pracujúcich na uvedenom pracovisku je manipulačný robotník. Akýkoľvek iný názov funkcie je iba
zaužívaným názvom.
3.1 Pracovisko spĺňalo všetky zákonné podmienky, čo potvrdzuje aj udelenie súhlasu Regionálnym

úradom verejného zdravotníctva s uvedením pracoviska do prevádzky, v ktorom sa uvádza cit.:
„Usporiadanie jednotlivých pracovných miest zodpovedá rozsahu a charakteru vykonávanej činnosti.“
3.2 Považoval za v konaní preukázané, že si zákonnú povinnosť v zmysle § 6 ods. 2 písm. c/ zák. č.
124/2006 Z. z. plnil, pričom poukázal na svedeckú výpoveď D. J., z ktorej vyplýva, že aj mimo kontrol
pravidelne zabezpečoval udržiavanie osobných ochranných pracovných prostriedkov v používateľnom

a funkčnom stave.
3.3 V konaní podľa neho dostatočne preukázal, že tvrdenia žalobcu týkajúce sa obmedzenia spôsobilosti
na právne úkony sú irelevantné. Rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok č. k. 4 Ps/4/2009-73 zo
dňa 10.12.2009 bol žalobca obmedzený vo vzťahu k rozhodovaniu „o potrebe liečenia jeho závislostiod psychoaktívnych látok vrátane telesných a psychických chorôb a porúch, ak vznikli v súvislosti
s užívaním psychoaktívnych látok neordinovaných lekárom“ a v tom rozsahu, že „ menovaný nie je
spôsobilý nakladať s finančnými prostriedkami nad sumu 60,- eur mesačne.“ Z uvedeného je zrejmé,

že sa nejedná o všeobecné obmedzenie spôsobilosti žalobcu na právne úkony a v žiadnom z bodov
rozhodnutia sa nedotýka schopnosti žalobcu posúdiť, či má záujem o zaradenie do práce počas
výkonu trestu odňatia slobody, ako aj vyjadriť sa k prípadným prekážkam takéhoto zaradenia do práce.
Irelevantnosť tvrdení žalobcu žalovanému vyplýva aj zo skutočnosti, že poukazuje na citácie vytrhnuté z
kontextu uvedeného rozhodnutia, ktoré bolo vydané v roku 2009, t. j. 13 rokov pred zaradením žalobcu

do práce. Naopak žalovaný v konaní preukázal, že psychiatrické a psychologické vyšetrenie žalobcu,
na základe ktorého bola žalobcovi prinavrátená plná spôsobilosť na právne úkony bolo vykonané dňa
15.06.2022, t. j. dva týždne po zasadnutí umiestňujúcej komisie, na základe ktorej rozhodnutia bol
žalobca zaradený do práce.
3.4 Z dôvodu, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne iné skutočnosti než tie, ktoré prezentoval
v priebehu prvostupňového konania a taktiež svojím odvolaním nenaplnil odvolacie dôvody, považoval

samotné odvolanie za právne neodôvodnené a navrhol, aby odvolací súd odvolanie voči rozsudku
odmietol.

4. Žalobca v odvolacej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný ako zamestnávateľ sa
zodpovednosti za pracovný úraz nezbaví úplne alebo čiastočne (§ 196 ods. 1 a 2 ZP) len tým, že

oboznámi zamestnanca so smernicou či iným predpisom, teda nestačí len, že zamestnanec bol poučený
o povinnosti nosiť okuliare, ale súčasne dbá o ich riadne používanie (§ 6 ods. 2 písm. c/ zákona č.
124/2006 Z. z., podľa ktorého na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom
osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný udržiavať osobné ochranné
pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie), v opačnom

prípade nastupuje zodpovednosť v zmysle § 195 ods. 1 Zákonníka práce. Z výpovedí svedkov, ktoré
uvádza žalovaný v podanom vyjadrení, však táto skutočnosť podľa neho nevyplýva, naopak výpovede
sú všeobecné, pričom bolo jednoznačne preukázané, že v deň, keď sa stal úraz nebol žalovaný
napomenutý žalobcom ani mu nebol daný pokyn na použitie ochranných okuliarov, tak ako nebolo
sporné, že žalobca počas cca. troch týždňov práce rovnako nebol napomínaný, aby používal ochranné

okuliare.
4.1 Po oboznámení sa s predloženým rozhodnutím Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so
sídlom v J. J. zo dňa 15.11.2016, č. N., uviedol, že správny orgán vydal súhlas na uvedenie priestorov
„pracoviskozamestnávaniaodsúdených–demontáželektroodpadu,Spoločensko-hospodárskypavilón,
A. O. XX, XXX XX J. J.“, podľa ktorého „demontáž elektroodpadu spočíva v ručnom rozoberaní a triedení

elektroodpadu“. Z dôvodu, že súčasťou rozhodnutia nie je žiadosť žalovaného o uvedenie do prevádzky,
nie je možné posúdiť ako bola v žiadosti opísaná navrhovaná činnosť – demontáž elektroodpadu,
možno však ustáliť, že takto uvedený charakter prevádzky nepredpokladal rozbíjanie veľkých kusov
elektroodpadu na pracovných stoloch odsúdených, ale ručné rozoberanie za pomoci skrutkovača a
klieští a jeho následné triedenie. Správny orgán sa teda nemohol vyjadrovať k tomu, či pracovné miesta

sú bezpečné aj pred odletujúcimi úlomkami, keďže o tomto zrejme nemal informácie. Ani žalovaným
predložené rozhodnutie správneho orgánu ho nezbavuje povinností v zmysle § 5 ods. 2 písm. b/,
d/, g/ a h/ zákona č. 124/2006 Z. z. Žalovaný si podľa neho všeobecné zásady prevencie dôsledne
nesplnil, zanedbal posúdenie rizík pri výbere a používaní pracovných postupov, pričom poskytovaním
individuálnych ochranných opatrení tieto uprednostnil pred kolektívnymi.

4.2 Opätovne odkázal na ustanovenie § 6 písm. c/ zákona č. 124/2006 Z. z. a zotrval na stanovisku,
podľa ktorého bolo povinnosťou žalovaného ako zamestnávateľa po skončení alebo pred začiatkom
pracovnej zmeny OOPP skontrolovať, či sú vo funkčnom stave. Namietol, že o obvyklom čistení OOPP
v piatok, nebol zo strany žalovaného predložený žiadny záznam, zápis alebo evidencia.
4.3Zotrvalnasvojichtvrdeniachuvedenýchvpodanomodvolaní,akoajnapredchádzajúcichpísomných

podaniach a ústnych vyjadreniach, osobitne zdôraznil skutočnosť, že podľa § 42 ods. 1 zákona č.
475/2005 Z.z. odsúdený sa zaraďuje do práce v súlade s účelom výkonu trestu; pritom sa prihliada
na zdravotný stav, využitie pracovnej kvalifikácie a plnenie cieľov programu zaobchádzania, pričom
žalovaný teda zjavne celkom mylne vzhľadom na závery znaleckých posudkov očakával od žalobcu ako
osoby s nedostatkom pohľadu na realitu a rozumného rozhodovania, že jeho vyjadrenia sú v súlade s

jeho vnímaním reality.
4.4 Navrhol, aby súd určil, že miera zavinenia žalobcu na pracovnom úraze, ktorý sa stal dňa 04.07.2022
o 09:30 hod. v mieste výkonu práce G. I. K., A. XX, XXX XX J. J., ktorú žalobca vykonával pre žalovaného
je 0 % a miera zavinenia žalovaného na pracovnom úraze, ktorý sa stal žalobcovi dňa 04.07.2022 o09:30 hod. v mieste výkonu práce G. I. K., A. XX, XXX XX J. J., ktorú žalobca vykonával pre žalovaného
je 100 % a aby určil, že má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že skutočnosť, že žalobca nebol napomínaný v deň úrazu alebo
počas troch týždňov práce nepovažuje žalovaný ani za jednoznačné a ani za nesporné. Z výpovede
svedka p. L. a aj p. J. vyplýva, že priebežne napomínali odsúdených, ktorí osobné ochranné pracovné
pomôcky nepoužívali, avšak aj vzhľadom na počet odsúdených zaradených na predmetnom pracovisku
(v tom čase v priemere 50 odsúdených), nepamätali si, či napomínali práve žalobcu. Za jednoznačné

a nesporné žalovaný považoval skutočnosť, že žalobca bol o povinnosti používať osobné ochranné
pracovné pomôcky riadne poučený.
5.1 S poukazom na svedeckú výpoveď p. H. uviedol, že kladivo nebol pri vykonávanej práci primárne
používaný pracovný nástroj. Žalovaný však napriek tomu nezanedbal posúdenie rizika zasiahnutia zraku
odletujúcimi drobnými časťami a toto riziko v Smernici o bezpečných pracovných postupoch riadne
identifikoval. Za účelom jeho eliminácie vybavil každého odsúdeného ochrannými okuliarmi určenými

aj na eliminovanie uvedeného rizika a zároveň zaviedol povinnosť nosiť ochranné okuliare počas celej
pracovnej zmeny, o ktorej každého do práce zaradeného odsúdeného riadne poučil.
5.2 Argumentáciu žalobcu týkajúcu sa jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony považoval vo
vzťahu k sporu za irelevantnú.
5.3 Zotrval v presvedčení, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne iné skutočnosti než tie, ktoré

prezentoval v priebehu prvostupňového konania a taktiež svojím odvolaním nenaplnil odvolacie dôvody
a samotné odvolanie považoval za právne neodôvodnené. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby odvolací
súd odvolanie voči rozsudku odmietol.

6. V dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP),

preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 „a contrario“, len v
rozsahu odvolania žalobcu podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1
CSP, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd

prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci, pričom v zmysle ustanovenia § 383 CSP je odvolací
súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvoinštančný súd. V posudzovanom prípade neboli
naplnené procesné predpoklady pre zopakovanie alebo doplňovanie dokazovania zo strany odvolacieho
súdu a ani pre nariadenie odvolacieho pojednávania (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ustanovením
§ 366 CSP).

8.Podľa§387ods.1,2CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie za vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozsudkusúduprvejinštancie.Vsúdenejvecinezistilžiadneokolnosti,ktorébyspochybňovalisprávnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných

skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. Dôvody,
pre ktoré tak rozhodol, správne rozobral v odôvodnení rozhodnutia, s týmito dôvodmi sa v celom rozsahu
stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Dôvody uvedené v odvolaní nemajú za
následok zmenu napadnutého rozhodnutia. Nad rámec uvedeného k zásadným odvolacím námietkam
odvolací súd uvádza:

10. V súdenej veci sa žalobca podanou žalobou voči žalovanému domáhal určenia miery zavinenia
žalobcu a žalovaného na pracovnom úraze, ktorý sa stal dňa 04.07.2022 o 09:30 hod. v mieste výkonu
práce G. I. K., A. XX, XXX XX J. J.. Súd prvej inštancie z dôvodu, že žalobca nepoužíval prevzaté
ochranné osobné pracovné pomôcky (ochranné okuliare), čo spôsobilo jeho pracovný úraz, ako aj

z dôvodu, že žalovaný nepreukázal, že v deň, keď sa stal úraz bol žalobca napomenutý alebo mu bol
daný pokyn na použitie ochranných okuliarov, určil mieru zavinenia žalobcu na pracovnom úraze 50 %
a mieru zavinenia žalovaného na pracovnom úraze taktiež 50 %. S právnym posúdením veci súdomprvej inštancie žalobca nesúhlasil a rozsudok súdu prvej inštancie včas napadol odvolaním, ako riadnym
opravným prostriedkom.

11. K odvolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímvecisarozumiečinnosťsúduspočívajúcavpodradenízistenéhoskutkovéhostavupríslušnej
právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o existencii, resp. neexistencii subjektívnych práv a povinností
subjektov z právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky. Právne posúdenie je všeobecne
nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy,

ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil,
prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto
nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou
spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej
aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. V rozsahu žalobcom vznesenej námietky nesprávneho
právneho posúdenia odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na posudzovanú vec aplikoval

správne právne predpisy.

12. Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za
škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom

pomere.

13. Podľa § 196 ods. 1 až 3 Zákonníka práce (1) Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak
preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že
a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy

alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnostiaochranyzdraviapripráci,hocisnimibolriadneapreukázateľneoboznámenýaichznalosť
a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

(2) Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že
a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne
oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,

b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok,
c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa
tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom

byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

(3) Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá
zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) sa zamestnancovi
uhradí aspoň jedna tretina škody.

14. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu na zdraví zamestnanca, ktorú utrpel ako pracovný úraz je
objektívnou zodpovednosťou, ktorá sa zakladá bez ohľadu na to, či zo strany zamestnávateľa došlo k
porušeniunejakejprávnejpovinnostiarovnakobezohľadunazavineniezamestnávateľa.Zodpovednosť
zamestnávateľa sa v tomto prípade uplatňuje ako zodpovednosť za právne relevantný následok, ktorým

je poškodenie zdravia zamestnanca v súvislosti s výkonom práce. Na uplatnenie takejto objektívnej
zodpovednosti zamestnávateľa postačuje preukázať existenciu škodnej udalosti, vznik škody, príčinnú
súvislosť medzi nimi za predpokladu preukázania vzniku škody pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s nimi.

15. Zákonník práce v § 196 poskytuje zamestnávateľovi možnosť úplného alebo čiastočného vyvinenia
(liberácie) z princípu objektívnej zodpovednosti. Vymedzenie liberačných dôvodov je taxatívne a
Zákonník práce nepripúšťa možnosť ich rozšírenia rozhodnutím zamestnávateľa alebo na základe
dohody subjektov pracovnoprávnych vzťahov. Rozdiel medzi úplným a čiastočným zbavením sazodpovednosti je v ich predpokladoch a účinkoch. Pôjde tak buď o prípad, keď vznik škodovej udalosti
zapríčinil sám zamestnanec ako poškodený, alebo sa na vzniku škodovej udalosti spolupodieľal.

16. Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov
a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Medzi dôvody, pre ktoré
sa môže zamestnávateľ po naplnení v zákone uvedených predpokladov úplne zbaviť zodpovednosti
patrí v zmysle § 196 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce prípad, ak bola škoda spôsobená tým, že
postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne
vyžadovali a kontrolovali. Pri úplnej liberalizácii platí, že uvedené podmienky musia byť splnené
kumulatívne, nestačí iba naplnenie jedného z nich. „Na rozdiel od právnej konštrukcie úplného zbavenia
sa zodpovednosti, pri čiastočnom zbavení sa zodpovednosti stačí riadne oboznámenie zamestnanca
s právnymi predpismi alebo ostatnými predpismi a pokynmi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci a podmienka, že sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, nemusí byť splnená, rovnako ako aj
dodržiavanie týchto predpisov a pokynov nemusí byť sústavne vyžadované a kontrolované.“ (J. L. a kol.,
Zákonník práce, Komentár 3. vydanie, Bratislava, P. J., 2022, s. 1422)

17. V posudzovanom prípade nebolo sporné, že žalobca ako pomocný robotník dňa 04.07.2022 utrpel

pracovný úraz, v čase vzniku ktorého úrazu nepoužíval určené osobné ochranné pracovné prostriedky
(ochranné okuliare), ktoré mu boli pridelené. Súd prvej inštancie postupoval správne keď v prvom rade
preveroval, či bol žalobca ako zamestnanec o predpisoch na ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci
riadne žalovaným poučený. Samotné objektívne porušenie predpisov alebo pokynov smerujúcich k
zaisteniuBOZPzostranyzamestnancanepostačujekvyvineniusazamestnávateľazozodpovednostiza

škodupripracovnomúrazealebochorobezpovolania.Zákonníkprácevyžaduje,abybolzamestnanecs
predpismi i pokynmi riadne a preukázateľne oboznámený spôsobom, ktorý umožňuje zamestnávateľovi
sa dôvodne domnievať, že sa bude podľa týchto predpisov a pokynov správať aj v praxi. Zistenia
súdu prvej inštancie ohľadom splnenia tejto povinnosti žalovaným zodpovedajú obsahu súdneho spisu
a záverom vykonaného dokazovania, keď skonštatoval, že žalobcovi boli pri nástupe do práce dňa

01.06.2022 pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky (ochranné okuliare, pracovné rukavice
a rúško) a bol o povinnosti používať ochranné okuliare vyplývajúcej zo Smernice o bezpečných
pracovných postupoch zo dňa 01.03.2021, ktorá upravuje bezpečné pracovné postupy pri triedení
a rozoberaní odpadov v spoločnosti I. v priestoroch žalovaného, preukázateľne poučený. Žalobca pri
práci okuliare nasadené nemal, a preto úlomok od susedného zamestnanca mu vletel do oka a spôsobil

poškriabanie rohovky.

18. V zmysle ustálenej judikatúry, nedostatok sústavnej kontroly a nevyžadovanie zachovávania
bezpečnostnýchpredpisovmázanásledok,žeúplnézbaveniezodpovednostiorganizáciejevylúčené.V
takých prípadoch sa zamestnávateľ môže zbaviť zodpovednosti iba sčasti. Žalovaný v konaní neuniesol

dôkazné bremeno a nepreukázal, že dodržiavanie povinností na ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci
sústavne vyžadoval a kontroloval, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by bol žalobca žalovaným
napomenutý alebo upozornený na to, že si má okuliare nasadiť a že takýto pokyn zamestnávateľa
neuposlúchol. Úplná liberácia žalovaného z dôvodu podľa § 196 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce preto
neprichádzala do úvahy. Vzhľadom k tomu, že žalobca porušil svojím zavinením predpisy na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a toto
porušenie bolo jednou z príčin vzniku škody na jeho zdraví, možno v danom prípade skonštatovať, že
bol naplnený dôvod čiastočnej liberácie žalovaného v zmysle § 196 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce.

19. Na určenie rozsahu škody, za ktorú nesie zodpovednosť poškodený zamestnanec v prípade, ak

sa zamestnávateľ čiastočne zbaví svojej objektívnej zodpovednosti za škodu na zdraví zamestnanca,
je smerodajný rozsah podielu zavinenia zamestnanca na jeho poškodení zdravia. Zákonník práce
bližšie nekonkretizuje formu takéhoto zavinenia zamestnanca, no s ohľadom na rôzne praktické situácie
však nemožno vylúčiť žiadnu z foriem zavinenia, a preto postačuje aj zavinenie z nedbanlivosti.
Stanovením miery zavinenia zamestnanca sa určí tá časť škody, za ktorú si bude sám sebe zodpovedať

zamestnanec, a teda nebude sa mu nahrádzať. Rozhodujúcim kritériom sú okolnosti na strane
zamestnanca.20. Preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie, aby skúmal aj to, či žalobca ako pracovným úrazom
postihnutý zamestnanec náležite vnímal predpisy a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci a či im, najmä so zreteľom na svoju duševnú vyspelosť, porozumel. Žalobca v konaní ako aj

v podanom odvolaní argumentoval, že pre nedostatok jeho pohľadu na realitu zistený pri znaleckom
dokazovaní v roku 2009 vykonanom pre účely konania o obmedzení jeho spôsobilosti na právne úkony
nemal byť zamestnaný a zaradený do práce. Odvolací súd sa po oboznámení s obsahom súdneho
spisu a výsledkami vykonaného dokazovania stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, vychádzajúcim
zo záverov opätovného znaleckého posudzovania duševného stavu žalobcu zo dňa 15.06.2022, že

žalobca, ktorému bola rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. 3Ps/4/2021 zo dňa 27.09.2022
navrátená spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, mal v čase jeho zamestnania žalovaným,
kontakt s realitou a bol schopný veci reálne posudzovať, vyhodnocovať a bol schopný uvažovať. Pokiaľ
žalobca namietal, že bol žalovaným zaradený do práce bez toho, aby sa prihliadlo na jeho zdravotný
stav je nutné mu prisvedčiť, že ústavný lekár mal vedieť, že žalobca bol od roku XXXX invalidným
dôchodcom a má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť, pričom túto skutočnosť mal uviesť vo svojom stanovisku pre umiestňovaciu komisiu, no
vzhľadom k tomu, že žalobca sám prejavil záujem o prácu, v tejto zložke spôsobilosti na právne úkony
bol plnoprávny (nebol v nej obmedzený), na pokles svoje schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
žalovaného neupozornil a v zmysle svojho vlastného tvrdenia predneseného v konaní nešlo o fyzicky
náročnú prácu, ktorú vykonával v sede, ani uvedená skutočnosť neodôvodňuje zníženie súdom prvej

inštancie určenej miery zavinenia žalobcu na pracovnom úraze.

21. Žalobca v podanom odvolaní opakovanie poukazoval na nevhodné pracovné podmienky na
pracovisku G. I. žalovaného, no v konaní nepreukázal, že by porušenie právnych, resp. ostatných
predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bolo u žalovaného zistené na to

oprávneným orgánom verejnej správy vykonávajúcim dozor nad ich dodržiavaním. V tejto súvislosti je
opätovne potrebné potvrdiť závery súdu prvej inštancie, že sa v prípade pracoviska žalobcu nejednalo
o izolované pracovisko, a preto žalobca bol povinný v súlade so Smernicou o bezpečných pracovných
postupoch zo dňa 01.03.2021, nosiť počas celej pracovnej zmeny ochranné okuliare, ktoré spolu s inými
osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami prevzal. Keďže v konaní nebolo preukázané tvrdenie

žalobcu o poškodení jemu pridelených ochranných okuliarov, ale naopak z dokazovania vyplynulo, nie
len pravidelné čistenie a kontrolovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov žalovaným, ale
aj možnosť ich okamžitej výmeny v prípade ich poškodenia, tvrdenia žalobcu o nedostatočnej kontrole
zamestnancom pridelených osobných ochranných pracovných prostriedkov taktiež nie sú spôsobilé
znížiť jeho súdom prvej inštancie určenú mieru zavinenia na pracovnom úraze, ktorá sa odvíja od jeho

zavineného porušenia predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými bol
oboznámený.

22. Povinnosť nosiť ochranné okuliare bola zamestnanom pracujúcim na predmetnom pracovisku
žalovaného uložená práve v záujme predchádzania vzniku pracovných úrazov, nakoľko na ňom hrozilo

nebezpečenstvo úrazu od odletujúcich úlomkov materiálu, ktorý sa tam spracovával. Tým, že tento na
uvedenom pracovisku kľúčový osobný ochranný pracovný prostriedok žalobca nepoužil, sa výraznou
mierou pričinil o vznik pracovného úrazu, ktorý dňa 04.07.2022 utrpel. Súdom prvej inštancie stanovená
50 % miera zavinenia žalobcu na pracovnom úraze podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá
závažnosti žalobcom zavineného porušenia predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri

práci, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený. Rovnako súdom prvej inštancie skonštatované
nedostatky sústavnej kontroly a nevyžadovanie zachovávania bezpečnostných predpisov zo strany
žalovaného, ktorý si bol vedomý rizík hroziacich zamestnanom pracujúcim na predmetnom pracovisku,
žalobcu neskontroloval a na dôsledné plnenie povinnosti nosiť ochranné okuliare ho preukázateľne
neupozornil, odôvodňuje súdom prvej inštancie stanovenú 50 % mieru zavinenia žalovaného na

pracovnom úraze žalobcu. S právnym posúdením veci súdom prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje
a konštatuje, že nesprávne právne posúdenie, t.j. omyl súdu prvej inštancie pri aplikácii práva, v danom
prípade preukázaný nebol, a preto odvolací súd žalobcom v odvolaní vznesenú námietku nesprávneho
právneho posúdenia veci vyhodnotil ako nedôvodnú

23. Odvolací súd preskúmal i odvolaním napadnutý II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd
prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo
strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania vzhľadom na polovičný úspech v konaní. V nadväznosti
na vecnú správnosť odvolaním napadnutého I. meritórneho výroku napadnutého rozsudku súdu prvejinštancie, odvolací súd ako vecne správny posúdil aj závislý II. výrok, ktorým súd prvej inštancie v
súlade so zásadou úspechu v spore vyplývajúcou z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP rozhodol o trovách
prvoinštančného konania, nakoľko súd prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania rozhodol

podľa správnych ustanovení CSP a tieto správne aplikoval.

24. Sumarizujúc vyššie uvedené dôvody, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
spôsobilé privodiť zrušenie ani zmenu napadnutého rozsudku. Keďže je napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v meritórnom I. výroku ako aj v II. výroku o trovách konania vecne správny, odvolací súd ho

postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalobcu, tento nebol
úspešný ani sčasti, keď odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z dôvodu vecnej
správnosti potvrdil. Celý procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalovanému, ktorý sa k

odvolaniu i vyjadroval, a preto mu v súvislosti s odvolacím konaním trovy preukázateľne vznikli. S
poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, odvolací súd uložil žalobcovi, ako procesne neúspešnej
strane sporu v odvolacom konaní, povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým
rozhodne o ich výške.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.